SK17582001A3 - Spôsob kontroly tvorby peny - Google Patents

Description

Predkladaný vynález sa týka spôsobu kontrolovania vytvárania peny pri vlastnom spôsobe spracovania. Tento spôsob je hlavne vhodný na použitie v recyklačných spôsoboch, ako je spôsob odstraňovania tlačiarenskej farby z papiera. V tomto spôsobe je zahrnuté pridávanie činidla, kontrolujúceho tvorbu peny, k substancii, ktorá má byť spracovaná. Uvedené činidlo, regulujúce tvorbu peny zaisťuje, aby tvorenie peny bolo dostatočne veľké nato, aby napomáhalo odstraňovať nežiadúce substancie, avšak nie príliš veľké, aby sa predchádzalo možnosti upchávania pri nežiadúcom vzraste tvorby peny. To potom vedie k zlepšeniu účinnosti a k znižovaniu nákladov na údržbu zariadenia.

Doterajší stav techniky

Pri mnohých spôsoboch, vrátane výrobných a recyklačných spôsobov, dochádza k zvýšenému vzrastu tvorby peny. K tomu dochádza napríklad pri miešaní či pretrepávaní prostriedku, v ktorom sa daný spôsob uskutočňuje a často spôsobuje zhoršovanie podmienok a opotrebovanie zariadenia, ak sú prítomné substancie, ktoré podporujú tvorbu peny, avšak vlastným spôsobom nedochádza k ich odstraňovaniu. Medzi takéto spôsoby patrí napríklad výroba papieru a recyklácia papiera.

Je veľmi dobre známe používanie činidiel, ako sú povrchovo aktívne látky alebo mydlá pri spôsoboch odstraňovania tlačiarenskej farby z odpadového starého papiera pri výrobe recyklovaného papiera. Do kvapalného prostredia obsahujúceho papier sa pridávajú povrchovo aktívne látky, aby podporovali odstraňovanie čiastočiek tlačiarenskej farby z povrchu papiera, pričom sa tvorí roztok alebo suspenzia v kvapalnom prostredí. To je typický spôsob odstraňovania tlačiarenskej farby. Predovšetkým tieto povrchovo aktívne látky sú zodpovedné za tvorenie peny v kvapalnom prostredí, ako je to pri používané recyklačných spôsobov. Určité množstvo peny je žiadúce, pretože podporuje oddeľovanie častíc tlačiarenskej farby od povrchu papiera. Avšak, keď sa tvorí príliš veľké množstvo peny, pôsobí to väčšinou značné problémy.

Ak sa tvorí príliš mnoho peny, je potom potrebné jej prebytok odstraňovať pomocou sprchy alebo kropením. To však zvyšuje spotrebu vody pri použitom spôsobe, čo je nežiadúce ako z hľadiska nákladov, tak vzhľadom na dopad na životné prostredie. Zabraňovanie tvorenia peny spôsobuje zúženie vo výrobnej linke, sú potrebné odpeňovače, čo však zvyšuje náklady a znižuje produkciu. Avšak problém optimálnych výrobných podmienok nie je vyriešený ani keď sa používajú odpeňovače. Prebytok peny často vedie tiež k nekonzistencii odstraňovanej tlačiarenskej farby a stratám vlákien, čo vedie k nízkemu výťažku finálneho recyklovaného papiera. Okrem tohto potom môže napríklad odtekajúca pena z prevádzky prispievať k prenášaniu a vyplavovaniu tuhých častíc, ktoré musia byť odstránené. Prebytok peny môže prispievať k znečisťovaniu a môže ovplyvňovať bezpečnosť prevádzky.

Na riešenie týchto problémov je známe pridávanie odpeňovacích činidiel pri uskutočňovaní spôsobu, pri ktorom dochádza k peneniu. Zvláštna pozornosť bola venovaná alkoxylátovým glyceridom mastných kyselín. V publikovaných patentoch a patentových prihláškach JP 03 000881, ďalej vJP 06 004 946, CA 2 047 182, CA 2 047 183, WO 92/07996, WO 92/07997, US 5 281 358 a JP 05 222 686 sa uvádza použitie vyššie uvedených zlúčenín ako odpeňovacách činidiel pri spôsobe recyklovania papiera.

