SK113693A3 - Dyeing of cellulose - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobov farbenia, najmä spôsobu farbenia podlhovastých výrobkov z celulózy, najmä celulózových vlákien. Obzvlášť sa potom týka farbenia celulózových vlákien zvlákňovaných z roztoku obsahujúceho celulózu alebo zlúčeninu celulózy.

Doterajší stav, techniky

Celulózové vlákna vyrábané zvlákňovaním z roztoku sú dobre známe. Už mnoho rokov sa vyrábajú celulózové vlákna viskózového typu tak, že sa sodná soí xanthogenanu celulózy rozpustí v hydroxide sodnom za vzniku sirupovitého zvlákňovacieho roztoku, ktorý býva označovaný názvom viskóza. Viskóza sa zvlákňuje vytlačovaním jemnými otvormi do koagulačnej lázne z kyseliny sírovej a solí, ktoré neutralizujú alkálie obsiahnuté vo viskóze a regenerujú pôvodnú celulózu vo forme nekonečných vlákien. Ak má otvor, ktorým sa viskóza vytláča, tvar podlhovastej štrbiny, je možné týmto spôsobom vyrábať tenké celulózové listy. Ak má otvor prstencový tvar, je možné týmto spôsobom vyrábať celulózové hadice.

Podlhovasté výrobky z regenerovanej celulózy tohto typu sú velmi dobre známe.

Neskôr bolo navrhnuté vyrábať podlhovasté výrobky z regenerovanej celulózy za použitia pravího roztoku celulózy v rozpúšťadlách, ako sú terciálne amin-N-oxidy. Roztok celulózy v terciálnom amin-N-oxide sa potom vytláča do vodnej lázne, v ktorej sa aminoxid rozpustí a odíde z vlákna, pričom sa r

regeneruje celulóza vo forme nekonečného vlákna, prúžku, alebo trubky či hadice, v závislosti na tom, aký tvar má otvor, ktorým sa celulózový roztok vytláča.

Podstata vynálezu

Teraz sa tohto typu je najvýhodnej šom zistilo, že výrobky z regenerovanej celulózy možné farbiť spôsobom, za ktorého použitia v prevedení sa dosahuje veľmi nízkej úrovne znečistenia životného prostredia, pričom tento postup je nayiac veľmi ekonomický a rýchly.

Ako roztoku celulózy sa môže použiť roztoku celulózy v aminoxidovom rozpúšťadle. Ako príklady vhodných aminoxidov je možné uviesť terciálne amin-N-oxidy, ako je N-methylmorfolin-N-oxid, N, N-dimethylbenzylamin-N-oxid, N, N-dimethylethanolamin-N-oxid , N, N-dimethylcyklohexylamin-N-oxid a pod. Použitie aminoxidov pri spôsoboch rozpôšťania celulózy je popísané v US patentoch č. 3 447 939, 3 508 941 a 4 246 221. Uvedená citácia predstavuje náhradu za prenesenie celého textu týchto publikácií do popisu tohto vynálezu.

Predmetom vynálezu je spôsob farbenia podlhovastého člena z regenerovanej celulózy, pri ktorom sa (i) vytvorí zvlákňovací roztok zvolený zo súboru zahŕňajúceho

a) roztok celulózy v rozpúšťadle a

b) roztok zlúčeniny celulózy v rozpúšťadle, (ii) zvlákňovací roztok sa vytlačí aspoň jedným otvorom do kúpeľa obsahujúceho vodu, za vzniku podlhovastého extrudátu, na čo sa buď

a) rozpúšťadlo z extrudátu odstráni rozpúšťaním v kúpeli, za vzniku podlhovastého člena z regenerovanej celulózy alebo sa r

b) zlúčenina celulózy prevedie na celulózu, pričom sa regeneruje celulózová látka, za vzniku podlhovastého člena z regenerovanej celulózy a (iii) podlhovastý člen z regenerovanej celulózy sa usuší, ktorého podstata je založená na tom, že sa podlhovastý člen z regenerovanej celulózy farbí aspoň jedným katiónovým priamym farbivom po svojom vytvorení, ale pred prvým sušením.

