SK500822019U1 - Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom - Google Patents

Abstract

V rovine (2) uzavretia požiarnej a/alebo dymovej klapky je aspoň na časti obvodu telesa (1) vytvorená zóna (3) s perforáciami, ktorá zahŕňa aspoň dve línie (5) s podlhovastými otvormi (4). Podlhovasté otvory (4) sú od seba v línii (5) oddelené spojovacími mostíkmi (6), kde spojovací mostík (6) v jednej línii (5) je umiestnený mimo spojovacieho mostíka (6) v susednej línii (5). Podlhovasté otvory (4) sú vyplnené a/alebo prekryté nekovovým materiálom (7). Pomer medzi dĺžkou (L) podlhovastého otvoru (4) a jeho šírkou (t) je v rozsahu 2 : 1 až 30 : 1, výhodne 15 : 1 až 25 : 1. Pomer medzi dĺžkou (L) podlhovastého otvoru (4) a šírkou (w) spojovacieho mostíka (6) je v rozsahu 1 : 1 až 30 : 1, výhodne v rozsahu 5 : 1 až 7 : 1. Výhodné usporiadanie zahŕňa prvú zónu (31) a rovnobežne vedenú druhú a tretiu zónu (32, 33), kde druhá a tretia zóna (32, 33) sú umiestnené po opačných stranách telesa (1), výhodne symetricky vzhľadom na rovinu (2) uzavretia.

Description

Oblasť techniky

Technické riešenie sa týka kovového telesa požiarnej a/alebo dymovej klapky s otočné a/alebo výkyvné uloženým listom alebo s viacerými otočné a/alebo výkyvné uloženými listami, kde kovové teleso je vyhotovené predovšetkým z oceľového plechu a je upravené na obmedzenie prenosu tepla z jednej strany klapky na druhú stranu pri požiari alebo pri inom jednostrannomvystavenípôsobeniu tepla.

Doterajší stav techniky

Teleso klapky s aspoň jedným otočným alebo výkyvným listom, ktorý sa pohybuje z otvorenej polohy do uzavretej polohy a naspäť, vytvára kanál usmerňujúci tok plynov vo vzduchotechnických systémoch, pričom list klapky v zatvorenej polohe bráni prietoku plynov. V prípade požiaru alebo zadymenia je úlohou klapky odolať pôsobeniu zvýšenej teploty počas predpísaného času. List klapky je zvyčajne vytvorený z nehorľavého tepelne izolačného materiálu, aby sa obmedzil prestup tepla cez rovinu tvorenú zatvoreným listom alebo tvorenú viacerými listami v zatvorenej polohe.

Telesá vzduchotechnických zariadení sa bežne vyrábajú z kovových plechov, najmä z oceľových plechov s povrchovou úpravou napríklad galvanizovaním, žiarovým pozinkovaním a podobne. Plechové telesá sa vyznačujú dobrou tuhosťou, ľahko sa formujú z výstrižkov, čo umožňuje výrobu rôznych typorozmerov. Plechové telesa majú dostatočnú mechanickú stabilitu v prípade požiaru, avšak ich nevýhodou v prípade požiaru je prenos tepla spôsobený vysokou tepelnou vodivosťou kovových materiálov. Požiar zvyčajne pôsobí na jednej strane požiarnej alebo dymovej klapky, pričom prenos tepla z jednej strany klapky na druhú stranu cez listy alebo listy z tepelnoizolačného materiálu je obmedzený vďaka malej tepelnej vodivosti materiálu listu, resp. listov. Teplo prestupujúce cez plášť klapky, teda cez kovové teleso klapky, môže po dlhšom pôsobení zvýšiť povrchovú teplotu na druhej strane klapky na neprípustnú hodnotu, čo by mohlo spôsobovať prenos požiaru cez rovinu požiarneho uzáveru aj bez priameho prestupu plameňov. Je preto potrebné obmedziť prestup tepla cez samotný plášť klapky, teda cez teleso klapky.

