SK17099A3 - Apparatus for enriching a liquid with gas - Google Patents

Description

Zariadenie na obohacovanie kvapalín plynmi

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na obohacovanie kvapalín, najmä nápojov, ktoré sú naplnené v nádržiach na kvapalinu, najmä vo fľašiach, plynmi najmä CO2, s prvými pripojovacími prostriedkami pre zdroj plynu, najmä aspoň pre jednu plynovú bombu obsahujúcu plyn, s aspoň jedným plniacim elementom plynu pripojiteľným k prvým pripojovacím prostriedkom pre plnenie plynu do kvapaliny, ktorá sa nachádza v nádrži na kvapalinu a s regulačným zariadením, ktoré ohraničuje tlak v nádrži na kvapalinu, ktorý sa pri plnení plynu vytvára, na žiadanú hodnotu.

Doterajší stav techniky

Zariadenia tohto typu sú známe a sú používané v mnohotvárnych formách, a síce najmä ako takzvané výčapné zariadenia pitnej vody.

V EP 0 472 995 B1 je opísané výčapné zariadenie pitnej vody, v ktorom sa vonkajší tvar vloženej fľaše zisťuje použitím základnej plochy a pri zisťovaní nepravidelností v tvare fľaše sa tlak, ktorý sa vytvára vo vnútri, automaticky reguluje a pritom sa obmedzuje. Ak sa zakrivuje plášť fľaše von, tlak sa príslušne automaticky znižuje. Ak je fľaša ešte navyše veľmi tenká, tlak sa automaticky ešte ďalej zvyšuje, až je dosiahnutá žiadaná hodnota. Pri výskyte týchto nepravidelností zaujíma fľaša voči základnej ploche polohu, ktorá sa odlišuje od normalizovanej polohy. Plniaca hlava obsahuje ventil, ktorého piest dolieha k riadiacej ploche stacionárnej vačky. Pretože je plniaca hlava s fľašou spojená pevne, ventil, ktorý je k nej pripevnený, a spolu s ním aj jeho piest uskutočňuje pohyb fľaše voči základnej polohe, takže ventilový piest zaujíma podľa vačky rôzne polohy, čím je ventil príslušne riadený.

V praxi sa však ukázalo, že použitie takýchto fliaš s poddajným plášťom nevedie k požadovanému úspechu. Nehľadiac na to, že takéto fľaše musia byť vyrobené z veľmi hodnotného a teda aj drahého plastového materiálu, sú deformácie v plášti, ktoré sa vytvárajú vďaka poddajnosti materiálu, pomerne malé a navyše aj čiastočne nereprodukovateľné, čo má u tohto známeho zariadenia za následok pomerne nepresnú regulačnú funkciu. Ďalej sa môže toto známe zariadenie používať len pre fľaše jednej určenej charakteristickej veľkosti a s určenou poddajnosťou plášťov, čo robí toto známe zariadenie veľmi neefektívne.

Úlohou vynálezu teda je zjednodušiť prevádzku regulačného ventilového zariadenia v zariadeniach typu opísaných v úvode.

Podstata vynálezu

Táto úloha je u zariadenia typu opísaného v úvode vyriešená tým, že regulačné zariadenie obsahuje prostriedok pre zisťovanie tlaku plynu a zriaďovací prostriedok pre ručné nastavenie požadovanej hodnoty.

V zariadení podľa vynálezu sa tlak plynu nezisťuje ako v stave techniky len sprostredkovane pretvorením fľaše, ale priamo ( v nádrži na kvapalinu alebo v odpovedajúcom v prívode. V zariadení podľa vynálezu sa ďalej požadovaná hodnota neudáva vopred prostredníctvom normálneho tvaru fľaše v pomere k základnej- ploche, ale ručným nastavením. Obe opatrenia podľa vynálezu zaisťujú jednak vysokú presnosť regulácie regulačného ventilového zariadenia a jednak zjednodušenie ovládania. Okrem toho sa dá v zariadení podľa vynálezu požadovaná hodnota nastaviť ručne, čo je práve výhodné pre najrôznejšie použitia. Konečne sa v zariadení podľa vynálezu môžu používať fľaše rôznej veľkosti a rôzneho deformačného chovania, najmä sú použiteľné aj prosté sklené fľaše.

Regulačné zariadenie je s výhodou regulačné ventilové zariadenie a obsahuje vtok plynu a pretlakový výtok, ktorý sa otvára a necháva plyn unikať vtedy, keď tlak v nádrži na kvapalinu dosiahne požadovanej hodnoty.

Jedno existujúce, obzvlášť výhodné ďalšie vytvorenie tohto uskutočnenia sa vyznačuje tým, že regulačné ventilové zariadenie má prvý kanál vedúci od vtoku k pretlakovému výtoku a uzatvárací diel, ktorý je pohyblivo uložený medzi uzatváracou polohou, v ktorej uzatvára prvý kanál, a otvorenou polohou, v ktorej prvý kanál otvára, a je pružne podoprený do zatváracej polohy, pričom prepnutie odpovedá požadovanej hodnote. Toto ďalšie uskutočnenie ponúka zvlášť jednoducho vytvorenú avšak o nič menej spoľahlivo pracujúcu konštrukciu regulačného ventilového zariadenia. Jedno takéto regulačné ventilové zariadenie by malo s výhodou obsahovať pružinu, ktorá sa jedným svojim koncom opiera o uzatvárací diel a svojim druhým koncom sa nachádza v mechanickom spojení s upravovacími prostriedkami.

Upravovacie prostriedky môžu s výhodou obsahovať nastavovací prvok, ktorého poloha je meniteľná, takže je nastaviteľná účinná dĺžka pružiny medzi jej koncami.

Nastavovací prvok môže byť vytvorený ako pohyblivo uložené posúvač alebo ako otočné uložené rotačné teleso, ktorého obvod sa nachádza v mechanickom spojení s ďalším koncom pružiny, pričom by sa mal nastavovací prvok nachádzať svojim obvodom v klznom-zábere s ďalším koncom pružiny alebo so spojovacím kusom, ktorý je usporiadaný medzi nimi.

Pre účinnú zmenu dĺžky pružiny by mal byť nastavovací prvok uložený excentrický a vytvorený vo forme kruhu.

Jedno terajšie zvlášť výhodné ďalšie uskutočnenie sa vyznačuje tým, že regulačné ventilové zariadenie obsahuje prvé teleso, v ktorom je vytvorený prvý kanál a valcový dutý priestor, do ktorého ústí prvý kanál, a druhé teleso, ktoré obsahuje dutý valcový úsek, ktoré je vo valcovom dutom priestore prvého telesa uložené tesne a pohyblivo, vŕtanie vytvorené v dutom valcovom úseku a zachytávacie uzatvárací diel a druhý kanál, ktorý vedie k pretlakovej výpuste, a nachádza sa v zábere s nastavovacím prvkom, pričom je účelné ak vo vŕtaní dutého valcového úseku druhého telesa je vytvorené osadenie, o ktoré sa svojim druhým koncom opiera pružina. Keď je nastavovací prvok vytvorený ako otočné uložené rotačné teleso, nachádza sa účelne druhé teleso v klznom zábere s obvodom nastavovacieho prvku.

V jednom ďalšom, teraz vo veľmi výhodnom uskutočnení vynálezu sú navrhnuté druhé pripojovacie prostriedky, ktoré spájajú vstup regulačného ventilového zariadenia s kvapalinovou nádržou. Toto uskutočnenie má tú prednosť, že regulačné ventilové zariadenie zisťuje tlak plynu priamo v kvapalinovej nádrži a pri prekročení požadovanej hodnoty pre zníženie tlaku plynu vypúšťa zbytočný plyn priamo z kvapalinovej nádrže.

Alternatívne je však aj možné také uskutočnenie, v ktorom regulačné ventilové zariadenie obsahuje navyše výpust a je svojim vstupom vradené do prvých pripojovacích prostriedkov. V tomto uskutočnení pôsobí regulačné ventilové zariadenie v prívode plynu medzi zdrojom plynu a plniacim prvkom plynu. V jednom ďalšom vyhotovení tohto uskutočnenia obsahuje regulačné ventilové zariadenie tretí kanál, ktorým je plyn vedený zo zdroja plynu k plniacemu prvku, a z ktorého odbočuje prvý kanál, pričom j'e účelné ak tento tretí kanál je vytvorený taktiež v prvom telese.

Skôr popísané regulačné zariadenie sa môže používať napríklad tak, že ohraničuje tlak plynu v kvapalinovej nádrži vypúšťaním prebytočného plynu na nastavenú hodnotu.

Výhodné je ale aj jedno uskutočnenie, v ktorom regulačné zariadenie spôsobuje zatváranie prvých pripojovacích prostriedkov a tým bezprostredne znemožňuje ďalší prívod plynu, keď tlak v kvapalinovej nádrži dosiahne požadovanú hodnotu.

Oba pracovné spôsoby sa však taktiež môžu vzájomne kombinovať, čím je navrhnuté uzatváracie zariadenie, ktoré je poháňané od pretlakovej výpuste regulačného ventilového zariadenia a uzatvára prvé pripojovacie prostriedky. V tomto teraz výhodnom uskutočnení sa obratne využíva prebytočný plyn ako hnacie médium pre uzatváracie zariadenie, čím sa navyše zvyšuje pohodlie obsluhy zariadenia. Zvyčajne je do prvých pripojovacích prostriedkov vradené pripojovacie ventilové zariadenie, ktoré obsahuje ovládací prvok, ktorý je pohyblivý medzi uzavretou polohou, v ktorej je zavreté pripojovacie ventilové zariadenie, a otvorenou polohou, v ktorej je otvorené pripojovacie ventilové zariadenie, pričom tento ovládací prvok je spojiteľný s uzatváracím zariadením. Ovládací prvok tohto pripojovacieho ventilového zariadenia by mal byť s výhodou pružne predopnutý do svojej uzavretej polohy, takže tento ovládací prvok musí byť príslušne stisnutý len pre otváranie, zatiaľ čo pre uzatváranie sa musí jednoducho len uvoľniť prípadne pustiť.

Jedno súčasné veľmi výhodné ďalšie vytvorenie tohto uskutočnenia sa vyznačuje tým, že uzatváracie zariadenie obsahuje usporiadanie piest/valec, ktorého valec je pripojený k pretlakovej výpuste a ktorého piest pohyblivý medzi kludovou polohou a pracovnou polohou je spojiteľný s ovládacím prvkom pripojovacieho ventilového zariadenia tým spôsobom, že pri zaťažovaní piestu plynom z pretlakovej výpuste sa ovládací prvok pohybuje do svojej uzavretej polohy. Tým, že u tohto ďalšieho vytvorenia je uskutočnené uzatváracie zariadenie pneumatické, môže sa docieliť veľmi jednoduchej realizácie tohto uzatváracieho zariadenia. Piest by mal byť s výhodou pružne predopnutý do svojej kľudovej polohy, v ktorej je účinný objem valca najmenší, takže pohyb do kľudovej polohy nepotrebuje žiadny prídavný pohon, ale sa dosiahne pri poklese tlaku vo valci na základe pôsobenia pružiny.

