CS242259B1 - Pure alphamethylstyrene,acetophenone and paracumylphenone production method from distillation residues from phenol and cumene production - Google Patents

Description

ČESKOSLOVENSKÁ SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA (19) POPIS VYNALEZU K AUTORSKÉMU osvedčeniu 242259 (Π) (11) (22) Přihlášené 16 12 83(21) (PV 9524-83) (51) Int. Cl.4 C 07 C 37/08 (40) Zverejnené 31 08 85 ÚflAO PRO VVNÁLSZY A OBJW (45) Vydané 15 09 87 (75] KOVAL· JÁN ing.; KOPERNICKÝ IVAN RNDr. ing. CSc.;

Autor vynálezu MIKULA OLDŘICH ing. CSc.; MASAROVIČ FRANTIŠEK Ing.,' SCHWARZ FRANTIŠEK ing. CSc.; TOMCÍK KAZIMÍR ing. CSc.;ĎURĎOVIČ PETER RNDr.; KŘIŽKA PAVEL ing.;

DANILLA FRANTIŠEK ing.; TATRANSKÝ IVAN ing., BRATISLAVA (54) Sposob výroby čistého alfametylstyréuu, acetofenónn a parakumylfenoluz destilačných zvyškov z výroby fenolu z kuménu 1

Predmetom vynálezu je izolácia alfa-me-tylstyrénu, acetofenónu, dimérov alfame-tylstyrénu a p-kumylfenolu z destilačnýchzvyškov vznikajúcich při výrobě fenolu ku-ménovým sposobom.

Pri výrobě fenolu kuménovým sposobom.oxiduje sa kumén na kuménhydroperoxidvzduchom pri tlaku 400 až 600 kPa a teplo-aách 110 až 120 °C. Koncentrácia kumén-hydroperoxidu v oxidačnej zmesi bývá oby-čajne 20 až 25 % hm. Nezoxidovaný kuménsa odstraní destilačne za nízkého tlaku. Kon-centrovaný 89 až 92 %-ný kuménhydrope-roxid obsahujúci 6 až 8 % hm. dimetylfe-nylkarbinolu, 1 až 1,5 % hm. acetofenónu amenej ako 0,2 % hm. alfa-metylstyrénu sarozkládá s kyslými katalyzátormi obyčajnes kyselinou sírovou. Rozkladom vznikajú zkuménhydroperoxidu fenol a aceton akohlavně produkty a alfa-metylstyrén, aceto-fenón, dimetylfenylkarbinol, diméry alfa--metylstyrénu, p-kumylfenol, mezityloxid,benzofurány, forón, diacetónalkohol a inéako vedfajšie produkty. V praxi sa táto zmesoznačuje ako rozkladná zmes.

Izolácia čistého acetonu a fenolu sa pre- vádza destilačne, obyčajne sposobom zná- zorněným na obr. 3.

Na kolóne 1 sa oddělí surový aceton — 1 od surového fenolu — II. Surový acetón — 2 I sa ďalej čistí destilačne na koloně 2.Hlavou kolony sa pri refluxnom pomere 6až 10 odoberá čistý acetón — III, spodomkolony voda, fenolát sodný a časť uhfovo-díkov o vyššom bode varu ako aceton ainé. Do tejto kolony sa obyčajne nastreku-je tiež vodný roztok hydroxidu sodného —·VI na extrakciu fenolu a neutralizáciu pří-tomných organických kyselin ako sú kyse-lina octová a mravčia.

