CS242259B1 - Sposob výroby čistého alfametylstyrénu, acetofenónu a parakumylfenolu z destilačných zvyškov z výroby fenolu z kuménu - Google Patents

Description

z destilačných zvyškov z výroby fenolu z kuménu

Predmetom vynálezu je izolácia alfa-metylstyrénu, acetofenónu, dimérov alfametylstyrénu a p-kumylfenolu z destilačných zvyškov vznikajúcich pri výrobě fenolu kuménovým sposobom.

Pri výrobě fenolu kuménovým sposobom. oxiduje sa kumén na kuménhydroperoxid vzduchom pri tlaku 400 až 600 kPa a teploaách 110 až 120 °C. Koncentrácia kuménhydroperoxidu v oxidačnej zmesi bývá obyčajne 20 až 25 % hm. Nezoxidovaný kumén sa odstraní destilačne za nízkého tlaku. Koncentrovaný 89 až 92 %-ný kuménhydroperoxid ohsahujúci 6 až 8 % hm. dimetylfenylkarbinolu, 1 až 1,5 % hm. acetofenónu a menej ako 0,2 % hm. alfa-metylstyrénu sa rozkládá s kyslými katalyzátormi obyčajne s kyselinou sírovou. Rozkladom vznikajú z kuménhydroperoxidu fenol a aceton ako hlavně produkty a alfa-metylstyrén, acetofenón, dimetylfenylkarbinol, diméry alfa-metylstyrénu, p-kumylfenol, mezityloxid, benzofurány, forón, diacetónalkohol a iné ako vedfajšie produkty. V praxi sa táto zmes označuje ako rozkladná zmes.

Izolácia čistého acetonu a fenolu sa prevádza destilačne, obyčajne sposobom znázorněným na obr. 3.

Na kolóne 1 sa oddělí surový aceton — I od surového fenolu — II. Surový acetón —

I sa ďalej čistí destilačne na kolonie 2. Hlavou kolony sa pri refluxnom pomere 6 až 10 odoberá čistý acetón —· III, spodom kolony voda, fenolát sodný a část uhfovodíkov o vyššom bode varu ako aceton a iné. Do tejto kolony sa obyčajne nastrekuje tiež vodný roztok hydroxidu sodného —· VI na extrakciu fenolu a neutralizáciu přítomných organických kyselin ako sú kyselina octová a mravčia.

Surový fenol — II sa nastrekuje na kolonu 3, kde sa oddestiluje surový fenol — IV spolu s látkami o nižšom hode varu od vyššie vrúcich ako sú diméry alfa-metylstyrénu, acetofenón, dimetylfenylkarbinol, p-kumylfenylester, p-kumylfenol, benzofurány a iných nedestllujúcich kondenzačných produktov — V. ⁴

V praxi sa tieto látky o vyššom bode varu ako fenol obyčajne destilujú na kolóne 4, kde sa hlavou kolony za zníženého tlaku oddestiluje fenol a spodom kolóny sa odoberá zmes — VII, obsahujúca 12 až 15 % hm. acetofenónu, 5 až 10 % hm. DMFK, 3 až 7 % hm. fenolu, 10 až 15 °/o dimérov AMS, 3 až 6 °/o hm. p-kumylfenyléteru, 20 až 25 % hm. p-kumylfenolu, 20 až 25 % hm. nedestilujúcich podielov pozostávajúcich z roznych kondenzačných produktov, síranu sodného, fenolátu sodného a iných. V praxi sa zmes — VII označuje ako fenolové smoly, alebo destilačné zvyšky z výroby fenolu kuménovým sposobom. Vo vačšine prípadov sa používajú ako zdroj energie.

Surový fenol — IV sa dalej čistí azeotropickou destiláciou s vodnou parou na kolóne 5, chemicky dočisťuje v reaktore 6. Rektifikáciou v kolóne 7 sa získá čistý fenol.

Termické štiepenie fenolových smól pri teplotách 200 až 400 °C za tvorby alfametylstyrénu a fenolu je popísané v DAS

105 878 a US pat. 3 391 198.

Zahrievanie smól s dehydratačným katalyzátorom pri teplotách 180 až 300 °C za zníženého tlaku je známe z DAS 1121 621. Pri zahrievaní sa dimetylfenylkarbinol dehydratuje na alfa-metylstyrén a časť p-kumylfenolu sa rozkládá na fenol a alfa-metylstyrén a časť p-kumylfenolu sa rozkládá na fenol a alfa-metylstyrén.

