SK1732000A3 - Data transmission system and a receiver of such system - Google Patents
Data transmission system and a receiver of such system Download PDFInfo
- Publication number
- SK1732000A3 SK1732000A3 SK173-2000A SK1732000A SK1732000A3 SK 1732000 A3 SK1732000 A3 SK 1732000A3 SK 1732000 A SK1732000 A SK 1732000A SK 1732000 A3 SK1732000 A3 SK 1732000A3
- Authority
- SK
- Slovakia
- Prior art keywords
- time
- data
- receiver
- tolerance
- transmitter
- Prior art date
Links
- 230000005540 biological transmission Effects 0.000 title claims abstract description 65
- 238000013480 data collection Methods 0.000 claims description 7
- 238000010438 heat treatment Methods 0.000 claims description 5
- XLYOFNOQVPJJNP-UHFFFAOYSA-N water Substances O XLYOFNOQVPJJNP-UHFFFAOYSA-N 0.000 claims description 5
- 238000009434 installation Methods 0.000 claims description 4
- 238000010586 diagram Methods 0.000 description 8
- 238000000034 method Methods 0.000 description 7
- 239000010453 quartz Substances 0.000 description 6
- VYPSYNLAJGMNEJ-UHFFFAOYSA-N silicon dioxide Inorganic materials O=[Si]=O VYPSYNLAJGMNEJ-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 6
- 230000004397 blinking Effects 0.000 description 4
- 230000002123 temporal effect Effects 0.000 description 4
- 238000009825 accumulation Methods 0.000 description 2
- 238000004364 calculation method Methods 0.000 description 2
- 230000010354 integration Effects 0.000 description 2
- 238000004519 manufacturing process Methods 0.000 description 2
- 238000003860 storage Methods 0.000 description 2
- 230000002277 temperature effect Effects 0.000 description 2
- 230000003679 aging effect Effects 0.000 description 1
- 230000002457 bidirectional effect Effects 0.000 description 1
- 230000000694 effects Effects 0.000 description 1
- 230000005611 electricity Effects 0.000 description 1
- 230000007613 environmental effect Effects 0.000 description 1
- 230000006870 function Effects 0.000 description 1
- 238000004393 prognosis Methods 0.000 description 1
- 238000004904 shortening Methods 0.000 description 1
Classifications
-
- G—PHYSICS
- G08—SIGNALLING
- G08C—TRANSMISSION SYSTEMS FOR MEASURED VALUES, CONTROL OR SIMILAR SIGNALS
- G08C17/00—Arrangements for transmitting signals characterised by the use of a wireless electrical link
- G08C17/02—Arrangements for transmitting signals characterised by the use of a wireless electrical link using a radio link
-
- G—PHYSICS
- G08—SIGNALLING
- G08C—TRANSMISSION SYSTEMS FOR MEASURED VALUES, CONTROL OR SIMILAR SIGNALS
- G08C15/00—Arrangements characterised by the use of multiplexing for the transmission of a plurality of signals over a common path
- G08C15/06—Arrangements characterised by the use of multiplexing for the transmission of a plurality of signals over a common path successively, i.e. using time division
-
- H—ELECTRICITY
- H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
- H04L—TRANSMISSION OF DIGITAL INFORMATION, e.g. TELEGRAPHIC COMMUNICATION
- H04L47/00—Traffic control in data switching networks
- H04L47/10—Flow control; Congestion control
- H04L47/28—Flow control; Congestion control in relation to timing considerations
-
- H—ELECTRICITY
- H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
- H04L—TRANSMISSION OF DIGITAL INFORMATION, e.g. TELEGRAPHIC COMMUNICATION
- H04L47/00—Traffic control in data switching networks
- H04L47/50—Queue scheduling
Landscapes
- Engineering & Computer Science (AREA)
- Computer Networks & Wireless Communication (AREA)
- Physics & Mathematics (AREA)
- General Physics & Mathematics (AREA)
- Signal Processing (AREA)
- Mobile Radio Communication Systems (AREA)
- Communication Control (AREA)
- Selective Calling Equipment (AREA)
- Arrangements For Transmission Of Measured Signals (AREA)
- Measuring Pulse, Heart Rate, Blood Pressure Or Blood Flow (AREA)
Description
Systém na prenos údajov a prijímač tohto systému
Oblasť techniky
Vynález sa týka systému na prenos dát s najmenej jedným vysielačom a prijímačom na prijímanie balíkov údajov, ktoré v určitých časových odstupoch vysiela príslušný vysielač, pričom prijímač vykazuje časové riadiace zariadenie na časové riadenie svojej prijímacej prevádzky, ktoré je zariadené na to, aby na základe riadiacich veličín pre časové odstupy po sebe nasledujúcich balíkov údajov príslušného vysielača odhadlo príslušný časový okamih očakávaného nasledujúceho vysielania údajov vysielačom a dočasne zaplo prijímač v tolerančnom časovom intervale, ktorý obsahuje odhadnutý časový okamih, do stavu pripravenosti na prijímanie, aby prijal balík údajov.
Vynález sa vzťahuje najmä na integráciu takéhoto systému na prenos údajov do systému na zber údajov o spotrebe, pri ktorom sú na príslušných miestach spotreby, napríklad v bytoch, inštalované merače spotreby alebo počítadlá spotreby, ako napríklad elektronické rozdeľovače nákladov na vykurovanie, vodomery pre teplú vodu, merače množstva tepla a podobne.
Doterajší stav techniky
Pri bežných systémoch na zber údajov o spotrebe bolo potrebné, aby sa odčítanie údajov o spotrebe uskutočnilo bezprostredne na merači spotreby odčítacím personálom. Na to sa muselo zabezpečiť, aby osoba, ktorá bola odoslaná na odčítanie, mala prístup k príslušnému meraču spotreby, napríklad v byte. Dohodnutie termínov odčítania s vlastníkmi bytov sa však ukázalo byť stále obťažnejším, pretože mnohí vlastníci bytov sa cez deň nenachádzajú vo svojich bytoch. Zohľadniť treba tiež, že mnohí užívatelia bytov majú strach alebo výhrady proti tomu, aby vpustili do svojich bytov cudzie osoby, o ktoré normálne pri odčítajúcich osobách ide. V niektorých krajinách je dokonca vstup do bytu na odčítanie hodnoty spotreby zákonom zakázaný, takže merače spotreby, resp.
-2počítadlá spotreby sa s príslušne vysokými nákladmi na prídavné vedenie musia montovať na schodišti na centrálne prístupnom mieste.
Jednou možnosťou je odčítanie počítadiel spotreby rádiom, aby sa získali informácie o veľkosti spotreby na zúčtovanie, ktoré závisí od spotreby, aj bez vstupu do príslušných bytov. Predpokladom na plošné zavedenie odčítania rádiom sú však veľmi nízke dodatočné prístrojové náklady na “rádiom odčítateľné merače spotreby v porovnaní s bežnými meračmi spotreby. V tomto ohľade by prišiel do úvahy len jednosmerný rádiový prenos údajov od meračov spotreby k miestu na zber údajov, pretože vysokofrekvenčné vysielače sa dajú z hľadiska technického zapojenia realizovať podstatne jednoduchšie, a preto lacnejšie než citlivé prijímače, resp. obojsmerné systémy. K tomu treba prirátať, že vysielače musia byť aktívne len niekoľkokrát za deň, napríklad na dobu 30 až 100 ms, zatiaľ čo prijímač by podľa doterajších úvah mal byť kontinuálne pripravený prijímať, a preto by vyžadoval vysokú a doteraz sotva prakticky realizovateľnú kapacitu batérií na požadovanú najmenšiu dobu životnosti 5 až 12 rokov.