Surový fenol — II sa nastrekuje na ko-lonu 3, kde sa oddestiluje surový fenol — IVspolu s látkami o nižšom bode varu od vyš-šie vrúcich ako sú diméry alfa-metylstyré-nu, acetofenón, dimetylfenylkarbinol, p-ku-mylfenylester, p-kumylfenol, benzofurány ainých nedestilujúcich kondenzačných pro-duktov — V. 4 V praxi sa tieto látky o vyššom bode va-ru ako fenol obyčajne destilujú na kolóne4, kde sa hlavou kolony za zníženého tla-ku oddestiluje fenol a spodom kolóny saodoberá zmes — VII, obsahujúca 12 až 15 %hm. acetofenónu, 5 až 10 % hm. DMFK, 3až 7 % hm. fenolu, 10 až 15 °/o dimérov AMS,3 až 6 °/o hm. p-kumylfenyléteru, 20 až 25 %hm. p-kumylfenolu, 20 až 25 % hm. nedesti-lujúcich podielov pozostávajúcich z roznychkondenzačných produktov, síranu sodného,fenolátu sodného a iných. V praxi sa zmes 242259 242259 — VII označuje ako fenolové smoly, alebodestilačné zvyšky z výroby fenolu kuméno-vým sposobom. Vo vačšine prípadov sa po-užívajú ako zdroj energie.

Surový fenol — IV sa dalej čistí azeo-tropickou destiláciou s vodnou parou na ko-loně 5, chemicky dočisťuje v reaktore 6.Rektifikáciou v kolóne 7 sa získá čistý fe-nol.

Termické štiepenie fenolových smól priteplotách 200 až 400 °C za tvorby alfame-tylstyrénu a fenolu je popísané v DAS 1 105 878 a US pat. 3 391 198.

Zahrievanie smol s dehydratačným kata- lyzátorom pri teplotách 180 až 300 °C zazníženého tlaku je známe z DAS 1121 621.Pri zahrievaní sa dimetylfenylkarbinol de-hydratuje na alfa-metylstyrén a časť p-ku-mylfenolu sa rozkládá na fenol a alfa-me-tylstyrén a časť p-kumylfenolu sa rozkládána fenol a alfa-metylstyrén.

Fenolové smoly obsahujú fenolát sodný,síran sodný a iné anorganické látky. Tie-to spósobujú koksovanie organických po-dielov a znižujú tak aktivitu ako aj živnostkatalyzátorov. OdsolOvanie fenolových smola ich hydrogenačné štiepenie je popisova-né v DAS 1 219 035.

Je známe tiež termokatalytické štiepeniefenolových smol v přítomnosti roznych ka-talyzátorov, ako sú kyselina fosforečná, sí-ran železitý, fosfor pentachlorid, hlinité so-li karboxylových kyselin, fenolát hlinitý, že-lezné spony a trietylfosforečnan pri teplo-tách 200 až 400 °C (DOS 1 793 163, US pat. 2 217 175, ZSSR patent 118 409, GB patent1 169 291, DOS 1 493 508, ZSSR pat. 121796a Jap. pat. 6 702 345).

Nevýhodou uvedených postupov je vyso-ká teplota spósobujúca malá životnost, ka-talyzátorov a vznik velmi pestrej zmesi lá-tok, ktorá sa velmi ťažko dělí. Navýše des-lačné zvyšky sú velmi viskózne až pevné,čo velmi sťažuje ich využívanie v praxi.

Izolácia p-kumylfenolu a jeho ďalšie vy-užitie pre přípravu antioxidantov destilá-ciou fenolových smol na filmovej odparkepri tlaku 10 až 500 Pa je popísana v čs. AO195 234.

Destiláciou podlá uvedeného AD sa zís-ká frakcia obsahujúca 70 % hm. p-kumyl-fenolu. Kryštalizáciou z n-heptánu sa dá zís-kat frakcia obsahujúca 82 % hm. p-kumyl-fenolu.

Nevýhodou uvedeného postupu je nízkáčistota p-kumylfenolu — 70 alebo 80 °/o hm.Ďalšou jeho nevýhodou sú nízké výtažky p--kumylfenolu kryštalizáciou z n-heptánu, asi50 až 60'%. Základnými nedostatkami uvedených po-stupov je, že neriešia komplexně spracova-nie destilačných zvyškov. Sú zamerané napremenu vedlajších produktov na fenol aalfa-metylstyrén za vyšších teplot a kataly-zátorov, čo vedie vždy k vzniku vedlajšíchproduktov. Ďalším velkým nedostatkom je velmi ma- lá životnost pevných katalyzátorov a ťaž-kostí pri spracovaní nedestilujúceho podie-lu po oddestilovaní vzniklých látok fenolua alfa-metylstyrénu. Tento bývá velmi vis-kózny (pri vysokých teplotách okolo 150 °Cja obsahuje značnú časť zuholnatenej orga-nickej hmoty, čo sposobuje zanášanie vý-měnných ploch destilačných zariadení ko-lon. Ďalším podstatným nedostatkom uvede-ných postupov je, že jednostupňovou des-tiláciou nie je možné izolovat čistý alfame-tylstyrén, acetofenón alebo p-kumylfenolpožadovanej čistoty. Počas dostilácie do-chádza k postupnému rozkladu kondenzač-ných produktov, počas celej doby destilácie.Izolované produkty obsahujú potom všetkyzložky termického rozkladu.

