SK107193A3

SK107193A3 - Bis-naphthalimides containing linkers derived into the aminoacids, as anticancerous agents

Info

Publication number: SK107193A3
Application number: SK1071-93A
Authority: SK
Inventors: Jung-Hui Sun
Original assignee: Du Pont Merck Pharma
Priority date: 1991-03-27
Filing date: 1992-03-25
Publication date: 1994-08-10
Also published as: HU9302719D0; HUT68969A; IL101380A; FI934225A0; IE920958A1; US5206249A; NO933455D0; JPH06506229A; EP0506008A1; TW205547B; NO933455L; MY108433A; AU1767692A; FI934225A; NO180584B; MX9201355A; NZ242126A; CZ281868B6; EP0577753A1; WO1992017453A1

Description

-Bis-naf talimidy obsahujúce spojovníky odvodené od aminokyselín, ako protirakovinové činidlá

Oblasť techniky

Vynález sa týka bis-naftalimidov, vrátane 2,2'-[1,2etándiylbis(imino(l-metyl-2,l-etándiyl^']l-bis[5-nitroΙΗ-benz^de}izochinolín-l,3(2H)-diónul a 2,2'-[l.2-etándiylbis[imino(2-metyl-2,l-etándiyl)]]-bis[5-nitro-lHbenar[de}izochinolín-l,3(2H5“diónuL spôsobu ich výroby, farmaceutických prípravkov na ich báze a spôsobov ich použitia pri liečbe rakoviny, najmä tuhých nádorových karcinómov u cicavcov.

Doterajší stav techniky

V US patente č. 4 841 052 /pôvodcovia Harnisch a áalší, patent vydaný 20. júna 1989/ sú popísané imidy naftalovej kyseliny, ktoré sú užitočné ako látky regulujúce náboj v toneroch preelektrografiu.

V US patente č. 4 874 863 /pôvodcovia Braňa a ňalší, patent vydaný 17. októbra 1989/ sú popísané protirakovino vé zlúčeniny so všeobecným vzorcom

X kde každý zo symbolov 1 2 3 4

X , X , X^J a X*, ktoré sú rovnaké alebo rôzne, predstavuje atóm vodíka, nitroskupinu, aminoskupinu, alkylaminoskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, hydroxyskupinu, alkoxy skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, halo gén, trihalogénmetylskupinu, alkylskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, formy!skupinu, alkylkarbonylsku pinu s 1 až 6 atómami uhlíka-v alkylovom zvyšku, ureylskupinu, alkylureyl skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku a

R predstavuje alkylénskupinu so 4 až 10 atómami uhlíka s priamym alebo rozvetveným reťazcom, ktorá je v jednom alebo dvoch miestach reťazca prerušená sekundárnou alebo terciárnou aminoskupinou, pričom dva dusíkové atómy môžu byť navyše spolu spojené prostredníctvom alkylénskupiny, a ich soli s fyziologicky tolerovanými kyselinami.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu sú bisnaftalimidové zlúčeniny

X

X alebo Ich enantiomerická alebo diastereomerické formy alebo zmesi enantiomerických alebo diastereomerických foriem alebo farmaceutický vhodná soli, kde každý zo symbolov

R^, r\ p5, p6 p7 _nezávi__s]__e predstavuje atóm vodíka alebo metylskupinu;

každý zo symbolov

X a X* predstavuje atóm vodíka alebo nitroskupinu; a každý zo symbolov

X a Ϊ* predstavuje atóm vodíka alebo nitroskupinu;

pričom aspoň, jeden zo symbolov X, X*f Y a i' predstavuje nitroskupinu.

Prednostnými zlúčeninami podľa vynálezu sú zlú1 7 čeniny so všeobecným vzorcom i, kde R a R predstavujú metylskupiny, R^, R^, r\ R^ _a predstavujú atómy vodíka, X a X* predstavujú nitroskupiny, pričom substituent sa nachádza v polohe 3 naftalimidu /t.j. v polohe 5 lH-benz^de} izochinolín-1, 3(2H) -diónu/ a Y a Y* predstavujú atómy vodíka.

Prednostnými zlúčeninami podľa vynálezu sú tiež2 g zlúčeniny so všeobecným vzorcom i, kde- R a R predstavujú

T 3 4 *7 * metylskupiny, R , R , R , R a R predstavujú atómy vodíka, X a X* predstavujú nitroskupiny, pričom substituent sa nachádza v polohe 3 naftalimidu /t.j, v polohe 5 lH-benz(de|izochinolín-l^CSH^-diónu/ a Y a Y* predstavujú atómy vodíka.

Zvláštna prednosť sa dáva nasledujúcim zlúčeninám podľa vynálezu (S, S)-2,2 *-{l,2-etándiylbis(.imino(l-metyl-2,l-etándiyiyn -bistó-nitro-lH-benz^del izochinolín-1,3(2H)-diónuJ , (racemickému + nieže)-2,2'-[l, 2-e-tsndiylbis [ imino(l-metyl2,1-etándiyl^-)3}-bis(5-nitro-lH-benz(del izochinolín-1,3(2H)diónu], (R, R)-2,2 *- [1,2-etándiylbis[imino(l-metyl-2,1-etándiyl\]3 bis(5-nitro-lH-benz(de}izochinolín-l, 3(2H)-diónu), (mezo)-2,2 *-£l,2-etándiylbis[imino(l-metyl-2 ,l-etándiyl)31 ~ bis[5-nitro-lH-benz(de)izochinolín-l,3(2H)-diónu}, (S,S)-2,2'-ll,2 -etándiylbis[imino(2-aetyl-2,1-etándiyl^l^-bis^ó-nitro-lH-benztde) izochinolín-l,3(2H)-diónu], (racemickému + mezo)-2,2*-(l,2-etándiylbis(imino(2-metyl2, l-etándiyl)J3“^^is{5-nitro-lH-benz[de} izochinolín-1,3( 2H)diónu}, (R,R)-2,2'-[l,2etándiylbie[imino(2-metyl-2,1-etándiyl)33^- bis(5-nitro-lH-benz[de}izochinolín-l,3(2H)-diónuj a (mezo)-2,2*-(l,2-etándiylbis(imino(2-metyl-2,l-etándiyl)^íi}bis(5-nitro-lH-benz(de3izochinolín-1,3(2H)-diónu a ich farmaceutický vhodným soliam.

Predmetom vynálezu sú tteJŕr epôsoby výroby zlúčenín so všeobecným vzorcom i, farmaceutické prípravky, ktoré tie to zlúčeniny obsahujú a spôsoby použitia týchto zlúčenín na liečenie rakoviny, najmä tuhých nádorových karcinómov u cicavcov.

^Ako už bolo uvedené vyššie, je predmetom vynálezu rad bisnaftalimidov, ktoré sú užitočné pre liečbu rakoviny a ktoré obsahujú spojovníky odvodené do redukovaných peptidov. Zlúčeniny podľa vynálezu sú rozpustnéjšie vo vodnom médiu než zlúčeniny podľa doterajšieho stavu techniky, ktoré takéto sposjovníky neobsahujú.

Zlúčeniny podľa vynálezu je možné syntetizovať reakciou dvoch ekvivalentov anhydridu so všeobecným vzorcom ii s jedným ekvivalentom pol.yaaínu so všeobecným vzorcom iii v inertnom rozpúšťadle, ako je etanol alebo dimetylformamid alebo tetrahydrofurán, napríklad pri teplote v rozmedzí od teploty okolia do teploty varvu rozpúšťadla /schéma A/ Výsledná suspenzia sa potom môže prefiltrovať, s účelom získanie voľnej bázy so všeobecným vzorcom i, alebo sa môže okysliť vhodnou minerálnou alebo organickou kyselinou, pričom vzniká farmaceutický vhodná soľ, ktorá sa dá tiež izolovať filtráciou. Soli voľnej bázy sa dajú tiež pripraviť tak, že sa suspenzia voľnej bázy v etanole alebo dichlormetáne okyslí vhodnou minerálnou alebo organickou kyselinou a vzniknutá pevná látka sa odfiltruje. V niektorých prípadoch je pred vyššie uvedenou prípravou soli nutné voľnú bázu so všeobecným vzorcom i prečistiť stĺpcovou chromatografiou.

Schéma A

/ii/ /iii/

Rodičovský anhydrid so všeobecným vzorcom ii je obchodne dostupný alebo sa dá pripraviť spôsobmi popísanými v Hodgson a ďalší, J. Chem. Soc., str. 90 /1945/. Redukované peptidy so všeobecným vzorcom^iii sa dajú pripraviť spôsobmi popísanými nižšie/ schémy I až IV/.

Zlúčeniny so vzorcom Va /pozri schéma 1/ sa dajú syntetizovať reakciou t-BOC- (S) -alanínu /zlúčeniny a/ s

1.1 *-karbonyldiimidazolom, po ktorej sa vykoná reakcia s etyléndiamínom pri štandartných podmeinkach. Odštiepenie t-BOC /N-terc.butoxykarbonyl/ chrániacej skupiny kyslou hydrolýzou v zlúčenine so vzorcom la sa uskutočňuje za štandartných podmienok a pritom sa získa zlúčenina so vzorcom Ha. Rovnaký postup sa používa pre výrobu zlúčenín· eo vzorcami Ilb alebo líc, pri ktorom ss pri reakčnej sekvencii vychádza zo zodpovedajúceho (R)-alanínu /zlúčeniny b/ alebo racemického alanínu /zlúčeniny c/.

Redukciou zlúčeniny so vzorcom Ila /dihačrochloridu/ dibóranom v tetrahydrofuráne pri teplote varu pod spätným chladičom sa získa zlúčenina so vzorcom Illa. Táto₄zlúčenina sa potom neutralizuje etoxidom sodným a čistá voľná báza so vzorcom IVa sa získa predestilovaním v

Zlúčenina so vzorcom IVa sa nechá reagovať s vhodným anhydridom naftalovej kyseliny v etanole alebo tetrahydrofuráne pri teplote spätného toku, pričom sa získa zlúčenina so vzo rcom Va. Zlúčeniny so vzorcom Vb a Vc sa pripravia podobne s použitím zodpovedajúcich zlúčenín so vzorcom IVb alebo IVc.

