SK12442000A3 - Spôsob a zariadenie na prípravu vlákna tvoriaceho rastový prostriedok, prostriedok na rast rastlín a jeho použitie - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka spôsobu prípravy minerálneho vlákna tvoriaceho prostriedok na rast rastlín s gradientom hustoty.

Doterajší stav techniky

Zo stavu techniky je známe používanie výrobkov zložených z materiálu s obsahom minerálneho vlákna ako prostriedku na rast rastlín. Tieto prostriedky na rast rastlín majú tú výhodu, že sú veľmi porézne a tak umožňujú koreňom rastlín získať ako požadovanú vodu a výživu, tak aj vzduch. Typicky vlákna nasávajú menej ako 5 % objemových percent prostriedku, ktorý ideálne zanechá 95 % objemových percent pre korene, vzduch, vodu a/alebo výživu rastlín.

Minerálne vlákno tvoriace prostriedok na rast rastlín je všeobecne ľahké a taktiež ľahko manipulovateľné a ekonomické na prepravu a ako prostriedok je navyše dostatočne pevné i chemicky inertné, aby odolalo rozloženiu, keď bolo používané na korene hostiteľskej rastliny počas dlhšieho času.

Vstrebávanie a zadržovanie vody je jedným z primárnych úloh prostriedku na rast rastlín. Pokiaľ má prostriedok malú schopnosť zadržovať vodu, voda pri zalievaní pretečie prostriedkom a rastlina vyschne v čase medzi zalievaním alebo zalievanie sa bude musieť vykonávať veľmi často, čo má za následok veľké plytvanie vodou. Na druhej strane pokiaľ prostriedok na rast rastlín má veľkú účinnú schopnosť zadržovať vodu, rastlina nebude schopná extrahovať vodu z prostriedku a navyše by sa korene rastlín mohli udusiť kvôli nedostatku vzduchu v prostriedku.

Z DK 170 034 B1 je známe, že existuje minerálne vláknitý materiál tvoriaci prostriedky na rast rastlín, ktorých výhodou je schopnosť zadržovania vody. Tieto prostriedky majú gradient hustoty alebo gradient drsnosti v smere výšky produktu pri podmienke, že vlákna majú najvyššiu hustotu alebo najmenšiu drsnosť hore a najnižšiu hustotu alebo najväčšiu drsnosť dole. Týmto spôsobom sa preukázala možnosť znížiť pôsobenie príťažlivosti pomocou kapilárneho účinku. Zvýšením hustoty prostriedku alebo znížením jeho drsnosti smerom do výšky sa veľkosť póru celkovo znižuje na veľkosť, ktorá potom opäť zväčšuje kapilárny účinok, a teda vyťahuje vodu hore do prostriedku.

Podľa DK 170 034 B1 je možné takto výhodný prostriedok na rast rastlín získať navŕšením a spojením množstva jednotlivo vyrobených vrstiev sklenených vlákien, kde každé má zväčšenú povrchovú hmotnosť alebo zmenšenú drsnosť vlákien úmerne k predchádzajúcej vrstve.

Je to však náročný spôsob výroby týchto prostriedkov na rast rastlín. Okrem toho, aby sa takýto zložený produkt získal z množstva jednotlivo vyrobených vrstiev, ktoré majú dostatočnú priľnavosť medzi spomínanými vrstvami, je nevyhnutné medzi vrstvami použiť množstvo spojiva, a teda zhoršiť schopnosť difúzie vody medzi spomínanými vrstvami a zvýšiť výrobné náklady.

US 5 009 030 opisuje podobný rastový substrát na rastliny, ktorý neobsahuje pôdu, preukazujúci regulovaný gradient vody na hrúbku prostriedku. Gradient zadržania vody sa získa pomocou gradientu hustoty alebo gradientu jemnosti v prostriedku. Rôzna hustota alebo jemnosť sa získa podľa dokumentu navrstvením na seba množstvom vrstiev vlákien sklenenej vaty, z ktorých každá má rôznu hustotu alebo jemnosť.

