SK145797A3

SK145797A3 - Connector for connecting adjacent areas of adjacent segments of an articulated stent and articulated stent

Info

Publication number: SK145797A3
Application number: SK1457-97A
Authority: SK
Inventors: Gregory Pinchasik; Jacob Richter
Original assignee: Medinol Ltd
Priority date: 1995-04-26
Filing date: 1995-04-26
Publication date: 1998-10-07
Also published as: KR100325267B1; EP0828461A1; WO1996033671A1; EP1110515A3; EP0828461B2; PL179854B1; NO310333B1; EP1110515B1; RO115496B1; LV12035A; EP0828461B1; EP1110515A2; HK1038175A1; NO974938D0; NZ285241A; CZ292021B6; DE69529692T2; KR19990008097A; SI0828461T1; PT828461E

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spojky na spojovanie susedných častí susedných segmentov členeného výstužného dielu a členeného výstužného dielu. Vynález sa najmä týka výstužných dielov, ktoré sa implantujú ako časť balónikovej angioplastiky v cieve zvieraťa alebo človeka na udržanie priechodnosti. Vynález sa najmä týka členeného intravaskulárneho výstužného dielu, ktorý má byť pri implantácii vpravený do zahnutej cievy.

Doterajší stav techniky

Intravaskulárne výstužné diely, ktoré sa vpravujú do ciev v stave so zmenšeným priemerom, aby sa potom v cieve radiálne pôsobiacou silou roztiahli a tak vystužili cievu, sú známe, členené intravaskulárne výstužné diely, ktoré sa vpravujú do zahnutých ciev, aby v nich boli implantované, sú tak isto známe.

Samočinne roztiahnuteľné výstužné diely sú popísané napríklad v patente US 5104 404 pod názvom „Articulated Stent“, udelenom Wolffovi. Členené výstužné diely, ktoré sa rozťahujú prostredníctvom balónika, sú dostupné na trhu pod obchodným označením Palmaz - Schatz BalioonExpandable Stents od firmy Johnson & Johnson Intervention Systems Co.

Teraz bude popísaný podľa obr. 1 známy samočinne roztiahnuteľný intravaskulárny členený výstužný diel 10, ktorý je roztiahnutý v zahnutej cieve 16, pričom obr. 1 je v skutočnosti obr. 2 citovaného patentu US5

104 404. Výstužný diel 10 je vytvorený z niekoľkých segmentov 12, vzájomne na seba pripojených prostredníctvom závesov 14, usporiadaných na každom konci každého segmentu 12. Členený výstužný diel 10 je s výhodou vyrobený z materiálu s tvarovou pamäťou, napríklad z nitinolu, to je zliatiny NiTi, a po dopravení do cievy systémom popísaným v patente US 4 830 003, udelenom Wolffovi, sa samočinne roztiahne. Tento známy intravaskulárny členený výstužný diel však má veľa nedostatkov, a to ako pri jeho dopravovaní zahnutou cievou, tak aj pri jeho implantácii, ako bude teraz popísané.

Dopravovanie členeného výstužného dielu 10 zahnutou cievou 16 je o veľa komplikovanejšie ako dopravovanie nečleneného výstužného dielu, pretože členený výstužný diel 10 musí byť orientovaný tak, aby sa jeho závesy 14 nachádzali pri konvexnej časti cievy 16, aby sa členený výstužný diel 10 mohol ohnúť smerom do vnútra. Pri znázornenom príklade uskutočnenia sú závesy 14 umiestnené na rovnakej strane segmentov 12, pretože cieva 16 má iba jednoduchý ohyb v jednej rovine. Je ľahké predstaviť si, že dopravovanie členených výstužných dielov cievami, ktoré majú jednu alebo viac zahnutých častí, ktoré nie sú na tej istej rovine, je o veľa komplikovanejšie a všeobecne vyžiaduje zvláštne uskutočnenie členených výstužných dielov.