Niektoré riešenia využívajú izolačný materiál, ktoiý tvorí obvodovo vedený spojovací prstenec medzi rozdeleným telesom klapky v rovine zatvoreného listu, čo je znak podobný riešeniu pri zvyšovaní tepelnej izolácie napríklad kovových okenných profiloch. Takéto riešenie je však výrobne komplikované a prináša problémy s tuhosťou a pevnosťou telesa klapky. Je žiadané nové technické riešenie, ktoré bude konštrukčne jednoduché a bude použiteľné pri plechových telesách bez nutnosti vkladať dodatočný izolačný materiál do prenosovej cesty tepla.

Podstata technického riešenia

Uvedené nedostatky v podstatnej miere odstraňuje požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom, kde teleso tvorí kanál pre vedenie vzduchu, vo vnútri telesa je otočné a/alebo výkyvné uložený aspoň jeden list z tepelne izolačného materiálu podľa tohto technického riešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že v rovine uzavretia je aspoň na časti obvodu telesa vytvorená zóna s perforáciami, ktorá zahrňuje aspoň dve línie s podlhovastými otvormi, podlhovasté otvory v línii sú od seba oddelené spojovacími mostíkmi, podlhovasté otvory sú orientované v podstate rovnobežne s rovinou uzavretia a spojovací mostík v jednej línii je umiestnený mimo spojovací mostík susednej línie, pričom podlhovasté otvory sú vyplnené a/alebo prekryté nekovový m materiálo m.

Pojem „rovina uzavretia“ v tomto spise pomenováva rovinu tvorenú listom klapky v uzavretej polohe, resp. rovinu viacerých listov v uzavretej polohe pri viaclistovej (žalúziovej) klapke. Rovina uzavretia predstavuje napríklad stredovú rovinu klapky, cez ktorú nemajú preniknúť plamene, dym, spaliny, a cez ktorú má preniknúť len minimum tepla prestupom. Keďže sú podlhovasté otvory orientované rovnobežne s rovinou uzavretia, teda sú orientované kolmo na smer nežiaducemu prestupu tepla, vytvárajú podlhovasté otvory významné prerušenia kovového materiálu v smere, ktorým by teplo prestupovalo prirodzene najjednoduchším spôsobom.

Dôležitou črtou predloženého technického riešenia je prerušenie tepelného mostu na časti obvodu, teda v podstate zmenšenie prierezu, cez ktoiý sa môže teplo výkonné prenášať prestupom. Cez obvodovú líniu v miestach podlhovastých otvorov prestupuje teplo v podstate len cez spojovacie mostíky. Prenos tepla ostatnými spôsobmi - teda prestupom cez podlhovastý otvor, konvekciou je takmer zanedbateľný oproti ľahkému prestupu tepla vodivým kovovým materiálom. Rozmery spojovacích mostíkov voči rozmerom podlhovastých otvorov sa pritom dajú vypočítať a zvoliť tak, aby sa zachovala torzná aj ohybová tuhosť a pevnosť telesa klapky a pritom sa podstatne obmedzil prestup tepla. Je výhodné, ak sú vedľa seba rovnobežne umiestnené viaceré línie s podlhovastými otvormi v rámci jednej zóny s perforáciami, pričom spojovací mostík v jednej

S K 50082-2019 U1 línii je umiestnený mimo spojovací mostík susednej línie. Takto umiestnené spojovacie mostíky vytvárajú prekladanie podlhovastých otvorov podobne ako pri tehlách v múre, čo podstatne zvyšuje dĺžku dráhy, ktorým teplo musí prestupovať pri prechode z jednej strany klapky na druhú. Aby sa docielil tento efekt, bude mať jedna zóna s perforáciami aspoň dve línie podlhovastých otvorov, výhodne dve až šesť línií podlhovastých otvorov. Spojovací mostík v jednej línii je výhodne umiestnený na úrovni stredu dĺžky podlhovastého otvoruv susednej línii, čím savytvorí polovičné preloženie podlhovastých otvorov v susedných líniách.