Miesto zberu údajov s príslušným rádioprijímačom môže zberať údaje z okolia od viacerých priradených meračov spotreby s príslušným vysielačom a tieto môže dočasne zapamätať až do momentu odčítania. Alternatívne môže takýto zberač údajov údaje aj viesť ďalej cez modem, cez rádiotelefonickú sieť a podobne do zúčtovacej centrály. Takéto miesto zberu údajov s prijímačom, ktorý je normálne trvalo pripravený prijímať, vyžaduje spravidla sieťovú prevádzku. Napojenie zberača údajov s prijímačom na sieť však vyžaduje nákladné inštalačné a bezpečnostné opatrenia.
Pri rádiovom odčítaní meračov spotreby spočíva jedna možnosť v tom, že vysielačom vybavené merače spotreby vysielajú svoje informácie o spotrebe, resp. stav svojho počítadla, viackrát denne jednosmerne a tým nesynchronizovane k stacionárnemu rádioprijímaču stanice na zber údajov. Nesynchronizovanou prevádzkou sa prípadnej kolízii s rádiovými vysielaniami iných meračov spotreby alebo iných rádiových zdrojov v tom istom frekvenčnom pásme nedá absolútne bezpečne zabrániť. Keďže ale príslušná vysielacia doba je veľmi krátka (napríklad kratšia než 0,1 s) a pretože sa vysiela len zriedka (napríklad päťkrát denne),
-3pravdepodobnosť takejto kolízie, dokonca i v husto zastavaných oblastiach s mnohými meračmi spotreby v dosahu rádiového vysielania, je normálne zanedbateľné malá. Aby sa zabránilo viacnásobnej kolízii s iným vysielajúcim meračom spotreby, časový okamih vysielania sa obyčajne stochasticky mení. Pritom by sa posledná meraná hodnota spotreby, napríklad posledná teplota média, meraná s vysokým rozlíšením, mohla použiť ako kvázistatická vplyvová veličina. Vhodnejšia metóda však spočíva v tom, že stochastický časový okamih sa určí algoritmickým pseudostochastickým generátorom čísel, ktorý ako vplyvovú veličinu používa v podstate len vnútorne zapamätané, podľa možnosti jednorazové náhodné kódové číslo príslušného merača spotreby. Týmto spôsobom sa dá zaručiť rozličnosť stochastických sledov časových intervalov všetkých počítadiel medzi sebou. Ak sú na strane zberača údajov známe algoritmus, náhodné kódové číslo a začiatočný časový okamih pseudostochastického generátora všetkých meračov spotreby, priradených k tomuto zberaču údajov, potom sa na strane zberača údajov dá vypočítať, resp. odhadnúť príslušný predpokladaný okamih vysielania každého z meračov spotreby a príslušný prijímač sa v týchto okamihoch dá dočasne aktivovať. Pri tomto, ako takom technicky elegantnom riešení však nastáva nasledujúci problém. Každý vysielač a tiež každý prijímač majú vždy vlastný časovač s vlastnou časovou základňou, ktorú obyčajne tvorí hodinový kremeňový oscilátor. V dôsledku výrobných tolerancií použitých hodinových kremeňových oscilátorov a predovšetkým v dôsledku silnej teplotnej závislosti frekvencie hodinových kremeňových oscilátorov môže dôjsť k tomu, že časovače budú vykazovať medzi sebou odlišný chod. Teplotný účinok na frekvenciu časovača môže najmä pri elektronických rozdeľovačoch nákladov na vykurovanie, meračoch teplej vody a meračoch množstiev tepla, ktoré môžu byť vystavené okolitým teplotám až do 80 °C, spôsobiť problémy, pretože okamžitá frekvencia časovača a najmä z toho akumulovaný čas sa môže meniť podľa veľkosti teplotných zmien. Sú pritom celkom možné celkové tolerancie frekvencie asi 100 ppm. Pri strednom vysielacom odstupe asi 5 hodín (pri 5 vysielaniach denne) toto znamená časovú neurčitosť asi ± 2 sekundy. Ak sa ešte zohľadní, že aj teplota čas určujúcich prvkov zberača údajov a prijímača môže kolísať, časová neurčitosť medzi časovým systémom príslušného
-4vysielača a časovým systémom prijímača sa môže ešte zvýšiť, napríklad na ± 3 sekundy. Aby sa balík údajov z vysielača, očakávaný v určitom časovom okamihu, dal prijať s vysokou pravdepodobnosťou, je preto potrebné udržiavať prijímač pripravený na prijímanie počas tolerančného časového intervalu okolo predpokladaného časového okamihu. Ak telegram s údajmi, resp. balík údajov dorazí v tomto tolerančnom časovom intervale, môže sa počítanie času na strane prijímača novo vztiahnuť na okamih príchodu balíka údajov a tak ho relatívne resynchronizovať s vysielačom. Týmto spôsobom sa dá zabrániť akumulácii časových chýb. S predtým uvedenými hodnotami pre časovú neurčitosť a vysielací odstup ako príkladmi vyplýva pre každý z vysielajúcich meračov spotreby alebo počítadiel spotreby denne akumulovaná doba pripravenosti prijímača na prijímanie asi 20 až 30 s. Pri až do 100 počítadiel spotreby v rádiovom dosahu prijímača vzniknú celkové doby pripravenosti prijímača na prijímanie 2000 až 3000 s denne, teda 2 až 4 % celkovej doby. Pri typickom prúde prijímača asi 10 mA by prevádzka prijímača s batériami pri predtým uvedených akumulovaných dobách pripravenosti na prijímanie bola nehospodárna, pretože by boli potrebné značné kapacity batérií. Jednou alternatívou by pri odčítaní, potrebnom len raz mesačne, bolo aktivovanie prijímača napríklad len v prvý deň nového mesiaca, aby sa takto usporil prúd. Potom by sa však v dôsledku dlhej synchronizačnej prestávky jedného mesiaca časová neurčitosť a tým tolerančný časový interval pre príjem enormne zvýšili, takže v priemere by nedošlo k vôbec žiadnej úspore v spotrebe prúdu.
Ak sa tolerančný časový interval na príjem z dôvodov úspory prúdu nezvolí dostatočne dlhý, vznikne nebezpečenstvo, že očakávaný balík údajov nebude prijatý. Prijímač preto premešká toto vysielanie a tým aj možnosť svojej resynchronizácie, takže s vysokou pravdepodobnosťou minie aj nasledujúce a všetky ďalšie vysielania. „Opätovný začiatok“ by ale vyžadoval mnohohodinovú trvalú prevádzku na príjme, ktorá by v prípade prevádzky s batériami bola realizovateľná nanajvýš raz ročne. Aby sa takejto strate synchronizácie s istotou zabránilo, navrhuje sa, aby sa teoreticky maximálna relatívna časová tolerancia násobila časom od posledného úspešného prijatia, aby sa tak určilo trvanie nasledujúceho tolerančného časového intervalu. Trvanie tolerančného časového
-5intervalu sa tomu zodpovedajúc predlžuje lineárne s časom od posledného úspešného príjmu.
Vynález má teraz za úlohu pripraviť rádiový systém na prenos údajov, ktorý aj pri jednosmerne vysielajúcich vysielačoch zabezpečí, že prijímač bude mať čo najmenšiu strednú spotrebu prúdu, aby sa aj s realizovateľnou malou batériou zabezpečilo viacročné fungovanie, pričom systém na prenos údajov má byť vhodný najmä na integrovanie do systému na zber údajov o spotrebe a systému na zúčtovanie spotreby.
Podstata vynálezu
Podstatou vynálezu je systém na prenos údajov s najmenej jedným vysielačom a jedným prijímačom na prijímanie balíkov údajov, ktoré v určitých časových odstupoch vysiela príslušný vysielač, pričom prijímač vykazuje časové riadiace zariadenie na časové riadenie svojej prijímacej prevádzky, ktoré je zariadené tak, aby na základe riadiacich veličín pre časové odstupy po sebe nasledujúcich balíkov údajov príslušného vysielača odhadlo príslušný časový okamih očakávaného najbližšieho nasledujúceho vysielania údajov vysielačom a dočasne zaplo prijímač v tolerančnom časovom intervale, ktorý obsahuje odhadnutý časový okamih, do stavu pripravenosti na prijímanie, aby prijal balík údajov, pričom časové riadiace zariadenie na odhadnutie časového okamihu príslušného očakávaného nasledujúceho vysielania údajov príslušným vysielačom je zariadené na to, aby sa príslušná aktuálna riadiaca veličina pre časový odstup od posledného vysielania údajov po očakávané nasledujúce vysielanie údajov príslušným vysielačom korigovala korekčným faktorom, ktorý závisí od pomeru skutočného časového odstupu a riadiaceho časového odstupu od predposledného k poslednému prijatiu údajov od vysielača.
