SK282556B6 - Absorpčná štruktúra v absorpčnom výrobku - Google Patents

Abstract

Absorpčná štruktúra v absorpčnom výrobku, ako je plienka, chránič pri inkontinencii, hygienická vložka a podobne obsahuje hydrofilné vlákna, má prednú a zadnú časť (4, 5) a rozkrokovú časť (6) umiestnenú medzi nimi, pričom rozkroková časť (6) má zvlhčovaciu oblasť (16), do ktorej smeruje hlavná časť vylučovanej kvapaliny. Absorpčná štruktúra zahŕňa prvé množstvo častíc superabsorpčného materiálu (15) a druhé množstvo častíc superabsorpčného materiálu (14) s oneskoreným časom aktivácie, ktoré sú zapuzdrené v materiáli s pomalou rozpustnosťou alebo oneskoreným prenikaním do kvapaliny určenej na absorpciu, pričom superabsorpčné častice absorbujú kvapalinu a napučiavajú až po rozpustení a/alebo preniknutí zapuzdreného materiálu kvapalinou. Druhé množstvo častíc superabsorpčného materiálu (14) s oneskoreným časom aktivácie je umiestnené vo zvlhčovacej oblasti (16) alebo v jej blízkosti a prvé množstvo častíc superabsorpčného materiálu (15) je umiestnené na vonkajšku zvlhčovanej oblasti (16).ŕ

Description

Oblasť techniky

Tento výrobok sa týka absorpčnej štruktúry v absorpčnom výrobku, ako je plienka, chránič pri inkontinencii, hygienická vložka a podobne, ktorá má zapracovaný superabsorpčný polymérový materiál v časticovej podobe, napríklad vo forme zrniek, granúl, vločiek alebo vlákien, ktoré sú vysoko účinné pri pohlcovaní tekutiny, ako sú napríklad voda a telové fluidá, napríklad moč a krv, pričom bobtnajú a vytvárajú gél, ktorý sa vo vode nerozpúšťa.

Doterajší stav techniky

Takzvané superabsorbenty sú polyméry, ktoré majú schopnosť absorbovať danú telovú tekutinu (ďalej len „fluidum“) v množstvách zodpovedajúcich mnohokrát ich vlastnej váhe. Sú takisto schopné zadržovania absorbovaného fluida, i keď sú podrobené vonkajším tlakom. Tieto polyméry našli široké využitie v absorpčných hygienických výrobkoch, ako sú napríklad plienky, hygienické vložky a podobne. Tieto polyméry sú obvykle prítomné v časticovej podobe, ako napríklad v podobe zrniek, granúl, vločiek alebo vlákien a sú zmiešané alebo vrstvené s iným absorpčným materiálom, obvykle celulózovými vláknami.

Účinnosť týchto superabsorbentov v nejakej absorpčnej štruktúre závisí od mnohých faktorov, ako napríklad kde a ako sú v absorpčnej štruktúre zapracované, od podoby ich častíc a fyzikálnych a chemických vlastností a takisto od rýchlosti, ktorou pohlcujú fluidá, ich gélové pevnosti a schopnosti zadržovať absorbované fluidá. Absorbencia vláknitej štruktúry, ktorá obsahuje superabsorbenty môže byť takisto ovplyvnená fenoménom nazývaným „gélové blokovanie”. Gélové blokovanie je javom, pri ktorom keď sú superabsorpčné častice navlhčené, tieto vytvárajú gél, ktorý blokuje prieduchy vo vláknitej štruktúre alebo dutiny medzi danými časticami, čím vzniká obštrukcia preprave fluida s plochami zvlhčenia do ostatku absorpčného telesa a takisto bránénie preprave fluida ku všetkým časticiam. Ďalším problémom je, že superabsorpčné častice umiestnené vo zvlhčovačom regióne absorpčnej štruktúry viažu toto fluidum v tomto regióne už pri prvom navlhčení. Tým je zhoršené prijímanie pri ďalších zvlhčeniach. Následkom toho nie je do optimálnej miery využitá úplná absorpčná kapacita absorpčného telesa a je tu riziko, že fluidum bude z výrobku unikať. Tento problém je ešte viac akútny v prípade výrobkov, ktoré sú mienené na použitie na dlhé obdobie, ako napríklad cez celú noc, keď ku zvlhčeniu dochádza pri viac príležitostiach.

