CS211111B1 - Prípravok k stabilizácii vodnej a bielkovinovej homeostázy u teliat alebo prasiat a sposob jeho výroby - Google Patents

Description

1 211111

Vynález sa týká zloženia a spdsobu přípravy výrobku, určeného na stabilizáciu vodné-ho a elektrolytového metabolizmu pri hnačkových oohoreniach, na pufráciu krvi a substitú-ciu a reguléciu bielkovinového spektra pri hypoproteinémiaoh a disproteinémiach, zvlášťpri hypoalbuminémii u teliat alebo prasiat.

Vysoká inciderícia diarhoického syndromu (64 95) a hepatóz (22 %) (Slanina, L.: kon-oepcia priemyselného chovu teliat a jej súčucná realizácia, Veterinářství, 29, 2, 1979)a vysoký výskyt hypoproteinémie (46 95), (Vajda, V.: Štúdium chorobnosti a odolnosti teliatv priemyselných podmienkách chovu, Kandidátská disertačně práca, 1979, VŠM Košice) u teliatvyžaduje patogenetický, substitučný zásah, najma pokial’ ide o potencovanie vodnéj homeostá-zy. Jej reštitúcia cez samotné rehydratačné prostriedky je len čiastočné potencovanie me-tabolizmu vody a elektrol" r.

Nerieši vdbec alebo len nedokonale straty hlavných živín(proteinov, glycidov, tukova i.) a s nimi súvisiace negativné bilancie, vedúce k prevládnutiu katabolizmu nad anabolizmom, manifestujúce sa porušením základnej vlastnosti živých sústav, t. j. zastavením rastu,úbytkom živej hmotnosti, atá. Závažný je aj metabolický stav, vyskytujúci sa pri hnačkovýchoohoreniach teliat vo veTkokapacitných tel’atnikoch v dSsledku inkompletnej terapie. V tomto tzv. postacidóznom pohnačkovom stave sa často nachádzajú tel’atá po "vyliečenejhnačke", ktorej ddsledkom bývá nielen zníženie prírastkov hmotnosti, ale dokonce i zasta-venie rastu teliat. Pre riešenie rozvráteného vodného a elektrolytového metabolizmu jepotřebné preto vyrovnat sa nielen s poruchou redukcie objemu tělových tekutin (dehydratá-ciou), ale aj s poruchou tonicity (hypotonie) a s poruchou acidobázického stavu (metabo-lickou acidózou), (Oplištil, M.: Základy léčebného podávání tekutin telatům ve velkokapa-citních teletnících, Veterinářství, 1, ,978).

Uvedené zdravotně poruchy vyžadujů preventivné ako aj terapeutické opatrenia, sledujú-ce pokles chorobnosti, stratovosti zvierat. Prípravok na báze zvieracieho albuminu, elektrolytov a glukózy ukazuje sa pre uvedenu oblast ako vhodný a potřebný á je předpoklad, žezaujme v radě používaných terapeutík, event. preventivných prostriedkov najma u mláďathospodářských zvierat jedno z ddležitých postavení.

Poruchy v minerálnom metabolizme u diarhoického syndromu vyznačujú sa najma poklesomhladin sodíka, draslíka, vápnika a horčíka v krvnom sére. Pri ťažkých dehydratáciach spo-jených s acidózou, hladina draslíka obyčajne stúpa. Sodík a draslík z hradiska kvalitatív-neho zastupujú hlavné elektrolyty krvného séra a bývajú preto takmer pravidelnou súčastourehydratačnej terapie.

Rehydratačné terapia vo veterinárnej medicíně nádobudla vačšieho významu až po skúse-nostiach v humánnej medicíně. V SSSR rozpracoval komplexně rehydratačnú terapiu Šarabrinso svojou školou. U teliat postihnutých dyspepsiou spočívá táto terapie v prvom radě v i. paplikáciach liečebných roztokov v kombinácii s dieto-, termo-, farmako-, vitamíno-, připad-ne i hemoterapiou.