Keď je členený výstužný diel 10 implantovaný do zahnutej cievy 16, neposkytujú medzery medzi jednotlivými segmentami 12 žiadnu oporu zahnutej časti cievy 16. Medzery pri konvexnej časti cievy 16 sú pritom podstatne väčšie ako medzery pri konkávnej časti cievy 16, čím dochádza na vznik nerovnomerného, a preto nežiadúceho, napätia v cieve 16.

Je preto potrebné vytvoriť členený výstužný diel, pri ktorom nebude potrebné zaistiť zvláštnu uhlovú orientáciu pri jeho dopravovaní zahnutou cievou, a ktorý bude po implantácii tvoriť súvislú a rovnomernú oporu aj priamych, tak aj zahnutých častí cievy.

Tak isto je žiadúce, aby konštrukcia členeného výstužneho dielu nezávisela na zvláštnej orientácii zahnutých častí cievy.

Úlohou vynálezu preto je vytvoriť spojku na členený výstužný diel, ktorý môže byť dopravovaný zahnutou cievou s použitím bežných lekárskych postupov a s použitím bežného systému na dopravovanie do ciev. Úlohou vynálezu ďalej je vytvoriť členený výstužný diel, ktorý má po implantácii vytvoriť súvislú a rovnomernú oporu tak pre priame, tak aj pre zahnuté časti cievy. Konštrukcia členeného výstužného dielu a vystuženie cievy týmto členeným výstužným dielom by nemalo byť závislé na orientácii zahnutých častí cievy.

Podstata vynálezu

Uvedenú úlohu spľňa spojka na spojovanie susedných častí susedných segmentov členeného výstužného dielu podľa vynálezu, ktorá je tvorená ohybnými spojovacími dielmi, pričom každý ohybný spojovací diel je tvorený jednotlivými časťami, a pričom medzi každým párom susedných jednotlivých častí je usporiadaná oblasť ohybu.

Spojka v neohybnom stave zaujíma v podstate valcový tvar a po ohybe má rôzne roztiahnuté a stlačené časti.

Spojky môžu byť vytvorené ako väčší počet v podstate skrutkovitých spojovacích dielov, spojujúcich susedné segmenty. Alternatívne môžu byť spojky realizované ako spojovacie diely, z ktorých každý má aspoň jednu sľučku. Spojky majú zvyčajne 8-24 spojovacích dielov, čím sa zaistí vytvorenie plynulej a rovnomernej opory či výstuhy akoto priamych, tak aj v zahnutých častiach cievy.

Uvedená úloha ďalej spĺňa členený výstužný diel podľa vynálezu, ktorý obsahuje aspoň dva v podstate tuhé segmenty, ktoré sú tvorené vzájomne spojenými článkami, z ktorých každý má vrcholy, pričom po expanzii je každý z tuhých segmentov v podstate vo forme valcového pletiva s kosoštvorcovými otvormi, a ohybnou spojkou, ktorá je tvorená ohybnými spojovacími dielmi, pričom každý ohybný spojovací diel spojuje vrcholy susedných článkov susedných tuhých segmentov, pričom každý ohybný spojovací diel je tvorený jednotlivými časťami, pričom medzi každým párom susedných jednotlivých časti je usporiadaná oblasť ohybu, a pričom v priebehu roztiahnutia členeného výstužného dielu zostáva oblasť ohybu ohnutá.

Členený výstužný diel má zmenšený priemer , aby mohol byť dopravovaný v cieve na požadované miesto, na čo sa roztiahne, a to nafúknutím balónika, tvoriaceho časť dopravného systému katétru, pôsobením síl smerujúcich radiálne von, čím vytvorí výstuhu priesvitu cievy. Členený výstužný diel má v neroztiahnutom stave priemer zvyčajne v rozsahu 1,0-3,5 mm a v roztiahnutom stave 3,5-10,0 mm.

Členený výstužný diel je s výhodou vyrobený z materiálu, ktorý má menšiu tvarovú pamäť, je viac plastický ako elastický a je biokompatibilný, napríklad z nehrdzavejúcej ocele 316L, zlata, tantálu, atď. čím je umožnená jeho plastická deformácia z neroztiahnutého do roztiahnutého stavu.