Fenolové smoly obsahujú fenolát sodný, síran sodný a iné anorganické látky. Tieto spósobujú koksovanie organických podielov a znižujú tak aktivitu ako aj živnost katalyzátorov. Odsolovanie fenolových smol a ich hydrogenačné štiepenie je popisované v DAS 1 219 035.

Je známe tiež termokatalytické štiepenie fenolových smól v přítomnosti róznych katalyzátorov, ako sú kyselina fosforečná, síran železitý, fosfor pentachlorid, hlinité soli karboxylových kyselin, fenolát hlinitý, železné spony a trietylfosforečnan pri teplotách 200 až 400 °C (DOS 1 793 163, US pat.

217 175, ZSSR patent 118 409, GB patent 1 169 291, DOS 1 493 508, ZSSR pat. 121796 a Jap. pat. 6 702 345).

Nevýhodou uvedených postupov je vysoká teplota spósobujúca malú životnost, katalyzátorov a vznik velmi pestrej zmesi látok, ktorá sa velmi ťažko dělí. Navýše deslačné zvyšky sú velmi viskózne až pevné, čo velmi sťažuje ich využívanie v praxi.

Izolácia p-kumylfenolu a jeho ďalšie využitie pre přípravu antioxidantov destiláciou fenolových smól na filmovej odparke pri tlaku 10 až 500 Pa je popísana v čs. AO 195 234.

Destiláciou podlá uvedeného AD sa získá frakcia obsahujúca 70 % hm. p-kumylfenolu. Kryštalizáciou z n-heptánu sa dá získat frakcia obsahujúca 82 % hm. p-kumylfenolu.

Nevýhodou uvedeného postupu je nízká čistota p-kumylfenolu — 70 alebo 80 °/o hm. Ďalšou jeho nevýhodou sú nízké výťažky p-kumylfenolu kryštalizáciou z n-heptánu, asi 50 až 60'%.

Základnými nedostatkami uvedených postupov je, že neriešia komplexně spracovanie destilačných zvyškov. Sú zamerané na premenu vedlajších produktov na fenol a alfa-metylstyrén za vyšších teplot a katalyzátorov, čo vedie vždy k vzniku vedlajších produktov.

Dalším velkým nedostatkom je velmi malá životnost pevných katalyzátorov a ťažkostí pri spracovaní nedestilujúceho podielu po oddestilovaní vzniklých látok fenolu a alfa-metylstyrénu. Tento bývá velmi viskózny (pri vysokých teplotách okolo 150 °CJ a obsahuje značnú časť zuholnatenej organickej hmoty, čo spósobuje zanášanie výměnných ploch destilačných zariadení kolon.

Dalším podstatným nedostatkom uvedených postupov je, že jednostupňovou destiláciou nie je možné izolovat čistý alfametylstyrén, acetofenón alebo p-kumylfenol požadovanej čistoty. Počas dostilácie dochádza k postupnému rozkladu kondenzačných produktov, počas celej doby destilácie. Izolované produkty obsahujú potom všetky zložky termického rozkladu.

Zvlášť neumožňujú izoláciu acetofenónu, pre jeho rovnaký bod varu ako má dimetylfenylkarbinol, ktorý je potřebné před destilačným delením odstrániť. V inom případe sa móže destilačne získat len zmes acetofenónu a dimetylfenylkarbinolu.

Uvedené nedostatky odstraňuje spósob komplexného spracovania fenolových smól a izolácia alfametylstyrénu, acetofenónu, dimérov alfastyrénu a p-kumylfenolu podlá vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že sa z fenolových smól za zníženého tlaku alebo za zníženého tlaku v přítomnosti vodnej páry alebo destiláciou s vodnou parou oddelia alfametylstyrén, acetofenón a p-kumylfenol ako aj ostatně destilujúce zložky od nedestilovatelných podielov smól.

Rektifikačným spósobom sa takto získá nástrek určený pre izoláciu alfametylstyrénu a acetofenónu, ktorý obsahuje okrem už uvedených látok ako nežiadúce prímesy fenol a dimetylfenylkarbinol. Tento nástrek sa vedie cez reaktor naplněný katalyzátorom, kde sa pri teplote 180 až 320 °C s výhodou 220 až 260 °C dehydratuje dimetylfenylkarbinol na alfametylstyrén. Z reakčnej zmesi, ktorá v podstatě obsahuje alfametylstyrén, acetofenón a fenol sa extrahuje fenol a rektifikačne sa izoluje čistý alfametylstyrén a acetofenón.