Účelne by sa malo navrhnúť prvé pripojovacie zariadenie, ktorým by bol spojiteľný piest uzatváracieho zariadenia s ovládacím prvkom pripojovacieho ventilového zariadenia. Toto prvé spojovacie zariadenie by malo obsahovať ovládacie tlačidlo, ktoré obsluhuje užívateľ zariadenia, aby vháňal plyn do plniacej hlavy. K tomu môže prvé spojovacie zariadenie obsahovať prvú otočnú páku, ktorou možno uviesť do dosadnutia na ovládací prvok pripojovacieho ventilového zariadenia.

Prvé spojovacie zariadenie sa môže uviesť do uvoľnitelného záberu s piestom uzatváracieho zariadenia a tým sa môže pohnúť ovládacím prvkom pripojovacieho ventilového zariadenia do jeho otvorenej polohy, keď sa piest nachádza v svojej kľukovej polohe. Tým sa vytvorí účinné mechanické spojenie medzi piestom a prvým spojovacím zariadením. To má za následok, že prvé spojovacie zariadenie a najmä ručne obsluhovateľné ovládacie tlačidlo, ktoré je na ňom s výhodou usporiadané, zostáva zjavne v prvej polohe, pokiaľ je plyn vedený do plniaceho prvku plynu a tým do kvapalinovej nádrže, ktorá je k nemu pripojená. Ak po dosiahnutí predpísaného tlaku otvorí regulačné ventilové zariadenie svoju pretlakovú výpust, prúdi plyn do valca uzatváracieho zariadenia, čím sa piest pohybuje zo svojej kľudovej polohy do svojej pracovnej polohy a prvé spojovacie zariadenie berie so sebou prípadne príslušne ovláda. To má opäť z následok, že sa ovládací prvok pripojovacieho ventilového zariadenia pohybuje späť zo svojej otvorenej polohy do svojej uzavretej polohy, čím sa pripojovacie ventilové zariadenie a tým aj prvé pripojovacie prostriedky uzatvárajú a tak už do plniaceho prvku plynu a kvapalinovej nádrže, ktorá je k nemu pripojená, neprúdi žiadny plyn.

Alternatívne môže byť navrhnutý taký aretačný prvok, ktorý spôsobuje aretáciu ovládacieho prvku pripojovacieho ventilového zariadenia v jeho otvorenej polohe · a piest uzatváracieho zariadenia možno s aretačným prvkom uviesť do záberu tým

Ί spôsobom, že sa aretácia ovládacieho prvku uvoľní opäť pohybom piesta do svojej pracovnej polohy. V tomto ďalšom uskutočnení je podľa toho ovládací prvok pripojovacieho ventilového zariadenia držaný v svojej otvorenej polohe nie však mechanickým spojením s piestom, ale záberom vonkajšieho aretačného prvku, a piest na svojej ceste z kľudovej polohy do pracovnej polohy ovláda aretačný prvok tým spôsobom, že ten opäť uvoľňuje ovládací prvok pripojovacieho ventilového zariadenia a tým uvoľňuje aretáciu.

Aretačný prvok by sa mal uviesť do uvoľnitelného záberu s prvým spojovacím zariadením, keď sa prvé spojovacie zariadenie nachádza v prevádzkovom stave, v ktorom ovládací prvok pripojovacieho ventilového zariadenia zaujíma svoju otvorenú polohu a piest uzatváracieho zariadenia by sa mal uviesť do záberu s aretačným elementom tým spôsobom, že sa pri pohybe piesta do jeho pracovnej polohy záber aretačného prvku s prvým spojovacím zariadením uvoľní. K tomu je aretačný prvok s výhodou pohyblivý medzi nearetujúcou kľudovou polohou a aretačnou polohou a prvé spojovacie zariadenie je privoditeľné do prvého prevádzkového stavu, kedy uzatvára pripojovacie ventilové zariadenie, a do druhého prevádzkového stavu, kedy pripojovacie ventilové zariadenie otvára, pričom prvé spojovacie zariadenie obsahuje záražkový prostriedok, s ktorým sa dostane aretačný prvok vo svojej aretačnej polohe do záberu, keď sa prvé spojovacie zariadenie nachádza v svojom druhom prevádzkovom stave. Takto sa aretovanie realizuje konštrukčne veľmi jednoducho, pričom -okrem toho môže byť aretačný prvok pružne predpojatý do svojej aretačnej polohy.

Ovládanie aretačného prvku piestom pohybujúcim sa do svojej pracovnej polohy pre uvoľnenie aretácie sa dá uskutočniť napríklad tak, že sa na aretačnom prvku vytvorí vačková plocha, ktorá prebieha sklonená voči smeru jeho pohybu tak, že sa piest pri svojom pohybe do pracovnej polohy dostane jedným úsekom do dosadnutia na vačkovú plochu a tak sa aretačný prvok pohybuje do svojej kľudovej polohy.

Z bezpečnostných dôvodov je zvyčajne k plniacemu prvku plynu pripojený odvzdušňovací ventil, ktorý obsahuje ovládací prvok, ktorý musí ručne obsluhovať užívateľ zariadenia a ktorý je pohyblivý medzi uzavretou polohou, v ktorej je uzavretý odvzdušňovací ventil, a otvorenou polohou, v ktorej je odvzdušňovací ventil otvorený. Pre tento prípad je navrhnuté druhé spojovacie zariadenie, ktoré je spojiteľné s ovládacím prvkom odvzdušňovacieho ventilu na strane jednej a s uzatváracím zariadením na strane druhej tým spôsobom, že pri pohybe ovládacieho prvku odvzdušňovacieho ventilu do jeho otvorenej polohy uzatvára uzatváracie zariadenie prvé pripojovacie prostriedky. Týmto spôsobom sa účinne zaistí, že zdroj plynu už ďalší plyn nedodáva, keď je už odvzdušňovací ventil otvorený, a tým sa nestráca žiadny ďalší plyn.

S výhodou by sa malo druhé spojovacie zariadenie uviesť do prvého a druhého prevádzkového stavu, najmä do prvej a druhej pracovnej polohy, pričom v prvom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia zostáva ovládací prvok odvzdušňovacieho ventilu v svojej uzavretej polohe a v druhom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia sa ovládací prvok odvzdušňovacieho ventilu uvedie do svojej otvorenej polohy. V tomto prípade by malo byť druhé spojovacie zariadenie spojené s prvým spojovacím zariadením tým spôsobom, že prvé spojovacie zariadenie je v prvom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia privoditeľné do záberu s piestom uzatváracieho zariadenia a v druhom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia sa nachádza mimo záber s piestom. Tým je zaistené, že sa pripojovacie ventilové zariadenie a tým aj zdroj plynu zatvára, keď sa ovládací prvok odvzdušňovacieho ventilu uvedie do svojej otvorenej polohy a tým sa odvzdušňovací ventil otvorí.

Druhé spojovacie zariadenie je účelne vytvorené ako druhá kyvná páka.

Jedno ďalšie, súčasne zvlášť výhodné uskutočnenie sa vyznačuje tým, že druhé spojovacie zariadenie možno uviesť do prvého a druhého prevádzkového stavu, s výhodou do prvej a druhej pracovnej polohy, a je spojené s aretačným prvkom tým spôsobom, že v prvom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia zostáva ovládací prvok odvzdušňovacieho ventilu v svoj uzavretej polohe a pri pohybe ovládacieho prvku odvzdušňovacieho ventilu do jeho otvorenej polohy sa druhé spojovacie zariadenie uvedie do druhého prevádzkového stavu a pritom sa aretačným prvkom zabráni aretácii ovládacieho prvku pripojovacieho ventilového zariadenia.

Je účelné, ak aretačným prvkom je časť druhého spojovacieho zariadenia, k čomu je aretačný prvok vytvorený najmä v jednom kuse s druhým spojovacím zariadením, pričom prvá pracovná poloha druhého spojovacieho zariadenia súhlasí, prípadne sa zhoduje s aretačnou polohou aretačného prvku a druhá pracovná poloha druhého spojovacieho zariadenia s kľudovou polohou aretačného prvku. Preto sú v tomto ďalšom vyhotovení priebehy pohybu a funkcia aretačného prvku a druhého spojovacieho zariadenia vzájomne kombinované obratným spôsobom, čo vedie nielen k jednoduchej, ale aj k priestorovo úspornej konštrukcii.

Z bezpečnostných dôvodov zvyčajne sedí plniaci prvok plynu a tým aj kvapalinová nádrž, ktorá je k nemu pripojiteľná, v domčeku, ktorý je uzatvárateľný dvierkami. K tomu je ovládací prvok odvzdušňovacieho ventilu čelne spojený s dvierkami a pri ovládaní ich otvára, takže je pre odvzdušnenie a otvorenie potrebná len jedna spoločná rukoväť a vzniká tak vysoký komfort pri obsluhe.

Aby sa pri odvzdušnení dosiahol beztlakový aj valec uzatváracieho zariadenia a uviedol sa do svojej kľudovej polohy pre nový proces plnenia plynu, mal by byť valec pripojiteľný cez spojovacie vedenie k vstupu odvzdušňovacieho ventilu. Výhodné je trvalé spojenie, ktoré pravda podmieňuje spätný ventil, ktorý zatvára pri tlakovom spáde od spojovacieho vedenia do valca. Tak zostáva zaistené, že sa piest poháňa len plynom Vystupujúcim z pretlakovej výpuste regulačného ventilového zariadenia.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Následne budú bližšie objasnené výhodné príklady uskutočnenia vynálezu s pomocou priložených obrázkov. Na tých predstavuje:

obrázok 1 - schematické znázornenie prvého uskutočnenia k obohacovaniu kvapalín kyselinou uhličitou;

obrázok 2 - v zväčšenom zobrazení a čiastočnom reze regulačný ventil použitý v prvom uskutočnení podľa obrázku 1;

obrázok 3 - druhé uskutočnenie zariadenia k obohacovaniu kvapalín kyselinou uhličitou v prvom schematickom znázornení;

obrázok 4 - vo zväčšenom zobrazení a čiastočnom reze regulačný ventil použitý v druhom uskutočnení podľa obrázku 3 ;

obrázok 5 - ďalšie schematické znázornenie druhého uskutočnenia v prvom prevádzkovom stave ;

obrázok 6 - rovnaký pohľad ako obrázok 5, pričom sa znázornené ^— zariadenie nachádza v druhom prevádzkovom stave ;

obrázok 1 - rovnaký pohľad ako obrázok 5, pričom sa znázornené zariadenie nachádza v treťom prevádzkovom stave;

obrázok 8 - schematické znázornenie uskutočnenia modifikovaného oproti druhému uskutočneniu v prvom prevádzkovom stave,obrázok 9 - rovnaký pohľad ako obrázok 8, pričom sa znázornené zariadenie nachádza v druhom prevádzkovom stave;

obrázok obrázok obrázok

- rovnaký pohľad ako obrázok 8, znázornené zariadenie nachádza prevádzkovom stave;

- rovnaký pohľad ako obrázok 8, znázornené zariadenie nachádza prevádzkovom stave a

- rovnaký pohľad ako obrázok 8, znázornené zariadenie nachádza prevádzkovom stave.

pričom sa v treťom pričom sa vo štvrtom pričom sa v piatom

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obrázkoch 1 a 2 je schematicky znázornené prvé výhodné uskutočnenie zariadenia k obohacovaniu kvapalín plynmi. Spravidla sa u týchto kvapalín jedná o nápoje, ktoré sú naplnené v kvapalinových nádržiach, najmä vo fľašiach, pričom ako plyn sa všeobecne používa CO2 prípadne kyselina uhličitá. Preto je takéto zariadenie spravidla časťou perliaceho zdroja pitnej vody.

