SK18294A3

SK18294A3 - Absorbent foam materials for aqueous body fluids and absorbent articles containing such materials

Info

Publication number: SK18294A3
Application number: SK182-94A
Authority: SK
Inventors: Thomas A Desmarais; Keith J Stone; Hugh A Thompson; Gerald A Young; Gary D Lavon; John C Dyer
Original assignee: Procter & Gamble
Priority date: 1991-08-12
Filing date: 1992-08-07
Publication date: 1994-10-05
Also published as: FI940649A; BR9206375A; WO1993004092A1; CN1070922A; EG19703A; ATE159730T1; CA2114958C; FI940649A0; HU218260B; DE69222945T2; DE69222945D1; PT8581T; PT101759B; PT101759A; RU2127102C1; HUT71537A; EP0598833B1; TR27268A; JPH06510075A; KR100257417B1

Description

t-----Γ?ϊ? V

Absir ii iu penový materiál ! a absort>črié predmety obsahujúce n ci νι 3«:1í i.·'· t elooi: ÍCt-Kl·' materiál 01 >1 a^ť techniky

Predložený vynález sa týka ohybných. mikroporéznych polymérnych penových materiálov s otvorenými, pórmi, s takými absorbčnými. a retenčnými vlastnosťami. pre ktoré sú tieto materiály zvlášť vhodné pre použitie 'v absorbčných predmetoch telových tekutín, ako je. napr. moc, napr. v plienkach, v bielizni pre osoby trpiacimi inkontinenciou. o matracoch, vo vložkách clo spodných nohavičiek, v páskach (napr. okolo čela) * na sa nie potu, vo vložkách do topánok a pod o La ne. >

Dntera i či stav techniky Vývoj vysoko absorbčných materiálov a predmetov pr>;> použitie v plienkach, v menštruačných výrobkoch v obväzoch a podobne je predmetom podstatného' obchodného záujmu. Tieto výrobky boli pôvodne na základe rôznych tkanín alebo bavlnených vlákien. ktoré im zaisťovali nasiakavooť. Ďalší. pokr ok v oblasti absorbčných materiálov prišiel s vývojom rôznych rún na základe celulózy utvorených v prúde vzduchu, ktoré obyčajne mohli absorbovať 5-6 viac vodných telových tekutín, ako je moč, než je ich vlastná váha. V poslednej dobe použitie gelových absorpčných materiálov, ako sú polyakryláty, v kombinácii s celulózovými vláknami podstatne zvýšilo absorbčnú kapacitu absorbčných predmetov ako sú plienky a umožnilo výrobu pomerne tenkých plienok, ktoré sú teraz komerčne na trhu. Avšak 1 s týmito zlepšeniami pokračuje Kladanie ešte lepších absorbčných materiálov a predmetov.

Pre nezasvetených môže sa zdať rozumným, že bežné hubovité materiály, ktoré, v najširšom zmysle, môžu byť považované za peny s otvorenými pórmi, mohli · by byť celkom užitočné pre absorpčné časti a predmety. Napríklad. ako prírodné tak aj umelé celulózové -špongie boli od nepamäti používané k pohlcovaniu vody a iných tekutín. Bude však uznané po bližše i úvahe, že takéto špongie nie sú veľmi vhodné pre absorbčné predmety telových kvapalín s vysokým výkonom, typu. ktorého použitie sa predpokladá. Napríklad. absorbčné predmety sa že mnohé n prvej ráze: používajú n suchom stave. Je dobre; známe., suché hubovité materiály sú celkom tuhé (nepoddajné) a nepri.jemné pri dotyku s pokožkou a preto by neboli vhodne prepoužitie v plienkach a v iných výrobkoch pre osoby trpiace inkontinonclou. Mnohé bežné hubovité materiály majú naviac nestejnomernú veľkosť pórov a čiastočne alebo úplne uzatvorené póry, čo zabraňuje presakovaniu a zadržiavaniu tekutiny Špongiou. Na koniec, pretože bežné hubovité materiály môžu nasať veľké množstvo vodných tekutín, môžu tiež uvoľniť tieto tekutiny pôsobením veľmi malého tlaku. Z toho vyplýva, že takéto hubovité materiály by boli celkom nevhodné pre použitie v situáciách. kde absorbčný predmet je použitý za pôsobenia tlaku, napríklad pri sede dieťaťa s plienkami.

Vedľa bežných špongii literatúra a komerčná prax sú plné popisov rôznych typov polymérových plen, ktoré môžu nasať rôzne tekutiny k rôznym účelom. Je tiež známe použitie istých typov polymérových penových materiálov ako častí absorbčných predmetov ako sú plienky a menštruačné výrobky. Napríklad. Karami, U. S..Patent 4. 029, 100, vydaný 14.7.1977. .popisuje plienku zachovávajúcu tvar, ktorá môže využívať penový prvok v oblasti rozkroku svojej absorpčnej vankúšikovesj zostavy k zaisteniu vysokej zmáčacej pružnosti pre vankúšikovú zostavu. K účelu súčasného absorbovania, presakovania a zadržovania vodných telových tekutín sú tiež popísané isté typy penových materiálov v absorbčných predmetoch. Napríklad. Lindquist. U. S.Patent 3,563,24-3, vydaný 16.2.1371, popisuje absobčný vankúšik pre plienky a podobne., kde primárnym afosorbentom je hydrofilná penová fólia zhotovená z hydrofilných polymérov. Je uvedené, že tieto penové fólie sú ‘vytvorené reakciou po1y ( o x yethy1en)g1yk o1ov o diisokva nát mi. Dabi. U.S.Pa t ent 4,554.297. vydaný 19.11.1995, popisuje porézne polyméry absorbujúce telové tekutiny, ktoré môžu byť použité v plienkach alebo menštruačných výrobkoch. Tieto kporézne polyméry sa skladajú z reakčných produktov s aspoň jednej epoxydovej pryskyri.ee a am inom konečného poly( alkylen oxidu). Garvey akol ·. U. S. Patent 4,740,523, vydaný 26.4.1988, popisuje absorbčné kompozitné predmety, ako plienky, výroby ženskej potreby a pod., ktoré obsahujú hubovitú absorbčnú zmes zhotovenú z určitého typu super-presaku .júce j zosieťovanej p o j, y u r e t h a n o v e j p e n y . A j ked .j»2 známe použitie rôznych polymér nych typov pien ako zluziek absorbčných predmetov pre telové tekutiny, existuje neuvidia potreba ďalších absorbčných penových materiálom o u|..> L.i.nKvil.i. zo vaňou k ombináciou vlastnosti, ktoré robia tieto peny oljvzlásL vjlodnými v komerčných absorbčných výrobkoch ako sú plienky. Je zistené, že optimalizovariá absorbčná pena pre telove tekutiny a obzvlášť peny pre použitie v plienkach a vo výrobkoch pre dospelé osoby trpiace inkontenciou by mala mať následujúce vlastnosti s a) ohybnost a s výhodou vrátenia do pôvodného stavu zo stláčer íia kvôli pohodliu a výkonnosti, b) prijateinú rýchlosť nasiakavosti tekutiny preto, aby pena rýchle prijala a vsiakla· výrony moči. alebo iných tekutín, c) pomerne dobré charakteristiky, presakovania a distribúcie tekutín preto, aby pena preniesla vsiaknutú moč alebo inú tekutinu zo zóny, kde sa tekutina najskôr stretne s penou do nevyužitej časti penovej štruktúry a tým umožnila dostať do peny nasledujúce výrony tekutiny, d) pomerne vysokú celkovúobjemovú kapacitu s pomerne vysokou kapacitou pre tekutinu pod zaťažením napr. pod stláčaním tlakom, a e) relatívne nízku hustotu preto, aby pena vykázala vhodne vysokú celkovú objemovú kapacitu a pozostávala z. tenkého má k k é h o m a t e r .1 á 1 u, f) pomerne väčšiu afinitu k absorbovaným telovým tekutinám ako majú iné diely absorbčných predmetov, takže penový materiál môže odvádzať (oddelovať) tekutiny od týchto iných dielov a držať tieto tekutiny v penovej štruktúre.

Bude uznané, že absorbčné peny s vyššie uvedenými vlas t n o s ť a m i. môžu p o s k y t n ú Ľ cha r a k t e r 1. s t: ':i.. k y p r ::i j a t i. a. transportu a uchovávania tekutín, ktoré sú požadované pri použití v absorbčných predmetoch s vysokým výk onom. Optlmalizované peny by mali. byť najlepšie takiež mäkké na dotyk. Absorbčné peny pre použitie v kontakte alebov blízkostí kože samozrejme nemajú tiež spôsobiť. poškodenie alebo podráždenie kože a ani nemajú vystaviť užívateľa pôsobeniu jedovatých chemikálií. Pretože majú slúžiť v predmetoch na jedno použitie. ako sú plienky, tieto prednostne používané optimalizované peny by mali byť tiež relatívne lacné a výrobne 4 >>,1 Í.L.*·;/» j.. *_**.· *.« \l'j "v .. ... . 1 li'.aví.·»,.' i jednoduché o moli by by f zlúčitelné so systémam L ods t r-o ňova nia pevného odpadu ako sú systémy na základe skládok, spaľovania alebo kompostovania.

Bude tiež uznané výrobcom absorbčných predmetov. že opt imalizované' absorbCné penové materiály predst avujú podstátný pokrok. Absorbčné predmety obsahujúce tieto peny by mali mat požadovanú celistvosť v mokrom stave, mali by vhodne priľnúť k telu behom celej doby, kedy je predmet nosený, nemal by sa ničiť behom použitia jeho tvar" a maliby zaistiť požadovanú suchosť k ože.

Absorbčné predmety obsahujúce takéto penové štruktúry by sa tiež mali ľahšie vyrábať v komerčnom rozsahu. Napríklad, jadrá pll.enkového výrobku by sa mohli jednoduchšie vyraziť z . nekonečnej penovej fólie a mohli by byť navrhnuté tak, aby mali podstatne väčšiu integritu a rovnomernosť než absorbčné jadrá zhotovené v prúde vzduchu. Takéto peny by naviac mohli byť vytvarované v akomkoľvek požadovanom tvare alebo dokonca vytvarované do nedeliteľnej . integrálnej plienky alebo nohavičkovej štruktúry. Tieto penové materiály môžu byť alternatívne kombinované napr. premiešaním s inými bežnými absorbčnými dielmi.

Predložený vynález určuje parametry. ktoré definujú optlmalizované absorbčné penové- materiály, ktoré sú obzvlášť prispôsobené pre použitie v absobčných predmetoch pre telové tekutiny ako napr. moč. Vynález tu tiež predkladá absorbčné peny, ktoré prekonávajú radu nevýhod penových materiálov dosial! užívaných v absorbčných predmetoch telových tekutín.

Podš i a ta vynálezu Z mateiáloveho hľadiska sa predložený vynález týka určitých typov polymérových penových materiálov. ktoré sú obzvlášť vllodiie pre absorbovanie a zadržovanie vodných telových tekutín napr . moči. Tieto penové materiály sa skladajú z hydrotilnej ohybnej štruktúry tvorenej veľkým množstvom navzájom prepojených otvorených pórov. Pri použití ako dbaurbcitý materiál má táto porézna, penová štruktúra objem pórov od približne 12 do 1.00 11,1/9 a špecifický povrch od približne 0..:.> do .1,0 m 2s (stanovené kapilárnym sanlm) - Penová štruktúra má l.iez odolnú·.!, proti ohybu stlačovanlm. pôsobenie tlaku 5,1 fcp.-i spôsob! po lb minútach deformáciu od približne H ,y/_ otlačenej -Štruktúry. keď j s nasýtená po svoju a bsnrbčnú ^apacitu syntetickou mocou Cbb ± 5 dyn/cm) pri 37wc

Uprednostnené absor cne penové matei i á l y .-· . , tym.xto i::: |·ί a r a k t er i s t :i..k a m i môžu byt pripravené polymerizáciou urrjtýri, typov emulzii voda v oleji s pomerne menším množstvom n"l r ; ~ -*·...J O ^ (,vľ ) fáze a pomerne väčším množstvom vodnej fáze. Tent n typ polymerizácie schopných emulzii je obecne známy v ‘obore ako emulzia s vysokým obsahom vnútornej fáze .čiže "HIPE" .

Olejová fáza tvoriaca určité emulzie HIPE voda v nie j-j ktoré môžu byť použité k príprave uprednostnených absnrbčnýrh pien. obsahuje . od približne 3# do 41% hmôtn. dielu tvoreného v podstate vo vode nerozpustným monofunkčným sklovitým monomérom. od približné 27% do 73% hrootn. dielu tvoreného v podstate vo vode nerozpustným monofunkčným kaučukovitým komonomérom. od približne 8% do 30% hmotn. dielu tvoreného v podstate vo vode nerozpustným polyfunkčným sieťovaním činidlom a od približne 2% do 33% hmotn. emulgátora, ktorý je rozpustný v olejovej fázi a ktoré umožni vznik stabilnej emulzie pre polymerizáciu. Vodná alebo "vnútorná" fáza tvoriaca emulziu HIPE voda v oleji. ktoré môžu byť použité k príprave týchto uprednostnených pjien, sa skladá z .vodného roztoku obsahujúceho od približne 0,2% do 40% hmotn. vo vode rozpusteného e'lektrolytu. Hmotnostný pomer vodnej, fáze k olejovej fázi v týchto emulziách HIPE. voda v oleji je od 12:1 do 100:1.

Emulzia HIPE voda v oleji, ktoré môžu byť použité k príprave uprednostnených absorbčných penových materiálov podľa tohoto vynálezu, sú polymerizovené za podmienok, ktoré zaisťujú penové štruktúry s otvorenými pórmi majúce štrukturálne charakter d stiky a oddanosť proti ohybu utlačovaním, ktoré bol i vyššie uvedené. Často je nutné následné postpolymerizačné spracovanie. ktorá tieto penové materiály vhodne zhydrof nnia a prispôsobí ich pre absorbciu vodných telových teku t in 7. hľadiska použitia predložený vynález sa týka absorbčných predmetov pre ošetrovanie inkoritinencie, ako sú plienky, v ktorých sa Používajú polymérové absorbčné penové materiály aspoň v časti ic|·, "jadra'' absorbujúceho tekutiny. takto, v najširšom zmysle. absorbčné predmety podlá tohoto vynálezu sa

R obyčajne skladajú z relatívne pre kvapaliny nepriepustná: podporné fólie C alebo z pi r e vodu nepriepustné “kože" na pioorr.hu samotne j peny) a z polymérového penového absorbčného materiálu typu, ktorý bol vyššie r>op>lsany. Absorbčný penový polymérový materiál je spojený s podpornou fóliou tak.že penový absorbčný materiál je umiestnený medzi podpornou fóliou a oblasťou vytekania tekutiny z osoby používajúcej absorbčný predmet.

PrehIad_obrázkov na vykreše

Gbr.l je fotomikrografla medzier typickej absorbsorbčnej IIIPE peny podlá tohoto vynálezu.

Obr. 2 je pohľad v reze plienky na jedno použitie, ktorá využíva absorbčný penový materiál podlá tohoto vynálezu ako diel v tvare presýpacích hodín pre uchovanie distribúcii •tekutiny v absorbčnom jadre plienky v konfigurlácii s dvojitou vrstvou. • Obr.3 znázorňuje pohľad v reze predmetu priliehajúceho k forme, ako sú cvičné nohavičky na jedno použitie, ktoré využívajú absorbčnú HIPE penu podľa tohto vynálezu ako absorbčné jadro.

Obr.4 znázorňuje pohľad na rozloženú diely pllenkovej zostavy tiež s jadrom s dvojitou vrstvou, ktoré má prijímajúcu vrstvu tekutiny v tvare presýpacích hodín položenou cez vrstvu Pre uchovanie a distribúciu tekutiny z absorbčnéj peny s modifikovaným tvarom presýpacích hodín-

Príklady uskutočnenia vynálezu

Ako je uvedené, predložený vynález Je založený na použití Určitých typou veľmi presne definovaných polymérových penových materiálov ako absorbentov pre uvoľnené vodné telové tekutany. ako íe moč. Tieto polymérové penové absorbenty môžu byt použite ako absorbčné jadrá absorbčných predmetov C alebo ako ich časť), ako sú* plienky, spodky alebo podložky pre osoby trpiace i nl< o n t i n e n c 1 o u, cvičné nohavičky a podobne .

Polymérové peny môžu byť obecne charakterizované ako Štruktúry, ktoré vzniknú, keď sa rozptýli Plyn relatxvvne bez m o n oni é r u alebo kvapalina relatívne bez nionoméru vo forme bubliniek v polymerizácie schopnej kvapaline obsahujúcej í monomér a potom nás lodné j polymér izácxe polyméri zo o a to Tnéľίο monomér u o kvapaline obsahujúcej inoriomér. ktorý obk j cípu je bublinky.' Výsledná polymérizované disperzia môže mat formu poréznej spoevnenej štruktúry, ktorý je agregátorom pórov a hranice alebo steny pórov sú z pevnej zpolymerizovanej látky-Póry obsahujú plyn relatívne bez monolméru alebo kvapalinu relatívne bez mononiéru, ktoré pred polymerizáciou tvorili bublinky v kvapalnej disperzii.

Ako bude ďalej podrobnejšie popísané, uprednostnené polymérové penové materiály vhodné ako absorbenty podľa tohto vynálezu sú tie, ktoré boli pripravené polymerizáciou určitého typu emulzie voda v oleji. táto emulzia je vytvorená z relatívne . malého množstva olejovej fáze obsahujúcej polymérizovatelný monomér a relatívne väčšieho množstva vodnej fáze relatívne bez monoméru. Nespojitá "vnútorná" vodná fáza relatívne bez mononiéru takto vytvára rozptýlené "bublinky“ obklopené súvislou olejovou fázou obsahujúcou polymerizovatelný monomér. Následovná polymerizácia inonollmérov v súvislej olejovej fázx vytvára poréznu penovú štruktúru. ; Vodná kvapalina, ktorá zostala v penovej štruktúre po polymerizácii, môže byt odstránená vyžmýkaním alebo sušením peny.

Polymérové peny, vrátane uprednostnených pien pripravených, z emulzií voda v oleji, môžu mať relatívne uzavrené póry alebo relatívne otvorené póry v závislosti na tolm, či. a v akom rozsahu steny alebo hranice pórov t.j. okna pórov sú naplnené alebo vyplnené polymérnou látkou. Polymérové penové materiály vhodné pre absorbčné predmety a štruktúry podľa tohto vynálezu sú tie, ktoré majú relatívne otvorené póry t.j. jednotlivé póry väčšinou úplne od seba izolované polymérom tvoriacim steny pórov. Takto, póry v týchto štruktúrach s v podstate otvorenými pórmi ina.jú medzipórové otvory alebo "okna", ktoré sú dost veľké k tomu. aby dovolili okamžité premiestnenie kvapaliny z jedného do druhého póru vo vnútri penovej štruktúry. ý Struk túrach s v podstate otvorenými pórmi tu vhodného typu, pena má obecne * sletovanýô charakter s jednotlivými Pórmi vymedzenými. radou vzá jomne spojených trojrozmerne vetvený, sieťovín. Pásy polymérovéj látky, ktoré tvoria vetvenú sieťovinu penovej štruktúry s otvorenými pórmi, môžu byť. označené ako "rozpory”. Peny s otvorenými pórmi majúce typickú rozpernú štruktúru sú ukázané ako príklad n á ohr . 1. Pre uos^y «. L».;- .... «Μ.. .... j ·! ... tohto vynálezu penový materiál má otvorene póry. ak aspoň 80'/· pórov penove j Štruk túry Je prepojených pre kvapa l.::i ny r;; aspoň jedným susedným pórom. Penový materiál môže byt alternatívne považovaný za materiál s v podstate otvorenými pórmi, ak má využiteľný objem pórov, ako bude ďalej popísané, presahujúci minimálnu hodnotu tohto parametru, ako bude ďalej uvedené.

Okrem toho, že majú otvorené póry, polymérové penové absorbenty podľa .tohto vynálezu sú hydrofllného charakteru. Tieto peny musia byť dostatočne hydrofilné, aby mohli, absorbovať vodné telové tekutiny v množstvách, ktoré budú ďalej Špecifikované. Ako bude ďalej diskutované s ohľadom na uprednostnené typy pien a spôsoby prípravy pien. vnútorné povrchy týchto. pien môžu byť hydrofilné v dôsledku istých , monomérov zvolených pre prípravu polymérových plen. v dôsledku zostatkových hydrofilizaCných činidiel, ktoré zostali v penovej Štruktúre · po polymerizácii., alebo v dôsledku zvoleného · PostpolymerizaCného spracovania plen, ktoré môže byť aplikované. aby sá zmenila povrchová energia látky tvoriacej Štruktúru pien.

Veľkosť hydrofility polymérových penových štruktúr podľa tohto vynálezu môže byť vyjadrená kvantitatívne vztiahnutím na "adhézne napätie” prejavené týmito penami pri kontakte s absorbovatelnou skúšobnou kvapalinou. Adhézne napätie je definované vzorcom AT=* gama cos theta kde AT je adhézne napätie v dyn/cm. gama je povrchové napätie skúšobnej kvapaliny absorbovanej penovým materiálom v dyn/cm. theta’ je kontaktný uhol v stupňoch medzi povrchom penového materiálu a vektorom, ktorý je tangentou k skúšobnej kvapaline v bode, v ktorom sa skúšobná kvapalina dotýka povrchu polymérovej peny. 4

Pre akýkoľvek daný hydrofilný penový materiál adhézne napätie peny môže byť experimentálné stanovené pri použití postupu, pri ktorom sa mer la váha absorbovanej skúšobnej kvapaliny napr. syntetického moču vzorkom peny o známych rozmeroch a kapilárneho sania určitej plochy ovrchti. Tento postup bude podrobnejšie popísaný v kapitole Spôsoby skúšania. Peny, ktoré sú vhodné ako absorbenty podľa tohto vynálezu, sú obyčajne tie, ktoré sú tak hydrofilné . že vykazujú adhézne '.;1 napätie od približne .1.5 d n 55 dyn/cm.. I.· 1 ’d .pri b I izi ie 2 U do 65 dyn/cm, ako sa stanoví kapilárnym saním syntetického mocú o povrchovým napätím 65 ± 5 dyn/cnt.