Parakumylfenol a diméry alfametylstyrénu sa získavajú rektifikačne za tlaku 0,1 kPa až 10 kPa na ďalšej kolóne, pričom sa izolované diméry alfametylstyrénu móžu rozkládá! v reaktore naplnenom katalyzátorom pri teplote 250 až 430 °C s výhodou 340—380 °C na alfametylstyrén alebo sa použijú k organickým syntézám.

Parakumylfenol izolovaný rektifikačne sa móže pre zvláštně účely, napr. farmaceutický priemysel dočisťovať kryštalizáciou v zmesi uhfovodíkov s počtom uhlíkov Cs až C6 alebo extrakciou hydroxidom sodným alebo draselným.

Výhody izolácie alfametylstyrénu, acetofenónu, dimérov alfametylstyrénu a p-kumylfenolu podl'a vynálezu sú zřejmé z nasledujúceho postupu.

Fenolové smoly sa nastrekujú do kolony 5 (obr. č. 1), kde za tlaku 0,6 až 60 kPa a teploty 220 až 240 C a refluxnom pomere 1 sa oddělí destilujúca časť od nedestilujúcej, alebo sa nastrekujú do kolony 1 (obr. č. 2j, kde za tlaku 5 až 20 kPa a refluxnom pomere 2 sa oděli acetofenónová frakcia od dimérov alfametylstyrénu, p-kumylfenolu a nedestilujúcich podielov. Do kolony 5 (obr. lj je výhodné privádzať vodnú páru v množstve 20 až 30 °/o hm. na fenolové smoly, za účelom potlačenia vedlejších reakcií a urýchlenia oddestilovania destilujúcich podielov, alebo prehriatu vodnú páru pri atmosferickom alebo zvýšenom tlaku pri teplote v kolóne 240 až 270 °C za účelom vystripovania destilujúcich podielov.

Destilujúca časť z kolony 5 pozostávajúca z alfametylstyrénu, acetofenónu, dimetylfenylkarbinolu a dimérov alfametylstyrénu, parakumylfenoléteru a p-kumylfenolu sa dělí na kolóne 1 (obr. lj o velkosti 20 TP, pri tlaku 5 až 20 kPa a refluxnom pomere 5 tak, že hlavou kolony sa odoberá acetofenónová frakcia pozostávajúca z alfametylstyrénu fenolu, acetofenónu a dimetylfenylkarbinolu a spodom zmes pozostávajúca z dimérov alfametylstyrénu, p-kumylfenyléteru a p-kumylfenolu.

Acetofenónová frakcia z kolony (obr. 1 a na obr. 2] sa nastrekuje do reaktora 2, kde sa súčasne nastrekuje 15 až 20 % vody na acetofenónovú frakciu. Reaktor obsahuje katalyzátor pozostávajúci z aktivovaného AI2O3 alebo aktivovaných 10 % HCI prírodných aluminosilikátov pozostávajúcich z hydratovaného kremičitanu hlinitého alebo aktivovaného AI2O3 kysličníka zirkoničitého alebo molybdenového. Pri teplote katalyzátorového lóžka 220 až 250 °C sa dimetylfenylkarbinol kvantitativné dehydratuje na alfametylstyrén. Pri výstupe z reaktora 2 (obr. 1, obr. 2) sa zo zmesi pozostávajúcej z alfametylstyrénu, acetofenónu a fenolu extrahuje fenol lúhom v extrakčnom zariadení 3. Fenolu zbavená zmes pozostávajúca v podstatě z alfametylstyrénu a acetofenónu sa dělí na kolóne 40 až 60 TP tlaku 5 až 20 kPa a refluxnom pomere 10. Do extrakcie v extraktore 3 sa može viesť aj alfametylstyrén vzniklý rozkladom dimérov alfametylstyrénu v reaktore 7 a organická frakcia z azeotropickej destilácie fenolu.