Kationové priame farbivá sú tvorené dlhými rovinnými molekulami, ktoré obsahujú kladne nabité skupiny. Dlhý rovinný tvar molekúl umožňuje týmto farbivám na tesno pozdĺžne priíahnút k molekuli celulózy a viazet sa k nej prostredníctvom van der Waalsových síl a vodíkovými mostíkmi. Kladne nabité skupiny farbiva sa môžu naviazať na ionty 0’ molekuly celulózy.

Zistilo sa, že, keď sa celulózový člen, najmä vlákno, farbí po svojom vytvorení, ale pred prvým sušením ( ďalej je tento materiál onačovaný názvom nikdy nesušený celulózový materiál ), dosiahne sa u tohto materiálu jedinečných a zlepšených vlastností, v porovnaní s výrobkami, ktoré sa farbia až po prvom sušení. Naviac dochádza k značnej úspore energie a chemikálií a vyfarbený materiál má vyššiu homogenitu.

Okrem postupu, ktorý zahŕňa spracovanie nikdy nesušeného celulózového materiálu kationtovým priamym farbivom, môže sa previesť i nasledovné spracovanie aniontovým priamym farbivom, za účelom ďalšieho zlepšenia stálosti vyfarbenia ( odolnosti proti krvácaniu ) reakcií medzi molekulami aniontového farbiva a kationtového farbiva.

Predmetom vynálezu je tiež podlhovastý člen z regenerovanej celulózy ofarbený kationtovým priamym farbivom v stave, keď nebol nikdy podrobený sušeniu.

Hodnota pH roztoku kationtového priameho farbiva môže byť napríklad 3, 4, 4,5, 5, 6, 7, 8, 9 alebo 10. Farbivá sa môžu aplikovať pri teplote okolia alebo pri zvýšenej teplote. Pod termínom zvýšená teplota sa napríklad rozumie teplota 30, 40,50, 60 alebo 70°C. Alternatívne sa môže zvýšená teplota viac priblížiť k teplote varu.

. Kationtové priame farbivá .je. možné aplikovať priamo z vody · alebo akéhokoľvek iného vhodného priameho rozpúšťadla. Predostne sa ako rozpúšťadlo používa vodné rozpúšťadlo.

Vyfarbený celulózový materiál sa podľa vynálezu môže usušiť vo forme nekonečného kábla a potom sa rozreže na striž, alebo sa môže kábel spracovať na striž za mokra a až potom sa vzniknutá striž usuší.

Ako vhodné kationtové farbivá pre prevádzanie spôsobu podľa vynálezu je možné uviesť farbivá dodávané firmou Sandos pod obchodným označením Cartasol Yellow K-GL , Cartasol Turquoise K-GL , Cartasol Yellow K-3GL , Cartasol Orange K-3GL , Cartasol Blue K-RL , Cartasol Red K-2BN , Cartasol Brilliant Scarlet K-2GL . Vhodné farbivá je možné tiež získať od firmy BASF pod obchodným označením Fastusol Yellow 3GL a Fastusol C Blue 74L . Cartusol a Fastusol sú chránené obchodné známky.

Aj iné kationtové farbivá je možné jednoduchým spôsobom vyskúšať, či poskytujú uspokojivú úroveň stálosti a to ako svetlostálosti, tak aj stálosti pri skúškach za mokra.

r

Príkladné prevedenia tohto vynálezu budú teraz popísané za použitia odkazov na priložené výkresy.

Prehlad obrázkov na výkresoch

Na obr. 1 je znázornený schématický pohlad na zvlákňovací, farbiaci a sušiaci systém podía vynálezu.

Na obr. 2 je znázornená typická štruktúra kationtového priameho farbiva.

Na obr. 3 _: je schématicky znázornená vodíková väzba ( vodíkový mostík ), ktorá vzniká medzi štruktúrou vlákna a štruktúrou kationtového priameho farbiva.

Na obr. 4 je znázornená typická štruktúra bázického farbiva.

Na obr. 5 je schématicky znázornená vodíková väzba medzi molekulou bázického farbiva a vláknom.