Na základe RF-A2 627 080 je známe ako zapuzdrovať superabsorpčné častice v ochrannej membráne, ktorá sa bude rozpúšťať len vo fluide, ktoré má byť absorbované, napr. v moči. Aktivovanie daného superabsorpčného materiálu je tým oneskorené. Zapuzdrené superabsorpčné častice môžu byť zmiešané s normálnymi super-absorpčnými časticami, či použité na vrstvu najbližšiu k telu obrátenej strany absorpčného jadra.

Na základe EP-B-0 388 120 je známe ako miešať superabsorpčné častice s prachom porézneho oxidu kremičitého, s úmyslom znížiť hydroskopicitu super-absorbentov počas skladovania a prepravy. Bolo však hlásené, že týmto zachádzaním príslušné absorpčné vlastnosti neutrpia.

WO 91/04361 hlási spôsob zapuzdrenia superabsorpčných častíc v ochrannej membráne, ktorá je zložená zo zmesi, ktorá obsahuje fóliu vytvárajúcu polymér a hydrofobnú kryštalickú substanciu a je mienená k ochrane daných častíc pred absorpciou fluida behom výroby absorpčnej štruk túry, pomocou postupu kladenia za mokra. Následne po sušení je nutné zničiť tento obal buď mechanicky alebo tepelne, pomocou ultrazvuku alebo podobne, aby sa superabsorpčné častice stali aktívnymi ako absorbenty daného fluida.

US-A-4 548 847 opisuje superabsorbent, ktorý má podobu aniónového polyelektrolytu, ktorý je obojstranne zosietený pomocou polyvalentného kovového katiónu. Takisto je obsiahnutá substancia, ktorá pri kontakte s fluidom reaguje alebo sa viaže ku kovovému katiónu a tvorí s ním komplexnú zlúčeninu. Až v tomto momente je superabsorbent aktivovaný a schopný začať pohlcovať fluidum. Toto vedie k pomerne malému oneskoreniu v absorpčnom procese.

Podstata vynálezu

Cieľom tohto vynálezu je zaistiť absorpčný výrobok, v ktorom takisto dochádza ľahko k presunu fluida zo zvlhčovacieho regiónu absorpčnej štruktúry do ich vonkajších plôch pri ich opakovanom navlhčovaní.

Tento cieľ bol dosiahnutý v súlade s týmto vynálezom tým, že superabsorpčný materiál s oneskoreným časom aktivácie je umiestnený celkove vo zvlhčovačom regióne tejto štruktúry, či v jeho tesnej blízkostí a že tradičný superabsorpčný materiál, napr. materiál, ktorý nie je zapuzdrený, je celkove umiestnený v týchto častiach štruktúry, ktoré sú umiestnené celkove von z tohto zvlhčovacieho regiónu.

Jednotlivé superabsorpčné častice môžu byť obsiahnuté v obale z materiálu, ktorý sa pomaly rozpúšťa a/alebo je pomaly prenikaný daným fluidom. V spoločnej matrici tohto materiálu môže byť uložené, alternatívne, niekoľko druhov superabsorpčných častíc.

Prednostne po piatich minútach, v súlade s testom spôsobom čajového vrecúška, bude dosiahnuté najmenej 30 %, prednostne aspoň 20 % a prednostnejšie najmenej 10 % celkovej absorbencie daných superabsorpčných častíc. V mnohých aplikáciách sú napríklad žiaduce oveľa dlhšie časy oneskorenia, približne časov jednej alebo viac hodín, než častice začnú pohlcovať v akomkoľvek väčšom rozsahu tekutinu po jej kontakte.

Obal zapuzdrujúci superabsorpčné častice môže byť napríklad zložený zo želatíny, mikrokryštálovej celulózy, celulózového derivátu a substancie povrchového aktívneho činidla.