Okrem tohto uvádza JP 06 108 390 použitie alkoxylátových esterov mono- alebo polykarboxylových kyselín a ich anhydridov ako odpeňovacích činidiel. US 4 950 420 uvádza odpeňovacie činidlá obsahujúce polyhydridové estery mastných kyselín. US 4 376 Olluvádza ako odpeňovacie činidlá estery mastných kyselín a monoalkoholov alebo polyolov. Ako alternatívne odpeňovacie činidlá súvUS 5 718 801 uvedené sorbitanové estery.

Obidva patenty US 2 923 687 a US 3 198 744 sú zamerané na výrobu papiera. Ako odpeňovacie činidlá uvádza polyhydridové alkoholy, lecitín, voľné mastné kyseliny a estery mastných kyselín a polyoxypropylátovaného glycerolu. V JP 11 076 703 sú napríklad ako odpeňovacie činidlá uvedené propylénglykol-stearát, glycerín-oleát a erytritol-stearát.

Problém pri známych odpeňovacích činidlách spočíva v tom, že môžu potlačiť tvorenie peny v úplne celom rozsahu, takže sa potom neprejaví užitočnosť prítomnosti mierneho množstva peny.

Podstata vynálezu

Predmetom tohto vynálezu je vyriešenie problémov, ktoré súvisia s danou vyššie uvedenou oblasťou techniky. Špecificky je premetom tohto vynálezu poskytnutie spôsobu použitia činidiel na kontrolu tvorby peny s vynikajúcimi vlastnosťami v porovnaní so známymi odpeňovacími činidlami. Predmetom predloženého vynálezu je taktiež poskytnutie spôsobu použitia činidiel regulujúcich tvorbu peny, ktoré potlačujú tvorenie peny do tej miery, aby sa zabránilo problémom, vyplývajúcim z prebytku peny, pritom však dovoľujú, aby vo vhodnej miere pre daný spôsob pena vznikala.

Predložený vynález teda poskytuje spôsob regulovania tvorby peny, pričom pri tomto spôsobe dochádza k styku substancie s činidlom regulujúcim tvorbu peny, ktoré obsahuje jednu alebo viac nasledujúcich esterových zlúčenín (a) až (c):

(a) ester vytvorený z nasýteného alebo nenasýteného lineárneho alebo rozvetveného alifatického alkoholu majúceho 1 až 18 uhlíkových atómov, pričom tento alkohol môže obsahovať jednu alebo viac hydroxylových skupín a nasýtené alebo nenasýtené lineárne alebo rozvetvené alifatické monokarboxylové kyseliny majúce 6 až 24 uhlíkových atómov, pričom táto karboxylová kyselina môže byť nesubstituovaná alebo môže byť substituovaná jednou alebo niekoľkými hydroxylovými skupinami;

(b) ester vytvorený esterifikáciou aspoň jednej z hydroxylových skupín v nasýtenom alebo nenasýtenom lineárnom alebo rozvetvenom alifatickom polyole majúcom 2 až 6 uhlíkových atómov s nasýtenou alebo nenasýtenou lineárnou alebo rozvetvenou alifatickou monokarboxylovou kyselinou majúcou 6 až 24 uhlíkových atómov, pričom karboxylová kyselina môže byť nesubstituovaná alebo môže byť substituovaná jednou alebo niekoľkými hydroxylovými skupinami alebo esterifikáciou aspoň jednej z hydroxylových skupín v polyole s oligomérom vzniknutým kondenzáciou danej monokarboxylovej kyseliny, pričom tento polyol môže byť parciálne alebo celkom esterifikovaný; a (c) ester vytvorený esterifikáciou aspoň jednej z hydroxylových skupín v polyetylénglykole majúcom relatívnu molekulovú hmotnosť do 1500 a/alebo v polypropylénglykole majúcom relatívnu molekulovú hmotnosť dô 1500 a/alebo v metoxypolyethylénglykole majúcom relatívnu molekulovú hmotnosť do 1500 s nasýtenou alebo nenasýtenou lineárnou alebo rozvetvenou alifatickou monokarboxylovou kyselinou majúcou 6 až 24 uhlíkových atómov, pričom karboxylová kyselina môže byť nesubstituovaná alebo môže byť substituovaná jednou alebo niekoľkými hydroxylovými skupinami, alebo esterifikáciou jednej z hydroxylových skupín v polyetylénglykole a/alebo polypropylénglykole s oligomérom vzniknutým kondenzáciou uvedenej monokarboxylovej kysliny;

