SK279008B6 - Malta odpudzujúca vodu - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka malty, odpudzujúcej vodu a jej výroby.

Doterajší stav techniky

Je známe menenie vlastností malty pomocou rôznych prísad. Je napríklad známe použiť laktylarylsulfonáty na tvorbu vzdušných pórov alebo použiť soli nasýtených alifatických kyselín, ako stearáty alebo oleáty ako prostriedok, ktorý’ znižuje alebo vylučuje prenikanie vody. Účinné látky sa zvyčajne pridávajú spolu s nosičom, napríklad rôznymi hlinkami, ako prášková prísada do malty, ako je uvedené napríklad v publikácii Ullmanns Enzyklopädie, zv. 8, str. 317.

Malta tohto typuje opísaná napríklad v AT 379 139. V tomto spise sa navrhuje na zabránenie prenikania vody nasledujúce zloženie:

1. ako spojivo je použitý cement špecifického typu,

2. ako ľahká prísada je použitý výhodne perlit,

3. ako hydrofóbne činidlá sú použité mydlá s obsahom kovu, napríklad stearan vápenatý,

4. ako povrchovoaktívne látky sú použité sulfonáty nasýtených alifatických alkoholov a

5. ako látka zadržujúca vodu je použitá metylcelulóza.

Týmto spôsobom má byť zabránené prenikaniu solí z pôdy alebo vlhkého muriva do omietky a tým aj tvorbe výkvetov (str. 2, riadky 6, 7, 16 a 17 uvedeného patentového spisu).

Výkvety tvorené soľami môžu však mať aj inú príčinu. V rade krajín, napríklad v južnej Európe a na pobreží Ázie, Afriky a Južnej Ameriky sa používa na výrobu malty často piesok, ktorý obsahuje soli zo stavebného hľadiska škodlivé, v prípade morského piesku najmä chlorid sodný alebo aj síran sodný. Malty vyrobené z týchto druhov piesku majú však veľké nevýhody vzhľadom na to, že omietky, ktoré z nich boli vyrobené, sú vzhľadom na vysoký obsah solí poškodené už v krátkom čase vzhľadom na takzvaný kryštalizačný a hydratačný tlak solí, ktorý· pôsobí na okolité prostredie. Prvou známkou takéhoto poškodenia sú zvyčajne výkvety solí na omietke.

Vynález si kladie za úlohu navrhnúť jednoduchý a ekonomický spôsob odstránenia týchto nevýhod. Riešenie podľa vynálezu spočíva v malte, pri použití ktorej sa znižuje poškodenie pôsobením solí, či už soli pochádzajúcej z pôdy, z muriva alebo z niektorej prísady.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je teda malta odpudzujúca vodu, ktorá obsahuje nasledujúce zložky:

A) anorganické spojivo,

B) prísadu s obsahom solí so zrnitosťou až 4 mm a

C) prísadu s nasledujúci zložkami:

a) mydlo s obsahom kovu zo skupiny zinočnatých, hlinitých, horečnatých a vápenatých solí nasýtených alifatických kyselín s 12 až 22 atómami uhlíka alebo zo skupiny alkalických solí uvedených kyselín, ktoré tvoria s iónmi vápnika zodpovedajúce vápenaté soli,

b) kremenný piesok s jemnou zrnitosťou a

c) povrchovo aktívna látka aniónového typu, pričom na 20 až 50 dielov hmotnostných zložky a) sa použije 40 až 80 dielov hmotnostných zložky b) a na 100 dielov hmotnostných zložiek a) a b) sa použije 5 až 10 dielov hmotnostných zložky c).

Vynález je založený na zistení, že pri použití zmesi zložiek C) ako zložky, tvoriacej vzdušné póry na báze piesku s obsahom solí je možné získať maltu alebo hmotu na omietky, ktorá aj napriek svojmu obsahu škodlivých solí, napríklad chloridu sodného a/alebo síranu sodného v množstve 0,5, najmä 1,0 až 5 % hmotnostných, vztiahnuté na kremenný piesok má vysokú mechanickú stabilitu a dlhú životnosť, pričom nedochádza k prieniku vody. Pod pojmom vodu odpudzujúca sa rozumie znížená schopnosť kapilárneho nasávania vody pri nezmenenej alebo vyššej priepustnosti pre vodné pary .

Anorganickým spojivom je výhodne cement, je však možné použiť aj vápenec alebo sadru alebo zmesi týchto látok. Podľa výhodného uskutočnenia je prísadou kremenný piesok s veľkosťou častíc najviac 0 až 2 mm.