Tento vynález sa takisto týka absorpčného výrobku, ktorý má zapracované superabsorpčné častice uvedeného typu, voliteľne s jedným alebo viacej rozdielnymi, superabsorpčnými materiálmi.

Podľa jedného aspektu je superabsorpčný materiál s oneskoreným časom aktivácie umiestnený vo vrstve naspodku danej štruktúry, táto vrstva môže byť priesakovou vrstvou. Oddelená, fluidom priesaková vrstva môže byť taktiež umiestnená pod štruktúrou alebo nad danou štruktúrou. Táto disperzná vrstva obsahuje super-absorpčný materiál, ktorý má oneskorený čas aktivácie a môže taktiež byť rezervnou kapacitou pri opakovanom zvlhčovaní výrobku, ale nebude brániť priesaku fluidom.

Táto štruktúra môže taktiež obsahovať dva alebo viac superabsorpčných materiálov, ktoré majú oneskorené časy aktivácie, buď v celkovej homogénnej zmesi, alebo v rôznych koncentráciách v rôznych častiach štruktúry.

Patent bude teraz podrobnejšie opísaný s odkazom na určitý počet jeho príkladných stvárnení a tiež s odkazom na sprievodné výkresy, kde:

Obr. 1 - pohľad zhora na plienku zo strany, ktorá leží bližšie k telu nositeľa.

Obr. 2 - 4 schematické, pozdĺžne priečne pohľady absorpčnou vrstvou podľa rôznych stvárnení tohto vynálezu.

Obr. 5 - 6 diagramy, ktoré zobrazujú variáciu superabsorpčnej koncentrácie v pozdĺžnom smere plienky v súlade s párom príkladných stvárnení.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Plienka znázornená na obr. 1 obsahuje tekutinami (fluidom) priepustnú vrstvu obalu 1, vyrobenú napríklad z netkanej látky alebo perforovanej plastickej fólie, tekutinami nepriepustnú vrstvu obalu 2, napríklad plastickú fóliu alebo hydrofobnú netkanú tkaninu a absorpčné teleso 3, upuzdrené medzi vrstvami obalu 1 a 2.

S plienkou sa počíta, že bude obklopovať dolnú časť torza nositeľa ako pár absorpčných nohavičiek. Na tento účel plienka obsahuje zadnú časť 4, ktorá má ležať smerom dozadu na nositeľovi, predná časť 5, ktorá má na ňom ležať smerom dopredu, a úzku rozkrokovú časť 6, ktorá je umiestnená medzi prednou a zadnou častou plienky a pri používaní leží v rozkroku nositeľa medzi jeho nohami. Daná plienka je upevnená v žiaducej nohavičkovej konfigurácii pomocou upevňovacích pútok 7, upevnených v regióne zadného pásového okraja 8 plienky. Upevňovacie pútka 7 sú pri nosení upevnené na prednej strane časti 5 plienky, blízko predného pásového okraja 9, aby udržovali plienku okolo pásu.

Plienka zobrazená na obr. 1 takisto obsahuje vopred roztiahnuté elastické zariadenia 10, ktoré môžu byť zložené z elastických pásov, elastických nití na povrchu, elastickej peny a iného vhodného materiálu. Na účel jednoduchosti boli elastické zariadenia 10 zobrazené na obr. 1 v roztiahnutom stave. Akonáhle napätie v elastických zariadeniach prestane, tieto zariadenia sa však budú sťahovať a vytvárať elastické otvorenie nôh.

