SK278737B6 - Elektrická pec na jednosmerný prúd - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka elektrickej pece na jednosmerný prúd na tavenie kovovej suroviny, najmä šrotu.

Doterajší stav techniky

Dávno existujú elektrické pece, slúžiace na tavenie šrotu alebo inej suroviny a na reguláciu roztaveného ko- 10 vového kúpeľa, prípadne s prísadou legovaných prvkov až do vytvorenia požadovaného zloženia kovu.

Vševäeobecne je elektrická pec tvorená pecnou nádobou s postrannou stenou a ohniskom, pokrytým výmurovkou zo žiaruvzdorného materiálu, pričom pecná nádo- 15 bá je uzatvorená odoberateľným vekom v tvare klenby.

Do vnútrajška nádoby vniká najmenej jedna taviaca elektróda, tvorená všeobecne grafitovou tyčou. Každá elektróda je zavesená na ramene, ktoré prechádza nad vekom, a je uložená zvisle pohyblivé, takže prechádza ve- 20 kom a môže sa spustiť dolu do suroviny v peci. Surovina, ktorá je všeobecne šrot alebo kusové železo, sa dotýka najmenej jednej pevnej elektródy, ktorá prechádza ohniskom a žiaruvzdornou výmurovkou.

V prípade pece na striedavý jednofázový prúd alebo 25 jednosmerný prúd je taviaca elektróda a dolná elektróda spojená každá s jedným pólom prúdového zdroja. V prípade pece na striedavý dvojfázový alebo trojfázový prúd sú taviace elektródy pripojené k pólom prúdového zdroja a vsádzka je v styku s dolnou elektródou, ktorá vytvára 30 neutrálny bod sústavy. Medzi vsádzkou a každou taviacou elektródou vzniká jeden alebo niekoľko elektrických oblúkov, ktoré vyvolávajú tavenie šrotu a tvorbu kovového kúpeľa v ohnisku pece.

Až donedávna sa používali predovšetkým pece, na- 35 pájané striedavým prúdom. Zistilo sa však, že napájanie elektród jednosmerným prúdom prináša radu výhod, napr. zníženie hluku a zvýšenie energetickej účinnosti, pretože napätie môže byť vyššie ako napätie pri striedavom prúde. 40

Keď sa vsádzka skladá zo šrotu, elektródy do nej vnikajú a vyvrtávajú v nej jamky, ktoré vytvárajú určitý druh izolácie medzi oblúkmi a podporujú ich stabilitu. Akonáhle je ale vsádzka úplne roztavená, potom oblúky, na ktoré pôsobia magnetické vplyvy, vyvolané prechodom 45 prúdu v elektródach, vo vodičoch, spojujúcich elektródy so zdrojom prúdu a s ostatnými časťami zariadenia, sa môžu vytvoriť v nepredvídaných smeroch a sú teda veľmi nestabilné. Zóna, v ktorej sa tvoria oblúky a ktorá má najvyššiu teplotu, sa teda nedá udržať v prostriedku pece 50 a na steny a na dno pece môžu pôsobiť nadmerné vysoké teploty, ktoré vedú k značnému opotrebeniu žiaruvzdorného materiálu.

Bol navrhnutý spôsob, ktorý umožňuje kontrolovať smer elektrických oblúkov v peci na jednosmerný prúd aj 55 pri veľkom výkone.

Namiesto toho, aby vodiče pece mali čo najväčšiu vzdialenosť od pece, aby na ne nepôsobili magnetické polia, vyvolané prechodom prúdu, sa podľa tohto patentového spisu navrhuje viesť vodiče, spojené s pevnými 60 elektródami, pozdĺž dolnej strany ohniska a čo najbližšie pri nej, pričom profd a orientácia dráhy, po ktorej prechádzajú tieto vodiče, sa určuje tak, aby prechod prúdu vyvolával magnetické polia, ktorých vzájomný odchylovací vplyv na oblúky s prihliadnutím k celkovému mag- 65 netickému pôsobeniu, vyvolávanom pri tavbe ostatnými vodičmi a jednotlivými dielcami celého zariadenia bol taký, aby oblúky mali tendenciu sa zbiehať vo vopred stanovenej oblasti kovového kúpeľa.