Vzhladom k potřebným diétnym obmedzeniam pri hnačkových oohoreniach je v liečebnýchroztokoch oprávněná aj přítomnost glukózy ako rýchle využitelného energetického zdroje.Glukóza je najbezpečnejším zdrojom parenterálne dodávaných kalorií» Rýchle sa asimiluje,nedává vznik toxickým produktom, je antiketogenná, šetři bielkoviny, tuk i vodu, je hepa-toprotektívna. Dodává energiu buněčnému metabolizmu. Je základom glykogénu a tým súčasťoutělesných tkaniv. Z experimentov a z klinických pozorovaní v humánnej oblasti je známe, že dostatokglukózy přidaný k parenterálne podaným aminokyselinám alebo bielkovinám zaistí ich optimál-nu anabolizáciu (Došková, M., Hainer, V., Rovenská, A.: Prostředky dlouhodobé parenterálnívýživy, Čas. lékařů českých, 36,.1973). Glukóza je tiež potřebná pře resorpciu solí a vody 211111 2 z tenkého čreva při enterotoxemickej hnaíke (Raškové, H., Saehser, T., Vaneček, J.,

Treu, M., Mužík, J., Sklenář, V., Polák, L.: Perorálni rehydratace průjmových onemocněnítelat, Veterinářství, 1, 1974). Účinná vazba vody a tým aj metabolizmu elektrolytov a pufrácie krvi cez albumin jepri súčasnej zdravotnej situácii u teliat alebo prasiat perspektivná. Vo veterinárnejmedicíně však nie je dosial’ známe použitie zvieracích albumínov pře uvedené indikácie,zatial’ čo v huménnej medicíně nadobudol albumin velmi široká a efektně uplatnenie.

Albumin je vysoko účinný stabilizátor vodnej homeostézy v organizme. Jedna molekulaalbuminu vlaže v organizme 18 molekúl vody. Má dobrý pufračný účinok v krvi a upravujenarušené acidobázu. Pri hypoproteinémiach a disproteinémiach slúži ako substitučný a regu-lačný prostriedok bielkovinového spektra zvlášť pri hypoalbuminémii. Albumin v organizmeje často katabolizovaný najma pri gastroenteritíde, pneumónii, pleuritíde, enteritíde,hepatitíde, nefritíde a iné, takže hypoalbuminémia je častým patogenetickým javom s negativ-nou N-bilanciou v organizme a spadá do syndromu nízkej životaschopnosti najma u mláSat.

Značné detoxikačná schopnost albuminu je vhodné využitelná pri intoxikáciach endo-genného i exogenného charakteru. U hepatóz, kde produkcia albuminu je zredukovaná, substitučný zásah albumfnom je efektný a podporuje regeneračně deje v hepatálnej bunke. Imuno-deficiencia so sprievodnou hypoproteinémiou sa mSže albumínom tiež ovplyvniť.

Albumin alebo albuminu podobné bielkoviny sú známe u všetkých živočišných druhov. Mo-lekula albuminu existuje už v prvom mesiaci gestácie. Je sprievodcom prakticky všetkýchmetabolitov, ionov, aminokyselin, hormónov, liekov a produktov toxickej degradácie v orga-nizme.

Albumin je kvantitativné najsilnejšia plazmatická bielkovina u cicavcov. Vyznačujesa tromi odlišnými a predsa na seba úzko navazujúcimi funkciami v plazme. Prvou vlastnosťou- velkosťou molekuly, nábojom a koncentráciou pťispieva k regulácii koloidne osmotickéhotlaku v plazme. Za druhé, albumin svojimi vazbami a šířkou spektra metabolitov a metabo-lických efektorov ako aj prostřednictvom nich slúži transportnej funkcii organizmu. Koneč-né albumin’vystupuje ako výrazná zásobná forma aminokyselin.

Albumin vystupuje ako primárný regulátor osmotického tlaku, zatial čo plazmatické glo-bulíny sa na jeho regulácii zúčastňuji len v menšej miere. Keáže molekulová hmotnost albumi-nu je omnoho menšia (69 000) ako molekulová hmotnost globulínu (156 000), obsahuje dané vá-hové množstvo albuminu viac osmoticky aktívnych častíc ako rovnaké množstvo globulínu; přikoncentrácii 1 g/ 100 ml odpovedá osmotický efekt albuminu 799,93 Pa a osmotieký efekt glo-bulínu len 199,98 Pa.

Plazmatické bielkoviny majú vzhladom na svoj osmotický efekt tendenciu zadržiavaťvodu v krvných kapilárách a tak udržiavať objem plazmy. Okrem řízných metabolitov je vodaobjemové najvýraznejším faktorom, ktorý ovplyvňuje objem plazmy v prípadoch vačšieho pří-vodu z čreva, alebo straty z organizmu. Okrem toho sa voda neustále vytvára vo všetkýchtkanivách ako konečný produkt oxidécie živin. Tento přesun vody vo vnútri organizmu jeomnoho véčšieho rozsahu ako výměna vody medzi organizmom a vonkajším prostředím. Z udržo-vania osmotickej rovnováhy vyplývá nezastupitelnost a díležitosť kryštaloidov a makromole-kúl - plazmatických bielkovín.