S cieľom zvýšiť tepelno-izolačné vlastnosti kovového telesa klapky, môže mať teleso dve zóny s perforáciami, prvá zóna je vedená v rovine uzavretia a druhá zóna je vedená rovnobežne aspoň na časti obvodu telesa, a to v určitej vzdialenosti od prvej zóny, kde táto vzdialenosť má hodnotu aspoň šírky prvej zóny s perforáciami. Druhá zóna s perforáciami je umiestnená na strane predpokladaného požiaru, teda na horúcej strane klapky, ktorá je vystavená tepelným účinkom požiaru. Keďže pri navrhovaní a montáži protipožiarnych opatrení sa nedá vždy spoľahlivo určiť miesto vzniku požiaru a smer šírenia požiaru, je výhodné, ak teleso klapky zahrňuje okrem prvej zóny s perforáciami dve ďalšie zóny s perforáciami, teda druhú zónu s perforáciami na jednej strane telesa a tretiu zónu s perforáciami na opačnej strane telesa. Je výhodné, ak druhá a tretia zóna s perforáciami majú rovnakú geometriu, symetrickú cez rovinu uzavretia, kedy má klapka rovnaké vlastnosti v oboch smeroch, čo zjednodušuje jej testovanie a certifikáciu.

Xýtvorenie odstupu prvej zóny s perforáciami od druhej alebo tretej zóny s perforáciami a to aspoň v hodnote šírky prvej zóny, výhodne aspoň v hodnote dvojnásobku šírky prvej zóny, homogenizuje teplotné pole. Kovový materiál medzi zónami s perforáciami pôsobí ako dobrý vodič tepla, teplo sa v tejto časti rozteká a pred vstupom tepla do nasledujúcej zóny s a zmenšia teplotné rozdiely v rôznej časti telesa. Teplo prestupujúce cez následnú zónu s perforáciami vytvára na výstupnej strane homogénnejšie pole. Jednýmtestovacímkritériom požiarnych alebo dymových klapiek je nepresiahnutie maximálnej stanovenej povrchovej teploty na strane odvrátenej k pôsobeniu ohňa. Toto kritérium v podstate hodnotí riziko zapálenia materiálu, ktorý nie je vystavený priamemu pôsobeniu ohňa, ale mohol by sa zapáliť v styku s horúcou stenou telesa. Je teda výhodné, ak sa dosiahne nielen nízky celkový prestup tepla cez teleso, čomu napomáhajú zóny s perforáciami, ale ak sa zároveň zmenšia prípadné teplotné rozdiely na rôznych miestach telesa. Homogenizácia teplotného poľa vedie k tomu, že pri narastajúcom množstve prestupujúceho tepla v prípade požiaru bude prípustná maximálna povrchováteplota na telese prekročená neskôr.

Odstup jednej zóny s perforáciami od druhej zóny s perforáciami pôsobí ako vyrovnávací obvodový člen tepla medzi škrtiacimi prvkami tepla po obvode. Ak by jednotlivé zóny neboli dostatočne oddelené a tvorili by v podstate jednu širšiu zónu, bodovo pôsobiaci zdroj tepla na jednej strane telesa by sa prejavil približne bodovým výstupom na druhej strane zóny. Pás kovového telesa, zvyčajne pás plechu tvoriaci odstup medzi zónami s perforáciami pritom môže zahrňovať otvory potrebné pre spájanie s príslušnými prvkami klapky, môže mať teda otvory napríklad na pripevnenie držiakov, dorazov, na vzájomné spájanie strán telesa a podobne. Tieto otvory však nebudú mať povahu opakujúcich sapodlhovastých otvorov s izolačnou funkciou.

Pojem dĺžka L podlhovastého otvoru v tomto spise označuje pozdĺžny rozmer podlhovastého otvoru, čo je jeho väčší rozmer, teda rozmer, ktorý je orientovaný v smere línie. Šírka w spojovacieho mostíka predstavuje rozmer v rovnakom smere línie, predstavuje šírku materiálu, cez ktorú prechádza teplo prestupom Pomer medzi dĺžkou L podlhovastého otvoru a šírkou w spojovacieho mostíka približne vyjadruje mieru, ktorou sa podarilo znížiť účinný prierez prestupu tepla v jednej línii zóny s perforáciami. Pomer medzi dĺžkou L podlhovastého otvoru a šírkou w spojovacieho mostíka bude zvyčajne dosahovať rozsah 1:1 až 30:1, výhodne rozsah 5:1 až 7:1, obzvlášť výhodne 6:1. Pomer medzi dĺžkou L podlhovastého otvoru a jeho šírkou bude zvyčajne v rozmedzí 2:1 až 30:1, výhodne približne 20:1.