pričom uvedené činidlo na kontrolu peny je schopné najprv potlačovať tvorenie peny a následne tvorbu peny umožňuje.

Predložený vynález taktiež poskytuje spôsob odstraňovania tlačiarenskej farby z papiera, pričom tento spôsob pozostáva z:

(a) privedenia papiera do styku s činidlom kontrolujúcim tvorbu peny, tak ako je to vyššieho uvedené;

(b) izolovanie papiera, z ktorého bola tlačiarenská farba odstránená.

Podľa tohto vynálezu sa ďalej poskytuje použitie jedného alebo viacerých činidiel kontrolujúcich tvorbu peny tak, ako je to uvedené vyššie pri kontrole tvorby peny pri spôsobe spracovávania substancie, pričom uvedené činidlo na reguláciu tvorby peny je schopné najprv potlačovať tvorenie peny a následne tvorbu peny umožňuje.

Spôsob podľa tohto vynálezu má výhodu pri kontrole tvorby peny v tom, že umožňuje celkom sa vyhnúť vyššie popísaným problémom, ktoré sú spojené so vznikom prebytku peny. Avšak činidlo, ktoré je použité v tu uvedenom spôsobe, nie je iba odpeňovacie činidlo, ale je to činidlo, ktoré kontroluje tvorbu peny. Toto činidlo má schopnosť kontrolovať tvorenie peny postupným spôsobom, pričom sa najprv potlačuje tvorba peny ale ďalej je následne umožnené, aby sa táto tvorba zvyšovala. Tento spôsob má teda ďalšiu výhodu, čo je viac účinné pri odstraňovaní nežiadúcich substancii počas spôsobu a to ako výsledok pôsobenia prítomnosti mierneho množstva peny. Ďalšia výhoda tohto spôsobu spočíva vtom, že uvedené estery činidla kontrolujúceho tvorbu peny, sú biologicky odbúrateľné. Preto teda tu uvedené činidlá kontrolujúce tvorbu peny neznamenajú žiadne významné ohrozenie životného prostredia.

Spôsob podľa predloženého vynálezu nemá žiadne zvláštne obmedzenie s tým, že sa jedná o spôsob, ktorý prináša úžitok pri pridávaní činidla regulujúceho tvorbu peny. S výhodou sa tento spôsob uskutočňuje vo vodnej fázy. Tento tu uvedený spôsob môže byť spôsob výroby alebo spôsob recyklovania nejakej substancie. Pri výhodnom vyhotovení tohoto vynálezu sú touto substanciou napríklad noviny, magazíny, knihy, výtlačky z počítačov, obalový papier, alebo to môžu byť plasty na báze papiera. Zvlášť je výhodné, pokiaľ je daný spôsob spôsobom výroby papiera, alebo je to spôsob použitý na recyklovanie papiera.

Keď je daný spôsob spôsobom na recyklovanie, je výhodné, pokiaľ oddeľovanie obsahuje nejakú substanciu, ktorá má byť recyklovaná, s výhodou papier anežiadúcou substanciou je s výhodou farbiace činidlo ako atrament, farba, tlačiarenská farba alebo viac substancií, známych v priemyslovom odvetví zaoberajúcom sa recyklovaním papiera, ako lepivé priľnavé zložky.

