SK94293A3

SK94293A3 - Pressure-sensitive adhesive glue and thereable produced adhesive tapes

Info

Publication number: SK94293A3
Application number: SK942-93A
Authority: SK
Inventors: Juergen Grabemann; Ruediger Hauber
Original assignee: Neschen Hans Gmbh & Co Kg
Priority date: 1992-09-15
Filing date: 1993-09-06
Publication date: 1994-09-07
Also published as: ES2051656T1; LT3055B; GR940300044T1; DE4231607A1; EP0588457A2; JPH06322341A; CZ181993A3; EE9400038A; KR940007152A; EP0588457A3; LTIP926A; CA2105102A1; ATE165861T1; CN1085234A; PL300340A1; EP0588457B1; HU9302597D0; DE4231607C2; DE59308498D1

Description

0blasť techniky

Vynález sa týka adhézneho lepidla citlivého na tlak a s jeho pomocou vyrobených ručne odtrhnuteľných pások, ktoré sú prilepíteľné tlakom a ktoré môžu byt vo výšivkárskom a textilnom priemysle použité k fixácii vyšívaných textílií na pracovné stroje. V súvislosti s predloženým vynálezom sa výraz adhézne lepiace pásky vzťahuje nielen na pásky, ale i na ploché útvary, napríklad archy alebo listy.

Doterajší stav techniky

Výšivkárne vyšívajú motívy na textílie pomocou počítačom riadených vyšívacích strojov, ktoré sú podľa druhu a veľkosti vybavené rôznym počtom vyšívacích hláv, pričom každá vyšívacia hlava je vybavená viacerými ihlami pre rôznofarebné nite. Vyšívaný textil sa fixuje na rúnovom papieri, alebo na inom ručne od trhnuté Inom materiále.

Fixačná položka sa nalepí do bordurového rámu, ktorý sa podľa počítačového programu pohybuje tak, že ihla zhotovuje požadovaný motív výšivky rýchlosťou až 700 stehov za minútu.

Výhodnými plochými materiálmi sú vláknové rúna, predovšetkým rúnový papier a dlhovláknité špeciálne papiere. Vláknové rúna su textilné ploché útvary z textilných vlákien, ktorých súdržnosť je daná adhéznosťou, ktorá je vláknam vlastná. Vláknové rúna, ktoré sa vyrábajú spevnením spriadaných vlákien sa nazývajú spriadané rúna.

Obecne sa rúnom rozumie textilný produkt v ktorom sú vlákna rovnomerne rozdelené. Vlákna môžu a nemusia byť orientované. Na rozdiel od tkaných textílií sa vlákna nespracová vajú na priadzu a tkaninu, ale sú spojené miesením a rozdelením. K vzájomnému spojeniu vlákien dochádza mechanickým, chemickým a/alebo fyzikálnym spôsobom.

Rúnové výrobky môžu byť svojou stavbou veľmi rozdielne a táto môže byť súdržná až intenzívne viazaná, môžu byť mäkké až tuhé, kompaktné až veľkoobjemové. Čím slabšia je orientácia vlákien, tým lepšie je možno materiál strihať, takže strata strihaním je len veľmi malého rozsahu. Rozhodujúce pre vlastnosti vláknových rún sú typ vlákna, jednotnosť vlákna, dĺžka prekladu a hustota vlákien i použité spojivá.

Tak ako vlákna pre rúno sa používajú rastlinné vlákna na báze celulózy, zvieracie vlnené vlákna na báze proteinu, po~ losyntetické vlákna viskózové a acetátcelulozové a syntetické vlákna na báze polyamidov, polyakrylonitrilov, polyvinylderivátov polyesterov a polyolefinov. Výraz vláknové rúno tak v ďalšom zmysle zahrňuje i rúnové papiere na báze celulózy i ked tieto su často Hodnotene ako špeciálna trieda látok.