Odtah z kolony 1 (obr. 1) pozostávajúci z dimérov alfametylstyrénu, p-kumylfenyléteru a p-kumylfenolu sa dělí na kolóne 6 alebo sa vedie do kolony 5 (obr. 2), kde sa tieto oddelia od nedestilujúcich podielov. Destilujúce podiely sa destilujú v kolóne 6 (obr. 1, obr. 2) o velkosti 30 až 40 TP pri refluxnom pomere 8 a tlaku 0,5 až 50 kPa. Získá sa frakcia dimérov alfametylstyrénu, ktorá sa použije k dalším organickým syntézám alebo sa vedie po predohriatí na 340 až 360 °C cez reaktor naplněný aktivovaným AI2O3, prírodnými aluminosilikátmi aktivovanými 10 % HCI alebo aktivovaným AI2O3 obsahujúcim 5 až 25 % kysličníka zirkoničitého, alebo 15 až 30 °/o kysličníka molybdénového. Do reaktora sa privádza na potlačenie vedlajších reakcií 15 až 30 % vodnej páry. Rozkladom dimérov vzniklý alfametylstyrén sa vedie do extrakcie fenolu 3.

Destiláciou získaný p-kumylfenol na kolóne 6 (obr. 1, obr. 2] o čistotě 96 až 97 % hm. sa čistí pre potřeby farmaceutického priemyslu kryštalizáciou jeho zmesi uhl'ovodíkov Cs a C6. Využívá sa poznatok, že rozpustnost čistého p-kumylfenolu pri 20 °C v zmesi uhlovodíkov Cs až C6 je prakticky nulová.

Parakumylfenol o čistotě 96 až 97 % hm. sa zmieša so zmesou uhlovodíkov s počtom uhlíkov Cs a Ca v pomere 1:1. Zmes sa zahřeje na teplotu 60 až 70 °C, nechá sa za miešania postupné vychladnúť na teplotu 20 °C. Pri teplote 20 °C sa vykryštalizuje p-kumylfenol, ktorý sa oddělí pomocou odstředivky.

Výhodné je čistenie p-kumylfenolu aj jeho extrakciou s hydroxidom draselným a to tak, že p-kumylfenol z kolony 6 o čistotě 96 až 97 % hm. sa dá do extraktora 3 obsahujúceho zmes alfametylstyrénu a acetofenónu po extrakcii fenolu v pomere 1:1. Po rozpuštění p-kumylfenolu sa přidá 10 %-ný hydroxid sodný, alebo draselný. Vzniknú dve vrstvy. Spodná obsahujúca velmi čistý roztok draselnej, alebo sodnej soli p-kumylfenolu a horná, zmes alfametylstyrénu, acetofenónu a extrahovaných nečistot.

Přednost spracovania destilačných zvyškov z výroby fenolu kuménovým sposobom podfa vynálezu je zřejmá z nasledovných príkladov.

Příklad 1

Na kolóne o 10 TP (odpovedá koloně¹ 5 — obr. lj a refluxnom pomere 1, za tlaku 50 kPa sa rozdestiluje 2000 g fenolových smol. Počas destilácie sa do banky privádza vodná para v množstve 20 % hm. na fenolové smoly. Teplota v banke je 230 až 260 °C.

Získá sa 1 900 g destilátu pozostávajúceho zo 400 g vody a 1 500 g organickej frakcie o zložení:

kumén	hm. 2,2
alfametylstyrén	5,3
acetofenón	16,63
dimetylfenylkarbinol	8,0
XI	0,8
fenol	11,14
dimery alfametylstyrénu	19,26
parakumylfenyléter	6,03
parakumylfenol	30,2
X2	0,7

Uvedená zmes sa dělí na kolóne o 20 TP (odpovedá kolóne 1 — obr. 1), tlaku 10 kPa a refluxnom pomere 6. Získá sa acetonová trakcia o zložení:

hm.

kumén 5,8 alfametylstyrén 7,4 acetofenón 42,8 dimetylfenylkarbinol 18,1 xi 1,86 fenol 23,2 diméry alfametylstyrénu 0,43 parakumylfenyléter 0,1 parakumylfenol 0,16

Acetonová frakcia sa nastrekuje v množstve 100 g do skleného reaktora obsahujúceho aktívny AI2O3 pri teplote 240 až 260 °C. Do reaktora sa súčasne privádza na zabránenie koksovania a priebehu vedlajších reakcií 18 g vodnej páry.

