SK70792A3 - Fungicídny prostriedok s repelentným účinkom - Google Patents

Abstract

Fungicídny prípravok s repelentným účinkom na ochranu poľnohospodárskych rastlín pozostáva z oxychlorídu mednatého, síranu mednatého, amoniakálnych a vodných komplexov medi vo vzájomnom hmotnostnom pomere 2 : 1 : 4 až 4:1:2, pričom celkový obsah medi je 20% až 50% hmôt.. Med sa získava z amoniakálneho chloridového roztoku s obsahom medi, ktorý vzniká ako odpad po leptaní plošných spojov pre elektroniku, neutralizačnou reakciou silnými minerálnymi kyselinymi, Nový fungicíd má v poroyananí s komerčne vyrábanými prípravkami vzhľadom na nižší obsah medi vyššiu biologickú účinnosť a vyznačuje sa repelentnými účinkami voči fytofágnemu hmyzu.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka fungicídneho prípravku s repe len fcnýe účinkoa na ochranu rastlín z odpadných roztokov po leptaní plošných spojov pre elektroniku.

Doterajší atav techniky

Zlúčeniny obsahujúce dvojeocnú oe3 sú už dlhý čas znáae svojíal fungieidnýal účinkasd a to v podobe anorganických zlúčenín (čs V?272&, Čvančara, F·: Zeaodelská výroba v číslech, 32N Praha# 1962) a organických zlúčenín· Väčšinou sejú široké spektrus účinnosti & sôžu sa používať proti parazitujúcim hubó«, ktoré napádajú nateetané časti rastlín ako aj proti pôvodcom chorôb, ktoré sú prenosné eeoenos· v poslednom čase sa upúšťa od použitia organických fungicídov so systéaovýia účinkoa z dôvodov vedľajších dlhodobých účinkov no vyššie organizmy·

Podstata vynálezu

Fungicídny prípravok e repelentnýai účinkami na ochranu rastlín obsahuje ako účinnú zložku kombináciu oxyehloridu ae3natého, síranu oe&iatôho, asonlokálnych alebo vodných komplexov aedi v haotnostnoa pooore 2 : 1 : 4 až 4 : 1:2a celkovým obsaboo sedí 20 až 60 ^haot.

Vzájomné posery zlúčenín sú podáionené zložení© opotrebovaného roztoku po leptaní plošných spojov pre elektroniku, z ktorého aa prípravok vyrába neutralizačnou reakciou a kyselinou sírovou, resp. chlorovodíkovou za vzniku jednej zrazeniny tyrkysovooodrébo až zeleného sfarbenia pastovítej konzistencie s obsahoa sušiny 50 až 6u Pre zlepšenie f iltaotvomých blastností prípravku aplikovaného vo forae postreku jc nožné do suspenzie pridať ο,ουί až o,05 ^haofc. prírodného polyméru

- vodorozpusfcného derivátu celulózy, resp. υ,ΟυΙ až o,U2 sulfifcových výpalkov © obssíttxa horečnatýcft i&mpv za účele» zlepšenia pôdnej bilancie horčíka bez toho, aby sa narušil entifugálny účinok hlavných zložiek.

Fungieídny prípravok s repeientným účinkom eeá rad predností a vyfiod v porovnaní s komerčne vyrábanými fungicídmi podobného určenia:

- fungicídny účinok dosiahnutý kos^bínáciou obsahujúcich zlúčenín je vyááí ako účinok jeho jednotlivých zložiek (synergický efekt),

- Široké spektrum pôsobenia (druhy Alfcernaria, Bofcrytis, Phyfcophbora, eerenospoca, Fuoariua),

- repelentný účinok voči fytofágnemu tusyzu spôsobený rotoeheQíckýsd reakciami raeônatých komplexov, ktoré aajú za následok uvoľňovanie o sonis ku pôaobiacelio na hmyz repe len tne až Škodlivo,

- nefytotoxickusť pri použití y uvedenom rozmedzí koncentrácií,

- technologicky a ekonomicky výhodná výroba, ktorá zároveň rieSi ekologický problém - Uezodpudovú likvidáciu použitého iepfcacieíiG roztoku.