Celulárny transport albuminu podobné ako aj jeho syntéza v pečenovej bunke je podobnýtvorbě a sekrécii ostatných bielkovín. Díležitú úlohu v transporte albuminu v pečeni máhladina draslíka v pečenovej bunke. Albumin je privádzaný nielen do plazmy a intersticiél-nej tekutiny, ale nachédza sa vo všetkých tělových sekrétoch a exkrétoeh. Přibližné 40 %vyměnitelných albuminových zásob je lokalizované mimo plazmatického priestoru. 3 211111 \

Koža a svaly představuji! najvačšiu zásobáren extravaskulárneho albuminu. Kvantitativ-né rozloženie albuminu m8že sa čiastočne měnit regulačnými zásahmi vody a elektrolytov,ktoré podl’a potřeby zaberajú miesto medzi jednotlivými orgénmi. V stresových situáciachako sú popáleniny, traumy a infekcia, extravaskulárny albumin rýchlo dopíňa plazmatickézásoby, pričom sa zreteTne menia extraplazmatické zásoby. Poznanie zmien v extravaskulár-nych zásobách albuminu je preto rýehlym ukazovateTom potřeby zo strany plazmy.

Medzi faktory, ktoré priamo ovplyvňujú syntézu albuminu patria: výživa, hormonálněrovnováha, prostredie, velkost proteinových zásob a ich distribúcia, ako aj niektoré cho -robné stavy.

Pokles sérového albuminu je klinickým sprievodným symptomom mnohých chorSb, priComchorobný syndrom bývá spojený s poklesom produkcie albuminu. Podl’a poznatkov z humánnejmedicíny medzi chorobné syndromy, u ktorých sa zisťuje pravidelný pokles produkcie albu-minu, patří: malnutricia (hladovanie), deficit aminokyselin, (bielkovinovo kalorické imba-lancie), malabsorpcia, cirhóza, stress (operačný, raný, popáleniny, infekcia), nádory, hy-pergamaglobulinémia, hypertyreoidizmus, prostredie (aklimatizácia na změnu tepla), analbumi—némia, alkoholizmus, chlorid uhličitý a iné pečeňové toxíny.

Osobitné miesto v škále ochorení pečene zaberá jej toxické poškodenie najma alkoholomu 1’udí a organofosfátmi u zvierat, ako aj ostatné hepatodistrofické stavy najma u dojnic.

Vo všetkých prípadoch dochédza postupné k hypoalbuminémii s častým výskytom přestupu plazmycez aonormélnu sliznicu GIT a zvyšuje sa signifikantně žaludočný obsah albuminu s výnimkoutých prípadov, kedy vzniká gastritída (André, C., Descos, F., Descos, L., Lambert, R.,

Bory, R.: Gastric Clearence of Sérum albumin in Patients with Alkoholic Liver Cirrhosis,Digestion 14, 1976). Pri gastrointestinálnych chorobách m8že dochádzať ku strate plazmatic-kých bielkovín cestou poškodenej slizničnej membrány alebo nadměrnou lymfatickou stratou.

Hoci je mnoho známe o syntéze a distribúcii albuminu, jeho degradácia je len velmimálo objasněná. Izotopické štúdia ukázali, že miesto degradácie albuminu je v tesnej blíz-kosti plazmy a extravaskulárneho priestoru, ale v skutočnosti nie je častou ani jedného.Žiaden orgán nebolo možné doteraz označit aspoň čiastočne zodpovědný za degradáciu albumi-nu. Malá část degradovaného množstva albuminu za den sa stráca cez črevo, vylučuje sa adegraduje obličkami a metabolizuje pečenou.

Aj niektoré iné tělové tekutiny napr. žlč, sú zapojené do procesu vylučovania albumi-nu do organizmu. V prípadoch renálnych porúch sa vylučuje zvýšené množstvo bielkovín močom,alebo sa degraduje v tubulárnej mase a podobné je tomu aj v prípadoch zvýšených strátcestou GIT. Obyčajne pri chorobách kože, masívnych popáleninách alebo pri poranění sa mdžesérový albumin strécať alebo degradovat v oblastiach exsudétu. íudský albumin sa začal používat ako náhražka plazmy od roku 1942, keá skupina vedenáEvin. J. Cohnom vypracoval··, metody etanolovej frakcionácie plazmy. Metodu etanolovej frakcio-nácie modifikovali viacerí pracovníci v zahraničí aj u nás a použili aj prvé infúzie albumi-nu. V 5al’šom vývoji izolácie albuminu sa používali neutrálně soli, kovy, r6zne-imunopreei-pitačné metody.