Aj keď prijateľný gradient zadržania vody je možné získať podľa US 5 009 030, spôsob jeho výroby je skôr náročný, pretože niekoľko vrstiev tkaniva minerálneho vlákna musí byť spojených do jedného. Tieto vrstvy budú musieť ešte navyše priľnúť jedna k druhej, aby sa zaistila dostatočná pevnosť proti rozštiepeniu na vrstvy a takéto umiestnenie spojiva medzi rôznymi vrstvami by mohlo narušiť pohyb vody a ďalších látok cez hranice vrstvy. Navyše ďalej samotný prostriedok zaisťuje len postupný gradient zadržania vody a nie súvislý gradient.

V zhode s tým je žiadané získať vylepšený spôsob prípravy zdokonaleného minerálneho vlákna tvoriaceho prostriedok na rast rastlín.

Podstata vynálezu

Tento cieľ sa dosiahne spôsobom podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva vtom, že sa pripraví primárne vlákno, ktoré obsahuje minerálne vlákno a spojivo, ktoré stlačuje primárne vlákno aspoň v pozdĺžne siahajúcom pásme takým spôsobom, že aplikovaný tlak sa zvyšuje v podstate nepretržite v priečnom smere pásma tak, že spôsobuje tlakový gradient v spomínanom smere, ďalej sa vytvára sekundárne vlákno tým, že prinúti primárne vlákno k prekladaniu seba samého jeho uložením do množstva vrstiev v priečnom smere sekundárneho vlákna a oddelí sekundárne vlákno, aby sa vytvoril prostriedok na rast rastlín.

Vynález je založený na poznaní toho, že pomocou pôsobenia tlaku na primárne tkanivo je možné v podstate udržať stlačovanie, pokým sa spojivo v prostriedku nevulkanizuje alebo nestvrdne. Je teda možné stláčať niektoré časti primárneho tkaniva viac ako iné časti a získať tak prostriedky, ktoré majú rôznu hustotu. Okrem toho so znalosťou toho, kam smerujú ktoré časti primárneho tkaniva, keď sa primárne tkanivo vytvára a uloží samé cez seba, je možné predpovedať, kde skončí hustejšia časť v konečnom prostriedku.

Typickým a uprednostňovaným spôsobom, ako prinútiť primárne tkanivo na uloženie seba samého, je pomocou kyvadlového rozdeľovača, ako je známe zo stavu techniky. Týmto spôsobom je vytvorené sekundárne tkanivo pomocou množstva vzájomne nepatrne posunutých vrstiev primárneho tkaniva, ktoré bolo položené v priečnom smere k pozdĺžnemu smeru spomínaného sekundárneho tkaniva. Sekundárne tkanivo je ľubovoľne stlačované a spojivo v prostriedku sa vulkanizuje alebo stvrdne. Takto vulkanizované sekundárne tkanivo môže byť narezané do množstva prostriedkov, ktoré majú fakticky akýkoľvek požadovaný tvar.

Vhodný spôsob ukladania tkaniva minerálnych vlákien pomocou kyvadlového rozdeľovača je oj. popísaný vo WO 88/03509 alebo WO 97/03509.

Pomocou tohto spôsobu bude jeden bočný okraj primárneho tkaniva eventuálne tvoriť vrchnú vrstvu konečného prostriedku a protiľahlý bočný okraj vytvorí spodnú vrstvu prostriedku. Preto súvislým stlačovaním primárneho tkaniva nepretržite so zvyšujúcou silou v smere od jedného okraja k protiľahlému je možné získať gradient hustoty do výšky (od spodku k vrcholu) konečného prostriedku.

Spôsob podľa vynálezu je jednoduchší vzhľadom na predchádzajúci stav techniky, pokiaľ ide o počet krokov pracovného postupu. Preto je teraz možné vykonávať spôsob ako plynulý a nie je nutné žiadne vrstvenie a/alebo spojovanie. Okrem toho výhodou spôsobu podľa vynálezu je, že absolútna hustota a diagram gradientu hustoty môžu byť jednotlivo ovládané len kontrolou aplikovaného tlaku.