Na obrázku 1 je schematicky v pohľade zhora znázornená plniaca hlava 2 jedného takéhoto perliaceho z_droja pitnej vody. Na spodnú stranu plniacej fľaše 2 je možné zavesiť za hlavu fľašu. Na obrázku 1 je schematicky jasná fľaša 4 pripevnená k poľnej hlave 2. Z dôvodu prehľadnosti je skriňa pre pojatie fľaše 4 vypustená.

Na obrázku 1 je taktiež schematický znázornená hlava plynovej bomby 6, z ktorej sa dáva k dispozícii kyselina uhličitá. V hlave plynovej bomby 6 je navrhnutý ručný ventil 8 s ovládacím tlačidlom 10. Ak sa ovládacie tlačidlo 10 stlačí, uniká plyn z plynovej bomby 6 do prvého plynového potrubia 12. ktoré je k nej pripojené a ktoré sa rozvetvuje do druhého plynového potrubia 14 a tretieho plynového vedenia 12. ktoré je k nej pripojené a ktoré je rozdelené na dve čiastkové plynové vedenia 12a a 12b. Prvé plynové vedenie 12 sa rozvidluje na druhé plynové vedenie 14 a tretie plynové vedenie 16. Druhé plynové potrubie 14 vedie k prvému pripojeniu 18 v plniacej hlave

2. Toto prvé pripojenie 18 ústí do dutého priestoru vytvoreného v plniacej hlave 2, ktorý nie je na týchto výkresoch znázornený a v ktorom je pohyblivo a tesne uložený uzavierací piest, ktorým sa v priebehu prevádzky uzatvára hlava fľaše 4 oproti okoliu. Aby sa tento uzatvárací piest pritlačil proti fľaši, vháňa sa druhým plynovým vedením 14 a prvým pripojením 18 plyn pod tlakom do dutého priestoru. Tretie plynové vedenie 16 vedie k druhému

pripojeniu	20	v plniacej fľaši 2. Toto	druhé	pripojenie	20	je
v spojení	so	vstrekovacou dýzou usporiadanou	v plniacej	fľaši	2,
ktorá nie	je	znázornená na obrázkoch	a je	utesnene	vedená
tlakovým	piestom a je ponorená do	kvapaliny vo	fľaši	4
primontovanej	k plniacej hlave 2.
Ako	je	ďalej vidieť z obrázku 1,	je na	plniacej	hlave	2

navrhnutý bezpečnostný ventil 22. ktorým sa v závislosti na nastavení na pracovnej strane automaticky pri pretlaku odpúšťa plyn z plniacej hlavy 2.

Konečne je na plniacej hlave 2 navrhnuté tretie pripojenie 24. ku ktorému je pripojené potrubie 26. ktoré vedie k odvzdušňovaciemu ventilu 28. ktorý sa obsluhuje ručne za pomoci ovládacieho gombíka 30. Tento odvzdušňovací ventil 28 sa ovláda po ukončení vháňania kyseliny uhličitej do kvapaliny vo fľaši 4, aby sa vytvorila tlaková rovnováha pred tým, než sa môže fľaša 4 z plniacej hlavy 2 opäť sňať.

Z bezpečnostných dôvodov má zariadenie zvyčajne skriňu, do ktorej sa dáva plnená fľaša a ktorá je uzavretá dvierkami. Na obrázkoch nie je táto skriňa znázornená. Preto skriňa taktiež obsahuje aspoň vstrekovaciu trysku a tú časť plniacej hlavy 2, ktorá zvyčajne tvorí hornú časť skrine. Aby sa zvýšil komfort, môže byť ovládací gombík 30 pre odvzdušňovací ventil 28 spojený s dvierkami tak, že sa dvierka pri stisnutí ovládacieho gombíka 30 alebo po jeho stisnutí, teda v priebehu odvzdušňovania automaticky otvárajú.

Ako možno ďalej zistiť z obrázku 1, je v prvom plynovom vedení 12 usporiadaný regulačný ventil 40. ktorý prvé plynové vedenie 12 rozdeľuje na prvé čiastkové plynové vedenie 12a a druhé čiastkové plynové vedenie 12b.

Na obrázku 2 je detailne znázornená konštrukcia tohto regulačného ventilu 40.

Regulačný ventil 40 sa vyznačuje stacionárnym prvým ventilovým telesom 42. ktoré je opatrené prvou prípojkou 44 pre prvé čiastkové plynové vedenie 12a. ktorým prúdi plyn z plynovej bomby 6 do regulačného ventilu 40. a druhou prípojkou 46 pre druhé čiastkové plynové vedenie 12b. ktorým sa vedie plyn od regulačného ventilu 40 k plniacej hlave 2. Vo vnútrajšku prvého ventilového telesa 42 sú vytvorené dve vŕtania 48a a 48b prebiehajúce v pravom uhle voči sebe a vzájomne spojené, ktoré spoločne vytvárajú prvý kanál. Prvé vŕtanie 48a je spojené s prvori prípojkou 44 a druhé vŕtanie 48b s druhou prípojkou 46, takže sa v kanály vytvoreného spoločne oboma vŕtaniami 48a a 48b jedná o priechodzí kanál, ktorý vzájomne spája obe prípojky 44 a 46 a tým aj obe čiastkové plynové vedenia 12a a 12b a ktorým je vedený plyn z prvého čiastkového plynového vedenia 12a k druhému čiastkovému plynovému vedeniu 12b.

Prvé ventilové teleso 42 má dutý valcový výstupok 42a. ktorý je opatrený valcovým vybraním 50. Do tohto valcového vybrania ústí druhý kanál 52. ktorý odbočuje z prvého kanála tvoreného oboma vŕtaniami 48a a 48b a je usporiadaný koaxiálne s valcovým vybraním 50.

Regulačný ventil 40 obsahuje pohyblivé druhé ventilové teleso 54. ktoré je opatrené dutým valcovým úsekom 54a. ktorý je pohyblivo vedený vo valcovom vybraní 50 dutého valcového výstupku 42a prvého ventilového telesa 42. Podľa toho odpovedá vonkajší priemer dutého valcového úseku 54a druhého ventilového telesa 54 vnútorného priemeru valcového vybrania 50 dutého valcového výstupku 42a prvého ventilového telesa 42. Na obvode dutého valcového úseku 54a druhého ventilového telesa 54 je usporiadaný tesniaci krúžok 56. ktorý je v klznom styku s valcovou vnútornou plochou dutého valcového výstupku 42a prvého ventilového telesa 42. čím je utvorený tesniaci uzáver dutého priestoru vytvoreného medzi dutým valcovým úsekom 54a druhého ventilového telesa 54 a dutým valcovým výstupkom 42a prvého ventilového telesa 42.

Dutý valcový úsek 54a druhého ventilového telesa 54 je taktiež opatrený valcovým vŕtaním 58, ktoré je usporiadané koaxiálne s valcovým vybraním 50, druhým kanálom 52 a dutým valcovým úsekom 54a a je otvorené k prvému ventilovému telesu 42. V tomto vŕtaní 58 sedí valcový uzatvárací diel 60. ktorý na svojej strane odvrátenej od prvého ventilového telesa 42 vykazuje valcové a koaxiálne usporiadané zahĺbenie 62. Skrutková pružina 64 sa jedným svojim koncom opiera o uzatvárací diel 60 v jeho zahĺbení 62 a svojim druhým koncom o druhé ventilové teleso 54 v zapustení 66 pokračujúcim na druhom konci vŕtania 58.

Skrutková pružina 64 je predopnutá tak, že tlačí uzatvárací diel 60 proti prvému ventilovému telesu 42. Pritom je uzatvárací diel 60 vytvorený tak, že na svojej strane orientované k prvému ventilovému telesu 42 pozostáva v znázornenom uskutočnení z plného materiálu, je teda uzavretý, takže v polohe ukázanej na obrázku 2 uzatvárací diel 60 uzatvára druhý kanál 52.

Na opačnom konci vŕtanie 58 sa vo vnútrajšku druhého ventilového telesa 54 pripojuje k zapusteniu 66 tretí kanál 68, ktorý vedie k výpuste 70. u ktorej sa jedná o pretlakovú výpust.

V polohe znázornenej na obrázku 2 sa pružina 64 nemôže ďalej rozpínať v smere k stacionárnemu prvému ventilovému telesu 42. pretože naň dolieha uzatvárací diel 60 a ďalší pohyb už nie je možný. Pretože je skrutková pružina 64. ako bolo vyššie spomenuté, predopnutá, snažila by sa teda svojim druhým koncom uvoľniť, čo by viedlo k pohybu druhého ventilového telesa 54 preč od prvého ventilového telesa 42. Tento pohyb je však obmedzený kotúčovým excentrom 72, ktorý je excentrický otočné uložený na pevnej osi 74 a ku ktorého obvodu 73 prilieha svojim voľným koncom 54b druhé ventilové teleso 54. ako možno zistiť z obrázku 2. Natočením excentrického kotúča 72 sa mení poloha pohyblivého druhého ventilového telesa 54 oproti stacionárnemu prvému ventilovému telesu 42 a tým aj účinná dĺžka skrutkovej pružiny 64. takže sa týmto spôsobom dá nastaviť predopnutie skrutkovej pružiny 64.

Následne bude popísaná prevádzka vyššie objasneného prvého uskutočnenia.

Po upevnení naplnenej fľaše 4 k plniacej hlave 2 sa stlačením ovládacieho gombíka 10 otvorí ručný ventil 8, takže CO2 prúdi z plynovej bomby 6 ručným ventilom 8 do prvého plynového vedenia 12 a regulačným ventilom 40. ktorý je v ňom usporiadaný, a aj druhým a tretím plynovým vedením 14, 16, takže ČO2 z plynovej bomby 6 vstupuje do plniacej hlavy 2 oboma pripojeniami 18 a 20. Pritom plyn vstupuje z prvého čiastkového plynového vedenia 12a cez prvú prípojku 44 do regulačného ventilu 40. tam prúdi z prvého vŕtania 48a do druhého vŕtania 48b a regulačný ventil 40 opúšťa cez druhú prípojku 46 do druhého čiastkového plynového vedenia 12b.

pričom sa plynom plní aj druhý kanál 52 v regulačnom ventile 40. V priebehu toho sa v celom systéme pomaly vytvára tlak, až sa prekoná predopnutie vytvorené skrutkovou pružinou 64 a uzatvárací diel 60. ktorý je predsa zaťažovaný tlakom plynu cez druhý kanál 52. je tlačený preč od prvého ventilového telesa 42. Tým sa otvára uzatvárací ventil 60. takže plyn uniká z druhého kanála 52 do dutého valcového vybratia 50 dutého valcového výstupku 42a prvého ventilového telesa 42, aby prúdil okolo uzatváracieho dielu 60 a cez tretí kanál 68 mohol opäť vystupovať z výpuste 70. Aby mohol plyn prúdiť okolo uzatváracieho dielu 60. je tento diel na svojom povrchu opatrený odpovedajúcimi pozdĺžnymi drážkami, ktoré nie sú na obrázku 2 jednotlivo zistiteľné.