V prípade stvárnenia na obr. 1, je absorpčné teleso 3 plienky zložené z dvoch vrstiev, t. j. hornej, tekutiny prijímacej vrstvy 11a dolnej zásobnej a priesakovej vrstvy 12. Horná, prijímacia vrstva 11 je schopná rýchlo umiestniť veľké množstvo fluida v krátkom čase, t. j. má vysokú okamžitú absorpčnú kapacitu fluida, zatiaľ čo dolná priesaková a zásobná vrstva 12 má vysokú kapacitu priesaku a schopnosť odvodniť fluidum z prijímacej vrstvy 11a rozptýliť ju v celej priesakovej a zásobnej vrstve 12. Rozdiel vlastností obidvoch vrstiev 11, 12, môže byť do-siahnutý pomocou rozdielov v hustote, kde tvrdšia stlačená vláknitá štruktúra rozptyľuje fluidum účinnejšie, ako zodpovedajúca vláknitá štruktúra nízkej hustoty, ktorá bude mať vďaka svojej väčšej porézncj veľkosti vyššiu okamžitú pohlcovaciu kapacitu tekutiny a nižšiu prie-sakovú schopnosť. Rozdiely v absorpčných vlastnostiach týchto dvoch vrstiev môžu byť tiež dosiahnuté pomocou rozdielnych vláknitých štruktúr, ktoré majú rôzne vlastnosti. Takto je chemicky produkovaná vláknina celulózového páperia schopná rozptyľovať fluidum vo väčšom rozsahu, ako napríklad mechanické alebo chemotermomechanické, tzv. CTMP. Vlákninová štruktúra obsahujúca chemicky stužené celulózové vlákna má vyššiu okamžitú kapacitu absorpcie fluida, ale jeho nižšiu rozptyľovateľnosť fluida, než akú má tradičná chemická vláknina. Prijímacia vrstva 11 môže byť tiež prípadne zložená z vypchávky (rúna) syntetických alebo prírodných vlákien alebo páperového netkaného materiálu.

Ak môže byť prijímacia vrstva zbavená superabsorpčného materiálu, bude prednostne obsahovať proporciu superabsorbentu, medzi 2 a 30 % a prednostne medzi 2 a 15 % superabsorpčného materiálu, počítané na základe celkovej váhy vrstvy v jej suchom stave v regióne alebo v regiónoch, kde je superabsorpčný materiál zapracovaný. Superabsorpčný materiál je vo vrstve zapracovaný celkove rovnomerne, aspoň v jednom regióne vrstvy a zamýšľa sa, aby absorboval a viazal fluidum, ktorý zostáva vo vrstve 11 potom, čo z nej bolo fluidum odvodnené druhou priesakovou vrstvou 12. Pretože prijímacia vrstva 11 obsahuje superabsorbenty, získa sa veľmi suchý povrch, pretože dutiny medzi vláknami sú vyprázdnené od fluida. Superabsorbent 18 v prijímacej vrstve 11 má prednostne vysokú gélovú pevnosť, t. j. schopnosť bobtnať a zadržovať tekutinu a zostať v podstate nepostihnutý tlakmi, ku ktorým obvykle dochádza, aby sa neblokovalo alebo nebránilo disperzii daného fluida. Tieto superabsorbenty sú charakterizované vysokým stupňom zosietenia; čo robí ťažšie stlačovať ich dohromady ako v prípade gélu, ktorý má menší stupeň zosietenia.

Priesaková a zásobná vrstva 12 fluida takisto obsahuje superabsorpčný materiál. Jeho proporcia vo vrstve 12 bude prednostne medzi 2 a 90 %, prednostne medzi 10 a 80 %, počítané z celkovej váhy vrstvy v suchom stave. V prípade stvárnenia na obr. 2, vrstva 12 obsahuje dva rozdielne typy superabsorpčného materiálu 14 a 15, označené ako o v krúžku a obyčajné o v tomto poradí. Vrstva 12 príkladného stvárnenia, zobrazeného na obr. 2, obsahuje superabsorpčný materiál s oneskoreným časom aktivácie 14 a okolo zvlhčovacej plochy 16 plienky (Obr. 1), t. j. plocha regiónu plienky, pomocou ktorej prichádza fluidum vylučované nositeľom do kontaktu s plienkou najskôr, tento zvlhčovači región je obvykle posunutý trochu smerom do prednej časti plienky a častice sú zapuzdrené v materiáli, ktorý sa bude len pomaly rozpúšťať alebo bude pomaly prenikaný fluidom, ktoré má byť absorbované, napríklad močom. Takto zapuzdrený superabsorpčný materiál nebude bobtnať a pohlcovať fluidum, pokiaľ nebude obalový materiál rozpustený a/alebo preniknutý daným fluidom. Prijímacia vrstva 11 môže takisto obsahovať zapuzdrený superabsorpčný materiál 14, ktorý má schopnosť fungovať ako rezervná kapacita pri opakovanom zvlhčovaní plienky.

