SK280816B6

SK280816B6 - Vodná čistiaca zmes

Info

Publication number: SK280816B6
Application number: SK485-95A
Authority: SK
Inventors: Andrea Bruno Frusi; Alan John Fry; David Philip Jones
Original assignee: Unilever Nv
Priority date: 1992-10-16
Filing date: 1993-10-09
Publication date: 2000-08-14
Also published as: EP0670883A1; NO951434D0; JP2716264B2; HUT71732A; EP0670883B2; HU9501088D0; CA2146349C; CZ284893B6; AU5111693A; PL308460A1; CA2146349A1; NO951434L; WO1994009108A1; PL174150B1; DE69307737T2; DE69307737D1; SK48595A3; BR9307248A; AU685758B2; CZ96995A3

Abstract

Vodná čistiaca zmes zahŕňa 1 až 40 % hmotn. povrchovo aktívneho systému obsahujúceho aspoň jednu aniónovú povrchovo aktívnu látku inú než soľ mastnej kyseliny s alkalickým kovom, 0,1 až 3 % hmotn. C10 až C22 monokarboxylovej mastnej kyseliny, 1 až 30 % hmotn. semipolárneho rozpúšťadla s dielektrickou konštantou 5 až 35, 1 až 10 % hmotn. polykarboxylovej kyseliny a jej soli, a bázu v množstve postačujúcom na zmes s pH menej ako pKa monokarboxylovej mastnej kyseliny a táto zmes má pH menej ako 6.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zlepšení v čistiacich zmesiach na všeobecné použitie v domácnosti.

Doterajší stav techniky

Čistiace zmesi všeobecného určenia do domácnosti (GPC) sú komerčne dostupné tak v práškovej, ako aj v kvapalnej forme.

Práškové čistiace zmesi pozostávajú hlavne z detergentnej zložky alebo pufrových, solí ako sú fosforečnany, uhličitany, kremičitany atď. Takéto zmesi majú dobré odstraňovanie anorganického znečistenia, ale môžu mať nedostatočnú čistiacu schopnosť na organické znečistenia, ako napríklad vápenaté a/alebo horečnaté soli mastných kyselín a tukové/mastné znečistenia typicky sa vyskytujúce v domácom prostredí. Takéto zmesi všeobecne tvoria roztoky pufrované na alkalické pH detergentovou zložkou. Všeobecne sa predpokladá, že alkalické pH uľahčuje čistenie voľných mastných kyselín konverziou na zodpovedajúce mydlo.

Čistiace kvapalné zmesi všeobecne zahŕňajú organické rozpúšťadlo a majú veľkú výhodu, že môžu byť aplikované na tvrdé povrchy v zriedenej alebo koncentrovanej forme, takže priamo na znečistenie je dodávaná relatívne vysoká hladina povrchovo aktívneho materiálu a organického rozpúšťadla. Tieto kvapalné zmesi sú zvlášť používané pri čistení tvrdých povrchov, ako napríklad podlahy a steny a povrchy v kuchyni alebo v kúpeľni, a tiež sú užitočne pri čistení mäkkých súčastí zariadenia, ako napríklad čalúnenia, kobercov, záclon atď. Ďalej tieto zmesi sú všeobecne alkalický pufrované, hoci sú známe aj neutrálne zmesi a niekoľko kyslých zmesí bolo na trhu ako špeciálne kúpeľňové čističe.

Oba uvedené typy zmesí môžu obsahovať organické kyseliny, ako napríklad kyselinu citrónovú, adipovú alebo glutárovú.

Typicky povrchovo aktívne látky používané v komerčných univerzálnych čističoch obsahujú buď jeden, alebo obidva z lineárnych alkylbenzénsulfonátov (ABS) a sulfonátov sekundárnych alkánov (SAS).

Začlenenie určitých povrchovo aktívnych látok do takýchto zmesí rozpúšťadlo/voda nepredstavuje ťažkosti, keď tieto povrchovo aktívne látky sú prítomné v relatívne nízkych koncentráciách. Európsky patent EP 0344847 (P&G) opisuje zmesi zahŕňajúce butoxypropanolové rozpúšťadlá v kombinácii s do 5 % hmotnostných lineárneho C8-C18 alkylbenzénsulfonátu.

Zmesi lineárnych alkylbenzénsulfonátov s etoxylátmi alkoholu a voliteľne malými množstvami mastných mydiel obsahujú povrchovo aktívne systémy použité v mnohých úspešných kvapalných alkalických komerčných produktoch spH8až 11.

Okrem toho na odstránenie tukového/mastného znečistenia je žiaduce, aby čistiace zmesi určené do domácnosti mali schopnosť odstrániť vodný kameň. Vodný kameň väčšinou pozostáva z uhličitanu vápenatého a uhličitanu horečnatého, ktoré sú prítomné ako zodpovedajúce hydrouhličitany v rôznych hladinách v prírodných vodách a tvoria uhličitany kryštalizáciou s disproporcionáciou. Je dobre známe, že uhličitany sú rozpustné v kyslých roztokoch. Ale z uvedených dôvodov sa predpokladá, že kyslé zmesi sú menej účinné ako alkalické zmesi.

Ďalší význačný technický problém s takýmito zmesami je, že najbežnejšie používané povrchovo aktívne látky sú menej biologicky rozložiteľné, a potom menej výhodné pre životné prostredie ako iné povrchovo aktívne systémy.

Zvlášť sulfát primárneho alkoholu (označovaný v tomto dokumente ako PAS) je environmentálne žiadaná aniónová povrchovo aktívna látka, tak pre jeho ľahkú biologickú rozložiteľnosť v porovnaní s lineárnymi alkylbenzénsulfonátmi, ako aj pre fakt, že môže byť získaný z prírodných materiálov, ako napríklad z kokosového alebo iného rastlinného oleja ako zdroja zvyškov mastných kyselín.

Sulfát primárneho alkoholu obsahuje zmes materiálov všeobecného vzorca

RO-SO₃X, kde R je C₈ až C|_S primárna alkylová skupina a X je solubilizujúci katión. Známe katióny zahŕňa sodík, horčík, draslík, amónium, TEA a ich zmesi.

Použitie solí PAS v kombinácii s ďalšími povrchovo aktívnymi látkami je dobre známe z literatúry.

EP 125711 (Čiarke: 1984) sa týka GPC zmesí obsahujúcich neiónové povrchovo aktívne látky, aniónové povrchovo aktívne látky (príkladmi sú Mg-PAS) a čiastočne esterifikovanú živicu.

GB-2160887 (Bristol Myers: 1984) sa týka GPC zmesí, ktoré obsahujú rozpúšťadlo, aniónové povrchovo aktívne látky obsahujúce soli alkalického kovu, horčíka, amónia a TEA- PAS a 0,005 až 3,0 % hmotnostné neiónovej povrchovo aktívnej látky obsahujúcej 75 až 100 % vo vode nerozpustnej neiónovej povrchovo aktívnej látky. Najvýhodnejšia aniónová povrchovo aktívna látka je sodná soľ laurylsulfátu (Na-C_I2PAS).