Zvlášť neumožňujú izoláciu acetofenónu,pre jeho rovnaký bod varu ako má dimetyl-fenylkarbinol, ktorý je potřebné před des-tilačným delením odstrániť. V inom případesa móže destilačne získat len zmes acetofe-nónu a dimetylfenylkarbinolu.

Uvedené nedostatky odstraňuje spósobkomplexného spracovania fenolových smola izolácia alfametylstyrénu, acetofenónu,dimérov alfastyrénu a p-kumylfenolu podlávynálezu, ktorého podstata spočívá v tom,že sa z fenolových smol za zníženého tlakualebo za zníženého tlaku v přítomnosti vod-nej páry alebo destiláciou s vodnou parouoddelia alfametylstyrén, acetofenón a p-ku-mylfenol ako aj ostatně destilujúce zložkyod nedestilovatefných podielov smól.

Rektifikačným spósobom sa takto získánástrek určený pre izoláciu alfametylstyré-nu a acetofenónu, ktorý obsahuje okrem užuvedených látok ako nežiadúce prímesy fe-nol a dimetylfenylkarbinol. Tento nástreksa vedie cez reaktor naplněný katalyzáto-rom, kde sa pri teplote 180 až 320 °C s vý-hodou 220 až 260 °C dehydratuje dimetyl-fenylkarbinol na alfametylstyrén. Z reakč-nej zmesi, ktorá v podstatě obsahuje alfa-metylstyrén, acetofenón a fenol sa extrahu-je fenol a rektifikačne sa izoluje čistý alfa-metylstyrén a acetofenón.

Parakumylfenol a diméry alfametylstyré-nu sa získavajú rektifikačne za tlaku 0,1kPa až 10 kPa na ďalšej kolóne, pričom saizolované diméry alfametylstyrénu móžurozkládat v reaktore naplnenom katalyzá-torom pri teplote 250 až 430 °C s výhodou340—380 °C na alfametylstyrén alebo sa po-užijú k organickým syntézám.

Parakumylfenol izolovaný rektifikačne samóže pre zvláštně účely, napr. farmaceutic-ký priemysel dočisťovať kryštalizáciou vzmesi uhfovodíkov s počtom uhlíkov Cs ažC6 alebo extrakciou hydroxidom sodným a-lebo draselným. Výhody izolácie alfametylstyrénu, aceto- fenónu, dimérov alfametylstyrénu a p-ku- mylfenolu podl'a vynálezu sú zřejmé z na- sledujúceho postupu. 242259

Fenolové smoly sa nastrekujú do kolony5 (obr. č. 1), kde za tlaku 0,6 až 60 kPaa teploty 220 až 240 C a refluxnom pomě-re 1 sa oddělí destilujúca časť od nedesti-lujúcej, alebo sa nastrekujú do kolony 1(obr. č. 2), kde za tlaku 5 až 20 kPa a re-fluxnom pomere 2 sa oděli acetofenónováfrakcia od dimérov alfametylstyrénu, p-ku-mylfenolu a nedestilujúcich podielov. Dokolony 5 (obr. 1) je výhodné privádzať vod-nú páru v množstve 20 až 30 °/o hm. na fe-nolové smoly, za účelom potlačenia vedlej-ších reakcií a urýchlenia oddestilovaniadestilujúcich podielov, alebo prehriatu vod-nú páru pri atmosferickom alebo zvýšenomtlaku pri teplote v kolóne 240 až 270 °C zaúčelom vystripovania destilujúcich podie-lov.