Pojem superabsorpčný materiál má v tomto kontexte danú pomerne širokú interpretáciu a môže obsahovať tak superabsorpčné zrná, ako i granuly, vločky a krátke vlákna. Superabsorpčné materiály sú chemicky zložené z v podstate vo vode nerozpustných, zosietených polymérov a nachádzajú sa v rade rôznych chemických zlúčenín. Chemické zloženie superabsorpčného materiálu však v tomto vynáleze nemá žiadnu dôležitosť a je teda možné použiť akýkoľvek zapuzdrený superabsorpčný materiál 14, ktorý má vlastnosti na daný účel vhodné. Samozrejme, že môžu byť tiež použité zmesi rôznych superabsorpčných materiálov. Je možné povedať, že superabsorpčný materiál 14 bude mať oneskorený čas aktivácie, t. j. bobtnanie a absorpcia fluida superabsorpčným materiálom vo významnom rozsahu nezačne s prvým zvlhčením plienky, ale zachová si v podstate svoju pôvodnú veľkosť častíc. To nepostihne negatívne disperziu fluida zo zvlhčovacieho regiónu do zostávajúcich častí priesakovej a zásobnej vrstvy 12, ktorá obsahuje tradičný superabsorpčný materiál 15, ktorý začne pohlcovať fluidum okamžite pri kontakte fluidom alebo len niekoľko málo sekúnd potom. Keď je fluidum následne vylúčené do plienky, zapuzdrený superabsorpčný materiál 14 bude v podstate nepoužitý a tak nebude brániť ďalšej disperzii alebo rozptyľovaniu fluida a môže teraz začať bobtnať a pohlcovať fluidum za predpokladu, že bol prekročený jeho oneskorený čas aktivácie.

Čas potrebný na aktiváciu zapuzdreného superabsorpčného materiálu 14 bude závisieť od zvoleného materiálu na jeho zapuzdrenie a tiež od hrúbky daného obalu a tak môže byť prispôsobená, ako je požadované. Aktivačný čas je príhodné prispôsobený uplynutiu doby, ktorú obvykle možno očakávať pred druhým výtokom fluida, obvykle niekoľko hodín. Ale, aktivačný čas by mal zodpovedať aspoň dobe potrebnej na to, aby sa prvé fluidum dodané do plienky rozptýlilo zo zvlhčovacieho regiónu do tých častí 12, ktoré obsahujú superabsorpčný materiál 15 a na tento superabsorpčný materiál aby bol schopný pohltiť hlavnú časť fluida. Tento časový úsek bude aspoň päť miηύζ prednesme aspoň pätnásť minút. Prednostnejšie však bude čas aktivácie aspoň jedna hodina. Čas aktivácie, však môže byť prispôsobený dotyčnému výrobku a takisto dĺžke času, s ktorým sa pri jeho použití počíta.

Takzvaný spôsob použitia čajového vrecúška je vhodnou metódou merania času aktivácie. Podľa tohto spôsobu sú vo vrecúšku vyrobenom z polyesterovej siete s rozmermi 5x5 cm, umiestnené 0, 2 g superabsorpčného materiálu a vrecúško je potom uzavreté okolo svojho obvodu. Potom je umiestnený do nádoby alebo nádrže s dostatočným množstvom 0,9 % soľného roztoku, kde je vzorka vo vrecúšku ponechaná k voľnému nasiaknutiu. Množstvo použitej vzorky by nemalo byť také veľké, aby viedlo k tomu, že by vrecúško obmedzovalo absorpciu. Vzorka je vybratá zo soľného roztoku v daných časoch, roztok ponechaný odkvapkať jednu minútu, počom sa vrecúško zváži. Postup merania sa považuje za ukončený, keď dve po sebe nasledujúce merania označia, že roztok už nie je ďalej pohlcovaný, čím sa predpokladá, že daný superabsorpčný materiál dosiahol svoju maximálnu kapacitu absorpcie roztoku.