GB 2144763 (P&G: 1983) sa týka kyslej čistiacej zmesi vo forme mikroemulzie, obsahujúcej najmenej 5 % hmotnostných rozpúšťadla a horečnatej soli. Výhodné zmesi obsahujú zmesi neiónových povrchovo aktívnych látok, parafínsulfonáty, alkylsulfáty (PAS), etoxylované fenoly a etoxylované alkoholy.

EP 107946 (P&G: 1982) sa týka kvapalných detergentových zmesí (na umývanie riadu) obsahujúcich 6 až 18 % hmotnostných Mg-PAS, spolu s vo vode rozpustným C₁₃-C₁₈ alkán alebo alkénsulfonátom a vo vode rozpustným alkylétersulfátom.

Uvedené povrchovo aktívne látky ABS, SAS a PAS sú veľmi účinné peniace povrchovo aktívne látky. Kým tvorba peny je želateľná pri mnohých produktoch na umývanie ľudí, ako napríklad pri šampónoch a toaletných mydlách, prítomnosť peny je často neželaná pri praní tkanín a operáciách čistenia povrchu, keďže môže byť ťažké odstrániť penu po čistiacej operácii. Z tohto dôvodu boli do prípravkov pridávané protipenivé prísady. Vápenaté mydlá, t. j. vápenaté soli mastných kyselín, sú dobre známe ako protipenivé zložky v zmesiach na pranie tkanín a v zmesiach na čistenie tvrdých povrchov.

Použitie kombinácie uhľovodíkov a na vápnik citlivých mydiel mastných kyselín ako protipenivých systémov na práškové zmesi bolo opísané v GB 1099562 (Unilever:1964). V tejto citácii sú opísané práškované detergentné zmesi, ktoré zahŕňajú aniónové sulfátové alebo sulfonátové detergenty, alkalické polyfosfáty a zmesi na „potlačenie mydlín“ z uhľovodíka a mastnej kyseliny z 12 až 31 atómov uhlíka. Uhľovodík je definovaný široko, ako zahŕňajúci alkány s priamym alebo rozvetveným reťazcom (kvapalné parafínové oleje v zmesi 1 : 1 s parafínovými voskami s vysokou teplotou topenia majúcimi teplotu varu nad 90 °C), alkény, alkylované benzény, kondenzované aromatické látky, ako sú naftalén a antracén a ich alkylované deriváty a alicyklické uhľovodíky, zahŕňajúc

SK 280816 Β6 terpény a podobné látky. Výhodné uhľovodíky zahŕňajú tieto materiály s teplotou varu nad 90 °C, ako napríklad v zmienených zmesiach parafínových olejov a voskov, dodecylbenzénu a terpentínového oleja.

Použitie kombinácie rozpúšťadiel, mydiel a vybraných terpénových rozpúšťadiel ako antipenivých systémov na kvapalné čistiace zmesi na tvrdé povrchy je ďalej opísané v EP 0080749 (P&G: 1982). V týchto zmesiach na rozdiel od napríklad čistiacich zmesí na koberce je výhodné, že produkt môže byť použitý ľubovoľne bez kroku pridania oddelenej protipenivej zložky.

Zvláštnejšie EP 0080749 učí použitiu mono (dve izoprénové jednotky) alebo seskvi- (tri izoprénové jednotky) terpénov v kombinácii tak so špecifikovaným rozpúšťadlom (2-(2-butoxyetoxy)etanolom: dostupným na trhu ako BUTYL CARB1TOL [RTM]), ako aj s 0,05 až 2 % hmotnostnými jedného alebo viacerých alkalických, amóniových a alkanolamóniových mydiel s C13 až C24 mastnými kyselinami ako protipenivým systémom. V tejto citácii tieto tri zložky sú interagujúce tak, aby mali protipenivú aktivitu.

Výhodné terpény, ako sú opísané v tejto citácii, sú mono a bicyklické terpény s „uhľovodíkovej triedy“ terpénov, ako napríklad terpinčny, terpinolény, limonény, pinény a takzvané „pomarančové“ terpény, ktoré sú získavané z kôry pomarančov. Iné terpény zahŕňajúc terpénalkoholy, aldehydy a ketóny sú menej výhodné.

Terpény a príbuzné látky trpia všeobecnou nevýhodou, že sú to relatívne drahé suroviny a voňavé zlúčeniny a všeobecne prepožičiavajú produktom borovicovú alebo citrónovú vôňu. Je požadované, aby základné prípravky čistiacich zmesí mali slabú vôňu alebo boli bez vône. Navyše, terpény môžu obsahovať stopy takzvaných „pižmových xylénov“ a vznikli pochybnosti, pokiaľ ide o fyziologickú prijateľnosť týchto materiálov.

Produkty zamýšľané na použitie ako čističe do kúpeľní majú tvoriť v počiatočných štádiách čistenia relatívne stabilnú prilípavú penu. Táto pena poskytuje viditeľnú indikáciu častí povrchu, na ktorú bol čistič aplikovaný. Významnejšie je, že pena prilipne na povrch a bráni stekaniu, čím minimalizuje množstvo povrchovo aktívnej látky obsahujúcej produkt, ktorá je požadovaná, a potom minimalizuje aj cenu aj uvoľnenie povrchovo aktívnych látok do životného prostredia. Je však želateľné, na uľahčenie použitia a na ochranu vody, aby zmes bola opláchnuteľná s použitím čo možno najmenšieho množstva vody a malého úsilia.

Zohľadňujúc všetko uvedené možno vidieť, že ideálna čistiaca zmes na domáce použitie má tvoriť relatívne stabilnú penu pri aplikácii na povrch a rýchlo prestať peniť pri oplachovaní z povrchu. Takéto zmesi nemajú obsahovať environmentálne alebo fyziologicky neprijateľné zložky a nemajú vyžadovať prídavok zvláštnych protipenivých zložiek do oplachovacej vody. Kým špeciálne čistiace zmesi, ktoré spĺňajú mnohé z týchto potrieb zvlášť, už boli predávané alebo navrhované v literatúre, jc potrebný čistič všeobecného určenia, ktorý má výhody kyslého čističa proti vodnému kameňu, ale ktorý je tiež účinný proti širokému rozsahu znečistení.

Podstata vynálezu

Zistili sme, že niektoré mastné kyseliny majú penu zosilňujúci účinok v určitej koncentrácii prípravkov a penu potláčajúci účinok, keď tieto prípravky sú zriedené s mierne alkalickou vodou. Ak sú tieto mastné kyseliny kombi nované s polykarboxylovými kyselinami, rozpúšťadlami a povrchovo aktívnymi látkami pri kyslom pH, pozoruhodne jednoduché kombinácie zložiek tvoria zmesi, ktoré majú vynikajúce čistenie na široký rozsah znečistení a majú vynikajúce správanie pri oplachovaní.

