SK154296A3 - A medicament use in the treatment of deseases due to free radicals and inhibition method of the free radicals reactions - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Predkladaný vynález poskytuje spôsob použitia

8.9- dehydroestrónu alebo farmaceutický prijateľnej soli

8.9- dehydroestrónu-3-sulfát esteru ako antioxidantu.

Doterajší stav techniky

Voľné radikály vytvárené biologickou cestou sa podieľajú na celom rade chorobných stavov. Prežívanie aeróbnvch organizmov v kyslíkovom prostredí predstavuje komplikovaný medzistupeň medzi biologickou tvorbou týchto veľmi reaktívnych chemických druhov a regulačnou schopnosťou organizmu (Del Maestro RF, Acta Phy Scan Suppl. 492:153 až 68 (1980). Spolupôsobenie organizmu hostiteľa a biologicky tvorených voľných radikálov vyúsťuje do hlbokých biochemických zmien, ktoré vrcholia v poškodení bunky a smrti organizmu. Zistilo sa, že nahromadené produkty reakcií voľných radikálov majú za následok veľké množstvo chorobných stavov, ktoré sú čiastočne spôsobené bunkovým poškodením následkom zvýšeného prílivu medzibunkových voľných radikálov. Tieto stavy zahrňujú, ale nie sú ohraničené na rakovinové a kardiovaskulárne ochorenia, poruchy centrálneho nervového systému, ochorenia kostí, stárnutie, Alzheimerovu demenciu, zápalové ochorenia, reumatoidnú artritídu, autoimunitné ochorenia, respiračné zlyhanie a emfyzém.

Súvis poškodenia voľnými radikálmi s mnohými chorobnými stavmi je dobre dokumentovaný a bunkové častice, vrátane enzýmov, iónových kanálikov, štrukturálnych proteínov a membránových lipidov sú potenciálnymi cieľovými miestami pre reaktívne voľné radikály (Riee-Evans C, Mol Aspects of Med 13(1):1 až 11 (1992). Poškodenie je limitované antioxidačným stavom zodpovedajúceho miesta. Reakcia voľných radikálov s týmito potenciálnymi cieľovými miestami sa môže týkať množstva bunkových funkcií a môže viesť k patologickej zmene a nakoniec k usmrteniu bunky. Antioxidačný status môže pri potenciálnej reakcii limitovať poškodenie. Antioxidanty zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane DNA, proteínov (vrátane lipoproteínov) a membránových lipidov proti oxidatívnemu poškodeniu.

Existuje silná domnienka, že poškodenie volnými radikálmi má podiel na etiológii mnohých chronických zdravotných problémov. U väčšiny ochorení u človeka dochádza po iniciálnom chorobnom procese k druhotnej tvorbe oxidantov z endogénnych zdrojov, ale oxidatívne poškodenie exacerbuje primárne lézie. Napríklad reperfúzne poškodenie možno definovať ako poškodenie, ktoré sa vyskytuje v orgáne počas pokračovania prítoku krvi po ischémii. Obnovenie kyslíka, hoci je potrebné, spôsobuje zvýšenú tvorbu oxidantu v poškodenom tkanive a dočasne zhoršuje poškodenie (Uraizee A., Circulation 7(6):1237 až 1248(1987). Zníženie obrany antioxidantmi v hypoxickom myokarde má za následok zvýšenie lipidovej peroxidácie pri reoxigenácii, čo dokumentoval Guanieri (Biochim-Biophys-ACTA 718(2):157 až 164 (1982). Pri reperfúznom poškodení vytvára zápalová odpoveď v mieste poškodenia na endoteli po nástupe ischémie superoxid z adhézie a aktivácie neutrofilov. V množstve rozdielnych klinických podmienok sa tiež zvyšuje tvorba voľných kyslíkových radikálov v pečeni. Pri vírusovej hepatitíde a chronickej aktívnej hepatitíde sa v pečeni akumuluje vysoké množstvo stimulovaných makrofágov a tieto produkujú voľné radikály. Veľké množstvo toxických chemikálií spôsobuje toxické poškodenie pečene, zapríčinené zvýšenou tvorbou voľných radikálov v pečeni, často sprostredkovanou pomocou cytochrómu P-450. Možno vysloviť záver, že tvorba hydroxylových radikálov katalyzovaná železom uvoľneným z feritínu je mechanizmom, ktorý sa vyskytuje u množstva pečeňových ochorení (Lee VM, N Eng J of Med; Review P.1118 (1995).