Základom tohto riešenia je úvaha, že stredná teplota časový takt určujúcich prvkov, pri ktorých ide obyčajne o hodinové kremeňové oscilátory, sa často v priebehu dlhšej doby len málo mení. Z odchýlky okamihu príchodu signálu vysielača od okamihu, odhadnutého na strane prijímača, sa dá usúdiť, aká bude relatívna
-6odchýika frekvencie časový takt určujúceho prvku príslušného vysielača od frekvencie časový takt určujúceho prvku prijímača. Časové riadiace zariadenie prijímača teraz takýmto „frekvenčným korekčným faktorom“ koriguje na strane prijímača známu, resp. vypočítanú riadiacu veličinu pre časový odstup od prijatia posledného balíka údajov až po okamih prijatia očakávaného nasledujúceho balíka údajov. Týmto spôsobom sa uskutoční nielen resynchronizácia počítania času na strane prijímača na časový okamih prijatia posledného balíka údajov, ale okrem toho sa plne kompenzujú aj časové neurčitosti, spôsobené výrobnými toleranciami, účinkami pomalého starnutia a podobne, takže tieto sa pri určovaní potrebnej doby trvania tolerančného časového intervalu už nemusia zohľadniť. Tým je, pokiaľ sa (ako je časté) stredná teplota na strane vysielača a prijímača rýchlo a extrémne nemení, prognóza nasledujúceho okamihu vysielania/okamihu prijímania podstatne lepšia než pri čistej časovej synchronizácii. To umožňuje, aby sa tolerančný časový interval najprv nastavil ako relatívne krátky. Čím dlhšia doba prejde od posledného prijatia údajov od príslušného vysielača, tým väčšia bude potom aj pravdepodobnosť zmeny teploty a tým aj zmeny taktu s následkom, že sa zodpovedajúco zväčší časová neurčitosť vzhľadom na odhad časového okamihu očakávaného nasledujúceho balíka údajov. Ak sa teplotné účinky na čas určujúce hodinové kremeňové oscilátory považujú v prvom priblížení za lineárne zmeny teploty, potom z toho vyplývajúca časová chyba bude kvadratická, teda bude rásť s časom viac než lineárne. Tomu zodpovedajúco by sa mal tolerančný časový interval, vychádzajúc z malej šírky bázy s vysokou pravdepodobnosťou prijatia, napríklad 95 %, zvýšiť viac než lineárne s pribúdaním časového odstupu od posledného prijatia údajov po očakávané nasledujúce prijatie údajov.
Podľa ďalšej úvahy sa navrhuje, aby časové riadiace zariadenie stanovilo tolerančný časový interval časovo asymetricky vzhľadom na príslušný odhadnutý časový okamih tak, aby pred odhadnutým časovým okamihom ležiaca časť tolerančného časového intervalu bola menšia než za odhadnutým časovým okamihom nasledujúca časť tolerančného časového intervalu. Myšlienka asymetrického časového okna v súvislosti so snahami o minimalizáciu strednej spotreby prúdu prijímača sa zakladá na nasledujúcej úvahe. Príslušný očakávaný
-Ί balík údajov príde s vysokou pravdepodobnosťou v odhadnutom, resp. vopred vypočítanom riadiacom časovom okamihu. Veľká záporná časová tolerancia v zmysle tolerančného časového intervalu, ktorý začína už ďaleko pred odhadovaným riadiacim časovým okamihom, by preto znamenala, že prijímač sa bude udržiavať pripravený na prijímanie už v časovej oblasti, ktorá ďaleko predbieha riadiaci časový okamih, v ktorej je skôr nepravdepodobné, že balík údajov dorazí. Veľká záporná časová tolerancia je teda ekvivalentná tomu, že prijímač sa bude zbytočne udržiavať v stave pripravenosti na prijímanie v priebehu veľkej časti zápornej časovej tolerancie s vysokou pravdepodobnosťou a s následkom zvýšenej spotreby prúdu. V dôsledku časovej dĺžky príslušného balíka údajov a pravdepodobného jeho príchodu v blízkosti riadiaceho časového okamihu je preto pravdepodobnejšie, že doba trvania prenosu údajov padne prevažne do kladnej časovej tolerancie, teda do tej časti tolerančného časového intervalu, ktorá nasleduje po riadiacom časovom okamihu. Pretože užitočný signál napríklad vo viac než 90 % prípadov dorazí pred koncom kladnej časovej tolerancie, len v napríklad zvyšných 10 % prípadov pôsobí väčšia kladná časová tolerancia tak, že sa zvyšuje spotreba prúdu. Preto sa s výhodou dá vždy realizovať časové okno, ktoré je k očakávanému okamihu prijímania asymetrické, pri ktorom môže byť kladná časová tolerancia podstatne väčšia než záporná časová tolerancia. Hľadisku asymetrického tolerančného časového intervalu môže v rámci vynálezu prináležať nezávislý význam, teda aj význam, nezávislý od znakov význakovej časti nároku 1.
Systém na prenos údajov podľa tohto vynálezu sa môže podľa jednej formy uskutočnenia prevádzkovať tak, že časové riadiace zariadenie zapne prijímač do stavu kontinuálnej pripravenosti na prijímanie vždy na dobu trvania tolerančného časového intervalu. Táto kontinuálna prevádzka je realizovateľná aj pri prevádzke prijímača s batériami, pretože tolerančné časové intervaly, a tým fázy väčšej spotreby prúdu, sú vždy veľmi krátke.
Podľa ďalšieho hľadiska, ktorému môže v spojitosti so znakmi predvýznakovej časti nároku 1 prislúchať samostatný význam v rámci predloženého vynálezu, sa navrhuje, aby vysielačom vysielané balíky údajov vykazovali vždy príslušnú hlavičku na identifikáciu a aby časové riadiace zariadenie prijímača
-8zapínalo prijímač do stavu pripravenosti na prijímanie počas tolerančného časového intervalu vždy počas krátkych prijímacích časových impulzov v časových odstupoch menších než doba trvania hlavičky, kým prijímač neprijme príslušnú hlavičku, a aby časové riadiace zariadenie bolo zariadené na to, aby na prijatie hlavičky a rozpoznanie hlavičky držalo prijímač kontinuálne v stave pripravenosti na prijímanie, až kým neuplynie tolerančný časový interval. Týmto spôsobom sa dá stredná spotreba prúdu prijímača ešte ďalej znížiť bez toho, aby sa ovplyvnila pravdepodobnosť príjmu.
Pri všetkých formách uskutočnenia vynálezu sa môže predpokladať, že časové riadiace zariadenie vypne pre prijímač stav pripravenosti na prijímanie bezprostredne po úplnom prijatí príslušného očakávaného balíka údajov, teda tolerančný časový interval na jeho konci skráti. Pre takúto prevádzku systému na prenos údajov podľa tohto vynálezu sa môže predpokladať, že vysielače budú svoje balíky údajov vysielať so znakom konca alebo v určitom formáte údajov, takže na strane prijímača sa bude dať jednoznačne určiť, kedy sa balík údajov prijal úplne.
