CS213552B1 - Elektroizolačné oleje - Google Patents

Description

213 552 (U) (Bl)

ČESKOSLOVENSKA SOCIALISTICKÁ

REPUBLIKA (19)

POPIS VYNÁLEZU

K AUTORSKÉMU OSVEĎČENIU ..... ‘‘........ - ' (61) (23) Výstavní priorita (22) Přihlášené 18 02 74 (21) (IV 1162-74) (51) Int Cl. C 10 M 1/02

ÚŘAD PRO VYNÁLEZY

A OBJEVY (40) Zverejnené 15 09 81 (45) Vydané 01 03 84

Autor vynálezu SCHLOSSER STEFAN ing., BOBOK DANIEL ing. CSc.,KOSSACZKY KLESÍÍR doc. ing. CSc., BRATISLAVAUATAS JÁN ing., NEUECKi NAD HRONOM (54) ElektroizolaSné oleje 1

Vynález sa týká elektroizolaSných olejστ používaných, v elektrotechniko, ako napr.transformátorových, káblovýoh a kondenzátorových olejov.

Doteraz známe elektroizolaSná oleje možno rozdělit do troch akupínt elektroizolaSnáoleje «4«erAinaho pdvodu, syntetioké elektroizolaSná oleje a elektroizolaSná oleje, kte-rá sfi zmeson miwrálnyoh a sytetiokých olejov. Požiadavky na vlastnosti elektroizolaSnýcholejov závislá od leh konkrétného použitia, napr. ako transformátorová oleje, kondenzáto-rová oleje, káhlová oleje, oleje pre elektrická spinaSe a pod. Ohvakle aa pře tleto ole-je požadn jú kohkrátne hodnoty niektoxýoh z vlastnosti t elektroizolaSná vlastnosti / elek-trická pevnost, stratový Slnital, elektrioký odpor a pod./, oxidaSná stabilita / oxidačněSlslo/, plynová vlastnosti, hustota, viskosita, bod tuhnutia, bod vzplanutiá a kyslost,s Sia úzko efivisi spósob ich výroby.

Minerálně elektroizolaSná oleje sa pripravujfi raflnéciou, pře daná pouiltie vhodné-ho, ainerálneho oleja. Ako syntetioké elektroizolaSná oleje boli navrhnutá látky s rozma-nitou chemickou Struktfirou, napr. polypropylénové oleje, chlórované uhlovodíky, silikono-vá oleje a pod. Nevýhodou minerálnyoh elektroizolaSných olejov je ioh hořlavost, obnoše-ná životnost a nevýhodná plynová vlastnosti. Vhodné volená syntetioké oleje namajfi uvede-ná nevýhody minerálnyoh olejov, acváak ioh cena v porovnáni s minerálnymi je ovela váSSla,

So bráni ioh Sirálemu použivaniu, Niektoré vlastnosti minerálnyoh elektroizolaSných olejov 213 552 / možno zlepši? pridavkom syntetických olejov, čo však vzhladom k ich oene nie vždy výhodné.

Blektroizolačné oleje podl'a vynálezu pozostávajú zo zvyšku delenla alkylačného pro-duktu, alebo zo zmasl zvyšku a 0,5 až 99, 5% hm suchého minerálneho oleja. Alkylačný pro- .V, dukt aa získá alkyláoiou henzénu individuálnvmi chlórovanými n-alkálml aleho ich zmesoupři katalytlokom účinku ALCl^ a při teplete 40 ažllO® C. Počet uhlikov v molekule chló-rovaných n-alkánov móže by? 8-25. Z alkylačného produktu da oddelia nezreagorané po-diely henzénu a chlórovaných n-alkánov. 7 dalšom stupni sa řiiktifikáciou oddělí frakciaobsahujúoa monoalkvlbenzény. Zvyšok z rektifikéoie sa može řafinova? 0,5 a 10% hm bieli-aoej hlinky. Minerálny olej vhodný na pripravu elektroizolačných olejov má ma? hustotupri 20°C nad 0,84 g/cm^ a bod vzplanutia nad 110σ0.