Podľa toho tento vynález spočíva vo vodných čistiacich zmesiach zahŕňajúcich:

a) 1 až 40 % hmotn. povrchovo aktívneho systému obsahujúceho aspoň jednú aniónovú povrchovo aktívnu látku inú než soľ mastnej kyseliny s alkalickým kovom,

b) 0,1 až 3 % hmotn. C_lo až C 22 monokarboxylovej mastnej kyseliny

c) 1 až 30 % hmotn. semipolárneho rozpúšťadla s dielektrickou konštantou 5 až 35

d) 1 až 10 % hmotn. polykarboxylovej kyseliny a jej soli a

e) bázu v množstve postačujúcom na zmes s pH menej ako pK, monokarboxylovej mastnej kyseliny a táto zmes má pH menej ako 6.

Ako je zmienené, zistili sme, že C10 až C22 mastné kyseliny majú prekvapujúci účinok na zosilnenie peny v zmesiach tohto vynálezu. To je vyjadrené v zlepšenom „prilipnutí“ peny na naklonené alebo vertikálne povrchy. Teda zmesi podľa vynálezu sú zvlášť dobre prispôsobené na použitie ako zmesi na čistenie tvrdých povrchov.

Bez priania obmedziť vynález odkazom na teóriu pôsobenia sa predpokladá, že pri pH, ktoré je pod pK_a monokarboxylovej mastnej kyseliny, sa pozoruje účinok zosilnenia peny. Presné pK_a mastnej kyseliny je ťažké v praxi potvrdiť, pretože mastné kyseliny nie sú za týchto podmienok rozpustné vo vode, hoci dobrý odhad pK_a môže byť získaný titráciou. Predpokladá sa, že pH zmesi má byť nad najnižšou pK_a polykarboxylovej kyseliny také, že polykarboxylová kyselina existuje v čiastočne ionizovanej forme.

Zdroje vody do domácnosti všeobecne obsahujú nejaký rozpustený vápnik, pochádzajúci z minerálov pri typických hladinách 20 až 400 ppm (2 až 40 stupňov francúzskych). Vody s vyššími hladinami vápnika sú známe, ale relatívne vzácne.

Zdroje vody do domácnosti majú typicky slabo alkalické pH okolo 7,5, typicky okolo 8 a principiálne je spôsobené rozpustenými hydrouhličitanmi, ktoré sú prirodzene prítomné vo vode. V niekoľkých výnimočných prípadoch zložky tvoriace alkalitu, ako napríklad oxid vápenatý, môžu byť pridané do vodného zdroja na neutralizáciu kyslých vôd, a tým na zabránenie rozpustenia olova a iných potenciálne toxických kovov z potrubí a zariadení.

Pri pridaní istého objemu vápnik obsahujúcej alkalickej vody do domácnosti do zmesi tohto vynálezu sa predpokladá, že alkalinita vody zvyšuje pH pôvodne kyslého systému na bod nad pK_a mastnej kyseliny a spôsobuje ionizáciu mastnej kyseliny, v dôsledku čoho sa tvorí zrazenina mastnej kyseliny s vápnikom prítomným vo vode, čím sa tvorí vápenaté mydlo. Táto zrazenina má protipenový účinok známym spôsobom, a je potom považovaná za napomáhajúcu oplachovaniu produktu.

Rozpúšťadlá

Semipoláme rozpúšťadlá sú základné zložky tohto vynálezu. Ako bude ukázané ďalej pomocou príkladu, predpokladá sa, že prítomnosť rozpúšťadla podmieňuje účinok zosilnenia peny mastnej kyseliny v kyslom roztoku a podmieňuje protipenový účinok mastnej kyseliny v alkalickom roztoku.

Výhodné rozpúšťadla majú dielektrickú konštantu od 5 do 35.

Výhodne je rozpúšťadlo vybrané z: propylénglykol-mono-n-butyléter, dipropylénglykolmono-n-butyléter, propylcnglykol-mono-terc-butyléter, dipropylénglykol-mono-terc-butyléter, dietylénglykolhexyléter, etylacetát, etanol, izopropylalkohol, etylénglykolmonobutyléter, di-etylénglykolmonobutyléter a ich zmesí.

Výhodné rozpúšťadlá sú glykoléterové rozpúšťadlá a tieto sú výhodne vybrané zo skupiny zahŕňajúcej propylénglykol-mono-n-butyléter (dostupný ako „Dowanol PnB“ (RTM) a dietylénglykol-mono-butyléter (dostupný ako „Butyl Digol“ (RTM) alebo „Butyl Carbitol“ (RTM)). Tieto rozpúšťadlá sú zvlášť výhodné pre svoju cenu, dostupnosť a bezpečnostné faktory. Zistili sme, že tento výber rozpúšťadiel poskytuje zvýšenú čistiacu schopnosť, pokiaľ ide o atramenty a farbivá, a zvýšenú stabilitu produktu, ako aj podmienenie protipenivého správania sa zmesi pri oplachovaní.

Výhodné rozsahy pre pomery celkovej povrchovo aktívnej látky k rozpúšťadlu patria do rozsahu od 1 : 1 do 10 : 1, výhodne od 2 : 1 do 5 : 1. Užší rozsah pomeru je výhodný z dôvodov ceny a stability produktu. Typické obsahy rozpúšťadla sú 1 až 30 % hmotnostných zmesi, výhodne 2 až 20 % hmotnostných zmesi, aby sa dosiahla účinná koncentrácia rozpúšťadla pri zriedení koncentrátov.

Pufre

Pufre sú základnými zložkami zmesí podľa tohto vynálezu.

Predpokladá sa, že prítomnosť pufra je podstatná na zabezpečenie toho, že pH nezriedenej zmesi je udržiavané pri kyslom pH pod pK_a mastnej kyseliny. No pH nesmie byť silne pufrované, lebo potom sa vyžaduje nadmerný prídavok vody na zvýšenie pH nad pK_a mastnej kyseliny.

Navyše, pokiaľ sa treba vyhnúť silne kyslým roztokom, aby sa znížilo poškodenie čistených povrchov, vyžaduje sa určitá rezervná acidita tak, aby pena nebola rýchlo destabilizovaná tvorbou nerozpustných vápenatých mydiel na zníženie účinku odstránenia vodného kameňa zmesami.

Výhodný systém pufra zahŕňa polykarboxylovú kyselinu a bázu vybratú z hydroxidu amónneho alebo hydroxidov alkalických kovov a/alebo môžu byť tiež použité organické amíny. Hydroxid amónny je zvlášť výhodný, pretože sa predpokladá, že poskytuje zvýšené odstránenie nečistoty vápenatého mydla, hoci aj hydroxid sodný dáva tiež dobré výsledky. Výhodne takýto systém bude pufrovať produkt na pH 2 až 6.