Keď z plynovej bomby 6 neprúdi žiadny CO2, tak sa zatiaľ ručný ventil 8 uzavrel, klesá aj tlak v celom systéme, až sa prekoná predopnutie vytvorené skrutkovou pružinou 64 a tým sa uzatvárací diel opäť uzavrie.

Zmenou účinnej dĺžky skrutkovej pružiny 64 a tým jej predpätia za pomoci excentrického kotúča 72 sa nechá nastaviť požadovaná hodnota tlaku plynu, pri ktorom má otvárať uzatvárací diel 60 a tým aj regulačný ventil 40.

Na obrázkoch 3 až 7 je schematicky znázornené druhé výhodné uskutočnenie zariadenia na obohacovanie kvapalín plynmi, pričom obrázky 3 a 4 ukazujú pohľady porovnateľné s obrázkami 1 a 2, zatiaľ čo na obrázkoch 5 až 7 sú okrem toho znázornené ešte jednotlivosti uzatváracej automatiky, ktorá je tu navyše navrhnutá. ^—

Ako sa dá zistiť z porovnania obrázkov 3 a 4 s obrázkami 1 a 2, odlišuje sa druhé uskutočnenie od prvého uskutočnenia v pozmenenom pripojení regulačného ventilu 40' k plniacej hlave 2 a v pozmenenej konštrukcii regulačného ventilu 40'. Nasledovne budú tieto rozdiely objasnené v podrobnostiach, zatiaľ čo o zhodných znakoch sa nemá bližšie spomínať, pričom pre rovnaké časti sa používajú rovnaké vzťahové značky.

Ako je možné rozoznať z obrázku 3, je v tomto druhom uskutočnení plynová bomba 6 pripojená k plniacej hlave 2 len jedným jediným plynovým vedením, totiž cez prvé plynové vedenie

12. ktoré vedie k druhému pripojeniu 20 v plniacej hlave 2. Regulačný ventil 40' tohto uskutočnenia už nesedí v plynovom vedení 12, ale je cez druhé plynové vedenie 14' pripojený k prvému pripojeniu v plniacej hlave 2 celkom oddelene od prvého plynového vedenia 12. Podľa toho tu neexistuje ani žiadne spojenie medzi druhým plynovým vedením 14' a prvým plynovým vedením 12..

Ako v prvom uskutočnení komunikuje prvé pripojenie 1_8 s dutým priestorom, ktorý je k dispozícii v plniacej hlave 2 a nie je na obrázkoch vidno, v ktorom je pohyblivo a utesnene uložený uzavierací piest, neznázornený na obrázkoch, ktorým sa v priebehu prevádzky uzatvára hlava fľaše 4 oproti okoliu. Ďalej je aj v tomto uskutočnení druhé pripojenie 20 v spojení so vstrekovacou dýzou usporiadanou v plniacej hlave 2, ktorá nie je na výkresoch znázornená a ktorá je utesnene vedená tlakovým piestom a je ponorená do kvapaliny vo fľaši 4 primontovanej k plniacej hlave 2. Na rozdiel od prvého uskutočnenia však v tomto uskutočnení komunikuje dutý priestor, ktorý zahŕňa uzatvárací piest, s fľašou 4, a síce cez spojovacie kanály, ktoré nie sú na obrázkoch znázornené.

Ako možno zistiť z porovnania obrázku 4 s obrázkom 2, chýba v regulačnom ventile 40' druhé vŕtanie 48b a druhá prípojka 46. Podľa toho je tento regulačný ventil 40' pripojený prvou prípojkou 44 len k druhému plynovému vedeniu 14.’, viď taktiež obrázok 3. Tak vytvára zostávajúce prvé vŕtanie 48a. druhý kanál 52. valcové vŕtanie 58 a tretí kanál 68 spojenie medzi zvyšnou prvou prípojkou 44 a pretlakovou výpusťou 70, pričom toto spojenie je popísaným spôsobom v spojení s prvým uskutočnením zatvárateľného uzatváracím dielom 60 a predopnutie skrutkovej pružiny 64. ktorá ich zaťažuje, je príslušne nastavitelné natáčaním excentrického kotúča 72.

Na obrázkoch 5 až 7 je znázornené taktiež usporiadanie popísané skôr za pomoci obrázkov 3 a 4 s plniacou hlavou 2, plynovou bombou 6, s ručným ventilom 8, prvým a druhým plynovým vedením 12 a 14.', druhým a tretím pripojením 20 a 24, odvzdušňovacím potrubím 26. odvzdušňovacím ventilom 28 a regulačným ventilom 40'. Na obrázkoch 5 až 7 sa opäť nachádzajú ovládacie gombíky 10 a 30 znázornené taktiež na obrázku 3, pričom ovládací gombík 10 je priradený ručnému ventilu 8 a ovládací gombík 30 odvzdušňovaciemu ventilu 28.

Ďalej možno z obrázkov 5 až 7 rozpoznať usporiadanie 80 piest/valec, ktorého valec 82 komunikuje cez potrubie 72 s pretlakovou výpusťou 70 regulačného ventilu 40'. Vo vnútri valca 82 je pohyblivo uložený piest 84. ktorý je pružinou 86 predopnutý do kľudovej polohy znázornenej na obrázku 5. V tejto kľudovej polohe dolieha piest 84 na výstupok 85 vytvorený podľa obrázka 5 v strede na spodnom konci dutého priestoru 83 valca 82. takže účinný objem dutého priestoru 83. kde je pripojené potrubie 72. prichádzajúce od pretlakovej výpuste 70 regulačného ventilu 40', má len približne tvar prstenca. Na strane piestu 84 privrátenej pružiny 86. ktorá je podľa horného obrázku 5, je upevnená piestna tyč 87. ktorá je vedená utesnene, podľa obrázka 5 horným koncom valca 82 von a na svojom voľnom konci 87a obsahuje záražkovú drážku 88 prebiehajúcu naprieč k jej pozdĺžnemu pretiahnutiu a tým aj k smeru pohybu, ktorý má v priečnom reze tvar časti kruhu.

Na spodnej strane ovládacieho gombíka 10 ručného ventilu 8 je usporiadaná stojina 90 vyčnievajúca podľa obrázka 5 dole, ktorej voľný koniec obsahuje záražkový prostriedok 92. Tento záražkový prostriedok 92 má väčšiu hrúbku ako zvyšná časť stojiny a má prierez v tvare časti kruhu, ktorý odpovedá asi prierezu záražkovej drážky 88. Ovládací gombík 10 je usporiadaný tak, že stojina 90 je svojim záražkovým prostriedkom 92 nasmerovaná k voľnému koncu piestnej tyče 87 tak, že možno záražkový prostriedok 92 uviesť do záberu so záražkovou drážkou 88.

Ako možno ďalej zistiť z obrázku 5, je ovládací gombík 10. upevnený na prvej výkyvnej páke 94. ktorá siaha cez ovládací prvok 8a ručného ventilu 8. Pritom je výkyvná páka 94 uložená na kĺbe 92 a usporiadaná tak, že ovládací prvok 8a ručného ventilu 8 leží medzi ovládacím gombíkom 10 a kĺbom 95.

S pomocou ovládacieho prvku 8a sa dá ručný ventil 8 otvárať a zatvárať. Ovládací prvok 8a je pružne, predopnutý do polohy, v ktorej je ručný ventil 8 uzavretý. Tu sa jedná o uzavretú polohu ovládacieho prvku 8a, v ktorej je zobrazený na obrázku 5, pričom ďalšie podrobnosti ručného ventilu 8 nie sú na obrázkoch 5 až 7 znázornené. V tejto uzavretej polohe vyčnieva ovládací prvok 8a z ručného ventilu 8 najviac. Tlačením proti pružiacemu predopnutiu sa ovládací prvok 8a pohybuje do svojej otvorenej polohy, čím sa otvára ručný ventil 8, a vyčnieva von z ručného ventilu 8 už len trochu. Ovládací prvok 8a ručného ventilu 8 sa ovláda prvou výkyvnou pákou 94 tým, že tá sa vykývnutím dostane do priľahnutia na ovládací element 8a.

Ako možno z obrázku 5 ďalej zistiť, že navrhnutá druhá výkyvná páka 96, ktorá je výkyvné uložená na kĺbe 97 v oblasti svojho stredného úseku a tak je vytvorená ako dvojramenná páka. Podľa toho vykazuje druhá výkyvná páka 96 prvé pákové rameno 96a a protiľahlé druhé pákové rameno 96b. Prvé pákové rameno 96a siaha cez ovládací prvok 28a odvzdušňovacieho ventilu 28 a je opatrené ovládacím gombíkom 30 odvzdušňovacieho ventilu 28. V znázornenom príklade uskutočnenia sedí ovládací gombík 30 na voľnom konci prvého pákového ramena 96a.

Ovládací prvok 28a pôsobí rovnakým spôsobom ako ovládací prvok 8a. je teda pružne predopnutý do uzavretej polohy, v ktorej je odvzdušňovací ventil 28a uzavretý a proti pružiacemu predopnutiu sa pohybuje pri zaťažení tlakom do otvorenej polohy, v ktorej je odvzdušňovací ventil 28 otvorený. Ovládací prvok 28a je na obrázku 5 znázornený v svojej uzavretej polohe, pričom ďalšie podrobnosti odvzdušňovacieho ventilu 28 nie sú na obrázkoch 5 až 7 znázornené. Pohyb ovládacieho prvku 28a z uzavretej polohy do otvorenej polohy sa uskutočňuje odpovedajúcim výkyvnutím druhej výkyvnej páky 96 tým, že sa jej prvé pákové rameno 96a uvedie do dosadnutia na ovládací prvok 28a.

Opačné druhé pákové rameno 96b druhej výkyvnej páky 96 odkláňa svojim koncom záražkový prostriedok 92 tvorený voľným koncom stojiny 90 umiestnenej na spodnej strane ovládacieho gombíka 10. Pritom je koniec druhého pákového ramena 96b vytvorený tak, že je druhá výkyvná páka 96 voľne pohyblivá ako oproti piestnej tyči 87. tak aj oproti stojine 90. avšak do dosadnutia na voľný koniec prípadne záražkový prostriedok 92 stojiny 90 ho možno uviesť vtedy, keď sa druhá výkyvná páka 96 svojim prvým pákovým ramenom 96a výkyvné v smere k ovládaciemu prvku 28a odvzdušňovacieho ventilu 28. Alternatívne je samozrejme napríklad aj mysliteľné to, že druhé pákové rameno 96b v podobnom usporiadaní odkloní ovládací gombík W alebo prvú výkyvnú páku 94 a možno ho uviesť do dosadnutia k nim.