Schéma I _QH nh₂(ch₂)₂nh^ (t-BOC)HN

a, S b, R c, racemát la, (S,S) lb, (H,R) lc, d, 1 pár + mezo

EtOH, nahydrid reflux

V

CH^SO^H

Bisnaftalimidy so všeobecným vzorcom XIX, kde kaž13 4 5 7 * dý zo symbolov R , R , R , R a R predstavuje atóm vodíka,

6 každý zo symbolov R a R predstavuje metylskupinu a X a Y predstavuje nitroskupinu alebo atóm vodíka, sa môžu pripravovať podľa schémy III. Reakciou metylesteru (S)-alanínu s oxalylchloridom v benzéne pri teplote spätného toku sa získa amid so vzorcom XVa. Amid so vzorcom XVa sa prevedie na amid so vzorcom XVIa pomocou amoniaku v metanole zaštandartných podmienok. Amid so vzorcom XVIa sa redukuje dibóranom ▼ tetrahydrofuráne-, pričom vzniká amín so vzorcom XVIIa vo forme tetrahydrochloridovej soli, ktorá sa potom neutralizuje etoxidom sodným, pričom vzniká voľný amín so všeobecným vzorcom XVIIIa. Amín so vzorcom XVIIIa sa kondenzuje s vhodným anhydridom naftalovej kyseliny na zlúčeninu so vzorcom XIXa. Zlúčeniny so vzorcom XlXb a XIXc by bolo možné pripraviť podobným spôsobom s použitím zodpovedajúcich zlúčenín so vzorcom XVIIIb a XVIIIc. Okrem toho, zlúčeniny so vzorcami XXa, XXVIIIb a XXIXb by bolo možné pripraviť kondenzáciou amínu so vzorcom XVIIIb » vhodnými anhydridmi naftalovej kyseliny.

Schéma III

HC1 +

O

benzén reflux

H-jC

CH₃ o o a, S b, R c, racemát

XVa, (S,S)

XVb, (R,R)

XVc, /racemát + mezo/

HC1

KaOKt-..^

XIXa,

XlXb.

XIXc,

XXa,

XXVIIIb.

XXIXb,

XXXIV.

x=3-no₂, Y=H /S,S/

X=3-N0₂, Y=H /R, R/

Χ=3-Ν0₂, Y=H /racemát + mezo/ X=Y=H /S, S/

X=4-NO₂, Y=H /R,R/

X=3-NO_2> Y=6-NO₂ /R,R/ X=3-NO₂, Y=H /racemát/

V schéme III je poloha substituentov X a Y vyznačená použitím číslovania v odpovedajúcom anhydride naftalovej kyseliny a nie použitím číslovania v lH--benz[de} izochinolín -l,3(2H)-dióne.

Syntéza zlúčenín so vzorcom XXVII je znázornená v schéme IV. Reakciou t-BOC- <^S) -alanínu s izobutylchlórformiétom za prítomnosti N-metylmorfolínu, po ktorej sa vykoná reakcia s aminoacetonitrilom /ktorý vznikol neutralizáciou jeho soli s kyselinou chlorovodíkovou pomocou N-metylaorfolínu/ sa získa zlúčenina so vzorcom XXi. Táto zlúčenina sa hydrogenuje,pričom sa použije hydroxid paládia v kyseline octovej, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXII. Reakciou t-BOC- (R) -alanínu s 1,1'-karbonyldiimidazolom, po ktorej sa pri štandartných podmienkach pridá zlúčenina so vzorcom XXII, sa získa zlúčenina so vzorcom XXIII. Odštiepenie t-BOC chrániacej skupiny zo zlúčeniny so vzorcom XXIII kyslou hydrolýzou sa vykonáva pri štandartných podmienkach a tak aa získa zlúčenina so vzorcom XXIV.

- 10 Nasledujúcou redukciou dibóranom v refluxujúcom tetrahydrofuráne sa získa zlúčenina so vzorcom XXV, ktorá sa neutralizuje etoxidom sodným na zlúčeninu so vzorcom XXVI. Amín so vzorcom XXVI sa kondenzuje s vhodným anhydridom naftalovej kyseliny na zlúčeninu so vzorcom XXVII.

Schéma IV h₂n /S/ (t-BOC)HN (t-BOC)HN

K CH

CH, H

ΙΗίί^γ'θΠ· ^CH3 H

V

H CH.

V* ³h

N’

CH (ch,) .chch.ococi

y. i vinu .υηυη.υυυυχ „2^{N CN} -* (t-BOCjHN'Sf

N-metylmorfolín ’·

CN

Pd(OH)j

HOAc

NH<

* ³0H 1^4 V^H3 H

2. ^XXII^t-BOC)roíjj^X /R/ (t-BOC)HN

II \ HC1

N A^NH(t-BOC) -

H Au

CH_ /mezo/, XXIV ^JCH

O n um.

V^!' ; ««igiZS- X^· „_r? ^ZH 3.HC1 /mezo/, XXIII H CH.

l.BH_q/THF

H _cf'H /mezo/, XXV ³

NH_O. 4 HC1

H.N

NH.

H A /mezo/, XXVI CH, 0

H

/mezo/, XXVII

Syntéze zlúčenín so vzorcom XXXX je znázornená v schéme V, uvedenej nižšie. (t-BOC)-alaninylalanín sa nechá reagovať s izobutylchlórformiátom v metylánchloride pri teplote od -10 do -15 °C v prítomnosti N-metylmoerfolínu a po tejto reakcii sa pridá hydrochlorid metylesteru (S)-alanínu a tak sa získa zlúčenina so vzorcom XXXV. Ester so vzorcom XXXV sa prevedie na zodpovedajúci amid so vzorcom XXXVI prebublávaním amoniakom v prostredí metanolu. Chrániaca skupina t-BOC sa doštiepi kyslou hydrolýzou a tak sa získa zlúčenina so vzorcom XXXVII. Nasledujúcou redukciou dibóranom tripeptidamidu so vzorcom XXXVII v refluxujúcom tetrahydrofuráne sa získa polyamintetrahydrochlorid so vzorcom XXXVIII, ktorý sa neutralizuje etoxidom sodným, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXXIX. Amín so vzorcom XXXIX sa kondenzuje s vhodným anhydridom naftalovej kyseliny, pričom vzniká zlúčenina so všeobecným vzorcom XXXX.

Schéma V

/S,S,S/

XXXVIII

Asymetrické bisnaftalimidy so vzorcom XXXXVI je možné syntetizovať spôsobom znázorneným v schéme VI, uvedenej áalej. Reakciou zlúčeniny so vzorcom XXII s l.l*-karbonyldiimidazolom, po ktorej sa pridá (R) -benzyloxykar'oonylalanín, sa získa zlúčenina so vzorcom XXXXI. Nasledujúca reakcia s pentasulfidom fosforečným v tetrahydrofuránevedie k získaniu zodpovedajúceho tioamidu so všeobecným vzorcom XXXXII. Reakciou zlúčeniny so vzorcom XXXXII s Raneyovým niklom sa získa amín so vzorcom XXXXIII. Amín so vzorcom XXXXIII sa kondenzuje s anhydridom 3-nitro-l,8-naftalovej kyseliny, pričom vzniká naftalimid so vzorcom XXXXIV. Chrániaca skupina t-BOC sa dá odštiepiť hydrolýzou pri štandartných podmienkach, pričom sa získa zlúčenina so vzorcom XXXXV., ktorá sa dá kondenzovať s iným anhydridom naftalovej kyseliny, pričom vznikajú nesymetrické bisnaftalimidy so vzorcom XXXXVI. .

Schéma VI

- 13 /s/ (t-BOC)HN

1. CDI

H CH

2. /R/ (CBZ)HN

XXXXVI

Vynález je bližšie objasnený v nasl.edujúcich príkladoch uskutočnenia, ktoré sú sprevádzané tabuľkami. Tieto príklady majú výhradne ilustratívny charakter a vynález v žiadnom ohľade neobmedzujú.

Príklady realizácie vynálezu

Príklad 1

Metánsulfonát /1:2/ 2,2 ,2-etándiylbis[iaino(l-metyl2,l-etándiyl)33“t⁾is£5-nitro-lH-benz(.de} izochinolín-1,3(2H)diónu] /Va/

Časť A: Tetrahydrochlorid (S,S’J-N¹,N¹ -l,2-etándiylbis[l,2propándiamínu] /Illa/

K suspenzii zlúčeniny so vzorcom Ila /2,75 g, 10 mmol/ v tetrahydrofuráne /80 ml/ sa pomaly pridá 200 ml komplexu IM BHyTHF. Zmes sa 1,5 hodiny mieša pri teplote miestnosti a potom sa cez noc zahrieva, aby vznikol číry roztok. Po ochladení na teplotu miestnosti sa reakčná zmes opatrne rozloží 100 ml metanolu a potom cez noc varí pod spätným chladičom. Rozpúšťadlo sa odparí a k zvyšnej kvapaline sa pridá 20 ml metanolu a 5 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej]· Výsledná biela pevná látka sa odfiltruje pod atmosférou dusíka a tak sa získa 1,92 g /60 %/ zlúčeniny IHa s teplotou topenia 210 až 215 °C.

¹H-OTÍR /D₂0/: S 3,60 /m, 2H, 2 CH/, 3,40 /s, 4H, 2 CH₂/,

3,27 /m, 4H, 2 CH₂/ a 1,30 /d, 6K, J = 6,9 Hz, 2 CH^/

MS /DCI/ m/e 175 /M+l, voľná báza/ [ d3_D = -2,31 ⁰ /c = 0,606, H₂0/.

Časť B: (S,S*)-N^,N^ -1,2-etándiylbis£l,2-propándiamín] /IVa/

Sodík /1,03 g, 45 mmol/ sa pridá k 50 ml bezvodého

- 15 etanolu a zmes sa mieša počas 1,5 hodiny, až pokiaľ sa všetok sodík rozpustí. K vzniknutému roztoku sa pridá 3,2 g /10 mmol/ zlúčeniny so vzorcom Hla. Po dvojhodinovom miešaní sa zrazenina chloridu sodného odfiltruje a z filtrátu sa odparí rozpúšťadlo, destiláciou v / pri 120 až 140 °C pri tlaku 187 Pa/ sa získa 1,29 g /74 %/ zlúčeniny IVa vo forme čírej kvapaliny.

¹H-NMR /D₂0/: i 2,96 /m, 2H, 2 CH/, 2,71 /m, 4H, 2 CK₂/,

2,60 /m, 2H, CH₂/ 2,40 /m, 2H, CH₂/, 1,46 /široký, 6H, 2 NH₂a 2 NH/ a 1,06 /d, 6H, J = 6,2 Hz, 2 CH-j/.

NÍS /D^I/ m/e 175 /M+l/.