Intenzita prúdu, ktorý- prechádza vodičmi a elektródami, najmä dolnými elektródami je obmedzená, a preto je potrebné používať niekoľko taviacich elektród a niekoľko elektród v dne. V uvedenom stave techniky sú známe niekoľké riešenia, kde sú použité konkrétne tri taviace elektródy a tri pevné elektródy.

Usporiadanie a orientácia vodičov k pevným elektródam je určená predbežným výpočtom s prihliadnutím k všeobecnému usporiadaniu zariadenia a najmä elektród. Na tento účel sa najskôr vytvorí matematický model, ktorý umožňuje vypočítať vplyv všetkých elementov, cez ktoré preteká elektrický prúd, na oblúky, s prihliadnutím na intenzitu prúdu, k magnetickým charakteristikám jednotlivých častí zariadenia, k vsádzke a k teplotám počas jednotlivých fáz tavenia; pritom sa pri výpočte rozlišujú pevné elementy, ktorých charakteristiky a poloha sú dané vopred a premenlivé elementy, na ktoré možno pôsobiť, takže možno určiť dráhu vodičov tým, že sa vopred vypočítajú predpokladané účinky všetkých častí zariadenia na elektrické oblúky.

Medzi pevnými elementmi je potrebné uviesť najmä všeobecnú konštrukciu pece, ako je tvar pecnej nádoby a jej nosného ústrojenstva, príslušenstvo, ako je liaci žliabok a uzatváracie ústrojenstvo, nosné ramená taviacich elektród, pozdĺž ktorých všeobecne vedú zodpovedajúce vodiče, a poloha prúdového zdroja, ktorý je všeobecne umiestnený čo najbližšie k pecnej nádobe, aby dĺžka vodičov bola čo najmenšia.

Preto bolo v známom stave techniky navrhnuté regulovať dráhu a usporiadanie vodičov na základe výpočtu, podloženého matematickým modelom jednotlivých magnetických vplyvov, ktoré z nej vyplývajú tak, aby sa určila optimálna poloha, vyžadujúca minimálnu dĺžku vodičov, na účinnú kontrolu smeru elektrických oblúkov. Podľa uvedeného princípu možno teda realizovať pece na jednosmerný prúd s veľkou kapacitou.

Až do kapacity asi 110 ton je možné použiť jedinú taviacu elektródu pri intenzite prúdu, neprevyšujúcej približne 100 000 A. V tomto prípade je zmieneným spôsobom pomerne jednoduché regulovať smer oblúka, pričom sa používajú tri pevné elektródy, umiestnené súmerne okolo zvislého priemeru taviacej elektródy.

Ale nad kapacitou okolo 110 ton je nutné použiť prúdové intenzity, ktoré vyžadujú väčší počet elektród, čo má za následok nebezpečie porúch, vyvolávaných vzájomným vplyvom magnetických polí, vynikajúcich prechodom prúdu vo väčšom počte vodičov. Vytvorenie matematického modelu sa stáva veľmi namáhavé, pretože existuje veľký počet elementov, ktoré treba vziať do úvahy, a ich interakciu.