Zložka s obsahom nasýtených alifatických kyselín v mydlách s obsahom solí môže byť odvodená od prírodných a/alebo syntetických nasýtených alifatických kyselín s 12 až 22 atómami uhlíka. Typickými príkladmi týchto kyselín môžu byť kyseliny laurová, myristová, palmitová, stearová, olejová, behenová a eruková. Tieto nasýtené alifatické kyseliny sa môžu použiť aj vo forme technických zmesí, napríklad prírodné sa vyskytujúcich surovín, ako sú živočíšne a/alebo rastlinné tuky. Namiesto alebo spolu so zinočnatými, hlinitými, horečnatými a/alebo vápenatými mydlami je možné použiť aj zodpovedajúce soli uvedených kyselín s alkalickými kovmi, najmä sodné alebo draselné soli, ktoré reagujú s vápenatými iónmi zložiek malty na zodpovedajúce vápenaté soli. Je možné použiť aj zmesi uvedených zložiek.

Podľa výhodného uskutočnenia sa použije vápenaté mydlo nasýtených alifatických kyselín s obsahom 6 až 18 atómov uhlíka.

Jemný kremenný piesok (zložka b)) je prevažne plnivom s nosným materiálom. Do úvahy prichádza piesok H 34 alebo F 36, ide o kremenný piesok so zrnitosťou až 355 μιη. Je tiež možné použiť aj kremenný prášok, napríklad W 3, pod týmto pojmom sa rozumie kremenný piesok so zrnitosťou do 250 pm. Je možné použiť aj jemne mletý vápenec. Zložka b) je bez významu v prípade, že nie je použitá v zmesi zložiek a) a b) na prípravu malty.

Aniónové povrchovo aktívne látky, ktoré sa používajú v malte podľa vynálezu, sú známe. Typické príklady týchto látok sú uvedené v publikácii J. Falbe (Hrsg.), Surfactants in Consumer Products, Springer-Verlag, 1987, najmä na stranách 54 až 85. Ide napríklad o alkylbenzénsulfonáty, sulfáty nasýtených alifatických alkoholov alebo alkyléterov, sulfonáty alifatických uhľovodíkov alebo olefinov, estery α-sulfojantárovej kyseliny a étersulfonáty. Je možné použiť aj vnútorné estery nasýtených alifatických sulfokyselin asulfokyselín, ako aj zmesi týchto látok.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa použije ako aniónová povrchovo aktívna látka sodná soľ olefínsulfonátu s 12 až 18 atómami uhlíka. Ďalej je výhodné, aby látky, uvedené ako zložka c), boli použité v množstve 3 až 5 % hmotnostných, vztiahnuté na celkovú hmotnosť mydiel s obsahom kovov a kremenného piesku.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa pridáva prísada C) ako zmes k malte v množstve 0,5 až 2, výhodne 0,7 až 1,5 % hmotnostných, vztiahnuté na spojivo malty.

Zmesi, ktoré majú byť použité, sú biele a žltasté a práškovej povahy a je možné ich ľahko pridávať k malte priamo na stavbe.

Vynález bude ďalej vysvetlený formou príkladov a zodpovedajúcimi porovnávacími pokusmi.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad

Najskôr bola vyrobená cementová malta z jedného objemového dielu portlandského cementu typ PZ 35 F a 3 objemových dielov rýnskeho piesku so zrnitosťou 0 až 2 mm. Tretina tejto hmoty bola podrobená skúškam ako taká. K druhej tretine bolo pridaných vždy 2,5 % hmotnostných chloridu sodného a síranu sodného, vztiahnuté na piesok. Zvyšná tretina malty bola zmiešaná taktiež vždy s 2,5 % hmotnostnými chloridu sodného a síranu sodného, ale okrem toho bola pridaná zmes, tvorená 61 hmotnostnými dielmi kremennej múčky (0,3 % > 200 pm, 0,5 % > 160 pm, 1 % > 125 pm, 3 % > 100 pm, zvyšok < 100 pm), 35 hmotnostných dielov stearanu horečnatého a 4 hmotnostné diely bežnej sodnej soli olefínsulfonátu so 14 až 16 atómami uhlíka. Uvedené zmesi boli použité v uvedenom poradí, ako malta I, malta II a malta III (podľa vynálezu).

Pomocou uvedených druhov malty boli omietnuté porézne časti muriva, pričom bola použitá vrstva s hrúbkou 2 cm. Po vytvrdení (najskôr po 7 dňoch) sa omietnuté murivo v tretine svojej dĺžky umiestni do vody. Boli získané nasledujúce výsledky.

V prípade vzoriek, pokrytých omietkou z malty I a II, stúpne približne po 20 minútach voda na hraničnú vrstvu malty a muriva. Po približne 2 hodinách je murivo aj malta celkom preniknuté vodou. Prvé výkvety solí sa objavujú pri použití malty II po približne 48 hodinách. Po 2 mesiacoch je murivo aj omietka silne napadnuté riasami, čo platí aj o zadnej strane muriva.

Proti tomu je možné pozorovať na murive, omietnutom maltou II,I prvé výkvety až po 14 dňoch na hraničnej ploche medzi murivom a omietkou, ani po 3 mesiacoch ešte nedošlo k úplnému prevlhčeniu muriva a omietky. Zadná strana muriva bola zbavená napadnutia riasami a výkvetmi.