Stlačovanie môže byť vykonávané akýmkoľvek prostriedkom schopným spôsobiť v podstate súvislý gradient tlaku. Tlak môže byť spôsobený napr. pomocou pásových dopravníkov, jedného alebo viacej cylindrických mlynov, ktoré majú viac menej uhlové osové zavesenie vzhľadom na povrch primárneho tkaniva a/alebo pomocou valcov, ktoré majú kónický tvar.

Prednosť sa dáva stlačovaniu tkaniva pomocou množstva valcov. Výhodne sa používajú valce, ktoré majú každý oddelené zavesenie. Použitím množstva jednotlivo zavesených valcov je možné ovládať tlakovú silu aplikovanú pomocou každého prostriedku oddelene a teda je tiež možné okamžite prechádzať medzi diagramami tlaku a/alebo zostavami stlačovaných pásiem.

Obzvlášť je vhodné použiť valce, ktoré majú priemer od 5 cm do 70 cm, ešte lepšie od 15 cm do 50 cm a najlepšie od 20 cm do 40 cm. Pokiaľ sú valce príliš malé, primárne tkanivo sa vytvorí v čele valcov a postup sa bude musieť prípadne zastaviť kvôli očisteniu. S príliš veľkými valcami sa celkovo ťažšie manipuluje.

Na stlačovanie primárneho tkaniva je možné použiť akýkoľvek počet valcov, avšak preukázalo sa, že je obzvlášť výhodné použiť valce, ktoré majú šírku od 30 mm do 60 mm, lepšie od 50 mm do 300 mm a najlepšie od 80 mm do 150 mm.

Valce môžu byť usporiadané tesne pri sebe alebo pozdĺžne posunuté od seba, ako v pozdĺžnom tak priečnom smere tkaniva. Preukázalo sa, že je zvlášť účelné umiestniť valce do dvoch radov usporiadaných jeden po druhom v pozdĺžnom smere primárneho tkaniva, pričom sú valce umiestnené tesne pri sebe v priečnom smere tkaniva s medzerou medzi valcami a to takým spôsobom, že medzery medzi valcami prvého radu sú prekryté valcami z druhého radu.

V zhode s uprednostňovaným spôsobom podľa vynálezu sa preukázalo ako vhodné použitie valcov alebo kotúčov, ktoré sú nejako pružné. Vhodné valce obsahujú pružné zavesenie a/alebo pružný povlak, napr. podobne ako pneumatiky. Takto sú valce schopné vyrovnávať nerovnomernosť primárneho tkaniva. Ďalej ešte použitím valcov, ktoré majú takto pružný povrch alebo zavesenie, je možné znížiť poškodenie spôsobované na primárnom tkanive stlačovaním, pokiaľ ide o menšie poškodenie alebo rozdrvené vlákna.

Ako obzvlášť vhodné sa však ukázalo použitie valcov vykonávajúcich tlak, ktoré majú hladký nepriliehavý povrch, napr. z kovu alebo polytetrafluóretylénu.

Týmto spôsobom je možné dosiahnuť to, že primárne tkanivo nepriľne na valce, čo by inak mohlo spôsobiť vážny problém pri kroku predbežného stlačovanía.

Stlačovanie môže byť uskutočnené počas jedného alebo viacerých úkonov pri použití množstva stlačovaných prostriedkov. Diagram gradientu hustoty môže byť lineárny alebo nelineárny v závislosti od tvaru alebo úkonu stlačovaných prostriedkov. Povrch stlačovaných prostriedkov môže byť hladký alebo môže mať vzorku.

Prirodzene je možné stlačovať len časť alebo niekoľko častí primárneho tkaniva napr. s tým výsledkom, že v prostriedkoch je väčší gradient hustoty smerom do výšky. Okrem toho sekundárne tkanivo môže byť rozštiepené do viacerých prostriedkov, ktoré majú jeden alebo viac gradientov hustoty. Vhodnejšie však je spôsobiť gradient hustoty po celej šírke primárneho tkaniva, tj. stlačovaním celého tkaniva, teda vytvoriť gradient hustoty po celej výške sekundárneho tkaniva.