Tolerančné časové intervaly sa pri systéme na prenos údajov podľa tohto vynálezu s výhodou zvolia tak, aby sa príslušný očakávaný balík údajov prijal úplne s vysokou pravdepodobnosťou, napríklad 90 % alebo 95 %. Strata synchronizácie alebo minutie príslušného balíka údajov je preto nepravdepodobné, ale nedá sa úplne vylúčiť. Ak teda očakávaný balík údajov (s pravdepodobnosťou, určenou štatistikou zmien teploty, napríklad < 10 %) predsa nedorazí (alebo len porušený) v priebehu najprv veľmi malého tolerančného časového intervalu prijímača, tolerančný časový interval pre niektorý z nasledujúcich očakávaných vysielacích okamihov sa môže otvoriť ďaleko nadproporcionálne, a síce tak ďaleko, kým sa pri zohľadnení všetkých okolností, a najmä pri zohľadnení potom dlhšej doby od posledného prijatia s možnosťou resynchronizácie, nasledujúci očakávaný balík údajov vo zväčšenom tolerančnom časovom intervale nedá prijať s vysokou pravdepodobnosťou.
Podľa tohto vynálezu sa s ohľadom na predtým uvedenú problematiku naviac navrhuje, aby časové riadiace zariadenie bolo zariadené na to, aby nastavilo tolerančný časový interval na hodnotu, ktorá je väčšia alebo sa rovná súčinu
-9teoreticky maximálnej relatívnej časovej tolerancie a celkovej doby medzi posledným úspešným prijatím a očakávaným nasledujúcim prijatím, pokiaľ sa v určitom počte po sebe nasledujúcich tolerančných časových intervalov, najmä v poslednom a predposlednom tolerančnom časovom intervale, neuskutočnilo žiadne úspešné prijatie očakávaného balíka údajov z príslušného vysielača.
Časové riadiace zariadenie je s výhodou programované tak, že nenastaví hneď po jednorazovom neprijatí nasledujúci tolerančný časový interval na plnú šírku tolerancie, ale najprv ho urobí len takým veľkým, aby sa s vysokou pravdepodobnosťou 90 % alebo 95 % uskutočnil „opätovný začiatok“ vysielaného signálu vnútri nasledujúceho tolerančného časového intervalu. Tolerančný časový interval by sa preto mal po jednorazovom neprijatí otvoriť len mierne a až pri ďalšom tiež neúspešnom pokuse o prijatie by sa mal otvoriť tak ďaleko, aby sa s istotou zabránilo strate synchronizácie.
Systém na prenos údajov zahrnuje s výhodou viaceré vysielače, ktoré vysielajú balíky údajov k prijímaču v rozličných časových okamihoch, pričom časové riadiace zariadenie prijímača odhadne vzhľadom na každý vysielač udaným spôsobom okamihy vysielania a zriadi zodpovedajúce tolerančné časové intervaly. V dôsledku časového rozdelenia tolerančných časových intervalov a vysielacích časov je možné, aby všetky vysielače vysielali na rovnakom frekvenčnom kanáli. V rámci tohto vynálezu však tiež nemá byť vylúčené, že každý vysielač bude mať priradený vlastný kanál, na ktorý sa vždy dá prepnúť prijímač.
Vysielače majú prostriedky na časové riadenie svojej vysielacej prevádzky, ktoré určia okamihy vysielania tak, aby sa kvázistochasticky menili. Na určenie príslušného stochastického časového okamihu sa s výhodou použije algoritmický, pseudostochastický generátor čísel, ktorý použije v podstate len podľa možnosti jednorazové náhodné kódové číslo, napríklad bežné výrobné číslo príslušného vysielača alebo vysielaču priradeného prístroja, napríklad počítadla spotreby, ako vplyvovú veličinu. Týmto spôsobom sa dá zabezpečiť rozličnosť stochastických sledov časových intervalov všetkých vysielačov medzi sebou. Na strane prijímača sú algoritmus, náhodné kódové číslo a jeho vplyv na tento algoritmus a začiatočný bod pseudostochastického generátora všetkých jemu priradených vysielačov
-10známe, takže počítačové zariadenie časového riadiaceho zariadenia prijímača môže vždy vypočítať predpokladané okamihy vysielania všetkých vysielačov.
Tento systém na prenos údajov je s výhodou súčasťou systému na zaznamenávanie údajov o spotrebe, pričom vysielače sú vždy jednotlivo priradené príslušnému meraču spotreby, napríklad elektronickému rozdeľovaču nákladov na vykurovanie, vodomeru, meraču množstva tepla atď., na mieste inštalácie príslušného merača spotreby a sú zariadené na to, aby vysielali príslušné údaje o spotrebe v príslušných balíkoch údajov k prijímaču.
Prijímač sa môže s výhodou, rovnako ako vysielače, prevádzkovať s batériami, takže sa dá zabrániť drahým káblovým inštaláciám atď.. Príslušný merač spotreby a k nemu patriaci vysielač sú s výhodou spojené do jednej konštrukčnej jednotky so spoločným krytom. Prijímač so svojím zariadením na spracovanie údajov a na ich zapamätanie by mal byť umiestnený najmä na mieste, ktoré je prístupné pre odčítajúcu osobu, oprávnenú na odčítanie, napríklad na schodišti alebo v spoločných priestoroch budovy, takže sa viac nemusí vstupovať do jednotlivých bytov budovy, aby sa zabezpečilo zaznamenanie údajov o spotrebe.
Vynález v ďalšom bližšie objasníme s odkazom na obrázky.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Obr. 1 znázorňuje v schematickom a zmiešanom blokovom a grafovom znázornení systém na prenos údajov podľa tohto vynálezu s prehľadom časových udalostí pri prenose údajov.
Obr. 2 je časový diagram na objasnenie odhadu na strane prijímača časového okamihu očakávaného nasledujúceho balíka údajov.
Obr. 3 znázorňuje diagram na objasnenie časovej závislosti tolerančného časového intervalu od časového odstupu medzi posledným úspešným prijatím údajov a očakávaným nasledujúcim prijatím údajov.
Obr. 4 znázorňuje časový diagram na objasnenie alternatívneho spôsobu prevádzky na príjme.
-11 Príklady uskutočnenia vynálezu
Na diagrame podľa obr. 1 je v schematickom blokovom znázornení znázornený systém na prenos údajov, ktorý zahrnuje rádiové vysielače A, B a C a prijímač E. V prípade na obr. 1, ktorý je uvedený ako príklad, predpokladajme, že rádiové vysielače A, B a C sú priradené príslušnému počítadlu a, b a c spotreby, napríklad elektronickému rozdeľovaču nákladov za vykurovanie, vodomeru na teplú vodu, počítadlu množstva tepla a podobne, a sú usporiadané v ich blízkosti, pričom každý vysielač A, B a C vysiela podľa časového plánu informácie o množstvách spotreby príslušného počítadla spotreby a, b, resp. c vo forme balíkov údajov, ktoré sú v znázornení na časovom diagrame na obr. 1 reprezentované svojimi príslušnými vysielacími časovými intervalmi PA, PB, resp. Pe. Pod balíkom údajov sa má rozumieť v najširšom slova zmysle akákoľvek časovo súvisiaca, z jedného vysielača vyslaná skupina údajov. Centrálny prijímač E s príslušným zariadením na spracovanie a zapamätanie údajov slúži na to, aby balíky údajov PA, PB a Pe príslušne prijal a tým zberal informácie o spotrebe na účely zúčtovania spotreby. Prvky A, B, C a E sú takto súčasťami systému na zber a zaznamenávanie údajov o spotrebe, napríklad na rozdelenie nákladov na vykurovanie v jednej budove. V pamäti prijímača E zhromaždené údaje o spotrebe sa môžu odčítať na zaznamenanie údajov o spotrebe a zúčtovanie spotreby oprávnenými osobami pomocou elektronických odčítavacích prístrojov, alebo prípadne odčítať bezprostredne na zobrazovacom zariadení prijímača. Podľa jedného variantu systému na zaznamenávanie údajov o spotrebe sa môže predpokladať, že údaje o spotrebe, ktoré prijal prijímač E, sa pošlú ďalej cez modem, rádiotelefonickú sieť alebo prostredníctvom iného systému na diaľkový prenos údajov do zúčtovacej centrály.