Typický členený výstužný diel na implantáciu do ľudskej cievy má dĺžku 9-21 mm, obsahuje tri až sedem segmentov o dĺžke 2,2 mm, ktoré sú vzájomne spojené dvomi až šestimi spojkami o dĺžke 1 mm, takže konce členeného výstužného dielu môžu spolu po ohnutí členeného výstužného dielu uzatvárať uhol v rozsahu od 45' do 135' pri polomere zakrivenia členeného výstužného dielu približne 9 mm.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príkladnom uskutočnení podľa priložených výkresov, na ktorých :

obr. 1 znázorňuje v pozdĺžnom reze známe uskutočnenie ohnutého členeného výstužného dielu umiestneného na zahnutej cieve, obr. 2A prvé výhodné uskutočnenie členeného výstužného dielu podľa vynálezu v neohnutom stave, obr. 2B členený výstužný diel podľa vynálezu z obr. 2A v ohnutom stave, obr. 2C roztiahutý členený výstužný diel z obr. 2A a 2B po plastickej deformácii, obr. 2D členený výstužný diel z obr. 2A a 2B nasadený na katétri v ohnutom stave, obr. 2E členený výstužný diel z obr. 2A a 2B pred roztiahnutím, obr. 2F členený výstužný diel z obr. 2A a 2B po roztiahnutí, vyvolanom balónikom, tvoriacim časť dopravného systému katétra, obr. 3A druhé výhodné uskutočnenie členeného výstužného dielu podľa vynálezu v neohnutom stave, obr. 3B členený výstužný diel podľa vynálezu z obr. 3A v ohnutom stave obr. 3C roztiahnutý členený výstužný diel z obr. 3A a 3B po plastickej deformácii.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Členený výstužný diel 100 podľa vynálezu je určený najmä na vloženie do zahnutej cievy, napríklad periférnej alebo koronárnej artérie zvieraťa alebo človeka, a na implantáciu v tejto cieve, ako súčasť balónikovej angioplastiky na zachovanie priechodnosti cievy.

Princíp a činnosť členeného výstužného dielu podľa vynálezu budú popísané podľa priložených výkresov.

Na obr. 2A , 2B a 2C je znázornené prvé uskutočnenie členeného výstužného dielu 100 podľa vynálezu, ktorý v podstate obsahuje niekoľko v podstate tuhých segmentov 102, spojených vzájomne spojkami 110.

Segmenty 102 sú s výhodou tvorené vzájomne spojenými článkami 108, ktoré majú tvar kosoštvorca so stranou o dľžke 1 mm, ktoré tvorí jemné pletivo, ako je najlepšie znázornené na obr. 2C, kde je členený výstužný diel 100 znázornený v roztiahnutom stave. V závislosti na konečnom priemere členeného výstužného dielu 100 po roztiahnutí obsahujú segmenty 102 zwčaine 8-24 článkov 108 v tvare kosoštvorca.

Spojky 110 sú opatrené spojovacími dielmi 112, ktoré spojujú predný koniec 104 jedného segmentu 102 so zadným koncom 106 susedného segmentu 102. Spojovacie diely 112 sú s výhodou usporiadané v podstate na spôsob skrutkovnice medzi vrcholmi článkov 108 v tvare kosoštvorca, a to na prednom konci 104 a zadnom konci 106 susedných segmentov 102 tak, že počet spojovacích dielov 112 sa rovná počtu článkov 108. Spojovacie diely 112 sú s výhodou rovnomerne ohnuté okolo obvodov segmentov 102 tak, že spojky 110 sa môžu tak isto ohnúť v ktoromkoľvek smere a vytvoriť plynulú a rovnomernú oporu alebo výstuhu ako v priamych tak aj zahnutých častiach cievy.

Rôzne spojky 110 na prednom konci 104 a zadnom konci 106 segmentu 102 majú s výhodou spojovacie diely 112 vinuté v smere a proti smere otáčania hodinových ručičiek. Rôzny smer vinutia spojok 110 zaisťuje, že natáčanie spojovacích dielov 112 a susedných segmentov 102 voči stenám cievy, to značí aj natáčanie balónika dopravného systému katétra, je minimalizované, keď je členený výstužný diel 100 rozťahovaný.