Technika horúceho etanolu (Schneider, W., Wolter, D., McCarty, L. J.: Technical Impro-vements in Heat-Ethanol Isolation of sérum albumin. Blut 33,1976), je menej náročná aekonomickéjšia ako Cohnová etanolová frakcionácia. Novšie sa použivajú k izolácii albuminuaj chromatografické metody pomocou Sephadexu, DEAE-celulózy, sepharozy a rSznych látokviažucích na seba molekulu albuminu a dosahujúcich v niektorých prípadoch až 98 56 výťažnosť(Travis, J. , Bowen, J. , Tewksbury, D., Johnson, D., Pannel, R.; Isolation of albumin fromwhole human plasma and fractionation of albumindepleted plasma. Biochem. J., 157, 1976).

Niektoré vlastnosti albuminu vo vztahu k jeho použitiuvo veterinárněj medicíně: 211111 4 Přijaté bielkoviny z krmivá sa v hornéj časti tróviaceho traktu štepia fermentatívnymsystémom až na aminokyseliny. Tie sa resorbujú v tenkom čreve a už v jeho stene dochádzak proteosyntéze. Ukázalo sa, že táto proteosyntéza sa uskutočňuje len pře tvorbu lokálnychfermentov, ktoré spolupflsobia pri resorpcii aminokyselin. Vlastná proteosyntéza prěbiehav pečeni. Vytvára sa určitý druh zásobnej bielkoviny (protein pool), ktorú pečen odovzdávado oběhu a do tkaniv podl'a potřeby.

Ukázalo sa, že medzi touto rezervnou bielkovinou a albumínom krvnej plazmy nie jevlastně rozdielu. Albumin plazmy sa m8že stať bielkovinou tkaniv a naopak, bielkovinytkaniv sa mflžu podiel’ať na udržováni bielkovín krvnej plazmy, menovite albuminu. Potvrdi-li to aj pokusy so značkovaným albumínom (Dorling, P. R., Quinn, P. S., Judah, J. D.:Evidence for the Coupling of Biosynthesis and sekretion of Sérum Albumin in the Rat. Bio-chem. Jí., 152, 1975), v ktorých sa ukázalo, že albumin za určitých podmienok je jedenz najúčinnejSích prostriedkov pri překonáváni katabolickýoh procesov, zvlášť při ochore-niaoh GIT.

Podávanie hydrolyzétov bielkovín má za následok signifikantné zvýšenie odpadu amino-kyselin v moči a zvýšenie zvyškového dusíka. Tieto faktory svedčia o metabolizácii transfun-dovaného prostriedku v organizme. Pre organizmus nie je tento proces bezvýznamný, pretožeokrem iného dochádza ku spotrebe energie a vyčerpávájú sa fermentatívne procesy. Tentoproces na jednej straně degradačný a na druhej resyntetický je pre vyčerpaný organizmusvel’kou záťažou a teda z metabolického hlediska neadekvátnou cestou náhrady.

Na druhej straně po transfúzi! albuminu dochádza k vbudovaniu celej molekuly do týchštruktúr, kde v hypoproteinémii vznikol najvačší deficit a kde tento vyvolává najvážnejšieporuchy funkcie. Úspěch terapeutického zásahu je aj v rýchlom nahradení energetických strátbielkovinou.

Albumin sa vyznačuje absolutnou utilizáciou, neantigennosťou a neškodnosťou bielkovi-ny, ktorá je organizmu vlastná. Po intravenóznom podaní preniká do buniek za tri až desaťminút. Při infúzii malého množstva opúšťa 50 % z podanej dávky albuminu krvné riečište užv prvý deň. Potvrdili to pokusy so značkovaným albumínom. Albumin z krvného riečišťa smě-ruje do tkaniv, kde je potřeba bielkovín najnaliehavejšia. Má teda hodnotu výživného a re-proteinačného prostriedku.

Nepatrný vplyv albuminu na celkové bielkoviny a metabolizmus dusíka (zvýšenie) je mož-né vysvetliť tak, že podaný albumin zvačšuje svojim koloidne osmotickým tlakom objem cirku-lujúcej krvi, preto nie je možné dokázat jeho zvýšenu koncentráeiu.

Jeden gram albuminu vlaže 15 až 17 ml (až 23 ml) tekutiny. Táto tekutina prúdi hlavněz tkaniv do krvného riečišťa a zrieáuje bielkoviny. Hladina albuminu sa nezvyšuje anineskflr, čo svědčí o tom, že albumin sa použil ako celá bielkovina. Tento náhTad potvrdzujúaj hodnoty hladin aminokyselin v krvi a v moči.