Nominálne hodnoty tN príslušných vysielacích časových okamihov ts, teda štartovacie okamihy príslušných balíkov P*, PB, resp. Pe údajov určí v prípade tohto príkladu algoritmický pseudostochastický generátor čísel. Tieto algoritmické pseudostochastické generátory čísel vysielačov A, B a C sa odlišujú tým, že algoritmus pre vysielač A použije ako vplyvovú veličinu podľa možnosti jednorazové
-12náhodné kódové číslo počítadla a spotreby, algoritmus pre vysielač B použije podľa možnosti jednorazové náhodné kódové číslo počítadla b spotreby a algoritmus pre vysielač C použije podľa možnosti jednorazové náhodné kódové číslo počítadla c spotreby. Týmto spôsobom je zabezpečená odlišnosť stochastických sledov časových intervalov všetkých vysielačov A, B a C medzi sebou.
Prijímač E zahrnuje časové riadiace zariadenie S na časové riadenie svojej prijímacej prevádzky. Časové riadiace zariadenie S obsahuje mikropočítač, ktorý podľa algoritmu pseudostochastických generátorov čísel vysielačov A, B a C vypočíta príslušné nominálne hodnoty tN pre vysielacie časové okamihy tg. Časové riadiace zariadenie S potom zapne prijímač E do stavu pripravenosti na prijímanie vždy pre tolerančný časový interval, v ďalšom tiež označený ako časový interval TA TB, resp. Tc pripravenosti na prijímanie, pričom príslušný nominálny okamih prijímania, vypočítaný a korigovaný spôsobom, ktorý vysvetlíme neskôr, leží v určitej časovej polohe vnútri priradeného časového intervalu TA, TB, resp. Tc pripravenosti na prijímanie.
Inými slovami, na strane prijímača sa pre každý vysielač A, B a C príslušný teoretický okamih vysielania vypočíta a skoriguje podľa algoritmu pseudostochastického generátora čísel, takže prijímač E je v časovom okolí príslušného korigovaného časového okamihu pripravený prijímať zodpovedajúco počítaniu času vnútorného časovača prijímača.
Časové intervaly T*, TB a Tg pripravenosti na prijímanie sú spôsobom, ktorý ešte neskôr rozoberieme, také dlhé, že príslušný očakávaný balík PA, Pg, resp. Pg údajov bude s vysokou pravdepodobnosťou počas príslušného časového intervalu pripravenosti na prijímanie úplne prijatý, napríklad s pravdepodobnosťou prijatia > 90 %.
Na ozrejmenie tu riešeného a už predtým uvedeného problému poukážme na to, že každý z vysielačov A, B a C má vlastný príslušný časovač clk, ktorý určuje okamihy tg vysielania, resp. časové odstupy XB po sebe nasledujúcich balíkov údajov podľa veľkosti nominálnej časovej hodnoty, pripravenej pseudostochastickým generátorom čísel, pričom časovače clk vysielačov A, B a C a časovač clk prijímača E nebežia trvalo navzájom synchrónne, takže pre príslušný
-13odhad okamihov tg vysielania na strane prijímača existuje časová neurčitosť, ktorá je o to väčšia, o čo viac sa časové základne, resp. čas určujúce prvky časovačov vysielačov a časovača prijímača odlišujú od seba vo svojom takte, a čím väčšie sú časové intervaly vysielania.
Prijímač E je vzhľadom na každý vysielač A, B a C zariadený na to, aby svoje počítanie času na nastavenie okamihu príchodu nasledujúceho očakávaného balíka údajov z príslušného vysielača A, B, resp. C resynchronizovai, teda vztiahol ho na okamih posledného, z príslušného vysielača prijatého balíka údajov. Týmto spôsobom sa dá zabrániť akumulácii časových chýb.
Na obr. 2 je znázornený časový diagram pre po sebe nasledujúce udalosti vysielania (balíky údajov) P* vysielača A, pričom (0) sa používa ako index na označenie časov pre časovo poslednú udalosť vysielania, (-1) ako index pre predposlednú udalosť vysielania a (+1) ako index pre očakávanú, najbližšiu nasledujúcu udalosť vysielania. Na obr. 2 tN označuje nominálne okamihy prijímania pre príslušné balíky údajov, vypočítané na strane prijímača podľa spoločného výpočtového predpisu pre vysielač A a prijímač E, tg skutočné okamihy prijatia v časovom systéme prijímača, odlišujúce sa od predtým uvedených v dôsledku predtým diskutovanej časovej chyby, TA príslušný časový interval pripravenosti prijímača na prijímanie, X časový odstup, odhadnutý na strane prijímača, od skutočného okamihu tg posledného úspešného prijatia údajov po nasledujúci časový okamih tj,. Podľa obr. 2 naposledy prijatý balík PJO) údajov leží v časovom okne (časový interval pripravenosti na prijímanie) TJO). Skutočný okamih L(Q) prijatia sa líši o časovú chybu At od vypočítaného nominálneho časového okamihu ti(0). Časový odstup Xf+1) k očakávanému nasledujúcemu balíku PA(+1) údajov sa na strane prijímača vypočíta podľa spoločného výpočtového predpisu pre vysielač A a prijímač E, teda podľa algoritmu pseudostochastického generátora čísel, platiaceho pre vysielač A. Začiatok tohto časového odstupu Xf+1) sa na strane prijímača zosynchronizuje so skutočným okamihom tJO) prijatia posledného balíka PJO) údajov, takže koniec tohto časového odstupu Xf+1) tvorí nominálny časový okamih tMf+1) pre začiatok očakávaného nasledujúceho prenosu údajov.
-14Podľa tohto vynálezu sa tento, na strane prijímača vždy vypočítaný časový odstup X ešte váži korekčným faktorom, aby sa odhad časového okamihu ts skutočného prijatia údajov zlepšil. Čím lepšie sa dá odhadnúť vždy nasledujúci okamih tg očakávaného nasledujúceho prenosu údajov, o to menší sa môže nastaviť priradený časový interval TA pripravenosti na prijímanie, čo znamená, že prijímač E v časovom priemere potrebuje menej elektrickej energie, a preto sa dá vyjsť s pomerne malými, lacnými batériami na napájanie prijímača.
Do korekčného faktora vchádza pomer skutočného časového odstupu Xc(0) = tc(0) - tj-1) a nominálneho časového odstupu XfO) = tJO) -U(-1). Korekčný faktor (K) s výhodou zodpovedá kvocientu z XJO) a XfO), takže časový odstup k nasledujúcemu skutočnému okamihu tJ+1) prijatia sa odhadne tak, že X(+1) sa násobí K, teda XK0RP,f+1) = Xf+1).X?fO)/XfO) a XK0RR sa pripočíta ku skutočnému okamihu tJO) posledného prijatia údajov, aby sa získala zlepšená odhadnutá hodnota tR,Anf+1). Tento odhad je o to lepší, o čo menej a pomalšie kolíšu taktovacie frekvencie časový takt určujúcich prvkov časovačov vysielača a prijímača, napríklad v dôsledku kolísania teploty. Základom vynálezu je mýšlienka, že z odchýlky časového okamihu skutočného prijatia signálu z vysielača od očakávaného časového okamihu sa dá usudzovať na relatívnu odchýlku frekvencie časovača príslušného vysielača od frekvencie časovača prijímača. Pri predtým uvedenej korekcii korekčným faktorom K sa táto relatívna odchýlka frekvencie zohľadňuje.
Na obr. 2 sú znázornené časové intervaly TA pripravenosti na prijímanie, rozdelené na časové úseky V a N, pričom V označuje časový diel časového intervalu pripravenosti na prijímanie, ktorý leží pred odhadnutým okamihom tR|An(0) vysielania, pričom N predstavuje časový diel časového intervalu T^ pripravenosti na prijímanie, ležiaci za týmto odhadnutým okamihom ÍriadÍQ) vysielania. V možno označiť tiež ako zápornú toleranciu časového okna, naproti čomu N by potom bola kladná tolerancia časového okna.