Časť C; Metánsulfonát /1:2/ 2,2'-£l/2-etándiyiois£isino(l-metyl-2,l-etándiyl’)]}-bis[_>5 -nitro-lH-benz tde] izochinolín-l,3(2H)-diónul /Va/

Zmes anhydridu 3-nitro-l,8-naftalovej kyseliny /2,34 g, 10 mmol/ a zlúčeniny IVa /0,87 g, 5 mmol/ sa 4 hodiny mieša pri teplote miestnosti, 2 hodiny varí pod spätným chladičom a potom sa cez noc chladí na teplotu miestnoti. Rozpúšťadlo sa zo zmesi odparí a zvyšok sa prečistí stĺpcovou chromatografiou, pri ktorej sa získa 0,87 g /27,9 %/ hnedej pevnej látky. K voľnej báze /0,84 g, 1,3 mmol/ v 70 ml metylénchloridu sa pridá 0,26 g metánsulfónovej kyseliny. Zmes sa cez noc mieša pri teplote miestnosti, rozpúšťadlo sa zo zmesi odparí a k zvyšku sa pridá 45 ml metanolu. Zmes sa 2 hodiny varí pod spätným chladičom a vzniknutá žltá pevná látka sa odfiltruje a 2 hodiny suší pri vákuu pri 78 °C. Získa sa 0,86 g /81 %/ zlúčeniny Va s teplotoxi topenia 212 až 213 °C /pri rozklade/.

¹H-NÄR /DMSO-Dg/ £ 9,53 /d, 2H, J = 2,2 Hz, aromatické protóny/, 8,96 /d, 2H, J = 2,2 Hz, aromatická protóny/, 8,83 /d, 2H, J = 7,7 Hz, aromatické protóny/, 8,96 /d, 2H, J =

7,3 Hz, aromatické protóny/, 8,7 až 8,8 /široký, 4H, 2 NH₂ */, 8,09 /t, 2H, J = 7,9 Hz, aromatické protóny/, 5,46 /m, 2H,

- 16 2 CH/, 3,86 /m, 2H/, 3,2 až 3,5 /m, 6H/,. 2,20 /s, 6H , 2 CH-j/ a 1,57 /d, 6H, J = 6,9 Hz, 2 CH /

MS /ĽCI/ m/e 625 /M+l/.

Analýza pre ^32^28^6^8 * CH^SO^H /mol. hmotnosť 816,81/ vypočítané: C 50,00; H 4,44; N 10,29; S 7,85 zistené: C 49,88; H 4,39; N 10,14; S.7,86 %

Podobným spôsobom sa dajú pripraviť a charakterizovať aj zlúčeniny popísané v príkladoch 2 a 3·

Príklad 2 *·Metánsulfonát /1:2/ (racemátu + mezo)-2,2-£l, 2-etándiylbis£imino-(l-metyl-2,1-etánd iylYfi-bis[5 -nitro-lH-benz(de] izochinolín-1, 3(2H)-dio'nu] /Vc/

Svetložltá pevné látka /18% výťažok/, teplota topenia 220 až 221 °C /pri rozklade/. Spektrum ^H-NMR zlúčeniny Vc je takmer totožné so spektrom zlúčeniny Va, len s tým rozdielom, že zlúčenina Vc vykazuje dublet dubletov pri $ 1,59, väaka prítomnosti páru dl a mezo.

MS /DCI/ m/e 625 /M+l/.

Analýza pre θ32^28^6θ8 ‘ ² CH^SO^H . H₂0 /mol. hmotnosť 834,83/ vypočítané: C 48,92; H 4,59; N 10,07; S 7,68 zistené: C 49,10; H 4,45; N 10,02; S 7,39

49,01; 4,40; 9,96; 7,45; %.

Príklad 3

Metánsulfonát /1:2/ -etándiylbis-(.imino(l-metyl-2,l-etándiyl)}}-bist5-nitro-lH-benz £de|izochinolín-l,3(2H)-diónu} /Vb/

- 17 Svetložltá pevná látka /25½ výťažok/, teplota topenia 210 až 211 °C /pri rozklade/. Spektrum ^H-NMR zlúčeniny Vb je totožné so spektrom zlúčeniny Va.

MS /DCI/ m/e 625 /M+l/.

Analýza pre C^^gNgOg · ² CH^SO^H /mol. hmotnosť 816,81/ vypočítané: C 50,00; H 4,44; N 10,29; S 7,85 zistené: C 49,98; H 4,41; N 10,14; S 7,81 %.

Príklad 26

Metánsulfonát /1:2/ (mezo)-2,2'-[l,2-etándiylbis-[imino(l-metyl-2,l-etándiyl')'}3-bie[_í5-nitrp-lH-ben!í[de3izochinolín-l,3(2H)-diónu] /XXVII/

Časť A: l,l-dimetyletyl-(s)-[2-[(kyanometyl)amino3-lmetyl-2-oxoetyl]karbamát /XXI/

Zmes hydrochloridu aminoacetonitrilu /9,25 g, 100 mmol/ a N-metylmorfolínu /10,1 g, 100 mmol/ v 100 ml tetrahydrofuránu sa mieša počas 15 minút. V kúpeli z ľadu a soli sa mieša N-t-30C-(s)-alanín /18,9 g, 100 ml/ a N-metylmorfolín /10,1 g, 100 mmol/ v 100 ml tetrahydrofuránu. K zmesi sa pridáva izobutylchlórformiát /12,97 ml, 100 mmol/ takou rýchlosťou, aby teplota neprekročila 10 °C a potom sa k nej pridá zmes /suspenzia/ nitrilu a N-metylmorfolínu počas 2 minút. Vzniknutá zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. Hydrochlorid N-metylmorfolínu sa odfiltruje a z filtrátu sa odparí rozpúšťadlo. Zvyšná kvapalina sa zriedi metylénchloridom /500 ml/, premyje sa vodným roztokom uh ličitanu draselného /2 x 100 ml/ a vodou /1. x 100 ml/. Oddelia sa vrstvy a organická vrstva sa vysuší bezvodým síranom horečnatým, prefiltruje sa a odparí. Získa sa 15,85 g /69,7 %/ surového produktu. Tento produkt sa prečistí stĺpcovou chromatografiou a tak sa získa čistá látka XXI /14,88 g, 65,5 %/ s teplotou topenia 99 až 100 °C.

- 18 ¹H-NMR /CDC1₃/ 7,32 /široký, 1H, NH/, 5,12 /d, 1H, J = 5,8

Hz, NH/, 4,15 /m, 3H, CH a CH₂/, 1,46 /s, 9H, 3 CH₃/ a 1,39 /d, 3H, J = 7,0 Hz, CH₃/.

MS /01/ m/e 228 /M+l/.

Časť B: 1,1-dimetyletyl- (S)-(2-U2 -aminoetv1)amino}-1metyl-2-oxoetyl3kar'oamát /XXII/

Zmes zlúčeniny XXI /2,0 g, 8,8 mmol/ a hydroxidu paládia /0,5 g/ v 15 ml kyseliny octovej sa hydrogenizuje v Parrovom trepacom autokláve počas 1,5 hodiny pri tlaku 344 kPa. Katalyzátor sa odfiltruje a kyselina octová sa z filtrátu odstráni vákuovou destiláeiou.-Získa sa svetložltá viskózna kvapalina, ku ktorej sa pridá 15 ml metanolu a 1 g hydrogenuhličitanu sodného. Zmes sa niekoľko hodín mieša pri teplote miestnosti a potom sa z nej octan sodný odstráni filtráciou. Rozpúšťadlo sa z filtrátu odparí a získaný surový produkt sa prečistí stĺpcovou chromatografiou. Získa sa čistá látka XXII /0,92 g, 45,2 %/.

¹H-NMR /CDC1₃/ J 7,08 /široký, 1H, NH/, 5,28 /široký, 1H,

NH/, 3,28 až 3,26 /m, 2H, CHg/, 2,84 /t, 2H, J=5,9 Hs, CHg/,

1,41 /s, 9H, 3 CH₃/ a 1,34 /d, 3H, J = 6,9 Hz, CH₃/.

MS /01/ m/e- 232 /M+l/.

časť C: l,l-dimetyletyl(mezo)-£l,2-eťándiylbis^imino(l-metyl-Z-oxo-Zjl-etándiylľlbistkarbamát) /XXIII/

Zmes N-t-B0C-(R)-alanínu /0,74 g, 3,9 mol/ a 1,1-karbonyldiimidazolu /0,64 g, 3,9 mol/ v 20 ml metylénchloridu sa mieša pri chladení ľadovým.kúpeľom počas 1,5 hodiny. Potom sa k vzniknutej zmesi pridá zlúčenina XXII /0,91 g,

3.9 mmol/ v 10 ml metylénchloridu pri chladení ľadovým kúpeľom. Zmes sa mieša cez noc pri teplote okolia. Vzniknutý produkt sa odfiltruje a tak sa získa zlúčenina XXIII /1.,.22 g,

77.9 %/ vo forme bielej pevnej látky.

- 19 ¹H-NMR /DMSO-dg/ 6.7,83 /široký, 2H, 2 NH/, 6,85 /m, 2H, 2 NH/, 3,90 /m, 2H, 2 CH/, 3,13 /m, 4H, 2 CH.,/, 1,40 /e, 10,

H, 6 CH-j/ a 1,18 /d, 6H, 2 CH-j/.

MS /01/ m/e 403 /M+l/.

Časť D: Ľihydrochlorid (mezo)-N,N'-l,2-etándiylbis(2 aminopropánamidu /XXIV/

Zmes zlúčeniny XXIII /1,18 g, 2,9 mmol/ a 2,7 ml 4,4N kyseliny chlorovodíkovej v 40 ml dioxénu sa varí pod spätným chladičom počas 5 hodín a potom sa cez noc ochladí na teplotu miestnosti. Rozpúšťadlo sa odparí a tak sa získa zlúčenina XXIV /0,75 g, 94 %/ vo forme bielej pevnej látky. ¹H-NTffi /DMSO-dg/ 6 8,81 /široký, 2H, 2 NH/, 8,33 /široký, 4H, 2 NH₂/, 3,83 /q, 2H, J = 6,9 Hz, 2 CH/, 3,21 /široký s, 4H, 2 CK₂/ a 1,37 /d, 6H, J = 6,9 Hz, 2 CH^/.

časť E: Tetrahydrochlorid (mezo)-N^xNⁱ -1,2-etándiylbis[1,2-propándiamínu) /XXV/

K 30 ml IM komplexu borán-tetrahydrofurán sa pridá 0,75 g /2,7 mmol/ zlúčeniny XXIV. Zmes sa cez noc varí pod spätným chladičom, potom sa ochladí na teplotu miestnosti a pomaly sa k nej pridá metanol /15 ml/. Potom sa zmes 3 dni varí pod spätným chladičom, a na to sa odparia rozpúšťadlá. K zvyšku sa pridá 20 ml metanolu a 1,5 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej. Zmes sa 4 hodiny mieša pri teplote miestnosti a potom sa z nej odparí rozpúšťadlo a nadbytok chlorovodíka. Získa sa zlúčenina XXV /0,81 g, 93,7 vo forme bielej pevnej látky.