Pri všetkých ďalej uvedených skúškach sa vlákna farbia za laboratórnych podmienok. Dopredu určený percentuálny podiel farbiva sa odpipetuje zo zásobného roztoku do nádoby a pridá sa k nemu štandartný objem vody. Pokiaí má byt hodnota pH vyššia než 7, pridá sa pre zvýšenie pH uhličitan sodný. Ak má však byt pH nižší než 7, zníži sa jeho hodnota prídavkom kyseliny octovej. Roztoky farbiva sa potom zahrejú na dopredu určenú teplotu. Vlastné skúšky sa prevádzajú tak, že sa vlákno, ktoré bolo dopredu zahriate na rovnakú teplotu, akú má roztok, vloží do nádoby, nádoba sa uzavrie a potom sa s ňou trasie tak dlho, pokial sa nedosiahne maximálneho vyčerpania farbiva z roztoku. Maximálneho vyčerpania kúpela sa zvyčajne dosiahne po 20 sekundách až 3 minútach. Je treba zdôraznit, že takéto farbenie v laboratórnom merítku trvá dlhšie než skutočné farbenie v systéme on-line, nakolko koncentrácia farbiva vo farbiacom t

kúpeli je pri farbení on-line omnoho vyššia. Doba farbenia pri laboratórnej skúške, ktorá leží v rozmedzí od 20 sekúnd do 3 minút zodpovedá uspokojivej rýchlosti kontinuálneho farbenia nikdy nesušených vlákien systému on-line.

Je potrebné zdôrazniť, že k farbivám nebola nikdy pridávaná soľ ( chlorid sodný ).

Po vyfarbení sa vlákna oplachujú chladnou tečúcou vodou tak dlho, až farbivo nie je v odtekajúcej vode patrné. Pri mokrých skúškach stálosti sa vzorky ohrievajú na 60 °C v zmesi roztoku mydla a uhličitanu .sodného, v súlade s normou ISO 3 pre skúšky mokrej stálosti. Svetlostálosť vzorku sa hodnotí v porovnaní s modrou stupnicou British Society of Dyers and Colourists. čím vyššie číslo sa pri tejto skúške dosiahne, tým je materiál odolnejší k blednutiu odtieňa pôsobením svetla. Z praktického hľadiska sa za prijeteľnú hodnotu pre výrobu odevov považuje svetlostálosť 4. Skúšky svetlostálosti sa prevádzajú iba podľa normy 5, ktorá sa hodí pre odevy.

Výsledky namerané so sériou troch farbív použitých k farbeniu nikdy nesušených vlákien pri rôznych hodnotách pH sú uvedené v tabuľke I.

t

T a b

Farbivo Svetlostálosť na papieri

u 1 k a I
Stálosť	Podmienky
na vlákne	farbenia
svetlo- za mokra	vlákna
stálosť ISO 3

Cartasol Blue K-RL (kovokomplex.barvivo	2-3	a) b)	3-4 3-4	a) dobrá b) dobrá	a) t. miestn. pH 4,5 b) t. miestn. pH 8,0
Cartasol Turguoise K-GL (ftalocyaninové	2-3		4-5	dobrá	t.	miestn.
komplexné					PH	4,5
farbivo
Cartasol
Zellow K-GL	. 3	a)	5	neskú-	a) t.	miestn.
(kationtové		b)	5	šané	PH	4,5
azofarbivo)					b) t.	miestn.
					PH	5,5

Pre porovnanie sú uvedené hodnoty svetlostálosti rovnakých farieb na papieri, e možné si všimnúť, že na papieri neposkytujú tieto farbivá rovnaký stupeň svetlostálosti. Papier je celulózový materiál, ktorý možno považovať za dopredu sušený. Je preto zrejmé, že kationové priame farbivá síce neposkytujú žiadnu zvláštnu úroveň svetlostálosti na papieri, ale u nikdy nesušených celulózových materiálov sú dosiahnuté výsledky svetlostálosti prijateľné pre výrobu odevov.