Časové riadiace zariadenie S prijímača E je s výhodou zariadené, resp. programované na to, aby nastavilo príslušné časové okno TA vzhľadom na priradený odhadnutý okamih t^JO) vysielania tak, aby záporná tolerancia V časového okna bola menšia než kladná tolerancia N časového okna, pričom pomer
-15V k N môže byť napríklad 1 : 3. Takto pri časových intervaloch T* pripravenosti na prijímanie ide o asymetrické časové okná prijímania vzhľadom na vždy príslušný odhadnutý okamih vysielania/okamih prijímania tR,AD.
Čo sa týka doby trvania príslušných časových intervalov TA pripravenosti na prijímanie, časové riadiace zariadenie S prijímača E v prípade príkladu je zariadené a programované na to, aby nastavilo príslušnú dobu trvania najbližšieho nasledujúceho časového intervalu pripravenosti na prijímanie (časového okna prijímania) v závislosti od času X alebo XK0RR od posledného úspešného prijatia balíka údajov, a síce tak, aby sa šírka príslušného časového okna prijímania zväčšovala v závislosti od času X, resp. Xkorr viac než lineárne, napríklad kvadratický, vychádzajúc zo šírky základne, ktorá sa pri použití vyššie objasneného korigovaného odhadu časového okamihu môže udržiavať relatívne malou.
Obr. 3 znázorňuje pre päť po sebe nasledujúcich okamihov vysielania vysielača príslušnú šírku T* časového okna na prijímanie po časových odstupoch XI, X2, X3, X4, X5. Po úspešnom prijatí v poslednom časovom okne dostane nasledujúce časové okno po časovom odstupe XI šírku T^,, pričom čiarkované je naznačená viac než lineárna - tu kvadratická - závislosť šírky časového okna od času medzi dvoma príslušnými udalosťami vysielania.
Ak bol po časovom odstupe XI očakávaný balík údajov v časovom okne 1 úspešne prijatý, časové riadiace zariadenie S prijímača E vypočíta šírku nasledujúceho časového okna 2 na prijímanie po časovom odstupe X2, atď.. V prípade príkladu predpokladajme, že v časovom okne 3 sa po časovom odstupe X3 neuskutočnilo žiadne úspešné prijatie údajov. V tomto prípade sa časové riadiace zariadenie S postará o to, aby sa najbližšie nasledujúce časové okno 4 na prijímanie rozšírilo na šírku, vyplývajúcu z kvadratickej časovej závislosti. Zväčšenie šírky okna na prijímanie sa môže v tomto prípade uskutočniť napríklad na súčin maximálnej relatívnej časovej tolerancie a celkovej doby medzi posledným úspešným prijatím a nasledujúcim očakávaným prijatím príslušného vysielača.
Podľa grafu na obr. 3 predpokladajme, že v časovom okne 4 sa opäť uskutočnilo úspešné prijatie údajov, takže pre časové okno 5 sa šírka Τχ časového okna opäť môže nastaviť podľa kvadratickej závislosti od časového odstupu X.
- 16Pri doterajších úvahách sa vychádzalo z toho, že prijímač E bol počas príslušného časového intervalu TA, TB, alebo Tg pripravenosti na prijímanie kontinuálne zapnutý na prijímanie. Uskutočnenie vynálezu, ktoré sa odlišuje od konceptu kontinuálnej pripravenosti na prijímanie, vysvetlíme ďalej pomocou časových diagramov na obr. 4, pričom úvahy sa kvôli jednoduchosti budú ďalej vzťahovať len na jeden z vysielačov, a síce vysielač A. Pre vysielače B a C platia tieto vysvetlenia zodpovedajúco.
Pri forme uskutočnenia, vzťahujúcej sa na obr. 4, vyšle vysielač A príslušný balík Pa údajov so štruktúrovanou hlavičkou He. Prijímač E zistí podľa už opísaných operácií odhadu a korekcie časovú polohu a šírku najbližšieho nasledujúceho časového intervalu pripravenosti na prijímanie alebo časového okna TA. Po začatí tohto časového okna Ta však prijímač E nezostane kontinuálne pripravený prijímať po celú dobu časového okna Ta, ale najprv len počas pomerne krátkych impulzov Se na hľadanie hlavičky s medzi nimi ležiacimi mŕtvymi dobami De, v ktorých nie je pripravený na prijímanie. Časové riadiace zariadenie S prijímača E kontroluje pri každom impulze Se na hľadanie hlavičky, či sa prijal signál hlavičky. V prípade príkladu podľa obr. 4 boli prvé dva impulzy Se na hľadanie hlavičky neúspešné. Pri treťom impulze Se na hľadanie hlavičky prijímač E rozpoznal hlavičku He a nato prepol na kontinuálnu pripravenosť na prijímanie, aby sa užitočné údaje balíka PA údajov úplne prijali. Časový odstup (De + Se) po sebe nasledujúcich impulzov Se na hľadanie hlavičky je o niečo menší než doba trvania hlavičky He. Ak sa hlavička He rozpozná už pri prvom impulze Se na hľadanie hlavičky, je to špeciálny prípad, že aj pri tu uvažovanej forme uskutočnenia sa uskutočňuje kontinuálna pripravenosť na prijímanie počas celého časového okna Ta.
Na obr. 4 ukázané časové hodnoty by napríklad mohli byť:
Pa « 100 ms, He « 35 ms, Se ~ 3 ms, De ~ 28 ms, Ta « 200ms
Predtým vysvetlená metóda najprv „impulzovej“ pripravenosti na prijímanie prijímača E vnútri časového okna až po rozpoznanie hlavičky sa označuje tiež ako „žmurkací postup“. Tento žmurkací postup umožňuje ešte ďalšie zmenšenie
- 17strednej spotreby prúdu prijímača E. Na druhej strane žmurkací postup umožňuje veľkorysejšie dimenzovanie tolerančného časového intervalu, napríklad v „stave hľadania“ po tom, čo posledné a prípadne ďalšie pokusy o príjem boli neúspešné. Hľadisku „žmurkacieho postupu“ môže v rámci tohto vynálezu prináležať samostatný význam.
Predtým opísaný systém na prenos údajov v podobe systému na zber a zaznamenávanie údajov o spotrebe sa môže prevádzkovať pomocou batérií tak na strane prijímača, ako aj na strane vysielača, pretože udalosti s vysokou spotrebou prúdu sa môžu udržať veľmi krátke.
Claims (11)
- PATENTOVÉ NÁROKY1. Systém na prenos údajov s najmenej jedným vysielačom (A, B, C) a jedným prijímačom (E) na prijímanie balíkov (PA, PB, Pc) údajov, ktoré v určitých časových odstupoch (Xs) vysiela príslušný vysielač (A, B, C), pričom prijímač (E) vykazuje časové riadiace zariadenie (S) na časové riadenie svojej prijímacej prevádzky, ktoré je zariadené tak, aby na základe riadiacich veličín (X) pre časové odstupy po sebe nasledujúcich balíkov (PA, PB, Pc) údajov príslušného vysielača (A, B, C) odhadlo príslušný časový okamih očakávaného najbližšieho nasledujúceho vysielania údajov vysielačom (A, B, C) a dočasne zaplo prijímač (E) v tolerančnom časovom intervale (TA, TB, Tc), ktorý obsahuje odhadnutý časový okamih, do stavu pripravenosti na prijímanie, aby prijal balík (PA, PB, Pc) údajov, vyznačujúci sa t ý m, že časové riadiace zariadenie (S) na odhadnutie časového okamihu príslušného očakávaného nasledujúceho vysielania údajov príslušným vysielačom (A, B, C) je zariadené na to, aby sa príslušná aktuálna riadiaca veličina (X(+1)) pre časový odstup od posledného vysielania údajov po očakávané nasledujúce vysielanie údajov príslušným vysielačom (A, B, C) korigovala korekčným faktorom, ktorý závisí od pomeru skutočného časového odstupu (Xs(0)) a riadiaceho časového odstupu (X(0)) od predposledného k poslednému prijatiu údajov od vysielača.