¹H-NMR /D₂0/ l 3,66 /m, 2H/ , 3,37 /s, 4H/, 3,24 /m, 4H/ a

I, 29 /d, 6H, J = 7,0 Hz, 2 Cl·^/.

MS /DCI/ m/e 175 /M+l/.

Ί 1 *

Časť F: (mezo)-Ν^Ν'¹ -1,2-etándiylbis-tl,2-propándiamíri] /XXVI/

K čerstvo pripravenému roztoku etoxidu sodného v etanole /0,26 g sodíka v 40 ml etanolu/ sa pridá 0,81 g zlúčeniny XXV. Zmes sa 1 hodinu mieša pri teplote miestnosti a potom sa z nej oddelí chlorid sodný filtráciou. Rozpúšťadlo z filtrátu sa odparí a zo zvyšku sa produkt izoluje destiláciou v /88 až 96 °C pri tlkau 53,32 Pa/.

Získa sa zlúčenina XXVI /0,32 g, 73,4 %/ vo forme čírej kvapaliny.

¹H-NNIR /CDC1₃/ i 2,88 /m, 2H, 2 CH/, 2,63 /m, 4H, 2 CH₂/,

2,48 /m, 2H, CH₂/, 2,29 /m, 2H, CH₂/, 1,54 /široký s, 6H, 2 NH₂ a 2 NH/ a 0,96 /d, 6H, J = 6,2 Hz, 2 CH /.

MS /01/ m/e 175 /M+l/.

Časť G: Metánsulfonát /1:2/ (mezo)-2,2*-(l,2-etándiylbis-£imino(l-metyl-2,l-etándiyiy]‘]-bis£5-nitro-lH-benz£de} izochinolín-l,3(2H)-diónú} /XXVII/

Zmes anhydridu 3-nitro-l,8-naftalovej kyseliny /0,78 g, 3,2 mmol/ a zlúčeniny XXVI /0,28 g, 1,6 mmol/ v 25 ml etanolu sa cez noc mieša pri teplote miestnosti a potom 2,66 hodiny sa varí pod spätným chladičom. Rozpúšťadlo zo zmesi sa odpar! a tým sa získa surový produkt. Tento produkt sa prečistí stĺpcovou chromatografiou, pričom sa získa čistá látka /0,39 g, 39 %/ vo forme voľnej bázy.'Táto voľná báza ea prevedie na soľ s kyselinou metánsulfonovou XXVII /0,33 g,

25,3 %/ s teplotou topenia 243 až 244,5 °C /pri rozklade/.

¹H-NMR /DMSO-dg/ £ 9,53 /s, 2H, aromatické protóny/, 8,96 /s,

2H, aromatické protóny/, 8,82 /d, 2H, J = 8,0 Hz, aromatické protóny/, 8,77, 8,74 /široký, 4H, 2 NH₂+/, 8,70 /d, 2H,

J = 6,9 Hz, aromatické protóny/, 8,o9 /t, 2H, J = 7,7 Hz, aromatické protóny/, 5,47 /m, 2H, 2 CH/, 3,87 /m, 2H/, 3,43 /m, 2H/, 3,27 /široký, 4H/, 2,20 /s, 6H? 2 CH₃S0₃H/ a 1,58 /d, 6H, J = 6,6 Hz, 2 CE-j/

IČ/KBr/ 3445 /NH/, 1770, 1668 /0=0/ cm¹.

- 21 KS /DCI/ m/e 625 /M+l/.

Analýza pre ^C32^28^N6°8 * CH^SO^H . 0,5 K₂0 ,/aol. hmotnosť 826,53/ vypočítané: C 49,4L; H 4,60; N 10,17; S 7,76 zistené: C 49,45; H 4,33; N 10,11; S 7,50

49,41; 4,29; 10,2L; 7,58 %.

Príklad 27

Metánsulfonát /1:2/ (S,s)-2,2*-(.l,2-etándiylbis-{,imino(2-metyl-2,l-etánäiyl)]]-bis(.5-nitro-IH-ben2;[dé} izochinolín-1,3(,2H)-diónu] /XIXa/

Gasť A: Dimetyl-N,N’*-l,2-dioxo-l,2-etándiyl^bis[S-alanínJ /XVa/

Zmes hydrochloridu metylesteru (S)-alanínu /14 g,

100 ml/ a oxalylchloridu /4,9 ml, 55 mmol/ v 150 ml benzénu sa cez noc varí pod spätným chladičom. Potom sa zmes ochladí na teplotu miestnosti a biela pevná látka sa odfiltruje. Získa sa 12,36 g /95,5 %/ zlúčeniny XVa s teplotou topenia 167 až 170 °C.

NMR /DMSO-dg/ & 9,15 /d, 2H, 2 NH/, 4,40 /kvintet, 2H, 2 CH/, 3,67 /s, 6H, 2 OCH-j/ a 1,40 /d, 6H, 2 CH^/.

MS /DCI/ m/e 261 /M+l/.

= -65,32 ⁰ /c = l,ol2, AcOH/.

Časť B: (S,S)-N,N*-bis(_k2-amino-l-met,yl-2-oxoetyl^etándiamín /XVIa/

Zlúčenina XVa /5,21 g, 20 mmol/ sa pridá k metanolovému roztoku, ktorý je nasýtený amoniakom, pri chladení ľadovým kúpeľom. Vzniknutou zmesou sa ďalej prebubláva amoniak počas 1 hodiny a potom sa zmes mieša cez noc pri teplote miestnosti. Vzniknutá biela pevná látka sa odfiltruje a tak ss získa 3,65 g /79 %/ zlúčeniny XVIa.

NMR /DMSO-dg/ S 8,50 /d, 2H, J = 7,7 Hz, 2 NH/, 7,50 /s,

2K, NH2/, 7,2l /s, 2K, N^/, 4,25 /kvintet, 2H, J = 7,3 Hz,

CH/, a 1,31 /d, 6H, J = 7,3 Hz, 2 CH-j/.

MS /DCI/ m/e 231 /M+l/.

W_D = +69,14 ° /c = 0,418, DMF/.

Časť C: Tetrahydrochlorid ^S,S)-N^,N^ -1,2-etándiylbis[l,2propándiamínu /XVIIa/

K zmesi zlúčeniny XVIa /3,5 g, 15,2 mmol/ v 100 ml tetrahydŕofuránu sa pridá 150 ml IM komplexu hydridu boritého s tetrahydrofuránom. Reakčná zmes sa varí cez noc pod spätným chladičom, potom sa ochladí na teplotu miestnosti a pomaly sa k nej pridá 80 ml metanolu. Zmes sa äalej varí cez noc pod spätným chladičom a potom sa z nej malé množstvo prítomnej zrazeniny odfiltruje. Z filtrátu sa odparia rozpúšťadlá a ku zvyšnej kvapaline sa pridá 30 ml metanolu a 7,5 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíka»j pri chladení ľadovým kúpeľom. Zmes sa 1,5 hodiny mieša a potom sa tritúruje s dietyléterom. Produkt sa oddelí na filtri a tak sa získa 3,92 g /81 %/ zlúčeniny XVIIa.

¹H-NMR /D₂0/ 3,54 /m, 2H, 2 CH/, 3,31 /m, 6Hú, 3,06 /m,

2H/ a 1,28 /d, 6H, J = 6,6 Hz, 2 CH^/.

MS /DCI/ m/e 175 /M+l, voľná báza/.

[0¾ = ⁺8,39 ⁰ /c = 0,632, voda/.

n Q *

Časť D: (S,s) -N ,N -1,2-eténdiylbis£l,2-propándiamín} /XVIIIa/

K čerstvo pripravenému roztoku etoxidu sodného ▼ etanole /1,03 g sodíka v 50 ml etanolu/ sa pridá 3,2 g /10 mmol/ zlúčeniny XVIIa. Zmes sa cez noc mieša pri teplote miestnosti a potom sa z nej oddelí chlorid sodný filtráciou. Rozpúšťadlo z filtrátu sa odparí a zo zvyšku sa produkt izoluje destiláciou v /110 až 124 °C pri tlaku 93,31

- 23 Pa/. Získa ss zlúčenina XX’vIIa /1,43 g, 82 %/ vo forme čírej kvapaliny.

¹H-NMR /CCC1₃/ £ 2,8 až 2,4 /m, 1OH, 4 CH₂ a 2 CH/, 1,57 /široký, 6H, 2 NH₂ a 2 NH/ a 0,91 /d, 6H, J = 5,9 Hz, 2 CH^/. Md = +120 ⁰ /c = 0,310, benzén/.

časť E: Metánsulfonát /1:2/ Q5,S)-2,2*-£l,2-etándiylbis[imino(2-metyl-2,l-etándiyl)l] -bis(5-nitro-lH-benz[de3izochinolín-l,3(_i2H)-diónu¹l /XIXa/

Zmes anhydridu 3-nitro-l,8-naftalovej kyseliny /1,46 g, 6,0 mmol/ a zlúčeniny XVIIIa /0,52 g, 3 mmol/ v 30 ml etanolu sa cez noc mieša pri teplote miestnosti. Potom sa k vzniknutej zmesi pridá 0,63 g metánsulfónovej kyseliny.

-- r. fjKaaamw

Zmes sa mieša cez noc, produkt sa odfiltruje a prečistí zahrievaním v 50 ml etanolu cez noc. Získa sa 1,37 g /55 %/ zlúčeniny XIXa s teplotou topenia 254 až 255 °C /pri rozklade/.

^H-NMR /DMSO-dg/ & 9,55 /d, 2K, J = L,9 Hz, aromatické protóny/, 9,0 /d, 2H, J = 1,9 Hz, aromatické protóny/, 8,85 /d, 2H, J = 8,1 Hz, aromatické protóny/, 8,73, /d, 2H, J =

7,0 Hz, aromatické protóny/, 8,11 /t, 2K, J = 7,9 Hz, aromatické protóny/, 4,39 až 4,27 /m, 2H, 2 CH,)/, 3,75 /m, 2H,

CH/, 2,26 /s, 6H, 2 CH^/ a 1,35 /d, 6H, j'- 5,9 Hz, 2 C^/

MS /DCI/ m/e 625 /M+l/.