Podľa vynálezu boli vykonávané štúdie, ktoré vyústili vo veľmi výhodné usporiadanie elektród a vodičov, takže možno realizovať elektrické pece s veľmi vysokou kapacitou, prevyšujúcou 110 ton, a pritom kontrolovať účinným spôsobom smer elektrických oblúkov.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je elektrická pec na jednosmerný prúd s pecnou nádobou s ohniskom a bočnou stenou, krytou pohyblivým vekom v tvare klenby a sú2 mernou okolo zvislej strednej roviny, so zvisle pohyblivými taviacimi elektródami, upevnenými na konci nosných ramien, umiestnených nad vekom a prechádzajúcimi ohniskom, so zdrojom jednosmerného prúdu, ktorý má kladný a záporný pól a je spojený vodičmi s taviacimi a pevnými elektródami, so sádzacím zariadením na surovinu k jej taveniu elektrickými oblúkmi, kde vodiče, spojené s taviacimi elektródami, prechádzajú pozdĺž nosných ramien a vodiče, spojené s pevnými elektródami, prechádzajú pozdĺž dolnej strany dna a vedú po dráhach, určených na každú pevnú elektródu v závislosti od magnetického pôsobenia jednotlivých súčastí pece. Podstata vynálezu spočíva v tom, že pec obsahuje dve taviace elektródy, umiestnené s medzerou od seba a presadené obe od zvislej strednej roviny vo vrchole pravidelného mnohouhoľníka, súmerného okolo zvislej strednej roviny, a usporiadané medzi zvislými priemetmi taviacich elektród, pričom napájacie vodiče pevných elektród, ležiacich na strane zdroja, sú vedené priamo k zdroju rovnobežne s napájacími vodičmi taviacich elektród, a napájacie vodiče pevných elektród, ležiacich na opačnej strane ako je zdroj, majú každý prvú vetvu, obchádzajúcu zvislý priemet príslušnej taviacej elektródy, a druhú vetvu, vedúcu priamo k zdroju rovnobežne s napájacími vodičmi taviacich elektród.

Podľa výhodného vyhotovenia vynálezu má pec štyri pevné elektródy, umiestnené v štyroch kvadrantoch, vymedzených zvislou strednou rovinou a referenčnou priečnou rovinou, ktorá je kolmá na strednú rovinu a prechádza medzi taviacimi elektródami v rovnakej vzdialenosti od nich, pričom štyri pevné elektródy sú usporiadané v rovnakých vzdialenostiach od zvislej strednej roviny a priečnej referenčnej roviny.

Všeobecne sú taviace elektródy usporiadané v zóne v tvare pásu, rovnobežného so strednou rovinou a presadeného smerom k zdroju, a pevné elektródy sú každá umiestnená v štvorcovej zóne, vymedzenej štyrmi stranami, rovnobežnými a kolmými na strednú zvislú rovinu. Presné polohy elektród v týchto zónach sú určené predbežným výpočtom s prihliadnutím k vzájomným vplyvom jednotlivých dielov zariadenia tak, aby vzájomnou kompenzáciou magnetických síl, vyvolávaných prechodom prúdu, pôsobili na elektrické oblúky magnetické polia, ktoré smerujú do vopred stanovenej zóny ohniska. Pritom presná poloha elektród závisí od rôznych elementov zariadenia a najmä od polohy lejacieho kanálika, ktorý má ležať v istej vzdialenosti z dôvodu uvoľňovaného tepla.

Taviace elektródy sú teda umiestnené v zóne tvaru pásu, rovnobežného so zvislou strednou rovinou a presadeného do strany k zdroju prúdu, a pevné elektródy sú umiestnené v zóne v tvare štvorca, vymedzeného vždy dvoma stranami, ktoré sú rovnobežné alebo kolmé na zvislú strednú rovinu.

Na pec s kapacitou, prevyšujúcou 110 ton, a s prúdovými intenzitami nad 120 000 A sú umiestnené taviace elektródy v páse šírky 400 mm, ktorého os leží od strednej roviny vo vzdialenosti 600 mm, a pás, v ktorom majú byť umiestnené pevné elektródy, leží vo vzdialenosti medzi 1000 až 1300 mm od zvislej strednej roviny a priečnej roviny, keď pevné elektródy prechádzajú v rovnakej vzdialenosti od taviacich elektród, ktorých vzájomná vzdialenosti je 3 až 4 m.