Predpokladom pre použitie vláknových rún, špeciálnych papierov alebo iných plochých materiálov ako fixačných podložiek textílií vo výš ivkárskych prevádzkach je, že materiály sú pevné pri prepichnutí a jemné, takže sa na vyšívanú látku dobre priložia a zlepšujú plastičnosť vyšívaného motívu. Ďalej musia byť tiež po vyšití ľahko a bez problémov ručne odstrániteľné od okraja motívu.

Predtým výšivkárne postrekovali rúnové materiály postrekom lepidla zloženého z polyvinylesterových kopolymérov ako napríklad kopolymérov polyakrylovej kyseliny a rozpusteného vo flourovaných uhľovodíkoch. Ako nosný plyn pre tak postrekom nanášané lepidlo slúžia aerosóly na báze f 1uorchlorovaných uhľovodíkov. Pri postreku a sušení lepidla vznikajú plyny škodlivé pre životné prostredie. Vedľa nežiaducej tvorby plynov má lepidlo nanášená postrekom pri použití nasledujúce nevýhody: Je tak lepivé, že zbytky lepidla sa prilepujú po krátkej dobe lepenia do ihlového kanálika a bránia usporiadanému vedeniu vlákien. Adhéznosť vyšívanej látky na rúno postriekané lepidlom je často príliš slabá. Ak sa posunie textil-» ná látka behom prípravy vyšívania, bude vyšívaný vzor chybný a nepouži teľný. Okrem toho sa lepidlo nanášané postrekom stáva po krátkej dobe lakom a stráca svoje lepkavé vlastnosti.

Nevýhodou tiež je, že lepidlo nanášané postrekom, pretože nie je presne dávkovateľné, zmäkčuje rúnový papier a tým sa pri veľkoplošnom povrstvení stáva nosný materiál nestabilným.

Doteraz bolo preto nutné pri tkanom a pletenom tovare v oblasti výšivkárstva pracovať tak, že sa rúnový nosný materiál povrstvoval pomocou sprejov lepidlom textilu, aby potom mohol byť fixovaný k vyšívanému materiálu. Výrazom fixovať sa rozumie stabilizácia ok alebo tkaniny vyšívaného materiálu. Pri postreku väčších plôch prichádza ručným postrekom k nepravidelnému povrstveniu, ktoré a/ môže viesť k odlupovaniu vyšívaného materiálu a b/ pretože nie je možné presné dávkovanie u citlivých materiálov (šifón, hodváb, žerzej atcľ) môže prísť k vytvoreniu škvŕn.

Ďalej sa pri silnejšom postreku rúno zmäkčí, čím príde k nestabilite. Vyšívaný materiál sa v tomto prípade deformuje a tým znehodnocuje.

Ďalej sa pri príliž silnom postreku zlepujú priadze i ihlový kanálik a prichádza k nečistému slučkovaniu, alebo k zalepeniu nití v niťovom kanáliku ihly, takže pri príjme slučky dvojuchopovačom nie je daná súčasná zhoda a to vedie k pretrhnutiu nití, chybným stehom a prestojom stroja.

Alternatívne bolo používané termorúno. U termorúna sa jedná o rúna spriadané alebo pletené, ktoré sú vrstvené lepidlom, ktoré sa teplom rozpúšťa.

'ľermorúna sa používajú pri extrémne; sa vyťahujúcom pletenom tovare pre fixáciu vlákien, pričom tiež tieto rúna musia byť v určitých častiach textilu po vyšití odstránené. Pri použití u trikotových látok je zaobchádzanie s vyššie uvedeným rúnom veľmi obtiažne, pretože:

a/ pri príliž vysokej teplote vystupuje zafarbenie vyšívaného materiálu a ďalej je obtiažne rúno čisto odstrániť bez narušenia vyšitého obrazca (ďalšou nepríjemnou vlastnosťou sú zbytky - častice lepidla - na vyšívanom materiále) a b/ aby môhli byť termorúna použité optimálne, sú potrebné drahé prídavné zariadenia (fixačné lisy, kontinuálne fixačné zariadenia alebo žehliace zariadenia).