Zo zmesi po výstupe z reaktora sa extrahuje 10 %-ným vodným roztokom hydroxidu sodného fenol. Fenolu zbavená acetofenónová frakcia o zložení:

	hm.
kumén	7,8
alfametylstyrén	31,2
dimetylfenylkarbinol	0,008
X	2,15
diméry alfametylstyrénu	0,56
parakumylfenyléter	0,13
pyrakumylfenol	0,21

sa destiluje na kolóne o 60 TP, tlaku 13,5 kPa a refluxnom pomere 10. Najskór sa oddestiluje kumén-alfametylstyrénová frakcia a potom čistý alfametylstyrén o zložení:

	hm.
kumén	0,2
alfametylstyrén	99,73
X	0,05
acetofenón	0,02

výťažok činí 70 % hm. na póvodný alfametylstyrén.

Pokračováním v destilácii za neměnných podmienok oddestiluje sa alfametylstyrén-acetofenónová frakcia a nakoniec čistý acetofenón o zložení:

	hm.
alfametylstyrén	0,05
acetofenón	99,87
dimetylfenylkarbinol	0,01
X	0,04

Destilačný zbytok po oddestilování acetofenónovej frakcie o zložení:

	hm.
fenol	0,2
diméry alfametylstyrénu	34,3
parakumylfenyléter	10,6
parakumylfenol	52,6
X	1,2
neidentif.	1,1

sa destiluje na kolóne o 30 TP, refluxnom pomere 10 a tlaku 1,5 kPa.

Získá sa frakcia dimérov alfametylstyrénu a p-kumylfenyléteru, ktorá sa vedle cez skleněný reaktor naplněný prírodným aluminosilikátom aktivovaným 10 % HC1 pri teplote 330 až 350 °C. Do reaktora sa privádza vodná para v množstve 20 % na diméry alfametylstyrénu.

Prechodom cez reaktor sa diméry rozložia na alfametylstyrén a parakumylfenyléter na alfametylstyrén a fenol. Účinnost rozkladu dimérov alfametylstyrénu sa alfametylstyrén je 90 °/o. Zmes pozostávajúca z alfametylstyrénu, fenolu a malého množstva dimérov alfametylstyrénu sa spojí s acetofenónovou frakciou a použije k izolácii alfametylstyrénu.

Pokračováním v destilácii za nezměněných podmienok sa získá čistý parakumylfenol o zložení:

	hm.
acetofenón	0,02
diméry alfametylstyrénu	1,55
parakumylfenyléter	0,57
parakumylfenol	97,05
X	0,81
Získaný parakumylfenol	sa zmieša :

zmesou uhlovodíkov s počtom uhlíkov Cs a Ce v pomere 1:1a zahřeje sa na 60 °C do úplného rozpustenia p-kumylfenolu. Zmes sa nechá za miešania vychladnut na 20 °C. Vykrystalizovaný p-kumylfenol sa odsaje pomocou frity. Získaný p-kumylfenol má čistotu 99,97 °/o hm.

Příklad 2

Do banky sa dá 2000 g fenolových smol, ktoré sa vyhrejú na teplotu 250 až 260 °C. Na dno banky sa privádza nasýtená vodná para. Vystripované uhlovodíky s vodnou parou kondenzujú v chladiči a zhromaždujú sa v banke.

Získá sa 2900 g destilátu, ktorý pozostáva z 1 500 g vody a 1 400 g organiky o zložení:

	hm.
mezityloxid	0,92
kumén	1,86
alfametylstyrén	8,63
acetofenón	18,87

dimetylfenylkarbinol	10,75
fenol	11,36
diméry alfametylstyrénu	22,26
p-kumylfenyléter	4,35
p-kumylfenol	20,29
X	0,70
Z organickej frakcie sa oddestiluje za pod-
mienok uvedených v příklade	1 acetofenó
nová frakcia 0 zložení:	hm.
mezityloxid	1,7
kumén	3,5
alfametylstyrén	16,28
acetofenón	35,40
dimetylfenylkarbinol	20,18
fenol	19,54
diméry alfametylstyrénu	0,52
p-kumylfenyléter	0,12
p-kumylfenol	0,20

ktorá sa vedie skleněný reaktor pri 240 až 250 °C naplněný prírodným aluminosilikátom pozostávajúcim z hydratovaného kremičitanu hlinitého s obsahom 5 až 10 % bentonitu sodného aktivovaného 10 % HC1. Do reaktora sa privádza 20 % vodnej páry na acetofenónovú frakciu. Po výstupe z reaktora sa z acetofenónovej frakcie extrahuje fenol vodným roztokom hydroxidu sodného. Po oddělení vodnej fázy sa získá organická frakcia o zložení:

hm.

kumén 5,48 alfametylstyrén 43,8 acetofenón 47,3 diméry alfametylstyrénu 0,66 p-kumylfenyléter 0,16 p-kumylfenol 0,22 x 2,38

Zmes sa rozdestiluje na kolóne o 60 TP, refluxnom pomere 12 a tlaku 15 kPa. Izoluje sa kumén — alfametylstyrénová frakcia čistý alfametylstyrén medzifrakcia alfametylstyrén — acetofenónová a čistý acetofenón.