Destilujúca časť z kolony 5 pozostávajúcaz alfametylstyrénu, acetofenónu, dimetylfe-nylkarbinolu a dimérov alfametylstyrénu,parakumylfenoléteru a p-kumylfenolu sadělí na kolóne 1 (obr. lj o velkosti 20 TP,pri tlaku 5 až 20 kPa a refluxnom pomere5 tak, že hlavou kolony sa odoberá aceto-fenónová frakcia pozostávajúca z alfametyl-styrénu fenolu, acetofenónu a dimetylfenyl-karbinolu a spodom zmes pozostávajúca zdimérov alfametylstyrénu, p-kumylfenyléte-ru a p-kumylfenolu.

Acetofenónová frakcia z kolony (obr. 1 ana obr. 2] sa nastrekuje do reaktora 2, kdesa súčasne nastrekuje 15 až 20 % vody naacetofenónovú frakciu. Reaktor obsahujekatalyzátor pozostávajúci z aktivovanéhoAI2O3 alebo aktivovaných 10 % HC1 prírod-ných aluminosilikátov pozostávajúcich zhydratovaného kremičitanu hlinitého aleboaktivovaného AI2O3 kysličníka zirkoničitéhoalebo molybdenového. Pri teplote katalyzá-torového lóžka 220 až 250 °C sa dimetylfe-nylkarbinol kvantitativné dehydratuje naalfametylstyrén. Pri výstupe z reaktora 2(obr. 1, obr. 2) sa zo zmesi pozostávajúcejz alfametylstyrénu, acetofenónu a fenoluextrahuje fenol lúhom v extrakčnom zaria-dení 3. Fenolu zbavená zmes pozostávajúcav podstatě z alfametylstyrénu a acetofenónusa dělí na kolóne 40 až 60 TP tlaku 5 až20 kPa a refluxnom pomere 10. Do extrakciev extraktore 3 sa móže viesť aj alfametyl-styrén vzniklý rozkladom dimérov alfame-tylstyrénu v reaktore 7 a organická frakciaz azeotropickej destilácie fenolu.

Odtah z kolony 1 (obr. 1) pozostávajúciz dimérov alfametylstyrénu, p-kumylfenyl-éteru a p-kumylfenolu sa dělí na kolóne 6alebo sa vedie do kolony 5 (obr. 2), kde satieto oddelia od nedestilujúcich podielov.Destilujúce podiely sa destilujú v kolóne 6(obr. 1, obr. 2} o velkosti 30 až 40 TP prirefluxnom pomere 8 a tlaku 0,5 až 50 kPa.Získá sa frakcia dimérov alfametylstyrénu,ktorá sa použije k dalším organickým syn-tézám alebo sa vedie po predohriatí na 340až 360 °C cez reaktor naplněný aktivova-ným AI2O3, prírodnými aluminosilikátmi aktivovanými 10 % HC1 aleho aktivovanýmAI2O3 obsahujúcim 5 až 25 % kysličníkazirkoničitého, alebo 15 až 30 °/o kysličníkamolybdénového. Do reaktora sa privádzana potlačenie vedfajších reakcií 15 až 30 %vodnej páry. Rozkladom dimérov vzniklýalfametylstyrén sa vedie do extrakcie feno-lu 3.

Destiláciou získaný p-kumylfenol na ko-lóne 6 (obr. 1, obr. 2) o čistotě 96 až 97 %hm. sa čistí pre potřeby farmaceutickéhopriemyslu kryštalizáciou jeho zmesi uhl'o-vodíkov C5 a C6. Využívá sa poznatok, žerozpustnost čistého p-kumylfenolu pri 20 °Cv zmesi uhlovodíkov Có až C6 je praktickynulová.