Zvýšenie ionov Na, K a Ca v krvi a v moči po albumine nastává zvýšeným odsáváním inter-celulárnej tekutiny a zvýšenou filtréciou v kanálikoch obličiek.

Zvačšenie objemu cirkulujúcej krvi mflže mať rflzny stupeň. Záleží hlavně od stavukrvných rezervoárov a množstva mobilizovateTnej intracelulárnej tekutiny. Menšie dávky al-buminu v případe rozsiahlych edémov vyvolávájú značný vzostup objemu cirkulujúcej krvi.

Touto skutočnosťou je motivovaná jedna z předpokládaných indikácii přípravku v prípadochpřed alebo popflrodných edémov u kráv.

Pripravok na báze albuminu, elektrolytov a glukózy je připravovaný ako izotonickýroztok s krvnou tekutinou (328 mOsm/1). V tomto zložení dává předpoklad k jeho použitiunajma pri hnačkových ochoreniach teliat alebo prasiat s rflznym stupňom dehydratácie, 5 2111,1 u hypoproteinémii a disproteinémii, u imunodeficiencií, při stavoch so zvýšenou katabolizá-ciou albuminu (exsudatívne stavy v čreve, v tělových výstelkách, v obličkách, ťažké septi-kémie), u hepatóz, intoxikácii rdznej etiológie, v rekonvalescenci! a nízkej životaschop-nosti teliat alebo prasiat a pri edémoch mliečnej žlázy.

Prípravok podl’a vynálezu obsahuje v 1 litri 0,5 až 0,8 mmol hovadzieho albuminu, 68,4 až 102,6 mmol chloridu sodného, 4,0 až 6,0 mmol chloridu draselného, 111,0 až 166,5 mmol glukózy a 5,2 až 4,4 macl kaprylátu sodného. V tomto zložení je prípravok urče-ný pre použitie u hovadzieho dobytka, najma u teliat. Prípravok s určením pre ošípané -- prasatá obsahuje namiesto hovadzieho albuminu albumin prasečí.

Prípravok sa aplikuji ,íeratám v injekčnej úpravě intraperitoneálne, intramuskulárne,subkutánne, vzácné intravenózne v dávke 1 až 2 ml na kg živej hmotnosti. Vhodná je kombi-novaná aplikácia intraperitoneálna a vnútrosvalová alebo podkožná. Opakovanie za 24 resp. 48 hodin je zriedka potřebné, len u najťežších stavov. Tolerancia je dobrá. Používá sapreventivné alebo liečebne k indikáciam prv uvedeným. Příklady provedenia: Příklad 1 V roztoku surověj frakcie hovadzieho alebo prasačieho albuminu, získanej po frakcioná-cii hovadzieho alebo prasačieho krvného séra vysolením síranom amonným sa nežiadúce biel-koviny denaturujú pri teplote 58 °C až 60 °C a úpravě aktuálněj acidity roztoku na pH 5,4až 5,6 (2,7 mol/1 roztokom kyseliny chlorovodíkovéj) po dobu jednej hodiny. Denaturácia sa prevádza v roztoku s obsahom 25 až 35 g/1 bielkovín, 0,98 až 1,36 mol/1 síranu amon-ného a 0,01 mol/1 kaprylátu sodného. Denaturácia nežiadúcich bielkovín teplom (v prostře-dí kaprylátu sodného) sa prevádza v roztoku surověj frakcie albuminu bez úprav hodndtbielkovín a síranu amonného, teda bez odstránenia síranu amonného z roztoku.

Po ochladení roztoku na 40 °C sa denaturované, vyzrážané bielkoviny oddelia z rozto-ku centrifugáciou alebo filtráciou.

Purifikovaný zriedený roztok albuminu sa zahustí na koncentráciu bielkovín 70 až 90 g//1 v roztoku ultrafiltráciou, odpařováním za odstredovanie (Centri-therm) pri teplote do50 °C, alebo vysolením bielkovín síranom amonným 3,1 až 3,8 mol/1 a znovu rozpuštěnímpasty v destilovanej vodě na koncentráciu 60 až 80 g/1 bielkovín v roztoku. Roztok albuminusa zbaví dialýzou, gelovou filtráciou alebo iontomeničmi síranu amonného do koncentráciepod 15 mmol/1 a kaprylátu sodného pod 4,5 mmol/1. V roztoku albuminu po vyčírení filtráciou sa upraví koncentrácia albuminu apyrogennouvodou na 0,5 až 0,8 mmol/1, obsah chloridu sodného sa doplní na 68,4 až 102,6 mmol/1 roz-toku, obsah kaprylátu sodného na 3,2 až 4,4 mmol/1 roztoku. V roztoku sa dalej rozpustíchlorid draselný na 4,0 až 6,0 mmol/1 roztoku a glukóza na 111,0 až 166,5 mmol/1 roztoku.Použité suroviny musia zodpovedať požíadavkám ČsL 3 pre injekčné přípravky. Aktuálna aciditaroztoku sa upraví na pH 7,2 až 7,4 roztokom hydroxidu sodného o koncentrácii 2,5 mol/1.Roztok přípravku sa filtráciou vyčíri a vysterilizuje. Sterilný injekčný roztok přípravku sa rozplní do vyhovujúcich obalov.