Je výhodné, ak pufrovací systém je taký, že pK_amastnej kyseliny sa dosiahne prídavkom viac než 10 objemov vody do produktu. Alkalinita a tvrdosť pridanej vody bude mať istý účinok na kvantitu požadovanej vody na zvýšenie pH nad pK_a.

Pre typické obsahy povrchovo aktívnej látky 4 až 6 hmotnostných percent produktu systém pufra má byť vybratý tak, že pH je zvýšené nad pK_a mastnej kyseliny, keď sa pridá menej ako 1000 objemov vody.

Zvlášť výhodný rozsah pH produktu je od 3,14 do 4,9, pH okolo 4 je najvýhodnejšie, pretože určité emaily sú citlivé na pH pod 3 a produkty s nízkym pH môžu spotrebovať nadmerné oplachovanie na neutralizovanie zmesi vodou s nízkou alkalitou. Predpokladá sa, že prítomnosť poly karboxylových kyselín v prípravkoch skôr vo forme solí než v kyslej forme vedie k lepšej pene, a tak je výhodné, že pH zmesi má byť nad najnižším pK_a prítomnej polykarboxylovej kyseliny. Výhodná polykarboxylovú kyselina, kyselina citrónová, má pK_ahodnoty 3,14,4,77 a 6,39, apotom pH hodnoty nad 3,14 sú výhodné.

Sekvestranty

Slabé sekvestranty vo forme organických polykarboxylových kyselín sú základnými zložkami zmesí podľa tohto vynálezu. Prítomnosť týchto slabých sekvestrantov zlepšuje čistiacu účinnosť. Predpokladá sa, že tieto zložky viažu slabo viazané vápenaté ióny, ktoré sú obsiahnuté na styku znečistenia s povrchmi, a tým uľahčujú odstránenie týchto znečistení.

Môžu byť tiež prítomné silné sekvestranty. No sekvestranty, ako je EDTA, sú menej výhodné z environmentálnych dôvodov, pretože sa predpokladá, že takéto biologicky zle odbúrateľné sekvestranty môžu solubilizovať ťažké kovy z usadenín na dne riek. Navyše EDTA a iné silné sekvestranty majú tendenciu tvoriť komplexy s vápnikom v pitnej vode a brániť tvorbe zmieneného protipenového vápenatého mydla.

Výhodne je sekvestrant vybratý z kyselín citrónovej, adipovej, jantárovej, maleínovej, glutárovej, ich zmesí alebo ich solí. Typické hladiny sekvestrantu sú v rozsahu 1 až 10 % hmotnostných, výhodne 3 až 6 % hmotnostných produktu.

Najvýhodnejší sekvestrant je kyselina citrónová alebo jej soľ. Kyselina citrónová je slabý sekvestrant pre vápnik, dostupný z obnoviteľných zdrojov a je rýchlo biologicky odbúrateľná.

Kyselina citrónová je zvlášť výhodná aj ako sekvestrant aj ako zložka pufrujúceho systému, výhodne pri hladinách 3 až 6 % hmotnostných produktu.

Mastné kyseliny

C10 až C22 mastné kyseliny sú základné zložky zmesí podľa tohto vynálezu.

Predpokladá sa, že mastné kyseliny s kratším reťazcom netvoria dostatočne nerozpustné vápenaté mydlá a mastné kyseliny s dlhším reťazcom sú príliš nerozpustné v zmesiach na to, aby pôsobili ako protipenivé zložky. Navyše tieto mastné kyseliny so stredným reťazcom sú komerčne dostupné pri primeranej cene a pochádzajú z obnoviteľných zdrojov.

Mastné kyseliny môžu byť s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom, nasýtené alebo nenasýtené, ale výhodne sú to lineárne mastné kyseliny získané z prírody.

Lineárne mastné kyseliny s priemernou dĺžkou C12 až C16, výhodne C14, (získateľné z olejov kyseliny laurovej, ako napríklad z kokosového alebo palmojadrového tuku) sú zvlášť výhodné. Mydlá s väčšou dĺžkou reťazca sú menej rozpustné v neprítomnosti drahých hydrotrópov alebo organických rozpúšťadiel.

Typické hladiny mastných kyselín sú v rozsahu od 0,1 po 3 % hmotnostné produktu, so zvlášť výhodným rozsahom od 0,5 do 1 % hmotnostného.

Je dôležité, že pH zmesi je pod pK_a mastnej kyseliny, ktorá je použitá. Vo všeobecnosti pK_a C12 až C16 mastných kyselín je blízke 4,9, potom pH zmesí bude pod touto hodnotou. Berúc do úvahy požiadavku, že pH je nad pK_a polykarboxylovej kyseliny, pH zmesi bude všeobecne v rozsahu 3,14 až 4,9.

Povrchovo aktívne látky

Najmenej jedna aniónová povrchovo aktívna látka iná ako mydlo je základnou zložkou zmesí podľa tohto vynálezu.

Výhodná povrchovo aktívna látka zahŕňa jednu alebo viac zo skupiny zahŕňajúcej: sulfáty primárnych a sekundárnych alkoholov, alkoholalkoxysulfáty, sulfonáty primárnych a sekundárnych alkánov a alkylarylsulfonáty. V

SK 280816 Β6 neprítomnosti aniónovej povrchovo aktívnej látky produkty podľa tohto vynálezu majú menej účinnú prilípavosť.

Výhodne patrí pomer mastnej kyseliny k aniónovej povrchovo aktívnej látke do rozsahu 1 : 4 až 1 : 20, zvlášť výhodne okolo 1 : 5 až 1 : 10, vyjadrené ako % hmotnostné mastnej kyseliny k % hmotnostným aniónovej povrchovo aktívnej látky v produkte. Tak sa dosiahne dobrá rovnováha medzi penivou a čistiacou účinnosťou.

Výhodne je aniónová povrchovo aktívna látka sulfát primárneho alkoholu (PAS), penivá ľahko biologicky odbúrateľná povrchovo aktívna látka.

Výhodné sulfáty primárnych alkoholov (PAS) zahŕňajú zmesi materiálov všeobecného vzorca:

ROSO₃X, kde R je C₈ až C₁₈ primárna alkoholová skupina a X je solubilizujúci katión. Vhodné katióny zahŕňajú sodík, horčík, draslík, amónium a ich zmesi.

Zistili sme, že zmesi, ktoré obsahujú horečnatý PAS a organickú kyselinu, čiastočne neutralizovanú s bázou, majú zvýšenú čistiacu účinnosť, zvlášť s ohľadom na vápenaté mydlá a vodný kameň, zatiaľ čo si zachovávajú účinnosť na tukovo/mastné znečistenia. Zvlášť výhodné uskutočnenia tohto vynálezu potom zahŕňajú horčík v molámom pomere 0,1 až 0,8 mólov Mg na mól sulfátu primárneho alkoholu.