Prehľad obrázkov na výkrese

Vynález bude vysvetlený v súvislosti s príkladom vyhotovenia, ktorý’ je znázornený na výkresoch, kde na obr. 1 je priečny rez pecou podľa vynálezu, na obr. 2 je pozdĺžny rez pecou, na obr. 3 sú schematické zóny umiestnenia elektród v pohľade zhora a na obr. 4 taktiež v pohľade zhora usporiadanie elektród a vodičov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je nakreslená schematicky elektrická pec na tavenie šrotu, ktorej pecná nádoba 1 je ohraničená ohniskom 11a bočnou stenou 12 a uzatvorená vekom 13 v tvare klenby. Pecná nádoba 1 je podopretá valivými alebo nosnými podperami 14, ktoré umožňujú jej naklápanie okolo vodorovnej osi, a teda vylievanie tak trosky cez hať ako aj roztaveného kovu 16 lejacím kanálikom 18, ako je zjavné z obr. 2.

Každá z oboch taviacich elektród 2 je upevnená na nosnom ramene 17, pozdĺž ktorého prechádza vodič 23, spojujúci taviacu elektródu 2 so zdrojom 4 jednosmerného prúdu, ktorý je umiestnený čo najbližšie pri peci.

Taviaca elektróda 2 je vytvorená z grafitovej tyče, ktorá je uložená klzné v nosiči na konci nosného ramena 17 a môže sa pohybovať v zvislom smere, takže prechádza vekom 13 do vnútrajška pece. Prostriedky, slúžiace na podopretie a postupné spustenie elektród, sú známe a nie sú preto na výkresoch znázornené.

Ohnisko 11 pece je opatrené výmurovkou 15 zo žiaruvzdorného materiálu, ktorou prechádzajú pevné elektródy 3. V blízkosti pecnej nádoby 1, ale v dostatočnej vzdialenosti, aby bol chránený proti uvoľňovanému teplu a kvapkám kovu, je umiestnený zdroj 4 jednosmerného prúdu, napr. transformátor s usmerňovačom, ktorého záporný pól 41 je pripojený na napájacie vodiče 23 taviacich elektród 2, zatiaľ čo kladný pól 42 je spojený spätnými vodičmi 5 s pevnými elektródami 3.

V dôsledku známych javov vyvoláva prechod prúdu elektródami vznik elektrických oblúkov 6 medzi taviacimi elektródami 2 a vsádzkou, ktorá vytvorí po roztavení kúpeľ roztaveného kovu 16. Prechod prúdu sa udržuje až do úplného roztavenia vsádzky a vytvorenie požadovaného zloženia vsádzky pridávaním legovacích prvkov.

Až dosiaľ bolo v elektrických peciach obvyklé používať jednu grafitovú elektródu, umiestnenú v osi pecnej nádoby, alebo tri elektródy, usporiadané vo vrcholoch rovnostranného trojuhoľníka so stredom v osi v osi pece.

Podľa vynálezu sa oproti tomu používajú iba dve grafitové taviace elektródy 21, 22, ktoré ležia na čiare 20 alebo v blízkosti čiary 20, rovnobežne so strednou rovinou PI presadené smerom k zdroju 4 o vzdialenosť a, ako ukazuje obr. 4.

Obe taviace elektródy 21, 22 majú medzi sebou medzeru b, ktorá môže byť pri kapacite peci nad 100 ton 3 až 4 m.

Okrem toho sú v peci umiestnené štyri pevné elektródy 31, 32, 34, 35 usporiadané po dvojiciach po oboch stranách strednej roviny PI, pričom ležia vo vrcholoch obdĺžnika, opísaného vnútri priestoru medzi taviacimi elektródami 21, 22.