Aplikácia aa vykonáva zvyčajnýis apôsoboai - postrekom (zahalovaníci) z vodnej disperzie, prípadne popraáovaním (drvenou) zmesou fungicídneho prípravku s vápencom, resp. vyhnitým cukrovarníckym kaloa sko nosiéon, pričom obsah prípravku v zmesi (e vodou alebo tuhým nosičom) je 0,005 až l -Jiaot., výhodne 0,o5 až 0,4 ;Jimofc. pri dávkovaní postrekovej suspenzie icxx.· 1/ba.

- 3 Príklady realizácie vynálezu

Príklad 1

Vzorky Funglcídneiio prípravku boli laboratórne testované v zariadeniach výskuanéľx) ústavu cltealckej technológie, odbor laboratórneho a skleníkového výskumu pesticídov·

Overovala sa Ich biologickú účinnosť metódou otrávených pôd používanou v odbore laboratórneho a skleníkového výskumu pesticídov VÚCHT na kvalitatívne s kvantitatívne stanovenie antifungólnej aktivity na Alternária sp·, Ootrytís cinerea a Fusariua nivale. výsledky sú z 10 pokusov e só zaznamenané v tobolke .

Najvyéáie percentá biologickej účinnosti sa zaznamenali samozrejme pri najvyšších koncentráciách hlavnej zložky prípravku» priČas najcitlivejšie reagovala huba Alternária sp. Je však potrebné pripomenúť, že nie je únosné zvyšovať koncentráciu nad 7 g/1 z dôvodu možných fytotoxických prejavov. V porovnaní s Kuprikolom DP 50 biologická účinnosť na Alternária sp. bola takκχϊγ zhodná, na 3otrytis cinerea percento biologickej účinnosti bolo asi o 2u nižšie a na Fuaarlun nivale pri koncentráciách do 2 g/1 bol účinnejší Funglcídny prípravok podía vynálezu asi o 10 pri koncentráciách nad 2 g/i to bolo naopak. Prídavok vedľajšej zložky do suspenzie sa výraznejšie neprejavil, snútí len v prípade karboxyeetylcelulózy e sulfitových výpalkov pri nízkej koncentrácii hlavnej zložky boli výraznejšie rozdiely oproti ostatný» systéao»·

Príklad 2

V objektoch Komplexného výskuaného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v ôratlaiave soe vyskúšali nasledovné funglcidy proti perenospóre viniča (Plasorpara viticola):

a) bithana, c « u, 3 £

b) Kuprikol, c » o,ô

c) Fungicídny prípravok podľa vynálezu

Vinič soc ošetrili uvedený»! prípravkami v priebehu vegetácie trikrát. Každým fungicído« bolo ošetrených 6 odrôd viniča iällvánske zelené, burgundské biele, Mbller Thurgau, Voltlinske

Zloženie roztokov použitých na testovanie biologickej aktivity v laboratórnych podmienkach.

OZNAČENIE	KONC. HLÁV. ZLOŽKY	VEDĽAJŠIA ZLOŽKA
		KONCENTRÁCIA
	[g/i]	íg/i)
		KMC
1	1.25	0.00125
2	2.5	0.0025
3	5	0.005
4	7.5	0.0075
5	10	0.010
6	20	0.020
		KMC MM
7	1.25	0.00125 1.25.10-4
8	2.5	0.0025 2.5.ÍO-4
9	5	0.005 5.10-4
10	7.5	0.0075 7.5.10-4
11	10	0.010 í.io-3
12	20	0.020 2.10-3
		SV
13	1.25	0.00125
14	2-5	0.0025
15	5	0.005
16	7.5	0.0075
17	10	0.010
18	20	0.020

pokračovanie tab.