Analýza pre Ο^Ρ^θΝ^Οθ . 2 CH^SO^H . H₂0 /mol. hmotnosť 834,83/ vypočítané: C 48,92; H 4,59; N 10,07; S 7,68 zistené: C 48,97; H 4,43; N 10,16; S 7,83

48,84; 4,46; 10,13; 7,84 %.

Príklad 28

Metánsulfonát /1:2/ (S, s) -2,2 ^e-[l, 2-etándi.ylbis[imino(2-metyl-2,1-etándij hn -bis(lH-benz(de] izochinolín-1,3(2h)-diónu] /XXa/

- 24 Nahradením anhydridu 3-nitro-l,8-naftalovej kyseliny anhydridom 1,8-naftalovej kyseliny sa môže získať zlúčenina XXa. Táto zlúčenina má povahu bielej pevnej látky /výťažok 78 %/; teplota topenia 289 až 290 °C /rozklad/.

¹H-NMR /DKSO-dg/ 8,96 /široký, 2H, NH?/, 8,80 /široký, 2H,

NH^/, 8,57 až 8,53 /m, 8H, aromatické protóny/, 7,94 /t,

4H, J - 7,7 Hz, aromatické protóny/, 4,45 až 4,23 /m, 4H,

2CH₂/, 3,81 /m, 2K, 2CK/, 2,28 /s, 6H, 2CK-V a L,36 /d, 6H,

J = 6,6 Hz, 2CH₃/.

MS /DCI/ m/e 535 /M+l, voľná báza/.

Analýza pre C^H^N^O^ . 2 CH₃SO₃H . H₂0 /mol. hmotnosť 744,83/ vypočítané: C 54,83; H 5,41; N 7,42;>.S 8,61. zistené: C 55,18; H 5,17; N 7,42; S 8,66

55,29; 5,24; 7,47; 8,64 %.

Príklad 29

Metánsulfonát /1:2/ (R,R)-2,2'-(1,2-etóndiylbis^imino^2-metyl-2,l-etándiyl)y] -bis^-nitro-lH-benz^de”) izochinolín-l,3(2H)-diónu] /XlXb/

Táto zlúčenina má podobu svetlohnedej pevnej látky /výťažok 34,5 %/; teplota toepnia 248 až 251 °C /rozklad/. ¹H-NMR /BMSO-dg/ 8,99 /d, 2K, J = 1,9 Hz, s.rematické protóny/, 8,72 /d, 2H, J = 6,9 Hz, aromatické protóny/, 8,10 /t,

2H, J - Hz, aromatické protóny/, 4,33 až 4,18 /m, 4H,

CH₂/, 3,46 /m, 6H/, 2,28 /s, 6H, 2 CH / s 1,28 /m, 6H, 2 CH₃/ MS /01/ m/e 625 /M+l/.

Analýza pre C₃₂H₂gNgOg. 2 CH₃SO₃H /mol. hmotnosť 816,81/ vypočítané: C 50,00; H 4,44; N 10,09; S 7,85 zistené: C 50,L6; H 4,34; N 10,19; S 7,62 %.

Príklad 30

- 25 Metánsulfonát /1:2/ (racemického + aezo)-2,.2*-£l,2-etándiylbis(_>imino( 2-metyl-2,1-etándi yi)ll -bis[5-nitro-lH-benz[deJ izochinolín-1,3(2H)-diónuJ /XIXc/

Táto zlúčenina má podobu žltej pernej látky /výťažok 18,9 %/; teplota topenia 278 až 281 °C /rozklad/.

^H-NMR /DMSO-dg/ 9,58 /d, 2H, aromatické protóny/, 9,0 /d, 2H, aromatické protóny/, 8,85 /d, 2H, aromatické protóny/,

8,75 /d, 2H, aromatické protóny/, 8,13 /t, 2H, aromatické protóny/, 4,50 až 4,25 /m, 4H, 2 CH₂/, 3,80 /m, 2H, 2 CH/,

3,40 /m, 4H, 2 CH₂/, 2,30 /s, 6H, 2 C^/ a 1,38 /d, 6H, 2 ch₃/.

MS /01/ m/e 625 /M*l/.

Analýza pre ^₃₂ ^Η28^6θ8 * CH^SO^H /mol. hmotnosť 816,81/ vypočítané: C 50,00; H 4,44; N 10,09; S 7,85

C 49,62; H 4,42; N 10,07; S 7,80 %.

Príklad 31

Metánsulfonát /1:2/ (R,R)-2,2'-(l,2-etándiylbis[imino(2-metyl-2,l-etóndiyl)y]-bis£6-nitro-lH-benz(déj izochinolín-l,3(2H)-diónuJ /XXVIIIb/

Táto zlúčenina má podobu žltej pevnej látky /výťažok 17,0 í#/; teplota topenia 230 až 233 °C /rozklad/. ¹H-NMR /ĽMSO-dg/ 9,03 /široký, 2H, NH2⁺/, 8.,93 /široký, 2H, NH^/, 8,76 /d, 2H, J = 8,8 Hz, aromatické protóny/, 8,68 až 8,57 /m, 6H, aromatické protóny/, 8,13 /t, 2H, J = 7,7 Hz, aromatické protóny/, 4,37 až 4,26 /m, 4H, 2CH2/, 3,77 /m,

2H, 2 CH/, 3,36 /s, 4H, 2 CH₂/ a 2,25 /»·, 5,4H, 1,8 CH-jSO-jH/ a 1,35 /d, 6H, 2 CH-j/.

MS /Cl/ m/e 625 /M+l/.

Analýza pre ^C32^H28^N6⁸8 * ^1,8 CH^SO^H /mol. hmotnosť 797,59/

vypočítané: C	50,90;	H	4,45;	N	10,54; S	7,24
zistené: C	50,65;	H	4,36;	N	10,22; S	6,96
	50,56;		4,36;		10,18;	6,96
	P	r	í k 1	a	d 3 2
Metánsulfonát	/1:2/	(R.	,R)-2,í	j '	-tl,2-etándiylbis[imino

(2-metyl-2,1-etánd iy¹)]! -bis{5,8 -dinitro-lH-benz[de|izochinol£n-l,3(2H)-diónu) /XXIXb/

Táto zlúčenina má podobu svetlohnedej pevnej látky /výťažok 21,1 %/; teplota topenia 227 až 230 °C /rozklad/. ^H-NIvíR /DMSO-d^/ 9,84 /d, 4H, J = 1/5 Hz, 4 aromatické protóny/, 9,13 /d, 4H, J = 1,4 Hz, aromatické protóny/, 9,02 /široký, 2H, NH^/, 8,86 /široký, 2H, NH^/, 4,50 až 4,25 /m, 4K, 2 CH₂/, 3,31 /m, 2H, 2 CH/, 3,34 /široký, 4H, 2 CHg/,

2,24 /s, 6H, 2 CH₃/, a 1,39 /d, 6H, J = 4,7 Hz, 2 CH.^/.

Analýza pre θ^2^Η28^Ν6θ12 * ² C^SO^H /mol. hmotnosť 906,80/ vypočítané: C 45,03; H 3,75; N 12,36; S 7,06 zistené: C 44,75; H 3,69; N 12,21; S 6,87 %.

Príklad 42

Metánsulfonát /1:2/ (racemickéhó)-2,2*-[l,2-etándiylbis[imino(-2-metyl-2,l-etándiyl)yj -bis(5-nitro-lH-benz[de}izochinolín-1,3(2H)-diónuJ /XXXIV/

Táto zlúčenina sa pripraví zmiešaním rovnkaých množ stiev zodpovedajúcich /S,S/ a /R,R/ enanciomérov /t.j. zlúčenín XIXa a XlXb/. Získaná zlúčenina má podobu hnedej pevnej látky /výťažok 90 %/, teplota topenia 254 až 255 °C /ro zklad/. NMR spektrum je totožné so spektrami zlúčenín XIXa a XlXb.

- 27 Analýza pre Ο^ί^Ν^Οθ . 2 CH^SO^H / mol. hmotnosť 816,61/ vypočítané: C 50,00; K 4,44; N 10,29; S 7,85 zistené: C 49,69; K 4,21; N 10,19; S 7,66 %.

Príklad 43

Metánsulfonát /1:2/ (s,s,s) -5-nitro-2- [2-U.2-tt.2-t5 -nitro1,3-dioxo-lK-benz£de^izochinolín-2(3H)-yl)-l-metyletyl}amino]-l-metyle tyl'Jamino'j-l-nietyletyl} -lK-benz£de} izochinolín-1,3(2H)-diónu /XXXX/

Časť A: Metyl-N-(N-£N-{(i,i-dimetyletoxy)karbonyl]-Lalanyl}-L-alanín /XXXV/

K tetrahydrofuránovému roztoku /50 ml/ /t-BOC/-AlaAla-OH /5,0 g, 19,2 mmol/ a N-metylmorfolínu /3,88 g, 38,4 mmol/ sa prikvapká izobutylchlórformiát /2,62 g, 19,2 mmol/ tak, aby sa teplota udržala v rozmedzí od 10 do 15 °C. Po skončení prikvapkávania sa reakčná zmes áalších 15 minút mieša. Ku vzniknutej reakčnej zmesi sa pridá 2,68 g /19,2 mmol/ hydrochloridu metylesteru (s)-alanínu. Zmes sa cez noc mieša pri teplote okolia, vzniknutý biely hydrochlorid N-metylmorŕolínu sa odfiltruje a z filtrátu sa odparí rozpúšťadlo. Zvyšná kvapalná látka sa zriedi metylénchloridom /350 ml/, premyje sa 5% roztokom hydrogenuhličitanu sodného /2x 150 ml/, vodou /1 x 150 ml/, O,1N kyselinou chlorovodíkovou /1 x 150 ml/, vodou /1 x 150 ml/, roztokom chloridu sodného /1 x 100 ml/' a vysuší sa bezvodým síranom horečnatým. Sušidlo sa odfiltruje a filtrát sa odparí. Získa sa

4,32 g bielej pevnej látky XXXV /výťažok 65,1 %/ s teplotou topenia 168 až 172 °C.

/CĽC1₃/ 6,70 /m, 2H, 2 NH/, 4,98 /široký, 1H/, 4,48 /m, 2H, 2 CH/, 3,70 /s, 3H, CH^, 1,38 /s, 18H, 6 CH-j/ a

1,30 /m, 6H, 2 CH-j/.

MS /CI/ m/e 346 /M+l/.

IČ /KBr/ 3391, 3319, 3275 /NH/, 1742, 1710, 1674, 1638 /0=0/ cm'¹.

£0(]²^^ = -50,33 ⁰ /c=0,600, metylénchlorid/.