Malo by sa poznamenať, že prínosy predloženého vynálezu je možné získať akýmkoľvek spôsobom vyššie spomínaného druhu, kde aspoň časť primárneho tkaniva je stlačená predtým, ako je primárne tkanivo, napr. buď kyvadlovým rozdeľovačom alebo predchádzajúcim odrezaním na časti ako je popísané v EP 0 297 111 B1, prinútené sa prekladať pri vytváraní sekundárneho tkaniva, ktoré je ľubovoľne stlačované a vulkanizované, a kde je možné získať v podstate súvislý gradient hustoty smerom do výšky konečného prostriedku.

Keď sa tkanivo stlačuje pri použití valcov, je vhodné stlačovať primárne tkanivo v rozsahu od 0 kg/m do 400 kg/m (šírka valca), vhodnejšie od 0 kg/m do 250 kg/m a ešte vhodnejšie od 0 kg/m do 100 kg/m na jednom okraji pásma a v rozsahu od 500 kg/m do 3000 kg/m, vhodnejšie od 750 kg/m do 2500 kg/m a ešte vhodnejšie od 1000 kg/m do 2000 kg/m na protiľahlom okraji. Stlačovaním primárneho tkaniva pri použití súvislého tlakového gradientu sa získa produkt nielen s požadovanou hustotou. Aplikáciou tlaku vo vyššie uvedených rozmedziach je možné dosiahnuť to, že sa množstvo vlákien rozloží alebo rozdrví, ak sa použije najvyšší tlak, a v podstate žiadne vlákna sa nerozložia alebo nerozdrvia, ak sa použije najmenší tlak. Týmto je tiež zaistený súvislý gradient drsnosti vlákna, čo dokonca zvyšuje schopnosť produktu zadržovať vodu, pokiaľ ide o riadený kapilárny efekt.

Vhodná je výsledná hustota prostriedku 40 kg/m³ až 180 kg/m³, výhodnejšie 50 kg/m³ až 120 kg/m³ na vrchnom povrchu a 10 kg/m³ až 120 kg/m³, vhodnejšie 30 kg/m³ až 120 kg/m³ na spodnom povrchu, a priemerná hustota prostriedku je 30 kg/m³ až 180 kg/m³, vhodnejšie 30 kg/m³ až 120 kg/m³ a ešte vhodnejšie 40 kg/m³ až 80 kg/m³.

V zhode s uprednostňovaným spôsobom podľa vynálezu sa do primárneho tkaniva pridá 0,5 % až 10 % hmotnostných percent, vhodnejšie 0,5 % až 5 % a ešte vhodnejšie 1 % až 3 % hmotn. spojiva. Všetky hmotnostné percentá spojiva sa vzťahujú na konečný prostriedok.

Okrem toho je vhodným spôsobom podľa vynálezu stlačovanie sekundárneho tkaniva v pozdĺžnom smere, tj. ako je popísané napr. v US 4 632 685, CH 620 861 alebo US 2 500 690.

Aj keď je prostriedok získaný spôsobom podľa vynálezu zvlášť vhodný na použitie ako prostriedok na rast rastlín, je možné ho tiež využiť ako tepelnú alebo zvukovú izoláciu.

Vynález sa týka tiež minerálneho vlákna tvoriaceho prostriedok na rast rastlín, ktorý je možné získať spôsobom podľa vynálezu.

Prostriedok, ktorý je možné získať spôsobom podľa vynálezu, je lepší ako prostriedky z doterajšieho stavu techniky vtom, že nezahrňuje žiadne podstatné zhromažďovanie plôch a že gradient hustoty je v podstate súvislý skôr ako postupný.

Prostriedky podľa vynálezu môžu byť upravené tak, aby vyhovovali takmer všetkým požiadavkám, pokiaľ ide o zhromažďovanie vody, prenikanie vzduchu a pevnosť.

Prostriedky v zhode s vynálezom môžu byť preto vyrábané tak, aby sa prispôsobovali potrebám rozsiahlej rozmanitosti rastlín vrátane paradajok, uhoriek, ruží a kalanchoe.