S druhou výkyvnou pákou 96 môžu byť príslušne spojené dvierka skrine, aby sa súčasne automaticky otvárali pri ovládaní ovládacieho prvku 28a prvým pákovým ramenom 96a a teda pri otváraní odvzdušňovacieho ventilu 28.

Ako je konečne ukázané na obrázku 5, komunikuje dutý priestor 83 valca 82 usporiadania 80 piest/valec sa spätným ventilom 98. ktorý opäť komunikuje cez spojovacie potrubie 100 s potrubím 26 vedúcim od plniacej hlavy 2 k odvzdušňovaciemu ventilu 28. Ako možno schematicky zistiť z obrázku 5, je spätný ventil 98 usporiadaný tak, že zatvára pri tlakovom spáde od spojovacieho potrubia 100 k dutému priestoru 83 valca 82 a otvára pri tlakovom spáde od dutého priestoru valca 82 k spojovaciemu potrubiu 100.

Nasledovne bude popísaná prevádzka druhého uskutočnenia.

Obrázok 5 znázorňuje kľudový stav zariadenia pred tým, ako CO2 prúdi z plynovej bomby 6 do plniacej hlavy 2. Pritom sa ovládacie prvky 8a a 28a ručného ventilu 8 a odvzdušňovacieho ventilu 28 nachádzajú vždy v svojej pružne predopnutej uzatvorenej polohe. Ručný ventil 8 aj odvzdušňovací ventil 28 sú teda vždy uzavreté. Prvá výkyvná páka 94 nesúca ovládací gombík 10 sa nachádza v svojej kľudovej polohe a prilieha, aj keď poväčšine voľne, k ovládaciemu prvku 8a ručného ventilu 8. Aj druhá výkyvná páka 96 sa nachádza v svojej kľudovej polohe a leží svojim prvým pákovým ramenom 96a na ovládacom prvku 28a, aj keď poväčšine voľne. Celý systém je v podstate bez tlaku a tak je spätný ventil 98 viac alebo menej otvorený. Svojim druhým pákovým ramenom 96b leží druhá výkyvná páka 96 voľne na stojine 90, ktorej náražkový prostriedok 92 je uvoľnený piestnou tyčou 87. Piest 84 usporiadania 80 piest/valec sa nachádza v svojej pružne predopnutej kľudovej polohe, takže účinný objem vnútorného priestoru 83 valca 82 je najmenší.

Po pripevnení už naplnenej fľaše k plniacej hlave 2 sa stlačením ovládacieho gombíka 10 príslušne naklopí prvá výkyvná páka 94. čím sa dostane do dosadnutia na ovládací prvok 8a ručného ventilu 8 a ten uvedie do otvorenej polohy, ručný ventil 8 sa otvorí a CO2 prúdi- z plynovej bomby 6 ručným ventilom 8 do prvého plynového vedenia 12. Stláčaním ovládacieho gombíka 10 sa okrem toho dostáva stojina 90, ktorá sedí na spodnej strane ovládacieho gombíka 10. vďaka vstupu svojho záražkového prostriedku 92 do záražkovej drážky 88 do kľudového záberu s piestnou tyčou 87. V priebehu tohto pohybu unáša okrem toho záražkový prostriedok 92 so sebou druhé pákové rameno 96b druhej výkyvnej páky 96. ktoré k nemu dolieha, takže sa druhá výkyvná páka 96 príslušne naklopí a jej prvé pákové rameno 96a sa pohybuje preč od ovládacieho prvku 28a odvzdušňovacieho ventilu 28. Tento prevádzkový stav je ukázaný na obrázku 6.

Otvoreným ručným ventilom 8 prúdi teraz CO2 z plynovej bomby 6 cez prvé plynové vedenie 12 k druhému pripojeniu 20 na plniacej hlave 2, vstupuje do plniacej hlavy 2, prúdi vstrekovacou dýzou a konečne z nej vystupuje do kvapaliny vo fľaši. Tak sa pomaly vytvára tlak najprv vo fľaši, ale aj v plniacej hlave 2 a v zostávajúcom systéme. Keďže dutý priestor, ktorý nie je na obrázkoch znázornený a v ktorom je uzatvárací piest, je cez spojovacie kanály spojený s fľašou, vytvára sa tlak aj v tomto dutom priestore, čím je uzatvárací piest tlačený do tesniaceho prisadnutia k hlave fľaše, čo je taktiež zrejmé z výkresov. Pretože je regulačný ventil 40' cez druhé plynové vedenie 14' a prvé pripojenie 18 pripojený k tomuto dutému priestoru, vytvára sa tlak taktiež v tomto druhom plynovom vedení 14' až k regulačnému ventilu 40' a tým aj v druhom kanály 52 regulačného ventilu 40' (obrázok 4), až sa prekoná predopnutie vytvorené v regulačnom ventile 40' skrutkovou pružinou 64 a tým sa otvorí uzatvárací diel 60. Ďalej pracuje regulačný ventil 40' tohto druhého uskutočnenia rovnakým spôsobom ako regulačný ventil 40 prvého uskutočnenia.

Potom čo sa v regulačnom ventile 40' otvoril uzatvárací diel 60. vystupuje zvyšný CO2 z pretlakovej výpuste 70 regulačného ventilu 40' a prúdi do valca 82 usporiadania 80 piest/valec. Tam, kde sa vo vnútornom priestore 83 vytvára odpovedajúci tlak, ktorý sa^- stará o to, aby sa piest 84 zaťažovaný príslušne CO2 pohyboval zo svojej kľudovej polohy znázornenej na obrázkoch 5 a 5 do svojej polohy pracovnej. Tak sa piestna tyč 87 vysunie a na základe zapadajúceho záberu s ňou sa príslušne unáša stojina 90 a teda aj ovládací gombík 10 a prvá výkyvná páka 94. Toto vedie ku kývnemu pohybu prvej výkyvnej páky 94 preč od ručného ventilu 8, takže sa uvoľní jeho ovládací prvok 8a od prvej výkyvnej páky 94 a na základe pružného predopnutia sa vracia do svojej uzavretej polohy. Pretože je tlak vo valci 82 nižší ako v plniacej hlave 2 a tým aj v potrubí 26, ktoré je k nemu pripojené a vedie k odvzdušňovaciemu ventilu 28. a v potrubí 100. ktoré z neho odbočuje, dokiaľ sa môže CO2 vo valci 82 v priebehu pohybu piesta 84 uvoľňovať, je teraz spätný ventil 98 uzavretý. Tento prevádzkový stav je znázornený na obrázku 7. Týmto spôsobom sa ručný ventil 8 automaticky uzatvára.

Pred tým, ako sa môže fľaša z plniacej hlavy 2 opäť sňať, musí sa celý systém odvzdušniť. K tomu sa musí odvzdušňovací ventil 28 príslušne ovládať. To sa uskutoční stlačením ovládacieho gombíka 30. Tým sa druhá výkyvná páka 96 naklopí tak, že jej prvé pákové rameno 96a sa dostane do dosadnutia na ovládací prvok 28a odvzdušňovacieho ventilu 28 a unáša ho so sebou do jeho otvorenej polohy pre otvorenie odvzdušňovacieho ventilu 28. Tento výkyvný pohyb má ďalej za následok to, že sa protiľahlé druhé pákové rameno 96b druhej výkyvnej páky 96 dostane do dosadnutia na stojinu 90 a s tou pohybuje od piestnej tyče 87, čím sa uvoľní záražkový prostriedok 92 stojiny 90 zo záražkovej drážky 88 piestnej tyče 87. Tak sa súčasne dostane prvá výkyvná páka 94 do svojej kľudovej polohy uvoľnenej od piesta 84. ako je to znázornené na obrázku 5.

Na tomto mieste nech je poznamenané, že sa odvzdušňovací ventil 28 môže cez ovládací gombík 30 ~a druhú výkyvnú páku 96 otvoriť v každom čase, teda v každom prevádzkovom stave, čo je dôležité z bezpečnostných dôvodov. Ako možno zistiť z obrázkov 5 až 7, je k tomu navrhnuté zariadenie tak, že odpovedajúce naklopenie druhej výkyvnej páky 96 stlačením ovládacieho gombíka 30 pre otvorenie odvzdušňovacieho ventilu 28 má na základe vpredu opísaného pôsobenia druhého pákového ramena 96b stále za následok výkyvný pohyb prvej výkyvnej páky 94 do jej kľudovej polohy a tým zavretie ručného ventilu 8. Týmto spôsobom je zaistené, že sa pri otvorení odvzdušňovacieho ventilu 28 automaticky zatvára ručný ventil 8, aby sa prerušil ďalší prívod plynu z plynovej bomby 8.

Na obrázkoch 8 až 12 je znázornená uzatváracia automatika modifikovaná oproti usporiadaniu, ktoré je znázornené na obrázkoch 5 až 7. Následne budú podrobne objasnené rozdiely tohto modifikovaného uskutočnenia, pričom o zhodných znakoch nie je treba sa bližšie spomínať a pre rovnaké časti budú používané rovnaké vzťahové značky.

Ako možno zistiť z obrázku 8, má piestna tyč 87' v tomto modifikovanom uskutočnení kužeľovo vytvorený voľný koniec 87a¹. Taktiež stojina 90' usporiadaná na spodnej strane spojovacieho gombíka 10 a vyčnievajúca dole má kužeľovo vytvorený koniec 90a'. Stojina 90' je ďalej krátko nad svojim kužeľovým koncom 90a' opatrená záražkovým otvorom 102. ktorý je usporiadaný naprieč k jej pozdĺžnej osi. Ako je okrem toho z obrázku 8 vidieť, je stojina 90' uložená pohyblivo v smere svojej pozdĺžnej osi, zatiaľ čo prvá výkyvná páka 94 prilieha len voľne k spodnej strane ovládacieho gombíka 10. Alternatívne je však taktiež mysliteľné pripevniť ovládací gombík 10 so stojinou 90' k prvej výkyvnej páke 94 podobným spôsobom, ako v usporiadaní znázornenom na obrázkoch 5 až 7, pričom všeobecne potom musia byť stojiny 90' vytvorené tak, aby stojina 90' mohla vykonávať ľahko zakrivený pohyb vyvolaný sklopným pohybom prvej výkyvnej páky 96.