Blektroizolačné vlastnosti i uvedeného zvyšku z alkylačného produktu sú dobré, pri-čom splSajú tiež ostatné požiadavky na vlastnosti elektroizolačných olejov, ako sú dobráozidačná stabilita a plynové vlastnosti. Možno ho použi? aj ako přísadu k minerálnymelektroizolačným olejom, protože zlepšuje ich ozidačnú stabilitu a plynové vlastnosti.

Tento zvyšok možno získá? ako vedlajši produkt pri výrobě vodorozpustných alkvlaryl-sulfonátov, na výrobu ktozých sa využívá iba frakcia monoalkylaromátov. Cena elektroizo-lačného oleja vyrobeného zpÓsobom podlá vynálezu može by? preto na úrovni ceny minerálnychelektroizolačných olejov na rozdiel od clen inýoh syntetických elektroizolačných olejov. Příklad 1 7 prevádzke na výrobu alkylaxylsulfonátov sa benzén alkyloval chlórovanými n-alkánmi/0,2% Cg i 7,9% C1Q ( 42,0% Cjj j 36,5% C12 a 15,4% Cjj/ pri teplote ?0°C za katalytic-kého účinku álCl^. Po odděleni katalyzátora a premyti alkylačného produktu vodou, 5% roz-tokom NaOH a opa? vodou sa získaný alkylačný produkt dělil rektifikáoiou. 7 atmosféric-ké j kolóne sa oddestiloval nezreagováný benzéna vo vákuovej kolóne / 130 torr/ nezreago-vané chlórované n-alkány. 7 následujúcej vákuovej kolóne / 30 torr,teplota na hlavě ko- ' lóny 238°C a na dna kolóny 271°° ✓ Ba odde8tilOTala írakoia monoalkylbenzénov. Množstvozvyšku po rektifikáoll bolo 5% hm na premytý alkylačný produkt.

Zo zvyšku sa odebrala vzorka 1500 g a rafinovala sa 2% hm bieliaoej hlinky pri tep-lote 130 až 110°C sa stálého miešania vzduohom počas 1 hod. Po odfiltrovaní hlinky zahorúca sa získal olej a vý?ažkom 97,7% hm. Elektrická pevnos? získaného oleja bola 239k7/om, hustota pri 20°C 891 kg/m^ a bod vzplanutia 208°C , pričom tieto vlastnosti vý-hovu jú flSN pre transformátorové oleje. Příklad 2 K 850 g transformátorového oleja minerálneho původu, ktorý mal hustotu pri 20°0882 kg/te\ elektriokú pevnos? 267 k7/cm, a bod vzplanutia 135°C, sa přidalo 150 g olejapřipraveného podlá příkladu 1. Elektrická pevnos? získaného oleja bola 261 k7/om,husto-ta při 20°C 883 kx/r* a bod vzplanutia 137°0, pričom tiéto vlastnosti výhovu jú OSN pretransformátorové oleje.

Blektroizolačné oleje připravené spósobom podlá vynálezu možno použi? ako transfor-mátorové, kondenzátorové a káblové oleje, Sálej ako oleje do elektriokýoh spinačov a pod.

Claims (1)

1. 3 213 552 P E E D Μ E T VXNlLSZU BlektrolzolaSné oleje vyznačujfice aa tým, Se pozoatávajfi zo zvvšku po rektiflkáellproduktu alkylácia benzénu individuálnymi chlórovanými n-alkánmi a 8 aS 25 uhlikmi v mo-lekula alebo ioh zneaou, pričom alkylácia prehieha za katalytického fičlnku AlCl^ prlteplota 40 aS 110°C, zlákaného oddálením nezreagovaného benzénu, chlorovaných n-alkánova frakcie monoalkylbenzénov z alkylačného produktu připadne rafinovaného a 0,5 a 10% fambieliacej hlinky prl teplota 70 až 200°C, alebo zo zmeei uvedeného zvySku a 0,5 aS 99,5% haauohého mlnerálneho ole ja a hustotou prl 20°C nad 840 kg/in^, bodom vzplanutím nad 110°0a elektrickou pevnoaóou nad 200 kV/om.