Vynález sa okrem toho týka použitia prostriedku, ktorý je možné získať spôsobom podľa vynálezu, na pestovanie rastlín a hlavne na vyššie spomínané rastliny, práve tak ako zariadenie na vykonávanie spôsobu podľa vynálezu.

Preto sa zariadenie podľa vynálezu vyznačuje tým, že obsahuje prostriedky na zaistenie primárneho tkaniva s obsahom minerálneho vlákna a spojiva, prostriedky na stlačovanie primárneho tkaniva v aspoň jednom pozdĺžne sa rozprestierajúcom pásme spomínaných prostriedkov, ktoré sú schopné stlačenia primárneho tkaniva takým spôsobom, že aplikovaný tlak sa zvyšuje v podstate súvisle v priečnom smere pásma tak, aby spôsobil gradient stlačenia v spomínanom smere, prostriedky na vytvorenie sekundárneho tkaniva spomínaných prostriedkov, ktoré sú schopné prinútiť primárne tkanivo na preloženie seba samého poskladaním sa do množstva vrstiev v priečnom smere sekundárneho tkaniva a prostriedky na rozdelenie sekundárneho tkaniva na vytvorenie prostriedku na rast rastlín.

Vynález bude ďalej vysvetlený pomocou obrázkov.

Obrázok 1 ukazuje, ako sa mení hustota v smere šírky primárneho tkaniva po stlačovanie pri použití množstva valcov stlačujúcich v osi zaťaženia od 0 kg/m až do 1000 kg/m na každý valec a kde každý valec má šírku 100 mm.

Po vytvorení sekundárneho tkaniva pomocou kyvadlového rozdeľovača sa v podstate súvislý hmotnostný gradient zväčšuje smerom do výšky sekundárneho tkaniva. Preto prostriedky, ktoré majú tento v podstate súvislý gradient hustoty, môžu byť odrezávané zo sekundárneho tkaniva.

Obrázok 2 ukazuje prostriedok podľa vynálezu, ktorý má pomerne nízku hustotu zdola, pomerne vysokú hustotu hore a v podstate súvislý gradient hustoty smerom zdola hore.

Na obrázku 3 sú zobrazené kroky výroby sekundárneho tkaniva, z ktorého sú nakoniec narezané prostriedky. Prvý krok zahrňuje vytvorenie minerálnych vlákien z taveniny minerálneho vlákna, ktorá je produkovaná v peci 1 a ktorá je privádzaná z dýzy 2 pece 1 do všetkých štyroch rýchlo rotujúcich kolovratov 3, do ktorých je minerálne vlákno tvoriace taveninu pridávané ako prúd taveniny tvorenej minerálnym vláknom. Pretože prúd minerálneho vlákna vo forme taveniny 4 je privádzaný do kolovratov 3 lúčovitým smerom, súčasne je úmerne k tomu privádzaný prúd plynu do rýchlo rotujúcich kolovratov 3 v smere ich osi, čo spôsobuje vytváranie jednotlivých minerálnych vlákien alebo zväzku alebo chumáčov minerálnych vlákien 5, ktoré sú vyháňané alebo rozprašované z rýchlo rotujúcich kolovratov 3. Prúd plynu môže vytvárať takzvanú tepelnú úpravu prúdom plynu, normálne chladenie prúdom plynu. Triešť minerálneho vlákna 5 sa hromadí na nepretržite fungujúcom prvom pásovom dopravníku 6 a vytvára primárne tkanivo s obsahom minerálneho vlákna 7. Tepelne vulkanizovateľné spojivo sa ľubovoľne pridá do primárneho tkaniva s obsahom minerálneho vlákna 7_buď priamo do primárneho tkaniva s obsahom minerálneho vlákna 7 alebo vo fázy vyháňania minerálnych vlákien z kolovratov 3, tj. vo fáze tvorenia jednotlivých minerálnych vlákien. Spojivom môže byť samozrejme akékoľvek známe spojivo na použitie v kombinácii s minerálnymi vláknami, tj. tiež termoplastické spojivo. Prvý pásový dopravník 6, ako je vidieť z obrázku 3, sa skladá z dvoch častí. Prvá časť pásového dopravníka je naklonená vzhľadom k vodorovnému smeru a vzhľadom k druhej, v podstate vodorovnej časti pásového dopravníka. Prvá časť tvorí zbernú časť, zatiaľ čo druhá časť tvorí prepravnú časť. Toto je možné samozrejme zostaviť iným spôsobom známym zo stavu techniky. Pásové dopravníky (pásový dopravník) použité na zhromažďovanie vlákien sú vhodne preferované a opatrené prostriedkami (nie sú ukázané), ktoré nasávajú vzduch cez pásy na uľahčenie vrstvenia vlákien. To zvyšuje rovnorodosť primárneho tkaniva 7, okrem toho zaistenie lepšieho rozdeľovania vlákien, tj. pokiaľ ide o miesta s nízkou hustotu vlákna, ktoré majú najväčší priechod vzduchu cez pás, vedie potom k vrstveniu viacerých vlákien na tomto mieste, atď.