Ďalej je navrhnutý posúvač 104. ktorý je v podstate uložený naprieč k smeru pohybu piestu 84 a stojiny 90', a síce v oboch smeroch. Na spodnej strane podľa obrázka 8 pravého úseku má posúvač 104 prvú riadiacu plochu 104a sklonenú ako voči smeru pohybu posúvača 104. tak aj voči smeru pohybu 84 a tým aj piestnej tyče 87', ktorá vytvára obsadenie a leží v susedstve voľného konca 87a' piestnej tyče 87', takže koniec 87a¹ piestnej tyče 87 možno uviesť do dosadnutia na prvú riadiacu plochu 104a. K tomu je prvá riadiaca plocha 104 sklonená tak, že leží asi paralelne s obrysom kužeľového voľného konca 87a' piestnej tyče 87'. ktorý prebieha v pozdĺžnom smere.

Na prvú riadiacu plochu 104a. ktorá tvorí odsadenie, nadväzuje prvý voľný koniec 104b. podľa obrázku 8 pravý, ktorý je uzatvorený druhou riadiacou plochou 104c. ktorá je sklonená ako voči smeru pohybu posúvača 104. tak aj voči smeru pohybu stojiny 90’. Prvý voľný koniec 104b posúvača 104 je usporiadaný ako susediaci so stojinou 90' tým spôsobom, že ju možno uviesť do dosadnutia na stojinu 90', a síce ako s jej kužeľovým voľným koncom 90a¹. tak aj s ostatným úsekom. K tomu je druhá riadiaca plocha 104c sklonená tak, že je usporiadaná asi rovnobežne s obrysom kužeľového voľného konca 90a' stojiny 90, ktorý prebieha v pozdĺžnom smere. Okrem toho môže voľný koniec 140b posúvača 104 zapadnúť do záražkového otvoru 102, ktorý je dimenzovaný tak, že môže pojať voľný koniec 104b posúvača 104. Prvý voľný koniec 104b posúvača 104 tak slúži ako záražkový prvok pre zasunutie do záražkového otvoru 102 stojiny 90'.

Ako už bolo spomenuté, je posúvač 104 uložený pohyblivo v podstate naprieč k smerom pohybu piestnej tyče 87' a stojiny 90'. Pritom je posúvač 104 pohyblivý medzi prvou pracovnou polohou orientovanou podľa obrázkov 8 až 12 vpravo a druhou pracovnou polohou orientovanou podľa obrázkov 8 až 12 vľavo. S pomocou pružiny 106 je posúvač 104 pružne predopnutý do svojej prvej pracovnej polohy, v ktorej je znázornené na obrázkoch 8 a 9.

Pritom je usporiadanie posúvača 104 s jeho prvou a druhou riadiacou plochou 104a a 104c a aj piestnej tyče 87' a stojiny 90' s ich kužeľovito vytvorenými voľnými koncami 87a' a 90a' zbiehajúcimi sa do špičky vytvorenej tým spôsobom, že voľný koniec 87a' piestnej tyče 87' dolieha k prvej riadiacej ploche 104 a voľný koniec 90a' stojiny 90' dolieha k druhej riadiacej ploche 1 Q4c. keď sa piest 84 nachádza v svojej kľudovej polohe, ovládací gombík 10 so stojinou 90' a s prvou výkyvnou pákou 94 v uzatvorenej polohe a posúvač 104 vďaka predopnutiu vytváranému pružinou 106 v svojej prvej pracovnej polohe. Tento stav je znázornený na obrázku 8.

Okrem toho sú prvá a druhá riadiaca plocha 104a a 104c. pokiaľ ide o ich sklon k posúvaču 104. usporiadané tak, že pri pohybe piesta 84 z jeho kľudovej polohy do jeho pracovnej polohy a/alebo pri pohybe ovládacieho gombíka 10 a tým aj stojiny 90'. ktorá je k nemu pripevnená, z uzavretej polohy do otvorenej polohy sa posúvač 104 posúva zo svojej prvej pracovnej polohy proti predopnutiu pružiny 104. podľa obrázka 8 vľavo, do svojej druhej pracovnej polohy. Tak majú voľné konce 87a' a 90a' piestnej tyče 87' a stojiny 90’ funkciu vačiek a prvá a druhá riadiaca plocha 104a a 104c posúvača 104 funkciu vačkových polôh pre riadenie pohybu posúvača 104.

Ovládací gombík 30 pre odvzdušňovací ventil 28 sedí v tomto modifikovanom uskutočnení na kolíku 108. ako možno zistiť z obrázku 8. Kolík 108 je pohyblivo uložený v osovom smere, pričom smer jeho pohybu je v znázornenom uskutočnení v podstate rovnobežný so smerom pohybu piesta 84 a piestnej tyče 87' a áj so smerom pohybu ovládacieho gombíka 10 a stojiny 90'. Ako možno ďalej z obrázku 8 zistiť, má kolík 108 prvý úsek 108a s väčším priemerom, ktorý je podľa obrázku 8 horný a na_ ktorom sedí ovládací gombík 30. a druhý úsek 108b s menším priemerom, ktorý je na obrázku 108 spodný a končí v susedstve ovládacieho prvku 28a odvzdušňovacieho ventilu 28 a možno ho uviesť naň do dosadnutia. Medzi oboma úsekmi 108a a 108b je vytvorený kužeľovito sa zužujúci spojovací úsek 108c. Tento spojovací úsek 108c je usporiadaný v oblasti druhého voľného konca 104d posúvača 104. ktorý leží naproti prvému voľnému koncu 104b. Tento druhý voľný koniec 104d posúvača 104 je dutý alebo otvorený a v znázornenom príklade uskutočnenia má na svojej vnútornej strane tretiu riadiacu plochu 104e. ktorá prebieha sklonená voči smeru pohybu posúvača 104 a v smere pohybu kolíka 108.

Kolík 108 prechádza bezdotykovo druhým voľným koncom 104d posúvača 104 a je pohyblivý medzi uzavretou polohou, v ktorej sa jeho druhý úsek 108b nenachádza v styku s ovládacím prvkom 28a odvzdušňovacieho ventilu 28 alebo naň dosadá len voľne a tak je odvzdušňovací ventil 28 uzavretý, a otvorenou polohou, v ktorej sa druhý úsek 108b kolíka 108 nachádza v dosadnutí na ovládací prvok 28a a pritom ho tlačí do jeho otvorenej polohy, takže je odvzdušňovací ventil 28 otvorený. Pritom je usporiadanie kolíka 108 a posúvača 104 uskutočnené tak, aby kužeľový spojovací úsek 108c kolíka 108 priliehal šikmou prípadne bočnou plochou 108d k tretej riadiacej ploche 104e posúvača 104, keď sa kolík 108 nachádza s ovládacím gombíkom 30 vo svojej uzavretej polohe a posúvač 104 vo svojej pracovnej polohe. Tento stav je taktiež ukázaný na obrázku 8. Aby sa docielilo čo možno plošného prisadnutia, prebieha bočná plocha 108d kužeľového spojovacieho úseku 108c kolíka 108 asi rovnobežne s treťou riadiacou plochou 104e posúvača 104. Ďalej sú tretia riadiaca plocha 104e posúvača 104 a bočná plocha 108d spojovacieho úseku 108c kolíka 108 tak vyrovnané a tak spolu pôsobí, že pohyb kolíka 108 z jeho uzatvorenej polohy do jeho otvorenej polohy, tj. podľa obrázka 8 dole, má za následok pohyb posúvača 104 z jeho prvej pracovnej polohy proti predopnutiu pružiny 106 do jeho druhej pracovnej polohy a obrátene, pri pohybe posúvača 104 z jeho druhej pracovnej polohy do jeho prvej pracovnej polohy sa kolík 108 uvádza zo svojej otvorenej polohy do svojej uzatvorenej polohy. Podľa toho pôsobí kužeľový spojovací úsek 108c kolíka 108 ako vačky a tretia riadiaca · plocha 104e posúvača 104 ako vačková plocha.

Nasledovne bude opísaná prevádzka tohto modifikovaného uskutočnenia s pomocou obrázkov 8 až 12, pričom budú podrobne objasnené v podstate len rozdiely oproti usporiadaniu podľa obrázkov 5 až 7.

Obrázok 8 znázorňuje zariadenie v beztlakovom stave pred plnením CO2 do plniacej hlavy 2 a fľaše, ktorá sa k nej má pripevniť. Pri tomto beztlakovom stave, ktorý sa môže taktiež označiť ako kľudový stav, je piest 84 usporiadania piest/valec predopnutý pružinou 86 do svojej kľudovej polohy. , Ručný ventil 8 je uzavretý, keďže je jeho ovládací prvok 8a pružne predopnutý do svojej uzatvorenej polohy. Tak sa nachádza prvá výkyvná páka 94 a teda aj ovládací gombík 10 v uzatvorenej polohe. Odvzdušňovací ventil 28 je taktiež uzatvorený tým, že jeho ovládací prvok je taktiež predopnutý do svojej uzatvorenej polohy. Posúvač 104 je pružinou 106 predopnutý do svojej prvej pracovnej polohy, v ktorej prilieha svojou prvou riadiacou plochou 104a ku kužeľovému koncu 87a' piestnej tyče 87'. V tejto polohe prilieha stojina 90', ku ktorej je pripevnený ovládací gombík 10, svojim kužeľovým voľným koncom 90a' k druhej riadiacej ploche 104c posúvača 104, takže stojina 90' s ovládacím gombíkom 10 sú držané v ich uzatvorenej polohe. V tomto stave sa ďalej nachádza aj kolík 108 svojim kužeľovým spojovacím úsekom 108c v dosadnutí k tretej riadiacej ploche 104e posúvača 104, čím je kolík 108 a teda aj ovládací gombík 30. ktorý je k nemu pripevnený, držaný v zatvorenej potohe, takže je ovládací prvok 28a bez zábran predopnutý do svojej uzatvorenej polohy a tým je odvzdušňovací ventil 28 uzatvorený.

Stlačením ovládacieho gombíka 10 sa príslušne naklopí prvá výkyvná páka 94. ktorá unáša ovládací prvok 8a ručného ventilu 8 z jeho zatvorenej polohy do jeho otvorenej polohy, čím sa otvára ručný ventil 8. Pretože sa posúvač 104 predopnutý pružinou 106 do svojej prvej pracovnej polohy nachádza svojim voľným koncom 104b v klznom dosadnutí na stojine 90', je pri stlačení ovládacieho gombíka 10 a tým vyvolanom pohybe stojiny 90' z jej uzavretej do jej otvorenej polohy posúvač 104 vysunul krátky kúsok proti tlaku pružiny 106 zo svojej prvej pracovnej polohy, podľa obrázka 8 vľavo, až sa svojim voľným koncom 104b zasunie do záražkového otvoru 102. keď ovládací gombík 10 a teda aj stojina 90'. ktorá je na ňom nasadená, dosiahla svoju otvorenú polohu. Ak je posúvač 104 svojim prvým voľným koncom 104b zasunutý do záražkového otvoru 102 stojiny 90', zaujíma na základe predopnutia vytváraného pružinou 106 opäť svoju prvú pracovnú polohu. Potom sa posúvač 104 opäť nachádza svojou prvou riadiacou plochou 104a v dosadnutí na voľný koniec 87a' piestnej tyče 87' a svojou treťou riadiacou plochou 104e v dosadnutí na spojovací úsek 108d kolíka 108. Tento stav je zobrazený na obrázku 9.