Pri použití žehliacich zariadení nedochádza k rovnomernému prichyteniu, pretože zahriatie plochy a vychladnutie nie je možné riadiť lineárne. Tým prichádza u ďalšieho vyšívacieho postupu k nekontrolovateľnému uvoľneniu materiálu. Použitie termorúna pri príprave väčších výrobných paliet je vylúčené, pretože fixovaný materiál sa musí ukladať len na rovinu a tým je postup veľmi nákladný.

Je otázne, či nie je samolepiaci runový materiál vhodnejší pre toto použitie než postrekom lepené rúno. Na tlak citlivej samolepiacej hmoty alebo adhézne lepidlá sa už dlho používajú v priemysle, pri remeselníckych prácach a v domácnostiach vo forme lepiacich pások. Z patentovej 1 i teratúry j e známe mnoho príkladov výroby adhéznych lepidiel na báze kaučuku a esterov kyseliny polyakrylovej na báze organických rozpúšťadiel a vodných disperzií. V DE-OS 3643987, DE-OS 3843421 a EP-0141504 sú popísané kopolyméry esterov kyseliny akrylovej, kyseliny akrylovej a iných monomérov. V DE-OS 3018131 sú uvádzané adhézne lepidlá z esterov kyseliny polyakrylovej a po 1 y isokyanátov na báze rozpúšťadiel. Emulzie adhéznych lepidiel na báze polymérov n-butylakrylátov, 2-etylhexylakrylátov, kyseliny akrylovej, akrylonitrilu, vinylacetátu, metylmethakrylátu a iných monomérov, sú napríklad popísané v patentových spisoch EP 0130 080, EP 0193 295, EP

0258753, DE 3147007, DE 3313922, DE: 3531601, DE 3829077, DE 3701757 a DE 3808706.

Všetky popísané adhézne lepidlá na báze esterov kyseliny polyakrylovej vykazujú pre samolepiace rúnové materiály pre výšivkárne textilu nedostatky, ktoré bránia ich použitiu, alebo ho aspoň výrazne obmedzujú. Pri sledovaní ich použitia bolo zaistené, že adhézne lepidlá buď veľmi rýchle upchajú, prípadne zalepia kanálky ihly, alebo ulpejú škodlivo na rúnové materiály tak, že pri odstránení textilnej látky na ňu prechádzajú. Iné adhézne lepidlá sú dobre uchytené na rúnových materiáloch, ale zanechávajú zbytky lepidla na textíliách. Mnoho adhéznych lepidiel migruje čiastočne do rúnových materiálov a do textílii. Našité kusy rúna môžu byť pri žehlení, praní, alebo čistení textilnej látky v oblasti výšivky znečistené n ízkomoleku1árnym podielom lepidla pri vzniku škvŕn.

Úlohou vynálezu je vyvinúť na tlak citlivé adhézne. lepidlo pre rúnové materiály vo vyšivkárňach, ktoré by nevykazovalo vyššie uvedené nevýhody a mohlo byť na rúnové materiály bez problémov použité ako fixačné lepidlo pre vyšívané textílie. Tiež pri vysokých rýchlostiach vyšívania nesmie lepidlo po dlhší čas upchávať ihlové kanálky.

Podstata vynálezu

Úloha je riešená na tlak citlivým adhéznym lepidlom, ktoré je zložené z následujúcich komponentov, taktiež i poprípade prítomných bežných prísad:

A) 0 až 90 % hmotn., zvlášť 0 až 86 % hmotn.kopolyméru ester kyseliny akry1ovej-v iny1acetát-kyseli na akrylová s 2 až 8 atômmi uhlíka v alkoholovej zložke esteru kyseliny akrylovej a vztiahnuté na kopolymér 10 až 60 % hmotn., predovšetkým 15 až 55 % hmotn. vinylacetátu a 1 až 10 % hmotn., predovšetkým 2 až 8 % hmotn. kyseliny akrylovej (K hodnota podľa Fikentschera v oblasti od 50 do 110 (merané podľa DIN 51562 v tetrahydrofuráne)),