- 2. Systém na prenos údajov podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že korekčným faktorom je kvocient zo skutočného časového odstupu (Xs(0)) od predposledného k poslednému úspešnému prijatiu údajov a príslušného riadiaceho časového odstupu (X(0)).
- 3. Systém na prenos údajov podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že časové riadiace zariadenie (S) je zariadené na to, aby nastavilo dobu trvania tolerančného časového intervalu (TA, TB, Tc) na prijatie očakávaného nasledujúceho balíka (PA, PB, Pc) údajov z príslušného vysielača (A, B, C) v závislosti od časového odstupu od posledného úspešného prijatia balíka (PA, PB,-19Pc) údajov z vysielača po očakávané prijatie nasledujúceho balíka údajov, a síce v zmysle predĺženia doby trvania tolerančného časového intervalu (TA, TB, Tc) pri zväčšení tohto časového odstupu.
- 4. Systém na prenos údajov podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že doba trvania tolerančného časového intervalu (TA, TB, Tc) sa v závislosti od časového odstupu od posledného úspešného prijatia údajov po očakávané nasledujúce prijatie údajov od príslušného vysielača zväčšuje viac než lineárne.
- 5. Systém na spracovanie údajov, najmä podľa predvýznakovej časti nároku 1 alebo podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že časové riadiace zariadenie (S) stanoví tolerančný časový interval (T) časovo asymetricky vzhľadom na príslušný odhadnutý časový okamih (tRIAD) prijímania tak, aby pred odhadnutým časovým okamihom (tR[AD) prijímania ležiaca časť (V) tolerančného časového intervalu (T) bola menšia než za odhadnutým časovým okamihom (tRIAD) prijímania nasledujúca časť (N) tolerančného časového intervalu (T).
- 6. Systém na prenos údajov podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že časové riadiace zariadenie (S) zapne prijímač (E) vždy na dobu trvania tolerančného časového intervalu (T) do stavu kontinuálnej pripravenosti na prijímanie.
- 7. Systém na prenos údajov, najmä podľa predvýznakovej časti nároku 1 alebo podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že vysielačom (A, B, C) vysielané balíky (PA, PB, Pc) údajov vykazujú príslušnú hlavičku (He) a časové riadiace zariadenie (S) prijímača (E) zapne prijímač počas tolerančných časových intervalov (T) do stavu pripravenosti na prijímanie vždy počas krátkych prijímacích časových impulzov (Se) v časových odstupoch menších než doba trvania hlavičky (He), kým prijímač (E) neprijme príslušnú hlavičku (He), a časové riadiace zariadenie (S) je zariadené na to, aby na príjem hlavičky (He)-20udržiavalo prijímač (E) kontinuálne v stave pripravenosti na prijímanie, až kým neuplynie tolerančný časový interval (T).
- 8. Systém na prenos údajov podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa' tým, že časové riadiace zariadenie (S) prijímača (E) je zariadené na to, aby nastavilo tolerančný časový interval (T) na hodnotu, ktorá je väčšia alebo sa rovná súčinu maximálnej relatívnej časovej * tolerancie a celkovej doby medzi posledným úspešným prijatím a očakávaným nasledujúcim prijatím, pokiaľ sa v určitom počte po sebe nasledujúcich tolerančných časových intervalov, najmä v poslednom a predposlednom tolerančnom časovom intervale, neuskutočnilo žiadne úspešné prijatie očakávaného balíka (PA, PB, Pc) údajov z príslušného vysielača (A, B, C).
- 9. Systém na prenos údajov podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje viaceré vysielače (A, B, C), ktoré vysielajú balíky (PA, PB, Pc) údajov k prijímaču (E) v navzájom odlišných časových okamihoch, pričom časové riadiace zariadenie (S) prijímača (E) odhadne vzhľadom na každý vysielač (A, B, C) okamihy (tRIAD) vysielania a zriadi zodpovedajúce tolerančné časové intervaly (TA, TB, Tc).* *
- 10. Systém na prenos údajov podľa nároku 9, v y z n a č u j ú c i sa tým, že vysielače (A, B, C) vykazujú prostriedky na časové riadenie svojej vysielacej prevádzky, ktoré stanovujú okamihy vysielania tak, aby sa kvázistochasticky menili.
- 11. Systém na prenos údajov podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že je súčasťou systému na zber údajov o spotrebe a systému na zúčtovanie spotreby, pričom vysielače (A, B, C) sú vždy jednotlivo priradené príslušnému meraču (a, b, c) spotreby, napríklad elektronickému rozdeľovaču nákladov na vykurovanie, vodomeru, meraču množstva tepla atď., na mieste inštalácie príslušného merača spotreby a sú zariadené na to, aby vysielali príslušné údaje o spotrebe v príslušných balíkoch údajov k prijímaču.-21 12. Prijímač systému na prenos údajov podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov.
Applications Claiming Priority (1)
| Application Number | Priority Date | Filing Date | Title |
|---|---|---|---|
| DE19905316A DE19905316A1 (de) | 1999-02-09 | 1999-02-09 | Datenübertragungssystem, insbesondere zur Verbrauchsdatenerfassung |
Publications (1)
| Publication Number | Publication Date |
|---|---|
| SK1732000A3 true SK1732000A3 (en) | 2000-09-12 |
Family
ID=7896924
Family Applications (1)
| Application Number | Title | Priority Date | Filing Date |
|---|---|---|---|
| SK173-2000A SK1732000A3 (en) | 1999-02-09 | 2000-02-08 | Data transmission system and a receiver of such system |
Country Status (6)
| Country | Link |
|---|---|
| EP (1) | EP1028403B1 (sk) |
| AT (1) | ATE464630T1 (sk) |
| DE (2) | DE19905316A1 (sk) |
| HU (1) | HUP0000550A3 (sk) |
| PL (1) | PL338210A1 (sk) |
| SK (1) | SK1732000A3 (sk) |
Families Citing this family (19)
| Publication number | Priority date | Publication date | Assignee | Title |
|---|---|---|---|---|
| DE10040604A1 (de) * | 2000-08-16 | 2002-03-28 | Siemens Building Tech Ag | Verfahren und Vorrichtung zur Datenerfassung |
| DE10123251C1 (de) * | 2001-03-12 | 2002-10-31 | Techem Service Ag | Funksystem zur Verbrauchsdatenerfassung |
| DE10142964B4 (de) | 2001-03-28 | 2007-09-20 | Techem Service Ag & Co. Kg | Verfahren zum Abschalten zeitweise nicht benötigter Funktionen eines elektronischen Verbrauchsdatenerfassungsgeräts und Verbrauchsdatenerfassungsgerät |
| DE10138229B4 (de) * | 2001-08-03 | 2009-10-01 | Siemens Gebäudesicherheit GmbH & Co. oHG | Verfahren zur Funkübertragung in einem Gefahrenmeldesystem |
| EP1705620A1 (de) * | 2005-03-24 | 2006-09-27 | ista Shared Services GmbH | Verfahren zur Synchronisation von Netzknoten und zugehöriges Netzwerk |
| DE102005036250B4 (de) | 2005-08-02 | 2008-04-03 | Prof. Dr. Horst Ziegler und Partner GbR (vertretungsberechtigter Gesellschafter: Prof. Dr. Horst Ziegler 33100 Paderborn) | Funkübertragungssystem |