19	1.25	MgCl .6 HO 2 2 0.00125
20	2.5	0.0025
21	5	0.005
22	7.5	0.0075
23	10	0.010
24	20	0.020
25	1.25	MgO 0.00125
26	2.5	0.0025
27	5	0.005
28	7.5	0.0075
29	10	0.010
30	20	0.020
31	KUPRIKOL 50 DP 1
32	2	-
33	4	--

KMC- karboxymetylcelulóza,

MM- metylénová modrá,

2+

SV- sulfitové výpalky obsahujúce Mg

Vyhodnotenie biologickej aktivity func|icídneho orípravku laboratórnych podmienkach.

ROZTOK	Č.	BIOLOGICKÁ ÚČINNOSŤ [%] NA
Alternária sp.	Botrytis cinerea	Fus.nivale
1		22.1	22.0	23.7
2		65.5	46.8	40.9
3		71.4	50.3	43.4
4		72.0	49.7	52.1
5		71.1	54.3	64.0
6		91.4	57.4	69.1
7		37.0	28.4	29.3
8		62.9	52.7	37.5
9		72.5	47.6	45.2
10		74.7	49.0	64.1
11		69.7	57.2	61.7
12		100.0	74.0	68.3
13		40.5	39.7	23.4
14		65.8	46.9	40.9
15		72.5	39.6	39.7
16		77.6	55.5	51.0
17		66.1	61.4	59.8
18		78.3	67.1	61.4

- 7 jpokračovanie tab.

19	21.1	26.4	20.5
20	60.7	40.6	49.8
21	73.4	51.4	50.7
22	71.8	52.2	50.5
23	75.3	49.1	60.9
24	100.0	66.9	85.3
25	27.6	23.7	25.7
26	55.2	38.9	40.7
27	69.8	51.3	40.1
28	77.6	51.4	37.6
29	72.7	54.3	50.9
30	83.2	76.5	69.1
31	40.0	41.2	12.0
32	61.0	62.4	37.7
33	73.6	72.4	54.1

- tí zelené, Chrupka a Rizling vlaáský) a to 16 krov z každej odrody, t.j. 36 krov no 1 variáciu pokusu, kcncora vegetačného obdobia za účasti fytopatológa z ÚKSÚP-u v Bratislave s«>e nenašli výskyt perenospóry a to ani na listoch, ani na strapcoch viniča. Taktiež asae nezistili popálenie listov postrekovou látkou.

pri zbere hrozna z každej pokusnej varianty se» odobrali priemerné vzorky auétu a bez akejkoľvek úpravy sne tieto nechali prekvasiť. vzorky soe vážili 4., 5., a 7. deň po zbere hrozna. Množstvo rauSfcu stanovené haotnoatne sme vyjadrili v % nasledovne;

Postrek	P. deň	Množstvo muštu (K)	7. deň
4. deň	5. deň	ô. deň
uithane	ilAÍ	‘32,5	32,4	92,4	92,3
Kuprikol	Ιϋυ	34,0	93,7	93,7	93,6
fung.prípravok podľa vynálezu	3.00	96,6	93,2	93,1	93,1

Z uvedeného vyplýva, že v prekvasovacej mohutnosti sú iba nepatrné rozdiely a to najtaa v prvej fáze kvasenia.

rokúsy na viniči potvrdili, Že vyvinutý fungicíd sa svojou biologickou účinnosťou proti perenospóre viniča vyrovnal kuprikolu a Dithanu.

Príklad J v laboratórnych a skleníkových podaicnkach ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji sme testovali biologickú účinnosť fungicídneho prípravku na pleseň uhorkovú (Perenopiasmopora cubiensisj.