B) 10 až 80 % hmotn., predovšetkým 10 až 75 % hmotn., pre- dovšetkým 10 až 67 % hmotn. a špeciálne 10 až 60 5fe hmotn. kopolymérov ester kyseliny akrylovej - kyselina akrylová-N-methylolmethakrylamid so 4 až 8 atómami uhlíka v alkoholovej zložke esteru kyseliny akrylovej a vztiahnuté na kopolymer 1 až 10 hmotn. %, predovšetkým 2 až 8 hmotn. % kyseliny akrylovej, ako i 1 až 10 % hmotn., predovšetkým 2 až 8 % hmotn. samozosieťujúceho N-methylolmethakrylamidu (K-hodnota podľa Fikentschera v oblasti od 70 do 130 (podľa DIN 51562 v tetrahydrofuránu)) ,

C) až 90 % hmotn., predovšetkým 0 až 85 % hmotn., kopolymérov ester kyseliny akrylovej-ethylakrylát-N-methylolmethakry1 am id-kyse1 i na akrylová so 4 až 8 atómami uhlíka v alkoholovej zložke esteru kyseliny akrylovej a vztiahnuté na kopolymér 1 až 10 % hmotn., predovšetkým 2 až 8 % hmotn. kyseliny akrylovej, ako i 1 až 10 hmotn., predovšetkým 2 až 8 $ hmotn. samozosieťujúceho N-met.hylolmeťhakrylamidu a 20 až 80, predovšetkým 20 až 60 % hmotn. a výhodne 25 až 55 % hmotn. etylakrylátu (K-hodnota podľa Fikentschera v oblasti 80 až 130 (merané podľa DIN 51562 v tetrahydrofuránu )),

D) 0 až 25 % hmotn., predovšetkým 0 až 20 st, hmotn. kyseliny ttalove) vo torme esteru s 2 až 12 atómami uhlíka v alkoholovej zložke, pričom okrem zložky B) je prítomná najmenej jedna zo zložiek A) alebo C).

Množstvo okrem zložky B) prítomnej aspoň jednej zložky A) alebo C) predstavuje výhodne najmenej 0,1, výhodnejšie 1,0 a špeciálne najmenej 5 % hmotn. vuje toto množstvo a špeciálne 10 až prítomná výhodne v a špeciálne od 20 do 90 % hmotn.. V prípade prítomnosti zložky D) je táto prítomná výhodne v množstve od 5 do 20 a výhodnejšie od 10 do 20 % hmotn..

výhodne od 5 % hmotn. .

množstve od 5

V prípade zložky A) do 86, výhodnejšie

V prípade zložky C) do 90, výhodnejšie predsta13 až 86 je táto až 90

Zložky adhézneho lepidla sa pripravia spôsobmi známymi z patentovej literatúry.

Výhodne má zložka A) K-hodnotu od 60 do 100, zložka B) K-hodnotu od 80 do 120 a zložka C) K-hodnotu od 90 do 120.

V kopolyméroch zložiek zmesí A/ až C/ môžu byť v malých množstvách zapolymérované ďalšie monoméry, ako napr. ester kyseliny metakrylove j, kyselina methakrylová, methakry1 n itri 1 a styrén. Monoméry môžu byť prítomné, vztiahnuté na kopolyméry, v množstvách od 0,25 do 25, výhodnejšie 0,5 až 20 % hmotn. a predovšetkým 1 až 15 % hmotn. U zložiek tvorených estermi kyseliny akrylovej sa v kopolyméroch jedná výhodne o n-butylakrylát, alebo 2-ethylhexylakrylát.