Monokarboxylové kyseliny, ktoré sú použité na tvorbu esterov pre tu uvedené činidlá kontrolujúce tvorbu peny, s výhodou obsahujú 12 až 22 uhlíkových atómov. Tieto monokarboxylové kyseliny sú typicky mastné kyseliny vyskytujúce sa v prírode. Také ako sú prítomné repkovom semene, ale tieto kyseliny však môžu byť aj iné, ako vyskytujúce sa v prírode. Pri zvlášť výhodnom vyhotovení sú tieto kyseliny vybrané zo skupiny, ktorú tvorí kyselina olejová, kyselina linolová, kyselina linolénová, kyselina palmitoolejová, kyselina arachidová, kyselina ricínoolejová, kyselina gadoleová alebo iné iné nenasýtené kyseliny, ktoré majú 20 uhlíkových atómov, kyselina z repky alebo iné nenasýtené kyseliny s 22 uhlíkovými atómmi alebo ich zmesi.

Uvedené alifatické alkoholy použité na vznik esterov typu (a) majú 1 až 18 uhlíkových atómov a môžu mať jednu alebo viac substituovaných hydroxylových skupín. Medzi výhodné alifatické alkoholy pre použitie podľa tohoto vynálezu patrí napríklad metanol, izopropanol, butanol a isobutanol.

Polyoly, ktoré sú použité na vznik esterov typu (b) majú 2 až 6 uhlíkových atómov, Medzi zvlášť výhodné polyoly patrí napríklad gylcerol, trimetylolpropan, sorbitan, sorbitol, pentaerytritol, neopentylglykol a ich zmesi.

Polyetylénglykol a polypropylénglykol použitý na vznik esterov typu (c) majú typicky veľkosť relatívnej molekulovej hmotnosti 1500 alebo nižšej. Pri výhodnom vyhotovení má polyetylénglykol a polypropylénglykol relatívnu molekulovú hmotnosť 600 alebo nižšiu, výhodnejšie potom 200 alebo nižšiu.

Spôsob vzniku uvedených esterov použitých v tomto spôsobe, nie je nijak zvlášť obmedzený. Avšak tieto estery môžu byť pripravované pomocou štandartných učebnicových spôsobov priamej esterifikácie a/alebo transesterifikácie.

Množstvo odpeňovacieho činidla použitého pri spôsoboch podľa predloženého vynálezu nie je zvlášť obmedzené, používa sa tak, aby negatívne neovplyvnilo vlastnosti, ktoré pôsobia kontrolným spôsobom na tvorbu peny. Množstvo môže byť určené podľa individuálneho spôsobu. Typické je použitie množstvo odpeňovacieho činidla 100 ppm až 1000 ppm relatívne k substancii, ktorá má byť spracovaná, a to v suchom stave.

Spôsob podľa tohto vynálezu typicky zahŕňa podstatné potlačenie tvorby peny v počiatočnom stupni spôsobu pri ktorom dochádza k tvoreniu peny Všeobecne býva výška peny na povrchu kvapalného prostriedku nižšia v počiatočnom stupni tohto spôsobu, keď sa uskutočňuje podľa tu uvedeného spôsobu. S výhodou je výška peny aspoň o 10% menšia, výhodnejšie o 25% menšia a najvýhodnejšie potom o 50% menšia v tomto bode v počiatočnom stupni spôsobu. Toto zníženie tvorby peny nevyžaduje ani tak rozloženie cez celý počiatočný stupeň, ale skôr vyžaduje, aby sa dospelo k dosiahnutiu určitého bodu v počiatočnej fázy, Všeobecne tento spôsob umožňuje najväčšie možné potlačenie tvorby peny, ak je umiestnenie na začiatku spôsobu postupu a to v vtedy, ak v v počiatočnom stupni spôsobu dochádza k vyššiemu stupňu redukcie peny pri spôsobe nepoužívajúceho prostriedok na potlačovanie peny. V priebehu začiatočného stupňa sa použije účinok potlačovania tvorby peny uvedených činidiel podľa tohto vynálezu, ako je stanovené podľa výšky peny, čo je uvedené vyššie, a je v typicky širokom podobnom rozmedzí tak, že z iných známych činidiel na potlačovanie tvorby peny ako je Paracum® -82/ES, keď sa použije v podobnej koncentrácii. Pod pojmom „Počiatočný stupeň“ sa tu neoznačuje špeciálne vymedzený a všeobecne označovaný stupeň daného spôsobu, v ktorého priebehu dochádza k potlačovaniu tvorby peny. Tento počiatočný stupeň teda môže najprv zaujímať 50% doby celkového spôsobu, alebo môže zaujímať najprv 25% doby spôsobu alebo najprv 10% doby spôsobu, v závislosti na špecificky komplikovanom spôsobe.