Okrem toho, že majú otvorene pory ·' ;,:,u bydrofi tne, vhodné polymérové penové materiály podľa tohto vynálezu su tie, ktoré ma. j d určité štruktúrne a mechanické vJ.au turisti, znaky alebo c harak t e r i s tiky. B o 1 o z i s t e n é, že 7 t ý c; h t o vyb r a n ý c h štruktúrnych a mechanických vlasti lostí, znakov alebo charakteristík, bude vyplývať výkonnosť poiymerových pien iíapr. vzťah k tekutinám, vlastnosti, ktoré robia tieto pet ty obzvlášť vhodnými pre použitie ako absorbenty vodnýel\ telových tekutín. •D Štruktúrne charakteristické znaky

Bolo zistené, že špecifické do určitej miery vzájomne prepojené a vzájomne závislé štruktúrne v..l.astnostl. sú podstané Pre .prípravu penových .absorbentov, ktoré sú obzvlášť vhodne pre absorbciu vodných telových tekutín. halo hy byt jasne, že Penové materiály podľa tohto vynálezu môžu mať štruktúrne vlastnosti líšiace ša od štruktúrnych vlastností o Lir citom okamžiku pred kontaktom1 medzi, penou a vodnou telovou tekutinou, ktoré budú ďalej uvedené. Napríklad tieto peny môžu mat počas svojej výroby, dopravy, uskladnenia atd. hodnoty obje'1'1-1 por ov, špecifického povrchu, hustoty aleboveľkosti pórov ležiacich m 1. in o n i. ž š i. e u v e d e n é r o z s a hy p r e t i e t o p a r a m e t r e. f i e b ° ť’ c',wv fc absorbčné štruktúry patria však vlacmenej do rámca tohto vynálezu, ak pozdejšie dôjde k ich fyzikálnym alebo rheologickým zmenám tak, že potom majú tieto peny požadovane 'Užsie uvedené hodnoty týchto .štruktúrnych vlastnosti a o p on ^ Jednom okamžiku počas nasledujúceho kontaktu medzi absorb'-nou štruktúrou a vodnou telovou tekutinou. Tiet·:· základi is a u p r e d n o s t n ené š t r u k t ú r n e v 1 a s t n os t i p e n o v ý c h a b s o r be*nt o o mž u byt nasledujúco zhrnuté: A) Gfcijern pórov tltijem póru je miera objemu otvorov alebo pórov v poreznej Penovej štruktúre vzťahujúce j sa na hmotnostnú jednotku pevní... j látky (polyjnérová štruktúra a akékoľvek zostatkové pevne látky), ktoré tvoria poenovú štruktúru. Objem pórov môže byt dôležitý v tom, že ovplyvňuje celý rad výkonových

Tieto a mechanických znakov uvedených absorbČných pien. výkonové a mechanické charakteristické znaky zahrnujú absorbčnú kapacitu pien pre vodné telové tekutiny, rozsah a rýchlené d i s t r i b ú c i. e t e k u t i. ny v struk t ú r é p r esakovaním a b s o r b ova n ý c h vodných tekutín z jednej časti absorbčnej peny clo druhej, ohybnosť, peny a hodnoty ohybu peny utlačovaním.

Objem pórov môže byť zistený akoukoľvek vhodnou experimentálnou metódou, ktorá oskytne presné údaje o skutočnej veľkosti pórov vo štruktúre. Tieto experimentálne metódy obyčajne zahrnujú meranie objemu alebo hmotnosti skúšobnej kvapaliny, ktorá môže byt vnesená do penovej štruktúry a která preto predstavuje objem zaujatý otvorenými pórmi peny. Z tohto dôvodu parameter objemu pórov týchto pien môže byt tiež označený ako "použiteľný objem pórov".

Jedna bežná metóda stanovenia použiteľného objemu pórov obsahuje vnesenie kvapaliny s nízkym povrchovým napätím, ako je izopropanol, do penovej štruktúry . z vonkajšej penovej štruktúry. Postup stanovenia použiteľného objemu pórov za použitia izopropanolu je nižšie uvedený v kap i t o D. e bkúšobnee metódy. Je však jasné, že k stanoveniu použiteľného objemu pórov môžu byt tiež použité alternatívne skúšobné kvapaliny a postupy -

Objem pórov použiteľných absorbčnýeh plen múze byt ovplyvnený a nastavený úpravou celého radu charakteristxk zloženia a spracovania peny. Napríklad, u uprednostnených pien na základe emulzii HIPE charakteristiky ovplyvňujúce veľkost pórov môžu zahrnovť. pomer voda k _ oleji v emulziách HlPfc, typ a množstvo použitého elektrolytu vodné fáze, typ a množstvo použitého emulgátor u olejove j fáze, postpoiymerizačne kroky silačovariia peny za účelom prania alebo zhustenia peny a stupeň vrátenia do pôvodného stavu polymerizovanej penovej stiuktuiy po tomto stláčaní.

Penové materiály podľa tohto vynálezu majú obyčajne ubj.em pórov od približne 12 do 1UU ml./g, lepší.e približní-; od 2U do 7U ml/g a na jlepšie od približne 25 do 50 ml/9· I leto rozsahy objemu pórov sú myslené ako "široká" definícia tcui e t ick el io objemu pórov pre peny zahrnuté do tohto vynálezu. Pi etu ak akákoľvek experimentálna metóda. s ktorou sa múze i u/uimie očakávať, že poskytne výsledky blížiace sa teoretickému objemu pórov, poskytne hodnoty vo vnútri vyššie uvedených ruzsahov. potom penové materiály skúšané a k o u k n T o e k k a k o u t n mi ľ·:: i. ódou patria do rámca tohto vynálezu. B) Špecifický povrch na základe kapilárneho san í a

Iným základným št ruk túrnym charak terlstickýin znakom penových materiálov je určitý špecifický povrch na základe kapilárneho sania. Špecifický povrch na základe kapilárneho sania je obyčajne miera plochy pre skúšobnú kvapalinu prístupného povrchu polymérovej siete tvoriacej určitú penu vztiahnutú na jednotku penového materiálu C polymérová štruktúrna látka a pevná zostatková látka) . Špecifický povrch na základe kapilárneho sania je určený jak rozmermi C priemer) poréznych jednotiek v pene tak i veľkosťou C dĺžka, šírka a hrúbka) rozpier, ktoré tvoria tieto porézne jednotky. Špecifický po vrch na základe kapilárneho sania je preto spôsob kvantitatívneho vyjadrenia celkového množstva pevného povrchu daného penovou sieťou. pokial tento povrch sa zúčastňuje na absorbcii. 'Špecifický povrch na základe kapilárneho sania penovej štruktúry s otvorenými pórmi, ako sú absorbčné peny podľa tohto vynálezu. je charakteristickým znakom peny ovplyvňujúcim kapilaritu C alebo kapilárne sanie) prejavovanou penou. Bolo zistené, že kapilarita peny musí byť zvolená a nastavená tak. aby penové materiály mali dostatočnú kapilaritu k prijateľnému zadržiavaniu tekutiny pr i súčasnom umožnení, istého presakovania tekutiny v rámci penovej štruktúry. Nastavení špecifického povrchu na základe kapilárneho sania i zvolenia hydrofility povrchov penového polyméru sú preto prostriedky k dosiahnutiu požadovaného stupňa kapilarity absorbených pien podľa tohto vynálezu. Peny s relatívne veľkým špecifickým povrchom na základe kapilárneho sani® zaistuju velmi žiadanú kombltíáclu vysokej kapacity C a nízkej hustoty) a vysokej kapilarity. Veľký špecifický povrch je dôsledok jemnosti rozpier tvoriacich penovú štruktúru. Špecifický povrcch na základe kapilárneho sania penovvých absorbenotov je ovplyvnený a r iadený úpravou mnohých r ovi lakýol t charakteristík zloženia a spracovania, ktoré ovplyvňujú objem pórov peny. U pien na základe emulzií HIPE parametre zloženia zahrnújú pomer voda k oleji emulzie 11111- a typy a množstvo inonoiiiérov, emulgátorov a elektrolytov použitých v emulzii HIPE. Spracovateľské parametre ovplyvňujúci;: špecifický povi «.í> na základe kapilárneho šanta zahrňujú zmiešavaciu energxu a teplotu.

Ako bolo uvedené, pre účely tohto vynálezu, špecifický povrch akéhokoľvek daného penového materiálu uvažovaného pre použitie v predloženom vynáleze môže byť. a je obyčajne stanovený postupom, ktorý obsahuje princíp kapilárneho sania. V takomto postupe špecifický povrch na základe kapilárneho sania je stanovený meraním množstva kvapaliny s malým povrchovým napätím (napr. etanou) prijatého kapilárou, čo sa uskutočni vo vzorke peny so známou hmotnosťou a rozmermi. Podrobný popis t o ti t o p o stu p u s t a n o v e n 1 a š p e c i f .1 c k é h o po v r c h u p r o s t r e d n 1 c t v oin kapilárneho sania je ďalej uvedený v kapitole Skúšobné metódy. Môže byť tiež použitá akákoľvek iná rozumná alternatívna metóda stanovenia špecifického povrchu na základe kapilárneho sania. Pórézne absorbčné peny s otvorenými pórmi, vhodné pre tento vynález sú tie, ktoré boli pripravené, aby mali určité charakteristiky špecifického povrchu na základe kapilárneho sania. Tieto peny majú Špecifický povrch na základe kapilárneho sania v rozsahu približne od 0,5 do 5, 0 nŕ'!/g, lepšie približne od 0.75 do 4,5 mw/g a najlepšie približne od 1.0 do 4,0 m “Vg. Bolo objavené, že hydrofilné peny majúce tieto hodnoty špecifického povrchu na základe kapilárnehosania majú obvykle absorbčnú kapacitu, charakteristiky zadržiavania a presakovania alebo distibúcie tekutín pre vodné telová tekutiny napr. moč v o b z v 1 á š ť výhod1 n e j rov n o v á h e . C) Doplnkové alebo alternatívne štruktúrne charakteristické znaky ·

Dva do p nk o v é š t r u k t ú r n e c ha r- a k t e r í. s t i. c k é znaky a b s o r b č n ý c h pien, ktoré sú spojené s objemom pórov a so špecifickým povrchom na základe kapilárneho sania a ktoré môžu byť použite k doplnkovým alebo alternatívnym metódam charakterizácie pien podlá tohto vynálezu sú hustota peny a priemerná veľkosť alebo priemer pórov tvoriacich penu. Obidva tieto doplnkové alebo alternatívne štruktúrne charakteristické znaky · môžu byť popísané následovne» 1) Hustota peny

Hustota penových materiálov podlá tohto vynálezu, podobne ako objem pórov a špecifický povrch na základe kapilárneho i·:; o n x a, môže ovplyvnil: cel ý rad výkonových a mechanických c ha r a k t e r i s t X l< a h s o n b ô n ý c I" i P ·'11 · * '·1 - ^11 z,ľl* " 1 UJ ..iυ t*: ·’ ° r b ‘-ľ» ·» kapacitu pre vodné t.elove tekul.lny. i uzsal» a t ý c hl u o L distribúcie tekutiny v rámci peny a ul íybi iusL periy a charakteristiku ohybu stláčaním. bu Je tiež dolež!te, hustota penových absorbčných Struk tur múze ur cit icli ekonomickú účinnosť.

Hustota peny v gramoch peny a kubický centimetr objemu peny vo vzduchu je tu daná iia suchom zaklade. Množstvo absorbovanej vodnej kvapaliny napr. zostatku kvapaliny v pene napr. po HIPE emulznej polymerizácii, po praní alebo po hydrofilizácii je zanedbané vo výpočte a vo vyjadrení hustoty peny. Hustota peny, ako je tu uvedená, zahrňuje však zostatkové pevné látky napr. elektroiy t, emúXgátuí y, hydr o f i.Xlzaci te činidlá atd. v polymerizovanej pene. Tieto zostatkové látky môžu prispieť podstatnou hmotnosťou k hmotnosti, penového materiálu.

Akákoľvek vhodná gravimetrická metóda pre stanovenie hmotnosti pevného penového materiálu na jednotku objemu penovej štruktúry môže byť. použitá na meranie hustoty peny. Napríklad gravimetrická metóda ASTM popísaná podrobnejšie v Spôsoboch skúšania je jedným zo spôsobov, ktorý môže byť použitý pre stanovenie hustoty. ý týchto situáciách. keď postupy prípravy vzorky peny C sušenie, starnutie, predošlé ohýbanie) môžu neúmyselne zmeniť výsledky merania hustoty, môžu byt tiež použité alternatívne spôsoby stanovenia hustoty. lietu alternatívne spôsoby môžu obsahovať napr". gravimetri.ckc merania hustoty pri použití skúšobne j kvapaliny absorbované .j penovým materiálom. Tento typ metódy stanovenia hustoty múze byt užitočný pre charakterizáciu Pien s veľmi malou hustotou, napi Pien podľa tohto vynálezu. · kde hodnota suchej hustoty je blízko prevrátenej hodnoty objemu pórov peny· CÚid Uiattcr jcc, Absorbency, Textile Science and I echnology, · U8.5, str.41). Rovnako ako pri objeme pórov a špecifického povrchu na základe kapilárneho sania ďalej uvedené rozsahy hu-· tu ty -l'-ii -,u mienené ako široké, t.j. sú mienené tak, aby zahrnuli hodnoty hustôt stanovených akoukoľvek rozumnou expvr Imei ita J.nou metudou.

Penové absur henty podľa tohto vynálezu majú výhodne Itodnoty hustoty na suchom základe v rozsaliu pi i.bi.ižn. do D, 08 g'-Vcm, lepšie priblížite od U-hli do i. .h·, j /..m j •in jlepšie približne od 0,02 do o, 04 g:'Vcm v okamihu, keď tieto Penové absorbenty sa stretnú s absor bovanými vodnými tekutinami.. Hustota penových materiálov môže byt' upravená do vyššie uvedených rozsahov nastavením mnohých z rovnakých Parametrov zloženia a spracovania peny, ktoré boli uvedené pre úpravu objemu pórov. Hustota absorbčných penových Štruktúr nemusí byť, rovnomerná v celej Štruktúre. Niektoré Časti alebo zóny penovej štruktúry môžu mať relatívne vyššiu alebo nižšiu hustotu ako Jej iné čassti alebo zóny. 2) V e I k o s ť p ó r o o

Iným alternatívnym alebo · doplnkovým štruktúrnym charakteristickým znakom absorbCnýeh pien. ktoré nie je v zásade zavedeným parainetrom, ale ktorý môže byť užitoóný pre 2definovanie uprednostnených penových materiálov podľa tohto vynálezu, je veľkosť pórov. Póry peny a obzvlášť póry, ktoré sú vytvorené polymerizáciou olejovej fáze obsahujúcej monomér, ktorá obklopuje bublinky vodnej fáze relatívne bez monoinéru. majú Často v podstate guľový tvar. Veľkosť alebo "priemer" týchto v podstate guľových pórov je ďalším bežne používaným parametrom pre obvyklú charakterizáciu pien i i· re charakterizáciu určitých uprednostnených absorbCných pien typu používaného v tomto vynálezu. Pretože póry v danej vzorke polymérovej peny nemajú nutne približne rovnakú veľkosť, často sa udáva priemerná veľkosť pórov tj. priemerný priemer pórov. Jak hustota peny, špecifický Povrch na základe kapilárneho sania a objem pórov, tak aj veľkosť Pórov je parameter peny. ktorý tiež môže mať veľký vplyv na rad dôležitých mechanických ..,,,...,1,+. .·,Γ·-ί stí k absorbčného penového materiálu ινι-··ι·ηζι··· veľkosť pórov je faktor.. ktorý podľa tohto vynálezu. I retuzc vi.....i v r-i r-kv/iii povrchom na základe kapilárneho sania. spolu so Specxl xckym i-’uvl J · , .... Kwdrnfi 1 í tou peny urču je kapilaritu peny, objemom pórov a h y o r u i . í<vf r-nktúrny parameter peny, ktorý môže pr iamo velkosť pórov je str uk i-ui · >y _ ^ I kapacitu tak aj vlastnosti vnútorného ovplyvniť jak absor bonu kai- ^ I , .ι,,,Η,-,υ u penových absorbentov. Veľkosť P o r uv presakovania . tekutiny u 1 ^ ί ' mechanické vlastnosti penových môže tiež ovplyvňoval, i , , f ikýrhto charakteristických znakov ako su a b s o r b e n t o v v r á t a ne takyciu. . . proti ohybu stláčaním a vrátením do ohybnosť, odolnosť Ρ» cux pôvodného stavu z ohybu stlačením.

Pre stanovenie priemernej veľkosti veľkost i pórov v penách existuje celý rad metód. I leto metódy za hr ňu. j d ortuťové porožimetriek é metódy, ktorá sú veľmi známe v obore. Najužitočnejšou technikou pre stanovenie veľkosti pórov v penách je však prosté fotografické meranie vzorky peny. Obr.1 je napr. fotoinikrografia lomového povrchu typickej I-IIPE penovej a b s o r b č n e j š t r u k t ú r y p o d ľ a t ohto vy n á i. e z u . N a f o tom i k r o g r a ľ i i. je prekopírovaná stupnica predstavujúca vzdialenosť 10 um. Takáto stupnica môže byť použitá pre stanovení, priemernej veľkosti. pórov pomocou analýzy obrazu.' Analýza obrazu fotomikrografie penových vzoriek je v skutočnosti často používaným analytickým nástrojom, ktorý môže byť použitý pre stanovenie priemernej veľkosti pórov penovej štruktúry podľa tohto vynálezu. Táto metóda je podrobímejšie popísaná v Edwards a kol.. U.S.Patent 4,788,225, vydaný 29.11.1888. Tento patent je tu včlenený ako odkaz.

Ako bolo stanovené priamym fotografickým meraním, peny vhodné ako absorbentov vodných telových tekutín podľa· tohto vynálezu majú výhodne priemernú veľkosť pórov v rozsahu od približne 5 do 100 mikrónov. Lepšie je, ak veľkosti pórov budú v rozsahu približne od 10 do '90 mikrónov. Najlepšie je. ak veľkosti pórov budú medzi, približne 15 a 80 mikrónmi.

Veľkosť alebo priemer pórov penových absorbentov môžu byť ovplyvnené a nastavené zmenou rovnakých typov charakteristík zloženia a spracovania plen, ktoré ovplyvňujú aj špecifický povrch na základe kapilárneho sania a použiteľný objem pórov. U uprednostnených pien na základe HIPE tieto zahrňujú predovšetkým tie faktory, ktoré určujú veľkosť •‘bubliniek" vodnej fáze v emulziách HIPE, prekurzoru polymérovej penovej štruktúry. Veľkosť pórov môže byť preto zmenená úpravou pomeru voda k oleji v emulziách HIPE a typom a množstvom emulgátoru použitého k vytvoreniu emulzie HIPE. Veľkosť pórov môže byť menená prostým stlačením pevnej penovej štruktúry po jej príprave.

Ako bolo vyššie uvedené, rozmery pórov v absorbčných-penách podľa tohto vynálezu obyčajne nie sú rovnaké, takže priemerná veľkosť pórov akejkoľvek danej vzorky peny alebo zóny vo vzorke peny môže a mala by byť vypočítaná. Je ovsení možné používať absorbčné peny, ktoré majú oddelené identifikovateľné zóny s relatívne väčšou alebo s relatívne menšou priemernou veľk osť ou pórov. i r. - II) H;ιí .,,1 p., k é charak terlstické znaky

Absorbčné peny s vhodnom polymérovým zložením a štruktúrnych charakteristických znakov, ktoré boli vyššie popísané. majú obyčajne také mechanické vlastnosti riapr. odolnosť proti ohybu stáčaním, ohybnosť, vráenie clo pôvodného tvaru z ohybu stáčaním, integritu, mäkkosť atd., ktoré umožňuju použitie týchto |::>;i.en o absorbčných -štruktúrach absorbčných predmetov, ako sú plienky na jedno použitie. Je však možné v rámci vyššie zmienených štruktúrnych obmedzení vybrať určité kombinácie parametrov alebo určitých spôsobov prlkpravý peny a podmienok, ktoré majú za následok, z.e penove absorbenty majú o b z v 1 á š ť v h o d n é m e c h a n i c k é v i. a s t n u s t i . p e c i ŕ i u k e c i a s t o č n e spojené mechanické .vlastnosti, o ktoi ých bolo zistene, ze prispievajú k tvorbe absorbčných pien obzvlášť vhodných pre použitie v absorbčných predmetoch pre osoby trpiace inkontinenciou, môžu b y ť- následovne zhrnuté t A) Odolnosť proti ohybu stlačením

Najdôležitejším mechanickým charakteristickým znakom polymérových plen podlá tohto vynálezu je pevnosť penového absorbentu stanovená pomocou jej odolnosti proti ohybu stláčaním. Odolnosť proti ohybu stláčaním penových absorbentov je funkciou modulu pružnosti, polyméru a rozmerov "rozpier". ktoré tvoria penovú sieť. Modul pružnosti ro-zpier je zasa daný aI polymérovým zložením rozpler a b) mierou, na ktorú rozpory môžu byť plastifikované zostatkovými látkami napr. emulgátormi, hydrof llizačnýml. Činidlami z Vodnej fáze alebo dodatočne pridanými a zanechanými v penovej štruktúre po spracovaní.

Aby absorbčrié penové materiály podlá t oh t o vynálezu boli použiteľné ako absorbčrié štruktúry absorbčných predmetov, ako sú plienky. tieto materiály . musia byť vhodne odolné proti deformácii alebo stláčaniu silami pôsobiacimi, keď tieto absorbčrié materiály sú použité pri absorbcil a zadržia vani tekutín. Peny, ktoré nemajú dostatočnú pevnosť z hľadiska odolnosti proti ohybu stláčaním, môžu prijať a uchovať prijateľné množstvá telových tekutín v podmienkach bez zaťaženia, ale túto tekutinu odovzda jú príliš ľahko pr i. napätí v tlaku spôsobeným pohybom a aktivitou osoby nosiacej absorbčrié predmety, ktoré obsahujú túto penu. I idol n osť proh.i ohybu stláčanou penovýol i absorbentov použi,týcli v tomto vynáleze môže byt: kvantiteilvne vyjadrená stanovením veľkosti deformácie vo vzorke nasýteného penového materiálu udržovaného pod určitým tlakom P o daru! dol::u.i. Pre účely tohto vynálezu tieto merania môžu byt prevedené na vzorke peny štandardnej veľkosti (valec s priemerom 0.8 cm a v priereze s kruhovou plochou 6, 5 cm“). 1leto vzorky sú nasýtené syntetickou inočou s povrchovým napätím 65 ± 5 dyn/cm a sú potom vystavené tlaku 5,1 kPa na 15 minút pri teplote 37°C. Veľkosť deformácie za týchto podmienok sa uvádza v percentách pôvodnej hrúbky vzorky. Spôsob prevedenia tohto testu pre kvantitatívne vyjadrenie ohybu stáčaním Je podrobnejšie uvedený ďalej v kapitole Spôsoby skúšania.