Parakumylfenol o čistotě 96 až 97 % hm.sa zmieša so zmesou uhlovodíkov s počtomuhlíkov C5 a Ca v pomere 1:1. Zmes sa za-hřeje na teplotu 60 až 70 °C, nechá sa zamiešania postupné vychladnúť na teplotu20 °C. Pri teplote 20 °C sa vykrystalizujep-kumylfenol, ktorý sa oddělí pomocou od-středivky. Výhodné je čistenie p-kumylfenolu aj je-ho extrakciou s hydroxidom draselným a totak, že p-kumylfenol z kolony 6 o čistotě96 až 97 % hm. sa dá do extraktora 3 ob-sahujúceho zmes alfametylstyrénu a aceto-fenónu po extrakcii fenolu v pomere 1:1.Po rozpuštění p-kumylfenolu sa přidá 10 %--ný hydroxid sodný, alebo draselný. Vznik-nú dve vrstvy. Spodná obsahujúca vel'mičistý roztok draselnej, alebo sodnej soli p--kumylfenolu a horná, zmes alfametylsty-rénu, acetofenónu a extrahovaných nečis-tot. Přednost spracovania destilačných zvy-škov z výroby fenolu kuménovým spósobompodlá vynálezu je zřejmá z nasledovnýchpríkladov. Příklad 1

Na kolóne o 10 TP (odpovedá koloně 5— obr. lj a refluxnom pomere 1, za tlaku50 kPa sa rozdestiluje 2000 g fenolovýchsmol. Počas destilácie sa do banky privádzavodná para v množstve 20 % hm. na feno-lové smoly. Teplota v banke je 230 až 260 °C. Získá sa 1 900 g destilátu pozostávajúce-ho zo 400 g vody a 1 500 g organickej frak-cie o zložení: kumén hm. 2,2 alfametylstyrén 5,3 acetofenón 16,63 dimetylfenylkarbinol 8,0 XI 0,8 fenol 11,14 dimery alfametylstyrénu 19,26 parakumylfenyléter 6,03 parakumylfenol 30,2 X2 0,7 242259 7

Uvedená zmes sa dělí na koloně o 20 TP(odpovedá kolóne 1 — obr. 1), tlaku 10 kPaa refluxnom pomere 6. Získá sa acetonovátrakcia o zložení: hm. kumén 5,8 alfametylstyrén 7,4 acetofenón 42,8 dimetylfenylkarbinol 18,1 xi 1,86 fenol 23,2 diméry alfametylstyrénu 0,43 parakumylfenyléter 0,1 parakumylfenol 0,16

Acetonová frakcia sa nastrekuje v množ-stve 100 g do skleného reaktora obsahujú-ceho aktívny AI2O3 pri teplote 240 až 260 °C.Do reaktora sa súčasne privádza na zabrá-nenie koksovania a priebehu vedlejších re-akcií 18 g vodnej páry.

Zo zmesi po výstupe z reaktora sa extra-huje 10 %-ným vodným roztokom hydro-xidu sodného fenol. Fenolu zbavená aceto-fenónová frakcia o zložení: hm. kumén 7,8 alfametylstyrén 31,2 dimetylfenylkarbinol 0,008 X 2,15 diméry alfametylstyrénu 0,56 parakumylfenyléter 0,13 pyrakumylfenol 0,21 sa destiluje na kolóne o 60 TP, tlaku 13,5kPa a refluxnom pomere 10. Najskor sa od-destiluje kumén-alfametylstyrénová frakciaa potom čistý alfametylstyrén o zložení: hm. kumén 0,2 alfametylstyrén 99,73 X 0,05 acetofenón 0,02 výťažok činí 70 % hm. na póvodný alfame-tylstyrén.

Pokračováním v destilácii za neměnnýchpodmienok oddestiluje sa alfametylstyrén--acetofenónová frakcia a nakoniec čistý a-cetofenón o zložení: hm. alfametylstyrén 0,05 acetofenón 99,87 dimetylfenylkarbinol 0,01 X 0,04 hm. fenol 0,2 diméry alfametylstyrénu 34,3 parakumylfenyléter 10,6 parakumylfenol 52,6 X 1,2 neidentif. 1,1 sa destiluje na kolóne o 30 TP, refluxnompomere 10 a tlaku 1,5 kPa. Získá sa frakcia dimérov alfametylstyré-nu a p-kumylfenyléteru, ktorá sa vedie cezskleněný reaktor naplněný prírodným alu-minosilikátom aktivovaným 10 % HC1 priteplote 330 až 350 °C. Do reaktora sa privád-za vodná para v množstve 20 % na diméryalfametylstyrénu.