Nie je jasné, prečo kationové priame farbivá uvedené v tabuľke I, poskytujú lepšie výsledky na nikdy nesušených vláknach než na papieri. Ak sa považuje za platný predpoklad, že farbivá reagujú s vláknami a viažu sa k nim van der Waalsovými silami, nie je vôbec jasné, prečo by malo k takému rozdielu dochádzať. Pokiaľ by sa hodnoty svetlostálosti týchto farbív na papieri považovali za určujúce, nebolo by možné použiť tieto farby k farbeniu vlákien určených pre výrobu odevov. Našťastie sa však zistilo, že kationové priame farbivá naozaj predstavujú jednoduchý prostriedok pre farbenie celulózových materiálov, ktoré neboli ‘ nikdy pred tým sušené, v systéme on-line. Pred vyvinutím tohoto vynálezu nebolo dokázané, že by farbenie vlákien z regenerovanej celulózy v systéme on-line bolo praktické. Celulózové vlákna sa až doteraz obvykle farbia po< výrobe finálneho vlákna alebo až vo forme látky alebo priadze.

Ďalším dôležitým faktorom, ku ktorému dochádza pri použití konkrétneho farbiva je, že nespôsobuje zafarbenie iných materiálov pri spoločnom praní. Ked sa teda ofarbený celulózový materiál perie s nylonovým materiálom je dôležité, že farbivo neprechádza na nylon a pri praní nezafarbuje nylon. Normálny spôsob, ktorým sa zisťuje taký prenos farbiva, je pranie zmesi ofarbených vlákien s vláknami z iného materiálu pri skúške mokrej stálosti podlá ISO-3 a vyhodnotenie, či nedošlo k zafarbeniu pridaného iného materiálu. Pri takejto skúške sa pre väčšinu odevných použití považuje sa prijateľnú hodnota 3 až 4, pričom hodnota 5 je obvykle považovaná za vhodnú pre všetky odevné aplikácie.

Výsledky skúšky zafarbenia prenosom farbiva sú uvedené v nasledujúcej tabulke II.V tabulke II sú tiež uvedené výsledky skúšok svetlostálosti. Je možné si všimnúť, že farbivo Brown

K-BL síce poskytuje dobré výsledky pri skúške zafarbenia prenosom, pričom s výnimkou na nylone sú tieto výsledky lepšie než v prípade modrej Blue K-RL, jeho svetlostálosť však už nie je tak dobrá. Je nutné zdôrazniť, že aby bolo farbivo prijateľné z obchodného hľadiska, musí vykazovať rovnováhu určitých vlastností. V dôsledku zložitosti chémie farbív sa môže príležitostne stať, že jedno alebo viacej farbív spadajúcich do určitej triedy nebude vykazovať celý rozsah požadovaných vlastností, i keď zostávajúce farbivá z rovnakej triedy prijateľnú rovnováhu vlastností majú. Také zvláštnosti možno ľahko zistiť experimentálne a inak neznižujú hodnotu vynálezu, ako celku.

Tabuľka II

Cartasolové pH Zafarbenie prenosom (ISO-3) Svetlostálosť farbivá ace- baví ný- poly- akryl vlna (vlák- (patát na lon ester no) pier)

Turguoise 5,5 K-GL (ftalocyaninové kovokomplexné)	4-5	4	4-5 4-5	4-5	4-5	4-5	2-3
Red K-2BN 8,0 (azofarbivo)	4-5	4	4-5 4-5	4-5	4-5	3-4	2
Blue K-RL 8,0 (kovokomplexné )	4-5	3	4-5 4-5	4-5	4-5	3-4	2-3
Brown K-BL 8,0	4-5	4-5	3-4 4-5	4-5	4-5	1-2	2

(kovokomplexné azofarbivo)

Pri skúškach, ktorých výsledky sú sumarizované v tabuľke II sa farbivá aplikujú na celulózové vlákno vyrobené zvlákňovaním z roztoku v množstve 1% hmotnostné, vstiahnuté na suché vlákno. Farbivá sa aplikujú pri teplote miestnosti pri hodnote pH uvedenom v tabuľke. Pri skúške zafarbenia prenosom v priebehu prania sa 1 g zafarbených celulózových vlákien, vyrobených zvlákňovaním v roztoku, perie vo forme pradena za podmienok pracieho programu podľa normy ISO 3, spolu s prúžkom zhotoveným z niekoľkých druhov vlákien podľa SDC ( Society of Dyers and colourists) o dĺžke 4 cm, pričom vlákna v tomto prúžku sú pôvodne neofarbené, teda biele a sú zo špecifických materiálov. Po pracom cykle sa niekoľkodruhový vláknitý prúžok usuší a zisťuje sa zafarbenie.