Vhodné absorbčné peny sú tie, ktoré majú takúto odolnosť proti ohybu stlačením, že tlak G, l.kPa spôsobuje deformáciu približne od 5 do 95% stlačenia penovej štruktúry, keď boli. nasútené po svoju voľnú absorbčnú kapacitu syntetickou močou s povrchovým napätím 65 + 5 dyn/cm. Deformácia, ktorá vznikne za týchto podmienok bude výhodná v rozsahu od približne 5% do 75%. najlepšie od približne 5% do 50%. U uprednostnených HIPE pien podľa tohto vynálezu odolnosť proti ohybu stláčaním môže byť upravená na hodnoty deformácie daných vyššie uvedenými rozsahmi vhodným výberom typu monoméru. kolmonoméru a sieťovacieho činidla a koncentráciami v kombinácii s výberom vhodne vytvorenej emulzie a s podmienkami a spôsobmi. emuXznej polymerizácie. Takto, uprednostnené peny môžu byť zhotovené z materiálov s modulmi pružnosti, ktoré sú dosť veľké, aby zaistili primeranú odolnosť proti ohybu stlačením, i keď tieto peny majú malú hustotu a veľmi .jemné rnzpery, £,·, zaisťuje veľký špecifický povrch. \ B) Ohybnosť

Absorbčné peny podľa tohto vynálezu niusi„a byť dostatočne ohybné, aby mohli byť. použité v absorbčnýeh '-'Vzr-otikoCl"i. ktoré sa prispôsobia tvaru tela osoby, ktoré ich nosí _ Charakterizácia absorbčnýeh pien pojmom ohybný preto znamei-,^ ge tieto peny môžu byť deformované alebo ohrnuté do takej miery, ktorá je nutná pre použitie týchto absorbčnýeh predmetov bez podstatného poškodenia ich štruktúrne j celistvosti nl,v.|:,(| j-iez podstatne i sl.i u t y ich absorbčnýeh vlastnosti. 18 U|"'i i.·: d i I ut ii:M ľ.v' absui pi-Miy l-·’ i ľl .1 ·. j I, i jľi 11 > yyi'iál 0^:ij ini,|.,i,:j byt: 11.1:::¾ dostatočne ohybné, aby odolali stláčujím alebo í οι ΙΠΙ.Ι j ti i; jin silám. kt.i.Ji o posobia behom prípr^uv, spracovania, ba lei tid, dopravy a sk ladovania a b s o ľ" b č n ý e la predmetov obsal iu J u c lei i Lietu penuvc materiály . Napríklad plienky na jedno 1použitie su váčšli iuu balené a predávané v zloženom stave, pričom jadro plienky je zložené ako v pozklžnom tak aj v priečnom smere. Plienky na jedno použitie sú tiež väčšinou, predávané vo forme stĺpca zložených plienok a tieto stĺpce sú držané a stláčané obklopujúcim obalom. Stláčajúce a deformujúce sily, ktoré môžu posobit na penové absorbenty behom spracovania a predaja môžu byt dokonca väčšie než sily. ktoré pôsobia na penový materiál behom používania.

Po uvedení povahy manipulovania, ktorému musia absorbčné peny odolať, uprednostnené absorbčné penové materiály podľa tohto vynálezu majú ohybnostné· charakteristiky, ktoré môžu byt kvantitatívne vyjadrené vztiahnutím ich schopnosti odolať ohybom, aby sa v podstate nepoškodila ich štruktúrna celistvosť. V kapitole Spôsoby skúšania jepopísaný’spôsob stanovenia ohybnosti absorbčných pien stanovením. či a koľkokrát vzorka peny s daným špecifickým rozmerom môže byť ohnutá určitou rýchlosťou okolo valcového trnú bez prasknutia. Uprednostnené peny podľa tohto vynálezu sú tie, ktoré sú dosť ohybné, takže. keď sú pripravené k použitiu ako absorbent telových tekutín, nasýtený penový materiál pri 37°C môže byť podrobený tomuto ohýbaciemu testu, bez toho aby praskol C tj. vykazuje ohýbaciu hodnotu aspoň „jeden cyklus). Uprednostnené peny, ktoré sú lepšie, môžu byť ohrnuté aspoň dvakrát, najlepšie aspoň päťkrát bez toho, aby praskli pri podrobení, sa tomuto testu. C) Uprednostnené alebo doplnkové mechanické vlastnosti

Okrem ich odolnosti proti ohybu stacením a hybných vlastností uprednostnené absorbčné penové materiály podľa tohto vynálezu majú tiež niekoľkí::. doplnkových typov charakteristických mechanických znakov. I leto uprednostnené charakteristické mechanické znaky zahrnujú žiaduce vrátenie sa do pôvodného tvar u z ohybu stlačením C tj. pružnosť), celistvosť peny a mäkkosť na dotyk. Všetky tieto uprednostnené mechanické vl a s tnost i sú násl. edovne podr obn e ..j š: i e popisní ié·. 1.9 1) Vrátenie sa do pôvodného tvaru z ohybu stlačením

Vrátenie sa · do pôvodného tvaru 2: ohybu sťl ačenlm sa týka tendencie alebo prirodzeného sklonu kusu penového materiálu vrátiť sa k svojim pôvodným rozmerom po deformácii alebo stlačení pôsobením sll pri výrobe, skladovaní alebo použití. Pre účely tohto vynálezu vrátenie sa do pôvodného tvaru z ohybu stlačením uprednostnených penových ubsor hentov malo by byt stanovené na p en á cti, ktoré majú takú hustotu, aká má byť práve pred použitím, a často za podmienok, kedy peria obsahuje absorbovanú telovú tekutinu. Vrátenie sa do pôvodného tvaru z ohybu stlačením môže byť preto merané' na r:<enách. ktoré sú buď suché alebo nasýtená syntetickou mocou.

Vhodný postup pre stanovenie vrátenia sa do pôvodného tvaru z ohybu stlačením je ďalej uvedený v kapitole Spôsoby skúšok. Tento postup obyčajne zahrnuje otlačenie a uvolnenie vzorky peny so štandardnou velkosťou, ktoré je buď suchá alebo nasýtená po svoju voľnú absorbčnú kapacitu syntetickou inočou. Vzorky sa udržujú v 50# stlačení po danú dobu a potom sú uvolnené -zo stlačenia. hiera, keď sa vzorka vráti na svoju pôvodnú hrúbku za minútu po uvolnení stlaCujúeej sily, sa berie ako miera prirodzenej náchylnosti vrátenia sa vzroky do pôvodného tvaru z ohybu stlačením C pružnosť).

Uprednostnené absorbčné peny podľa tohto vynálezu vracajúce sa po jednej minúte obyčajne na 85# Ich pôvodnej hrúbky, pokiaľ sú suché, alebo na aspoň 75# ich pôvodnej hrúbky ak sú vlhké. Lepšie je, ak sa tieto uprednostnené penové materiály vrátia na aspoň 90# pôvodnej hrúbky, pokiaľ sú suché, a na 80#, ak sú vlhké. 2) Celistvosť peny a mäkkosť.

Aj keď to nie je absolútne podstatné: pre prípravu použiteľných alebo užitočných absorbčných štruktúr, penové absorbenty HIPE podľa tohto vynálezu o výhodou majú dodát očné charakteristické mechanické znaky štruktúrna celistvosť pri použití a mäkkosť na dotyk C neprítomnosť dráždenia). Napríklad penové materiály, ktoré sa používajú v takých a b s o r b č n ý c. h predmetoch, ako sú detské plienky, sú často vystavené pôsobením jak dynamických tak i statických síl, ktoré vznikajú, keď osoba používajúca absorbčné predmety chodí. beží, lezie alebo «skáče. 13 eto sily naj ú t:ondenoie nielen stláčať poi i n v é aabsorbenty a vytlačovať z nich tekutinu^:, ale tieto sily majú tiež tendenciu trhať alebo inak drobiť penovú štruktúru. Je jasné, že by bolo výhodné, aby penové štruktúry, ktoré sú takto používané, mali dostatočnú štruktúrnu celistvosť, aby sa pri používaní minimalizoval výskyt trhania alebo rozdrobovania peny.

Penové prvky podlá tohto vynálezu môžu byť tiež použité v absorbčných predmetoch, ako bude nižšie podrobnejšie uvedené, v usporiadaní, v ktorých povrch penového materiálu sa môže dostať do tesnej blízkosti alebo dokonca do kontaktu s kožou osoby, ktorá nosí tieto predmety. Je preto velmi žiaduce, aby povrch penových absorbentov nedráždil a aby bol prijateľne mäkký na omak. III) Správanie sa k tekutinám a absorbčné charakteristiky

Absorbčné peny majúce vhodné vyššie uvedené polymérové zloženie, štruktúrne charakteristiky a charakteristické mechanické znaky vykazujú väčšinou obzvlášť žiaduce a užitočné správanie sa k tekutinám a absorbčné charakteristiky. Toto chovanie sa k tekutinám a absorbčné charakteristiky sú zasa charakteristickými znakmi uprednostnených penových materiálov a v ich dôsledku sú tieto peny obzvlášť vhodné pre použitie akoabsorbčné štruktúry v absorbčných predmetoch pre pijimanie a držanie vodných telových tekutín.

Najdôležitejšie charakteristiky chovania ©a k tekutinám a absorbčné charakteristiky pre vhodlné absorbčné peny sú* A) rovnovážna ahsorbčná kapacita peny, obzvlášť pod tlakom. B) rýchlosť vertkálneho presakovania tekutiny penovou štruktúrou, C) absorbčná kapacita peny pri určitých vzťažných pnssakovacích výškach a D) schopnosť absorbčných penových štruktúr odťahovať tekutinu Crozdelovanie) z konkurenčých absorbčných štruktkúr, s ktorými pena môže byť u kontakte. Všetky tieto charakteristiky sú podrobnejšie popísané následovne: A) Absorbčná kapacita a absorbčná kapacita pod tlakom

Absorbčná kapacita je celkové množstvo skúšobnej tekutiny (syntetickej moči), ktorú daná vzorka peny absorbu je do svoje j p o r é z n e j štruktúry ,ia jednotku hmoty pevného materiálu vzorky. .MM· ÍfetSi .“ii-·,- wŕ-i-u. .·*, »:4':.·ν.;, ,i.;.:.·: '.v :.:* ...... 21

Absorbcná kapacita pod tlakom sa vzťahuje k množstvu tejto kvapaliny držanej nie pod tlakom c voľná kapacita), ktorí) kvapalina zadržuje, keď je vzorka peny vystavená stláčajúcej sile. tieto merania absorbčnej kapacity sú pre určenie tohto vynálezu počítané pri rovnováhe t,j. potom. Čo bolo možné vzorku pr:i iat a držať, všetku tekutinu, čo je schopná, za akúkoľvek potrebnú dobu, aby vzorka peny sa úplne nasýtila skúšobnou kvapalinou. Penové materiály . ktoré sú zvlášť vhodné ako absorbenty v absorbčných predmetoch ako sú plienky, presiahnu hodnotu minimálnej voľnej absorbčnej kapacity a tiež presiahnu hodnotu minimálnej voľnej absorbčnej k a f:'a c: i t y pod tlakom.

Za použitia postupov, ktoré budú nižšie podrobnejšie popísané v kapitole Spôsoby skúšania, absorbčná kapacita a absorbčná kapacita· pod tlakom môžu byť stanovené s akýmkoľvek danou vzorkou peny metódou gravimetrickéj analýzy. Pri tejto metóde vzroka peny s určitou známou veľkosťou a váhou je umiestnená do misky so' skúšobnou tekutinou /syntetická moč/ a je ponechaná absorbovať skúšobnú tekutinu do rovnováhy. Po vybratí nasýtenej vzorky . z tekutiny sa vypočíta množstvo tekutiny zadržované jedným gramom peny tj. zmeraná voľná kapacita. Nasýtená vzorka peny je potom podrobená postupnému zvyšovaniu stláčajúcej sily v niekoľkých prírastkoch a v každom kroku . je odvedená vytlačená tekutiny. Množstvo tekutiny zadržanej vo vzorke pri každom tlakovom zaťažení až do 1, 0 psi /6.9 kPa/ sa stanoví vážkovo. äaby boli obzvlášť vhodnými pre absorbčné predmety k absorbeli moče, penové absorbenty podľa tohto vynálezu by mali mať rovnovážnu voľnú kapacitu aspoň okolo 12 a lepšie aspoň okolo 20 .ml syntetickej moče ha gram suchého penového materiálu. Ďalej, kapacita týchto penových materiálov Pod tlakom približne 0. 74 psi /5, 1 kPa/ udržovanom 15 minút pr ;i 37°C mala by byť aspoň okolo 5%. lepšie aspoň okolo 20%, rovnovážnej voľnej kapacity týchto pien. B/ Vertikálny presakovací výkon

Inýz charakteristický zank vhodných absorbčných plep chovania sa k tekutinám sa vzťahuje k schopnosti plen rýr.:;|Qr, dopravovať alebo "presakovať pri ja leli u.·.: množstvá t e J ovýc:|·., tekutín cez svo ju penovú štrukturu. Ver tikálne presakkovaľl j t j. presakovanie tekutiny o smere f>r otl gravri točnej sl le 1

1 IU--V.I ; Iši: ž ' .i · Ί r 11.11 í: v v k i.iíh IMVD1 znak> im <i i -d.-l -ľ 1. Il' l lýl 1 1 í M i í 1 11 .·’ V 1 ma t r·:r i ó 1 1 m . J 1 : 1. ľ 1 1III1J lak, pr e kože t.iok 11 1! t. Ί la -r i .i 1 V j Č. 1: . 1 použi.' a júl v .ί 1:i 1 ίγ hčný C t) p ľ ľ :r;iini rl; och i ak, .0· or bovoi iá ti--Ιό i i L j.n s · 1 mu: vi do p το vovo ť a bSOľ bi :l iýlll predmetom Z. 11. i. žšichn miesi: j ! I vyššie m i osi. 1i v r :'i m ľ.: ::i.. obsor lačného t,ό j' t ---1::1- -u.i .

Ver i :i k.V! 1 ‘y pre:?al<:ouací výkon sa vzťahu ji:·: no vo i k v::· ť l·ίγi-a>:v 1:.i sily kapilárneho sania, ktoré dopravuJe kvapalinu penou a zadržuje Ju v penovej štruktúre. Parametre charakterizujúce penu, ktoré sa vzťanujú k tendencii vertikálneho presakovania sú tak ukazateľom, ako dobre uprednostnené peny sa správajú ako absorbčné štruktúry v absorbčných predmetoch . U penových absorbentov podľa tohto vynálezu tendencia p re s a ková n i a tekutín môže byt kvantitatívne . vyjadrená Jak skúškou rýchlosti ver· t lká Iného presakovania tak aj skúškou vertikálnej pre s a k o v a c e j a b s o r bon e .j k a p a c 11 y . 1) Vertikálna presakovania rýchlosť

Skúška vertikálnej presakovanej' rýchlosti, merl.a čas, za ktorý zafarbená skúšobná tekutina (napr. syntetická moč) presiakne z nádržky do vertikálnej vzdialenosti 5. cm skúšobným prúžkom peny s určitou veľkosťou pri 37*"'C. Táto skúška vertikálenj presakovanej rýchlosti jse nižšie podrobnejšie popísaná v kapitole Spôosby skúšania. Aby boli obzvlášť vhodnými pre absorbčné predmety k absorbcii moce, penové absorbenty podľa tohto vynálezu by mali mať vertikálnu P r e :3 a k o v a c i. u r ý c la ľi. o s ť o d p o v e d a j ú c u ne v i a 1::: než p r 1 b X i. žne 3 0 minútam na 5 cm pri. presakovaní syntetickej moče (65 ± 5 dyn/cm) . Lei::·Šic, uprednostnené penové absorbenty podľa tohto vynálezu by mali mať vertikálnu presakovaniu rýchlosť odpovedajúcu vie viac než približne 5 minútam na 5 cm pri. presakovaní syntetickej moče. 2 ) Ver t i k á 1 n a f' r · e s a k 13 v a e i a a b :313 r b č n á k a |u a e i. t. a

Skúška vertikálnej presakovanej absorbčnej kapacity -::-3 uskutočňuje v spojení so skúškou vertikálnej presakované j rýchlosti. . Skúška vertlk álnej presakované j absorbčné j kapacity moria množstvo skúšobnej tekutiny na gram absorbčnéj peny, ktorý p r es la k ne do každél m palca (2,5^ cm) ver tkáj.nehn úseku vzorky peny ©o štandardi mu veľkosťou rovnakého typu, oký tu d použitý pri skúške vertikálnej pr esak ovar o j r ýclľl osti . I . . 1 · i ''3 ''3 • ; 1' .')l luvri ľ'i η sa väčšinou ι u-kutočňu ίο j I.'mii vzorka hni. o ver h t káliu·· μ m- i-;;··> :.i.-í) k r i u t: J skúši ibriou I, e l< u l li n j u do r >vnu váhy C napr . 1:m < 18 ! 1: i i ;.'ϋ ,1 č> . Pcj<:!obne ako skúška včr t j kál no ..i ι c esakľ.ivaľ:i; j rýchlos 11. a .j skúška vertikálnej μ > r e -.3 a k u v a c e j a b::.·; o r h č n ej kapacity Je nižšie podrobnej ši e popísaná e kapitol se jäspôsnby s k lis ani a .

Aby boli obzvlášť vhodnými pre absorbčné predmety k a b sur 1:,11,::11 moče, penové absorbenty podlá tohto vynálezu by mali mať takú vertikálnu presakovaniu absorbčnu kapacitu, aby pri vertikálnej presakovacej výške 11,4 cm mal skúšobný prúžok peny absorbčnu kapacitu aspoň približne 10 ml syntetickej moče (65 ± 5 dyn/cm) na gram absorbčnéj peny. Lepšie, uprednostnené penové absorbenty podľa tohto vynálezu by mali mať vertikálnu presakovaniu absorbčnú kapacitu pri 1, 4 cm od približne 20 do 45 ml syntetickej moče na gram, peny, C) Rozdeľovanie

Absorbčné penové štruktúry sa často používajú v absorbčných predmetoch spoločne s inými typmi absorbčných štruktúr, ktoré sa tiež môžu zúčastňovať prímania, distribúcie a uchovávania vylúčených telových tekutín. V týchto súvislostiach, kde penové štruktúry podľa tohto vynálezu majú slúžiť najmä ako diely uchovávajúce a rozdeľujúce tekutinu v absorbčných predmetoch, je žiaduce, aby tieto peny mali. prirodzený sklonm vyťahovať telové tekutiny do penových štruktúr z iných absorbčných dielov, ktoré tiež absorbujú tieto tekutiny. Tento prirodzený sklon odsávať tekutiny z Iných dielov absorbčných predmetov je v obore známy ako "rozdeľovanie". Rozdeľovanie a uresité oslu r-y stanovenia rozdeľovač::i..eho výkonu sú pop í,sané napr. v Welsman/iľioldman. U. S. Patent 4,6.1.0.676, vydaný 9.9.1986. Pri. skúškach rozdelovacieho výkonu pri. použití podobných postupov aké sú popísané v U.S. 4,810,678, absorbčné penové štruktúry podľa tohto vynálezu vykazujúce obzvlášť žiaduce charakteri.stiky r o z d e 1. o v a n i. a t e k u t í. n .

10) Upi“ednostnené absorbčné peny 11.1 PI

Ako bolo μ1 ď i o v é m a t e i i. á 1 y, vyšle poznamenané, obzvlášť ktoré: môžu byť pripravené s uprednesťňované požadoval iými a ..... 2:4 meolv.W'iickýml u ľ' r e dno s t neným Ľ štruktúrnymi. charak ter:istikam:i., c Ιί a r a k t e r-1. s k :í k a m 1. a charakteristikami správania sa k tekutinám, ktoré boli. vyššie uvedené. sú produktmi polymerizácie určitých emulzii voda v oleji. s pomerne veľkým pomerom vodnej fáze k olejovej fázi. Emulzie tohto typu s pomerne veľkým pomerom vodnej váze. k olejovej fázi sú známe v obore ako emulzie s vysokýurn obsahom vnútornej fáze alebo "HIPE alebo emulzie "HIPE··. Uprednostnené polymérové penové materiály, ktoré sú výsledkom polymerizácie týchto emulzii. sa tu označujú ako "peny HIPE".

Pomerné množstvo vodnej a olejovej <áze. použite k vytvoreniu HIPE emulzii. prekurzorov polymérových pien. patria medzi ďalšie dôležité parametre určujúce Štruktúrne, mechanické a výkonové vlastnosti výsledných uprednostnených polymérových Pien. Obzvlášť pomer vody k oleju v penotvorných emulziách môže. ovplyvniť hustotu peny, veľkosť pór ov, špecif ický povr d» peny a rozmery rozpier tvoriacich penu. Používané emulzie k príprave uprednostnených polymérových penových materiálov HiPE pódia tohto ’ vynálezu'majú obyčajne pomer vodnej k olejovej fázi v rozsahu od približne 12:1 do 100:1. lepšie od približne 20:1 do 70:1. najlepšie približne od 25:1 do 50:1. Súvislá olejová fáza emulzií použitých k príprave uprednostnených plen HIPE obsahuje monoméry. ktoré po polymerizácii.. vytvoria pevnú penovú štruktúru. 1 leto monoméry zahrnujú zložku hlavného monoméru, zložku komonoméru.a zložku sieťova c ieho činidla. Výber určitých typov a množstiev monofunkčného hlavného monoméru alebo monomérov a komonoméru a 1 e b o kom o n orné r o v p o I y f u n k č n é h o s i e ť o v a c 1 e h c.* č in i d 1 a a I. e b o činidiel môže byť dôležitý pre prípravu absor lačných penových materiálov HIPE so . žiaducou kombináciou vlastností štruktúrnych, mechanických 1 chovania sa k tekutinám, ktoré robia tieto materiály obzvlášť vhodnými pre použitie v tomto vynáleze.