Izolovaný alfametylstyrén má zloženie:

hm.

kumén 0,18 alfametylstyrén 99,76 x 0,039

ACF 0,018

Destilačný zvyšok po oddestilovaní acetofenónovej frakcie pozostávajúci z dimérov alfametylstyrénu, p-kumylfenyléteru a p-kumylfenolu sa rozdestiluje na kolóne o 30 TP za podmienok uvedených v příklade 1 tak, že sa izoluje frakcia dimérov alfametylstyrénu a čistý p-kumylfenol.

Získaný p-kumylfenol má zloženie:

	hm.
acetofenón	0,015
p-kumylfenyléter	0,52
diméry alfametylstyrénu	1,35
p-kumylfenol	97,56
x	0,56

p-kumylfenol sa opat zmieša s acetofenónovou frakciou po extrakcii fenolu o zložení:

	hm.
kumén	5,48
alfametylstyrén	43,8
acetofenón	47,3
diméry alfametylstyrénu	0,66
p-kumylfenyléter	0,16
p-kumylfenol	0,22
X	2,38

Po rozpuštění p-kumylfenolu sa zmes extrahuje 20 %-ným vodným roztokom hydroxidu draselného. Do vodnej fázy přejde p-kumylfenol vo formě draselnej soli, nečistoty do vrchnej organickej fázy. Organická fáza sa po oddělení vodnej vrstvy použije k izolácii alfametylstyrénu a acetofenónu.

Rozkladom vodnej vrstvy s H2SO4 bol izolovaný p-kumylfenol o čistotě 99,8 % hm. Příklad 3

Z 2 000 g smol sa pdestiluje acetofenónová frakcia na kolóne o 30 TP, refluxnom pomere 5 a tlaku 6,5 kPa. Získá sa 573 g destilátu o zložení:

	hm.
kumén	2,3
alfametylstyrén	9,24
acetofenón	46,4
dimetylfenylkarbinol	17,7
fenol	23,9
diméry alfametylstyrénu	0,12
p-kumylfenyléter	0,08
p-lumylfenol	0,15

ktorý sa nastrekuje pri teplote 230 až 240 °C do skleněného reaktora naplněného s aktívnym AI2O3 obsahujúcim 15 % kysličníka zirkoničitého a 5 % kysličníka molybdenového. Na zabránenie vedlajších reakcií sa privádza do reaktora 15 % vodnej páry na acetofenónovú frakciu. Po výstupe z reaktora sa zo zmesi extrahuje fenol. Po oddělení vodnej fázy sa organická frakcia destiluje na kolóne o 60 TP, refluxnom pomere 10 a tlaku 13 kPa za podmienok uvedených v příklade 1.

Izolovaný alfametylstyrén má zloženie:

	hm.
kumén	0,15
alfametylstyrén	99,8
x	0,04
acetofenón	0,008
Pokračováním v destilácii	za nezmene-

ných podmienok sa získá alfametylstyrén-acetofenónová frakcia a nakoniec čistý acetofenón o zložení:

Claims (8)