Použitý technologický postup zaisťuje výťažnosť 12 až 15 g bielkovín z jedného litrakrvného séra hovadzieho alebo prasačieho s obsahom 85 až 95 % albuminu. Výhodou uvedenéhopostupu je, že purifikácia albuminu zo surověj frakcie albuminu sa prevedie denaturáciouteplom bez odstránenia síranu amonného z prostredia. 21 i 111 Příklad 2 Z roztoku surověj frakcie hovadzleho alebo prasačiého albuminu, získané;) po frakcioná-cii hovadzleho alebo prasačiého krvného séra vysolením síranom amonným, sa kvantitativnévyzrážajú bielkoviny pevným síranom amonným po jeho doplnění na konečné koncentráciu v roz-toku 2,6 až 3,0 mol/1. Separovaná pasta surového albuminu odstředěním alebo filtráciou sarozpustí v destilovanej vodě na roztok o konoentróoii 40 až 50 g na liter bielkovín v roz-toku a 0,11 až 0,19 mol/1 síranu amonného v roztoku.

Purifikáoia roztoku surověj frakcie albuminu sa prevedie denaturáciou nežladéeichbielkovín v tomto roztoku bez odstránenia síranu amonného pri teplote 58 až 60 °C a úpra-vě aktuélnej acidity roztoku ná pH 5,4 až 5,6 (2,7 mol/1 roztokom kyseliny chlorovodíko-vé j) po dobu jednej hodiny. Denaturácia nežiadúcich bielkovín sa prevédza v roztoku s ob-sahom 0,02 až 0,03 mol/1 kyseliny kaprylovej.

Po ochladení roztoku na 40 °C sa denaturované vyzrážané bielkoviny oddelia z roztokucentrifugáciou alebo filtráciou. V áalšom pracovnom postupe, zahustenie purifikovaného zriedeného roztoku albuminu,úprava aktuálnej acidity, vyčírenie, sterilizácia a rozplnenie sa postupuje podlá příkla-du 1 . Účinnost přípravku je dokumentovaná nasledovným hodnotením a tabulkami, Prípravok bolpoužitý u teliat rdzneho veku a pri rOznych technológiaeh odchovu. Převahu indikácii preoverovanie přípravku tvořil diarhoický syndrom, celkové hypotrófie, případy rekonvalescen-ci! po hnačkovom ochorení alebo po bronchopneumóniach. Klinický efekt po ošetřeni príprav-kom závisel na stupni ochorenia, včasnosti zákroku, odolnosti organizmu a na chovatelskéjúrovni. Výsledky prieskumu z overenia přípravku boli hodnotené jednak z hladiska klinickéhoefektu při jednotlivých škúšaných indikáciach, ale aj z hlediska laboratorného nálezu přijednotlivých metaboliekých profiloch. Opakované aplikáciu přípravku resp. iné oSetrenie sivyžadovali predovšetkým ťažké případy hnačkového ochorenia s výraznou dehydratáciou a zniče-ným apetítom. Klinické zlepšenie zdravotného stavu nastalo na třetí - piaty den po ošetre-ní. Celkové straty úhynom a nutnou porážkou (od 3,9 až 5,5 %) sú nižSie akp priemerné stra-ty u neošetrených, resp. inak ošetřených teliat v príslušnom období. Zlepšenie chuti nadruhý resp. třetí deň u ošetřených teliat třeba už z hladiska celkovej obranyschopnostiorganizmu hodnotit pozitivně, pretože okrem iného umožňuje urychlit proces rehydratácieperorálnou cestou.