Nikdy nesušené vlákna je tiež možno farbiť najprv kationtovými priamymi farbivami a potom aniontovými priamymi farbivami, ako sú pergasolové farbivá. ( Pergasol je chránená obchodná známka ). Obe farbivá pritom spolu reagujú za vzniku pigmentu, ktorý je pevne uložený vo vlákne.

t

Boli uskutočnené pokusy zamerané na zistenie, či by nebolo možné použiť pre kontinuálne farbenie nikdy nesušených celulózových vlákien aj iných typov farbív než kationtových priamych farbív. Pritom bol na nikdy nesušené celulózové vlákna pri pH 5,5 aplikovaný rad bázických farbív. Tieto farbivá boli vzhľadom k vláknu substantívne v tom zmysle, že boli vláknom priťahované. Nanešťastie však vykazovali tieto farbivá malú alebo nevykazovali vôbec žiadnu afinitu k vláknam preto, lebo pod prúdom chladnej vody došlo k ich takmer úplnému vyplaveniu z vlákien. Vzhľadom k takmer úplnému vyplaveniu týchto farbív, neboli v tomto prípade uskutočnené žiadne skúšky stálosti pri praní a svetlostálosti. Ako typické bázické farbivá boli skúšané nasledujúce farbivá:

Astrazon Golden Yellow Gle - C. I. Basic Yellow 28 r

Yoracryl	Red	BGL	- C.I.	Basic	Red	46
Astrazon	Red	GTLN	- C.I.	Basic	Red	18
Maxilon	Blue	GRL	- C.I.	Basic	Blue	41

( Astrazon. Yoracryl a Maxilon sú chránené obchodné známky).

Boli tiež uskutočnené pokusy, ktorých cielom bolo zistiť, či by bolo možné použiť aniontových priamych farbív pre farbenie nikdy nesušeného celulózového vláknitého materiálu za neprítomnosti kationtových priamych farbív. Pri tejto skúške bol na nikdy nesušené celulózové vlákna aplikovaný rad pergasolových farbív od firmy CIBA-GEIGY a paraminových farbív od firmy Hollidáy. (Paramine je chránená obchodná známka ). Skúšky, ktoré boli uskutočnené pri pH 5’ á’ teplote miestnosti ukázali, že bolo možné získať iba bledé vyfarbenie celulózových vlákien. Pri zvýšení hodnoty pH na 8 sa síce dosiahlo lepších výsledkov, ale stále ešte nie tak dobrých, ako za použitia kationtových priamych farbív. Boli skúšané nasledujúce aniontové priame farbivá:

Pergasol Orange 5R -C.

Pergasol Yellow GA -C.

Pergasol Turguoise R -C.

Pergasol Red 2G -C.

Pergasol Red 2B -C.

Paramine Yellow R

I. Direct Orange 29 (azo)

I. Direct Yellow 1373 (azo)

I. Direct Blue 199 (ftalocyaninové farbivo)

Direct Red 329 (azo) Direct Red 254 (disazo)

I.

I.

Vynález teda umožňuje kontinuálne farbiť nikdy nesušený celulózový materiál za použitia systému on-line.

Uprednostneným materiálom pre farbenie v systéme on-line je celulózové vlákno vyrobené zvlákňovaním roztoku celulózy.

Vhodný spôsob aplikácie vynálezu je ilustrovaný na obr. 1.