Zvláštnym znakom vynálezu je, že spojky 110 majú v neroztiahnutom a neohnutom stave členeného výstužného dielu 100 v podstate valcovú konfiguráciu, ako je najlepšie znázornené na obr. 2A, a ohnutú konfiguráciu s rôzne roztiahnutými a stlačenými miestami, keď je členený výstužný diel 100 ohnutý, ako je najlepšie znázornené na obr. 2B. Zahnutej konfigurácie sa dosiahne dvomi relatívne protiľahlými premiestneniami spojovacích dielov 112. Pritom po prvé dôjde na rôzne roztiahnutie spojok 110 v ich konvexných častiach 114 tým, že sa spojovacie diely 112 od seba vzájomne oddelia, a po druhé dôjde na rôzne stlačenie spojok 110 v ich konkávnych častiach 116 tým, že sa spojovacie diely 112 premiestnia k sebe.

Členený výstužný diel 100 je najskôr v neroztiahnutom stave so zmenšeným priemerom, v ktorom je určený na dopravovanie zahnutou cievou, viď obr. 2A a 2B, a potom v roztiahnutom stave so zväčšeným priemerom, aby tvoril výstuhu v cieve, viď obr. 2C. členený výstužný diel 100 je s výhodou vyrobený z materiálu s malou tvarovou pamäťou, ktorý je viac plastický ako elastický, a ktorý je biokompatibilný, ako je napríklad nehrdzavejúca oceľ 316L, zlato, tantál atď., čím je umožnená jeho plastická deformácia zo zmenšeného priemeru do zväčšeného priemeru. Zmenšený priemer členeného výstužného dielu 100 je zvyčajne v rozsahu 1,0-3,5 mm a zväčšený priemer 3,5-10,0 mm.

Na obr. 2D, 2E a 2F je znázornený členený výstužný diel 100 nasadený na balónik 118, tvoriaci časť dopravného systému 120 katétra. Členený výstužný diel 100 je nasadený na dopravnom systéme 120 katétra v neroztiahnutom stave so zmenšeným priemerom, viď obr. 2E, na uskutočnenie plastickej deformácie nafúknutím balónika 118 do roztiahnutého stavu so zväčšeným priemerom, viď obr. 2F, na vystuženie stien cievy. Členený výstužný diel 100, určený na implantáciu do ľudskej koronárnej artérie, má zvyčajne dľžku 15 mm, je zostavený z až piatich segmentov 102 o dl’žke 2,2 mm, spojených štyrmi spojkami 110 o dľžke 1 mm, pričom členený výstužný diel 100 môže byť ohnutý tak, že jeho konce spolu uzatvárajú uhol 90* pri polomere zakrivenia členeného výstužného dielu 100 približne 9 mm.

Dopravovanie členeného výstužného dielu 100 v cieve je podstatne jednoduššie ako dopravovanie známeho členeného výstužného dielu 10. pretože členený výstužný diel 100 podľa vynálezu je tak isto ohybný vo všetkých smeroch, takže nevyžaduje zvláštnu uhlovú orientáciu na priechod zahnutou časťou cievy. Táto výhoda je zvlášť dôležitá na dopravovanie členeného výstužného dielu 100 cievou, ktorá má viac zahnutých miest. Ďalšiou výhodou členeného výstužného dielu 100 podľa vynálezu oproti známemu členenému výstužnému dielu 10 je, že členený výstužný diel 100 podľa vynálezu tvorí plynulú a rovnomernú oporu po celej dľžke cievy prostredníctvom segmentov 102 a nevyhnutných spojok HO, vystužujúcich priame časti cievy, pričom konvexné časti 114 a konkávne časti 116 spojovacieho dielu 112 vystužujú konvexné a konkávne zahnuté časti cievy.