Zmes podľa vynálezu je výhodne vo forme vodnej disperzie, nastavené čpavkovou vodou na hodnotu pH 7 až 8, výhodne 7 až 7,5. Natiera sa v množstvách od 5 do 50 g/m², predovšetkým 10 až 45 g/m² na nosné materiály, vysušuje na samolepiaci film a pokrýva adhezívnym oddeliteľným materiálom.

Vodné disperzie kopolymérov obsahujú z literatúry známe bežné aniontové emulgátory, ako sú napr. popísané v knihe Methoden der organischen Chemie, Houben-Wey1, diel 14/1, Makromolekulare Stoffe, Georg-Thieme-Verlag, Stuttgart 1972, str. 192 až 208.

Pre dosiahnutie rovnomerného vrstvenia a dobrej tvorby filmu sa do disperzie v obvyklých množstvách (0,5 až 5,0, predovšetkým 0,1 až 2,0 %) pridávajú prísady, ako sú zahusťovadia, zosietujuce činidlá a odpeňovacie činidlá.

Vynález sa ďalej týka použitia na tlak citlivých, za studená použiteľných adhéznych lepidiel podľa vynálezu k povrstvovaniu nosných materiálov ako sú vláknové rúna, rúnové papiere a dlhovláknité špeciálne papiere v rozsahu 15 až 100 g/m², výhodne 20 až 40 g/m² .

Plochý, tenký a transparentný nosný materiál ako silikónovaný papier, alebo silikónované fólie sa povrstvuje vodnou disperziou. Pri sušení disperzie vzniká v nanesenom množstve 5 až 50 g/m² a výhodne 10 až 45 g/m² na tlak citlivý film adhézneho lepidla, ktoré sa kašíruje na nosné materiály. Ako nosne materiály su vhodne predovšetkým vláknové rúna a rúnové papiere na báze celulózy.

Takto povrstvené substráty, ktoré sú ručne odtrhnuteľné, slúžia ako fixačné lepiace pásky vo výšivkárňach textilu. Iíahké textílie, ako napr. ľahké bavlny, žerzej a hodváb, ako aj ťažké textílie, ako napr. pracovné obleky z ťažkej bavlny alebo vlny, froté a džinsovina pri malom tlaku dobre prilnú na povrstvené rúnové papiere.

Textílie fixované na samolepiacom rúnovom papieri sa vyšívajú rýchlosťou asi 700 stehov ihly za minútu. Po 10 minútovom vyšívaní zostáva uško ihly a kanál ek ihly zbavený zbytkov lepidla. Nebolo pozorované žiadne zosunutie textílie behom procesu vyšívania. Potom sa nechá rúnový papier mimo vyšívaný motív ľahko odtrhnúť a je zbavený zbytkov lepidla.

Ak sa vyšívaný textil našíva na textilnú látku je obvyklé neodstraňovať samolepíaci rúnový papier zo zadnej strany textilu, ale používa sa ako plastif.ikujúca vložka. Pokusy so žehlením, praním a čistením ukázali, že adhézne lepidlo a rúnový papier neovplyvňujú kvalitu textilu.

Novo vyvinutý materiál šetrí textil a jednoducho zaobchádza. Pri jeho spracovaní sa neuvoľňujú ani plyny ani pary. Ďalej je ho možné len s pomocou malého pritlačenia naniesť na vyšívaný materiál (fixovať za studená), čo tiež šetrí pletené a tkané materiály. Pretože spracovávané materiály môžu byť natreté, zabraňuje sa deformácii základného materiálu. Použitie v bordurových, alebo jednotlivých výšívacích rámoch má výhodu, že vyšívaný materiál už nemusí byť viac pridržovaný, pretože bude držať pomocou naneseného filmu.