r

Vyrobí sa zmes celulózy, rozpúšťadla ako je aminoxid a vody. Táto zmes sa vyrobí vo forme suspenzie, ktorá sa zahrieva za zníženého tlaku, aby sa voda vyvarila. Tým sa dosiahne prechodu celulózy do roztoku v aminoxide (zvlákňovací roztok). Také spôsoby výroby celulózových roztokov v rozpúšťadlách sú dobre popísané v literatúre. Vzniknutý zvlákňovací roztok sa potom vstrekuje potrubím 1 do zvlákňovacej hubice 2, ktorá obsahuje veľký počet malých otvorov. Zvlákňovacia hubica 2 je umiestnená nad vodným kúpeľom 3, v ktorej je obsiahnutá teplá voda 4,. Pri výstupe zo zvlákňovacej hubice 2 vytvára roztok celulózy v aminoxide veľké množstvo gelových pletencov a pritom ako sa aminoxid z týchto pletencov rozpúšťa vo vodnom kúpeli 4, schádzajú gelové pletence na celulózové vlákna 5. Celulózové vxákna potom prechádzajú sériou vodných kúpeľov 6 a 7,aby sa z nich odstránili zvyšky aminoxidu. Vlákna 5 sa ďalej vedú do bieliaceho kúpeľa 8, perú sa v sérii kúpeľov ( táto séria je ilustrovaná kúpeľom 2 )^a potom sa uvádzajú do farbiaceho kúpeľa 10. Farbiaci kúpeľ 10 obsahuje roztok vhodného farbiva, ako je modrá Cartasol Blue K-RL, ktorej presná koncentrácia je závislá na hĺbke požadovaného odtieňa. Po zafarbení sa nikdy nesušené vlákna vedú do mäkčiaceho zušľachťovacieho kúpeľa 11 a nakoniec do sušiaceho systému.

Na obr. 1 sú znázornené dva sušiace systémy. Pri použití prvého sušiaceho systému, vedú sa vlákna okolo kladky 13 tak, že vertikálne klesajú (vlákna 14) do hlavy 15 rezačky na striž. V hlave 15 sa mokré vlákna 14 narežú na striž 16, ktorá sa vedie na pohyblivé lôžka 17 prechádzajúce sušiacim tunelom 18. Usušená striž 19 prepadá cez koniec lôžka do vhodného baliaceho stroja.

Alternatívne sa kladiek 21 a 22 a zafarbené vlákna môžu viesť cestou 20 okolo potom sušiť vo forme nekonečného kábla v sušiarni 23 na zahrievaných bubnoch 24.· Potom sa môže vzniknutý kábel skladať do vhodnej baliacej nádoby 25 vo forme suchého t

- 13 nekonečného kábla alebo rezať na triž určenú pre ďalšie spracovanie.

Značnú výhodu spôsobu, pri ktorom sa vlákna sušia vo forme kábla a potom sa režú na striž v porovnaní s postupom, pri ktorom sa rezanie prevádza za mokra a až potom sa vzniknutá striž suší, je, že je lahšie meniť farebné odtiene pri minimálnom znečistení vlákien jedného farebného odtieňa vláknami iného farebného odtieňa. Ak sa farebné vlákna režú za mokra a potom sušia, je proces čistenia sušiarne striže pred zavedením vlákien' inej farby velmi obtiažny a zdĺhavý. Znečistenie vlákien novej farby vláknami starej farby je velmi pravdepodobné i v tom prípade, že je sušiareň pred zmenou farby manuálne vyčistená pomocou vysávača.

Pri farbení vlákien vo forme kábla je nutné čistiť iba rezačku vlákien a zariadenie za touto rezačkou, čo je podstatne jednoduchšia operácia. To sa prejavuje v podstatnom skrátení odstávky zariadenia pri zmene farby vlákien v porovnaní s postupom, pri ktorom sa vlákna sušia najprv vo forme striže.

Ďalšou výhodou spôsobu farbenia podlá vynálezu v porovnaní s pigmentačnými postupmi, ktoré boli až doteraz používané pre farbenie vlákien z viskózovej celulózy je, že farby je možné meniť rýchlejšie. Je tomu tak preto, že pigmentačný postup vyžaduje zavádzanie pigmentu do zvlákňovacej hmoty pred vlastným zvlákňovaním. Pre zavedenie do zvlákňovacej hmoty sa hodia iba niektoré pigmenty a rozsah farebných odtieňov takýchto viskózových vlákien je obmedzený. Normálna prax výroby viskózovej striže tiež zahrňovala sušenie vlákien v strižovej forme. To malo za následok problémy so znečisťovaním, ktoré boli uvedené vyššie.

Za použitia spôsobu podlá vynálezu sú náklady na farbenie vlákien (okrem nákladov na vlastné farbivo) veľmi nízke.Pracie kúpele možno zapojiť do pracej linky pre vlákno a kationtovými priamymi farbivami je možné nikdy nesušené celulózové vlákno vyfarbovať na vysoko akostné vyfarbenie s dobrou svetlostálosťou a mokrou stálosťou za súčasnej nízkej produkcie nežiadúcich odpadových chemických produktov.