Oxidácia a použitie antioxidantov sú dôležité pre liečbu množstva zápalových chorobných stavov. Reumatoidná artritída (RA) je najčastejším chronickým zápalovým ochorením. Epide3 miologické štúdie poukazujú na pomer prevalencie klasickej a konečnej RA v rozmedzí 0,3 až 1,5 %. Kostné ochorenie s pretrvávajúcim zápalom je sprevádzané tvorbou H2O2 v zapálenom reumatoidnom kostnom tkanive. Počas zápalu sa tvoria tiež voľné radikály, najmä polymorfonukleárnymi leukocytmi (PMN) a raakrofágmi. Pri akejkoľvek chronickej alebo akútnej zápalovej chorobe budú PMN a makrofágy produkovať aj O2 aj H2O2· Tuberkulóza, psoriáza, systémový lupus erythematosus, ďalšie autoimunitné ochorenia, syndróm respiračného zlyhania u dospelých, možno tiež spomenúť ako zápalové ochorenia, na ktorých sa podieľa oxidácia a spomenúť možno aj rad ďalších.

Tvorba kyslíkových radikálov a proces lipidovej peroxidácie sa tiež stali terčom pozornosti výskumníkov v oblastiach centrálneho nervového systému (CNS), poranenia a mŕtvice (t.j. ischémie). Výskyt voľných radikálov a lipidových peroxidačných reakcií v poškodenom alebo nedokrvenom CNS podporili početné štúdie (Halí ED, J-Neurotrauma 9 (Suppl. 1):S165 až S172 (1992).

Anioxidanty sa považujú za ochranu proti rakovine prsníka a ďalších druhov rakoviny, vrátane rakoviny mozgu a pečene, ako aj za ochranu proti kardiovaskulárnym ochoreniam a osteoporóze (Viseman H., Free Radical Res 21(3):187 až 94 (1994) . Dokázalo sa, že ochraňujú modelové a celulárne membrány, vrátane membrány jadra pred potenciálne karcinogénnymi medziproduktami voľných radikálov a produktami lipidovej peroxidácie. Vážne komplikácie súvisiace s aterosklerózou a ich spoločný výskyt si vyžiadali pozornosť zameranú na prevenciu a terapiu tohto štádia vaskulárneho ochorenia, pravdepodobne vzhľadom na ich schopnosť ochraňovať lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) pred oxidatívnym poškodením (Steiberg D., N Eng J of Med 14:915 až 924 (1989).

Podstata vynálezu

Podlá predkladaného vynálezu je jeho prostredníctvom poskytovaný spôsob liečby alebo zmierňovania chorobných stavov navodených voľnými radikálmi pomocou 8,9-dehydroestrónu ako antioxidantu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli 3-sulfát esteru cicavcom vyžadujúcim takúto liečbu. Výsledkom postupu podľa vynálezu je spôsob ovplyvnenia reakcií voľných radikálov s enzýmami, iónovými kanálikmi, štrukturálnymi bielkovinami a membránovými lipidmi u cicavca, ktorý zahrňuje podávanie 8,9-dehydroestrónu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli sulfátesteru ako účinnej látky, v množstve schopnom selektívne reagovať s voľnými radikálmi a zabraňovať reakcii voľných radikálov s enzýmami, iónovými kanálikmi, štrukturálnymi bielkovinami alebo membránovými lipidmi pacienta. Špecifickými situáciami, kde je anioxidačná liečba nevyhnutná sú rakovinové stavy, poruchy centrálneho nervového systému, kostné ochorenia, stárnutie, zápalové procesy, periférne vaskulárne ochorenie, reumatoidná artritída, autoimunitné ochorenia, respiračné zlyhanie, emfyzém, prevencia reperfúzneho poškodenia, vírusová hepatitída, chronická aktívna hepatitída, tuberkulóza, psoriáza, systémový lupus erythematosus, syndróm respiračného zlyhania u dospelých, poranenie CNS a mŕtvica.

Pri použití v súlade s vynálezom je liečba zameraná na existujúci stav, na jeho zlepšenie alebo zmiernenie a inhibíciu a zahrňuje zabránenie alebo prevenciu progredujúceho vývoj a.

Farmaceutický prijateľné soli 8,9-dehydroest.rón-3-sulfát esteru zahrnujú, ale nie sú ohraničené na soli alkalických kovov, soli alkalických zemín, amóniové soli, äikylamínové soli obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka alebo dialkylamínové soli obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka v každej alkylovej skupine .