Tu predložený spôsob v sebe typicky zahŕňa uvažované značné množstvá tvorby peny v priebehu nasledujúceho stupňa spôsobu, pri ktorom dochádza k vzniku peny. Tento nasledujúci stupeň spôsobu je časť spôsobu, ktorý zostáva po kompletnom ukončení počiatočného stupňa. Uvažované značné množstvo vznikajúcej peny môže znamenať množstvo peny, ktoré je nižšie ako produkované pri konvenčných spôsoboch. Ak sa tento spôsob uskutočňuje za prítomnosti uvedeného činidla, je výška peny na povrchu kvapalného média s výhodou aspoň 40% aspoň 60% alebo aspoň 75% výšky peny bez prítomnosti uvedeného činidla (čo závisí od daného špecifického spôsobu), pričom stanovenie sa uskutočňuje po úplnom dokončení spôsobu. Výhodnejšie je, pokiaľ je výška peny za prítomnosti uvedeného činidla, pričom sa stanovenie uskutočňuje po úplnom dokončení spôsobu. Za určitých okolností môže byť výška peny aspoň 100%, aspoň 150% alebo aspoň 200% výšky peny, pokiaľ nie je spôsob ovplyvňovaný väčšími množstvami peny, ktorá by bola prítomná vo finálnom stupni spôsobu. V tomto poslednom stupni je účinok pôsobenia proti tvorbe peny týchto tu uvedených činidiel použitých podľa tohto vynálezu podstatne slabší, ako keď sa použijú iné typické činidlá pôsobiace proti tvorbe peny, ako napríklad

Paracum®-82/ES. Pokles pôsobenia proti tvorbe peny týchto tu uvedených činidiel v poslednom stupni zaručuje, že sa produkuje mierne množstvo peny, čo napomáha odstraňovaniu nežiadúcich substancií napríklad pri recyklačných spôsoboch.

Predkladaný vynález je ďalej podrobnejšie popísaný pomocou rôznych spôsobov, napríklad podľa rôznych spôsobov vyhotovenia. Účelom týchto ďalej tu uvedených príkladov je však iba vynález bližšie ilustrovať, pričom však neznamenajú akékoľvek obmedzenie obsahu a rozsahu tohto vynálezu.

Príklady vyhotovenia vynálezu

V ďalej uvedených príkladoch sa vodná fáza obsahujúca drť, používa na poskytnutie podmienok, ktoré sú podobné podmienkam, na ktorých sú založené komerčné spôsoby na odstraňovanie tlačiarenskej farby.

lOOOg zriedenej drte reprezentujúcej 1% hmotn. suchej hmoty získanej z časopisov sa vloží do nádoby s objemom 5000 m. Táto nádoba sa potom kalibruje na milimetre, aby bolo možné stanovovať výšku peny v rôznych časových intervaloch, čo je spôsob merania stupňa penenia systému a teda odpeňovacích vlastností a vlastností v zmysle kontrolovania tvorby peny daného prostriedku.

Pre každý testovací pokus sa do uvedenej nádoby vloží požadované množstvo produktu kontrolujúceho tvorbu peny. Pretože sa požaduje, aby požadované množstvo činidla kontrolujúceho tvorbu peny bolo veľmi nízke (100 ppm až 1000 ppm, vzťahujúce sa na suchú drť), zriedi sa (na koncentráciu 1/10) isopropylalkoholom (IPA).