Treba poznamenať, že samotné použitie horčíka ako protiiónu pre PAS môže viesť k ťažkostiam v prítomnosti polykarboxylovej kyseliny, je preto výhodné, ak molámy pomer protiiónov pre PAS je taký, aby približný pomer Mg k ostatným protiiónom nepresiahol okolo 5:1. Pomery MgPAS k MaPAS viac ako 1 : 1, ale menej ako 2 : 1 sú zvlášť výhodné.

Zvlášť výhodné PAS molekuly sú molekuly s hlavným podielom C,oaž Cj₄ alkylových zvyškov.

Ako je zmienené, tieto povrchovo aktívne látky' môžu byť získané tvorbou sulfátov primárnych alkoholov z mastných kyselín získaných z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad kokosového oleja, hoci môžu byť tiež získané zo zdrojov syntetických alkoholov. Tieto povrchovo aktívne látky majú veľmi prijateľnú biologickú odbúrateľnosť.

Vhodné ďalšie povrchovo aktívne látky sú vybrané z katiónových, amfotérnych a zwitteriónových povrchovo aktívnych látok, ako aj ich zmesí.

Výhodná je prítomnosť neiónovej povrchovo aktívnej látky. Výhodné neiónové povrchovo aktívne látky sú alkoxylované alkoholy a výhodné alkoxylované alkoholy sú vybrané zo skupiny etoxylovaných alkoholov všeobecného vzorca:

R_r(OCH₂CH₂)_m-OH, kde R! je priamy alebo rozvetvený C₈ až C_l8 alkyl alebo hydroxyalkyl a priemerný stupeň etoxylácie m je 1 až 14, výhodne 3 až 10 na dobrú detergenciu tukového znečistenia.

Východiskové materiály na syntézu týchto etoxylovaných alkoholov, minoritné zložky povrchovo aktívneho systému, sú dostupné aj z prírodných aj zo syntetických zdrojov.

Najvýhodnejšie povrchovo aktívny systém zahŕňa zmes sulfátov primárnych alkoholov a alkoxylovaných alkoholov. Na ciele tohto dokumentu alkoxylované alkoholy sú zahŕňajúce alkyl alebo hydroxyalkyletoxylované alkoholy.

Výhodne sulfáty primárnych alkoholov a alkoxylovaných alkoholov sú prítomné v pomere od 3 : 1 do 1 : 1, zvlášť výhodný je pomer okolo 2:1.

Zvlášť výhodné zmesi zahŕňajú 15 až 30 % hmo-tnostných sulfátu primárneho alkoholu a 5 až 15 % hmo-tnostných neiónovej povrchovo aktívnej látky. Tieto relatívne vysoké hladiny PAS a neiónovej povrchovo aktívnej látky sú požadované s cieľom tvoriť koncentrované zmesi, ktoré môžu byť efektívnejšie transportované a vyžadujú menej baliaceho materiálu.

Výhodne celkové hladiny povrchovo aktívnej látky zahŕňajú 1 až 40 % hmotnostných z produktu s hladinami 2 až 10 % hmotnostných, ktoré sú výhodné na použitie v domácnosti ako nekoncentrované prípravky. Hladiny povrchovo aktívnej látky 20 až 40 % hmotnostných, výhodnejšie 25 až 35 % hmotnostných, sú výhodné na koncentráty, hoci pri najvyšších hladinách povrchovo aktívnej látky môžu byť požadované protipenivé zložky.

Minoritné zložky a ďalšie materiály

Zmesi podľa vynálezu môžu ďalej obsahovať iné zložky vybrané zo skupiny zahŕňajúcej: parfumy, farbivá, hygienické reagenty, modifikátory viskozity a ich zmesi. V určitých uskutočneniach vynálezu je užitočné včleniť do prípravku ďalšie reagenty na riadenie penivosti.

Výhodne ďalšie reagenty na riadenie penivosti zahŕňajú hydrofóbne oleje. Výhodnejšie je hydrofóbny olej uhľovodík s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom alebo silikónový olej, ešte výhodnejšie je hydrofóbny olej parafín.

Najvýhodnejšie je hydrofóbny olej parafín s 50 % hmotnostných stratovou teplotou varu v rozsahu 170 až 300 °C. Pojem 50 % hmotnostných stratová teplota varu je mienený ako poukazujúci, že 50 % hmotnostných parafínu môže byť oddestilované pri teplote v tomto rozsahu. Vo všeobecnosti hranice teplôt varu parafínov vodných na použitie v zmesiach tohto vynálezu ležia medzi 171 a 250 °C. Zistili sme, žc izoparafíny, t.j. parafíny s rozvetveným reťazcom, sú zvlášť účinné v porovnaní s ďalšími hydrofóbnymi olejmi, ako napríklad n-dekánom a n-tetradekánom.

Obsah solubilizovaného hydrofóbneho oleja v uskutočneniach tohto vynálezu je typicky v rozsahu od 0,2 do 5 % hmotnostných, výhodne od 1,0 do 2,0 % hmotnostných. Ak je prítomný hydrofóbny olej, výhodný pomer mastnej kyseliny k hydrofóbnemu oleju je v rozsahu 0,5 až 1 : 1 až 0,5, výhodne okolo 1:1. Tieto pomery tvoria zvlášť účinný protipenivý systém.

Výhodne sú zmesi podľa tohto vynálezu homogénne, výhodnejšie priesvitné a najvýhodnejšie priehľadné. Typické viskozity sú 1 až 200 mPas pri strihovej rýchlosti 21 s’¹ merané pri 25 °C.

Balenie

Je výhodné, že zmesi tohto vynálezu sú poskytované v balení prispôsobenom na tvorbu spreja produktu, výhodne spreja peny, hoci nie je zamýšľané vylúčenie možnosti iných systémov dávkovania a dodávania.

S ohľadom na všetko uvedené výhodné uskutočnenia tohto vynálezu zahŕňajú kyslé vodné čistiace zmesi zahŕňajúce:

a) 2 až 40 % hmotnostných povrchovo aktívnej látky obsahujú sulfát primárneho alkoholu a výhodne jednu alebo viac neiónových povrchovo aktívnych látok, kde najmenej 50 % hmotnostných prítomných povrchovo aktívnych látok je sulfát primárneho alkoholu, ako hlavná povrchovo aktívna látka,

b) 0,2 až 5 % hmotnostných C10 až C18 nerozvetvenej mastnej kyseliny ako zosilňovača peny v kyslých podmienkach a ako antipenivú zložku v zásaditých podmienkach,

c) najmenej jedno rozpúšťadlo vybrané zo skupiny glykoléterových a 1 až 5 uhlíkových alkoholových rozpúšťadiel v množstve takom, že pomery povrchovo aktívna látka k rozpúšťadlu patria do rozsahu 1 : 1 až 10 ; 1,

d) 1 až 10 % hmotnostných vo vode rozpustnej organickej kyseliny, vybratej z kyselín citrónovej, adipovej, jantárovej, maleinovej, glutárovej, ich zmesi alebo ich solí, ako sekvestrant pre vápnik a horčík a ako zložka pufrujúceho systému a

e) dostatočnú bázu na dosiahnutie pH zmesi v rozsahu 3,14 až 4,9.