Príklady uskutočnenia vynálezu

Antioxidačné vlastnosti 8,9-dehydroestrónu boli stanovené štandardným farmakologickým testom, ktorý meria schopnosť inhibície tvorby oxidatívne modifikovaného lipoproteínu s nízkou hustotou (LDL) navodenú expozíciou Cu++ iónom alebo kultivovaným endoteliálnym bunkám (Parthasarathy S, Proc

Natl Acad Sci USA 86:1046-1050 (1989) TBARS (reaktívne látky kyseliny t.iobarbiturovej) metódou na analýzu voľných aldehydov (Yagi K, Biochem Med 15:12 až 216 (1976).

Výsledky získané pomocou tohto štandardného farmakologického testu ukazujú, že 8,9-dehydroestrón je účinným inhibítorom LDL oxidácie, až so 100% inhibíciou. IC^q θ,22μΜ 0,12μΜ boli získané v oxidáciách sprostredkovaných Cu++ a prasačími aortálnymi endoteliálnymi bunkami. Na porovnanie boli v oxidačnom teste na prasačích aortálnych endoteliálnych bunkách p.re estrón získané hodnoty IC5Q 0,56μΜ.

Na ďalšiu demonštráciu antioxidačných vlastností

8.9- dehydroestrónu boli použité dva doplňujúce štandardné farmakologické testy za použitia bunkových kultúr. V prvom teste bol rádioznačený LDL (^^^I-LDL) (McFarlane AS, v : Munro HN, Allison JB, ed. Metabolizmus bielkovín u cicavcov, Vol. 1. New York: Academic Press 297 až 341 (1964) modifikovaný expozíciou Cu++ v prítomnosti a neprítomnosti

8.9- dehyd.roestrónu. Ďalej, J774 makrofágy, ktoré exprimujú zachytávacie lipoproteínové receptory, ktoré viažu oxidatívne modifikovaný LDL, boli vystavené opracovanému I LDL. Výsledky tohto experimentu ukazujú, že naviazanie LDL oxidovaného v prítomnosti 8,9-dehyd.roestrónu bolo redukované o 72 % a 56 % (2,5 a 0,25 μΜ 8,9 dehydroestrón). Na porovnanie, tie isté koncentrácie estrónu redukovali naviazanie LDL, ktorý bol oxidovaný o 39 % a 0 %. Keďže sa predpokladá, že naviazanie a metabolizmus LDL oxidovaného makrofágmi sa silno podieľa na vzriiku penových buniek, a teda ateroskle.rotických plakov, považuje sa tento účinok redukovania LDL oxidácie a následného naviazania na zachytávacie receptory za významne priaznivý.

V druhom teste boli prasačie aortálne endoteliálne bunky (PAEC) vystavené LDL, ktorý bol modifikovaný, ako je uvedené vyššie, vystavením Cu++ v prítomnosti a neprítomnosti

8.9- dehydroestrónu. Ukázalo sa, že oxidovaný LDL je cytotoxický pre endoteliálne bunky a tento proces sa tiež výrazne podieľa na eterogénnom procese. Po 24 hodinovej inkubácii buniek s opracovaným LDL bol na stanovenie cytotoxicity uskutočnený MTT test (Hansen MB, J Iramun Methods 119:203 až 210 (1989). Týmto testom sa stanovuje percento buniek, ktoré sú pri takomto hodnotení životaschopné (živé). V teste po expozícii 25 pg/ml LDL oxidovaného v neprítomnosti zlúčeniny ostali životaschopné iba 2 % buniek. Na rozdiel od toho, percento živých buniek po expozícii LDL opracovaného Cu++ v prítomnosti 8,9-dehydroestrónu (2,5 μΜ) bolo 100 % alebo viac. Ďalšie zlúčeniny sledované v tom istom teste mali minimálne účinky na ochranu PACE (17β-ε3ΐ^ΰίο1= 11% prežívanie; Equilin = 4% prežívanie; Estrón = 37% prežívanie). Výsledky tohto testu ukazujú, že LDL modifikovaný v prítomnosti 8,9-dehydroestrónu nebol cytotoxický, a preto dáta sú v súlade s inhibíciou oxidatívnej modifikácie pomocou

8,9-dehydroestrónu, ako to demonštrovala TBARS metóda vyššie .