Absorpčná kapacita A, (g/g) superabsorpčného materiálu je vypočítaná pomocou vzorca:

Aj = (Wi-W₂)/0,2, kde Wj je váha čajového vrecúška a vzorky po absorpcii, W₂ je váha vrecúška a 0,2 je suchá váha danej vzorky.

V tomto prípade je aktivačný čas definovaný ako čas potrebný, aby určitý superabsorpčný materiál dosiahol dané percento svojej celkovej absorpčnej kapacity. Teda, podľa tohto vynálezu, superabsorpčný materiál v niektorých prípadoch po piatich minútach dosiahne najmenej 30 %, prednostne najmenej 20 % a ešte prednostnejšie aspoň 10 % svojej celkovej absorpčnej kapacity, v iných prípadoch po pätnástich minútach, či niekedy dokonca po jednej hodine alebo dlhšie.

Materiál použitý na zapuzdrenie superabsorpčného materiálu môže, napríklad byť podobný ako materiál používaný na zapuzdrenie liekov pre oneskorené uvoľňovanie a môže byť napríklad želatínovou kapsulou, obalom z mikrokryštalickej celulózy, celulózového derivátu, povrchu aktívneho povrchového činidla alebo nejakého iného materiálu, ktorý je pomaly degradovaný a pomaly prevlhčovaný fluidom, ktoré má byť absorbované. Obal môže byť buď zložený z materiálu, ktorý sa bude pomaly rozpúšťať vo fluide, ktoré má byť absorbované, či ktorý je v ňom nerozpustný, ale má poréznosť, ktorá umožňuje tomuto fluidu, aby pomaly prestupovalo daný materiál. Keď prídu zapuzdrené superabsorpčné častice do styku s daným fluidom, začnú bobtnať a vonkajší obal sa nakoniec zrúti (praskne).

Hranica medzi rôznymi superabsorpčnými materiálmi 14 a 15 vo vrstve 12 môže byť buď pomerne zreteľná alebo kontinuálna tak, že dané superabsorpčné materiály sú jeden s druhým zmiešané v nejakej prechodovej zóne.

V prípade stvárnenia zobrazenom na obr. 3, je zapuzdrený superabsorpčný materiál 14 zapracovaný v a okolo zvlhčovacieho regiónu 16, hoci len v hornej časti vrstvy 12, zatiaľ čo tradičný superabsorpčný materiál 15 je zapracovaný v regiónoch z von bodu zvlhčovania a v dolnej časti vrstvy 12, i protiľahlé danému zvlhčovaciemu regiónu.

Obr. 4 zobrazuje ďalšie príkladné stvárnenie, v ktorom je zapuzdrený superabsorpčný materiál 14 obsiahnutý vo zvlhčovačom regióne a tiež v spodku vrstvy 12. Toto usporiadanie nebude brániť rozptyľovaniu fluida pozdĺž spodku vrstvy 12 a fluidum má schopnosť rozptyľovať sa v podstate v rovnakej miere ako vo vrstve čistej buničiny. Aktivácia superabsorpčného materiálu 14 umožňuje využiť dosiaľ nepoužitú absorpčnú kapacitu výrobku tak, aby bola využitá do krajnosti. Je tiež mysliteľné usporiadať oddelenú priesakovú vrstvu pod alebo na vŕšku zásobnej vrstvy. Táto priesaková vrstva môže obsahovať zapuzdrený superabsorpčný materiál 14, ktorý poskytuje rezervnú kapacitu v tých prípadoch, keď je fluidum nositeľom opakovane vylučované.

Môže byť použitých niekoľko rôznych zapuzdrených superabsorpčných materiálov 14 so vzájomne rozdielnymi časmi aktivácie, kde superabsorpčný materiál s najdlhším aktivačným časom je umiestnený vo zvlhčovačom regióne, zatiaľ čo ďalší superabsorpčný materiál s kratšou aktivačnou dobou je umiestnený von od neho atď. Superabsorpčný materiál ktorý má najkratší absorpčný čas, je umiestnený distálne od zvlhčovacieho bodu. V tomto prípade môže byť aktivačný čas prispôsobený očakávaným časom následného zvlhčenia, t. j. príležitosti druhého, tretieho zvlhčenia atď. Ako sa rozumie, hranice medzi rôznymi typmi superabsorpčných materiálov nemusia byť zreteľné, ale môže byť kontinuálne také, že v určitých častiach absorpčnej vrstvy bude nájdená zmes superabsorpčných materiálov. Je tiež možné použiť zmes superabsorpčných materiálov s rôznymi časmi aktivácie a to v celku alebo v častiach absorpčného jadra.