Hlavná monofunkčná monomérová zložka použitá v olejovej fázi emulzií HIPE, prekurzoru upr edrtostnenýzch pien. obsahuje jeden alebo viac monomérov. ktoréma j ú tendenciu udeliť nakoniec vznikajúcej penovej štruktúre sklovité vlastnosti. Tieto monoméry sú tu označované ako "sklovité'' ............ a sú pre účely tohto vynálezu definované ako monomérne materiály, ktoré môžu vytvoriť vysokomolekulárne (viac než 60010 homopolyméry s t eplot ou skalného prechodu ľ,4 nad ΊΟ,-Ί:. T VF-’r,,n u p r'edno stnei -tého monofu nk «iného sklovitého monoméru j λ monomér na základe styrénu a styrén sám je monomér. ktorému sa dáva na jväčší a prednosť. Substituovaný napr. monosufostituovaný styrén. ako je P-m e t y1s t yr é n. môže byť tiež použitý. Zložka monofunkčného sklovitého monoméru normálne tvorí od približne 31% clo 4.1%., lepšie od približne' 7% do 40% hmôtn. olejové j fáze použitej k vytvoreniu emulzie HIPE pre polymerizáciu.

Zložka monofunkčného komonomér'u, ktorá je tieť spolu ©o sklovitou hlavnou mononiérnou látkou prítomná v alejovej fázi emulzl.es HIPE, sa skladá z jednoho alebo viacerých komonomérov, ktoré majú tendenciu udeliť nakoniec vzniknutej penovej štruktúre kaučukovité. vlastnosti.. Tieto komonoinéry sú tu označované ako "kaučukovité" komonoinéry a sú pre účely tohto vynálezu definované ako iiionomérne materiály, ktoré môžu vytvoriť vysokomolekulárne (viac než 10000) homopolyméry s teplotou skelného prechodu Ta okolo 40^0 alebo nižšou.

Monof unkčné kaučukovité komonoinéry tohto typu zahrnujú napr. a 1 k y 1 a k r y 1 á t y, a 1 k y 1 m e t a k r y 1. uty. a 11. y 1 a 1 r y 1 á ty, b u t a d i. é n. substituované butadiény, vinyliden halogenidy a kombináciu týzchto komonomérov a typov komonomérov. Uprednostnené kaučukovité komonoinéry zahrnujú butylakrylát, 2-etylhexýlakrylát, butadién, isoprén a kombináciu týchto komonomérov. Zo všetkých týchto druhov sa dáva najväčšia prednosť butylakr ylátu a 2 - c t y I In e x y 1 a k r y 1 á t u . Zložka monofunkčného k au čukovit ého k oiiionoinéru väčšinou t vor 1 od približne 27% do 73%, lepšie od približne 27% do 66% hmôt. olejovej fáze. ý emulziách HIPE ouž.ltých k P r" í pravé uprednos t n ených a b s o r b č n ý c h p 1 e n ako monofunkčný sklovitý hlavný monomér ( mononiéry ) t ak aj monofunkčný kaučukovitý komonomér (komonoinéry) musí byť v olejovej fázi v rozmedzí uvedených koncentračných rozsahov. Ďalej, molárny pomer monofunkčného sl< lo vitého m onom-r u l< monof uk onému k aučuk ovitému k omonoméru i e obyčajne v rozsahu od približne 1:2b do 1.5:1, lepšie od približne 1:9 do 1. 5 »1.

Pretože poiymérové reťazce vytvorené zo sklovitého monuineru ( monoméi ~ov) a kaučukoví t..ého komonoméru ( kiľmionomérov) musia byť zosieťované. olejová fáza emulzii použitých k príprave uprednostnených plen HIPE musí tiež obsahovať poly funkčné sle Kovací o činidlo. Ako u monofunkčných monomérov a k omonommérov výber určitého typu a množstva sieťovacieho činidla je veľmi dôležitý pre pripravil plymérových pien so žiaducou kombináciou štruktúrnych, mechanických i absorbčných vlastnosti. V závislosti na type a množstve použitých monofunkčných monomérov a komonomerov a ďalej v závislosti na žiaducich charakteristikách pripravených uprednostnených polymérnych pien. zložka polyfunkčného sieťovacieho činidla pre požitie v emulziách HIPE. prekurzoru uprednostnených pien. môže byť vybraná z velkého množstva poly funkčných najlepšie bif.unkčných monomérov. Sieťovanie činidlo môže byť bivinylieká aromatická látka, ako sú divinylbenzen, divinyltoluén alebo diallylftalát. Alternatívne môže byť použité bivinylické alifatické sieťovadlo napr. akýkoľvek ester polyolov dlakrylovej kyseliny. Bolo zistené. že vhodným sieťovacím činidlom pre najlepšie peny z emulzii HIPE je divinilbenzen.

Sieťovanie činidlo akéhokoľvek typu sa používa v olejovej fázi penotvornýeh emulzl podľa tohto vynálezu v množstve od približne 8% do 40%, lepšie od približne 10% do 25% hmotn. Množstvo sieťovacieho činidla C činidle:!) v týchto rozsahoch zodovedá väčšinou molárnej koncentrácii sieťovadla od okolo 5% mol. do okolo 00% mol., vztiahnuté na celkové množstvo monomérov v olejovej fázi.

Hlávná časť olejovej fáze uprednostnených emulzii HIPE je zložená z vyššie: uvedených monomérov, k omnonomér o v a sieťovacích činidiel. ktoré nakoniec vy t vetria uprednostnené polymérové penové absorbenty. Je preto podstatné aby tieto monoméry. komonoméry a sieťovácie činidlá boli v podstate nerozpustné vo vode. aby boli predovšetkým rozpustné v olejovej fázi a nie vo vodnej fázi. Použitie takýchto v podstate vo vode nerozpustných monomérnych látok zaisti. že sa utvoria uprednostnené' emulzie HIPE s príslušnými. charakteristikami a stabilite.

Samozrejme, že sa dáva vysoká prednosť tomu, aby monoméry, komonoméry a sieťovanie činidlá použité k prlf^rave uprednostnených polymérových penových materiálov boli takého typu, že nakoniec vytvorený penový polymér je vhodne netoxický a vl iodi je chemicky sťály. I „i..eto morioméry, !<ľ>iHi*)nnméľ-,y a sieťovanie činidlá mali by byť najlepšie málu toxické alebo netoxické vr:· svo j ich veľmi malých U o t. k o výr·.!. koncotr ó, riioh ktoré sa môžu vyskytnúť počas Fi'StpoIymeri^čného spracovania peny a počas použitia., 5aISou veľmi dôležitou zložkou olejovej fáze emulzii HIPE pre prípravu uprednostnených Polymérových pien podľa tohto vynáležu je emulgátor umožňujúci vytvorenie stabilných emulzií HIPE. Tieto emulgátory mučia byť rozpustné v olejovej fázd použitej pri tvorbe emulzie. Použité emulgátory môžu byť neiontové, kationtové, aniontové alebo amfoterické za predpokladu. že emulgátor alebo kombinácia eniulgátoru tvorí stabilnú emulziu. Uprednostnené typy emulgátorov, ktoré môžu byť použité k zaisteniu vhodných charakteristík emulgátorave j zložky. ·zahrnujú sorbitanové estery mastných kyselín, po1yg1ycerínooé estery mastných kyselín, mastné kyseliny a estery s polyoxyetylénom C ΓΌΕ).

Obzvláčť uprednostnené sú sorbitanové estery mastných kyselín, ako.je sorbitan monolaurátCSPAN 20) . sorbitan monooleát (SPAN 80) a kombinácie sorhltanu trioleátu CSPAN 85) a sorbitanu monooleátu CSPAN 80). Kombinácia emulgátorov. ktorej sa dáva obzvláť veľká prednosť. je kombináciou sorbitanu monooleátu a sorbitanu trioleátu v hmotnostnoin pomere väčšom, alebo rovným 3,1, lepší, je okolo 4:1. Iné praktické emulgátory zahrňujú TRIGDAN 20. čo je komerčne dostupný polyglycerol ester predávaný firmou Grinsted. a EMSGRB 2502. čo je .sorbitan sesquioleát predávaný firmou Henkel.

Emulgátorová zložka väčSlnou tvorí, od približne 2# do hmotn. olejovej fáze použitej |< príprave emulzií ΗΙΡΙΞ, ktoré sa zase používajú k príprave uprednostnených polymérovýsb plen. Výhodnejšie, emulgátorová zložka tvorí od približne 4% ,:lu 25%hmotn. olejovej fáze.

Okrem výššle popísaných monomérových zlozick a emulgá bor ove j zložky, olejová fáza pre 1::1101 '-1V·u

polymerízovatelných emulzií ll'ípt;, môže tiež obsahovať prxdavn-volitelné. zložky. jednou z týchto voliteľných zložiek moz.·* '•'f v oleji rozpustný iniciátor polymerizácie. ktorý bude ďal'-.J

• | J ,·.·> J podrobnejšie popísaný- inou možnou voliteľnou zložkou oieJ1·· fáze môže byť v podstate vo vode nerozpusti.é t y ľ ’1 -1 monomérov a emulgátorov olejové j fáze. Rozpúšťadlo t okí l. o íj. -j Jt i., u nesmie samozrejme rozpúšťať vzniknutý polymér · O0'·1··....... '-M ... '-M ... toto r ozpúsťadlo rozpúšťadla sa nedáva predriosi;, ale ak je použité,väčšinou nie je Jeho koncentrácia väčšia než približne 10# hrno'tn . olejovej fáze .

Ako bol o uvedené, vyššie popísaná olejová fáza IIIP [J Je spojitou fázou v emulziách., I<torieb polyméri zďc i.ou sa pripravujú uprednostnené pehy podľa tohto vynálezu. nespojitou vnútornou fázou p o 1 y m e r i. z o v o i e 1 f i ý oh emulzií HIPE Je vodná fáza, ktorá je väčšinou vodný roztok obsahujúci jednu alebo viac rozpustených-zložiek. Jednou podstatnou rozpustenou zložkou vodnej fáze je vodourozpustný elektrolyt. rozpustený elektrolyt vo vodnej fáze emulzie HIPE slúži k minimalizovaniu tendencie rnonoinérov a sletovadiel, ktorésú predovšetkým rozpustné v oleji, sa tiež rozpustiť. vo vodnej fáze. Toto zase môže minimalizovať zaplňovanle okien pórov polymérovou látkou na rozhraní olej/voda vytvorenom bublinkaml vodnej fáze behom polymerizácie emulzie. Takto prítomnosť elektrolytu a z toho vyplývajúca lontová sila vodnej fáze môže určiť, či a do akej miery búde m a ť, v ý s 1 e dná u p r e d n o s t n e n á p e n a o t v o r en é p ó ry. K t o r ý k o ľ v e k elektrolyt, ktorý poskytuje ionty, ktoré dávajú iontovú silu vodnej fáze,môže byť použitý. Uprednostnenými elektrolytmi sú mono-·, dl.-·- alebo trivalentné anorganické soli, ako sú vo vode rozpustné halogenldy, napr. chloridy, dusičnany a sírany alkalických kovov a kovov alkalických zemín.Príklady zahrnujú chlorid sodný, chlorid vápenatý, síran sodný a síran horečnatý. Najväčšia prednosť sa dáva chloridu vápenatému pri použití u uprednostnených prevedení podľa tohto vynálezu.

Elektrolyt sa väčšinou používa vo vodnej fázi emulzie HIPE, čo sú pr okúrzor y uprednostnených polymér ovýoh pien, v koncentráciách v rozsahu od približne 0.2# do približne 40# hmotn. vodnej fáze. Výhodnejšie je, ak elektrolyt bude tvoriť od približne U, 5% do 2U# hmotn. vodnej fáze.

Emulzie HIPE použité k príprave uprednostnených polymérovýoh plen typicky tiež obsahujú Iniciátor polymerizácie. Táto Iniciátorovi zložka sa väčšinou pridáva do vodnej fáze emulzii IUPI:: a môže byť tvorená akýmkoľvek bežným vo vode rozpustným Iniciátorom radikálovej polymerizácie. Látky tohto typu zahrnujú peroxídické zlúčeniny, ako sú persíran sodný, draselný a amónny, kapry] yl peroxid, benzoyl peroxid, peroxid vodíka, kumenhydroperoxid. ter c::. butyl dlperf talát, terc.butyl perbenzoái, peracetát sodný. perkarbonát súdny 29 * *·*’>.»* r. _» a podobne, riôžu byt použité tiež bežné redox iniciačné systémy, i' j eto synt émy sú vytvorené kombiriáci ou predchádzajúcich peroxidických zlúčenín s redukčnými činidlami ako sú bisulfid súdny, 1.....askorbová kyse lina alebo zelezi ia L e soli .

Tni o1 átorcivá látka môže tvoriť až približne b% mol. vztiahnuté na celkový molárny obsah polymerizovatelných monomérov prítomnách v olejovej fáze. Výhodnejšie, iniciátor tvorí pd približne 0,001 do 0,5% mol. vztiahnuté na celkový molárny obsah polyinerizova teľných inonornérov prítomných v olejovej fáze. Keď je iniciátor použitý vo vodnej fáze. týchto koncentrácií iniciátoru sa dosiahne pridaním iniciátoru do vodnej fáze p rozsahu od približne 0,02% do 0,4% výhodnejšie od približne 0,1% do 0,2% hmotn. na vodnú fázu.

Pomocou postupu, ktor ý bude ďalej podrobne júle popísaný, vyššie popísaná olejová a vodná fáza sa spolu zmiešajú za miešania a tým vytvoria emulziu vo forme stabilnej peny. Peria ΗΪΡΕ · sa- potom podrobí p o 1 ym e r i z a c n ý m podmienkam, ktoré musia byt dostatočné a vhodné, aby spôsobili polymerizáciu monomérov v olejovej fázi a tým sa vytvorila pevná porézna . penová štruktúra.

Chemická povaha a morfológia polymérovej látky, ktorá tvorí penovú štruktúru, je daná jak typom tak .1 koncetráciou monomérov, komonomérov a sieťovvacích činidle]. použitých v emulzii ΗΪΡΕ a použitými polymerizačnými podmienkami emulzie. Tieto polymérové látky väčšinou nebudú bobtnať vo vodných k v a p a 1 i n á c h, F' r e t o ž e t i. e t o 1 á t k y >.3 a v p o d s; t a t e n e p 1 a s t i f i k u j ú ani neprijímajú vodné kvapaliny pri kontakte s nimi. Bez ohľadu na zloženie monomérov, molekulovú váhu a morfológiu polymérovej látky výsledná uprednostnená polymérová látka má viskoelastický charakter, lakto, polymér s požadovanou penovou štruktúrou bude mat jak viskózny tj. tekutinám podobné vlastnosti a elastické vlastnosti tj. vlastnosti ako pružiny. Je dôležité, aby polymér uva látka tvoriaca Poréznu penovú štruktúru mala charakter istieke f yzikálne, rheologické a morfologické znaky, ktoré pri použití dávajú absor"bčnéinu penovému materiálu vhodnú ohybnosť, odolnost proti ohybu stláčaním a rozmerovú stálosť. Z u s i e t o v a n á p oymé r o v á l á t k a t v o r i a c a u p r e dn o s t n e n ú absorbčnú Penovú štruktúru je výhodná bez v podstate polárnych funkčných skupín na svojej polymérovej štruktúre. Takto,, ihneď po polymér izacil polymérová látka tvoriaca povrchy penových

Struk túr týchto uprednostnený.::!-, aabsor besných pien má normálne hydrof.5t.ny charakter. Uprednostnené práve zP.:aymerizované peny môžu preto vyžadovať ďalšie spracovanie. aby p,A,ri:hy penových Štruktúr sa stali viacej hydrofllnýmx, aby peny 'mohli byt použité ako absorbenty vodných telových, tekutín Keď je to nutne, I iydru í i.llžáulu puvr chov peny môže l-iy l' prevedená spracovaním zpolymerizovaných struk t ár peny HIPE ti y dr o f i 1. i z a č ným i činidlami, ako bude nižšie podrobnejšie popísané. .

Hy d r of i1izaCné činidlá sú akékoľvek ]átky ktroé môžu zvýšiť, zmáčavosť. polymérových povrchov, na ktoré sú uvedená, vodou. Hydrofilizačné činidlá sú dobre známe v obore. Tieto známe činidlá obyčajne zahrnujú' zmáčacie látky aniontového. kationtového alebo neiontového charakteru. Hydrof ilizačr-.é činidlá sa väčšinou používajú v kvapalnej forme. typicky rozpustené oo vode a tak tvoria vodný hydrofilizačné roztok, ktorý je aplikovaný na·· povrchy pien HIPE. Hydrofilizačné činidlá môžu byť takto absorbované na Polymérových povrchoch uprednostnených penových Štruktúr HIPE v množstvách, ktoré tieto povrchy podstatne zhydrofilnia. ale bez zmeny žiaducej ohybnosti a žiaducich charakterisstik ohybu stačovanlm. U uprednostnených pien, ktoré boli modifikované hydrof ilizačnými činidlami, hydrof ilizačné činidlo .je včlenené do penovej štruktúry tak, že zostatkové množstvá činidla, ktoré zostanú v penovej štruktúre, tvoria od približne U,IX do 1U# hmotu, váhy peny.

Jeden typ vhodného hydroflllzačného Činidla je tvorený miernym nedráždivým tenzidom aplikovaným na penovú strukturu v množstvách. ktoré sú dostatočné, aby množstvu zostatkového tenzidu v pene bolo od približne U, b% do b X hmotu.. Lepšie od približne 1% do 3% hmôtn. vztiahnuté na váhu per ty. Iieto tenzidy môžu zahrnovať napr · alkylslrany a alkyletl luxylovam· sírany typu, ktorý sa používa v komerčných roztokoch na umývanie riadu, ako .je JOY LXOUUU DE1 ERUbNl . Vodne roztoky týchto tenzidov sa typicky používa jú na prar i..i.e penovýd» štruktúr· HIPE, buď po odstránení látok vodnej fáze , ktoré zostali v pene po polymerizácii alebo lepšie pri praní polyméru pre odstránenie zostatkových látok z vodnej fáze.

Iný typ hydroflllzačného činidla. ktorému sa dáva jlepšá >: r I i iek np i. c k é prednosť, obsahuje hydratovateľné a i 31 alebo nav'Ihavé vo onde rozpustní* anorganické snil. ΓϊηΙη bitky zahrnuj ti napr. toxikologický pri. jateľné soli kovov alkalických zemín. Látky tohoto typu a ich použitie v spojení s vo vode nerozpustnými tenzidami ako Činidlami hydrof ilizi.i júcimi peny sú podrobnejšie popísané v patentovej prihláške ' U.. M. Patent .Application C T.A.DesMarais) 743,951, (P&G 4454) podané súčasne s touto prihláškou a tu včlenenú vo forme odkazu. Uprednostnené soli tohoto typu zahrnú.jú halogenidy vápnika a horčíka napr. chlorid vápenatý, ktorý ako bude ďalej poznamenané, môže byť tiež použitý ako elektrolyt vo vodnej fázi emulzií HIPE použitých k príprave uprednostnených absorbčných pien -

Hydrofilizačné činidlá vo forme hydratovateľných anorganických solí môžu byť ľahko včlenené do absorbčných pien spracovaním týchto pien s vodnými roztokmi týchto solí. Rovnako ako u tenzidových hydrofillzaCných činidiel i roztoky hydratovatelných anorganických solí môžu byť obyčajne použité k spracovaniu a hydrofilizovaniu hydrofébnych pien po príprave alebo ako súčasť, odstraňovania zostakovej vodnej fáze z práve zpolýmérovaných pien. · S výhodou sa používa kontakt peny s týmito roztokmi k uloženiu hydratovatelných anorganických solí. ako je chlorid vápenatý, v zostatkových množstvách v rozsahu od približne G, 1% do 7% hmotn. na váhu peny.

Hydrofilizácia týchto uprednostnených penových štruktúr, ktoré sú po polymerizácii relatívne hydrofóbne. sa typicky robí v takom rozsahu. ktorý je nezbytný a · dostatočný, aby uprednostnené peny HIPE podľa tohto vynálezu sa stali vhodne hydrofilnými. Niektoré peny z uprednostnených emulzií HIPE sú však už po príprave vhodne hydrof;iIné a preto nepotrebu. iú dodatočné spracovanie s hydrofllizačnými Činidlami. Týmito uprednostnenými penami HIPE sú hlavne tie, kde sa ako emulgátor použili sorgitanové estery mastných kyselín pridaných do olejovej táže a kde chlorid vápenatý bol použitý ako elektrolyt vo vodnej fázi emulzií HIPE, prekurzorov Pien. JV tolmto prípade kvapaliny vodnej fáze držané vo vnútri pien po polymerizácii môžu obsahovať alebo uložiť dostatočné množstvá c:hloridu vápenatého. ktoré urobia vnútorné povrchy peny obsahu júce zostatkový emulgátor vhodne hydrofHnýml. -j |<ecr v emulzii polymerizované peny tmil zbavené vody. 32 λ <.>-*. ;· -s., ·, ^ti I >L.« ľ'.t.vú ."u/.*·*· ^.'';»,//.·,'·./.'·.λ. v.'. .-J*·* V) Spôsoby prípravy absorbčnýcΙί Pien

Absorbené penové linateriály podľa tohto vynálezu môžu byť pripravené použitím akéhokoľvek vhodného polymér izaei'1:1 "·' a ľ-1 o s t p o X y n i e r .1. z a č n é h o postupu a použitím akejkulvek kombi! láeie tnonoinérnych materiálov, pokiaľ sa tak pripravia hydr ol .i.Li ie peny, ktoré majú vyššie popísanú základné, a ak. žiaduce tak a j uprednostnené, «Štruktúrne á mechanické charaktei istiky. Ako je uvedené uprednostnený spôsob prípravy polymei uvýoh i->..i.t...11 s požadovanými, štrukturálnymi a mechanickými cliai aktei Istlkaml -a s žiaducimi vlastnosťami chovania sa k tekulii lám, zahrnuje * polymerizáciu emulzií s vysokým obsahom vnútornej fáze C"HIPE"). Príprava absorbcných pien pri použití tohto * uprednostneného postupu bude popísaná pre Husti áclu postupu zhotovenia tu uvádzaných pien.