Časť B: N-££l,l-dimetyletoxy)karbonyll-L-alanyl-L-alanylL-alanínamid /XXXVI/

K 80 ml metanolu nasýteného amoniakom sa pridá 2,75 g /7,96 mmol/ zlúčeniny XXXV. Reakčná zmes sa ochladí ľadovým kúpeľom a potom sa nechá ďalej reagovať počas 10 minút s amoniakom. Potom sa reakčná zmes mieša cez noc pri teplote okolia. Rozpúšťadlo sa z roztoku odparí a tak sa získa žltá pevná látka, ktorou je zlúčenina XXXV.I /2,45 g, výťažok 93 %/ s teplotou topenia 202 až 208 °C.

¹H-NMR /DMSO-dg/ & 7,83 až 7,95 /m, 2H, 2 NH/, 7,25 /široký, 1H, NH/, 7,01 /široký, 2H, NHg/, 4,2 /m, 2H, 2 CH/, 3,83 /m, 1H, CH/, 1,38 /s, 9H, 3 CH-j/ a 1,20 /m, 9H, 3 C^/.

MS /DCI/ m/e 331 /M+l/.

[X]²5p = -6,00° /0,0600, dimetylsulfoxid/.

Časť C: Hydrochlorid L-alanyl-L-alanyl-L-alanínamidu /XXXVII/

Zmes zlúčeniny XXXVI /1,95 g, 5,9 mmol/ a 4,4M kyseliny chlorovodíkovej /2,68 ml/ v dioxáne sa pridá počas dvoch hodín k 40 ml dioxánu s teplotou 0 °C a vzniknutá zmes sa cez noc zahreje na teplotu miestnosti. Rozpúšťadlo zo zmesi sa odparí dosucha. Ako zvyšok sa získa 1,77 g zlúčeniny XXXVII vo forme špinavej bielej pevnej látky s teplotou topenia 237 až 240 °C /pri rozklade/.

¹H-NMR /D₂0/ 6 4,2 až 4,05 /m, 2H, 2 CH/, 2,95 až 3,85 /m,

1H, CH/ a 1,25 /m, 9H, 3 CH^/.

MS /CI/ m/e 231 /M+l/.

IČ /KBr/ 3438, 3294 /NH₂/, 1676, 1639 /C=0/ cm“¹.

- 29 - -19,96° /0,606, metanol/.

Časť D: Tetrahydrochlorid (S,S,S)-N¹-(2-amino-l-metyletyl)N -^2-aminopropyl)-l,2-propártdiamínu /XXXVIII/

K zmesi zlúčeniny XXXVII /1,70 g, 6,37 mmol/ v 150 ml tetrahydrofuránu sa pridá 53 ml IM komplexu hydridu boritého a tetrahydrofuránu. Zmes sa cez noc varí pod spätným chladičom, aby sa získal čír?/ roztok. Vzniknutý roztok sa ochladí ľadovým kúpeľom a potom rozloží prikvapkávaním 50 ml metanolu. Potom sa roztok cez noc varí pod sätným chladičom. Z reakčného roztoku sa rozpúšťadlá odstránia odparením v rotačnom odparovači. Ku kvapaljiému zvyšku sa pridá metanol /50 ml/, ktorý sa potom znovu odparí, aby sa odstránil trimetylborát. Kvapalný zvyšok sa zriedi metanolom /25 ml/ a potom sa pridá 4,0 ml koncentrovanej kyseliny chló rovodíkovéj. Zmes sa 2 h mieša, potom sa tritúruje s etyléterom a prefiltruje. Získa sa 1,10 g /51,7% výťažok/ zlúčeniny XXXVIII vo forme bielej pevnej látky s teplotou topenia 277 až 278 °C /pri rozklade/.

MS /ĽCI/ m/e 189 /M+l/.

IČ /KBR/ 3436 /NK, NH₂/ cm“¹.

Časť E: (s, s, sj-iú-O -amino-l-metyletyl^-N^<‘-(2-aminopropyl) 1,2-propándiamín /XXXIX/

K čerstvo pripravenému roztoku etoxidu sodného /0,32 g sodíka v 20 ml etanolu/ sa pridá 1,05 g /3,1 mmol/ zlúčeniny XXXVIII. Zmes sa cez noc mieša pri teplote miestnosti a potom sa chlorid sodný odfiltruje. Rozpúšťadlo z filtrátu sa odparí a kvapalný zvyšok sa prečistí destiláciou v /53,32 Pa, 94 až 104 °C/. Získa sa 0,41 g zlúčeniny XXXIX vo forme svetložltej kvapaliny /výťažok 70,2 %/. ¹H-NMR /CDC1₃/ 6 2,90 /m, 1H, CH/, 2,80 /m., 2H, 2 CH/, 2,53 až 2,30 /m, 6H, 3 CH₂/, 1,58 /široký, 6H, 2 NH₂ a 2 NH/ a 0,98 /m, 9H, 3 CH}/.

- 30 Časť F: Metánsulfonát /1:2/ (S,S,S)-5-nitro-2(5-nitro-l,3-cioxo-lH-benz[de'}izochinolín-2(3H)-yl)-1-metyle tyl] amino|-l-metylet.yl] ami.no] -1-metyl-etyl] -lH-benz[de] izochinolín -1,3(2H)-diónu /XXXX/

Zmes anhydridu 3-nitro-l,8-naftalovej kyseliny /1,06 g, 4,4 mmol/ a zlúčeniny XXXIX /0,41 g, 2,2 mmol/ v 25 ml etanolu sa cez noc mieša pri teplote miestnosti a potom 1,25 h zahr_ieva až po var pod spätným chladičom. Rozpúšťadlo sa zo zmesi odparí a zvyšný tmavý zvyšok sa prečistí stĺpcovou chromatografiou, čím sa získa 0,83 g voľnej bázy vo forme svetlohnedej pevnej látky /výťažok 59,1 %/, ktorá sa potom prevedie na svoj metánsulfonát XXXX /0,65 g, výťažok 35,6 %/ s tepltou topenia 189 až 192 °C /látka sa zmršťuje/.

^H-NMR /CDCl-j/ 4 9,28 /d, 1H, J = 1,9 Hz, aromatický protón/,

9,25 /d, 1H, J = 2,2 Hz, aromatický protón/, 9,15 /d, 1H, J = = 2,2 Hz, aromatický protón/, 8,81 /d, 1H, J = 7,3 Hz, aromatický protón/, 8,76 /d, 1H, J = 7,3 Hz, aromatický protón/, 8,46 /d,lH, J = 8,1 Hz, aromatický protón/, 8,42 /d, 1H, J = = 8,4 Hz, aromatický protón/, 7,58 /t, 1H, J = 7,7 Hz, aromatický protón/, 7,94 /t, 1H, J = 7,92 Hz, aromatický protón/, 5,76 /m, 1H, CH/, 4,59 /m, 1H/, 4,36 /m, 2H/, 404 /m, 1H/, 3,91 /m, 1H/, 3,96 /m, 1H, 3,39 /m, 2H/, 1,99 /«, 6H,

CH₃/, 1,64 /d, 3H, J = 7,0 Hz, 0Η_β/, 1,54 /d, 3H, J = 6,6 Hz, CH / a 1,48 /d, 3H, J = 6,6 Hz, CH-j/.

MS /DCI/ m/e 639 /M+l/.

Analýza pre ^ββΗ^θΝ^Οθ . 2 CH^SO^H /mol. hmotnosť 830,44/ vypočítané: C 50,60; H 4,61; N 10,12; S 7,72 zistené: C 50,70; H 4,61; N 9,98; S 7,69 %.

Tabuľka

R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ = H

Pr,

7 δ 26

X,X

3-NO₂

3-N0₂

3-NO₂

3- NO₂

4- N0₂

3- NO₂

4- N0₂3-N0_o

Y,Y

H

6-NO·

H

6-NO,

H

R\ R' /stereochémia/

CHCH^ ch!

CH^ ch

CH^ ch ch:

/s/ /racemická + mezo/ /R/ /S/ /S/ /R/ /R/ /mezo/

V tabuľke 1 sú polohy X a Y označené použitím číslo vania polôh v zodpovedajúcom anhydride naftalovej kyseliny a nie číslovania v lH-benz(de)izochinolín-1,3(2H)-dióne.

Tabuľka 2

- 32 13

R¹, R^J a R = H

Pr.	X, X'	Y, Y'	R², R⁶ /stereochémia/	s⁴	R?
27	3-N0₂	H	ch₃ /S/	H	H
28	H	H	ch₃ /S/	H	H
29	3-NO₂	H	ch₃ /R/	H	H
30	3-N0₂	H	CH₃ /racemic- ká + mezo/	H	H
31	4-N0₂	H	ch₃ /R/	H	H
32	3-N0₂	6-NO₂	ch₃ /R/	H	H
42	3-N0₂	H	CH₃ /racemic- x. ká/	H	H
43	3-NO₂	H	R^=CH₃ /S/; R -H	ch₃	/s/ ch₃ /s/
	V tabuľke 2 sú polohy X a Y označené použitím	čís-
lovania	polôh v	zodpovedajúcom	anhydride naftalovej kyseli-

ny a nie číslovania v lH-benz£de3 izochinolín-l,3(2M)-dióne.

Užitočnosť

Inhibičná účinnosť na rast in vitro

Bunky L1210 sa udržujú v médiu RPMI-1640, ktoré je doplnené 10 % tepelne inkativovaného fetálneho teľacieho séra a 50 ml merkaptoetsnolu na liter média /RPMI-L/. Bunky B16 sa udržujú v médiu RPMI-1640, ktoré je doplnené 15 % tepelne inaktivovaného fetálneho teľacieho séra a antibiotikami /RPMI-C/.

Exponenciálne rastúce bunky murínnej leukémie L1210 3 /1x10 buniek/ v 0,1 ml média sa zaočkujú v den 0 do mikrotitrovej platne s 96 jamkami. V deň 1 sa k začiatočnému objemu pridá 0,1 pl alikvotná časť média obsahujúceho odstupňovanú koncentráciu skúšaného analógu. M^sky sa inkubujú pri 37 °C vo vlhkom inkubátore počas troch dňov, potom sa krátko

- 33 odstredia a oddelí sa 100 ml rastového média, bunkové struk túry sa inkubujú s 50 μΐ 3-(4,5-dimetyltiazol- 2-yl)-2,5-diŕenyltetrazóliumbromidu /MTT; 1 mg/ml v roztoku chloridu so dného pufrovanom Dulbeccovým fosfátovým pufrom/ 4 h pri 37 °C. Výsledný purpurovo zafarbený formazénový precipitát sa rozpustí v 200 μΐ 0,04N kyseliny chlorovodíkovej v izopropylalkohole. Absorbancia sa odčíta v spektrofotometri s pre hliadacou kyvetou Tetertek Líultiskan MCC pri skúšobnej vlnovej dĺžke 570 nm a referenčnej vlnovej dĺžke 630 nm.