Na obr. 3 je schematicky naznačené usporiadanie elektród vzhľadom na obe referenčné roviny, teda na strednú rovinu PI, ktorá je kolmá na os výkyvu pecnej nádoby 1, a na priečnu rovinu P2, ktorá je kolmá na zvislú strednú rovinu PI, pričom obe roviny PI, P2 sa pretínajú vo zvislej osi pece.

Taviace elektródy 21, 22 sú umiestnené každá po jednej strane priečnej roviny P2 vo vzdialenostiach bl, b2, a sú presadené od strednej roviny PI smerom k zdroju 4 o vzdialenosť a. Obe vzdialenosti a sú v podstate rovnaké, môžu sa ale v určitom rozmedzí meniť, pričom ich presná poloha sa určuje výpočtom a závisí teda od mnohých faktorov. Možno teda definovať zónu 25 v tvare úzkeho pásu, rovnobežného so strednou rovinou PI, v ktorom môžu ležať priemety os oboch taviacich elektród 21, 22.

Na pec s kapacitou, ktorá prevyšuje 110 ton, sa v praxi vzdialenosti a menia medzi 400 mm a 800 mm a vzdialenosti bl, b2 môžu byť v rozmedzí 1500 mm až 2000 mm. Zóna 25, v ktorej môžu byť taviace elektródy 21, 22, má teda šírku 400 mm a jej os leží vo vzdialenosti 600 mm od strednej roviny PI.

Vnútri tejto zóny 25 možno definovať dve obdĺžnikové zóny 26, ktoré sú súmerné vzhľadom na priečnu rovinu P2 a v ktotých môžu ležať priemety taviacich elektród 21, 22, pričom presné polohy sú určené výpočtom.

Poloha pevných elektród 31, 32, 33, 34 je taktiež určená vzhľadom na obe roviny PI a P2. Každá pevná elektróda 31, 32, 33, 34 je vzdialená od strednej roviny PI o vzdialenosť c a od priečnej roviny P2 o vzdialenosť d.

Všeobecne ležia osi pevných elektród 31, 32, 33, 34 vo vrcholoch štvoruholníka so stredom v priesečníku oboch rovín PI, P2, ale ich presné polohy sa určujú výpočtom, vzdialenosti c, d môžu byť pre každú pevnú elektródu 31, 32, 33, 34 v istom intervale. Vzhľadom na obe roviny PI, P2 možno teda definovať obdĺžnikové zóny 26 pre polohu taviacich elektród 21, 22 a štyri štvorcové zóny 35 pre polohy štyroch pevných elektród 31, 32, 33, 34

Na pec s kapacitou vyššou ako 110 ton sú tieto jednotlivé zóny definované takto:

- obe taviace elektródy 21, 22 ležia každá po jednej strane priečnej roviny P2 v obdĺžnikovej zóne 26, ktorá je obmedzená dvoma stranami, rovnobežnými so strednou rovinou PI a ležiacimi od nej vo vzdialenosti 400 mm a 800 mm smerom k zdroju 4, a dvoma stranami, ktoré sú rovnobežné s priečnou rovinou P2 a ležia od nej vo vzdialenosti 1500 mm a 2000 mm

- štyri pevné elektródy 31, 32, 33, 34 ležia každá v jednom kvadrante, ktoré sú vymedzené oboma rovinami PI, P2, v štvorcových zónach 35, z ktorých každá má dve strany rovnobežné so strednou rovinou PI a dve strany rovnobežné s priečnou rovinou P2 a ležiacou od týchto rovín PI, P2 vo vzdialenostiach 1000 mm a 1300 mm.

Normálne je stredná rovina F1 pozdĺžna rovina súmernosti pecnej nádoby 1, ktorá je kolmá na os výkyvu a v ktorej leží liaci kanálik 18, ktorý môže byť nahradený haťou, pretiahnutou do lejacej rúrky.

