CS265491B1 - Spósob určovania priečnej polohy objektu - Google Patents

Abstract

Riešenie umožňuje určenie priečnej polohy objektu s presnostou rádovo zrovnatelnou s relativnou presnostou stability kvantových zdrojov optického žiarenia. Na meraný objekt, ktorého okraj je orientovaný v smere kolmom na směr rozloženia vlnových dlžok polychromatického žiarenia sa vedie polychromatické žiarenie s vlnovou dlžkou monotónně rozloženou v smere šířky vstupnej štrbiny. Zvyšná časť žiarenia po přechode vstupnou štrbinou sa zavedie do dvojlúčového interferometra s konštantnou diferenciou dlžky ramien. Vyvolaný rozdiel fáz interferenčných obrazcov údáva priečnu polohu objektu. Spósob určovania priečnej polohy objektu móže nájsť uplatnenie v spektroskopii, metrologii a pri optickom spracovaní informácií.

Description

Vynález sa týká spósobu určovania priečnej polohy objektu vhodného najmá pre stanovenie zmien jeho posuvov, ktoré sú zrovnatelné s vlnovou dížkou optického žiarenia.

K doteraz známým spósobom určovania priečnej polohy objektu patří spósob využívajúci paralelný zvázok bieleho alebo monochromatického světla získaného z bodového optického zdroja pomocou kolimátora a merania intenzity žiarenia za objektom pri použití meracej Štrbiny s fotodetektorom posuvným v smere určenia polohy objektu a odčítá sa na základe polohy vstupnej štrbiny v momente minimálneho signálu z výstupu fotodetektora. Nedostatkom tohto spósobu merania priečnej polohy je malá rýchlosť. daná nutnosťou postupného mechanického posuvu vstupnej štrbiny s fotodetektorom a tiež nízká presnosť určenia priečnej polohy spósobenej obtiažnym kontrolováním posuvu vstupnej štrbiny' a neostrosti tieňa objektu napríčineným konečným rozmerom zdroja bieleho alebo monochromatického světla. Ďalší známy spósob využívá paralelný zvázok bieleho alebo monochromatického světla získaného z bodového optického zdroja pomocou kolimátora a přechod světelného toku optického žiarenia za objektom cez masku s lineárnym priebehom priepuscnosti sa meria za pomoci spodnej šošovky a fotodetektora. Priečna poloha objektu sa určuje na základe poměru hodnót signálu z fotodetektora s maskou a be2 masky. Jeho nevýhodou je malá presnosť spósobená neostrosťou tieňa objektu a tiež obtiažnosť výroby presnej masky s požadovaným lineárnym priebehom priepustnosti optického žiarenia. Znýmy je tiež spósob určovania priečnej polohy objektu pomocou videokamery, ktorá snímá priebeh intenzity optického tieňa vrhaného meraným objektom umiestneným medzi zdrojom optického žiarenia s optickou sústavou a videokamerou. Priečna poloha objektu sa určuje na základe vzájomnej definovanej polohy priebehu intenzity optického tieňa a jeho elektronicky vyhotoveným zrkadlovým obrazom. Jeho nevýhodou je nutnosť mechanického posuvu objektu voči videokameře za účelom získania definovanej polohy priebehu intenzity optického tieňa a jeho elektronicky vyhotoveným zrkadlovým obrazom.

Uvedené nedostatky v podstatnej miere odstraňuje spósob určovania priečnej polohy objektu podía vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že na meraný objekt, ktorého meraný okraj je orientovaný v smere kolmo na směr rozloženia vlnových dlžok polychromatického žiarenia, sa vedie polychromatické žiarenie s vlnovou dížkou monotónně rozloženou v smere šířky vstupnej štrbiny, pričom zvyšná časť žiarenia po přechode štrbinou sa zavedie do dvojlúčového interferometra s konštantnou diferenciou dlžky ramien, kde vyvolaný rozdiel fáz interferenčných obrazcov udává priečnu polohu objektu.

Hlavnou prednosťou tohto spósobu určovania priečnej polohy objektu je presnosť, ktorá je rádovo zrovnatelná s relativnou presnosťou stability vlnovej dlžky kvantových zdrojov optického žiarenia. Meranie je nezávislé na uhlovom rozmere zdroja optického Žiarenia, to znamená, že ostrý tieň meraného objektu v rovině vstupnej štrbiny nie je nutnou podmienkou přesného určenia priečnej polohy. Meranie nevyžaduje presne definovaná vzdialenosť medzi meraným objektom a rovinou vstupnej Štrbiny.

Příklad

Meraný objekt sa umiestni medzi zdrojom polychromatického žiarenia a vstupnú štrbinu tak, aby časť polychromatického žiarenia, ktorého vlnové dlžky sú monotónně rozložené v smere šířky vstupnej štrbiny, prechádzajúceho vstupnou štrbinou bola meraným okrajom objektu, kolmým na směr rozloženia vlnových dlžok polychromatického žiarenia zatienená. Zvyšná Časť žiarenia, ktorého spektrálné zloženie vlnovýcťi dlžok je definované priečnou polohou meraného objektu vzhladom na vstupnú štrbinu je po přechode vstupnou štrbinou zavedená do dvojlúčového interferometra s konštantnou diferenciou dlžky ramien stabilizovanou kvantovým etalónovým zdrojom optického žiarenia, kde je změna fáz interferenčného obrazca vytvořeného žiarením prejdeným cez vstupnú štrbinu úměrná zmene priečnej polohy meraného objektu.

Vynález móže nájsť uplatnenie v spektroskopii, metrologii a pri optickom spracovaní informácií.

Claims (1)

1. PREDMET VYNÁLEZU

   Spósob určovania priečnej polohy objektu pomocou ínterferometra s konštantnou diferenciou dlžky ramien, vyznačujúci sa tým, že na meraný objekt, ktorého okraj je orientovaný v smere kolmo na směr rozloženia vlnových dlžok polychromatického žiarenia, sa vedie polyohromatické žiarenie s vlnovou dlžkou monotónně rozloženou v smere šířky vstupnej štrbiny a zvyšná část žiarenia po přechode vstupnou štrbinou sa zavedie do dvojlúčového interferometra s konštantnou diferenciou dlžky ramien, kde vyvolaný rozdiel fáz ínterferenčných obrazcov udává priečnu polohu objektu.