Hodnoty sa stanovia počítačovým programom, z nameraných dát /8 stanovení pre každú koncentráciu a 12 kon centrácií pre skúšaný analóg/ podľa tejto rovnice:

Y = [(Am-Ao)/(l+(X/lD₅₀)n)3+Ao kde

Am predstavuje absorbanciu kontrolných buniek,

Ao predstavuje absorbanciu buniek pri prítomnosti najvyššej koncentrácie liečiva,

Y predstavuje pozorovanú absorbanciu,

X predstavuje koncentráciu liečiva a

IL^q predstavuje dávku liečiva, ktorá inhibuje rast buniek na jednu polovicu rastu kontrolných buniek.

Výsledky skúšky inhibície rastu L1210 in vitro sú zrejmé z tabuľky 3.

Tabuľka 3

- 34 Pr. č. IC₅₀ //ug/ml/

1	0,047
2	0,062
3	0,051
26	0,074
27	0,0025
28	0,21
29	<0,01
30	<0,01
31	0,19
32	0,057
42	<0,001 '
43	0,04

Nádorové modely in vivo

Reprezentatívne zlúčeniny podľa tohto vynálezu boli podrobené rozsiahlemu skúšaniu pri rôznych predklinických skúškach protirakovainovej účinnosti, ktoré sú indikatívne čo sa týka klinickej užitočnosti. Tak napríklad, nárokované zlúčeniny vykazujú prekvapujúcu účinnosť in vivo proti trom typom humánnych nádorov, ktoré boli prenesené ako cudzorodé štepy do lysých myší. Ide o humánny karcinóm hrubého čreva DLD-2, humánny karcinóm prsníka MX-1 a humánny pľú eny karcinóm LX-1.

Okrem toho, jedna reprezentatívna zlúčenina podľa tohto vynálezu je účinná proti rôznym murínnym nádorom, vrátane murínneho prsného adenokarcinómu M16c a murínneho adenokarcinómu hrubého čreva C51. Okrem toho, jedna reprezentatívna zlúčenina podľa vynálezu je účinná proti mammárnym murínnym nádorom u transgénnych myší obsahujúcich onkogén v-Ha-ras.

- 35 Spôsoby skúšania zlúčenín in vivo na modelových humánnych nádorových štepoch sú popísané dalej.

Skúšky na humánnych nádorových xeno-štepoch in vivo

Humánny nádor hrubého čreva DLD-2, mumánny mammárny kare inom MX-1 a humánny pľúcny nádor LX-1 boli pôvodne získané z chirurgicky odstránených nádorov, t.j. primárneho karcinómu hrubého čreva, nádoru prsníka a nie malého pľúcneho karcinómu. Humánne nádorové línie boli udržiavané sériovým pasážovaním v atymických lysých myšiach Humánny mammárny kare inom MX-1 a humánny pľúcny nádor LX-1 sú zavedené nádory používané NCI. Nádorové modely DLD-2, MX-1 a LX-1 sú dobre charakterizované.

čo sa týka myší, pri týchto experimentoch sa používajú outbredné švajčiarske myši alebo myši BALB/c, ktoré ne sú gén lysosti /nu/nu/. V deň 0 sa samcom a samiciam myši s hmotnosťou 22 až 30 g naočkuje 0,2 ml 20% suspenzie rozomle tého nádoru, ’^áto suspenzia sa pripraví rozomletím čerstvého nádorového tkaniva, ktoré narástlo subkutánne v myšiach použitých na pasážovanie, v sterilnom fyziologickom soľnom roztoku. Hmatateľné nádory s hmotnosťou približne 50 mg sa u myší objavia do 7 až 10 dňov po inokulácii. Myši sa podľa hmotnosti nádoru a pohlavia rozdelia do skupín vždy po desiatich a potom sa im počas deviatich po sebe idúcich dní raz denne podáva intravenózne /i.v./ skúšaná zlúčenina alebo kontrolný nosič. Za známku toxicity sa považuje zníženie telesnej hmotnosti, ktoré predstavuje 20 % alebo je vyššie 5 deň po podaní zlúčeniny. Meranie nádorov a telesnej hmotnosti sa vykonáva raz týždenne. Pätnásť až osemnásť dní po úvodnej injekcii sa myši odvážia, usmrtia, vyrežú sa im nádory a tie sa takisto odvážia.

Účinnosť skúšaných zlúčenín sa stanovuje ako rozsah inhibície rastu nádoru u ošetrených myší v porovnaní s kontrolnými zvieratami, ktoré boli ošetrené len nosičom. Začia točná hmotnosť nádoru /miligramy/ sa vypočíta z rozmerov

- 36 nádoru /milimetre/ zistených pomocou kalibru, použitím vzorce pre pretiahnutý elipsoid (hmotnosť nádoru /mg/ = (dĺžka x x šírka‘ⁱ)/23. Pre každú skupinu ošetrenú skúšanou látkou alebo kontrolným nosičom sa zistí hmotnosť nádoru odčítaním začiatočnej hmotnosti nádoru od konečnej hmotnosti nádoru v deň 15. Výsledky sú vyjadrená ako percentuálny pokles vzhľadom na strednú hmotnosť nádoru u kontrolnej skupiny, ktorej bolo podané len kontrolné vehikulum.

inhibícia rastu nádoru /%/

Ί - stredná hmotnosť ošetreného nádoru x 100 stredná hmotnosť kontrolného nádoru

Kritériá účinnosti

8oli použité kritériá národného ústavu pre rakovinu /National Cancer Inštitúte - NCI/ pre účinnosť u rakovinových modelov in vivo. Inhibícia rastu nádoru 58 až 59 % pri skúške s DLD-2 sa považuje za strednú účinnosť a inhibícia 90 % alebo vyššia sa považuje z „dobrú až výbornú účinnosť. Skutočná regresia nádoru /IR = neúplná regresia, FR = úplná regresia/ ukazuje na výbornú až vynikajúcu účinnosť. Zlúčeniny vykazujúce inhibíciu rastu menšiu než 58 % sa považujú za neúčinné.

Zlúčeniny z príkladu 1, 2, 3, 26, 27 a 30 vykazujú výbornú až vynikajúcu účinnosť proti humánnym nádorom hrubého čreva DLD-2. Zlúčenina z príkladu 29 vykazuje dobrú až výbornú účinnosť proti humánnym nádorom hrubého čreva DLD-2.

Okrem toho zlúčeniny z príkladu 2, 3, 27, 29 a 30 vykazujú výbornú až vynikajúcu účinnosť pri modelovej skúške pri použití humánneho nádoru MX-1. Zlúčenina z príkladu 1 vykazuje dobrú až výbornú účinnosť proti humánnemu nádoru MX-1.

- 37 Zlúčeniny z príkladu 2, 3, 27 a 29 vykazujú dobrú až výbornú účinnosť proti humánnym pľúcnym nádorom LX-1.

Účinnosť proti mammárnym karcinómom u transgénnych myší obsahujúcich onkogén ras

Transgénne myši nesúce onkogén v-HA-ras viazaný k promotoru MMTV boli pôvodne skonštruované v laboratóriu profesora Phil Ledera na Harvardskej univerzite /‘“’inn a 5alší /1987/ Celí 49: str. 465 až 475/· samíc transgénnych zvierat sa vyvinú mammárne nádory, a preto sa dajú použiť na vyhodnocovanie činidiel pre účinnosť proti nádorom prsníka. Vlastnosti rastu týchto nádorov- boli v širokom rozsahu charakterizované /Diamond a ^exter /1991/ Proc. Amer. Assoc. Cancer Res. 32: 299/ a simulujú klinickú situáeiu.

Samice transgénnej myši obsahujú onkogén s nádormi prsníka sa liečia i. v. podaním skúšaných látok a kontrolného soľného roztoku, pričom podávanie týchto látok sa vykonáva raz denne počas nasledujúcich deviatich dní. U každej skúšanej zlúčeniny sa sleduje stredná rýchlosť rastu nádoru.

Demonštrovaná účinnosť zlúčenín podľa tohto vynálezu pri liečbe humánnych nádorov hrubého čreva, prsníka a pľúc vo forme cudzorodých štepov /xeno-štepov/ ukazuje, že zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť užitočné pri liečbe širokého spektra tuhých nádorov u ľudí, najmä potom nádorov hrubého čreva, prsníka a pľúc. Tento záver 5alej podporujú publikované analýzy korelujúce výsledky pre-klinických testov s klinickou účinnosťou protirakovinových látok /pozri napr. Goldin a Venditti /1980/ Recent Results Cancer Research 76: 176-191; ^Goldin a 5alší /1981/ Eur, J. Cancer 17: 129-142; Mattern a 5alŠí /1988/ Cancer and Metastasis Review 7: 263-284; Jackson a aalší /1990/ Cancer Investigations 8: 39-47. Na základe týchto publikovaných analýz, ši- od roké spektrum a výnimočne vysoká úroveň protinádorovéj účin nosti zlúčenín podľa vynálezu predstavuje silný dôkaz, že tieto zlúčeniny sa môžu stať dôležitými pri liečbe rakoviny u človeka.

Dávkovanie a prípravky

Protinádorové zlúčeniny /účinné prísady/ podľa tohto vynálezu sa môžu podávať na inhibíciu nádorov akýmkoľvek spôsobom, pri ktorom sa dosiahne styk účinnej prísady s cie ľovým miestom účinku v tele cicavca. Môžu sa podávať akýmkoľvek konvenčným spôsobom, ktorý je k dispozícii na použitie v obore farmaceutík a to buď vo ferme jednej účinnej prísady alebo vo forme kombinácie terapeuticky účinných pri sad. Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu podávať samotné, ale otíykle sa podávajú v spojení s farmaceutický vhodným nosičom, ktorý sa volí podľa toho, aké podávanie sa má použiť, v súlade so štandartnou farmaceutickou praxou.

Podávaná dávka, ktorá predstavuje množstvo účinnej zlúčeniny inhibujúcej nádor, bude samozrejme závisieť od takých známych faktorov, ako sú farmakodynamická vlastnosti konkrétne zvolenej prísady účinnej a spôsob a cesta jej podávania, vek, zdravotný stav a telesná hmotnosť príjemcu, povaha a rozsah symptómov, druh súbežného liečenia, počet ošetrení a požadovaný účinok. Obvykle prichádza do úvahy denná dávka účinnej prísady v rozmedzí od asi 5 do asi 400 mg na kg telesnej hmotnosti. Na dosiahnutie požadovaných výsledkov je obvykle účinná dávka 10 až 200 prednostne 10 až 50 mg/kg/deň, podávaná v niekoľkých čiastkových dávkach dva až štyrikrát denne alebo vo forme liekovej formy s odloženým uvoľňovaním.