Prehľad obrázkov na výkresoch

S cieľom ďalšieho pochopenia tohto vynálezu bude ďalej ilustrovaný pomocou príkladov a s odkazom na priložené náčrty, kde:

obrázok 1: ukazuje účinok prípravku na počet požadovaných oplachovaní na zníženie objemu peny s vodou rôznej tvrdosti, obrázok 2: ukazuje účinok pH na objem peny s vodou rôznej tvrdosti.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklady 1-2

Zmesi boli pripravené podľa uvedenej tabuľky 1. Všetky zložky boli miešané pri laboratórnej teplote a plnené do fliaš vybavených sprejovým rozprašovačom. Neiónová povrchovo aktívna látka bola DOBANOL 23-6,5 EO (RTM ex. SHELL), PAS bol DACPON-27L (RTM ex. DAC). Butyl Carbitol je ochranná značka Union Carbide. Mastná kyselina bola PRIFAC 7901 (RTM ex. Unichema).

Tabuľka 1

	Príklad 1	Príklad 2
kyselina citrónová	4%	4%
pas (aniónová PAL)	4%	4%
neiónová PAL	2%	2%
butyl carbitol	2%	2 % (rozpúšťadlo)
parfum	0,5%	0,5%
hydroxid sodný	1,2%	1,2%
ochranná látka	0.015%	0,015 %
mastná kyselina		0,5%
voda	do 100%	do 100%

pH	4.3	4,3
prilipnutie	2,7	3,6
(PAL - povrchovo aktívna látka)

Účinnosť bola vyhodnotená striekaním produktu na nehorizontálny povrch a oplachovaním s tvrdou vodou (typicky >26° francúzskych). „Prilipnutie“ bolo odhadnuté panelom dvadsiatich trénovaných technikov inštruovaných hodnotiť prilipnutie peny v slepom teste v stupnici 1 až 5 hodnotou 1 predstavujúcou slabé prilipnutie a hodnotou 5 predstavujúcou vynikajúce prilipnutie.

Príklad 1 je komerčne dostupný produkt vybratý ako porovnávací príklad; účinnosť tohto produktu bola dobrá.

Príklad 2 je príkladom tohto vynálezu, tento prípravok mal objemnejšiu a prilípavejšiu penu, ktorá bola zvlášť účinná z hľadiska adhézie na naklonené alebo vertikálne povrchy. Kým zmes príkladu 1 mala prijateľnú prilípavosť a mohla byť opláchnutá bez zvláštnych ťažkostí, zistilo sa, že zmes príkladu 2 mala zlepšenú prilípavosť a bola opláchnutá s výnimočnou ľahkosťou.

Príklady 3 až 8

Obrázok 1 ukazuje účinok prípravku na počet požadovaných oplachovaní na zmenšenie objemu peny s vodou rôznej tvrdosti.

Merania boli robené takto: 5 mg produktu bolo zriedených do 50 ml s vodou označenej tvrdosti v oddeľovacom lieviku so stupnicou s zavretým kohútom. Lievik bol prudko pretrepaný v ruke približne počas desiatich sekúnd na vytvorenie peny a počiatočný objem peny bol poznačený po tom, ako bol prebytok tekutiny vypustený cez kohút. Alikvóty po 50 ml vody boli použité na každé opláchnutie, boli pridané do lievika s ďalším pretrepávacím cyklom a ďalším meraním objemu peny po odstránení kvapaliny. Tento postup sa opakuje, kým zostáva pena. Použité zmesi boli ako v príkladoch 1 a 2 s hladinou mastnej kyseliny 0,5 % hmotnostného.

Z obrázka vidno, že pridanie mastnej kyseliny do porovnávacieho príkladu spôsobilo zmenšenie počtu požadovaných oplachovacích cyklov vo všetkých prípadoch a že zlepšenie bolo význačnej šie pri tvrdších vodách.

Obrázok 2 ukazuje účinok pH na objem peny pri vode rôznej tvrdosti. Uvedené pH je pH kvapaliny získanej počas opísaných oplachovacích cyklov. Vidno, že s postupom oplachovania pH kvapaliny rastie. Vidno, že pri vodách obsahujúcich výnimočne vysokú hladinu vápnika bol účinok mastnej kyseliny veľmi výrazný. Pri bežnejších vodách objem peny klesol rýchlo, hneď ako pH narástlo nad 6,5 z pH 4 až 5 pôvodného produktu pri 10 % zriedení.

Z uvedených príkladov vidno, že tieto zmesi majú tak zlepšené prilipnutie peny, ako aj zlepšené oplachovanie v porovnaní so zmesou doteraz známou.

Príklady 9 až 15

Uvedená tabuľka 2 uvádza hodnoty pre zmesi podľa príkladu 2, v ktorom bola premenlivá stredná dĺžka reťazca mastnej kyseliny. Hodnoty pre zmes z príkladu 1 bez mastnej kyseliny sú uvedené na porovnanie. Kumulatívny objem peny („CFV“) je meraný v centimetroch kubických pre štandardný počiatočný objem a protokol pretrepávania, ako je opísané s odkazom na príklady 3 až 8. CFV označuje celkový objem vytvorenej peny v procese oplachovania pri použití vody tvrdej 26° francúzskych. Počet požadovaných oplachovaní na odstránenie peny bol určený opísaným spôsobom.

Tabuľka 2

	mastní kyselina	CFV	oplachovania
Príklad 9	Príklad 1	4950	9,5
Príklad 10	C8	3025	8.5
Príklad 11	C10	2400	8,0
Príklad 12	C12	2525	5,0
Príklad 13	C14	400	4,0
Príklad 14	C16	375	6,0
Príklad 15	C22	975	6.0

Z uvedených hodnôt vidno, že mastné kyseliny s dĺžkou reťazca >C12 význačne zmenšujú CFV. Bolo zaznamenané, že mastné kyseliny s dĺžkou reťazca >22 boli nerozpustné v zmesi.

Príklady 16 až 19

Účinok typu sekvestrantu je demonštrovaný v uvedenej tabuľke 3, v ktorej bol typ sekvestrantu menený v prítomnosti a neprítomnosti mastnej kyseliny (FA). Kumulatívny objem peny („CFV“) je meraný v centimetroch kubických pre štandardný počiatočný objem a protokol pretrepávania, ako je opísané s odkazom na príklady 3 až 8. CFV označuje celkový objem vytvorenej peny v procese oplachovania pri použití vody tvrdej 26° francúzskych. Počet požadovaných oplachovaní na odstránenie peny bol určený opísaným spôsobom.