Šírka zóny s perforáciami označuje rozmer medzi vonkajším okrajom podlhovastého otvoru v prvej línu a protiľahlým vonkajším okrajom podlhovastého otvoru v poslednej línu jednej zóny. Šírka zóny s perforáciami v podstate predstavuje priečny rozmer zóny s perforáciami.

Aby podlhovasté otvory nespôsobovahnetesnosťtelesaklapky pri bežnej fúnkcu vzduchotechniky ako aj v prípade požiaru, sú podlhovasté otvory prekryté a/alebo vyplnené alebo inakupchaté nekovový m materiálom Nekovové materiály majú podstatne menšiu tepelnú vodivosť ako kovy, napríklad ako oceľ alebo hliník, a preto vyplnenie alebo prekrytie podlhovastých otvorov vrstvou nekovového materiálu významne nezhoršuje izolačný efekt perforácie. Ako nekovový materiál môže byť použitý protipožiarny tmel alebo výhodne intumescentný materiál.

Vo výhodnom usporiadaní sa jedna zóna s perforáciami nachádza v rovine uzavretia, kedy intumescentný materiál tvorí nielen upchatie podlhovastých otvorov, ale zároveň predstavuje horúce tesnenie, ktoré v prípade požiaru vypeňuje do medzery medzi okrajmi listu, resp. listov a vnútorným povrchom telesa klapky. Vo výhodnom usporiadaní môže intumescentný materiál mať formu pásu, ktorý je umiestnený na vnútomompovrchu telesa klapky, pričom šírka intumescentného pásu siaha cez celú zónu s perforáciami, teda súvislo prekrýva všetky línie podlhovastých otvorov spolu so spojovacími mostíkmi.

Ak je zóna s perforáciami vytvorená v rovine uzavretia a je opatrená intumescentnýmmateriálomna vnútornej strane telesa, je výhodné, ak je zóna s perforáciami vy tvorená v žliabku, ktorého hĺbka v priečnompro

S K 50082-2019 U1 filé zodpovedá aspoň hrúbke intumescentného materiálu tak, aby sa pre intumescentný materiál vytvoril zákryt v prietokovom priereze, čo zvyšuje životnosť a funkčnosť intumescentného materiálu.

Bude výhodné, ak počet línií podlhovastých otvorov pri zvolenej opakujúcej sa geometri bude stanovený podľa výpočtu alebo merania prestupu tepla. Keďže teplotné zaťaženie sa zvyčajne neprejavuje homogénnym teplotným poľom na povrchu telesa a požaduje sa, aby nikde na povrchu telesa za rovinou uzavretia nebola prekročená predpísaná povrchová teplota, je výhodné, ak sa počet línií v jednej zóne s perforáciami mení podľa potreby, v miestach požadovanej zvýšenej tepelnej izolácie sa pridajú ďalšie línie podlhovastých otvorov, jedna zóna môže mať teda premenlivú šírku, čím sa v danom mieste telesa dosiahne lepší kompromis medzi poklesom mechanickej tuhostia zvýšením tepelnej izolácie.

V prípade klapky s kruhovým prierezom môže zóna s perforáciami prebiehať po obvode s výnimkou oblastí otočného uloženia hriadeľov listu. Prípadná druhá a tretia zóna s perforáciami môže prebiehať po väčšine obvodu, pričom zóna s perforáciami môže byť prerušená v miestach, kde je potrebné prichytiť niektoiý prvok klapky, napríklad dosku s ovládaním listu alebo v miestach, kde podľa výpočtu je potrebné zvýšiť tuhosť alebo pevnosť plášťa. Naďalej však bude platiť, že zóna s perforáciami prebieha po väčšine obvodu, teda prechádza cez viac ako 50 % obvodu telesaklapky.