Dávkovacie formy /prípravky/, ktoré sa hodia pre in terné podávanie obsahujú asi 1,0 až asi 500 mg účinnej pri

- 39 sady v jednotke. V týchto farmaceutických prípravkoch je účinná prísada obvykle prítomná v množstve od asi 0,5 do asi 95 % hmotnostných, vztiahnuté na celkovú hmotnosť prípravku.

Účinná prísada sa môže podávať v podobe pevných dávkovacích foriem, ako sú kapsule, tablety a. prášky alebo v podobe kvapalných dávkovacích foriem, ako sú elixíry, sirupy a suspenzie. Tiež sa môže podávať parenterálne v podobe sterilných dávkovacích foriem.

Želatínové kapsule obsahujú účinnú prísadu a práškové nosiče, ako je laktóza, sacharóza, mannitol, škrob, deriváty celulózy, stearan horečnatý, kyselina stearová, a pod. Podobné riedidlá sa tiež môžu používať pri výrobe lisovaných tabliet. Ako tablety, tak aj kapsule, sa dajú vyrábať ako formy s odloženým uvoľňovaním, aby sa dosiahlo kontinuálne uvoľňovanie liečiva počas priebehu niekoľkých * hodín. Lisované tablety môžu byť vybavené cukrovým povlakom alebo filmom, ktorý slúži na zamaskovanie nepríjemnej chuti a na ochranu tablety pred atmosférou alebo preto, aby sa u éterický potiahnutých tabliet dosiahol selektívny rozpad v gastrointestinálnom trakte.

Kvapalná dávkovacie formy na orálne podávanie môžu obsahovať farbiace a ochuťovacie prísady zvyšujúce ich prijateľnosť pre pacienta.

Vhodnými nosičmi v prípade parenterálnych roztokov sú obvykle voda, vhodné oleje, fyziologický roztok, vodný roztok dextrózy /glukózy/ a podobné cukrové roztoky a glykoly, ako je propylénglykol alebo polyetylénglykoly. Roztoky pre parenterálne podávanie prednostne obsahujú vodorozpustnú soľ účinnej prísady, vhodné stabilizačné činidlá a prípadne tlmiče pH. Vhodnými stabilizačnými činidlami sú antioxidanty, ako je hydrogénsíričitan sodný, síričitsn sod ný alebo kyselina askorbová, ktorá sa môžu používať samotné alebo vo forme zmesi. Tiež sa používa kyselina citrónová a jej soli sodné kyseliny etyléndiamíntetraoctovej /EDTA/. Parenterálne roztoky môžu okrem otho obsahovať tiež konzervačné prísady, ako je benzalkóniuachlorid, metyl- alebo propylparabén a chlórbutanón.

Vhodné farmaceutické nosiče sú popísané v publikácii Remington’s Pharmaceutical Sciences, Mack Publishing Company, čo je štandartná príručka v tomto odbore.

Vhodné farmaceutické dávkovacie formy pre podávanie zlúčenín podľa tohto vynálezu sú ilustrovaná ďalej.

Kapsule

Kapsule sa pripravia naplnením štandartných dvojdiel nych kapsúl z tvrdej želatíny vždy 100 mg práškovitej účinnej prísady, 175 mg laktózy, 24 mg mastenca a 6 mg stearánu horečnatáho.

Mäkké želatínové kapsule

Pripraví sa zmes účinnej prísydy a sójového oleja a táto zmes sa vstriekne pomocou čerpadla s kladným zdvihovým objemom do želatíny, pričom vzniknú mäkké želatínové kapsule obsahujúce vždy 100 mg účinnej prísady, ^etpsule sa vyperú a usušia.

Tablety

Tablety sa vyrobia konvenčnými postupmi tak, aby dávkovacia jednotka obsahovala 100 mg účinnej prísady, 0,2 mg koloidného oxidu kremičitého, 5 mg stearánu horečnatého, 275 mg mikrokryštalickej celulózy, 11 mg kukuričného škrobu a 98,8 mg laktózy. Na zvýšenie prijateľnosti pri požívaní alebo pre časový odklad absorpcie ss. výsledné tablety môžu vybaviť vhodným povlakom.

Injekčný prípravok

Parenterálny prípravok, ktorý sa hodí na injekčné podávanie, sa pripraví zmiešaním 1,5 % hmotnostného účinnej prísady v 10% /objemovo/ propylénglykolu vo vode. Roztok sa pomocou chloridu sodného izotonizuje a potom sa sterilizuje

Suspenzia

Pripraví sa vodná suspenzia na orálne podávanie tak, aby každých 5 ml obsahovalo 100 mg jeane rozdelenej účinnej prísady, 200 mg sodnej soli karboxymetyleelulózy, 5 mg benzolanu sodného, 1,0 g roztoku sorbitolu podľa U.S.P. a 0,025 ml vanilínu.

Odborníkom v tomto odbore je zrejmé, že napriek tomu, že sú vyššie špecifikované látky a podmienky dôležité pre uskutočnenie tohto vynálezu, nie je vylúčené ani použitie nešpecifikovaných látok a podmienok, pokiaľ nebránia dosiahnutiu úžitku vyplývajúceho z realizácie vynálezu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Bis-naftalamidy alebo ich farmaceutický vhodné soli zvolené zo súboru zahrnujúceho (S,S)-2,2'-ll,2- etándiylbis[imino(l-metyl-2,l-etánd iyi)D -bis[5-nitro-lH-benz[de] izochinolín-1,3(2H)-dión], (racemický + mezo)-2,2*-[l,2-etándiylcis£imino(l-metyl-2,l-etándiyl)JJ -bis(5-nitro-lH-benz(de] izochinolín-1,3(2H)-dión} , (R,R)-2,2'-[l ,2-etándiylbis[imino(l-metyl-2,l-etánd -bis£5-nitro-lH-benz[,de] izochinolín-1 f3(2H)-dión] , (mezo)-2,2 *-[l,2-etándiylbis[imino(l-metyl-2,1-etándiyl)]] -bis£5-nitro-lH-benz t d e] izochinolín-1, 3(.2n)-dión], (s. s) -2,2 '-[l,2-etándiylbis£imino(2-metyl-2,1-etándi yi)H -bis£5-nitro-lH-benz[de) izochinolín-1,3(2H)-dión) , (racemický + mezo)-2,2'-£l,2-etándiylbis(imino(2-metyl-2,l-etándiyl)))-bis£5-nitro-lH-benz£de) izochinolín-1,3(2H)-dión) , (R,R)-2 ,2 *-[l,2-etándiylbis(imino(2-metyl-2,l-etánd iyi)ll-bis£5-nitro-lH-benz[d·] izochinolín-l,3(2H)-dión] a (mezo) -2,2'-£l,2-etándiylbis[imino(2-metyl-2,l-etándiyl)J|-bis^ô-nitro-lH-benztde)izocninolín-1,3(2h)—diónj .
2. Zlúčenina alebo jej farmaceutický vhodná soľ, ktorou je (R,R)-2,2'-tl,2- etándiylbis[imino£l-metyl-2,letándiyiyy|-bis£5-nitro-lH-benz£de)izochinolín-1, 3(2K) -dion) .
3. Farmaceutický prípravok vyznačujúci

- 43 sa t ý m, že obsahuje farmaceutický vhodný nosič a terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 1.
4. Farmaceutický prípravok vyznačujúc i sa t ý m, že obsahuje farmaceutický vhodný nosič a terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 2.
5. Spôsob výroby zlúčeniny so vzorcom IV

CH-j /IV/ vyznačuj úc i sa t ý m, že sa a/ t-BOC-alanín nechá reagovať s 1,1 -karbony1diimidazolom, a na to sa vykoná reakcia s etyléndiamínom, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom I /1/ a

b/ zo zlúčeniny so vzorcom I sa odštiepi t-EOC skupina pôsobením minerálnej kyseliny a ďalej sa uskutoční redukcia dihydrochloridu dibóranom v refluxujúcom tetrahydrof uráne a následná neutralizácia kyslej soli etoxidom so dným, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom IV.

č. Spôsob výroby zlúčeniny so vzorcom XVIII /XVIII/ vyznačujúci sa tým, že sa a/ metylester alanínu nechá reagovať s oxalylchloridom, a na to sa vykoná reakcia s amoniakom v metanolt, pričom vzniká zlúčenina so všeobecným vzorcom XVI /XVI/ a

b/ amidová funkčná skupina sa redukuje dibóranom v tetrahydrofuráne, a na to sa tetrahydrochloridová soľ neutralizuje etoxidom sodným, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XVIII.
7. Spôsob výroby zlúčeniny so vzorcom XXVI h₂n >^CH3 H

H

NHr

CHH /XXVI/ /mezo/ vyznačujúci sa tým, že sa a/ t-BOC- (s)- slanín nechá reagovať s izobutylchlórformiátom za prítomnosti N-metylmorfolínu, a na to sa ušku- 45 toční reakcia s aminoacetonitrilom, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXI /XXI/ b/ nitril so vzorcom XXI sa redukuje hydroxidom pa ladia v kyseline octovej, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXII

H nh₂ /XXII/ a

c/ t-BOC-(Ŕ}-alanín sa nechá reagovať s l,l'-karbo nyldiimidazolom, a na to sa uskutoční reakcia s amínom so vzorcom XXII, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXIII /XXIII/ a

d/ odštiepi sa t-BOC skupina pôsobením minerálnej kyseliny, potom sa redukuje amidová funkčná skupina dibóranom a äalej sa neutralizuje tetrahydrochloridová soľ eto xidom sodným, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXVI.
8. Spôsob výroby zlúčeniny so vzorcom XXXIX

- 46 /XXXIX/ /S,S,S/ vyznačujúci sa tým, že sa a/ (t-BOC) -alaninylalanín nechá reagovať s izobutylchlórformiátom za prítomnosti N-metylmorfolínu, a na to sa vykoná reakcia s metylesterom (^S) -alanínu, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXXV /XXXV/ b/ zlúčenina so vzorcom XXXV sa nechá reagovať s amoniakom v metanole, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom ' XXXVI /XXXVI/ /s,s,s/ a

c/ amidová funkčná skupina sa redukuje dibóranom v tetrahydrofuráne, a na to sa tetrahydrochloridové soľ neutralizuje etoxidom sodným, pričom vzniká zlúčenina so vzorcom XXXIX.