Obr. 5 zobrazuje ďalší variant, v ktorej celková koncentrácia superabsorpčného materiálu zobrazená plnou čiarou, má určitý gradient v pozdĺžnom smere absorpčnej vrstvy 12. V zobrazenom prípade zapuzdrený superabsorpčný materiál 14, ktorého gradient koncentrácie je znázornený prerušovanou čiarou, má najvyššiu koncentráciu vo zvlhčovačom regióne so zmenšenou koncentráciou v smere k predným a zadným koncovým častiam absorpčnej vrstvy 12. Tradičný superabsorpčný materiál 15 má bilobálny (dvojlaločný) gradient koncentrácie, znázornený prerušovanými čiarami, v pozdĺžnom smere vrstvy tak, že najvyššia koncentrácia leží v regiónoch umiestnených práve zvonku zvlhčovacieho regiónu, so zmenšenou koncentráciou von smerom ku koncovým častiam a dovnútra smerom ku zvlhčovaciemu regiónu.

Koncentrácia kombinácie superabsorpčných materiálov, znázornená plnou Čiarou, je najvyššia v tých regiónoch, ktoré ležia práve z von zvlhčovacieho regiónu a nižšie v skutočnom zvlhčovačom regióne a klesá smerom von ku koncovým častiam. To zaisťuje efektívne využitie daných superabsorpčných materiálov.

V prípade stvárnenia na obr. 6, bola koncentrácia zapuzdreného superabsorpčného materiálu zvýšená tak, aby sa dosiahlo rovnomernej celkovej distribúcie superabsorpčného materiálu v centrálnej časti absorpčnej vrstvy.

Dva obrázky znázorňujú zvlhčovači región umiestnený v strede absorpčnej vrstvy. Rozumie sa však, že zvlhčovači región môže byť posunutý, napríklad smerom k prednej časti absorpčnej vrstvy, s korešpondujúcim posunom gradientov koncentrácie. V niektorých prípadoch môžu byť

SK 282556 Β6 zaistené dva alebo viac zvlhčovacích regiónov, pretože umiestnenie zvlhčovacieho regiónu závisí od polohy užívateľa, ležiaceho, stojacieho atď.

Voliteľne môžu všetky stvárnenia opísané obsahovať malé množstvo tradičného superabsorpčného materiálu 15, zmiešaného v tých častiach absorpčnej vrstvy, ktorý obsahuje zapuzdrený superabsorpčný materiál 14, ako je napríklad zvlhčovači región tak, aby absorbovali akékoľvek zostávajúce fluidum v sieti vlákien, ktoré nebolo odvodnené do ostatných častí absorpčného telesa. Je tiež mysliteľné umiestniť tradičný superabsorpčný materiál 15 v tenkej zóne, úplne navrchu absorpčnej vrstvy 12, aby sa zvýšila povrchová suchosť daného absorpčného výrobku.

Tento vynález počíta hlavne s plienkami, pri ktorých sa uvažuje s nosením po dlhý čas, napríklad cez noc, keď je fluidum vylučované často niekoľkokrát. Rozumie sa však, že tento vynález nie je obmedzený na jeho zobrazenie, príkladné stvárnenie, a že v rámci nasledujúcich patentových nárokov môžu byť uskutočňované rôzne modifikácie. Napríklad, superabsorpčné materiály 14 a 15 môžu byť aplikované vo vrstvách miesto toho, aby boli zmiešané s vláknami v štruktúre. Ani nie je potrebné, aby mal tradičný superabsorpčný materiál 15 časticovú podobu, ale môže byť napríklad v podobe vrstvy.