1. PREDMET

   1. Sposob výroby čistého alfametylstyrénu, acetofenónu a parakumylfenolu, z destilačných zvyškov z výroby fenolu z kuménu, vyznačujúci sa tým, že destilačné zvyšky sa postupné alebo jednorázovo oddelia rektifikačne za tlaku 0,1 až 30 kPa s výhodou 0,5 až 20 kPa od nedestilujúcej smoly tak, že pri postupnom vzraste destilačnej teploty v jednej rektifikačnej kolóne alebo v případe kontinuálneho postupu s výhodou vo viacerých rektifikačných kolonách sa najprv získá frakcia určená na rektifikačné získavanie čistého acetofenónu a alfametylstyrénu, z ktorej sa odstráni dehydratáciou dimetylfenylkarbinol a/alebo extrakciou fenol, potom sa získá frakcia obsahujúca prevažne diméry alfametylstyrénu určená na rozklad týchto alebo k iným organickým syntézám, ako posledná sa získá frakcia obsahujúca prevažne parakumylfenol, ktorá sa móže připadne podrobit dočisteniu rektifikačným a/alebo extrakčným a/alebo kryštalizačným spósobom.
2. 2. Spósob podía bodu 1 vyznačujúci sa tým, že destilujúca část sa rozdělí na rektifikačnej kolóne s 10 až 30 teoretickými etážemi za tlaku 5 až 30 kPa s výhodou 10 až 20 kPa a refluxnom pomere 2 až 10 s výhodou 6 až 8 na frakciu určenú pře izoláciu acetofenónu a frakciu určenú pre izoláciu dimérov alfametylstyrénu a p-kumylfenolu.
3. 3. Spósob pódia bodu 1 vyznačujúci sa tým, že nástrek určený na rektifikačne získanie acetofenónu a alfametylstyrénu sa pódia požiadaviek na kvalitu čistého acetofenónu dehydratuje pri teplote 180 až 320 °C s výhodou 220 až 260 °C a tlaku 50 kPa až 1 MPa s výhodou 0,1 MPa až 0,5 MPa na katalyzátore pozostávajúcom z aktívneho AI2O3 obsahujúceho 5 až 20 % kysličníka zirkoničitého a 10 až 15 % kysličníka mo12

   hm. alfametylstyrén 0,07 acetofenón 99,85 dimetylfenylkarbinol 0,01 x 0,018

   Fenolové smoly po oddestilovaní acetofenónovej frakcie sa destilujú na filmovej odparke. Získá sa 970 g destilátu, ktorý sa destiluje ďalej na kolóne o 40 TP, refluxnom pomere 10 a tlaku 2,6 kPa.

   Získá sa frakcia dimérov alfametylstyrénu a čistý p-kumylfenol o zložení:

   hm. acetofenón 0,02 diméry alfametylstyrénu 1,30 p-kumylfenyléter 0,25 p-kumylfenol 98,23 X 0,20

   ynAlezu lybdénového a/alebo prírodných alumosilikátov pozostávajúcich z hydratovaného kremičitanu hlinitého aktivovaných 10 % HC1.
4. 4. Spósob pódia bodu 1 a 3 vyznačujúci sa tým, že do dehydratačného reaktora sa súčasne s nástrekom suroviny alebo oddelene přidává vodná para v množstve 5 až 30 % s výhodou 15 až 20 % hm. na nástrek.
5. 5. Spósob pódia bodu 1 vyznačujúci sa tým, že diméry alfametylstyrénu získané rektifikačne sa rozkladajú pri teplote 250 až 430 °C s výhodou 340 až 380 °C a tlaku 50 kPa až 1,0 MPa s výhodou 0,1 až 0,5 MPa na katalyzátore pozostávajúcom z aktívneho AI2O3 obsahujúceho 5 až 20 % kysličníka zirkoničitého a 10 až 15 % kysličníka molybdenového alebo aktívneho AI2O3 a/alebo prírodných alumosilikátov pozostávajúcich z hydratovaného kremičitanu hlinitého aktivovaných 10 % HC1.
6. 6. Spósob podía bodu 1 vyznačujúci sa tým, že rektifikačne získaný parakumylfesa ďalej čistí kryštalizáciou zo zmesi uhl’ovodíkov s počtom uhlíkov Ci až C7 pri teplotách 20 až 70 C.
7. 7. Spůsob pódia bodu 1 vyznačujúci sa tým, že rektifikačne získaný pairakumylfenol sa čistí rozpúšťaním vo frakcií určenej na výrobu alfametylstyrénu a acetofenónu zbavenej fenolu a extrahuje sa 5 až 30 % s výhodou 10 až 20 % roztokom hydroxidu sodného alebo hydroxidu draselného a takto získané soli sa rozkladajú kyselinami.
8. 8. Spósob pódia bodu 1 vyznačujúci sa tým, že nástrek určený na výrobu alfametylstyrénu a acetofenónu sa po odstránení dímetylfenylkarbinolu a/alebo fenolu rozdělí rektifikačne na čistý alfametylstyrén a acetofenón v kolóne s 30 až 100 teoretickými etážami s výhodou 40 až 80 teoretickými etážami pri tlaku 0,1 až 30 kPa s výhodou 6 až 18 kPa.