Na vyvolanie infekcie pokusných rastlín aoe použili vodnú suspenziu sporangií huby získaných z napadnutých rastlín pestovaných v kvetináči v skleníkových podmienkach (teplota 25 až 30 C, rol. vlhkosť vzduchu nad äv 3uot>et)ziu sporangií sme pripravovali homogenizáciou listov napadnutých rastlín v destilovanej vode. VäčSie rastlinné zvyšky sa odstránili filtráciou suspenzie cez tkaninu. 3ej postupným riedením sme dosiahli v priestore 5ϋύ až. ičvc sporangií v jednej infekčnej kvapke nanášanej na i istý rastliny.

Infekčné kvapky a ste nanášali jemným vlasovým štetcom na spodná i vrchnú stranu listov tak, aby óme neprišli do styku so silnejšou nervatúrou.

Pokusné listy, resp. celé rastliny uhoriek sme pred ich in— fikúciou ošetrili 1 ,*_?-nou suspenziou nového fungicídu v dávke u listov (laboratórny test) 4 íb1/4uu cia“ n u rastlín (skleníkový test) 9 ral/9ou cra*. v prepočte použité dávkovanie zodpovedá spotrebe lutsu 1 postrekovej latky/i ha» Ošetrenie sa vykonalo ručným postrekovačom.

V laboratórnom pokuse asse naniesli na 5 fungicídom ošetrených a ne 5 neošetrených rastlín po ô infekčných kvapiek. Listy boli uložené do Petriho aieiek na silne ovihčený filtračný papie_r a vložené do termostatu, v ktorom sa udržiavala teplota na hodnote 23 °G, rel. vlhkosť vzduchu nad 95 pri zabezpečení i2-hodínového striedania osvetlenia a zatemnenia, tretí deň pri neošetrených rastlinách sa na 16 miestach nanesenia infekcie prejavilo výrazné blednutie listového pletiva a na 7. deň 17 zreteľných olejových škvŕn, ktoré po 3a15ich troch dňoch začali splývať 3 hnednúť. Na ošetrených listoch sme nezistili žiadne príznaky infekcie, listy si zachovali aj po siedmich dňoch sýtozelená farbu. U jedného listu nastalo hnednutle okrajov a Ä no aiesfca nanesenia infektu.

príklad 4

V skleníkových testoch soe ošetrili tri rastliny uhoriek 1 %-nou suspenziou fungicídu. Pred ošetrenia sme odstránili vrcholky výhonkov pokusných i kontrolných rastlín s ciele» zabránenia tvorbe listov nových. Na každý ponechaný list kontrolných i ošetrených rastlín stae naniesli po ô infekčných kvapiek suspenzie sporangii z pokusu l. fo celý Čas testu 3 ošetrené a 2 neošetrené rastliny v kvetináči boli uložené v skleníku pri vyššie popísaných podmienkach. kontrola stavu rastlín sa vykonala na 2., 4. c 7. deň. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke:

- 10 číslo ročet iočet Počet inf. Škvŕn

	rasti.	listov	inf.kvap.	2 .doň	4. deň	7 · don
kontrolu	í	14	70	36	43	46
	*»	11	55	34	28	32
funulcíd	♦ x	tí	40	0	0	0
podľa vynálezu	2	10	50		O 4.	3
	5	ô	40	u	ó	U

Na 7. den losie vyvolaná infekciou na kontrolných rastlinách začali splývať a iwjatarôie ltty (s nejväčSía počtoa lesi í začali na okrajov* t.j. na aieofcaeh, kde infekcia nebola nanesená) hnednúť a zasychať. Listy rastlín o&etreného variantu aj po

7. dni si zachovali «ýtoxelenú farbu* Čo potvrdilo účinnosť nového fungicídu na pleseň uhorkovú.