Priečna rovina P2 býva často taktiež rovinou súmernosti, ale jej poloha sa môže meniť v závislosti od charakteristík pece a od polôh jej jednotlivých dielov. Prívod suroviny môže byť umiestnený napr. v osi pecnej nádoby medzi oboma elektródami, alebo môže byť vsádzací otvor presadený do strany, najmä v tom prípade, keď je surovinou šrot. V tomto prípade je výhodné presadiť taviace elektródy, aby sa nepoškodili.

Relatívne polohy taviacich a pevných elektród, vsádzacieho otvoru a lejacieho kanálika vnútri pece môžu byť taktiež určené v závislosti od technologických úvah, napr. na ten účel, aby sa vytvorila cirkulácia plynu, u5 možftujúca predohriatie vsádzky, konvergencie oblúkov do určitej zóny ohniska alebo na vytvorenie určitých dráh materiálu vnútri kovového kúpeľa tak, aby sledovali elektrické prúdy.

Možnosti vedenia pevných elektród do dna pece sú taktiež obmedzené, pretože je potrebné vziať do úvahy polohu rôznych orgánov, od ktorých závisia možné dráhy vodičov.

Ako ukazuje obr. 4, sú napájacie vodiče 23 taviacich elektród 21, 22 pripojené priamo na zdroj 4 prúdu, sle15 dujú nosné ramená 17 a sú teda normálne vzájomne rovnobežné a kolmé na stredovú rovinu PI. Presadenie taviacich elektród 21, 22 od strednej roviny PI smerom k zdroju 4 umožňuje kompenzáciu magnetických vplyvov, vyvolávaných prietokom prúdu v napájacích vodičoch 20 23 pri približovaní taviacich elektród 21, 22 k pevným elektródam 31, 32, ktoré sú umiestnené bližšie pri zdroji 4 a spojeným s ním spätnými vodičmi 51, 52, ktoré sú rovnobežné s napájacími vodičmi 23 a s priečnou rovinou P2.

Spätné vodiče 53, 54, pripojené k pevným elektródam 33, 34 sú uvedené po dráhach, obchádzajúcich taviace elektródy 21, 22, umiestnené na tej istej strane priečnej roviny P2. Spätný vodič 53, pripojený k pevnej elektróde 33, má prvú vetvu 531, ktorá prechádza od 3θ pevnej elektródy 33 rovnobežne so strednou rovinou PI, a druhú vetvu 532, ktorá vedie k zdroju 4 priečnej roviny P2. Spätný vodič 54, pripojený k pevnej elektróde 34, umiestnenej na strane lejacieho kanálika 18, má prvú vetvu 541, ktorá prechádza šikmo vzhľadom na strednú rovinu PI medzi lejacím kanálikom 18 a priemetom taviacej elektródy 22 a napojuje sa na druhú vetvu 542, rovnobežnú s napájacím vodičom 23 taviacej elektródy.

Také usporiadanie elektród a vodičov umožňuje vzájomne vyvážiť magnetické vplyvy a najmä kompenzovať pôsobenie napájacích vodičov 23 tak, aby elektrické oblúky, smerujúce k pevným elektródam 31, 34, boli čo najmenej vychyľované.

Zdroj 4 jednosmerného prúdu je vytvorený generá45 tormi s usmerňovačmi, ktorých spojenie s jednotlivými elektródami možno určiť tak, aby elektrický prúd prechádzal medzi pevnými elektródami a zodpovedajúcimi taviacimi elektródami, medzi dvoma pevnými elektródami a taviacou elektródou, ležiacou na opačnej strane a 5θ medzi pevnými elektródami a taviacimi elektródami. Tak možno vytvoriť vnútri kúpeľa celý rad elektrických obvodov, ktoré vedú prúdy riadeným smerom, čo v dôsledku vznikajúcich magnetických síl umožňuje hydrodynamické premiešavame kúpeľa, ktoré pôsobí priazni55 vo na metalurgické dianie.