Na základe výsledkov získaných v týchto testovacích postupoch sú 8,9-dehydroestrón a farmaceutický prijateľné soli jeho sulfátesteru, ako sú soli alkalických kovov, soli alkalických zemín, amóniové soli, alkylamínové soli obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka alebo dialkylamínové soli obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka v každej alkylovej skupine vhodnými antoixidantami s použitím pri liečbe alebo zmierňovaní chorobných stavov navodených voľnými radikálmi.

Antioxidanty podľa tohto vynálezu môžu byť použité v čistej forme, alebo spolu s vhodným nosičom na podávanie, proporcionalita je určovaná rozpustnosťou a chemickou povahou zlúčeniny, spôsobom podávania, štandardnou farmakologickou praxou. Farmaceutickým nosičom môže byť tuhá alebo tekutá látka.

Tuhý nosič môže zahrňovať jednu alebo viac látok, ktoré môžu mať tiež účinok ako ochucovadlá, lubrikanty, solubilizéry, suspendačné agensy, plnivá, klzné látky, látky napomáhajúce kompresii, väzbové alebo tablety dezintegrujúce agensy ; môže tiež ísť o enkapsulačnú látku. V práškoch je nosič jemne rozdrobenou tuhou látkou, ktorá je zmiešaná s jemne rozdrobenou aktívnou látkou. V tabletách je aktívna zložka zmiešaná s nosičom, ktorý má potrebné kompresívne vlastnosti vo vhodných pomeroch a je tabletovaná do požadovaného tvaru a veľkosti. Prášky a tablety výhodne obsahujú až do 99 % aktívnej zložky. Vhodnými tuhými nosičmi sú napríklad fosforečnan vápenatý, stearát horečnatý, mastenec, cukry, laktóza, dextrín, škrob, želatína, celulóza, metylcelulóza, sodná soľ karboxymetylcelulózy, polyvinylpyrolidon, vosky s nízkou teplotou topenia a ionomeničové živice.

Tekuté nosiče sa používajú pri príprave roztokov, suspenzií, emulzií, sirupov, tinktúr a tlakových prípravkov. Aktívna zložka môže byť rozpustená alebo suspendovaná vo farmaceutický prijateľnom tekutom nosiči, ako je voda, organické rozpúšťadlo, ich zmes, alebo farmaceutický prijateľné oleje alebo tuky. Tekutý nosič môže obsahovať ďalšie vhodné farmaceutické pomocné látky, ako solubilizátory, emulzifikátory, pufre, konzervanciá, sladidlá, ochucovadlá, suspendačné agensy, zmäkčovadlá, farbivá, regulátory viskozity, stabilizátory alebo osmoregulátory. Medzi vhodné príklady kvapalných nosičov pre perorálne a perenterálne podávanie patrí voda (čiastočne s obsahom aditív uvedených vyššie, ako napríklad deriváty celulózy, výhodne roztok sodnej soli karboxymetylcelulózy) , alkoholy (vrátane monohydrických alkoholov a polyhydrických alkoholov, t.j. glykolov) a ich deriváty, lecitíny a oleje (napríklad frakcionovaný kokosový olej a arašidový olej). Pre parenterálne podávanie môže byť nosičom olejový ester, ako napríklad etyloleát a izopropylmyristát. Sterilné kvapalné nosiče sú vhodné v prípade sterilných tekutých foriem určených na parenterálne použitie. Tekutým nosičom pre prípravky v tlakových obaloch môže byť halogenovaný uhľovodík alebo iný farmaceutický prijateľný hnací plyn.

Tekuté farmaceutické prípravky, ktoré sú sterilnými roztokmi alebo suspenziami, môžu byť určené napríklad na použitie v intramuskulárnych, intraperitoneálnych alebo subkutánnych injekciách. Sterilné roztoky možno podávať aj intravenózne. Zlúčeniny podľa vynálezu možno perorálne podávať v tekutej aj tuhej forme.