V iných ohľadoch sú konfigurácie a zostavenie plienky celkom voliteľné a tento vynález môže byť aplikovaný na všetky typy plienok, inkontirientné chrániče, hygienické vložky atď. Absorpčné teleso môže byť takisto konfigurované rôznymi spôsobmi, napríklad v podobe jedinej vrstvy alebo niekoľkých vrstiev. Navyše k celulózovým vláknam môže vláknitá štruktúra, v ktorej je daný superabsorpčný materiál zapracovaný v súlade s týmto vynálezom, zahrňovať iné, voliteľné hydrofóbne vlákna, buď prírodné alebo syntetické, ktoré majú absorpčné vlastnosti vhodné na mienený účel. Superabsorpčné materiály môžu byť takisto napríklad použité medzi vrstvami danej tkaniny.

Claims (7)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Absorpčná štruktúra v absorpčnom výrobku, ako je plienka, chránič pri inkontinencii, hygienická vložka a podobné, ktorá obsahuje hydrofílné vlákna, má prednú a zadnú časť (4, 5) a rozkrokovú časť (6) umiestnenú medzi nimi, pričom rozkroková časť (6) má zvlhčovaciu oblasť (16), do ktorej smeruje hlavná časť vylučovanej kvapaliny a absorpčná štruktúra zahrnuje prvé množstvo častíc superabsorpčného materiálu (15) a druhé množstvo častíc superabsorpčného materiálu (14) s oneskoreným časom aktivácie, ktoré sú zapuzdrené v materiáli s pomalou rozpustnosťou alebo oneskoreným prenikaním do kvapaliny určenej na absorpciu, pričom superabsorpčné častice absorbujú kvapalinu a bobtnajú až po rozpustení a/alebo preniknutí zapuzdreného materiálu kvapalinou, vyznačujúca sa t ý m , že druhé množstvo častíc superabsorpčného materiálu (14) s oneskoreným časom aktivácie je umiestnené vo zvlhčovacej oblasti (16) alebo v jej blízkosti a prvé množstvo častíc super-absorpčného materiálu (15) je umiestnené na vonkajšku zvlhčovacej oblasti (16).
2. 2. Absorpčná štruktúra podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že superabsorpčný materiál (14) s oneskoreným časom aktivácie obsahuje časť prvého množstva častíc superabsorpčného materiálu (15).
3. 3. Absorpčná štruktúra podľa nároku 1 alebo 2, vyzná č u j ú c a sa tým, že superabsorpčný materiál (14) s oneskoreným časom aktivácie je umiestnený v spodnej časti štruktúry.
4. 4. Absorpčná štruktúra podľa jedného alebo viacerých nárokov laž 3, vyznačujúca sa tým, že zahŕňa vrchnú prijímaciu vrstvu (11) a spodnú zásobnú vrstvu (12), ktorá je tvorená aspoň časťou druhého množstva superabsorpčného materiálu (14) s oneskoreným časom aktivácie.
5. 5. Absorpčná štruktúra podľa jedného alebo viacerých nárokov laž 4, vyznačujúca sa tým, že obsahuj e najmenej dva superabsorpčné materiály (14) s rôznym časom aktivácie buď v homogénnej zmesi alebo v rôznych koncentráciách na rôznych miestach štruktúry.
6. 6. Absorpčná štruktúra podľa nároku 5, vyznačujúca sa tým, že prvý superabsorpčný materiál (15) s najdlhším časom aktivácie je umiestnený vnútri alebo v tesnej blízkosti zvlhčovacej oblasti (16) alebo vrchnej zóny štruktúry najbližšej k užívateľovi, zatiaľ čo druhý superabsorpčný materiál (14) s kratším časom aktivácie je umiestnený na vonkajšku častí obsahujúcich prvý superabsorpčný materiál a prvý superabsorpčný materiál je umiestnený distálne od zvlhčovacej oblasti (16).
7. 7. Absorpčná štruktúra podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že materiálom zapuzdrenia je želatína, mikrokryštalická celulóza, derivát celulózy alebo obal povrchovo aktívneho činidla.