Tento uprednostnený spôsob prípravy peny zahrnuje kroky A) vytvorenie stabilnej emulzie s vysokým obsahom vnútornej fázc (HIPE). B) potom polymerizáciu tejto stabilnej emulzie za podmienok vhodných pre. vytvorenie pevnej polymerovej penoví-..j štruktúry. C) pranie, a ak je to potrebné hydrofilizáciu pefnej polymér ovej penovej štruktúry, spracovaním štruktúry «o vodou alebo s hydrofilizačnými činidlami v kvapalnej forme. za účelom odstránenia pôvodnej zostatkovej vodnej fáze z polymérovej penovej štruktúry a uloženie potrebných hydrofllizacnýoh činidiel a D) odvodnenie polymérovej penovej štruktúry tak, aby mohla byť použitá ako absorbent vodných telových tekutín· Všetky tieto základné kroky sú podrobnejšie popísané * nasledujúco:

A) Príprava emulzií HIPE preku rzor uprednostnených penových ahsorbčný ch ma t eriá1ou emulzie HIPE môže byť pripravený zmiešaním vyššie popísanéj olejovej fáze s vyššie popísanou vodnou fázou. Hmotnostný pomei vodnej táže l< olejovej -fázi je obvykle v rozsahu od priblíži »*-12:1 do 100:1, lepšie od približne 20:1 do 70:1.

Olejová t áza pre vytvorenie emulzií HIPE obsahuje vyssl1-upresnené základné zložky, ako sú požadované inonomer y» kolmonoméry, sieťovaeíe Činidlá a eroulgátory. Olejová fáza mozu tiež obsahovať voliteľné zložky. ako sú rozpúšťadla polymerizaené inícíátory. Vodná fáza pre prípr avu eim.úzií. I IJ P';r a?-' r' .-t·

Wk bi !%" •i·.·'·: áa pre prípravu obsahu j v vyšč L e specif ikovaný illektroiyt môže tiež obsahovať voliteľné zložky. einulgátor y alebo polymerizačné iniciátory· # ako základnú zložku o ako sú vodorozpus t né

Emulzia HIPE môže byť vytvorená kombináciou olejovej a vodne j fáze a vystavením tejto zmesi fázi strihovému mlesai u.u. Miešanie musí mať taký rozsah a musí. byt aplikovalie po takú dobu, aby sa vytvorila stabilná emulzia ^miešanej olejovej a vodnej fáze. Tento proces môže byť robený buď v sarzách alebo nepr etržsite a obvykle sa robí za takých podmienok, k t or e su vhodlné ' k vytvoreniu emulzie. kde kvapky olejovej fáze s»u rozptýlené do takej miery, že nakoniec z emulzie zpolýmerizovaná pena bude mať požadovaný objem porov a ďalšie štruktúrne charakteristiky. Emulzii akácia zmesi o3.e jove j a vodnej fáze často zahrnúje použitie miešacieho alebo tr«pávieho zariadenia napr. obežné koleso s kolíkmi.

Jeden uprednostnený spôsob prípravy emulzií- HIPi·., ktorý môže byť použitý, obsahuje kontinuálny proces pre zmiešanie a emulzifikácíu požadovanej olejovej, a vodnej fáze. V tolmto procese sa vytvorí kvapalný prúd z vyššie popísanej olejovej fáze s rýchlosťou toku v rozsahu od 0.08 do 1, b ml/s. Súčasne sa vytvorí kvapalný prúd z vyššie popísanej vodnej fáze s rýchlosťou toku od približne 4 do 50 ml/s. Oba prúdy v rámci vyššie uvedených rozsahov sa potom zmiešajú v zmiešavacej kolmore alebo zóne tak, aby došlo k priblíženiu. dosiahnutiu a udržaniu vyššie uvedených požadovaných pomerov vodnej fáze k olejovej fázi.

Zmiešané prúdy sú v zmiešavacej komore alebo zóne obyčajne vystavené strihovému miešaniu pôsobením napr. obehového kolesa s kolíkmi s vhodnou konfiguráciou a rozmermi. Strih sa typicky a pil. k u je v rozsahu od približne 1000 do 4000 s“*· . Doby zdržania v zmiešavacej komore sú často v rozsahu od približne 5 do 30 s. Vytvorené stabilné emulzie HIPE v kvapalnej forme · môžu byť vypustené zo zmiešavacej komory alebo zóny rýchlostnú toku od približne 4 do 52 ml/s. jTento uprednostnený spôsob tvorby emulzií HIPE nepretržitým proceosm je podrobnejšie popísaný v U.S. patentovej prihláške. ktorú podali T.A.DesMarais, S.T.Diek a T . M. Shivel y s číslom 748. 84 1 OMti 445'..0 . la to prihláška, ktorá ie podaná súčasne s touto prihláškou, je tu včlenená ako odkaz.

G) Polymerizácia emulzii 11 l.'PL

Emulzie HlPfc.. vytvorené ako bolo popísané vyššie, sa obvykle umiestnia do vhodnej reakčnej nádoby, zásobníku alebo priestoru, v ktorom sa robí. polymerizácia. Pri jednom prevedenl sa reakčná nádoba skladá z kade zhotovene j z polyetylénu, z ktorej sa môže zpolymerizovaný pevný penový materiál .Ľahko vybrať k ďalšiemu spracovaniu po tom, čo bola polymerizácia urobená (do požadovaného rozsahu.

Podmienky polymerizácie, ktorým Je emulzia ΗΪ.ΡΕ vystavená, sú rôzne v závislosti na nronomerickom a inom zložení, ole jovej a vodnej fáze emulzie a typu množstvu použitých polymérizačných iniciátorov. Polymérizačné podmienky často však zahrnujú udržovaní, emulzie H.IPE pri zvýšených teplotách od približne 55°C do 90^C, lepšie od približne 6(ľC do 66°C, po dobu od približne 4 do 24 hodín, lepšie od približne 4 do 12 hodín.

C) Pranie a hydrof.llizácla pien HIPE

Pevná pena HIPE vytvorená po skončení vyššie popísaného polyinerizačného kroku má obvykle ohybnú poréznu štruktúru s otvorenými pórmi a má póry zaplnené zostatkovými látkami vodnej •fáze použitých k príprave emulzie HIPE pred polymerizáciou. 1 áto zostatková vodná fáza, ktorá obyčajne obsahuje vodný roztok elektrolytu, zostatkového emulgárotu a polymerizačného Inleiátoru, by mala byť odstránená z perm vej štruktúry pred ďalším spracovaním a použitím peny. Odstránenie látok z vodnej fáze sa obyča jen robí. stlačením penovej štruktúry, aby sa vymačkala von zostatková kvapalina alebo praním penovej štruktúry vodou alebo inými vodnými pracími roztokmi. Často sa použije viacej Cnapr. 2 cykly) stlačovacíeh a pr a cielt krokov.

Po odstránení látok z pôvodnej vodnej fáze z penovej štruktúry vo vyžadovanom rozsahu, môže byť potrebné spracovávať penu HIPE napr. ďalším praním s vodným roztokom vhodného hydrotilizacného činidla. Použitelné hydrofilizačné činidlá sú uvedeno vyššie. Ako je uvedené, pokračuje spracovanie penových štruktúr HIPE roztokom hydrofilizačného činidla. dokial sa do peny nedostalo žiaduce množstvo hydrofilizačného činidla a dokial pena nevykazuje požadovanú hodnotu adhéznaho napätia pre akukolvek zvolenú skúšobnú tekutinu. D) Odvodnenie peny

Potom., čo peria bola spracovaná tak, aby bola po vysušení, hyclrofllná, pena sa obvykle odvodňuje pred rozrezaním alebo Inou úpravou pre použitie o absorbčoých štruktúrach absorbčných predmetov. K odvodneniu môže dôjsť stlačením peny., aby sa z peny vymačkala zostatková voda, vystavením peny alebo vody v pene zvýšeným teplotám napr. teplotám od Ipribližne 6LČO do 200^0 alebo mikrovlnným spracovaním alebo kombináciou jak stlačenia tak 1 zahrievania vody. Odvodňovací krok spracovania peny ΗΊΡΕ sa vlčšlnou robí, dokiaľ pena HIPE pripravená pre použitie nie je tak suchá, ako je praktické. Odvodnené peny stlačením majú Často obsah vody (vlhkosti) od približne 50# do 200# hmôtn. vztiahnuté na suchú váhu. Zahrievané peny môžu byť vysušené na obsah vlhkosti od približne 5# do 40#, lepšie od približne' 5# do 15# vztiahnuté na suchú váhu. VI) Absorbčné predmety

Predložený vynález sa tiež týka absorbčných predmetov telových tekutín, ktoré využívajú penovú absorbčnú štruktkúru podľa tohto vynálezu aspoň ako časť svojho tekutinu absorbujúceho "jadra". "Absorbčným predmetom" sa tu rozumie spotrebný výrobok, ktorý je schopný absorbovať podstatné množstvá moči alebo iných tekutín, C tj. kvapalín), ako je vodná fekálna · hmota vylúčená osobou trpiacou inkontinenciou a nosiacou alebo užívajúcou tento predmet. Príklady takýchto absorbčných .predmetov zahrnujú plienky, prádlo pre osoby trpiace inkontinenciou. cvičné nohavičky na .jedno použitie, podložky do lôžok ápod. Absorbčné penové štruktúry podľa tohto vynálezu sú obzvlášť vhodné pre použitie v predmetoch, ako sú plienky, vložky a prádlo pre osoby trpiace inkontinenciou apod.

Vo svoje najjednoduehšej podobe absorbčné predmety podľa tohto vynálezu otrebujú len relatívne nepriepustnú pre kvapaliny podpornú fóliu a ..jednu alebo viacej absorbčných penových štruktúr spojených s touto podpornou fóliou. Penový absor bi:nt a podporná fólia sú spojené tak, že mater iál penovej absorbčnéj štruktúry je umiestnený medzi podpornú fóliu a miesto, kde osoba nosiaca absor lačný predmet vylučuje tekutinu. Podporné fólie neprípustné pre tekutinu môžu byť z akéhokoľvek materiálu napr“. z polyetylénu alebo pnlypropylénu s hrúbkou okolo 1..5 mi X ci'1035 nim), čo pomôže zadržal tekutinu o absorbčnom predmete .

Absorbčné predmety padla tohto vynálezu majú tiež pre kvapaliny prípustnú vrchnú fóliu, ktorá pokrýva t ú stranu absorbčného predmetu, ktorá sa dotýka kože. 0 tomto usporiadaní predmet obsahuje absorbčné jadro, ktoré sa skladá z jednej alebo viacerých penových absorbčných štruktúr podľa tohto vynálezu umiestnených medzi podpornú fóliu a vurchnú fóliu. Vrchná, pre kvapaliny priepustná, fólia môže byť z akéhokoľvek materiálu, ako je napr. polyester, polyolefin, hodváb apod.. ktorý je v podstate porézny a dovoľuje telovým tekutinám ľahko nim prejsť do niž&ie položeného absorbčného ..jadra. Materiál vrchnej fólie by s výhodou riemal mať žiaden sklon k zadržovaniu vodných telových tekutín v oblasti kontaktu medzi vrchnou fóliou a kožou osoby používajúcej tento, predmet.

Absorbčné jadro absorbčných predmetov podľa tohto vynálezu sa môže skladať len z jednoho alebo viacerých penových štruktúr. Npr. penové jadro môže byť z jedného, kusu peny v celku vytvarovaného tak. aby bol najlepšie prispôsobený typu absorbčného predmetu,.v ktorom je použitý. Absorbčné jador môže byť alternatívne z väčšieho množstva kusov peny alebo častíc, ktoré jednoducho stlačnené do nezviazaného zhluku držaného po kópie látkou tvoriacou obálku alebo pomocou vrchnej a podpornej fólie absorbčného predmetu.

Absorbčné jadro absorbčných predmetov podiel tohto vynálezu môže tiež obsahovať ďalšie napr. prvky alebo materiály okrem jednej alebo viacerých penových absorbčných štruktúr pudla tohto vynálezu. Napr. absorbčné predmety môžu využívať absorbčné jadro, ktoré sa skladá z kombinácie materiálov napr. zmesi, vytvorenej v prúde vzduchu. Častíc alebo kusov penových absorbčných štruktúr podlá tohto vynálezu a bežných absorbčných materiálov, ako sú napr. a) buničina alebo iné celulózne vlákna, b) častice alebo vlákna z polymérnych gelových Činidiel. U jedného prevedenia, ktoré zahrnuje kombináciu penového absorbčného materiálu podľa tohto vynálezu a iných absorbčných materiálov. absorbčný predmet môže používať absorbčné jadro ® Viacerými vrstvami, kde vrstva jadra obsahujúca jednu alebo viac periových štruktúr podľa tohto vználezu môže byť použitá v kombinácii s jednou alebo viacerými doplnkovými oddelenými ah: < ir bčnými. é štruktúry vrstvami jadra. k hof é ®ú vytvorené bežnými. ..·, štruktúrami, alebo ma beriúimx . Tieto jcínc' absorbčné alebo materiály môžu zahrnovať napr. tkaniny vytvorené v prúde vzduchu alebo mokrou cestou z buničiny alebo iných celulózových vlákien. T leto bežné Štruktúry sa tiež môžu skladať z bežných) absorbčných pien alebo dokonca húb. Bežné absrobené štruktúry použité s penovými absorbentml podlá tohto vynálezu môžu tiež obsahovať napr. až ^U/ hmotn. častíc alebo vlákien z polymerových gelových činidiel typu, ktorý sa bežne používa v absorbcných predmetoch» ktoré ma. j u prijímať ‘a zadržovať vodné telové tekutiny. Pol.ymér uVe gelové činidlá tohto .typu a ich použitie v absor bčnýol"' . predmetoch su podrobnejšie popísané u IJ. S. Reissue Patent No. Re 32,649, znova vydanom 19.4.1988, ktorý je tu včlenený vo forme odkazu.

Jeden typ absorbčného predmetu podlá tohto vynálezu, ktorému sa dáva prednosť, používa absorbčné jadro s viacerými vrstvami, majúce vrchnú vrstvu prijímajúcu a distrlbujúcu tekutinu tvorenú vrstvou vlákien z modifikovanej celulózy napr. zo zpevnelých Česaných celulózových vlákien a volitelne až z 10'/ hmotn. polymérovým gólovým činidlom. Toto abosrbčné jadro s viacerými vrstvami má tiež druhú t j. nižšiu vrstvu, ktorá tekutinu uchováva a redistrlbuje, skladajúca ša z penovej štruktúry podlá tohto vynálezu. (Pre účely tohto vynálezu "vrchná" vrstva absorbčného jadra s viacerými vrstvami, je tá vrstva, ktorá je relatívne bližšie k telu osoby príp. vrstva najbližšie k vrchnej fólil predmetu. Výraz "spodná" vrstva naopak značí tú vrstvu absorbčného jadra s viacerými vrstvami, ktorá je relatívne ďalej od tela osoby príP- vrstvu najbližšie l< podpornej fólii predmetu.) Vlákna z modifikovanej celulózy, ktoré sú použite vrstve, ktorá teut.i.ou pr i j.tma a distribuuje, tohto uprednostneného absor bci íel n..» pi e d im·.·.·: L u sú výhodne z vlákien buničiny, ktoré boli zťuzenc a zkuderene chemicky alebo tepelne. Tieto vlákna z mo^H ikuvanej celulózy sú rovnakého typu, aké boli použité v absorbčných predmetoch

vrstve uchováva juce.j a redistruvu júce j tek. u l-li iu J.lanu pod l ck u t í n u obsahu ..júcou p o d r ribne jš;;p · popísané

Vrstvou pri ..pmajucou a distrlbu „i i.ľi r: i u i

Stužené zkaderene ceJulózové vlákna sú G . Ul. Ta y 1 or. G . ľ). I... n Vo n.. v U . S . p, 11.: i: n L AppJ.. , G. A . Young, 743. 950, (P&G 4452) súčastne podané s touto pr\11 iľl.áškou . Táto prihláška .je očiernená vo forme odkazu.

Ako bolo vyššie uvedené, charakteristiky chovania sa k tekutináui a mechanické charakterlstiky špecifických penových absnrbčných Štruktúr robia tieto Štruktúry obzvlášť vhodnými pre použitie v absorbčných predmetoch vo forme plienok na jedno použitie. Plienky na .jedno použitie s penovými ahsorbčnými štruktúrami podľa tohto vynálezu môžu byť zhotovené použitím bežných postupov výroby plienok náhradou. alebo doplnením tkanány z buničinových vlákien (“vzduchová plsť") alebo absorbentov z modifikovanej celulózy typicky používaných v bežných plienkach s jednou alebo viacerými penovými štruktúrami podľa tohto vynálezu.

Penové štruktúry podľa thto vynálezu môžu byť použité v pl.i enkach v jedne j vrstvve alebo. ako bolo vyššie uvedené, v rôznych usporiadaniach jadra s viacerými vrstvami. Predmety vo forme plienok na .jedno použitie sú podrobnejšie popísané v U. S. Patent Re 28.151, Dunean a Baker, vydaný 31.1.1967. U. S. Patent 3,592,194. Dunean. 13.7.1971, U. S. Patent 3.489,148. Dunean a Gellert, 13.1.1970, U. S. Patent 3.860.003 Buell, 14.1.1975 a U.S.Patnet 4,834.735, Alemany a Berg. 30.5.1989, a tieto patenty sú tu. včlenené formou odkazu.

Uprednostnené prevedenie plienky na .jednu použi.tie podľa tohto vynálezu je znázornená na obr.2. Iáto plienky obsahuje absorbčné .jadro 50 tvorené vrchnou vrstvou prijímajúcou tekutinu 51 a pod ňou ležiacou vrstvou uchovávajúcou a distribu.júcou tekutinu 52 tvorenú penovou absorbčnou štruktúrou podľa tohto vynálezu, Vrchná íulla 53 je položená cez a presahuje lícovou stranu jadra a podporná fólia nepriepustná pre kvapaliny’ 54 je položená cez a presahuje rubovú stranu jadra. Podporná fólia má výhodne vácslu šírku než je šírka jadra a tým vzniknú krajové postranní::; cassti podpornej fólie, ktoré presahujú jadro. Plienka je s výhodou vytvorená v konfigurácii presýpacích hodín.

Iným uprednostneným typom absorbci tých predmetov využívajúcich penovej absorbčnej štruktúr y podlá tohhto vynálezu sú výrobky prispôsobené forme. ako napr. cvičné nohavičky. Tieto výrobky . prispôsobené f'-'rme obvykle zahrnujú nutkaný ohybný podklad vytvarovaný do spodku vo forme :η nohavičiek alebo šortiek . I ei iwá absnrbčná Struktúra r·” 'dla tohhto vynálezu môže byt P* · ipevnei ta v oblasti rozkroku takél toto spodku a stane sa absorbcnyin jadromM . ľ c.) t o absorbčné jadro je často prebalené obálkou z tkaniny a lebo iného pre kvapaliny priepustného netkanáho materiálu, lento prebal jadra tak slúži, ako "vrchná fólia" pre absorbcný predmet prispôsobený forme.

Ohybný podklad tvoriac::! spodok predmetu prispôsobeného forme môže byť. z tkaniny alebo z papiera alebo iného druhu netkaného podkladu alebo z tvarovanej fólie a môže byť elastický alebo inak naťahovací · Pásky pr:i nohách alebo pr i páse týchto cvičných nohavičiek môžu byt elastické bežným spôsobom, aby sa zlepšilo prispôsobenie predmetu telu. Tento podklad sa robí väčšinou relatívne nepriestupný pre kvapaliny alebo aspoň nie rýchlo pre kvapaliny priestupný spracovaním alebo povlečením Jeho' jedného povrchu alebo laminovaním thto ohybného podkladu iným pre kvapaliny 'relatívne nepriestupným podkladom a tým sa celý spodok urobí.pre kvapaliny relatívne nepriestupný. V tomto prípade sám spodok slúži ako "podporná fólia“ pre predmet prispôsobený forme. Typické cvičné nohavičky tohto druhu sú popísané v Roberts, IJ. S. Patent 4,6.1.9,649, 28.19.1986, ktorý je tu včlenený formou odkazu.

Typický predmet prispôsobený forme vo forme cvičných nohavičiek je znázornený na obr.3. Tento výrobok sa skladá z vonkajšej vrstvy 60 pripevnenej k vložkovej vrstve 61 adhéznej ich okrajových zón. IMapr. vnútorná vložka 61 môže byť pripevnená k vonkajšej vrstve 60 pozdĺž obvodu oblasti pásky jednej nohy 62. pozdĺž obvodu oblasti pásky druhej nohy ía2L· pozdĺž oblasti pásky pása 64- V oblasti lona je väčšinou pripevnené absorbčné .jadro 65 tvorené penovou absorbčnou Štruktúrou podľa tohto vynálezu. $pÔsoby c:; k ú š a n 1. a

Pri popise predloženého vynálezu je popísaný rad charakteristík penových absorbčnýeh štruktúr HIPE. Tieto charakteristiky môžu byť zistené pomocou nasledujúcich skúšobných tkutín a skúšobných metód. I) Skúšobné tekutiny a príprava vzorkov peny _«j. Ί n A) Skúšobná teu t:i. ny - synteti oká moč

Niektoré 2 meraní, ktoré sú pripísané e skúškach, zahrnujú použitie testovacej tekutiny napr. syntetickej moče, etanolu alebo isopropanolu. Syntetická moč použitá o nižšie popísaných skúškach Je zhotovená z prípravku pre syntetickú moč vyrábaného firmou Jayco Pharmaceutieals CMeehanicšburg. PA, 17055) . Táto Jayce syntetická moč obsahuje KC1„ 0,2%, Ma2Slt, 0,2%, NH^HaPCU, 0,085%, C NH,+ > 0,015%, CaClax2Haa 0,025% a ľlgCl;2x6l t>G, 0,05% (%hmotn.). Vzorky synteticke j moče se pripravujú podlá návodu na štítku za použitia destilovenj vody. Aby sa uľahči Lo rozpúšťanie, zmes soli Jayco sa pomaly pridáva do vody. Ak je nutné odstrániť nerozpustené čiastočky, vzorka sa preflitruje. Nepoužitá syntetická moč sa vyhodí po jednom týždni. 5 kvapiek modrej, potravinárskeho farbiva, môže byť pridané na liter roztoku syntetickej moče. Použitá syntetická modrá Jayco má povrchové napätie 65 ±_ 5 dyn/cni. B) Príprava vzoriek peny

Rad následujúeich skúšok zahrnuje prípravu a skúšanie v z o r i e k p e n y s u r č i t o u d a n o u v e 1 k o s ť o u . P o k i a 1 n e b u d e i. n a k uvedené, vzorky peny s požadovanou veľkosťou by mali byť vykrojené; z väčších blokov peny za použitia ostrej nožovej píly s prlamočiarým pohybom. Použitie tohto alebo rovnocenného typu zariadenia na rezanie peny slúži v podstate k vylúčeniu kazov na okraji vzoriek, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na niektoré merania v niektorých ďalej uvedených spôsoboch skúšania. Špecifikácia veľkosti vzorky zahrnuje obvykle .rozmer hrúbky vzorky. Merania hrúbky vzorky pre účely tohto vynálezu by mali byť urobené, keď je vzorka peny pod tlakom 350 Pa. í I) S t; a n o v e n i e š t r u k t u r á 1 n y c h ch a r a k t e r i. s 11 k A) Použiteľný objem pórov

Postup pre stanovenie; použiteľného objemu pórov zahrnuje mer anie množstva isopropanolu C bod vzplanutia 12G°C). k toré môže byť zavedené dri štr uktúr y vzor ky absorbčne j peny. Zariadenie a materiály použité pri tolmt.omeranl sú temperované na 22 ± 2'T:. Meranie sa tiež robí pri ti:·:·: j to l. eploti;. v 41

Suché vzorky peny sú vyrezané cic valcov h., 5 ζιιγ'χ i c. : ·.. .