Prechodom cez reaktor sa diméry rozlo-žia na alfametylstyrén a parakumylfenyléterna alfametylstyrén a fenol. Účinnosť rozkla-du dimérov alfametylstyrénu sa alfametyl-styrén je 90 °/o. Zmes pozostávajúca z alfa-metylstyrénu, fenolu a malého množstva di-mérov alfametylstyrénu sa spojí s acetofe-nónovou frakciou a použije k izolácii alfa-metylstyrénu.

Pokračováním v destilácii za nezměně-ných podmienok sa získá čistý parakumyl-fenol o zložení: hm. acetofenón 0,02 diméry alfametylstyrénu 1,55 parakumylfenyléter 0,57 parakumylfenol 97,05 X 0,81 Získaný parakumylfenol sa zmieša : zmesou uhfovodíkov s počtom uhlíkov Cs aCe v pomere 1:1a zahřeje sa na 60 °C doúplného rozpustenia p-kumylfenolu. Zmessa nechá za miešania vychladnut na 20 °C.Vykrystalizovaný p-kumylfenol sa odsajepomocou frity. Získaný p-kumylfenol máčistotu 99,97 °/o hm. Příklad 2

Do banky sa dá 2000 g fenolových smol,ktoré sa vyhrejú na teplotu 250 až 260 °C.Na dno banky sa privádza nasýtená vodnápara. Vystripované uhlovodíky s vodnouparou kondenzujú v chladiči a zhromažďu-jú sa v banke. Získá sa 2900 g destilátu, ktorý pozostá-va z 1 500 g vody a 1 400 g organiky o zlo-žení: hm. mezityloxid 0,92 kumén 1,86 alfametylstyrén 8,63 acetofenón 18,87

Destilačný zbytok po oddestilovaní ace- tofenónovej frakcie o zložení: 242259 g 10 dimetylfenylkarbinol 10,75 fenol 11,36 diméry alfametylstyrénu 22,26 p-kumylfenyléter 4,35 p-kumylfenol 20,29 X 0,70 Z organickej frakcie sa oddestiluje za pod- mienok uvedených v příklade 1 acetofenó nová frakcia 0 zložení: hm. mezityloxid 1,7 kumén 3,5 alfametylstyrén 16,28 acetofenón 35,40 dimetylfenylkarbinol 20,18 fenol 19,54 diméry alfametylstyrénu 0,52 p-kumylfenyléter 0,12 p-kumylfenol 0,20 ktorá sa vedie skleněný reaktor při 240 až250 °C naplněný prírodným aluminosiliká-tom pozostávajúcim z hydratovaného kre-mičitanu hlinitého s obsahom 5 až 10 %bentonitu sodného aktivovaného 10 % HC1.Do reaktora sa privádza 20 % vodnej páryna acetofenónovú frakciu. Po výstupe z re-aktora sa z acetofenónovej frakcie extra-huje fenol vodným roztokom hydroxidu sod-ného. Po oddělení vodnej fázy sa získá or-ganická frakcia o zložení: hm. kumén 5,48 alfametylstyrén 43,8 acetofenón 47,3 diméry alfametylstyrénu 0,66 p-kumylfenyléter 0,16 p-kumylfenol 0,22 x 2,38

Zmes sa rozdestiluje na koloně o 60 TP,refluxnom pomere 12 a tlaku 15 kPa. Izo-luje sa kumén — alfametylstyrénová frak-cia čistý alfametylstyrén medzifrakcia alfametylstyrén — acetofe-nónová a čistý acetofenón.