Stlačovanie primárneho tkaniva 7 sa vykonáva valcom 8, ktorý má sklon od jednej strany tkaniva k druhej strane, a teda spôsobuje súvislý gradient stlačovania v celom smere šírky primárneho tkaniva, a to takým spôsobom, že primárne tkanivo 9 po pozdĺžnom stlačovaní si udrží podstatné množstvo spôsobeného stlačením, tj. viac stlačenia na jednej ako na druhej strane. Sklon valca môže byť samozrejme prispôsobený tomu, aby sa zaistil akýkoľvek diagram stlačovania. Podobný účinok je možné získať pri použití množstva valcov alebo pásov a/alebo kónický tvarovaných valcov. Vo väčšine prípadov sa dáva prednosť stlačovaniu primárneho tkaniva v pásme pozdĺž jednej strany, ako je to len možné, zatiaľ čo na druhej strane nie je uskutočnené žiadne stlačovanie. Je možné použiť rôzne známe prostriedky, napr. pokiaľ ide o pomôcky na stlačovanie alebo podobné, aby sa zaistil správny gradient hustoty udržovaný/získaný v konečnom prostriedku.

Prvá časť prvého pásového dopravníka 6 sa skladá, ako už bolo uvedené vyššie, zo zbernej časti, zatiaľ čo druhá časť pásového dopravníka 6 je tvorená z časti prepravnej, pomocou ktorej primárne tkanivo s obsahom minerálneho vlákna, ktoré má súvislý gradient stlačenia v smere šírky je presúvané na druhý a tretí nepretržite pracujúci pásový dopravník 10, respektíve 11, ktoré pracujú synchronizovane s prvým pásovým dopravníkom 6, ktorý vkladá stlačené tkanivo minerálneho vlákna 9 medzi dva priľahlé povrchy druhého a tretieho pásového dopravníka 10 respektíve 11.

Druhý a tretí pásový dopravník 10, respektíve 11 sú spojené so štvrtým pásovým dopravníkom 12, ktorý tvorí zberači pásový dopravník, na ktorom sa zhromažďuje sekundárne tkanivo minerálneho vlákna 13, pretože druhý, respektíve tretí pásový dopravník sa kýva nad vrchným povrchom štvrtého pásového dopravníka 12 v priečnom smere vzhľadom ku štvrtému pásovému dopravníku 12. Sekundárne tkanivo minerálneho vlákna 13 je teda vyrobené vyrovnávaním primárneho tkaniva minerálneho vlákna 9 pri prekladaní všeobecne v priečnom smere štvrtého pásového dopravníka 12.

Pomocou výroby sekundárneho tkaniva minerálneho vlákna 13 zo stlačeného primárneho tkaniva s obsahom minerálneho materiálu 9, ako je ukázané na obrázku 3, sa vyrába sekundárne tkanivo, v ktorom sa hustota mení v podstate súvisle smerom do výšky (hrúbky), potom najnižšia hustota je dole a najvyššia hustota je navrchu. Kostičky odrezané z vhodne vulkanizovaného/spevneného sekundárneho tkaniva sú výnimočné na použitie ako prostriedok na rast rastlín, vďaka ovládateľnému gradientu zadržania vody, tj. zlepšenej schopnosti zadržať vodu.