Tieto valcové vzorky môžu byť. pripravené za použi U u r a z i d 1. ,·, prlmerom ?.» 87 cm a dosky peny s 0,8 cm. Suché vzor ky peny sa zvážia tak sa stanov! suchá, valia (dui). Zvážia sa tri., tieto vzorky pre určenie priemernej suchej váhy COUI).

Zmerateľná volná kapacita (MFC) týchto vzoriek sa potom Stanovi pomocou nasledujúcich krokov: 1) Vzorka peny sa ponorí, clo isopropanolu v kryštalizačné j miske a je nechaná, aby sa nasýtila. V tomto okamžiku sa vzorka môže niekoľkokrát stlačiť, aby sa vypudil vzduch. 2) Všetky vzorky sa vyberú bez toho, aby sa z nich . vytlačil isopropanol. Prebytočná tekutina sa nechá zo vzorky umiestnenej na plocho vykvapkať behom asi 30 sekúnd. Všetky * vzorky sú potom zváženév mokrom stave k stanoveniu mokrej váhy C LJUl) . 3) Kroky 1) a 2 ľ) sú ešté dvakrát zopakované a vy pričíta sa priemerná mokrá váha (MW).

Zmeraná volná kapacita C MFC, g/gä je váha isopropanolu v nasýtenej' pene na hmotnostnú jednotku suchej peny. MFC sa vypočíta podľa vzorca /WUICg) - DUIC g> / MFC = ------------------------------------------ DW( g)

Použiteľný objem pórov sa potom vypočíta delením MFC peny pre isopropanol hustotou isopropanolu. ktorá je 0.785 g/ml. Výsledkom je použiteľný objem pórov peny v ml/g. 8) Špecifický povrch na základe kapilárneho saní .a Špecifický povrch na základe kapilárneho sania penových absorhentov podlá tohto vynálezu môže bvť stanovený z rovnovážne j. váhovej absorbcie skúšobnej tekutiny so známym nízkym povrchovým napätím. V tomto prípade sa používa absolutný etanol, (bod vzplanutia I.IT’C) .

Pre prevedenie skúšky zváženú vzorku prúžku peny s vhodnými rozmermi (napr. 25 cm dlhú x 2 cm širokú x 0.8 cm hrubú) sa temperu je na 22 ± 2°C, uvedie sa pomocou laboratórneho zdvíhača do vertikálnej pololav a na jednom k or u:.:.i p;. ,1y

.-¾ •Z fv ŕ-·':

7V .r >i ň :V ! i 42 sa ponorí 1.-2 mm h J.bok u do nádržky «3 etanolom. Etanol sa nechá presakovať ' prúžkom- p 01 iy du r uvi »uvážne.j výšky., ktorá má by t menšia než je· dĺžka vzor k y. Prúžok obsahujúci etanol sa potom zváži, pričom sa stále dotýka nádržky, aby sa stanovila váha celkovej absorbcle etanolu. Behom tejto operácie by mala byt vzorka prikrytá, napr. skleneným valcom s viečkom, aby sa zamedzilo vyparovaniu etanolu. Špecifický povrch vzorky peny môže byt vypočítaný pomocou n á s le <1 u j ú c e h o vzorca n.GLr, S.= —.....-.......— Π r, gama.a kde So = špecifický povrch na základe kapilárneho sanía v cm'-Vg,. M® == hmotnosť absorbovaného etanolu v g, G gravitačná konštanta, ktorá je BBGcin/s^. L,-» “ celková dĺžka vzorky v cm, Hr, - hmotnosť suchej vzorky v g a gama., ~ povrchové napätie etanolu. ktoré je 22.3 dyn/cm. Získané hodnoty môžu byť vydelené 10000 ciiŕVm^ a tým sa získa špecifický povrch na základe kapilárneho sania' v in’-Vg. C) Hustota peny K stanoveniu hustoty peny môže byť použitý napr. postup popísaný v postupoch ASTU Č. D3574-86, Test A, ktorý bol pôvodne narhnuty pre skúšanie polyuretanových pien, ale ktorý môže byť tiež použitý pre meranie hustoty uprednostnených absorbčných pien HXPE podlá tohto vynálezu. Meranie hustoty podlá tohto postupu ASIM sa robí so vzorkami peny, ktoré boli predom upravené spôsobom daným v tejto skuske.

Hustota sa stanovu je jak meraním suché j hmotnosti dane j vzorky peny tak i meraním .jej objemu pri 22 ± 2V,L. Ubjem u väčších vzoriek peny sa vypočíta z merania rozmerov vzoriek, na ktoré nepôsobí tlak. Rozmery menších vzoriek peny môžu byť zmerané pomocou meradla s číselníkom s tlakom na pôtke č í s e 1 n 1 k u 3 b U P a -

Hustota sa vypočíta ako hmotnosť na jednotku objemu. Pre. účely tohto vynálezu sa väčšinou hustota vyjadruje v g/cin~*. .'M.'áV. aVfc· U... liUUď. ‘'Ju. t.. .1.1.1) o lanovenle mechanických oharaktei.....L o tik A) Odolnosť proti ohybu stačením nasýtená tlakom 5,1 kPa Údolnú·...! I o ti ohybu stlačením môže byť pre účely tohto vynálezu vyjadi oná kvantita tlone meraním miery deformácie C% zníženia hrúbky) vo vzorke peny/ ktorá b o], e syntetickou mocou. po napätí vyvolanom pôsobiacom na vzorku vylcových vzorkách peny. kapitole Použiteľný objem syntetická moč a použité na teplotu 37°C danou v I leto merania môžu byť urebené na ktorých príprava bla vyššie uvedená v pórov. Tieto vzorky, skúšobná tekutina zariadenie pre meranie sa temperu, jú určitom priestore. Meranie sa tiež robí. v tomto priestore.

Vzorky peny sa položia do kryštalizačnej misky a nechajú sa nasýtiť po ich volnú absorbčnú kapacitu syntetickou m o Č: o u .Jayco. Danú nasýtenú vzorku k testovaniu sa potom umiestni na sito. ktoré Je položené cez kadinku a meradlo s Číselníkom vhodné pre meranie hrúbky sa umiestni na vzorku. Môže byť použité akékoľvek meradlo majúce pätku s povrchom aspoň 6. 5 cm“ a schopné merať hrúbku do U. 025 mm. Príkladom takéhoto meradla je model Ames 482 CAmes bo.. Waltham, MA) alebo model Ono-Sokki EG-225 (Ono-Sokki Co., Ltd.. Japonsko). Tiež sa používajú váhy, ktoré môžu mať číselníkové meradlo vytvárajúce tlak na vzorku peny až b, y kPa.

Na nasýtenú vzorku peny na situ sa pôsobí tlakom b. 1 kPa po dobu 15 minút. Na konci tejto doby sa použije meradlo s číselníkom k zmeraniu zmeny hrúbky vzorky, ktorá nastane v dôsledku pôsobenie tlaku. Z počiatočnej a konečnej hrúbky vzorky sa môže vypnčítat procento deformácie vzorky. B) Ohybnosť

Ohybnosť peny môže byť vyjadrená kvantitatívne s odkazom na skúšobný postup, ktorá je modifikáciou testu ASTľl D 3574-86. 3 .3 pre stanovenie ohybnosti, výrobkov z por éznych organických polymérových pien· ^ tomto modifikovanom teste sa používa vzorka peny s rozmer ml 7 x U, 8 x (j. 8 cm. ktorá bo l a nasýtená po svoju voľnú absorbčnú kapacitu syntetickou inočou -Jayco pri 3 7 ’ C . J e d ô j., e ž 11 é. aby vys ekáva júce operác i.,c zhotovenia vzoriek nevrriesla defekty na okra Je púžkov peny. Prúžok peny i u·) sýtený močom .je ohnutý o k olo valeové| n ) trnú s priemerom 0. 8 cm 44 44 rovnomernou rýchlostnú 1 ohnutia za 5 sekúnd Lak, že sa konce prú ž l< u stretnú. P c •na sa považuje za ohybnú, ke> neroztrhne alebo nezlomí behom tejto skúšky t j . ak úsp prejde ..jedným ohýbacím cyklom. C) Navrátenie clo pôvodnél-,ο tvaru z ohybu stlačením

Pre skúšku navrátenia do pôvodného tvaru z ohybu stlačení»' sa používajú vzorky peny Podobné tým vyššie popísaným vzorkám, pripraveným pre skúšky použiteľného objemu pórov. Tieto vzorky sú valce s hrúbkou 0.H cm a s kruhovým prirezom 6,45 cm“. Tieto vzorky peny môžu byt skúsené buď v suchom stave po nasýtený po svoju voľnú absorbčnú kapacitu syntetickou mocou Jayco.

Za použitia meradla s číselníkom sa stlačí skúšobná vzorka, buď suchá alebo mokrá, za 1.U sekúnd na 50% svojej pôvodnej hrúbky a udržuje sa v stlačenom stave 1. minútu. Tlak sa potom uvolnl a pena je nechaná 1 minútu vracať, sa k svojej hrúbke. Percento vrátenia sa do pôvodného tvaru je vztiahnuté na pôvodnú výšku .nestlačenej peny.

Pre skúšanie suchých vzoriek sa 'používa okolná telota napr. 22 + 2“C. Pre skúšanie mokrých vzoriek sa penová vzorka nasýti po svoju valnú absorbčnú kapacitu pri 37°C syntetickou močou Jayco v niske s priemerom 5 cm. Miska má tunkclu nádržky, ktorá prijíma vytlačenú tekutinu behom stlačenia a tiež má funkciu nádržky, z ktorej môže vzorka opäť absorboval tekutinu pri navrátení zo stlačenia. IV) Stanovenie charakteristík chovania sa k tekutinám A) Absorbčná kapacita a c.i ta pod postupmi sa počíta

Jak volná absorbčná kapacita tak L absorbčná kap t lak um môžu byt s t a nocené gravimetrickými 'a.l y tie kými za použitia syntetickej moče ako tekutiny, pre ktorú a b so r In č n á k a p a c i t a p e n y . kapačity vzorka peny skúšobnoú tekutinou voľne j absorbčnej kapacity alebo vzorky. Potom sa na zorku pôsob! tlakom po P1'» tlakom. vzorka b o'J. apačita t um, čo prídavkoch tlaku, aby sa stanovila absorbčná Absor lačná kapacita pod tlakom v a zmer i a po a v stlai.ei'iolin stave po určitú dobu. 1

Princíp skúšania absorbčnej v tomto teste nasýti syntetickou močou pre meranie kapacity bez zaťaženia penovej 4 5 2) Ciel skúšania Táto skúška ineria absorbčnú kapacitu vzkkorky peny F.>«rid tlakom ot H 0 do 6,9 kPa pri požadovanej t e p liate t J. 37'"'C . 3) Zariadenie

Sito. 25 oči, 8 cín v priemere. .kryštalizačná miska 15 cm o priemere x výška 7. 5 cm. kadička 50 ml, analytické váhy, meradlo s číselníkom s pätkou „s plochou aspoň 6, 5 eur' a schopné merať do 0.025 rum, hapr. model airies 482 (Ames Co.. . Walt ham, MA) alebo model. Ono-Sokki EG--225 CGno~-Sokki Co., Ľtd., Japonsko), závažia pre meradlo s číselníkom, schopné* pôsobiť tlakom 1. 4» 5, 1 a 6. 9 kPa. 4) Materiály

Syntetická moč Jayco, vzorky peny. 5) Pracovný.postup i) Vyššie popísané zariadenie a materiály sa temperujú na konštantnú teplotu meriaceho priestoru 37°C. Meranie sa tiež robí v.tomto priestore. ii) Vzorky peny podobné vzorkám pripraveným pre skúšky použiteľného objemu pétrov sú vyrezané do valcov 6. 5 cnŕ'x 0. 8 cm. Tieto vzorky sú zvážené, aby sa zistila ich priemerná suchá váha CDW). iii) Voľná absorbčná kapacita vzoriek peny sa stanoví následovne: a) Vzorka peny sa ponorí do kryštalizačnej misky so syntetickou močou a nechá sa ňou nasýtiť. Vzorka sa môže niekoľkokrát stlačiť, a la y sa výpudil vzduch.. b) Pena sa vyberie bez toho, aby sa z nej vymačkala tekutina. Prebytočná tekutina sa nechá zo vzorky umiestnenej na plocho vykvapkať behom asi 30 sekúnd a potom je vlhká vzorka zvážená. c) Kroky a) a b) sa ešte dvakrát zopakujú a vypočíta sa priemerná mokrá váha (MU)). d) Voľná absorbčná kapacita (FAC, 9/9) sa vypočíta podľa v zor'c a FAC - C U U) C 9 ) - D U) C 9) j / D UK 9) FAC == váha syntetickej moče v nasýtenej pene vztiahnutá na suchú váhu peny. :i v ) Λ i;.: i.jčl i á 11. a k ι .i) v z o r u :l< p r n y k a pac i k o pod I.:. J., ak rmi ( d.:: ;i ir I: i.. i. a pôs-oben ľtn sa :; 101 irví následounn : a) Kadička s objemom 50 ml, cez ktorej or clony okraj je natiahnuté sito, sa umiestni po stred pätky meradla s číselníkom, pričom pätka spočíva na site. b) Nasýtená vzorka sa umiestni hore na sito, pričom vzorka musí byť. nad stredom kadičky, a meradlo s číselník oni sa umiestni tak. aby pôsobilo tlakom na vzorku peny. c) Závažia sa umiestni na meradlo tak, aby pôsobila tlakom 0,2 psí C 1,4 kPa) . kPa na vzorku. d) Po 15 minútach sa vzorka peny zváži CUIW. 0,2). e) Rovnaká vzorka je opäť nasýtená a kroky a) až d) sa opakujú s tou výnimkou, že sa pôsobí tlakom 0,74 ps.i (5,1 kPa) a 1,0 psi (6,0 kPa) a tak sa stanoví WW, 0. 74 a UIW, 1, 0. f) S použitím nových vuz.orl.ek sa ešte dvakrát opakujú kroky a) až d) a tak sa stanoví priemerná vlhká váha po tom. čo vzorky d o 1.1. udržiavané pod rôznymi tlakmi... g) Absorbčné kapacity pod tlakom (X-zaťaženie, g/g) sa vypočítajú podlá ukážky. (X-zaťaženie pod daným tlakom je váha syntetickej moče vo vlhkej pene vztiahnutá na s u cti ú váhu peny) . Kapacita pod tlakom 0,2 psi (1.4 kPa) X, 0, 2 (g/g) = Ľ UIW, 0, 2(g) ..... DW( g) I!/DW( g)

Kapacita pod tlakom 0, 74psi (5,1 kPa) X, 0. 74 (g/g) = C UIW, 0,74( g) - DW( g) j/PW( g)

Kapacita pod tlakom 1,0 psi (6.9 kPa) X. 1. 0 (g/g) = ť WW, 1. 0(g) - · DW(g)]/DW(g)

Hodnoty absorbčnej kapacity v ml syntetickej moče na gram suchej peny sa môžu získať delením hodnôt FAC a X.....zaťaženia špecifickou váhou syntetickej moče Jayco, ktorá je približne 1 g/mi. . B) Vertikálna presakovania rýchlosť a vertikálna presakovania a b s o r b č n á k a p a c i. t a

Vertikálna presakovania rýchlosť a ver í i. kái i m presakovania absorbčná kapacita sú miery schopnosti suchem peny sať tekutinu vertkálne z nádržky. Pre stanovenie vertikálnej presakované i rýchlosti sa merla doba, za ktorou čelo stjpca tekutiny presiakne 5 cm vertikálnej dĺžky prúžku peny. Po tom., či i Ί 7 t e 1'-, u t .1 n y |. > r e s i. a k ne < :l o rovnovážnej výšk y, z i stí sa jnnožsl;v0 t e k u t i n y z a d r ž o v a n é v prúžku peny s u rcl t o u Vi;;,*f L k a l.ľ j'r,, | p r e s a k o v a c o u výškou C napr' . 4.5 palca alebo 11. 4 cm) a Z tOhO s t a n o v 1 v e r t i k á 1 n a p r e s a k o v.a c i a a b s o r b oná kapači t a . K s t a n o v e n i u v e r t k á In e j p r e s a k o v a c e .j r ý c h 1 o s t \ a vertikálnej presakovanej absorbCnej kapacity potnoeoit nasledujúcich metód sa používa syntetická, moč Jayco ofarbená potravinárskou modrou. Pri tomto skúšobnolm 'postupe sq materiály temperované na 37°C a skLíška sa robí. pri rovnaké j teplote. 1) Príprava vzorky i) Prúžok peny s rozmermi približne 25 cm x 2 cm x 0. 8 m,, sa pripraví rovnako ako vzorky pre skúšku špecifického povrchu na základe kapilárneho sania. ii) Na laboratórny zdvihák so stojanolm sa umiestni nádržka s tekutinou a vzorka peny sa prichytí svorkou na jednom konci tak. že je vertikálne zavesená nad nádržkou s tekutinou. .iii) Nádržka s tekutinou sa do 3/4 naplní ofarbeným roztokom syntetickej moče. 2) Vertikálna presakovania rýchlosť i) Nádržka sa pomocou laboratórneho zdviháku zdvihne k spodku vzroky peny. Akonáhle sa tekutina dotkne spodku vzorky peny. zapne sa časový spínač. ii) Nádržka sa ihneď zdvihne. abs sa kvapalina práve dotýkala spodku pravítka. iii) Zaznamená sa čas, kedy čelo stĺpca tekutiny dosiahne· 5 cm. iv) Pena sa nechá nasávať tekutinu, dokiaľ sa nedosiahne 'rovnováhy (napr. okolo 18 hodín). Aby sa 1 až 2 mm vzorky udržali ponorené, môže byť potrebné regulovať výšku zdviháka. a vzorka by mala byt prekrytá, ·aby sa zabránilo odparovaniu -

3) Absorbčná kapacita Cml/g) vztiahnutá na vertikálnu dĺžku Pe,,V 1.) Vzorka peny sa vyberie a rýchlo sa položí na neabsorbujúci povrch. 11) Za použitia nástroja, ktorý je tak ostrý, že nestlačí vzorku peny, sa vzorka okamžite rozreže na jednotlivé kusy s dĺžkou 2,54 cm a všetky kusy sa zvážia. iii) Zo všetkých kucov sa vytlačí väčšina tekutiny 3 všetky kusy sa položia na absorbčnú utierku. iv) Všetky kusy sa nechajú úplne vyschnúť. ·£>·&< i./> Všetky suché kusy sú l; u:< t ľ mi zvážené a ahsor bčná kapacita každého kusu sa vypučí la na y-\k ! ľ ! rozdielu medzi suchou a vlhkou váhou . pr(.v; účely tohto vynálezu Je vysoko žiaduce stanovil ahsorbčnú kapacitu jednopalcového segmentu, ktorý sa vzťahuje k sacej výške 11.4 cm. C ) A d h é z n e n a p ä t i e

Adhézne napätie vzoriek hydrofilizovanej peny. ktorá prijíma skúšobnú tekutinu pôsobením kapilárneho sania. je súčjnont povrchového napätia skúšobnej tekutiny, gama, a kosinu kontaktného uhla, theta, prejavovaného skúšobnou tekutinou pri kontakte s vnútornými povrchmi vzorky peny. Adhézne napútie môže byť experimentálne stanovené meraním rovnovážneho váhového prírastku pôsobením kapilárneho sania dvoch skúšobných vzoriek z rovnakej peny, ale pri použití voch rôznych skúšobných tekutín. ^ prvom kroku tohto pracovného postupu sa stanoví špecifický povrch vzorky peny pri použití, etanolu ako skúšobnej tekutiny. ako bolo vyššie popísané v časti kapitoly Spôsoby skúšania o špecifickom povrchu..

Pracovný post.up absorbcie kapilárnym sa nim sa potom robí. úplne rovnako s tou výnimkou, že miesto etanou sa používa syntetická ináč Jayco a skúška sa robí. pri. 37‘'C. Kontak tný uhol syntetickej moče môže byť vypočítaný zo známej špecifickej plochy a z hodnôt absorbcie syntetickej moče následovne s n.„i g i., m cos thetau

Hi-j gama,.., Sc kde thetau je kontaktný uhol syntetickej moče Jayco v stupňoch, ΙΊ,, je hmotnosť absorbovane j syntetickej moče Jayco v g, U je gravitačná konštanta, ktorá ve 980 cm/s:t MN je hmotnosť suchej vzorky peny v g. gama,.., je povrchové napätie moče Jayco. ktoré je -65 dyn/cin. S c je špecifický poreh vzroky peny v cnr/g stanovený pomocou absorbcie etanolu a L.w je dĺžka vzorky v cm.