| DE102005036255B4 (de) * | 2005-08-02 | 2009-02-26 | Prof. Dr. Horst Ziegler und Partner GbR (vertretungsberechtigter Gesellschafter: Prof. Dr. Horst Ziegler 33100 Paderborn) | Datenübertragungssystem und Verfahren zum Betreiben eines Datenübertragungssystems |
| DE102005056933A1 (de) * | 2005-11-29 | 2007-05-31 | Prof. Dr. Horst Ziegler und Partner GbR (vertretungsberechtigter Gesellschafter: Prof. Dr. Horst Ziegler 33100 Paderborn) | Funkübertragungssystem |
| DE102005056932A1 (de) * | 2005-11-29 | 2007-05-31 | Prof. Dr. Horst Ziegler und Partner GbR (vertretungsberechtigter Gesellschafter: Prof. Dr. Horst Ziegler 33100 Paderborn) | Funkübertragungssystem |
| DE102005062809A1 (de) * | 2005-12-28 | 2007-08-30 | Prof. Dr. Horst Ziegler und Partner GbR (vertretungsberechtigter Gesellschafter: Prof. Dr. Horst Ziegler 33100 Paderborn) | Bidirektionales Funkübertragungssystem |
| DE102006024162A1 (de) * | 2006-05-22 | 2007-11-29 | Conti Temic Microelectronic Gmbh | Verfahren zur Erfassung und Übertragung von Messwerten |
| DE102006053822A1 (de) * | 2006-11-14 | 2008-05-15 | Ista Shared Services Gmbh | Verfahren zum drahtlosen Austausch von Daten |
| FR2928765B1 (fr) | 2008-03-13 | 2011-12-30 | Suez Environnement | Systeme de transmission de donnees a partir d'un capteur de mesure pour telereleve avec horodatage. |
| DE102008035988A1 (de) | 2008-08-01 | 2010-02-18 | Techem Energy Services Gmbh | Verfahren und Vorrichtung zur Datenübertragung |
| US8170482B2 (en) * | 2008-08-01 | 2012-05-01 | Qualcomm Incorporated | Method and apparatus for receiving a transmission at a receiver |
| DE102011008398B4 (de) | 2011-01-12 | 2012-11-08 | Prof. Dr. Horst Ziegler und Partner GbR (vertretungsberechtigter Gesellschafter: Dipl.-Ing. F. W. Ziegler, 70499 Stuttgart) | Energiesparende Datenübertragungstechnik |
| ES2731444T3 (es) | 2016-06-02 | 2019-11-15 | Deutsche Telekom Ag | Red de comunicación que comprende una entidad de gestión con funcionalidad de devolución de llamada |
| DE102016014376B4 (de) | 2016-12-03 | 2018-12-06 | Diehl Metering Systems Gmbh | Verfahren zur Datenübertragung von Verbrauchsmessgeräten |
| DE102017119629B4 (de) | 2017-08-28 | 2024-06-06 | Techem Energy Services Gmbh | Verfahren zur Funkübertragung von Daten in einem Erfassungssystem sowie Sensorsende- und Empfangsgerät |
Family Cites Families (9)
| Publication number | Priority date | Publication date | Assignee | Title |
|---|---|---|---|---|
| DE3540572A1 (de) | 1985-11-15 | 1987-05-21 | Kabelmetal Electro Gmbh | Verfahren zur synchronisation eines empfaengers bei der digitalen datenuebertragung |
| JPH0775426B2 (ja) | 1986-07-23 | 1995-08-09 | アルプス電気株式会社 | 通信装置 |
| DE4225042C2 (de) * | 1992-07-29 | 1996-10-17 | Ziegler Horst | Verfahren zum Übertragen von Verbrauchs-Meßdaten |
| DE4409803A1 (de) * | 1993-03-22 | 1994-09-29 | Kundo Systemtechnik Gmbh | Anlage zur zentralen Erfassung von Energieverbrauchskosten |
| US5617084A (en) | 1993-09-10 | 1997-04-01 | Sears; Lawrence M. | Apparatus for communicating utility usage-related information from a utility usage location to a utility usage registering device |
| DE4344172C2 (de) | 1993-12-23 | 2001-02-22 | Grundig Ag | Verfahren und Anordnung zur Synchronisierung der Außeneinheiten einer Funkalarmanlage mit der Zentraleinheit |
| WO1997025699A1 (de) * | 1996-01-12 | 1997-07-17 | Braun Aktiengesellschaft | Datenübertragungssystem mit mindestens einem sender und mindestens einem empfänger sowie verfahren zur initialisierung des systems und zur sender-empfänger-synchronisation |
| DE19600922A1 (de) * | 1996-01-12 | 1997-07-24 | Braun Ag | Verfahren zur Synchronisation eines Senders und eines oder mehreren diesem Sender zugeordneten Empfängern |
| DE19712672A1 (de) * | 1997-03-26 | 1998-07-02 | Braun Ag | System mit mindestens einem Sender und mindestens einem Empfänger |
-
1999
- 1999-02-09 DE DE19905316A patent/DE19905316A1/de not_active Ceased
-
2000
- 2000-02-02 PL PL00338210A patent/PL338210A1/xx not_active Application Discontinuation
- 2000-02-08 AT AT00102637T patent/ATE464630T1/de active
- 2000-02-08 EP EP00102637A patent/EP1028403B1/de not_active Expired - Lifetime
- 2000-02-08 SK SK173-2000A patent/SK1732000A3/sk unknown
- 2000-02-08 HU HU0000550A patent/HUP0000550A3/hu unknown
- 2000-02-08 DE DE50015901T patent/DE50015901D1/de not_active Expired - Lifetime
Also Published As
| Publication number | Publication date |
|---|---|
| EP1028403A3 (de) | 2005-05-04 |
| PL338210A1 (en) | 2000-08-14 |
| HU0000550D0 (en) | 2000-04-28 |
| DE19905316A1 (de) | 2000-08-10 |
| DE50015901D1 (de) | 2010-05-27 |
| ATE464630T1 (de) | 2010-04-15 |
| EP1028403A2 (de) | 2000-08-16 |
| HUP0000550A3 (en) | 2002-07-29 |
| EP1028403B1 (de) | 2010-04-14 |
| HUP0000550A2 (hu) | 2000-11-28 |
Similar Documents
| Publication | Publication Date | Title |
|---|---|---|
| SK1732000A3 (en) | Data transmission system and a receiver of such system | |
| US5383134A (en) | Data transmission device, system and method | |
| US7321788B2 (en) | Synchronizing RF system | |
| US7343255B2 (en) | Dual source real time clock synchronization system and method | |
| KR101012627B1 (ko) | 로우 듀티 사이클을 갖는 네트워크 단말기 | |
| EP0615363B1 (en) | Wireless local area network apparatus | |
| EP2378822B1 (en) | Synchronizing wireless devices | |
| US8295196B2 (en) | Method for transmitting information packets within an asynchronous wireless communication network and network node implementing it | |
| EP0598963B1 (en) | Electrical monitoring system | |
| US8791834B2 (en) | Fixed network for an automatic utility meter reading system | |
| US20120320809A1 (en) | Data transmission device and a method for activating a data transmission | |
| MX2013001134A (es) | Metodo y sistema en tiempo real para determinar y validar la localizacion de una persona u objeto movil reubicado. | |
| WO2003088704A2 (en) | Data collection and metering system | |
| CN110089160A (zh) | 网状网络中的跳频扩频通信 | |
| US7522685B2 (en) | Resynchronizing timing sync pulses in a synchronizing RF system | |
| GB2278519A (en) | Time synchronisation between central and remote units | |
| EP1750475B1 (de) | Datenübertragungssystem und Verfahren zum Betreiben eines Datenübertragungssystems | |
| JP5023842B2 (ja) | 無線送信装置 | |
| CZ2000477A3 (cs) | Systém pro přenos dat | |
| EP2782410B1 (en) | Radio communication system, parent radio device, and child radio device | |
| SK66599A3 (en) | Data transmission method | |
| US8848848B2 (en) | Transmission timing adjustment in radio systems | |
| CZ2002511A3 (cs) | Způsob a zařízení k odečtu spotřebních hodnot z přístrojů ke sběru a uchovávání spotřebních dat | |
| JP4670763B2 (ja) | 無線システム及びプログラム | |
| JP2007036342A (ja) | データ通信システム |