Izolovaný alfametylstyrén má zloženie: hm. kumén 0,18 alfametylstyrén 99,76 x 0,039 ACF 0,018 fenónovej frakcie pozostávajúci z dimérovalfametylstyrénu, p-kumylfenyléteru a p--kumylfenolu sa rozdestiluje na koloně o30 TP za podmienok uvedených v příklade1 tak, že sa izoluje frakcia dimérov alfame-tylstyrénu a čistý p-kumylfenol. Získaný p-kumylfenol má zloženie: hm. acetofenón 0,015 p-kumylfenyléter 0,52 diméry alfametylstyrénu 1,35 p-kumylfenol 97,56 X 0,56 p-kumylfenol sa opať zmieša s acetofenó-novou frakciou po extrakcii fenolu o zlo-žení: hm. kumén 5,48 alfametylstyrén 43,8 acetofenón 47,3 diméry alfametylstyrénu 0,66 p-kumylfenyléter 0,16 p-kumylfenol 0,22 X 2,38

Po rozpuštění p-kumylfenolu sa zmes ex-trahuje 20 %-ným vodným roztokom hydro-xidu draselného. Do vodnej fázy přejde p--kumylfenol vo formě draselnej soli, nečis-toty do vrchnej organickej fázy. Organickáfáza sa po oddělení vodnej vrstvy použije kizolácii alfametylstyrénu a acetofenónu.

Rozkladom vodnej vrstvy s H2SO4 bol izo-lovaný p-kumylfenol o čistotě 99,8 % hm.Příklad 3 Z 2 000 g smol sa pdestiluje acetofenóno-vá frakcia na kolóne o 30 TP, refluxnompomere 5 a tlaku 6,5 kPa. Získá sa 573 gdestilátu o zložení: hm. kumén 2,3 alfametylstyrén 9,24 acetofenón 46,4 dimetylfenylkarbinol 17,7 fenol 23,9 diméry alfametylstyrénu 0,12 p-kumylfenyléter 0,08 p-lumylfenol 0,15 ktorý sa nastrekuje pri teplote 230 až 240 °Cdo skleněného reaktora naplněného s aktív-nym AI2O3 obsahujúcim 15 % kysličníka zir-koničitého a 5 % kysličníka molybdénové-ho. Na zabránenie vedfajších reakcií sa pri-vádza do reaktora 15 % vodnej páry na ace-tofenónovú frakciu. Po výstupe z reaktora

Destilačný zvyšok po oddestilovaní aceto-

Claims (8)

1. 242253 11 sa zo zmesi extrahuje fenol. Po oddělenívodnej fázy sa organická frakcia destilujena kolóne o 60 TP, refluxnom pomere 10a tlaku 13 kPa za podmienok uvedených vpříklade 1. Izolovaný alfametylstyrén má zloženie: hm. kumén 0,15 alfametylstyrén 99,8 X 0,04 acetofenón 0,008 Pokračováním v destilácii za nezmene- ných podmienok sa získá alfametylstyrén--acetofenónová frakcia a nakoniec čistýacetofenón o zložení: PREDMET