Keď je prítomný tenzid (na povrchu vzorky peny alebo v skúšobnej tekutine). chrakterizuje sa postupujúca čelná strana tekutiny pomocou rojnice adhézneho napätí.a < A I ) x iiii.ji... |.| AT - .......................................... l II ‘· m 49 , , , . u..r;nrbooane i vzor kou peny p,.|r H r ie hmotnosť skúšobnej ľ oku t i nv ,..j ... /ý ; a llodgson a Ber g. G, I- ľ ΙΊ 1-4 a Sc: boli definované o y 5·· ,0.-315 · j.Coll. Int.Sei., 1.21 C15 , 1988. str. 21 .... pre Pri stanovení. adhézneho napaxu , .... predpoklad týkajúci sa skúšobnú tekutinu nebol u r bonv zxadi 'V . .. p ktoromkoľvek časovom číselných hodnôt povrchového napátJ.a . . g e tenzidu na povrchu okamihu, takže možné zmeny kuncentr*· " ' . , . . .-„v* behom pr esakovania sú vzorky alebo v postupujúcej tokutx" - ... -idhézneho napätia (gama nepodstatné. Experimentálne hodnoty J „ , iŕPCf sa na ne pozerá ako krát cos t het a) sú obzvlášť, u zx točne, 10 ... . -arlhéxneho napätia, čo je na hodnotu v percentách maximálneho a- , , . . . i ,. mapr. maximálne adhézne p o p r c h o v é n a p ä t x e s k u š o b n e. i t e k u t x n y <1K 1 V1|J. t , · , „v rnvrn ie (65 + 5)(cosOuC)= napätie pri použxtí syntetxckej moce Jay1....... — 65 i 5 dyn/cm). akúkoľvek danú

Príklady

Príprava penových absorbčných materiálov HlPt„ charakteristiky týchto penových materiálov a použitie týchto penových absorbentov v plienkach na jedno, použitie sú ilustrované pomocou následujúcich príkladov.

Príklad 1

Pomocou tohto príkladu je ilustrovaná príprava u p rednostneného penového a bs robent u HXPE v po1oprovoznom meradle. P rí pra v a emu1zie

Lhlorid vápenatý (32U g) ^ persíran draselný <48 g) sa rozpustia v 32 1 destilovanej vody. Toto je vodná fáza použitá na vytvorenie emulzie HIPE. K zmesx monomérov obsahu júcich styrén C 420 g),

divinylbenzén CbbU g) a 2~-etylhexylakrylát C1920 g) sa pr j dá sorbltar, monooleát C 450 g pod firemným označení,.. SPAN 80) a sorl:,itan trioleát (150 g ako SPAN 85> . Po miešaní vznikne olejová fáza použitá k tvorbe emulzie HTPF vodnej fáze zmiešavacej pr vmiešania

Jednotlivé oddelené pr údy olejove j a s teplotou 55“ až 65“6 sa Privádzajú do dynamickej komory. V zmiešavacej komore sa dosiahne úplného t" i: 50 ý oboch zmiešaných prúdov pomocou obežného k n | ikového ' , í |,mn v é hrnulo použitom rozsahu výroby sa vhodní·; obežné k"1··'· • |l miešadIo skladá z valcového hriadela ť; dĺžkou or i blížne i ^ I "ť ,;1 s priemerom približne 1. 9 cm. Na hriadeli sú dva r adv i·"·' '' ... ; pitie1' dva rady po 16 valcových kolíkoch, z ktorých každý má P1 i psi a 5 cm a všetky vychádzajú radiálne von od stredovej · *' . — ·[ prv! 1 hriadela na dĺžku 1, 6 cm. Všetky štyri rady sú uml'--'' ' Í<! t v 9tľ·' uhloch okolo obvocu hriadela obežného kolesa. Rady» . ·( ,-ikž1-· - sú si navzájom kolmé, sú posunuté po dĺžke hriadeľa-

.ľ,akeJ žiadne kolíky, ktoré sú voči sebe koklmé, nie sú v ro .

i r r |< O V O radiálnej rovine vychádzajúcej z osi hriadela. Obežné kôl*-· miešadlo je nasadené vo valcovej objímke, ktorá vytv< dynamickú zmiešavaciu komoru, a kolíky obežného miešacJla majú vôľu 0,8 mm od stien valcovej objímky. Obežné miešadlo pracuje pri '300 otáčkach za minútu. Ďalej v smere po prúde od dynamickej zmiešavacej komory j© statický mixér (8 palcov dlhý, s vonkajším priemerom 1/4 palca a s vnútorným priemerom 0,190 palcov), .ktorý pomáha zaistiť určitý spätný tlak. Toto pomáha udržať v zaplnenom stave dynamickú zmiešavaciu komoru tvorenú valcovou objímkou s kolíčkovým obežným mlešadloirr. Polmáha to tjož za.j sťi ť dpi né premiešanie olejovej a vodnej fáze.

Požadovaného poľmeru vodnej fáze k o]p jovej fizj sa dosahuje postupne. Najskôr sú prel tok y upr-H,Ľ , . . vei 1 p rak, aI:jy do dynamicke j zmiešavacej komory s kolíčkovým mi u--s<;,dlom vstupovali 3 váhové diely vodnej fáze a 1 v á (nový diel ol p , ·''· J ovej fáze. Behom k olejovej fázl. •niekoľkých minút sa zvyšuje pomer vodnej fáze dokiaľ do dynamickej zmiešavacej komory nevstm·,,. · , .· -upuje vodná fáza k olejovej fázl v pomere 12-13 ku 1 rýchlosti .... ,.· 1 - > Hli/;:;;. Postupne sa znižu je prietok ole ja, aby sa váhový poj ... ""-i vodnej táže k olejovej fázl. priblížil 25:1. f tejto fáz i , ·, ·--'- klesá viskozita emulzie vyteká jlkúcej zo statického mixéra. (u·;... .··, v J zua J. n e. o tomto okamihu belavá zmes sa stáva transparentnejšr„, ^

Prietok olejovej fáze sa potom ďalej z, ·' U'·', a z váhový pomer vodnej fáze k olejovej robí 30-33:1. ,11., _ >v t zua tne, o t e ito fázl vyteká zo štrbiny statického mi v,·;

Xl - r u emulzia s konzistenciou našľahané j smntanv a ustaľu ie o.··) konzistenciu krémového jogurtu . u .v·; --;».'-· - ;v.j j··'· ·-*'· ·-r ; k* ·’ - p ι;ι I· vinei- .i. z á c: i a e m u 1 z i e V tomto okamihu emulzia vychádza„idea zo statického mixéra Je pr ipravená |< vytvr dzkovaniu. Emulzia je privedená obvykle Pravouhlej formy z polyetylénu s dĺžkou 38 cm. Šírkou 25 cm a hĺbkou 22 cm. formy sú plnené touto emulziou, dokiaľ každa forma neobsahuje približne 20000 ml emulzie k vytvrdzovaniu.

Vytvrdzovanie sa robí vložením foriem s emulziou do vytvrdzovanej pece s teplotou 60‘JC na dobu okolo χβ hodín. Po vytvrdzení obsahuje výsledný zpolymerizovaný pevný penový materiál až 98% vody a je mäkký a mokrý na dotyk.

Pranie a hydrofilizácla peny

Vlhký vytvrdený penový materiál .sa vyberie z vytvrdzovanej pece a je podrobený ďalSiemu spracovaniu. Zostatková vodná fáza z peny je vytlačená vynaložením dostatočného tlaku na jpenový materiál, alebo na jeho tenké plátky tak, aby sa vytlačilo aspoň 98% zadržanej pôvodnej vodnej, fáze. Je možné pozorovať, že k eď sa stlačí pena pripravená podľa vyššie: uvedeného postupu, okraje: peny sa nevytlačia von a póry peny herasknú. Skôr sa peny zhrúti pod tlakom v smere: 7. a potom sa pružnosťou vráti do svojlho pôvodného tvaru buď po nasiaknutí vodou alebo pôsobením tepla, ako bude podrobnejšie popísané.

Vzorka peny sa potom perie 20 s vo vode 60°C teplej obsahujúcej detergent ako hydrofilizačné činidlo. V tomto príklade detergentom je kvapalina na umývanie riadu značky JOY, ktorá je rozpustená vo vode až na 5 g/1. Aktívnym hydr ofi11zaČným činidlom vo výrobku JOY je zmes kokosového alkyl sulfátového a etoxylovaného kokkosového alkylsufátového tenzidu, · ktorý je podrobnejšie popísaný v U. S. Patentu 4.316, 824, Paneheri. vydanom 23.2.1.982, ktorý je tu uvedený vo forme odkazu. Behom tohto spracovania sa pena pružnosťou vrecia do svojho pôvodného tvaru.

Roztok JOY použitý pri prvom praní je opäť vymačkaný pri použití tlaku a pena je po druhýkrát praná š roztokom JOY pri 60'T. Účelom druhého prania je zanechanie zbytku delergentu v pene a tým dosiahnutie pomerného zvýšenia hydrofility v n u t o r n ý c h p o v r c h o v p e n y . ϋ<::1 v ο dne ľ ι1. e peny , ,,1::./

Dvakrát hydrof ilizovaná peny je potom opäť stlačei,a’ sa vytlačil. prebytok roztok,., detergentu z Joj poro7111 štruktúry. Vzorky peny sa potom sušia sušením v peci 1-!- * "J r pri BO'1'C. Ak Je to nutné, vzorky peny sú potom narezané a U" 1 e|;:,o naplátkované a ®ú pripravet te pre následu júce testovanie

ľale J zabudovanie do plienkových výrobkov typu, ktorý bude p o písaný v prík1ade 1V.

Príklad II /k 3 y'm Iný penový materiál HIPE bol pripravený rovnakým obvv i ί ( ;1 F ^ spôsobom, aký bol uvedený v príklade I. V tomto prll<ia " ^ robí príprava emulzie a polymerizácia rovnako ako v pr:i..l<Xa(^ -rj jen ale s následujúcimi rozdielmi v látkach, v koncentra-a v podmienkach: 480 g 0L1 35, 1) V olejovej fázi sa používa emulgačná zmes a 120 g SPAN 85. 2) Za zmiešavaciu komoru sa používa statický mixér s dĺžke • S cm a s vonkajším priemerom 0.95 cm. 3) Kolíčkové obežné iniešadlo pracuje pri 850 otáčkach Z<3 minútu. 4) Konečný váhový pomer vodnej fáze k olejovej Je 31:1. 55 Vytvrdzovania teplota je 66Ί':. V tomto príklade zpolymerizovaná pena HiPI- wa h y d r o fi1ižuje spracovaním s vodným roztokom chloridu vápenatého ako s hydrofilizačným činidlom. I ento roztok hydrof ilizaeiiel»u činidla obsahuje 1% hmotn. chloridu vápenatého a vzorka peny sa s ním spracováva dvakrát rovnakým sposobom ako v príklade 1. Po vysušení, vzorky peny podlá tohto príkladu su narezané alebo naplátkované podlá potreby následujúceho skúšanlaalebo zabudovania do plienkových výrobkov typu, ktorý bude ďalej popísaný v príklade IV.

Príklad III V tomto pr íklade penové maetriály Η.1..ΡΓ- pr j.pi uvei ie pudla obvyklých postupov v príkladoch 1 a lí su skúšané pre zistenie ich štruktúrnych vlastností. mechanických vlastností a ich chovania vôči tekutinám. Toto skúšanie sa r r.Iní pr t použití _·. i S;. postupov, k t or é bol :j. popísané vo vvsš i., i; .· spomenutom 11. S . 4. 788, 22b a :bO 1-' • r 1 použi t .1 PO:,;! U po'v f vyššie uved'':nýi'.:l 1 v kapitole Sp ô::. :oby skúšarila . Výsledky t skúšania sú strnulé v tabu ľ. I< e J . i; VI TABUĽKA I VLASTNOSŤ

PENA PODĽA PRÍKLADU I

PENA PODLÁ PRÍKLADU II S t r u k t u r á 1 ne v I a s t: no s 11

Ob.jein pórov 36, 8 31., 8 111I/9 Špecifický povrch na základe kapilárneho sania 1.35 1,25 iiŕ'Vg

Hustota 0,029 0.032 g/cimj

Priemerná veľkosť pórov 40 37 u N e c h a n 1 c k é v 1 a s t n o s t i Deformácia pri. tlaku 5, 1 kPa Ohybnosť % navrátenie do pôvodnej polohy z 50% stlačením

Chovanie sa k tekutinám Absorbčná kapacita pri tlaku 0, 0 kPa 1. 4 kPa 5. 1 k P a 6, 9 kPa % z kapacity pri 0, 0 k P a pri 5. 1 kPa

Vertikálna presakovacia doba na ί·.ϊι:::m

Absorbčná kapacita pri výške 1, 3 cm 3, 8 cm 6, 4 c:m 8, 9 cm 1.1, 4 cm .14, 0 cm 16. 5 cm 19, 1 cm

Adhózne napätie u syntetickej moče 65 *_ 5 dyn/om 52% 31% % >1 >1 ohýb. cyklu 95% 94% % 35. 9 31. 5 ml/g 34, 0 29, 1 ml/g 23, 4 25, 1 ml/g 13. 0 14. 8 ml/g 65, 2 · 79, 7 % 105 120 s 30. 9 26, 7 ml/g 30, 7 26, 4 ml/g 28. 0 25, 3 ml/g 26, 6 24, 8 ml/g 18, 7 24, 0 ml/g 0, 6 23. 3 ml/g 0 21. 8 ml/g 0 14. 1 ml/g !0. 7 37, 8 dyn/cm

í.,.!*·,-.· '.:i, ; ·. .. .·. ;*j Iv. Príklad íP n , Λ jr::<::lľi.:» P''.".'ž J. 11.·.: pri použi t S, tí'-,la Pr ipravená p3i«nka ‘ Y ... . •j rcizio/f' -n i. na jednotlivá: die.l y zostavy a d.ielov znázornenie»·· .....: na obr .4. ľáto pl:;Lenka r;·:. •i · ... 7 η pre tok u t. n ty nepri e p u n t n e: i polypropylenovej vrchnej fol:Le ^ ....., f bi 1 e 7X a ^««orbčného jadra medzi vrchnou fóliou a

Jcladá á '··r p c l. ne • po j e ne j polyetylénovej podpornej s dvojitou vrstvou, umiestnenóho , . . i,,,., ij v o ,jl t ou vrstvou je tvorené podpornou fóliou. ftbsorbíná jadr u ..... ......- i.,, -, . .-i r i bujúeou tekutinu s tvarom vrstvou uchováva júrnu a red.i-Va x ...... , ,.rn r? obsahujúcou penu HIPE podlá moditikovaních presýpacích hodín . oretvou prijímajúcou tekutinu príkladu U. umiestnenou P‘-"J ' Jf ,7., , . -irm-ích hodín /d. Vrchná fólia v tvare modifikovaných presypav-P- v . . ,.,*né nežne manžetové prúžky 74 obsahuje dva v podstate rovnobez „ ‘ . (-ói i i plienky sú pripevnené dva s pružnou Šnúrkou. K podpornej --------- . 7F>. Ku koncom polyetylénové j obdĺžnikoví?; elastické pasové cle 'ý — . . . . . .. ,ι-ιγίίγ dva· prvky chrániace pás 76 podpornej fólie sú tiež pripevné"'- — . , „ ..ir,nrne i fólii sú tiež pripevnené, zhotovené z polyetylénu. K podpornej dva rovnobežné nožné elastické prúžky LL- F olyetylsnuvá »o.Lia 711 je pripevnená k vonkajšej strane podpornej «Íle ako upevňovací povrch pre dva Y kusy ZS, ktoré ""*’2u byť k upevneniu plienky okolo osoby, ktorá jU používa. Tekutinu prijímajúca vrstva jadra plienky obsahuje za mokra vytvorenú zmes 92%/8% ztužených skaných zkaderených celulózových vlákien a bežných neztužených celulózových vlákien. Ztužené skané zkaderené celulózové vlákna sú vyrobení zo sulfátovej buničiny z Južného mäkkého dreva (Foleyho vlákenný prach). ktorá bola zosletená glutaraldehydom na 2.5* s uchý c h c e 1 u j. ó z o v ý c; j-, sú zosietované "suchým sieťovacím procesom“, ako je popísaný v patente peana, Hoorea. Ouiensa a Scboggena, U. S. Patent 4,822,453, 10.4.1969. Tieto ztužené’ vlákna ^ podobné vláknam, ktorých Vlastnosti sú popísané v tabulke 1.1.. mol., vztiahnuté na základ anhydroglukózových vlákien. Vlákna .L ..i. Hi.·.'·' .·.· .·*...:;ν·; j.·.

T'ABI H' !<A TI ./ L uži Ί Ί' : : k ·' i ľ.': i - íi :|ι'·|··' :! u": , | u ί όζ· ,,..-0 v.iáki :· · ' )

Typ sulfátová buničina z južného mäkkého drevo n ·· · i o ť. ivaoá glutar aldehydom na 2,5% mol.. vztiahnuté na základ suchých celulózových anhydroglukozových v L á, k len Počet skrutov v suchom stane G. 8 nodov/mm Počet skrutov za mokra 5, 1 nodov/mm Z é d r ž 1 s o p r o p y I a X k o h o X u -- 2 4 %

Zadrž oody ~ 37%

Faktor zkaderenia -= 0, 63

Bežné nezložené celulózové vlákna použité v kombinácii s vláknami SiCC sú tiež vyrobené z Foleyho vlákenného prachu. Tieto neztužené vlákna sú rafinované na približne 200 OSF C Kanadská štandardná rýchlosť odvodnenia).

Tekutinu prijímajúca vrstva iná priemernú suchú hustotu približne 0. .07 g/cm-\ plriemernú hustotu po nasýtení, syntetickou mocou. vztiahnuté na suchý základ, okolo 0. 08 g/cnv3 a priemernú plošnú váhu okolo 0,03 g/cnŕ4. h jadre plienky sa používa okolo 9,2 g tekutinu prijímajúcej vrstvy. Veľkosť Xpovrchu tekutinu pri jíma júce j vrstvy je okolo 302 c:mv‘. Hrúbku má približne 0, 44.

Vrstva uchovávajúca a redistribuJúca tekutinu jadra plienky je tvorená kusom peny ΗΪΡΕ o modifikovaným tvarom presýpacích hodín typu, ktorý bol vyššie popísaný v príkladoch II a III. K vytvoreniu tejto vrstvy pre uchovanie a redistsribuciu s veľkosťou povrchu okolo 425 emr"r a hrúbkou okolí::) 0.826 cm sa Xpoužije približne 12 g Ipeny ΙΤΪΡΕ.

Plienka s touto konfiguráciou Jadra obzvlášť vhodným a účinným spôsobom využíva jadra k zadržovaniu vylúčenej moči a preto sa u nej mimoriadne zriadkavo prihodí únik moči. keď Je plienka používaná malým dieťaťom normálnym spôsobom.

Príklad V piiUŽil o v po Účinnosť plienok. ktoré boli v podstate podobné plienkam popísaným v príklade IV. bola testovaná v panelovom teste, v ktorom 75 malých detí mužského pi Ti) uvi · i použilo rez noc jak plienky podľa príkladu IV tak 1 kontrolné pi b :nkové výrobky bežného prevedení o . V kolmi o test o každá οό iba -"i 7 vr 'ľk i t- .d. i.., /| !;. νι:< 1.1 s e b ľ·.; nasledujúcich i loclacl i 7 p I. ienok s t .r eden j podľa príkladu IV a 3 typu., ktorý od γόοι.·.: dul ku mier čnčinu výrobku I.J.JVS Πι ·. i uxc pre ch’i...ipcOv. Výrobok U.JVS tnú špor.:i. ú'l ne z ho lovenú abso'rbčnú zónu pre chlapcov a obsahuje 39,1 g absorbeného materiálu.

Rečovátelia boli požiadaní, aby použili.....jednu plienku za noc a zaznamenali a ohlásili nočný únik moči z IpoužiteJ plienky. Výsledky od všetkých osôb boli potom zhromaždené a analyzované. Z tejto analýzy vyplynulo, že pri tomto panelovom teste došlo k úniku u 13,1% plienok typu podlá príkladu IV a u 14. 0% plienok I.1JVS.

Toto testovanie ukazu je, že plienky používa júce a b s o r lačné penové materiály podlá tohto vynálezu ako prvok zadržujúci tekutinu ma jú účinnosť vzhľadom k úniku moče porovnateľnú s kontrolnými komerčnými plienkovými výrobkami, aj keď plienky podľa tohto vynáleyu obsahjú podstatne menej absorbčného materiálu než. kontrolné p lienková výrobky.

Príklad-VI

Tento príklad popisuje použitie iného typu penového materiálu HIPE, ktorý spadá do rozsahu predloženého vynálezu. P r I p r~ a v a em u 1 z i e

Chlorid vápenatý C 36, 32 kg) a per síran dr aselný C 568 g) sa rozpustí v 378 1 vody. Tým vznikne prúd vodne j fáze pre kontinuálny postup prípravy emulzie IIIPE. K zmesi moriomérov obsahujúcich styrén C1600 g). divinylbenzén 55% technický (1600 g) a 2- e t y .1 h ex y J. a k r y 1 á t (4800 g) sa P r' i. d á s o r b i. t a n m on i:;f L a u r á t ( 960 g. SRAM 20) . Po premiešaní sa nechá zmes usadiť r:: e z noc Kvapalina nad usadeninou sa odtiahne a použije sa ako oj.ejová fáza pre kontinuálny postup prípravy emulzie HIPE. (Vyhodí, sa približne 75 g lepivého zbytku.)

Uddelené prúdy olejovej fáze s teplotou 2 2 Oj a vodnej fáze s teplotou 48--bu'JC sú privedené do dynamického miešacieho zariadenia. V tomto zariadení sa dokonalého premiešania oboch zmiešaných prúdov došla hr"ie pomocou k olík ového obežného m i es a d..1. a . Pri tomto rozsahu procesu vhodné kol 1kové obežné

Ki-i · dad J ι , ··;. i skladá χ vabs..>sého I ir i , i<;f.l'.-i s dĺžkou pr 1 b j i ži n·; 2 I .. 6 cm a s pr lomen »ιπ približní:: .,1,,0 1.:111. I -Iriade T., ako i o popísaný v p· ľ í k í.. ;i 1 i·: í . má J rady koli k n v, 2 rady 1"» 1.7 kolíkmi a 2 rady so 16 kolíkmi. s priemer 0111 M., b cm v y 1:: h á d z a j 1. '1 n x c h von o.;:l stredovej osi Ιί r la delo na vzdl aľl enosť 1,6 1:::111. Kolíkové obežné miešadlo je nasadené vo valcovej objímke, ktorá vytvára dynamickí': miešacie zariadenie, a kolíky majú vôlu 0, 8 mm od stien valcovej objímky. Špirálový statický mixér je ďalej po prúde od dynamického zmiešavacieho zariadenia a zaisťuje spätný tlak v dynamickom mixéri a zisťuje zlepšené zabudovanie zložiek do nakoniec vytvorenej emulzie. Tento . statický' mixér je dlhý 35,6 cm a má vonkajší priemer 1,3 cm. Statickým mixérom je zariadenie TAH Industries Model 071.)-821 modifikovaný odrezaním 6,1 cm.