Pritom je usporiadanie ovládacieho prvku 8a, prvej výkyvnej páky 94 a záražkového otvoru 102 uskutočnené tým spôsobom, že pri stlačení ovládacieho gombíka 10 dosiahne ovládací prvok 8a ručného ventilu 8 otvorenej polohy až krátko pred alebo súčasne za zasunutím posúvača 104 jeho prvým voľným koncom 104b do záražkového otvoru 102 stojiny 90' a tak sa ručný ventil 8 otvára. Tým sa zabráni tomu, aby sa ručný ventil 8 pri stlačení ovládacieho gombíka 10 neotvoril príliš zavčasu a uzatváracia automatika sa nemohla vypnúť veľmi skoro.

Pretože sa po otvorení ručného ventilu 8 vytvára v celom systéme a tým aj v spojovacom potrubí 100 tlak; zatvára sa spätný ventil 98. ako možno taktiež zistiť z obrázku 9.

Keď sa teraz po uvoľnení regulačného ventilu 40' pohybuje piest 84 usporiadania piest/valec zo svojej kľudovej polohy do svojej pracovnej, tj. podľa obrázkov 8 až 12 hornej polohy, vytvára voľný koniec 87a' piestnej tyče 87' odpovedajúci tlak na prvú riadiacu plochu 104a posúvača 104. čím sa posúvač 104 presúva zo svojej prvej pracovnej polohy podľa obrázkov 8 a 9 proti tlaku pružiny 106 do svojej druhej pracovnej polohy. Tým sa uvoľňuje jeho prvý voľný koniec 104b zo záražkového otvoru 102 stojiny 90'. čím sa uvoľní aretácia medzi posúvačom 104 a stojinou 90'. Tým je stojina 90' s ovládacím gombíkom 10 a tým aj podmienene prvá výkyvná páka 94 a ovládací prvok 8a ručného ventilu 8 voľne pohyblivý, takže ovládací prvok 8a na základe vnútorného pružného predopnutia okamžite opúšťa otvorenú polohu a opäť zaujíma polohu uzavretú. Tým sa ručný ventil 8 opäť uzavrie. Pretože v priebehu svojho pohybu z otvorenej polohy do uzavretej polohy vykonáva ovládací prvok 8a tlak na výkyvnú páku 94. ktorá k nemu prilieha, unáša sa táto páka spolu s ním a príslušne sa naklápa a na svojej strane unáša so sebou ovládací gombík 10 a stojinu 90', ktorá je na ňom zavesená, opäť do uzavretej polohy, takže voľný koniec 90a¹ stojiny 90' leží opäť vo výške prvého voľného konca 104b posúvača 104 a tým v susedstve druhej riadiacej plochy 104c. Ďalej sa teraz v druhej pracovnej polohe posúvača 104 uvoľnil svojim spojovacím úsekom 108c od tretej riadiacej plochy 104e kolík 108. ktorý s potom, rovnako ako predtým nachádza v uzavretej polohe. Tento stav je znázornený na obrázku 10.

Pre otvorenie odvzdušňovacieho ventilu 28 sa príslušne stlačí ovládací gombík 30. čím sa kolík 108. ktorý je k nemu pripevnený, pohybuje zo svojej uzavretej polohy, podľa obrázkov 8 až 12 horný, do svojej otvorenej polohy, podľa obrázkov 8 až 12 spodný, takže sa jeho druhý, podľa obrázkov 8 až 12 spodný úsek 108b dostane do dosadnutia na ovládací prvok 28a odvzdušňovacieho ventilu 28 a unáša ho so sebou do otvorenej polohy pre otvorenie odvzdušňovacieho ventilu. Súčasne sa pritom dostáva spojovací úsek 108c kolíka 108 svojou vonkajšou plochou 108d opäť do dosadnutia na tretiu riadiacu plochu 104e posúvača 104. Tento stav je znázornený na obrázku 11.

Pretože odvzdušnenie odvzdušňovacím ventilom 28 má za následok, že sa celý systém vrátane vnútorného priestoru 83 valca 82 usporiadania 80 piest/valec zbaví tlaku, pohybuje pružina 86 piestom 84 z jeho pracovnej polohy späť do jeho kľudovej polohy. Tým sa uvoľňuje piestna tyč 87' svojim voľným koncom 87a¹ od prvej riadiacej plochy 104a posúvača 104. takže je posúvač 104 držaný v svojej druhej pracovnej polohe len kolíkom 108 tlačeným do otvorenej polohy. Tento stav je znázornený na obrázku 12.

Keď sa teraz ovládací gombík 30 pre odvzdušňovací ventil 28 uvoľní, vracia sa posúvač 104 na základe pôsobenia predopnutia pružiny 106 zo svojej druhej pracovnej polohy späť do svojej prvej pracovnej polohy. Tým sa dostane posúvač 104 opäť do dosadnutia na voľné konce 87a' a 90a' piestnej tyče 87' a stojiny 90' skôr opísaným spôsobom. Súčasne je súhrou bočnej plochy 108d a tretej riadiacej plochy 104d posúvača 104 unášaný kolík 108 do uzavretej polohy a tam je držaný. Na základe vnútorného pružného predopnutia sa okrem toho ovládací prvok 28a. ktorý už teraz skutočne nie je zaťažovaný kolíkom 108. vracia späť zo svojej otvorenej polohy do svojej uzatvorenej polohy, čím sa odvzdušňovací ventil 28 uzatvára. Teraz zariadenie opäť zaujíma svoj východiskový stav podľa obrázku 8, takže je pripravené pre plnenie novej fľaše.

Na tomto mieste nech je poukázané ešte na to, že sa odvzdušňovací ventil 28 môže otvoriť v každom prevádzkovom stave a na základe vpredu opísaného usporiadania má pohyb kolíka 108 uvoľnený stlačením ovládacieho gombíka 30 na základe vzájomného pôsobenia kužeľového spojovacieho úseku 108c sa treťou riadiacou plochou 104e posúvača 104 nútene za následok stále pohyb posúvača 104 z jeho prvej pracovnej polohy do jeho druhej pracovnej polohy, takže nie je možná aretácia posúvača 104 stojinu 90'. pretože sa v druhej pracovnej polohe posúvača 104 jeho prvý voľný koniec 104b nachádza zvonka kolíka 90’.

Nech je na záver ešte poznamenané, že zatváracia automatika znázornená na obrázkoch 5 až 7 a aj 8 až 12 môže nájsť použitie aj v prvom uskutočnení popísanom s pomocou obrázkov 1 a 2.