Uvedená nádoba sa potom umiestni pod flotačný rotor a vstupným zariadením sa privádza vzduch rýchlosťou 10 litrov za minútu, aby sa týmto spôsobom napodobnili bežné flotačné podmienky.

Uvedený spôsob sa nechá takto pokračovať počas doby 5 minút, pričom sa každých 15 sekúnd meria výška peny.

Príklad 1-Vplyv koncentrácie

Podľa vyššie uvedeného spôsobu sa teraz testujú nasledujúce činidlá:

(1) Drť (2) Drť (1) + 0,11111% hmotn. neiónovej povrchovo aktívnej látky Hartaflot® SE6600 od firmy Huntsman Corp., Canada Inc., P.O.Box 403, Guelph, ON N1H 6KS (2a) Drť (2) + 140 ppm glycerolesteru kyseliny monoolejovej (2b) Drť (2) + 280 ppm glycerolesteru kyseliny monoolejovej (2c) Drť (2) + 560 ppm glycerolesteru kyseliny monoolejovej

Výsledky sú uvedené v nasledujúcej Tabuľke 1.

Tabuľka 1

Čas/s	Vvška nenv/mm
Drť 1	Drť 2	Drť 2a	Drť 2b	Drť 2c
15	55	70	35	20	15
30	53	105	35	25	18
45	55	120	38	30	20
60	58	140	38	30	25
75	55	145	40	33	28
90	53	140	48	38	28
105	50	130	55	40	28
120	24	125	60	40	30
150	48	115	68	42	35
180	45	95	75	45	40
240	40	90	90	65	45
300	38	60	90	105	65

V tabuľke 1 je ukázané, že prítomnosť činidiel kontrolujúcich tvorbu peny dokazuje zreteľné vlastnosti pôsobiace na potlačovanie peny, čo sa prejavuje znížením tvorby peny v porovnaní so systémom obsahujúcim povrchovo aktívnu látku. Okrem tohto dovoľuje prítomnosť uvedeného činidla, aby bolo v systéme prítomné mierne množstvo peny a to počas doby 5 minút.

Príklad 2 -Vplyv typu esteru

Podľa vyššie uvedeného spôsobu sa testujú nasledujúce činidlá:

(1) Drť (2') Drť (1) + 0,1% hmotnostý Haraflot ®SE-6600 (3) Drť (2') + Paracum ®-82/ES (propoxylárovaný ester známy ako odpeňovadlo) od firmy KÔLB AG.CH-8908 Heigen-Švajčiarsko (4) Drť (2') + 280 ppm glycerolesteru kyseliny monolejovej (5) Drť (2') + 280 ppm zmesi, ktorá pozostáva z 25 % hmotn. metylesteru kyseliny linolovej a 65% hmotn. metylsesteru kyseliny olejovej (6) Drť (2') + 280 ppm sorbitanesteru kyseliny monoolejovej (7) Drť (2') + 280 ppm esteru kyseliny olejovej a polyetylénglykolu (PEG) 200

Výsledky sú uvedené v nasledujúcej Tabuľke 2.

Tabuľka 2

Čas/s	Vvška nenv/mm
Drť 1	Drť 2'	Drť 3	Drť 4	Drť 5	Drť 6	Drť 7
15	55	80	20	22	25	28	30
30	53	105	22	27	30	35	35
45	55	115	28	30	32	40	40
60	58	120	30	32	38	43	42
75	55	130	30	38	38	45	45
90	53	132	32	38	40	48	45
105	50	135	35	40	42	50	45
120	45	135	35	40	45	55	45
150	48	115	40	45	50	58	45
180	45	105	42	50	55	60	40
240	40	95	40	65	58	65	48
300	38	80	40	85	70	80	55