Antioxidanty podľa vynálezu možno podávať rektálne vo forme bežných čapíkov. Na podávanie prostredníctvom intranazálnej alebo intrabronchiálnej inhalácie alebo insuflácie možno antioxidanty podľa vynálezu použiť vo forme vodných alebo čiastočne vodných roztokov, ktoré môžu byť potom použité vo forme aerosólu. Zlúčeniny podľa vynálezu možno podávať aj transdermálne za použitia transdermálnej náplaste s obsahom aktívnej zlúčeniny a nosiča, ktorý je vzhľadom na aktívnu látku inertný a je netoxický pre kožu a umožňuje uvoľňovanie agensu pre systémovú absorpciu do krvného riečišťa cez kožu. Nosičom môže byť množstvo foriem, ako sú krémy a masti, pasty, gély a okluzíva. Krémy a masti môžu byť viskóznymi tekutinami alebo polotuhými emulziami typu olej/voda alebo voda/olej. Vhodné sú aj pasty tvorené absorpčnými práškami dispergovanými vo vazelíne alebo v hydrofilnej vazelíne s obsahom aktívnej zložky. Na uvoľňovanie aktívnej látky do krvného riečišťa možno použiť množstvo okluzív, ako napríklad semipermeabilnú membránu predstavujúcu rezervoár s obsahom aktívnej zložky, s alebo bez nosiča alebo matricu s obsahom aktívnej zložky. Ďalšie okluzíva sú známe z literatúry.

Na dôvažok, antioxidanty podľa vynálezu možno použiť vo forme roztoku, krému alebo lotiónu pomocou pridania farmaceutický prijateľných nosičov obsahujúcich 0,1 až 5 %, výhodne 2 % aktívnej látky, ktorá má byť podávaná na oblasť napadnutú pliesňaini.

Požiadavky na dávkovanie sú rôzne podľa zloženia prípravku, spôsobu podávania, vážnosti sprievodných symptómov a najmä podlá stavu liečeného jedinca.

Na základe výsledkov získaných v štandardných farmakologických testoch by navrhované denné dávky aktívnej zlúčeniny predstavovali 0,02 gg/kg až 500 pg/kg. Liečbu je vo všeobecnosti potrebné začať menšími dávkami, ako je optimálna dávka zlúčeniny. Potom sa dávka zvyšuje, až kým sa za daných podmienok nedosiahne optimálny účinok; presnejšie dávky na perorálne, parenterálne, nazálne alebo intrabronchiálne podávanie budú stanovené ošetrujúcim lekárom individuálne. Výhodne je farmaceutický prípravok v jednodávkovej forme,

t.j. vo forme tablety alebo kapsuly. V takejto forme je prípravok rozdelený do jednodávkovej formy s obsahom primeraných. množstiev aktívnej zložky; jednodávkové prípravky môžu byť balenými prípravkami, napríklad balenými práškami, liekovkami, ampulami, predplnenými injekciami alebo sáčkami s obsahom tekutín. Jednodávkovou formou môže byť napríklad samotná kapsula alebo tableta, alebo to môže byť ich primeraný počet vo forme balenia.

Claims (5)

1. Použitie 8,9-dehydroestrónu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli 8,9-dehydroestrónu-3-sulfát esteru na použitie pri výrobe liečiva na liečenie alebo zmierňovania chorobných stavov spôsobených volnými radikálmi ako antioxidantu.

2. Použitie podľa nároku 1, kde farmaceutický prijateľnými sólami sulfátesteru sú soli alkalických kovov, soli alkalických zemín, amóniové soli, alkylamínové soli obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka alebo dialkylamínové soli obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka v každej alkylovej skupine.

3. Spôsob inhibície reakcií voľných radikálov s enzýmami, iónovými kanálikmi, štrukturálnymi bielkovinami a membránovými lipidmi u indikovaného cicavca, ktorý zahrňuje podávanie 8,9-dehydroestrónu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli sulfátesteru ako účinnej látky, v množstve schopnom selektívne reagovať s voľnými radikálmi a zabraňovať reakcii voľných radikálov s enzýmami, iónovými kanálikmi , štrukturálnymi bielkovinami alebo membránovými lipidmi u uvedených cicavcov.

4. Spôsob inhibície obsahu endogénnych voľných radikálov vo vývoji rakovinových stavov, porúch centrálneho nervového systému, kostných ochorení, stárnutia, zápalových procesov, periférnych vaskulárnych ochorení, reumatoidnej artritídy, autoimunitných ochorení, respiračného zlyhania, emfyzému, pri prevencii reperfúzneho poškodenia, vírusovej hepatitíde, chronickej aktívnej hepatitíde, tuberkulózy, psoriázy, systémového lupusu erythematosus, syndrómu respiračného distresu u dospelých, poranenia CNS a mŕtvice alebo poškodenia počas reperfúznych postupov, ktorý zahrňuje podávanie

8.9- dehyd.roestrónu alebo farmaceutický prijateľnej soli

8.9- dehydroestrón-3-sulfátesteru.