Laboratorně vyšetrenia a hodnotenia metaboliekých profilov v širokom terennom sledova-ní poukázali na úpravu elektrolytového a vodného metabolizmu u teliat, ako aj optimalizá-ciu imunodeficientných stavov, niektorých enzymatických ukazovatelov, hepatálneho profilua úpravu disproteinémie. \

Prípravok sa ukázal ako vysoko účinný terapeutický prostriedok při diarhoickom syndró-me u teliat, pričom pri 1’ahkom a strednom stupni dehydratácie vykazoval terapeutickú efektiv-nost samotný, pri ťažšom stupni mal podporný efekt v kombinácii s rehydratačnými prostried-kami alebo bežne používanou kauzálnou liečbou. Ako velmi vhodný prostriedok sa ukázalv prípadoch rekonvalescencie a nízskej životaschopnosti teliat, ako aj pri preventívnomošetření po narodení slabých teliat a při predchádzaní stressových situácií v období pře-sunu do telatníka. U dojnic mal velmi dobrý terapeutický efekt v prípadoch výskytu pop8rodných edémovmliečnej žlázy, kde v porovnaní s doteraz používanými prostriedkami podstatné skrátil prie-beh ochorenia. 7 2,1111

Tabulka,

Liečebné použitie plazmatického roztoku u teliat s diarhoickým syndrómom v oblasti jednéhookresu D I A R R H 0 E' Opak. aplik. plazma- + inó Počet liečba Celkové straty v % Objekt n 1’ahká středná ťažká tického roztoku vylie- NP Úhyn čených

Pdrod- nica 236 86 ,08 42 24 48 223 9 4 5,5 Profy- lakto- rium ,32 14 96 22 ,2 ,4 ,25 6 ' , 5,3 CT ,55 49 76 30 8 ,1 ,49 4 2 3,9 Súhrn 523 149 , 280 94 44 73 497 19 7 4,97

Tabulka Minerálny profil 2 , . teliat II. před (I.) a po (II.) ošetření plazmatickým roztokom II. Ca I. P I. .11. Mg I. II. Fe I. II. Cu I. mmol/1 yumol/1 n 14, 14, 141 J39 ,39 X 2,42 2,49 2,32 2,32 0,61 0,63 10,21 10,39 5,51 6,77 min. , 1 ,92 1 ,95 1,61 1,65 0,39 0,46 3,58 3,58 2,36 3,15 itiax. 2,96 2,99 3,1 3,33 0,83 0,87 18,27 21,13 8,66 10,23 +z 8 4 2 0 0 1 0 0 0 0 X a 83 93 19 37 ,0 11 0 0 0 0 -y 50 44 120 104 131 130 139 139 139 139 Γ+ζ 5,6 2,8 1,4 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 % | xa 58,9 66,0 13,5 26,2 7,1 7,8 0,0 0,0 0,0 0,0 L-y 35,5 31,2 85,1 73,8 92,9 92,9 100,0 100,0 100,0 100,0

Hepatálny profil u teliat před a po ošetření plazmatickým roztokom Celkový bilirubin: GGT GOT GPT AP x 15,05/8,55 163/85 63/52 ,6/44 16/13 iumol/l 0/1 o/i 0/1 0/1 zvýšenie % fyziologických prípadov 72/91,2 10,7/24,0 84/96,5 91,7/94,9 48,4/57 (+19,2 %) (+13,3 %) (+11 «) 211111 8

Tabulka 4

Bielkovinový profil krvného séra teliat před a po ošetření plazmatickým roztokom

Celkové biélkoviny:g/1 x 51,3/54,8 zvýšenie % fyziologickýchprípadov 89/93(+4,7 56)

Fibrinogén: g/1 1,66/1,02

Albumin umol/1 364,93/349,3 11/11(+5 96) 57/70(+13 96)

Tabulka 5

Elektrolytový profil u teliat ( v mmol/1) před (X.) a po (II.) ošetření plazmatickým roz-tokom

Chloridy

K

Na I. II. I.. II. I. II. n 82 54 139 135 96 82 X 6,14 5,57 148,38 145,29 92,3 90,07 min. 4,35 4,50 108,75 122,24 70,07 76,98 max. '7,52 7,34 161,17 157,25 98,68 95,12

Tabulka 6

Sumárny prehlad o použití plazmatického roztoku u hovadzieho dobytka

Kategória Počet Vek Diagnóza Počet vylíečených Úhyn + telatá 39t 1 až 60dní Diarhoický syndrom 372 (95,14 96) 19 telatá 523 1 až 60dní Diarhoický syndrom 497 (95,03 26 telatá 10 8 až 13týždne Respiračný syndrom 9 (90 %) 1 telatá 57 1 až 7dní Rekonvalescenciaa nízká životaschop. 53 (92,9 96) 4 dojnice 5 3 ročné Edém mliečnej 5 (100 96) - žlázy 9 211111