Na obr. 3A a 3B je znázornené ďalšie druhé uskutočnenie členeného výstužného dielu 122, ktorého spojky 124 obsahujú spojovacie diely 126. ktoré majú jednu alebo viac sľučiek 128 alebo zalomení. Uskutočnenie spojok 124 pri tomto druhom uskutočnení je výhodnejšie ako uskutočnenie spojok 110 pri prvom uskutočnení, pretože členený výstužný diel 100 môže mať sklon k tomu, aby porušil balónik 118, a to z dvoch dovodov. Po prvé, spojovacie diely 112 pri prvom uskutočnení, ktoré zakrývajú konvexnú časť balónika 118, majú sklon byť predpnuté smerom do vnútra, keď je členený výstužný diel 100 ohýbaný. Po druhé, segmenty 102 uskutočňujú otočný pohyb voči balóniku 118, keď sa členený výstužný diel 100 rozťahuje.

V tomto prípade sa rôzne roztiahnutej a stlačenej zakrivenej konfigurácie spojky 124 podľa druhého uskutočnenia dosiahne dvomi relatívnymi opačnými premiestneniami spojovacích dielov 112 tak isto ako pri prvom uskutočnení, avšak rôzne roztiahnutie spojok 124 podľa druhého uskutočnenia pri konvexnej časti 114 nastane v dôsledku mierneho napriamenia sľučiek T28, zatiaľ čo rôzne stlačenia spojok 124 podľa druhého uskutočnenia pri konkávnej časti 116 nastane vytvorením ostrejšieho ohybu sľučiek 128.

Podobne ako členený výstužný diel 100 podľa prvého uskutočnenia má aj členený výstužný diel 122 podľa druhého uskutočnenia zmenšený priemer, keď má byť dopravovaný zahnutou cievou, ako je znázornené na obr. 3A a 3B, a zväčšený priemer na vytvorenie výstuhy v cieve, v ktorej je implantovaný, ako je znázornené na obr. 3C.

Aj keď bol vynález popísaný na obmedzenom príklade uskutočnenia, je zrejmé, že v rámci vynálezu je možné uskutočňovať veľa rôznych zmien, modifikácii a iných aplikácií.

Claims

PATENTOVÉ

NÁROKY fy iwpt?

Λ/

1. Spojka na spojovanie susedných častí susedných segmentov členeného výstužného dielca, ktorá je tvorená ohybnými spojovacími dielcami, pričom každý ohybný spojovací dielec je tvorený jednotlivými časťami, a pričom medzi každým párom susedných jednotlivých častí je usporiadaná oblasť ohybu.

S. Spojka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že v priebehu rozťahovania členeného výstužného dielca zostáva oblasť ohybu každého ohybného spojovacieho dielca ohnutá.

5. Členený výstužný dielec, ktorý obsahuje (a) aspoň dva v podstate tuhé segmenty, ktoré sú tvorené navzájom spojenými článkami, z ktorých každý má vrcholy, pričom po expanzii je každý z tuhých segmentov v podstate vo forme valcového pletiva s kosoštvorcovými otvormi, a (b) ohybnú spojku, ktorá je tvorená ohybnými spojovacími dielcami, pričom každý ohybný spojovací dielec spojuje vrcholy susedných článkov susedných tuhých segmentov, pričom každý ohybný spojovací dielec je tvorený jednotlivými časťami, pričom medzi každým párom susedných jednotlivých častí je usporiadaná oblasť ohybu, a pričom v priebehu roztiahnutia členeného výstužného dielca zostáva oblasť ohybu ohnutá.
4. Členený výstužný dielec podľa nároku 3 , vyznačujúci sa tým, že je uskutočnených 8-24 spojovacích dielcov.
5. Členený výstužný dielec podľa nároku 3 , v y značujúci sa tým, že je uskutočnený z biokompatibiiného materiálu schopného viac plastickej deformácie ako elastickej deformácie.