Tabuľka 3

FA	citrát	EDTA	CFV	oplach.
Príklad 1S	-(Príklad 1)	4%	-	3800	8,5
Príklad 17	0,5(Prlkl.2)	4%	-	3375	5.5
Príklad 13		-	4%	3350	7,5
Príklad 19	0,5	-	4%	3400	5,5

Z uvedenej tabuľky 3 vidno, že s prítomnosťou mastnej kyseliny a sekvestrantu sa získajú lepšie výsledky.

Príklady 20 až 26

Účinok pH je demonštrovaný odkazom na hodnoty uvedené v tabulíce 4. Merania CFV a oplachovania boíi robené, ako je zmienené, s použitím tvrdosti vody 12° a 26° francúzskych. Výsledky sú všeobecne uvedené pre vodu 26° francúzskych, hoci podobné výsledky boli získané s mäkšou vodou (príklady 25 a 26). Príklady 20, 22 a 23 sú porovnávacími príkladmi.

Tabuľka 4

	FA	pH	CFV	oplach.
Príklad 20	-(Príklad 1)	4.3	3800	8Λ
Príklad 21	0,5(Prikl.2)	4.3	3375	5,5
Príklad 22		10,5	3625	9.0
Príklad 23	0,5	10,5	1400	3,0
Príklad 21	O.5	c.2.5	2325	5,5
Príklad 22	0,5	4,3	3400	6.0
Príklad 23	0.5	c.2,5	5100	9,0

Uvedené výsledky ukazujú, že v alkalických produktoch je protipenivý účinok veľmi význačný. No tieto alkalické zmesi neodstraňujú účinne vodný kameň. Príklady 24 a 26 ukazujú účinok vynechania alkalickej zložky (NaOH) z pufra zmesi. Zmes príkladu 24 ukazuje podobné správanie ako zmesi podľa vynálezu v tvrdej vode, ale je príliš kyslá na použitie na niektoré povrchy. Príklady 25 a 26 s mäkšou vodou 12 ⁰ francúzskych ukazujú, že uskutočnenia vynálezu (príklad 25) majú prijateľné oplachovanie, zatiaľ čo v neprítomnosti alkalickej zložky (príklad 26) pufra je vidno slabé protipenivé účinky.

Tiež bolo zaznamenané, že peny tvorené zmesami pri pH okolo 2,5 mali nízku prilípavosť a slabú čistiacu účinnosť.

Príklady 27 až 30

V príkladoch 27 až 30 uvedených v tabuľke 5, je ukázaný synergický vzťah rozpúšťadla a protipenivej mastnej kyseliny. Výsledky boli získané, ako je opísané.

Tabuľka 5

FA	rozpúšťadlo	CFV	oplach.
Príklad 27	-(Príklad 1)	2%	3300	8,5
Príklad 28	0,5(Príkl.2)	2%	3375	5,5
Príklad 29	-	-	2325	7,0
Príklad 30	0,5	-	2750	7,0

Z uvedených výsledkov vidno, že prítomnosť rozpúšťadla je podstatná na to, aby mastná kyselina mala protipenivý účinok pri zriedení. V neprítomnosti rozpúšťadla (porovnávacie príklady 29 a 30) bola získaná slabá pena s nízkym prilipnutím. V prítomnosti rozpúšťadla je pena stabilizovaná, keď je mastná kyselina vynechaná (porovnávací príklad 27). Len v prítomnosti aj mastnej kyseliny aj rozpúšťadla sú získané výhody vysokého počiatočného objemu peny a rýchleho opláchnutia (príklad 28).

Príklady 31 až 36

V príkladoch 31 až 36 uvedených v tabuľke 6 je ukázaný synergický účinok na vlastnosti produktu zmien v povrchovo aktívnom systéme. Výsledky sú získané, ako je opísané, s použitím vody tvrdosti 26° francúzskych.

Tabuľka 6

FA	Aniänová PAL	Neiónová Pal	CFV	oplach.
Príklad 31 -(Príklad 1)	4%	2%	3800	8,5
Príklad 32 0,5(Prlkl.2)	4%	2%	3375	5,5
Príklad 33		2%	150	3.0
Príklad 34 0.5		2%	0	0
Príklad 35	4%		4700	7.0
Príklad 36 0,5	4%		3900	4,5

Porovnávacie príklady 33 a 34 ukazujú, že v neprítomnosti aniónovej povrchovo aktívnej látky sa tvorí len málo alebo žiadna pena a produkt steká rýchlo z nakloneného povrchu počas operácií čistenia. Príklady 35 a 36 majú účinok vynechania neiónovej povrchovo aktívnej látky voliteľnej v uskutočneniach vynálezu. Z porovnávacieho príkladu 35 vidno, že neiónová povrchovo aktívna látka má istú aktivitu na potlačenie peny, hoci čas oplachovania v prítomnosti neiónovej povrchovo aktívnej látky vzrastá. Z týchto výsledkov vidno, že kým mastná kyselina a najmenej jedna iná aniónová povrchovo aktívna látka sú podstatné zložky, neiónová povrchovo aktívna látka je voliteľná.

Príklady 37 až 39

V uvedených príkladoch 37 až 39 (pozri tabuľku 7) je porovnaná účinnosť prípravkov podľa tohto vynálezu oproti komerčným prípravkom.

Tabuľka 7

Príklad	37	38	39
PAS horečnatá soľ	18,5	-	-
PAS sodná soľ		3.5	-
SAS sodná soľ	-		4,0
Neiónová PAL	9,5
Rozpúšťadlo	8,0
Mastná kyselina	0,7
Izoparafin	0,75
Amoniak	1.1	0,75
Organická kyselina	6,0	6,0	6.2
Minoritné zložky	stopy	Stopy	stopy
Voda	do 100% do 100%	do 100%
pH	4,0	kyslé	kyslé

Znečistenie/Čas kontaktu
Kuchynské 15 s	4	3	2
Tukové znečistenie 15 s	3	3	3
30 S	3	3	3
60 s	4	4	3
Mydlová nečistota 180 s	3	1	0
240 s	4	2	1

Tabuľka 7 uvádza dva porovnávacie príklady (príklady 38 a 39) bežných komerčne dostupných kyslých čistiacich zmesí do kúpeľní. Tieto zloženia boli získané analýzou. V zmesi príkladu 39 boli organickými kyselinami zmesi kyseliny jantárovej, glutárovej, adipovej a benzoovej, celkovo 6,2 % hmotnostného. V príkladoch 37 a 38 bola použitá kyselina citrónová. Vidno, že zmes príkladu 38 sa líši od tohto vynálezu v tom, že nepoužíva horečnatú soľ PAS a nie je prítomná mastná kyselina alebo rozpúšťadlo.

Na ohodnotenie zmesí 37 až 39 boli pripravené znečistené dlaždice s pokrytím syntetickým mydlovým znečistením, mastným znečistením a kuchynským znečistením. Každé znečistenie obsahovalo viditeľné stopy sadzí ako vizualizačný reagent.