Tabulka 7

Acidobázieký profil u teliat před (I.) a po (II.) ošetření plazmatickým roztokom pH p C02 BE BB SB Akt.B tCOg log/molc k Pa mmol/1 mmol/1 mmol/1 mmol/1 mmol/1 I. II. I. II. I. II. I. II. I. II. I. II. I. II. X 7,37 7,38 5,6 5,3 ->,o -1,3 47,3 46,4 23,6 23,3 24,2 23,4 25,5 24,6 min. 7,30 7,30 4,6 4,1 -4,7 -5,5 44,0 40,2 20,6 19,8 21,4 18,0 22,5 18,9 max. 7,40 7,42 6,0 6 +4,0 +5,0 51 ,0 55,0 '27,8 28,8 26,5 31 ,0 31 ,0 32,5

Tabulka 8

Diferenciálny krvný obraz leukocytov u teliat před (I.) a pů (II.) ošetření plazmatickýmroztokom

Eo Ba Ses Ty Ey Mo I. II. I. II. I. . II. I. II. I. II. I. II. n 140 140 140 140 140 140 140 140 140 ( 140 140 140 X 3 2,3 0,6 0,4 42 39 2,6 2,4 47 55 0, ,4 0, ,3 min. 1,8 ’,6 0,0 0,0 36 30 1,6 1,4 38 38 0, ,3 0, ,3 max. 7,8 7,6 1,2 1,0 52 50 3,8 4,2 60 68 1 , ,0 0. ,8

Tabulka 9 Základný hematologický profil u teliat před (I.) a po (II.) ošetření plazmatickým roztokom

Hb Er Le HKT I. II. I. II. I. II. I. II. g/dl T/1 G/1 1/1 n 140 140 ,40 140 140 140 140 ,40 X 9,3 9,8 5,588 5,748 , 7,652 7,807 0,40 0,385 min. 6,65 6,81 3,748 4,054 4,254 4,868 0,30 0,270 max. 12,30 12,78 7,884 7,948 10,182 9,817 0,52 0,480 0 0 0 0 0 0 34,3 25,7 % xa 52,8 67,1 44,3 61 ,4 100 ,00 42,9 51,4 ,-y 47,1 32,9 55,7 38,6 0,0 0 22,9 22,9

Claims (5)

1. 211111 10 PRE.DMET VYNÁLEZU

   1. Prípravok k stabilizécii vodnéj a bielkovinovej homeostézy u teliat alebo prasiátvyznačujúci sa tým, že 1 liter injekčného roztoku obsahuje 0,5 až 0,8 mmol hovadzieho ale-bo prasačieho albuminu,’ 68,4 až 102,6 mmol chloridu sodného, 4,0 až 6,0 nunol chloridudraselného, 111,0 až 166,5 mmol glukózy a 3,2 až 4,4 mmol kaprylétu sodného.
2. 2. Prípravok podl’a bodu 1 , vyznačujúci sa tým, že hovadzi alebo prasečí albumin jedeklarovaný elektroforetickou čistotou 0,85 až 0,95 jednotky hovadzieho alebo prasačiehoalbuminu. ♦
3. 3. SpSsob výroby přípravku podl'a bodu 1, vyznačujúci sa tým, že hovadzi alebo prasečíalbumin sa získá zo surověj frakcie albuminu po frakcionácii hovadzieho alebo prasačiehokrvného séra vysolením sírariom amonným, oddelenim nežiadúcich bielkovín po ich denaturóciipri teplote 58 až 60 °C a úpravě acidity roztoku na pH 5,4 až 5,6 v prostředí kaprylátusodného a síranu amonného, následné sa odstráni síran amonný, s výhodou dialýzou, roztokalbuminu sa po vyčírení zahustí na koncentróciu bielkovín 0,5 až 0,8 mmol/1 a upraví saobsah chloridu sodného na 68,4 až 102,6 mmol/1, obsah kaprylátu sodného na 3,2 až 4,4 mmol/1,v roztoku sa rozpustí chlorid draselný v množstve 4,0 až 6,0 mmol/1 a glukóza v množs.tve111,0 až 116,5 mmol/1 a získaný roztok sa upraví na injekčný roztok.
4. 4. Spdsob výroby přípravku podl’a bodu 3, vyznačujúci sa tým, že denaturácia nežiadú-cich bielkovín sa prevedie v roztoku s obsahom 25 až 35 g/1 bielkovín, 0,01. mol/1 kaprylátusodného a 0,98 až 1,36 mol/1 síranu amonného.
5. 5. Spdsob výroby podl’a bodu 3, vyznačujúci sa tým, že denaturácia nežiadúcich bielko-vín sa prevedie v roztoku s obsahom 40 až 50 g/1 bielkovín, 0,02 až 0,03 mol/1 kyselinykaprylovej a 0,11 až 0,19 mol/1 síranu amonného. i Saverografia, n. p., závod 7, Most