   1. Sposob výroby čistého alfametylstyré-nu, acetofenónu a parakumylfenolu, z des-tilačných zvyškov z výroby fenolu z kumé-nu, vyznačujúci sa tým, že destilačné zvyš-ky sa postupné alebo jednorázovo oddeliarektifikačne za tlaku 0,1 až 30 kPa s výho-dou 0,5 až 20 kPa od nedestilujúcej smolytak, že pri postupnom vzraste destilačnejteploty v jednej rektifikačnej kolóne ale-bo v případe kontinuálneho postupu s vý-hodou vo viacerých rektifikačných kolo-nách sa najprv získá frakcia určená na rek-tifikačné získavanie čistého acetofenónu aalfametylstyrénu, z ktorej sa odstráni de-hydratáciou dimetylfenylkarbinol a/aleboextrakciou fenol, potom sa získá frakciaobsahujúca prevažne diméry alfametylsty-rénu určená na rozklad týchto alebo k inýmorganickým syntézám, ako posledná sa zís-ká frakcia obsahujúca prevažne parakumyl-fenol, ktorá sa může připadne podrobit do-čisteniu rektifikačným a/alebo extrakčnýma/alebo kryštalizačným sposobom.
2. 2. Spósob podlá bodu 1 vyznačujúci satým, že destilujúca část sa rozdělí na rekti-fikačnej kolóne s 10 až 30 teoretickými etá-žemi za tlaku 5 až 30 kPa s výhodou 10 až20 kPa a refluxnom pomere 2 až 10 s vý-hodou 6 až 8 na frakciu určenú pře izolá-ciu acetofenónu a frakciu určenú pre izo-láciu dimérov alfametylstyrénu a p-kumyl-fenolu.
3. 3. Spůsob podl'a bodu 1 vyznačujúci satým, že nástrek určený na rektifikačné zís-kanie acetofenónu a alfametylstyrénu sapodlá požiadaviek na kvalitu čistého aceto-fenónu dehydratuje pri teplote 180 až 320 °Cs výhodou 220 až 260 °C a tlaku 50 kPa až1 MPa s výhodou 0,1 MPa až 0,5 MPa nakatalyzátore pozostávajúcom z aktívnehoAI2O3 obsahujúceho 5 až 20 % kysličníkazirkoničitého a 10 až 15 % kysličníka mo- 12 hm. alfametylstyrén 0,07 acetofenón 99,85 dimetylfenylkarbinol 0,01 X 0,018 Fenolové smoly po oddestilovaní acetofe-nónovej frakcie sa destilujú na filmovejodparke. Získá sa 970 g destilátu, ktorý sadestiluje ďalej na kolóne o 40 TP, reflux-nom pomere 10 a tlaku 2,6 kPa. Získá sa frakcia dimérov alfametylstyré-nu a čistý p-kumylfenol o zložení: hm. acetofenón 0,02 diméry alfametylstyrénu 1,30 p-kumylfenyléter 0,25 p-kumylfenol 98,23 X 0,20 Y N A L E Z U lybdénového a/alebo prírodných alumosili-kátov pozostávajúcich z hydratovaného kre-mičitanu hlinitého aktivovaných 10 % HC1.
4. 4. Spůsob podlá bodu 1 a 3 vyznačujúcisa tým, že do dehydratačného reaktora sasúčasne s nástrekom suroviny alebo odde-lene přidává vodná para v množstve 5 až30 % s výhodou 15 až 20 % hm. na nástrek.
5. 5. Spůsob podlá bodu 1 vyznačujúci satým, že diméry alfametylstyrénu získanérektifikačne sa rozkladajú pri teplote 250až 430 °C s výhodou 340 až 380 °C a tlaku50 kPa až 1,0 MPa s výhodou 0,1 až 0,5 MPana katalyzátore pozostávajúcom z aktívne-ho AI2O3 obsahujúceho 5 až 20 % kysličníkazirkoničitého a 10 až 15 % kysličníka mo-lybdénového alebo aktívneho AI2O3 a/aleboprírodných alumosilikátov pozostávajúcichz hydratovaného kremičitanu hlinitého ak-tivovaných 10 % HC1.
6. 6. Spůsob podlá bodu 1 vyznačujúci satým, že rektifikačne získaný parakumylfe-sa ďalej čistí kryštalizáciou zo zmesi uhl’o-vodíkov s počtom uhlíkov Ci až C7 pri tep-lotách 20 až 70 C.
7. 7. Spůsob podlá bodu 1 vyznačujúci satým, že rektifikačne získaný pairakumylfe-nol sa čistí rozpúšťaním vo frakcii určenejna výrobu alfametylstyrénu a acetofenónuzbavenej fenolu a extrahuje sa 5 až 30 % svýhodou 10 až 20 % roztokom hydroxidusodného alebo hydroxidu draselného a tak-to získané soli sa rozkladajú kyselinami.
8. 8. Spůsob podlá bodu 1 vyznačujúci satým, že nástrek určený na výrobu alfame-tylstyrénu a acetofenónu sa po odstránenídímetylfenylkarbinolu a/alebo fenolu roz-dělí rektifikačne na čistý alfametylstyrén aacetofenón v kolóne s 30 až 100 teoretický-mi etážami s výhodou 40 až 80 teoretický-mi etážami pri tlaku 0,1 až 30 kPa s výho-dou 6 až 18 kPa. 3 listy výkresov