Adhézne lepidlo podľa vynálezu nezvlhčuje, čím šetrená mechanika a tačom riadeného vyšívacieho stroja, môže nstaviť tak, že ani ihla ani s lepidlom a tým je možný výrazne doba medzi prestojmi.

sa predlžuje spojenie s rozdielnymi typmi nití, adhéziou taktiež zlepší.

ani nespôsobuje hmlu ani elektronika drahého počíVytvorený adhézny film ’sa uchopovač nie sú v styku vyšší výkon stroja. Ďalej Lepidlo nevytvára žiadne Vyšívaný motív sa súčasnou

U bordurových rámov sa dráha 3,20m x0,45 m spojí pomocou mechanických svoriek s vyšívacím rámom. Potom sa odstráni silikónový papier a vyšívaný materiál sa pritlačením spojí s lepiacou páskou. Tým príde k stabilizácii vyšívného materiálu, takže už nemôže prísť. k deformácii ok. Pretože tiež odpadne použitie tepelného zahriatia (žehlička), nie je vlákno pred vyšívaním viac nerovnomerne zahrievané,alebo prehrievané, takže je vyšívaný materiál tohoto ušetrený. Toto tiež platí v jednotlivých rámoch, ktoré bývajú používané napr. pri hotových dieloch.

Bordurový rám, alebo jednotlivý rám sa pohybuje pomocou motoru podľa nastaveného programu (transport).

Ihla si ponecháva svoju polohu a a späť. Dôležité je, že u vykonáva pri vyšívaní pohyb tam vyšívacích strojov je možné nasta viť rýchlosť podľa typu stehov, dĺžky stehov a ukladania ste hov. Materiál podľa vynálezu tu poskytuje veľkú výhodu, line árne plošné priľnutie.

Ďalej bude vynález bližšie vysvetlený nasledujúcimi príkladmi .

Príklady uskutoč nenia vy ná .1 e z u

Príklady 1 až 5

V tabuľke 1 sú uvedené rôzne receptúry pre adhézne lepid lo podľa vynálezu vo forme vodných disperzií. Hmotnostné percentá receptúr sa vzťahujú na 100 % pevného podielu, t. j. nie je tu zahrnutý podiel vody. Disperzie sa nanesú na silikono»vané papiere (67 g/m²) jednostranne tak, že po sušení vzniknú filmy lepidla, obsahujúce asi 10 g/m² lepidla. Povrstvenie

lepidlom sa kašíruje na rúnový	papier	(asi 30 g/m²)
Tabuľka 1	1	2	3	4	5
kopolymér ester kyseliny akrylovej-vinylacetát.-akrylová kyselina	24	13	86	25
kopolymér ester kyseliny akryiovej-akrylová kyselina- N-methylolmethakrylamid	41	67	10	14	45
kopolymér ester kyseliny akrylovej-N-methylolmethakrylamídkyselina akrylova	35	90		20
ester kyseliny ftalovej	—	20	—	10

Samolepiace rúnové papiere vyrobené pomocou receptúr 1 až 5 sa podrobia meraniu adhéznost.i podľa Afera-Norm 4001 (okamžité meranie), nie však na oceli, pretože rúnový papier sa často pretrháva alebo štiepi, ale na rôznych textíliách, ktoré sa používajú pri spracovaní. V nasledujúcej tabuľke 2 sú uvedené výsledky merania.

f

Tabuľka 2

	1	2	3	4	5 >
adhézia runového papiera
oproti bavlne	N/cm	0,07	0,05	0,08	0,17	0,10
Nylonlycra (syntetika)		0,10	0,07	0,09	0,21	0,12
polyester-vlna	1 1 _____	0,45	0,41	0,43	0,39	0,44
šifónový hodváb		0,18	0,15	0,16	0,26	0,18
ľan	_ f _	0,26	0,38	0,22	0,41	0,39
zmesná tkanina zo
syntetiky a bavlna	__ 1 t _	0,18	0,24	0,14	0,37	0,27

Prúžky vzorkov runového papiera s adhéznym lepidlom zloženie 1 až 5 sa skladujú 6 týždňov pri 70 ^vC a potom sa sta noví adhéznost k rôznym textíliám. Nebola pozorovaná strata adhéznie.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Adhézne lepidlo citlivé na tlak, vyznačujúce sa tým, že je zmesou