Zostava kombinovaných miešacích zariadení je .naplnená olejovou.fázou a vodnou fázou v pomere 2 časti vody k jednej časti oleja. Dynamické zmiešavacie zariadenie je odvzdušnené, aby mohol uniknúť vzduch a· zariadenie sa úplne naplnilo. Rýchlosti prietokov počas plnenia sú 1, 127 g/s pre olejovú fázu a 2, 19 citrVs pre vodnú fázu.

Akonáhle je zostava zariadení naplnená, v dynamickom mixéri sa začne miešanie s otáčkami obežného mlešadla 1800 ot/min. Prietok vodnej fáze sa potom stále zvyšuje ná 35, 56 cnd/s behom 130 s. V tomto okamihu spätný tlak vytvorený dynamickým a statickým mixérom je 51,75 kPa. Rýchlosť mlešadla sa pritom počas 60 s postupne znižuje na 1200 ot/min. Spätný tlak klesne na 31. 05 kPa. V tomto okyml.hu sa rýchlosť mlešadla okamžite zvýši . na 1800 ot/min. Spätný tlak systému potom z o s t á v a k o n š t a n t n ý 31, (j 5 k P a .

Polymerizácia emulzie V tejto fáz! vytvorená emulzia vytekajúca zo statického mixéru je zbieraná v zariadení Rubbermaid Economy Cold fond Starage Boxes, Model 36UU. I leto krabice sú zhotovené z polyetylénu pre poiravináreke účely a majú nominálne rozmery 4b, 7 cm x 66 cm x 22,9 cm. Skutočné vnútorné rozmery týchto krabie sú 38.. 1 cm x 58, 4 cm x 22. 9 cm. Tieto k rabi c e sú vopred opracované s hilmom z roztoku. ktorý sa skladá z 30# roztoku SPAN 2 U v zmesi r o z pú š ť a d i. e .1 x y 1 e a isopropai m 1 "I : 1 váhovo. Každá kráti .i ľa poberie 47 1 emulzie. _ jJiluJMiSuisiiitSsíiäiJí. K ľ .;!;, ; i:.: ; Ί j ;< i i i.i i "i · ’ · : i. :ii!U ..1 ,-·' j · : '.· i J nechané 18 I i< u :1 Γ11 v pr'ieslnre l.i kí!'! r ' ·ν· ii -m na i v·/ T ' a tvm t- nm ι ! z.'.i a v krabie) nr h ζρι ί Ί y mi···; r izu jú a vytvor ia po Lyiniíruvý penový mu t er..i..ál.

Pranie, ľ i v :lr-1;:> f i j.izácia a odvodnení e peny

Po dokončení vytvrdenia mokrý vytvrdený penový mater iál sa vyberie z vytvrdzovacícli krabie. V tomto okamihu pena obsahuje váhovo 30-40 krát viac zostatkovej vodnej fáze s rozpustenými emulgá tonul, elektrolytom a iniciátorom než polymérizovaného materiálu. Ostrým listom píly s prlamočiarým pohybom je penový materiál napi á Lkovaný na listy s hrúbkou 0,89 cín. Tieto listy sú potom podrobené stlačeniu pomocou 3 po sebe idúcich stlačovacich valcov. ktoré postupne znižujú obsah zostatkovej vodnej fáze v pene na približne šesfnásobok váhy zpolymerizovaného materiálu. ý tejto fázi listy, sú potom opätovne nasýtené 1% roztokom CaCla pri teplote 6(T’C, stlačené .na približne desaťnásobok obsahu vodnej fáze, opätovne nasýtené IX roztokom CaCla pri BO'X a opätovne stlačené na približne desaťnásobok obsahu vodnej fáze.

Listy peny, ktoré teraz obsahujú približne desaťnásobok v podstate IX roztoku Ca01--., prechádzajú posledným stlačovaclm zariadením,· vybaveným vákuovou štrbinou. Posledné stlačovacie zariadenie znižuje obsah roztoku CaCla na približne päťnásobok váhy polyméru. Po poslednom stlačení pena zostáva stalčenána hrúbku približne 0,2 cm. Pena je potom približne tri hodiny sušená v peci s cirkuláciou vzduchu , nastavenej na I TT T:. Toto sušenie znižu je obsah vlhkosti na približne 5....."7% * váhy zpolymerizovaného materiálu. ú tejto fázi listy peny majú hrúbku približne 0,19 cm a môžu ' sa T.ahko skladať do záhybov. Peria tiež obsahuje okolo 11% hmotn. zostatkového emulgátoru sorhltanu monolaurátu a okolo 5% hmotn. C na bezvodnom základe) zos t a t k o v é ho hydrato v a ného ch1oridu vápenatého ako h y d r o f i 1 i. z a č n v e h činidiel, ú zbortenom stave je hustota peny okolo 0,.17 g/cnr* . Pokial je prsná roztiahnutá po svoju vo Inú absorbčnú kapacitu (20, b ml/g) pomocou syntetickej moči. Jayco, roztiahnutá peria má špecifický povrch na základe kapilárneho sania pri. bl:i. žne 2, 24 m '-/g, objem pi brov pi dal i.žni 29, b eur Vo a priemernou voji; osť ou P či r i j v i 'ls n h i 1 S m i.k r r u iijv . Listy peny prlpr •a vene podlá p r- Γ. k ..Ladu TO p r e d r;;; t c) v I. .1 j ú u prednes tnené tenké pri k i . i ľ n.T e je mr k r k " r h ' ' · dei i i. r: s- i:,>:: ίίΚηττη.·:· \ -., ti-αΛ^λ'κ^·':.αι-£: :£·'-;':* ι·:;Π i:'. r i i j.!, . >/··:' i'i i! vynálezu, p r tí t o ži·'· t. .U: t o Violy peny tú vo ί::τ >!·"\ιιι· zborteného |:><:t ;i.ii.<<ú|,, , matiír :i.á íu„ I< L:<:.ir v so t"·<'i:>: I.;.;;i„siľw n:.: po kontakto s vodnými telovými. tekutinami. Po ·· : o: l.-i ani iu í. í sú penové materiály vhodné pre absorbclu telových tekutín,. ktoré spôsobili, že sa pena roztiahla. tieto uprednostnené zbortené peny sú tie, ktoré sú zhotovené z nehydrolyzovaných polymérových materiálov so špecifickým povrchom na základe kapilárneho sanla od približne 11, 5 do 5, G nŕ'Vg, a ktoré obsahujú od približne G., 5% do 20% hmôt n · zostatkového vodonerozpustného emulgátoru, vztiahnuté na penový materiál a od približne 0,1% do 7% hmotn. toxikologický prijateľné, h y d r o s k o p i c: k é. hydr atované soli, ktorou je najlepšie chlorid vápenatý alebo chlorid horeénatý, ako hydrofilizačné činidlo, vztiahnuté na penový materiál < nevodný základ).

Vo svojom zbortenom stave tieto penové materiály majú .zostatkový vodný obsah od približne 4% do 15% hmotn., vztiahnuté na polymérizovaný materiál, keď sú uložené vp vonkajších podmienkach 22°C a relatívnej vlhkosti 50%. Tento obsah vody zahrnuje jak hydratačnú vodu, spojenú s hydroskopičkou hydratovaňou soľ, tak aj voľnú vodu, absorbovanú vo vnútri peny. Tieto zbortené penové· materiály ma jú tiež suchú hustotu v rozsahu od približne 0, 08 do 0, 3 g/crtr'.

Vo svojom roztiahnutom stave tieto uprednostnené tenké, pokiaľ nie sú mokré, penové mateiály majú objem párov od približne 12 do 100 ml/g a takú odolnosť proti, ohybu stlačením, že tlak .-,,5. 1 kPa do dobu 15 minút spôsobí 5% až 95% stlačenie štruktúry, keď je nasýtená po svoju voľnú absorbčnú kapacitu syntetickou inočou s povrchovým napätím 65 ± 5 dyn/cm. Priemerná veľkosť pórov týchto uprednostnených tenkých, pokiaľ nie sú mokré, penových materiálov v roztiahnutom stave je od približne 5 do 30 mikrónov. Hustota na suchom základe roztiahnutých penových mater iálov - po nasýtení po evojú voľnú absorbčnú kapacitu v .syntetickej moči je od pr ibližní;: g% do 28% hustoty v zbortenom stave.

Príklad VII

Plienka so zostavou, ktorá je v podstát'·;: podobná zostave, popísanej v príklade TV. sa pripraví r; použitím Llslu "tenké. ί·. ! ;:.;.!< i o ľ ; i i.:: je: mokri::" zbortoi >e j .".i I: > 1:> ľ" I: < t'': r 11.:: j f n :ny... I.ypu, ! k. .· bol ρηρ í sa: :ý v pri k l.a ch v: bi., ako I:. ek u 1" „i \ iu ϋ ! · ··,- 3«, i i· b ·. i a redxstrsi..bujúca vr"stva . V tejto plienke sa použi ji: okolo 1.3 g tekutinu prijíma júca a di.str i.bu júca vrstvy, ktorá je: tvorená stuženými. skanýml zkaderenými celulóiioavýml vláknam i.. Ti .ku kinu uchovávajúca a redistrlbu júca "tenká, poklaf n i. e je mokrá" vrstva je tiež použitá v množstve okolo 13 g.

Plienka s touto konfiguráciou obzvlášť vhodným a účinným spôsobom využíva .absorbCného jadra k zadržovaniu vylúčenej moče a preto sa u nej mimoriadne zriedkavo prihodí, únik moče, keď je plienka používaná malým dieťaťom normálnym spôsobom. "'Ekvivalentné prihlášky IJSSN 743» 9bl, LISSN 743, 9Μ7 a USSN 743, 950 sú ek vi va len t né odpovedajúcim medzinárodným C PCI j prihľl.áškam. ' spomínajúcich aspoň L P U a podaných v US/Rľ.l s ú čas tri e s touto medzinárodnou (PTC prihláškou 12. augusta 1992 alebo skôr.

Claims

J.:: ~..i .>. ;· !' JtJ jg'-tý i·, v p a í r n t n v e: im a r n κ y 1. Polymér·/}/" penoMj) materiál obzvlášť vhodný p r u absorbovanie a zadľ'žif'ivanie vodí iýul i telovýcli t e k u Í: í n., βροΜίινι ιυ+.ν penový materiál má prednostne ohýbaciu hodnotu aspoň jeden i:yklu:x keď je nasýtený pri 37^C syntetickým močom a má hydrofiXnú, ohybná štruktúru s navzájom prepojenými otvorenými pórmi, v y z n a e u j ú c i sa t ý m. že jeho štruktúra má v okamihu jeho použitia ako absorbentu A) objem pórov od 12 do 100, na jlepšie od 20 do '70 m.X/g, B) špecifický povrch od 0, 5 do 5. 0, na jlepšie od 0, '75 do 4, 5 nŕ'Vg, ako sa stanoví kapilárnym sa ním. a (j) odolnosti proti ohybu stlačením takú, že tlak 5. 1 k P a po dobu 15 minúť spôsobí deformáciu od 5% do 95%, najlepšie od 5% do '75% , stlačenie štruktúry, keď štruktúra- je nasýtená pr:i. 3"ľ"’C po svoju voľnú absorbčnú kapacitu syntetickým močom s povrchovým napätím 65 + 5 dyn/cm.
2. Penový materiál' podľa bodu 1, v y z n a č u j ú c j, s a t ý m, že A) štruktúra penového materiálu je pripravená polymerizáciou emulzie voda v oleji, vytvorenej z a) olejovej fázy., obsahujúcej - - C i) od 3% do 41%, na jlepšie od '7% do 40% hmotn. v podstate vo vode nerozpustnej zložky inonofunkčného sklovitého monotnéru. najlepšie obsahujúci jeden alebo viac typov ' itinnomerov na základe styrénu, (11.) od 27% do 73%, najlepšie od" 27% do 66% hmotn. v podstate vo vode nerozpustné monofunkčné zložky k a u ču k ovi t ého komonoméru, na jlepšie obsahujúci typy konionoinérov z v o 1 en ý c: h z bu t y 1 a k r y 1 á tu, 2 e t y 1. h e x y 1 a k r y 1 á t u.. butadiénu, isoprénu a z kombinácie týchto typov komonomérov (111) molárny pomer zložky monofunkčného v-5klov.itého inonoméru k u zložke monofui ikčného kaučukovltého komonoinéru v olejovej fáze je najlepšie v rozsahu od približne 1:25 do 1, 5 ; "L, (i v) od 6% do 90%, na jlepšie od 10% do 25% hmnln. v pi idstate vn vode nerozpust ne j zložky s i e t o v·: h: i > -hn č i n..i dla. najlepšie tvorenej typom b:i funkčného moru miŕc 11.. vyhrnriéhn z d i. vi.nyIbenzénu.. . f i, vi nyj trií urnu,, d i ., I Ί y'! ť i ti átu. .· v··.' ·,:.··. ii . .ťj. i -i'.l z j<:::í::Ii it.v:11i.i o .1. '.'bo viacerých r1 J \·'! 1 ! r 1 v> -11 ; 1:.i. i"<::i biakrylovej kyseliny alebo z lo :.i. i iái: ie Lýi1 rt.'.o blf unkcnýoli typoy im >·, omér nv, predi m ; Li u:·: i:··..' r a iýc| i d X m X n y I. h en z é n oni, (p) od 2% do 33'/·., najlepšie od 4% do 23% hmoti t. e mu X g á t o r o v e j zložky,, ktorá je rozpustná v olejovej fáza a ktorá je vhodná pre vytvorenie stabilnej emulzie voda v oleji, zmienená emulgátorová zložka je najXepšie tvorená emuXgátorom, vybraným zo sorbitanových esterov mastných k y s e j, í n, p o 1 y g 1 y c e r i no v ý c h e s t e r o v ma :¾ t n ý c h k y s e 1 in. mastných kyseXXn a esterov odvodených od poXyoxyetyXénu a z kombinácii týchto emulgátorov, najXepšie obsahujúcich sorhltan monooleát a sorbitan trioleát vo váhovom pomere monooleátu k tr loj eá tu od 2 = 1 do 5:1, a b) vodnej fáze. skladajúcej sa z vodného roztoku obsahujúceho o cl 0, 2% do 4 0 %. n a j X e p š i e od 0, 5% do 20% hmotn. v o d o u r o z p u s t n é h o e j. e k t r o 1 y t u, na j 1 e p š i e t v o r e n é h o j e d n o u al e bo viacerými vodourozpustnými sólami alkalických kovov alebo kovov a1ka1ických zem1n. naj1epšie obsahujúceho ch1.or id vápenatý a najlepšie ďalej obsahujúceho od 0.02% do D,4%, najlepšie od 0,1% do 0,2% hmotu. vodourozpustného iniciátoru radllálovej polymerizácie, váhový pomer zmienenej vodnej fáze k zmienenej olejovej fázi tvoriacou zmienenú emulziu je v rozsahu od 12:1 do 100:1, najlepšie od 20:1 do 70:1, a B) štruktúra penového materiálu je tak hydrofilná, Se vykazuje adhézne napätie od 15 do 65, na jlepšie od 20 do 65 dyn/om. keď , absorbovaná syntetická moč má -povrchové napätie 65 ±_ 5 dyn/cm. 1
3. Penový materiál podlá k toréhokolvek z bodov 1 až 2. v y z n a č u j ú c 1. s a t ý m, že štruktúra v okamihu svojho použitia ako absorbentu má C a) hustotu od 0,01 do 0,08 g/cm t, vztiahnuté na suchú váhu, (h) priemernú veľkosť pórov od 5 do 100 mikrónov C c) navrátenie do pôvodného -tvaru z ohybu stlačením také., že sa štruktúra vráti na svoju pôvodnú hrúbku za jednu minútu aspoň z 85%, poklal je suchá pri 20''c, alebo aspoň zo 75%, keď je nasýtená po svoju voľnú absorbčnú kapacitu pri 07' Ό svi rt e t.i..eky/*1 močom s povrchovým napätiu) 65 i 5 dyn/cm, keď boja stlačená jedni.) minútu. ľ. 4 ( . .:1) voľnú ·ιΙ·ι>;ι u- bri „J k· ιρπ · i. tu pri.. 37'"Τ', nspoň 1.2 ml. x mri n mného synteticke^c» moču na gram suchého penového ma loriálu, (o) absorbčná kapacita zmieneného g y n ť e tru: k i'h.o mocú pod tlakom 5, 1 k ľa udržovaným 1.5 minút pr i. 37° C, ktorá je aspoň 5% svojej v o Inej a bs or berte j kapacity. že zmienený peny za 30 aspoň 10 ml vertikálnej C f) vertikálna p r es a k ovada rýchlosť pri. 3 7'"'C takú, syntetický* moč presiakne 5 cm vertikálnej dĺžky minút alebo menej, a C g) vertikálna presakovania absorbčná kapacita je zmieneného syntetického moču na gram peny p r ..i. P r e s a k o v a c: e j v ý š k e 11, 4 c m .
4. Penový materiál poeľa ktoréhokoľvek z. bodov 1 až 3, vyznač u j u c i sa t ý m. že v podstate neobsahuje polárne funkčné skupiny na svojej polyinérovej štruktúre, ale obsahuje od J 0,1% do 10%. najlepšie od 0,1% do 7% hmotn. z o s't a t k oh o h y d r o f i 1 i z a č n é h o č i n i dl a vy t) r a n é h o z n e d r á ž. d i v ý c: h tenzidov a vodou hydratovateľných anorganických soli. najlepšie chlorid vápenatý.
5. Zbortený polyméru-ý penový materiál. ktorý po kontakte s vodnými telovými, tekutinami sa roztiahne a je potom vhodný pre absorbelu zmienenýzeh tekutín, zmienený polyméru-ý penový materiál v z y n a č u j ú c i s a t ý m. že sa skladá z h y d r~ o f 1.1 n e j o h y b n e j, n e h y d r o 1 y z o v a t e I n e j š t r u k t, ú r y s n a v z á j o m prepojenými o t; vereným i pórmi. a táto štruktúra má špecifický povrch na základe kapilárneho sania od 0, 5 do 5. Q m'“V g a táto štruktúra obsahuje od 0,5% do 20% hmotn. zostatkového vr:) vode nerozpustného emulgátoru a od 0.1% do 7% hmotn. toxikologický prijateľné hydroskopické hydratovateľné soli a zmienená štruktúra ďalej má A) v zbortenom stave C i.) obsah vody od 4% do 15% hmotn. vzhľadom k polymér n -ému penovému materiálu, a C11.) hustotu na suchý základ od 0, 08 do lj, 3 g/ciir3, a 13) v roztial'inutorn stave (1) objem pórov od 12 do 100 mi/g C11.) odolnosť prir.it 1. ohybu stlačením takú. že tlak 5. 1 kPa po 1 ·.!.·· 5% ,|o 95%., dobe pôsobenia I 5 minút spôsobí do ľomár. i u r f; - s t hájenie štruk kúry, keď .je nasýtená pri 07'íj pi i svoju voľnú absorbčnú k apači l. u synteticky/». m r“ < "im c pnur chovým i m p·: i L í ííi 6Fi b dyn/cm, a (11i hustotu na suchom základe po nasýtení |::>o svoju voľnú absorbčnú k apači tu lunienený/n synt .e ti clcy/n močo»? ' ·)% až 287 svojej hustoty na suclxom základe v zbortenom stave.
6. Absorbčný predmet obzvlášť vhodný pr e . absorbovanie a zadržiavanie vodných telových tekutín, zmienený predmet vy z n a š u ...j ú c: 1. s a t ý m, že obsahuje: A) pre kvapaliny relatívne nepriepustnú podpornú fóliu B) penový materiál podlá ktoréhokoľvek z bodov 1 až 5, spojený so spomenutou podpornou fóliou tak, že penový materiál Je « umiestnený medzi zmienenou podpornou fóliou a oblasťou vylučovania tekutiny osobou, užívajúcou tento predmet.
7. Absorbčný predmet podľa bodu 6. v y z n a č u ...i ú c i s a t ý m, že ďalej obsahuje v podstate pre kvapalinu priepustnú vrchnú fóliu, penový materiál. je prítomný v štruktúre absorlačného jadra, ktoré je umiestnené medzi spomenutou pre kvapaliny relatívne nepriepustnou podpornou fóliou a zmienenou v podstate pre kvapaliny priepustnou vrchnou fóliou, zmienená štruktúra absorbčného jadra výberovo obsahuje ďalší diel z častíc celulózových vlákien alebo z vlákien polyméryj-ýeh gelových činidiel a z kombinácií týchto ďalších dielov alebo výberovo môže mať konfiguráciu s viacerými vrstvami, s hornou vrstvou pozostáva j Cicou z celulózových , vlákien. vybraných z huni. cínových vlákien a zo ztužených skaných zkaderenýeh celulózových vlákien a obsahu júci od 0% do * 10% hmôtn. zmienenej vrchnej vrstvy z polymérn-ých častíc gelového činidla a zo spodne j vrstvy, obsahujúcej penový materiál. 0. Absorbčný predmet podlá ktoréhokolvek z bodov 0 až 7, v y z n a č u j ú c: x s a t ý m, že je vo Forme pi. i. e n k y na j e dno použ it i e, pr i čom A) zmienená vrchná fólia sa kryje s jedným povrchom spomenutélio absorbčného jadra, n h f á t i'l iéb B) zmienená podporná fólia sa kryje s povrchom jadra, ktoré ic na opačnej. strane vzhľadom k povrchu ja..·.! r a. ŕw·; k upomenú ke j povrc .! inve.j 1V1 i i. i a má šl r ku väčšiu než j r: jodľ a kým vzniku zml.i.: ;nené okrajové časí t; 1 podpornej ľó j.::i.e. k h v ί r pr'esahu jú cez .jadro, a zmienené absor bčné jadro má l. var presýpacích Ιίο d In . 4