V tabuľke 2 je ukázané, že prítomnosť činidiel kontrolujúcich tvorbu peny dokazuje vynikajúce vlastnosti pôsobiace na potlačovanie peny vzhľadom k známemu odpeňovaciemu prostriedku. Je to jasné podľa údajov pri drti 4 až 7. ktoré sú spracované podľa tohto vynálezu, kde je tvorba peny zhrnutá po 10 sekundách; pri komerčnom produkte (drť 3) je tvorba peny udržiavaná stále na nízkej úrovni. Prítomnosť uvedeného činidla však naviac dovoľuje, aby bolo v systéme prítomné mierne množstvo peny, a to počas 5 minúť, čo nie je pozorované pri použití známeho odpeňovacieho prostriedku. Všeobecne teda možno zhrnúť, že predložený vynález je zvlášť výhodný pretože umožňuje zvýšenie tvorby peny v neskorších stupňoch uvedeného spôsobu. To je jasné napríklad podľa progresívneho rastu úrovne peny od doby 150 sekúnd, ako je to vidieť podľa vyššie uvedených príkladov (drť 4 až 7) a čo nie je jasné pri drti 1, drti 2' alebo drti 3.

Priemyselná využiteľnosť

Činidla kontrolujúce tvorbu peny podľa tohto vynálezu, ktoré sú schopné najprv potlačiť vznik peny a následne umožnia, aby sa mohla pena vytvoriť, sú významné predovšetkým pre papierenský priemysel a priemyslové odvetvie, zamerané na recyklačné postupy spracovania v recyklačných spôsoboch, ako je spôsob odstraňovania tlačiarenskej farby z papiera, pričom ich použitie vedie k zlepšeniu účinnosti a k znižovaniu nákladov na údržbu zariadenia.

Claims (20)

1. Spôsob kontrolovania tvorby peny, vyznačujúci sa tým, že sa privádza do kontaktu substancia s činidlom kontrolujúcim tvorbu peny, ktoré obsahuje jednu alebo viac nasledujúcich esterových zlúčenín uvedených pod bodom a) až c):

a) ester vytvorený z nasýteného alebo nenasýteného lineárneho alebo rozvetveného alifatického alkoholu majúceho 1 až 18 uhlíkových atómov, pričom tento alkohol môže obsahovať jednu alebo viac hydroxylových skupín a nasýtené alebo nenasýtené lineárne alebo rozvetvené alifatické monokarboxylové kyseliny majúce 6 až 24 uhlíkových atómov, pričom táto karboxylová kyselina môže byť nesubstituovaná alebo môže byť substituovaná jednou alebo niekoľkými hydroxylovými skupinami;

b) ester vytvorený esterifikáciou aspoň jednej z hydroxylových skupín v nasýtenom alebo nenasýtenom lineárnom alebo rozvetvenom alifatickom polyole majúcom 2 až 6 uhlíkových atómov, s nasýtenou alebo nenasýtenou lineárnou alebo rozvetvenou alifatickou monokarboxylovou kyselinou majúcou 6 až 24 uhlíkových atómov, pričom karboxylová kyselina môže byť nesubstituovaná alebo môže byť substituovaná jednou alebo niekoľkými hydroxylovými skupinami, alebo esterifikáciou aspoň jednej z hydroxylových skupín v polyole s oligomérom, vzniknutým kondenzáciou danej monokarboxylovej kyseliny, pričom tento polyol môže byť parciálne alebo celkom esterifikovaný; a

c) ester vytvorený esterifikáciou aspoň jednej z hydroxylových skupín v polyetylénglykole majúcom relatívnu molekulovú hmotnosť do 1500 a/alebo v polypropylénglykole majúcom relatívnu molekulovú hmotnosť do 1500 a/alebo v metoxypolyetylénglykole majúcom relatívnu molekulovú hmotnosť do 1500, s nasýtenou alebo nenasýtenou lineárnou alebo rozvetvenou alifatickou monokarboxylovou kyselinou majúcou 6 až 24 uhlíkových atómov, pričom karboxylová kyselina môže byť nesubstituovaná alebo môže byť substituovaná jednou alebo niekoľkými hydroxylovými skupinami, alebo esterifikáciou jednej z hydroxylových skupín v polyetylénglykole a/alebo polypropylénglykole s oligomérom, vzniknutým kondenzáciou uvedenej monokarboxylovej kyseliny;

pričom činidlo na kontrolu tvorby peny je schopné najprv potlačovať tvorenie peny a následne tvorbu peny umožňuje.

2. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že monokarboxylová kyselina obsahuje 12 až 22 uhlíkových atómov.

3. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že monokarboxylová kyselina je nenasýtená monokarboxylová kyselina.

4. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že monokarboxylová kyselina je prírodná mastná kyselina.

5. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že monokarboxylová kyselina je vybratá zo skupiny, ktorú tvorí kyselina olejová, kyselina linolová, kyselina linolénová, kyselina palmitoolejová, kyselina ricínoolejová, kyselina gadoleová alebo iné nenasýtené kyseliny, ktoré majú 20 uhlíkových atómov, kyselina z repky alebo inej nenasýtenej kyseliny s 22 uhlíkovými atómmi, alebo ich zmesi.

6. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že alifatický alkohol je vybratý zo skupiny, ktorú tvorí metanol, izopropanol, butanol, izobutanol alebo ich zmesi.

7. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcu nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že polyol je vybratý zo skupiny, ktorú tvorí glycerol, trimetylpropán, sorbitan, sorbitol, pentaerytritol, neopentylglykol a ich zmesi.

8. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že jedna z hydroxylových skupín v polyole je esterifikovaná.

9. Spôsob kontrolovania tvorby peny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že relatívna molekulová hmotnosť polyetylénglykolu a/alebo relatívna molekulová hmotnosť polypropylénglykolu je 200 alebo nižšia.

10. Spôsob regulovania tvorby peny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že substancia je papier.

11. Spôsob výroby substancie alebo spôsob recyklovania substancie, vyznačujúci sa tým, že je to spôsob, ktorý je definovaný v ktoromkoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až

10.

12. Spôsob výroby substancie alebo spôsob recyklovania substancie podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že obsahuje odstraňovanie farbiaceho činidla, tlačiarenskej černi, farby alebo jednej alebo viac lepivých látok zo substancie.

13. Spôsob odstraňovania tlačiarenskej farby z papiera, vyznačujúci sa tým, že sa pri ňom: a) privádza papier do styku s činidlom kontrolujúcim tvorbu peny, ako je definované v ktoromkoľvek z nárokov 1 až 9;

b)izoluje papier, z ktorého bola tlačiarenská farba odstránená.

14. Spôsob odstraňovania tlačiarenskej farby z papiera podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že sa ďalej pri ňom privádza papier do styku s činidlom, ktoré odstraňuje , tlačiarenskú farbu.

15. Spôsob odstraňovania tlačiarenskej farby z papiera podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že činidlo odstraňujúce tlačiarenskú farbu obsahuje povrchovo aktívnu látku alebo mydlo.

16. Použitie jedného alebo viacerých činidiel kontrolujúcich tvorbu peny tak, ako je definované podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, na kontrolovanie tvorby peny spôsobom spracovania substancie, pričom činidlo kontrolujúce tvorbu peny je schopné najprv potlačiť tvorbu peny a následne potom dovoľuje tvorenie peny.

17. Použitie jedného alebo viacerých činidiel kontrolujúcich tvorbu peny podľa nároku 16, pričom spôsob je výrobný alebo recyklačný spôsob.

18. Použitie jedného alebo viacerých činidiel kontrolujúcich tvorbu peny podľa nároku 17, pričom spôsob je spôsob recyklovania papiera.

19. Použitie jedného alebo viacerých činidiel kontrolujúcich tvorbu peny podľa nároku 17 alebo 18, pričom spôsob je spôsob odstraňovania tlačiarenskej černi z papiera.

20. Použitie jedného alebo viacerých činidiel kontrolujúcich tvorbu peny podľa nároku 17, pričom spôsob je spôsob výroby papiera.