Štruktúra typického kationtového priameho farbiva je znázornená na obr. 2. Z obr. 2 je zrejmé, že molekula farbiva je v podstate rovinná a obsahuje kationtové miesta 26 a 27. prostredníctvom ktorých sa farbivo môže viazať k aniontovým miestam vo vlákne. Vodíkové väzby a van der Waalsovy väzby medzi kationtovým priamym farbivom a vláknom sú ilustrované na obr. 3. Na obr. 4 je pre porovnanie uvedená štruktúra typického bázického farbiva. Je zrejmé, že toto farbivo má takú fyzikálnu štruktúru, že sa nemôže ľahko viazať k molekule celulózy. Väzba medzi bázickým farbivom a vláknom je schématicky znázornená na obr. 5. Predpokladá sa, že zlá stálosť bázických farbív na molekule celulózy je dôsledkom fyzikálnej neschopnosti bázického farbiva vytvoriť časté vodíkové väzby k celulóze.

Claims (12)

1. Spôsob farbenia podlhovastého člena z regenerovanej celulózy, pri ktorom sa (i) vytvorí zvlákňovací roztok zvolený zo súboru zahŕňajúceho

a) roztok celulózy v rozpúšťadle a

b) roztok zlúčeniny celulózy v rozpúšťadle, (ii) zvlákňovací roztok sa vytlačí aspoň jedným otvorom do kúpela obsahujúceho vodu, za vzniku podlhovastého extrudátu, pritom sa buď

a) rozpúšťadlo z extrudátu odstráni rozpúšťaním v kúpeli, za’vzniku podlhovastého člena z regenerovanej celulózy, alebo sa

b) zlúčenina celulózy prevedie na celulózu, pričom sa regeneruje celulózová látka, za vzniku podlhovastého člena z regenerovanej celulózy a (iii) podlhovastý člen z regenerovanej celulózy sa usuší, vyznačujúci sa tým, že sa pozdĺžny člen z regenerovanej celulózy farbí aspoň jedným kationtovým priamym farbivom po svojom vytvorení, ale pred prvým sušením.

2. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa t ý m, že po spracovaní kationtovým priamym farbivom a pred prvým sušením zahŕňa prídavný stupeň spracovania aniontovým priamym farbivom.

3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že sa kationtové priame farbivo aplikuje vo forme roztoku farbiva o pH v rozmedzí od 3 do 10.

t

4. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že sa kationtové . priame farbivo aplikuje vo forme roztoku o teplote v rozmedzí od teploty okolia do 70°C.

5. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 4, v y z načujúci sa tým, že sa kationtové priame farbivo aplikuje priamo z vodného roztoku.

6. Spôsob podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m, že sa farbenie prevádza v roztokoch, ktoré v podstate neobsahujú prídavok chloridu sodného.

7. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 áž 6, vyznačujúci sa t ý m, že ša podlhovastý extrudát vytvorí z roztoku celulózy v rozpúšťadle, pričom rozpúšťadlom je terciálny amin-N-oxid, prednostne zvolený zo súboru zahŕňajúceho N-dimethylethanolamin-N-óxid, N, N-dimethylbenzylamin-N-oxid, N, N-dimethylethanolamin-N-oxid a N,N-dimethylcyklohexylamin-N-oxid.

8. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tý m, že sa ofarbený celulózový materiál suší vo forme nekonečného kábla a potom po usušení sa reže na striž.

9. Podlhovastý člen z regenerovanej celulózy, vyznačujúci sa tým, že je zafarbený kationtovým priamym farbivom v dobe, keď ešte nebol nikdy podrobený sušeniu.

10. Pozdĺžny člen podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m, že bol po zafarbení kationtovým priamym farbivom a pred prvým sušením podrobený farbeniu aniontovým priamym farbivom.

11. Striž, vyznačujúca sa tým, že je zhotovená z podlhovastého člena podľa nároku 9 alebo 10.

12. Striž podlá nároku 11, vyznačujúca sa tým, že celulózový materiál bol regenerovaný z roztoku celulózy v rozpúšťadle.