Použitím omietok z mált I a III boli uskutočnené ešte nasledujúce skúšky:

1. Obsah vzdušných pórov v čerstvej malte

Skúška bola uskutočnená podľa normy DIN 18555, časť 2, bod 5 (vydanie 1982). Malta bola miešaná 4 minúty pri 140 otáčkach/minútu a potom stlačená.

I = 8 %

III = 24 až 25%.

2. Kapilárny príjem vody (24 h, podľa WTA-Merkblatt)

Kapilárny príjem vody bol stanovený podľa publikácie WTA-Merkblatt 1 - 85 Die bauphysikalische und technischen Anforderungen an Sanierputz, bod 3.c. Vzorky boli uložené po výrobe najskôr 7 dní pri teplote 20 °C a relatívnej vlhkosti 95 % a potom 21 dní v normálnom prostredí pri teplote 20 °C a relatívnej vlhkosti 65 %.

Vzorky odizolované na bočných plochách boli ponorené na 24 hodín sacou plochou približne 3 mm hlboko do vodného kúpeľa s teplotou 20 °C. Stredná výška vzlínania vody na lomných plochách bola nasledujúca:

I = úplné prevlhnutie

III = prevlhnutie 2 až 7 mm, stred suchý.

Podľa publikácie nesmie byť prienik vody do vzorky vyšší než 7 mm a nižší než 3 mm.

3. Difúzia vodnej pary (g/m².d)

Skúška bola uskutočnená podľa normy DIN 52615.

I = 6,7

III = 20,47.

4. Koeficient príjmu vody (kg/m². Vt ) po 24 hodinách

Skúška bola uskutočnená podľa normy DIN 52617.

I - 0,43

III = 0,16.

5. Príjem vody za 24 hodín (kg/m²)

I = 2,1

III = 0,7.

6. Hodnota Sd (m) (ekvivalentná hustota vzdušnej vrstvy)

Pod týmto pojmom sa rozumie hrúbka vzdušnej vrstvy, ktorá kladie rovnaký odpor difúzii vodnej pary ako vzorka. Hodnota bola stanovená podľa normy DIN 52615.

I - 2;99

III = 0,977.

7. Pevnosť v ohybe a tlaku

Tieto hodnoty boli stanovené podľa normy DIN 18555, časť 3, bod 5 (vydanie september 1982). Vyrobené hranolky veľkosti 4 x 4 x 16 cm boli namáhané spôsobom uvedeným v odseku 3.2.3 tejto normy.

Obe uvedené hodnoty boli pre maltu podľa vynálezu vo zvyčajnom rozmedzí.

Jc teda zrejmé, že malta podľa vynálezu je aj napriek prísade s obsahom solí v celkovom množstve 5 % hmotnostných, vztiahnuté na podiel piesku s určitou zrnitosťou, vhodnejšia ako sanačná omietka, než bežné typy omietky.

Claims (7)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Malta odpudzujúca vodu, vyznačujúca sa t ý m , že obsahuje nasledujúce zložky:

   A) anorganické spojivo,

   B) prísadu s obsahom solí so zrnitosťou až 4 mm a

   C) prísadu s nasledujúci zložkami:

   a) mydlo s obsahom kovu zo skupiny zinočnatých, hlinitých, horečnatých a vápenatých solí nasýtených alifatických kyselín s 12 až 22 atómami uhlíka alebo zo skupiny alkalických solí uvedených kyselín, ktoré tvoria s iónmi vápnika zodpovedajúce vápenaté soli,

   b) kremenný piesok s jemnou zrnitosťou a

   c) povrchovo aktívna látka aniónového typu, pričom na 20 až 50 dielov hmotnostných zložky a) sa použije 40 až 80 dielov hmotnostných zložky b) a na 100 dielov hmotnostných zložiek a) a b) sa použije 5 až 10 dielov hmotnostných zložky c).
2. 2. Malta podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že prísada B) obsahuje aspoň 0,5 g vo vode rozpustnej soli, najmä 1,0 až 5,0 g tejto soli na 100 g prísady.
3. 3. Malta podľa nárokov 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že ako mydlo a) s obsahom kovu obsahuje vápenaté mydlo nasýtených alifatických kyselín s obsahom 16 až 18 atómov uhlíka.
4. 4. Malta podľa nárokov laž3, vyznačujúca sa tým, že jemný kremenný piesok v zložke b) má veľkosť častíc najviac 450, výhodne najviac 200 pm.
5. 5. Malta podľa nárokov laž4, vyznačujúca sa tým, že ako aniónovú povrchovo aktívnu látku obsahuje sodnú soľ olefínsulfonátu s obsahom 12 až 18 atómov uhlíka.
6. 6. Malta podľa nárokov laž5, vyznačujúca sa tým, že obsahuje 3 až 5 g aniónovej po3

   SK 279008 Β6 vrchovo aktívnej látky c) na 100 g mydla s obsahom kovov a kremenného piesku.
7. 7. Malta podľa nárokov laž6, vyznačujúca sa tým, že na 100 g spojiva A) obsahuje 0,2 až 2, výhodne 0,7 až 1,5 g prísady C).