Príklad 5

V' cUlších testoch stso sledovali vplyv nového fungicídu na zsasny rýchlosti fotosyntézy terčíkovou det&dou aodifikovanou urólovičoís. Intenzita fotosyntézy bola hodnotená gravimetrický z rozdielu sušiny, výsledky sú v tabuľke:

tone®, trse ta . » »^uSln* novélxa fungi- 2. don ô.den I4.cen priemer cídu /%

0	3,4tí	9*22	9,34	3,35
0*25	ô* 40	9,36	0*46	3,4i
0*50	3*50	9,44	9,40	9,45
1*00	9*54	9,52	9,48	9*51

V$sla<&y testov potvrdili* že nový fungicíd okrora prekážanej biologickej účinnosti na pleseň zemiakovú prejavuje aj čiastočný repe len tňý účinok voči larv&a Leptinotarsa deceallneata osy.

j 1 -.

Výsledky o vplyve fuagicldu na rýchlosť fotosyntézy listov zsiuiaka (odroda Kosy) dokazujú, že tento je prakticky nulový.

To znastená, že nový ŕungicíd neprejavuje 3yapS;ô&y Po to toxicity. :.ŕožno bo do určitej miery považovať (ne j až pri vyšších koncentráciách) za stimulátor rastu.

príklad ó

Testy nového fungicídu na pleseň zemiakovú (rfiytophfeora infestans do bary).

Infekčný satcriái sa získal z rastlín zemiaka pestovaných v kvetináči v skleníkových podmienkach (teplota vzduchu 25 až.

>& °C, rel vlhkosť vzduchu ned 9υ %). kastliny boli vysadené z híúz (odroda kasy) infikovaných plesňou zemiakovou. Infikócla nastala prirodzenou cestou.

Testovacie rastliny zemiaka sme dopestovali v kvetináčoch· zo zdravých hľúz. V čase, kaň dosiahla výáka vňate cca 20 až 25 c«, sae skupinu 3 rastlín ošetrili I žj-nou suspenziou nového fungicídu v dávke s al, čo zodpovedá spotrebe lbOu l/ha. Na druhý deň sme na ošetrené aj kontrolné rastliny naniesli po 4 sal suspenzie konídil/i rastlinu. Konidiovú suspenziu s«e získali líoaogenizáciou listov zemiaka silne napadnutých plesňou zea Írsko vou. ušetrené i neošetrené rastliny boli uložené v toa istom boxe skleníka, kde sa nachádzali aj rastliny použité ako zdroj infekcie.

Po 7 dňoch sa infekcia prejavila na všetkých kontrolných rastlinách, kým na ošetrených eoe zistili infekciu iba na 3 lístkoch 2 rastlín, ?o 14 dňoch listy kontrolných rastlín začali zasychať, zatiaľ čo ošetrené rastliny si udržali sviežu zelenú farbu.

V priebehu týchto testov sme pozorovali výrazný rozdiel medzi prirodzeným napadnutia ošetrených o kontrolných rastlín iaágeai pásavky zemiakovej (Leptinotarsa decetelineata 5oy). Tento jav potvrdil aj cielený informačný pokus, v ktorom sme na izolované liety ošetrené l ;'-nou suspenziou nového fungicídu .naniesli jx) i<- iaáy získaných z populácie drid^ej generácie. Požer listov sme zistili iba na kontrolných rastlinách.

ľúto skutočnosť í ktorá poukazuje na «solný ropelentný účinok teotoviiuóiio fungicídu voči póeavfce zíxjinkovej sm overili v laboratórnych chovoch tohto význauného ákodcu zealakov no listoch ošetrených o,.2S, u,5, i, 2, a 4 ;ýoou suspenziou novéiw> fungicídu. Zistili sae značné predĺženie larválneho vývoja (o 2 až 7 dní) v porovnaní s kontrolným chovom. čia bola koncentrácia fungic í du vyžóia, týa bolo väčšie nielen predĺženie larválneho vývoja_f ale aj vyššia úmrtnosť lariev (zvýšená o 22 až Só /). Túto závislosť eožno vyjadriť rovnicou y « 4,98 ·♦· l,íô x, kde x je log koncentrácie, y Je mortalita lariev v probitoch. LC^. vypočítané z uvedenej závislosti sa rovná 1,25 kone. nového fungicídu. íovnlca regresnej priamky zistená pre letálnu taxi» citu ssedi v testovanom prípravku voči larvés XV. insfcaru pésavky zemiakovej sú tvor y « Q, 72 ♦ i,äb x, kde x Je log dávky Cu (v ©g) e y je sortelita lariev v probitoch. Vypočítaná Lb_so e 0,0778 ®g Cu/o,l g Živej hsotnosti larvy, t.j. Lb-₍₎ • na x kg hmotnou t:i lariev pás svity zemiakovej je 778,2 og Cu.