Mydlové znečistenie pozostávalo v podstate zo stearátu vápenatého, aplikovaného na emailované oceľové dlaždice striekaním suspenzie stearátu vápenatého v izopropyl alkohole. Dlaždice boli po aplikácii znečistenia pečené pri 180 °C počas 30 minút.

Tukové znečistenie pozostávalo zo zmesi mastných kyselín a parafínu, aplikovaného na keramické dlaždice striekaním zmesi v petroléteri.

Kuchynské znečistenie pozostávajúce zo zmesi tukov, mastných kyselín, parafínu a hliny bolo aplikované na keramické dlaždice striekaním zmesi v petroléteri.

Na ohodnotenie účinnosti zmesi bolo aplikované 0,5 ml zmesí príkladov 37 až 39 na každú znečistenú dlaždicu a ponechané v kontakte s dlaždicou počas času uvedeného v tabuľke 7 ako „čas kontaktu“. Dlaždice boli mechanicky zotreté čistou vlhkou handrou jedným pretretím pri stálom tlaku. Zvyšné znečistenie bolo ohodnotené vizuálne v šesťbodovej stupnici od 0 do 5, kde 0 označuje žiadne odstránené znečistenie a 5 označuje úplné odstránenie znečistenia podľa indikácie odstránením sadzí.

Z uvedených výsledkov vidno, že zmesi podľa tohto vynálezu sú ekvivalentné známym zmesiam z hľadiska odstránenia tukového znečistenia, ale veľmi zlepšené z hľadiska odstránenia kuchynského znečistenia a zvlášť mydlového znečistenia.

Príklady 39 až 43

V príkladoch 39 až 44 uvedených v tabuľke 8 je ilustrovaný účinok zmien v pomere Mg k Na ako protiiónov pre PAS povrchovo aktívnu látku pri vysokých koncentráciách. Všetky prípravky boli podobné na prípravok z príkladu 37 s výnimkou, že pomer Mg:Na PAS bol premenlivý.

Tabuľka 8

Príklad	MgPas:NaPAS
39	10,5:8,0	stabilné
40	11,0:7,5	stabilné
41	18,5:0,0	nestabilné
42	17,7:1,0	nestabilné
43	15,0:3,5	nestabilné

V príkladoch 41 až 43 bolo zistené, že citran horečnatý sa vyzráža z produktu pri dlhom skladovaní, kým príklady 39 až 40 boli pri skladovaní stabilné. Produkty príkladov 41 až 43 boli inak prijateľné.

Claims

1. Vodná čistiaca zmes, vyznačujúca sa t ý m , že zahŕňa:

b) 0,1 až 3 % hmotn. C_lo až C ₂₂ monokarboxylovej mastnej kyseliny,

c) 1 až 30 % hmotn. semipolámeho rozpúšťadla s dielektrickou konštantou 5 až 35,

d) 1 až 10 % hmotn. polykarboxylovej kyseliny a jej soli a

e) bázu v množstve postačujúcom na zmes s pH menej ako pK_a monokarboxylovej mastnej kyseliny a táto zmes má pH menej ako 6.

2. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že semipolárne rozpúšťadlo je vybrané zo skupiny propylénglykol-mono-n-butyléter, dipropylénglykol-mono-n-butyl-éter, propylénglykol-mono-terc-butyléter, dipropylénglykolmono-terc-butyléter, dietylénglykolhexyléter, etylacetát, etanol, izopropylalkohol, etylénglykol-monobutyléter, dietylénglykol-monobutyléter a ich zmesi.

3. Zmes podľa nároku 2, vyznačujúca sa t ý m , že semipolárne rozpúšťadlo je glykoléterové rozpúšťadlo.

4. Zmes podľa nároku 3, vyznačujúca sa t ý m , že semipoláme rozpúšťadlo je vybrané zo skupiny zahŕňajúcej propylénglykol-mono-n-butyléter a dietylénglykolmono-butyléter.

5. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že pomer celkovej povrchovo aktívnej látky k rozpúšťadlu patrí do rozsahu od 2 :1 do 5 :1.

6. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že polykarboxylová kyselina je vybraná zo skupiny zahŕňajúcej kyselinu citrónovú, adipovú, jantárovú, maleínovú, glutárovú, ich solí a zmesí kyselín alebo ich solí.

7. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že rezervná acidita zmesi je taká, že pH presiahne pK_a monokarboxylovej kyseliny prídavkom viac než 10 objemov vody s pH aspoň 7,5 do jedného objemu produktu.

8. Zmes podľa nároku 7, vyznačujúca sa t ý m , že rezervná acidita zmesi je taká, že pH sa zvýši nad pK_a monokarboxylovej kyseliny, keď sa pridá viac než 1000 objemov vody s pH aspoň 7,5 do jedného objemu produktu.

9. Zmes podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že rozsah pH je od 3,14 do 4,9.

10. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že najmenej jedna aniónová povrchovo aktívna látka je vybratá zo skupiny zahŕňajúcej: sulfáty primárnych a sekundárnych alkoholov, alkoholetoxysulfáty, sulfonáty primárnych a sekundárnych alkánov, alkylarylsulfonáty a ich zmesi.

11. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že zahŕňa neiónovú povrchovo aktívnu látku.

12. Zmes podľa nároku 11,vyznačujúca sa tým, že obsahuje povrchovo aktívnu látku vybranú zo sulfátu primárneho alkoholu a alkylbenzénsulfonátu spolu s alkoxylovaným alkoholom v pomere od 3 : 1 do 1 : 1.

13. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že pomer monokarboxylovej kyseliny k aniónovej povrchovo aktívnej látke patrí do rozsahu 1 : 4 až 1 :20.

14. Zmes podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že hladina povrchovo aktívnej látky je 2 až 10 % hmotnostných produktu.

15. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že hladina povrchovo aktívnej látky je 20 až 40 % hmotnostných produktu.

16. Kyslá vodná čistiaca zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že zahŕňa:

a) 2 až 40 % hmotnostných povrchovo aktívnej látky obsahujúcej sulťát primárneho alkoholu a výhodne jednu alebo viac neiónových povrchovo aktívnych látok, kde najmenej 50 % hmotnostných prítomných povrchovo aktívnych látok je sulfát primárneho alkoholu,

b) 0,2 až 5 % hmotnostných C ₁₀ až C|₈ nerozvetvenej mastnej kyseliny,

c) najmenej jedno rozpúšťadlo vybrané zo skupiny glykoléterových a 1 až 5 uhlíkových alkoholových rozpúšťadiel v množstve takom, že pomery povrchovo aktívna látka k rozpúšťadlu patria do rozsahu 1 : 1 až 10 : 1,

d) 1 až 10 % hmotnostných vo vode rozpustnej organickej kyseliny, vybranej z kyselín citrónovej, adipovej, jantárovej, maleínovej, glutárovej, ich solí alebo ich zmesi, a

e) množstvo bázy dostačujúce na dosiahnutie pH zmesi v rozsahu 3,14 až 4,9.