Tu používaný termín primárne tkanivo minerálneho vlákna označuje nové vytvorené tkanivo minerálneho vlákna s typickou výškou (hrúbkou) od 3 cm do 7 cm, ktorá je udržovaná, aby mohla byť prekladaná množstvom zodpovedajúcich primárnych vrstiev tkaniva, prednostne vytvorených rovnakým primárnym tkanivom tak, aby sa získalo sekundárne tkanivo. Zvlášť vhodný spôsob na získanie týchto primárnych a sekundárnych tkanív minerálnych vlákien je popísaný vo WO 97/01006.

Termín schopnosť zadržovať vodu, ako je tu použitý, definuje schopnosť prostriedkov zadržovať vodu, ako bola zmeraná v objemových percentách.

Termín minerálne vlákno tvoriace prostriedok na rast rastlín, ako je tu použitý, zahrňuje akýkoľvek prostriedok vhodný ako hostiteľ pre korene rastlín, a ktorého prostriedky zahrňujú významné množstvo minerálnych vlákien, vhodne v množstve od 1 % do 10 % obj., vhodnejšie od 5 % do 5 % obj.

Prostriedok na rast rastlín podľa vynálezu môže obsahovať množstvo zložiek okrem minerálnych vlákien, napr. lignit, íl a organické zlúčeniny, ako kokosovú rašelinu.

Termín minerálne vlákno, ako je tu použitý, zahrňuje všetky typy vyrábaných minerálnych vlákien, ako sú kamenné, sklené alebo struskovité vlákna, zvlášť vlákna používané v materiáloch na účely tepelnej alebo zvukovej izolácie a ako plnivo v cemente, plastických alebo iných hmotách, alebo tie vlákna, ktoré sú používané ako prostriedok na pestovanie rastlín.

Termín spojivo, ako je tu použitý, zahrňuje akýkoľvek materiál, ktorý je vhodný ako spojivo v materiáloch minerálnych vlákien na vyššie spomínané prostriedky, napr. močovino-formaldehydový fenol, akrylový kopolymér, resorcín, furan alebo melamínová živica. Tieto spojivá sa pridávajú do materiálu minerálneho vlákna vhodne vo forme vodných suspenzií.

Vynález bude ďalej podrobnejšie popísaný pomocou príkladu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr.1 ukazuje gradient hustoty v smere šírky primárneho tkaniva.

Obr.2 ukazuje prostriedok podľa vynálezu.

Obr.3 zobrazuje vhodný spôsob výroby prostriedku na rast rastlín podľa vynálezu.

Príklad uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Minerálne vlákna sa získavajú spriadaním v spriadacej komore a sú vyrábané tak, aby sa vložili na pásový dopravník počas vytvárania primárneho tkaniva, ktoré má šírku 1,8 m a hmotnosť povrchu 500 g/m². Spojivo obsahujúce močovinoformaldehydový fenol vo vodnej suspenzii je súvislo nanášané na vlákna vo vzduchu v spriadacej komore predtým, ako sú vlákna položené na pásový dopravník, spojivo je pridávané v množstve zodpovedajúcom konečnej koncentrácii močovinoformaldehydového fenolu 3 % hmotnostných percent konečného prostriedku. Primárne tkanivo je stlačované po celej šírke prostredníctvom cylindrického valca zaveseného takým spôsobom, že tlačí proti tkanivu na jednom okraji primárneho tkaniva tlakom 0 kg/m a tlakom 1000 kg/m na protiľahlom okraji primárneho tkaniva a* tlak je v podstate lineárnym interpolovaným tlakovým pomerom medzi týmito dvoma ; hodnotami medzi okrajmi primárneho tkaniva.

Primárne tkanivo je ukladané pomocou kyvadlového rozdeľovania pri vytváraní sekundárneho tkaniva, ktoré má šírku 2 m, sekundárne tkanivo ako je vidieť v priečnom reze obsahuje približne 12 vrstiev primárneho tkaniva. Získané sekundárne tkanivo je stlačované na výšku 100 mm a vulkanizované vo vulkanizačnej peci. Nakoniec sa z tohto vulkanizovaného sekundárneho tkaniva odrezaním získa prostriedok na rast rastlín v požadovanej veľkosti.