Claims (4)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Elektrická pec na jednosmerný prúd, s pecnou nádobou s dnom a bočnou stenou, prikrytou pohyblivým vekom v tvare klenby a súmernou okolo zvislej strednej roviny, so zvisle pohyblivými taviacimi elektródami, upevnenými na koncoch nosných ramien, ktoré sú u65 miestnené nad vekom, a prechádzajúcimi vekom do pecnej

   SK 278737 Β6 nádoby, s pevnými elektródami, ktoré prechádzajú cez dno, so zdrojom jednosmerného prúdu, ktorý má kladný pól a záporný pól a je spojený vodičmi s taviacimi a pevnými elektródami, so vsádzacím zariadením na surovinu k jej taveniu elektrickými oblúkmi, kde vodiče, spojené s taviacimi elektródami, prechádzajú pozdĺž nosných ramien, a vodiče, spojené s pevnými elektródami, prechádzajú pozdĺž dolnej strany pecnej nádoby a vedú po dráhach, určených na každú pevnú elektródu v závislosti od magnetického pôsobenia jednotlivých častí pece, vyznačujúca sa tým, že má dve taviace elektródy (21, 22), umiestnené s medzerou od seba a presadené obe od zvislej strednej roviny (PI) pece na stranu privrátenú k zdroju (4) prúdu, a najmenej štyri pevné elektródy (31, 32, 33, 34), rozmiestnené po oboch stranách strednej roviny (PI) vo vrcholoch pravidelného mnohouhoľníka, súmerného okolo strednej roviny (PI) a usporiadané medzi zvislými priemetmi taviacich elektród (21, 22), pričom napájacie vodiče pevných elektród (31, 32), ležiacich na strane zdroja (4), sú vedené priamo k zdroju (4) rovnobežne s napájacími vodičmi (23) taviacich elektród (21, 22), a napájacie vodiče pevných elektród (33, 34), ležiacich na opačnej strane ako je zdroj (4), majú každý prvú vetvu (531, 541) obchádzajúcu zvislý priemet príslušnej taviacej elektródy (21, 22). a druhú vetvu (532, 542), vedúcu priamo k zdroju (4) rovnobežne s napájacími vodičmi (23) taviacich elektród (21, 22).
2. 2. Elektrická pec podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že štyri pevné elektródy (31, 32, 33, 34) sú umiestnené v štyroch kvadrantoch, vymedzených zvislou strednou rovinou (PI) a priečnou rovinou (P2), ktorá je kolmá na strednú rovinu (PI) a prechádza medzi taviacimi elektródami (21, 22) v rovnakej vzdialenosti od nich, pričom štyri pevné elektródy (31, 32, 33, 34) sú umiestnené v rovnakých vzdialenostiach od zvislej strednej roviny (PI) a priečnej roviny ( P2).
3. 3. Elektrická pcc podľa nárokov 1 a 2, vyznačujúca sa tým, že taviace elektródy (21, 22) sú umiestnené v zóne (25) v tvare pásu, rovnobežného so zvislou strednou rovinou (PI) a presadeného od nej smerom k zdroju (4) jednosmerného prúdu, a pevné elektródy ( 31 ,32, 33, 34) sú každá umiestnená v štvorcovej zóne (35), vymedzenej dvoma stranami rovnobežnými a dvoma stranami kolmými na zvislú strednú rovinu (PI).
4. 4. Elektrická pec podľa jedného z nárokov 1 a 2, vyznačujúca sa tým, že v peci s kapacitou nad 110 ton a s prúdovými intenzitami prevyšujúcimi 120 000 A, sú taviace elektródy (21, 22) umiestnené v zóne (25) s šírkou 400 mm, ktorej os má od strednej roviny (PI) vzdialenosť 600 mm a majú vzájomnú vzdialenosť 3 m až 4 m a pevné elektródy (31, 32, 33, 34) sú umiestnené od strednej roviny (PI) a priečnej roviny (P2) vo vzdialenostiach medzi 1000 mm a 1300 mm.