Príklad 7 rodea leptacíuho procesu Riedených platní (pri výrobe plodných spojov) dochádza k neeýtenlu chioridového asoniakélneho leptadla šedou vo Formu aesoniakálneto komplexu· Vyčerpané leptadlo obsahuje iav až ibu g 2u/l_t jeho pu je v rozmedzí íí až iu a bezfarebný vzhlad so mení na tí-íavoraodrý. Fusigicídny prípravok podlá vynálezu sa pripraví z vyčerpaného leptadla neutralizáciou. Ako neutralizačné činidlá sa použili nasledovné chemikálie: koncen trovaná H,,SO. (3Ô %)

T zriedená HgSO* (1*2) koncentrovaná ŕfCl (35 zriadene bCi (i+lj

Laboratórnymi skúskaoi sa zistilo, že najvýhodnejšie je neutralizovať roztok na ph =» ô,i o,2, kedy dochádza k najváčá ieou vylučovan íu zrozen iny· ro neutrálizócii klesol obsa': aetíí v roztoku leptadlc (stanovený Fotometrický) nasledovne:

Vplyv neutralizačného činidla na obsah Cu po neutralizácii

Neutralizačné činidlo	Ccu Wl>
kone· n,,stí. £ 4	41,9
zr.	33,2
kone. NG1	37,5
zr. HC1	30,1

Spotreba neutralizačného činidla
Neutralizačné činidlo	Spotreba (sal)	na 10CO h1 leptadla
kone· Ηλ50Z *ŕ		90
zr. H23t>4		265
kone· HC1		200
zr. (Cl		497

Zrazenina vzniknutá neutralizáciou leptacieho kúpeľa bola jeaaá, tyrkyeevoeodrého až zeleného zafarbenia. Po zliati kvapalnej časti nad usadeninou tvorila pastovitú hssotu s obaahda auSiny 50 al ôo Na základe laboratórnych skúšok aa ako n«$>ptiaálnejái spôaob pre podalenky poloprevádzky ukázal postup neutralizácie zriedenou H₂5O₄ <X*2).

Claims (3)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Fungicídny prostriedok s repelentným účinkom na báze oxychloridu medi a síranu meďnatého na ochranu rastlín,vyznačujúci sa tým, že ako účinnú zložku obsahuje kombináciu oxychloridu meďnatého, síranu medňatého, amoniakálnych a vodných komplexov medi v hmotnostnom pomere 2:1:4 až 4:1:2 s celkovým obsahom medi 20 až 50¾ hmôt., ktorá je pripraviteľná z opotrebovaného amoniakálneho chloridového roztoku s obsahom medi po leptaní plošných spojov pre elektroniku, neutralizačnou reakciou so silnou minerálnou kyselinou.
2. 2. Fungicídny prostriedok podľa bodu 1 vyznačujúci S3 tým, že obsahuje 4fl až 50¾ hmôt. vody na celkovú hmotnosť účinnej zložky.
3. 3. Fungicídny prostriedok podľa oodu 1 a 2 vyznačujúci sa tým, že obsahuje votíorozpustný a'eriváT celulózy v množstve 0,001 až 0,05 ^?í hmôt. vzhľadom na účinnú zložku ako adhezívum.