Claims (42)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zariadenie na obohacovanie kvapalín, najmä nápojov, ktoré sú naplnené v nádržiach (4) na kvapalinu, najmä vo fľašiach, plynmi, najmä CO₂, s prvými pripojovacími prostriedkami (12) pre zdroj (6) plynu, najmä pre aspoň jednu plynovú bombu obsahujúcu plyn, s aspoň jedným plniacim elementom (2) pripojiteľným k prvým pripojovacím prostriedkom (12) pre plnenie plynu do kvapaliny nachádzajúcej sa v kvapalinovej nádrži (4) a s regulačným zariadením (40, 40'), ktoré ohraničuje tlak vytvárajúci sa pri plnení plynu v kvapalinovej nádrži (4) na žiadanú hodnotu, vyznačujúce sa tým, že regulačné zariadenie (40, 40') obsahuje prostriedok (60, 64) pre určenie tlaku plynu a nastavovací prostriedok (54, 72) na ručné nastavenie žiadanej hodnoty.
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že regulačné zariadenie (40, 40') je regulačné ventilové zariadenie a obsahuje vstup (44, 48a) pre plyn a pretlakovú výpust (70), ktorá sa otvára a necháva plyn unikať, keď tlak v kvapalinovej nádrži (4) dosiahne žiadanú hodnotu.
3. 3. Zariadenie podľa 2, vyznačujúce sa tým, že regulačné ventilové zariadenie (40, 40') obsahuje prvý kanál (52) vedúci od vstupu (44, 48a) k pretlakovej výpuste (70) a uzatvárací diel (60), ktorý je pohyblivo uložený medzi uzatváracou polohou, v ktorej uzatvára prvý kanál (52), a otvorenou polohou, v ktorej otvára prvý kanál (52), a do uzatváracej polohy je pružne (64) predopnutý, pričom predopnutie odpovedá požadovanej hodnote.
4. 4. Zariadenie podľa nároku 3, vyznačujúce sa tým, ž e regulačné ventilové zariadenie (40, 40') obsahuje pružinu (64), ktorá sa jedným svojim koncom opiera o uzatvárací diel (60) a svojim druhým koncom sa nachádza v mechanickom spojení s nastavovacími prostriedkami (54, 72).
5. 5. Zariadenie podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, ž e nastavovacie prostriedky (54, 72) obsahujú nastavovací prvok (72), ktorého poloha je meniteľná, takže medzi svojimi koncami je nastaviteľná účinná dĺžka pružiny (64).
6. 6. Zariadenie podľa nároku 5, vyznačujúce sa tým, ž e nastavovací prvok je vytvorený ako pohyblivo uložený posúvač.
7. 7. Zariadenie podľa nároku 5, vyznačujúce sa tým, ž e nastavovací prvok (72) je vytvorený ako otočné uložené rotačné teleso, ktorého obvod (73) sa nachádza v mechanickom spojení s druhým koncom pružiny (64).
8. 8. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, ž e nastavovací prvok (72) sa nachádza svojim obvodom (73) v klznom styku s druhým koncom pružiny (64) alebo spojovacím kusom (54) usporiadaným medzi nimi.
9. 9. Zariadenie podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúce sa t ý m, ž e nastavovací prvok (72) je excentrický uložený.
10. 10. Zariadenie podľa nároku 9, vyznačujúce sa tým, ž e nastavovací prvok (72) je vytvorený v tvare kruhu.
11. 11. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 5 až 10, vyznačujúce sa tým, že regulačné ventilové zariadenie (40, 40') obsahuje prvé teleso (42), v ktorom je vytvorený prvý kanál (52) a valcový dutý priestor (50), do ktorého ústí prvý kanál (52), a druhé teleso (54), ktoré má dutý valcový úsek (54a), ktorým je tesne pohyblivo vedené vo valcovom dutom priestore (50) prvého telesa (42, 42'), vŕtanie (58) vytvorené vo valcovom úseku (50) a obsahujúce uzatvárací diel (60) a druhý kanál (68) vedúci k pretlakovej výpuste (70) a ktoré sa nachádza v zábere s nastavovacím prvkom (72.
12. 12. Zariadenie podľa nárokov 7 a 11, vyznačujúce sa tým, že druhé teleso (54) sa nachádza. v klznom styku s obvodom nastavovacieho prvku (72).
13. 13. Zariadenie podľa nároku 4 a aj nárokov 11 alebo 12, vyznačujúce sa tým, že vo vŕtaní (58) dutého valcového úseku (54a) druhého telesa (54) je vytvorené osadenie, o ktoré sa opiera svojim druhým koncom pružina (64).
14. 14. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 2 až 13, vyznačujúce sa tým, že vstup (44, 48a) regulačného ventilového zariadenia (40') je s nádržou (4) kvapaliny spojený druhými pripojovacími prostriedkami (13, 18).
15. 15. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 2 až 14, vyznačujúce sa tým, že regulačné ventilové zariadenie (40) má navyše výstup (46, 48b) a svojim vstupom (44, 48a) a svojim výstupom (46, 48b) je zaradené “do prvých pripojovacích prostriedkov (12).
16. 16. Zariadenie podľa nárokov 3 a 15, vyznačujúce sa tým, že regulačné ventilové zariadenie (40) obsahuje tretí kanál (48a, 48b), ktorým je plyn vedený zo zdroja (6) plynu k plniacemu prvku (2) plynu a z ktorého odbočuje prvý kanál (52).
17. 17. Zariadenie podľa nárokov 11 a 16, vyznačujúce sa tým, že tretí kanál (48a, 48b) je taktiež vytvorený v prvom telese (42).
18. 18. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 1 až 17, vyznačujúce sa tým, že regulačné zariadenie (40') vyvoláva zavretie prvých pripojovacích prostriedkov, keď tlak kvapalinovej nádrže dosiahne požadovanej hodnoty.
19. 19. Zariadenie podľa nárokov 2 a 18, vyznačujúce sa tým, že zatváracím zariadením (80, 94), ktoré je poháňané od pretlakovej výpuste (70) regulačného ventilového zariadenia (40, 40') sa uzatvárajú prvé pripojovacie prostriedky (12).
20. 20. Zariadenie podľa nároku 19, v ktorých je do prvých pripojovacích prostriedkov (12) vradené pripojovacie ventilové zariadenie (8), ktoré obsahuje ovládací prvok (8a), ktorý je pohyblivý medzi zavretou polohou, v ktorej je uzavreté pripojovacie ventilové zariadenie (8), a otvorenou polohou, v ktorej je pripojovacie ventilové zariadenie (8) otvorené, vyznačujúce sa tým, že ovládací prvok (8a) je spojiteľný s zatváracím zariadením (80, 94).
21. 21. Zariadenie podľa nároku 20, vyznačujúce sa tým, že ovládací prvok (8a) pripojovacieho ventilového — zariadenia (8) je pružne predopnutý do svojej zavretej polohy. ^_
22. 22. Zariadenie podľa nároku 20 alebo 21, vyznačujúce sa tým, že zatváracie zariadenie obsahuje usporiadanie (80) piest/valec, ktorého valec (82) je pripojený k pretlakovej výpuste (70) a ktorého piest (84) pohyblivý medzi kľudovou polohou a pracovnou polohou je spojiteľný s ovládacím prvkom (8a) pripojo37 vacieho ventilového zariadenia (8) tým spôsobom, že pri zaťažení piestu (84) plynom z pretlakovej výpuste (70) sa otvárací prvok (8a) pohybuje do svojej uzavretej polohy.
23. 23. Zariadenie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že vtok piest (84) je pružne predopnutý do svojej kľudovej polohy, v ktorej je účinný objem (83) valca (82) najmenší.
24. 24. Zariadenie podľa nároku 22 alebo 23, vyznačujúce sa t ý m, že prvým spojovacím zariadením (90, 92, 94, 92’, 94), ktorým je piest (84) zatváracieho zariadenia spojiteľný s ovládacím prvkom (8a) pripojovacieho ventilového zariadenia (8).
25. 25. Zariadenie podľa nároku 24, vyznačujúce sa tým, že prvé spojovacie zariadenie je opatrené ovládacím gombíkom (10).
26. 26. Zariadenie podľa nároku 24 alebo 25, vyznačujúce sa tým, že prvé spojovacie zariadenie obsahuje prvú výkyvnú páku (94), ktorá môže dosadať na ovládací prvok (8a) pripojovacieho ventilového zariadenia (8).
27. 27. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 24 až 26, vyznačujúce sa tým, že prvé spojovacie zariadenie (90, 92, 94) je schopné uvoľniteľného záberu s piestom (84) zatváracieho zariadenia a tým je ovládací prvok (8a) pripojovacieho ventilového zariadenia (8) pohyblivý do svojej otvorenej polohy, keď sa piest (84) nachádza y svojej kľudovej polohe.
28. 28. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 22 až 26, vyznačujúce sa tým, že je navrhnutý aretačný prvok (104b), ktorý spôsobuje aretáciu ovládacieho prvku (8a) pripojovacieho ventilového zariadenia (8) v jeho otvorenej polohe, a piest zatváracieho zariadenia možno uviesť do záberu s týmto aretačným prvkom (104b) tým spôsobom, že sa aretácia ovládacieho prvku (8a) uvoľní pohybom piesta (84) do jeho pracovnej polohy.
29. 29. Zariadenie podľa nárokov 24 až 28, vyznačujúce sa tým, že aretačný prvok (104b) možno uviesť do uvoľniteľného záberu s prvým spojovacím zariadením (92', 94), keď sa prvé spojovacie zariadenie nachádza v prevádzkovom stave, v ktorom ovládací prvok (8a) pripojovacieho ventilového zariadenia (8) zaujíma svoju otvorenú polohu, a piest (84) zatváracieho zariadenia možno uviesť do záberu s aretačným prvkom (104b) tak, že pri pohybe piestu (84) do jeho pracovnej polohy sa záber aretačného prvku (104b) s prvým spojovacím zariadením (92', 94) uvoľní.
30. 30. Zariadenie podľa nároku 29, vyznačujúce sa tým, že aretačný prvok (104b) je pohyblivý medzi kľudovou polohou a aretačnou polohou a prvé spojovacie zariadenie (92*. 94) možno uviesť do prvého prevádzkového stavu zatváracieho pripojovacieho pripojovacie ventilové zariadenie (8) a druhého prevádzkového stavu otvárajúceho pripojovacie ventilové zariadenie (8), pričom obsahuje záražkový prostriedok (102), do ktorého zapadá aretačný prvok (104b) v svojej aretačnej polohe, keď sa prvé spojovacie zariadenie nachádza v svojom druhom prevádzkovom stave.
31. 31. Zariadenie podľa nároku 30, vyznačujúce sa tým, že aretačný prvok (104b) je pružne predopnutý do svojej aretačnej polohy (106).
32. 32. Zariadenie podľa nároku 30 alebo 31, vyznačujúce sa tým, že na aretačnom prvku (104b) je vytvorená vačková plocha (104a) prebiehajúco sklonená k jeho smeru pohybu tým spôsobom, že sa piest (84) pri svojom pohybe do pracovnej polohy dostáva úsekom (87a*) do dosadnutia na vačkovú plochu (104a) a tým pohybuje aretačným prvkom (104b) do jeho kľudovej polohy.
33. 33. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 19 až 32, v ktorom je k plniacemu prvku (2) plynu pripojený odvzdušňovací ventil (28), ktorý obsahuje ovládací prvok (28a) obsluhovaný ručne užívateľom zariadenia, ktorý je pohyblivý medzi uzavretou polohou, v ktorej je odvzdušňovací ventil (28) zavretý, a otvorenou polohou, v ktorej e odvzdušňovací ventil (28) otvorený, vyznačujúce sa tým, že druhým spojovacím zariadením (96, 104), ktoré je jednak spojiteľné s ovládacím prvkom (28a) odvzdušňovacieho ventilu (28) a jednako so zatváracím zariadením (80, 94) tak, že pri pohybe ovládacieho prvku (28a) odvzdušňovacieho ventilu (28) do jeho otvorenej polohy zatvára zavieracie zariadenie prvé pripojovacie prostriedky (12).
34. 34. Zariadenie podľa nároku 33, vyznačujúce sa tým, že druhé spojovacie zariadenie (96) je privoditeľné do prvého a druhého prevádzkového stavu, najmä do prvej a druhej pracovnej polohy, kedy v prvom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia (96) zostáva ovládací prvok (28a) odvzdušňovacieho ventilu (28) v svojej zatvorenej polohe a v druhom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia (96) je ovládací prvok (28a) odvzdušňovacieho ventilu (28) vedený do svojej otvorenej polohy.
35. 35. Zariadenie podľa nárokov 27 a 34, vyznačujúce sa tým, že druhé spojovacie zariadenie (96) je spojiteľné s prvým spojovacím zariadením (90, 92, 94) tak, že prvé spojovacie zariadenie je v prvom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia (96) privoditeľné do záberu s piestom (84) zatváracieho zariadenia a pri druhom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia (96) sa nachádza mimo záber s piestom (84).
36. 36. Zariadenie podľa nároku 34 aiebo 35, vyznačujúce sa tým, že druhé spojovacie zariadenie (96) je vytvorené ako druhá výkyvná páka.
37. 37. Zariadenie podľa nárokov 28 a 33, vyznačujúce sa tým, že druhé spojovacie zariadenie (104) je privoditeľné do prvého a druhého prevádzkového stavu, s výhodou do prvej a druhej pracovnej polohy, a s aretačným prvkom (104b) spojené tým spôsobom, že v prvom prevádzkovom stave druhého spojovacieho zariadenia (104) zostáva ovládací prvok (28a) odvzdušňovacieho ventilu (28) v svojej uzavretej polohe a pri pohybe ovládacieho prvku (28a) odvzdušňovacieho ventilu (28) do jeho otvorenej polohy sa druhé spojovacie zariadenie (104) uvedie do druhého prevádzkového stavu a pritom zabráni aretácii ovládacieho prvku (8a) pripojovacieho ventilového zariadenia (8) aretačným prvkom (104b).
38. 38. Zariadenie podľa nároku 37, vyznačujúce sa tým, že aretačný prvok (104b) je časť druhého spojovacieho zariadenia (104).
39. 39. Zariadenie podľa nárokov 30 a 38, vyznačujúce sa tým, že druhé spojovacie zariadenie (104) je pohyblivo uložené medzi dvoma pracovnými polohami, pričom jeho prvá pracovná poloha súhlasí s aretačnou polohou aretačného prvku (104b) a jeho druhá pracovná poloha súhlasí s kľudovou polohou aretačného prvku (104b).
40. 40. Zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 33 až 39, v ktorom sedí plniaci prvok (2) plynu v skrini, ktorá je uzatvoriteľná dvierkami, vyznačujúce sa tým, že ovládací prvok (28a) odvzdušňovacieho ventilu (28) je spojený s týmito dvierkami a pri ovládaní sa otvára.
41. 41. Zariadenie podľa nároku 22 a aj aspoň podľa jedného z nárokov 33 až 40, vyznačujúce sa tým, že valec (82) zatváracieho zariadenia je cez spojovacie potrubie (100) pripojiteľný ku vstupu odvzdušňovacieho ventilu (28).
42. 42. Zariadenie podľa nároku 41, vyznačujúce sa tým, že spätný ventil (98) sa zatvára pri tlakovom spáde od spojovacieho potrubia (100) do valca (82).