Prostriedok na rast rastlín pripravený spôsobom v zhode s vynálezom má súvislý gradient hustoty v rozmedzí od 35 kg/m³ zospodu až do 130 kg/m³ navrchu. Prostriedok na rast rastlín podľa vynálezu nepreukazuje žiadne znaky štiepenia na vrstvy a má vynikajúcu schopnosť zadržovania/difúzie vody.

Claims (13)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob prípravy minerálneho vlákna tvoriaceho prostriedok na rast rastlín majúci gradient hustoty, vyznačujúci sa tým, že zaisťuje primárne tkanivo obsahujúce materiál minerálneho vlákna a spojivo, stlačovanie primárneho tkaniva minimálne po jednom pozdĺžne sa rozprestierajúcom pásme takým spôsobom, že sa aplikovaný tlak zvyšuje v podstate nepretržite v priečnom smere pásma tak, aby spôsobil gradient tlaku v spomínanom smere, vytvorenie sekundárneho tkaniva prinútením primárneho tkaniva na prekladanie seba samého pokladaním sa do množstva vrstiev v priečnom smere sekundárneho tkaniva a rozdelenie sekundárneho tkaniva na vytvorenie prostriedku na rast rastlín.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že stlačovanie je vykonávané použitím jedného alebo viacerých v podstate cylindrických valcov.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že stlačovanie je vykonávané použitím jedného alebo viacerých v podstate kónický tvarovaných valcov.
4. 4. Spôsob podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že stlačovanie je vykonané pod tlakom od 0 kg/m do 400 kg/m na jednom okraji stlačovaného pásma a pod tlakom od 100 kg/m do 2000 kg/m na protiľahlom okraji stlačovaného pásma.
5. 5. Spôsob podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že gradient stlačovanie spôsobeného v stlačovanom pásme má lineárny diagram.
6. 6. Spôsob podľa akéhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že gradient stlačovania spôsobeného v stlačovanom pásme má nelineárny diagram.
7. 7. Spôsob podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že stlačované pásmo sa rozprestiera len na jednej časti priečneho smeru primárneho tkaniva.
8. 8. Spôsob podľa akéhokoľvek z nárokov 2 až 6, vyznačujúci sa tým, že dve alebo viac jednotlivých pásiem primárneho tkaniva sú stlačované a žé sekundárne tkanivo je rozdelené do vrstiev v rovinách paralelných na hlavný povrch roviny v tkanive.
9. 9. Spôsob podľa akéhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že celé primárne tkanivo je stlačované použitím jedného alebo súboru valcov.
10. 10. Prostriedok na rast rastlín, vyznačujúci sa tým, že je ho možné získať spôsobom podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov.
11. 11. Prostriedok na rast rastlín podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že má priemernú hustotu od 30 kg/m³ až 120 kg/m³.
12. 12. Použitie prostriedku na rast rastlín podľa nároku 10 alebo 11 na pestovanie rastlín.
13. 13. Zariadenie na prípravu minerálneho vlákna tvoriaceho prostriedok na rast rastlín, ktorý má gradient hustoty, vyznačujúci sa tým, že obsahuje prostriedky na zaistenie primárneho tkaniva, ktoré obsahujú materiál minerálneho vlákna a spojivo, prostriedky na stlačovanie primárneho tkaniva aspoň v jednom pozdĺžne sa rozprestierajúcom pásme spomínaných prostriedkov, ktoré sú schopné stlačovania primárneho tkaniva takým spôsobom, že aplikovaný tlak sa zvyšuje v podstate nepretržite v priečnom smere pásma, aby spôsobil gradient stlačenia v spomínanom smere, prostriedky na vytvorenie sekundárneho tkaniva spomínaných prostriedkov, ktoré je schopné prinútiť primárne tkanivo na prekladanie seba samého ukladaním sa na množstvo vrstiev v priečnom smere sekundárneho tkaniva a prostriedky na rozdelenie sekundárneho tkaniva na vytvorenie prostriedku na rast rastlín.