6. Členený výstužný dielec podľa nároku S , v y - značujúci sa nehrdzavejúca oceľ. tým, , že materiálom je 7. Členený výstužný dielec podľa nároku 5 , v y - znač zlato. u j ú c i sa tým, , že materiálom je 8. Členený výstužný dielec pod ľ a nároku 5 , v y - znač tantal. u j ú c i sa tým, , že materiálom je 9. Spojka na spojovan ie susedných v podstate rúr-

kových a v podstate tuhých segmentov roztiahnuteľného členeného výstužného dielca, ktorá je tvorená ohybným spojovacím dielcom, ktorý má aspoň prvú časť a druhú časť a v bokoryse oblasť ohybu umiestnenú medzi prvou časťou a druhou časťou.
10. Spojka podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že oblasť ohybu zostane ohnutá po expanzii členeného výstužného dielca.
11. Spojka podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým , že zmienené časti majú rôzne dĺžky, pričom dĺžka dlhšej časti je najviac dva krát väčšia ako dĺžka kratšej časti.

1S. Spojka podľa nároku 1 alebo 9 , vyznačujúca sa tým , že oblasť ohybu sa pri roztiahnutí členeného výstužného dielca zväčší.
13. Spojka podľa nároku 1 alebo 9 , vyznačujúca sa tým , že zmienené časti sú v podstate priame.
14. Spojka na spojovanie susedných v podstate rúrkových a v podstate tuhých segmentov roztiahnuteľného členeného výstužného dielca, ktorá je tvorená ohybným spojovacím dielcom, ktorý má aspoň prvú časť, druhú časť a tretiu časť, pričom ohybný spojovací dielec má v bokoryse prvú oblasť ohybu umiestnenú medzi prvou časťou a druhou časťou a druhú oblasť ohybu umiestnenú medzi druhou časťou a treťou časťou.
15. Spojka podľa nároku 14 , vyznačujúca sa tým , že prvá oblasť ohybu a druhá oblasť ohybu zostanú po roztiahnutí členeného výstužného dielca ohnuté.
16. Spojka podľa nároku 14 , vyznačujúca sa tým , že zmienené časti majú rôzne dĺžky, pričom dĺžka dlhšej časti zo zmienených častí je najviac dva krát väčšia ako dĺžka kratšej zo zmienených častí.
17. .Spojka podľa nároku 14 , vyznačujúca sa tým , že prvá oblasť ohybu a druhá oblasť ohybu sa pri roztiahnutí členeného výstužného dielca zväčší.
18. Spojka podľa nároku 14 , vyznačujúca sa tým , že zmienené časti sú v podstate priame.
19. Spojka na spojovanie segmentov roztiannuteľného členeného výstužného dielca tvorená ohybným spojovacím dielcom, ktorý má aspoň prvú časť, druhú časť a tretiu časť, pričom ohybný spojovací dielec má v bokoryse oblasť ohybu umiestnenú medzi každou zo zmienených častí, pričom oblasti ohybu sú umiestnené v podstate v opačných smeroch.

30. Spojka podľa nároku 19 , vyznačujúca sa tým , že oblasti ohybu sa pri roztiahnutí členeného výstužného dielca zväčšia.

31. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec, ktorý má pozdĺžnu os a obvodovú os, tvorený

a) v podstate rúrkovými a podstate tuhými segmentami ohraničujúcimi pozdĺžny otvor a

b) ohybnými spojovacími dielcami spojujúcimi tuhé segmenty, pričom každý ohybný spojovací dielec má prvú časť a druhú časť, a pričom každý ohybný spojovací dielec má v bokoryse oblasť ohybu umiestnenú medzi prvou časťou a druhou časťou.

33. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nároku 31, vyznačujúci sa tým , že každý z ohybných spojovacích dielcov je usporiadaný medzi dvomi zo zmienených segmentov, ktoré spojuje.

33.· Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým , že ohybné spojovacie dielce majú koncové body, v ktorých sú ohybné spojovacie dielce pripojené k segmentom.

84. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nároku 85, vyznačujúci sa tým , že koncové body ohybných spojovacích dielcov sú v podstate v zákryte v pozdĺžnom smere s pozdĺžnym otvorom.

85. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 81, 88,35 aiebo 84, vyznačujúci sa tým , že ohybné spojovacie dielce sú upravené na v podstate vykompenzovanie sklonu segmentov na skrátenie pri roztiahnutí členeného výstužného dielca.

36. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 31, 33,85 alebo 84, vyznačujúci sa tým , že je roztiahnutý nafukovacím balónikom nafúknutým v pozdĺžnom otvore.

37. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 81, 33,35 aiebo 34, vyznačujúci sa rým , že ohybné spojovacie dielce sú otvorené do pozdĺžneho predĺženia a v podstate kompenzujú pozdĺžny pohyb susedných koncov spojených ruhých segmentov od seba, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý.

86. Roztiahnureľný členený výstužný dielec podľa nárokov 31, 83,85 alebo 84,vyznačujúci sa tým , že segmenty nemajú sklon na natáčanie voči sebe, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý.

39. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nároku 88, vyznačujúci sa tým , že v spoji ©hybných spojovacích dielcov so segmentami nie je v podstate žiadny komponent sily z ohybných spojovacích dielcov v smere okolo obvodovej osi členeného výstužného dielca, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý.

30. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nároku 38, vyznačujúci sa tým , že v spoji ohybných spojovacích dielcov so segmentami nie je v podstate žiadny komponent sily z ohybných spojovacích dielcov v smere radiálnom voči pozdĺžnej ose pozdĺžneho otvoru, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý.

51. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nároku 50, vyznačujúci sa tým , že v spoji ohybných spojovacích dielcov so segmentami je len jediný komponent sily z ohybných spojovacích dielcov v podstate pozdĺžny, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý.

53. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 31, 33,35 alebo 34,vyznačujúci sa tým , že ohybné spojovacie dielce nemajú sklon na vyčnievanie do vnútrajška alebo von z pozdĺžneho otvoru členeného výstužného dielca, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý.

33. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 31, 33,33 alebo 34,vyznačujúci sa tým , že ohybné spojovacie dielce nemajú sklon na vyčnievanie do vnútrajška alebo von z pozdĺžneho otvoru Členeného výstužného dielca, ked je členený výstužný dielec oh-nutý.

34. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 31, 33,33 alebo 34,vyznačujúci sa tým , že každý ohybný spojovací dielec má prvý koniec a druhý koniecpričom oblasť, ohybu je umiestnená medzi prvým koncom a druhým koncom, a pričom oblasť ohybu má šírku menšiu ako je šírka prvého konca a druhého konca.

35. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 21, 33,33 alebo 34,vyznačujúci sa tým , že každý segment má vrcholy, ku ktorým sú pripojené ohybné spojovacie dielce, pričom ohybné spojovacie dielce majú prvý koniec a druhý koniec, pričom oblasť ohybu je umiestnená medzi prvým koncom a druhým koncom, a pričom oblasť ohybu má šírku menšiu ako je šírka vrcholov segmentov, ku ktorým sú pripojené prvý koniec a druhý koniec.

36. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec podľa nárokov 31, 23,35 alebo 34, vyznačujúci sa tým , že segmenty sa v podstate otočné nepremiestnia relatívne voči balóniku umiestnenému v pozdĺžnom otvore, ked je členený výstužný dielec balónikom roztiahnutý .

57. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec, ktorý má pozdĺžnu os a obvodovú os, tvorený

a) v podstate rúrkovými a v podstate tuhými segmenatmi ohraničujúcimi pozdĺžny otvor a

b) ohybnými spojovacími dielcami spojujúcimi tuhé segmenty, pričom každý ohybný spojovací dielec má prvú časť a druhú časť, pričom každý ohybný spojovací dielec má v bokoryse oblasť ohybu umiestnenú medzi prvou časťou a druhou časťou, pričom každý ohybný spojovací dielec je usporiadaný medzi dvomi segmentami, ktoré spojuje, pričom ohybné spojovacie dielce majú koncové body, v ktorých sú ohybné spojovacie dielce pripojené k segmentom, pričom koncové body ohybných spojovacích dielcov sú v zákryte v podstate pozdĺžne s pozdĺžnym otvorom, pričom ohybné spojovacie dielce sú určené na v podstate vykompenzovanie sklonu segmentov na skrátenie, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý, a pričom členený výstužný dielec je roztiahnutý nafukovacím balónikom nafúknutým v pozdĺžnom otvore.

38. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec, ktorý má pozdĺžnu os a obvodovú os, tvorený

a) v podstate rúrkovými a v podstate tuhými segmenatmi ohraničujúcimi pozdĺžny otvor a

b) ohybnými spojovacími dielcami spojujúcimi tuhé segmenty, pričom každý ohybný spojovací dielec má prvú čast a druhú čast, pričom ohybný spojovací dielec má v bokoryse oblasť ohybu umiestnenú medzi prvou časťou a druhou časťou, pričom členený výstužný dielec je roztiahnutý nafukovacím balónikom nafúknutým v pozdĺžnom otvore, pričom koncové body ohybných spojovacích dielcov sú v zákryte v podstate pozdĺžne s pozdĺžnym otvorom, pričom v spoji ohybných spojovacích dielcov so segmentami neexistuje v podstate žiadny komponent sily z ohybných spojovacích dielcov v smere okolo obvodovej sily členeného výstužného dielca, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý, a pričom v spoji ohybných spojovacích dielcov so segmentami nie je v podstate žiadny komponent sily z ohybných spojovacích dielcov v smere -radiálnom voči pozdĺžnej ose pozdĺžneho otvoru, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý.

39. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec, ktorý má pozdĺžnu os a obvodovú os, tvorený

a) v podstate rúrkovými a v podstate tuhými segraenatmi ohraničujúcimi pozdĺžny otvor a

b) ohybnými spojovacími dielcami spojujúcimi tuhé segmenty, pričom každý ohybný spojovací dielec má prvú časť a druhú časť, pričom ohybný spojovací dielec má v bokoryse oblasť ohybu umiestnenú medzi prvou časťou a druhou časťou, pričom členený výstužný dielec je roztiahnutý nafukovacím balónikom nafúknutým v pozdĺžnom otvore, pričom ohybné spojovacie dielce nemajú sklon na vyčnievanie do vnútrajčka alebo von z pozdĺžneho otvoru členeného výstužného dielca, ked je členený výstužný dielec roztiahnutý, a pričom ohybné spojovacie dielce nemajú sklon vyčnievať do vnútrajška alebo von z pozdĺžneho otvoru členeného výstužného dielca, ked je členený výstužný dielec ohnutý.

40. Roztiahnuteľný členený výstužný dielec, ktorý má pozdĺžnu os a obvodovú os, tvorený

a) v podstate rúrkovými a v podstate tuhými segmenatmi ohraničujúcimi pozdĺžny otvor a

b) ohybnými spojovacími dielcami spojujúcimi tuhé segmenty, pričom každý ohybný spojovací dielec má prvú časť a druhú časť, pričom ohybný spojovací dielec má v bokoryse oblasť ohybu umiestnenú medzi prvou časťou a druhou časťou, pričom členený výstužný dielec je roztiahnutý nafukovacím balónikom nafúknutým v pozdĺžnom otvore, pričom každý ohybný spojovací dielec má prvý koniec a- druhý koniec, pričom oblasť ohybu je umiestnená medzi prvým koncom a druhým koncom a oblasť ohybu má šírku menšiu ako je šírka prvého konca a druhého konca, pričom každý segment má vrcholy, ku ktorým sú pripojené ohybné spojovacie dielce, pričom ohybné spojovacie dielce majú prvý koniec a druhý koniec, oblast ohybu je umiestnená medzi prvým koncom a druhým koncom, oblast ohybu má šírku menšiu ako je šírka vrcholov segmentov, ku ktorým sú prvý koniec a druhý koniec pripojené, a pričom segmenty sa v podstate otočné nepremiestnia relatívne voči balóniku umiestnenému v pozdĺžnom otvore, ked je členený výstužný dielec balónikom roztiahnutý.