A) 0 až 90 % hmotn. kopolyméru ester kyseliny akrylo- vej-vinyiacetát-kyse1ina akrylová s 2 až 8 atómami uhlíka v alkoholovej zložke esteru akrylovej kyseli• ny a vztiahnuté na kopolymér 10 až 60 $ hmotn. vinylacetátu a 1 až 10 % hmotn. akrylovej kyseliny (,Κ-hodnota podľa F j. kentschera v rozshu od 50 do 110

- merané podľa DIN 51562 v tetrahydrofuráne) ,

B) 10 až 80 % hmotn. kopolyméru ester kyseliny akrylovej -N-met.hyl ol methakryl am i d-kyse 1 i na akrylová so 4 až 8 atómami uhlíka v alkoholovej zložke esteru kyseliny akrylovej a vztiahnuté na kopolymér 1 až 10 % hmont. kyseliny akrylovej, ako i 1 až 10 % hmotn. samozos i eťu j úceho N-methylolmet.hakryl-amidu (K-hodnota podľa Fikentschera v oblasti medzi 70 a 130

- merané podľa DIN 51562 v tetrahydrofuráne),

C) 0 až 90 hmotn. kopolyméru ester kyseliny akrylovej -ethyl-akrylát-N-methylolmethakrylamid-kyselina ak- ϊ ryiová so 4 až 8 atómami uhlíka v alkoholovej zložke esteru kyseliny a vztiahnuté na kopolymér 1 až 10 % hmotn. kyseliny akrylovej ako i 1 až 10 % hmotn. samozosieťujúceho N-methylolmethakrylamidu a 20 až BO % hmotn. ethylakrylátu (K-hodnota podľa Fikentschera v oblasti od 80 do 130 - merané podľa DIN

51562 v tetrahydrofuráne),

D) 0 až 25 % hmotn. estervi kyseliny ftalovej s 2 až 12 atómami uhlíka v alkoholovej zložke esteru, pričom okrem zložky B) je prítomná jedna zo zložiek A) alebo C) .
2. Adhézne lepidlo citlivé na tlak podľa nároku 1, vyznačujúce sa tym, ze ziozky esteru kyseliny akrylovej v kopolymeri obsahujú n-butylakrylát alebo 2-ethylhexylakryláť·.
3. Adhézne lepidlo citlivé na tlak podľa nároku 1 alebo 2 , vyznačujúce sa tým, že v kopolyméri sú zapolymerované ďalšie monoméry, výhodné ester kyseline methakrylovej, methakrylnitri 1 , kyselina methakrylová, alkrylnitri 1, hydroxyethylakryiát a styrén.
4. Adhézne lepidlo citlivé na tlak podľa jedného z nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým, že ďalšie monoméry sú zapolymerované v množstvách od 0,25 do 25 % hmotn. v kopolymére .

b. Adhezne lepidlo citlivé na tlak podľa jedného z sne vodnej nárokov d i sper- 1 az 4, z i e . vyznačujúce sa tym, že je vo foj 6 . Adhézne lepidlo citlivé na tlak pod ľ a jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúce sa tým, že hodnota pH vodnej d i sper- z i e je nastavená čpavkovou vodou na asi 7 až 8.
7. Použitie adhéznych lepidiel citlivých na tlak podľa niektorého z nárokov 1 až 6 pre výrobu jedno- alebo obojstranne povrstvených, samolepiaci ch, plochých substátov.
8. Použitie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že plochými substrátmi su vláknové rúna.
9. Použitie podľa nároku 6 alebo 7, vyznačujúce sa tým, že plochými substrátmi sú runové papiere, alebo dlhovláknité špeciálne papiere o hmotnosti 15 až 100 g/m^z.
10. Adhézna lepiaca páska, vyznačujúca sa tým, že obsahuje lepidlo podľa niektorého z nárokov 1 až 6.