Vprípade klapky s pravouhlým prierezom, kedy sú jednotlivé steny vytvorené ohýbanímrozvinutých výstrižkov, bude výhodné, ak zóna s perforáciami prebieha v podstate od jedného okraja steny telesa po protiľahlý okraj, pričom zóna s perforáciami začína s určitým odstupom od jedného okraja a končí opäť s odstupom pred protiľahlým okrajom V rohoch stien telesa sa pri takomto usporiadaní na seba nadpájajú plné okraje stien bez nutnosti riešiť prepájanie zón s perforáciami na susediacich stenách. To zlepšuje tuhosť v rohoch, zjednodušuje návrh zón s perforáciami a tiež zjednodušuje utesňovanie podlhovastých otvorov. Odstupy na začiatku a na konci môžu byť rovnaké, vtedy je zóna s perforáciami umiestnená symetricky na stene telesa klapky. Zóna s perforáciami môže mať na začiatku a konci zarovnané okraje podlhovastých otvorov, časť podlhovastých otvorov na začiatku a konci zóny má kratšiu dĺžku.

Na tepelnoizolačné a mechanické vlastnosti má dôležitý vplyv okrem pomeru medzi dĺžkou podlhovastých otvorov a šírkou spojovacích mostíkov aj šírka podlhovastých otvorov a šírka medzety medzi podlhovastými otvormi. Šírka podlhovastého otvoru je jeho rozmer kolmo na jeho dĺžku, teda predstavuje šírku dutiny tvorenej podlhovastým otvorom Z hľadiska prerušenia dráhy kovového materiálu, a tým aj prerušenia tepelného toku môže byť šírka podlhovastého otvoru relatívne malá, čo umožní vytvoriť na malej dostupnej šírke zóny viacero línií podlhovastých otvorov. Minimálna šírka podlhovastého otvoru bude limitovaná technologickým zariadením na vysekávanie otvorov pre príslušnú hrúbku plechu, výhodne môže byť v rozmedzí od 1 mm do 3 mm, obzvlášť výhodne môže byť 1,5 mm.

Šírka medzery medzi podlhovastými otvormi v susedných líniách bude zvyčajne väčšia ako je šírka podlhovastého otvoru a vo výhodnom vyhotovení zároveň bude rovnaká alebo menšia ako šírka spojovacieho mostíka. Minimálna šítka medzery medzi podlhovastými otvormi bude ovplyvnená aj použitou technológiou, aby vy tváranie podlhovastých otvorov s ohľadomna ich vysoký početbolo produktívne.

Podlhovasté otvory budú vytvárané vysekávaníma/alebo vodnýmlúčoma/alebo laserom, pričomsavyužije počítačové riadenie. Podlhovasté otvory sa môžu tiež vytvoriť naseknutím úsečiek do plechu a následným ťahaním podobne ako pri vyrábaní ťahokovu. Podlhovasté otvoiy budú mať v takom prípade deformované okraje, skôr uvedené rozmerové vzťahy budú platiť analogicky, len s prihliadnutím na deformácie spôsobené použitou technológiou.

Výhodou predloženého technického riešenia je jednoduchá a spoľahlivá konštrukcia s významným obmedzením prestupu tepla cez kovové teleso klapky. Riešenie sa dá výhodne variovať pre rôzne typorozmery klapiek, pričom proces perforácie je technologicky dobre zvládnutý a ľahko programovateľný pri výrobe rozvinutého plášťa telesa klapky. Spojovacie mostíky medzi podlhovastými otvormi zabezpečujú dostatočný prenos mechanických síl a teleso klapky je vyrábané doterajším postupom. Zóny s perforáciami vhodne spolupracujú s intumescentným materiálom, ktorý je schopný vypeňovať cezpodlhovasté otvory.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Technické riešenie je bližšie vysvetlené pomocou obrázkov 1 až 6. Vyobrazená mierka jednotlivých prvkov, tvar a pomer rozmerov spojovacích mostíkov a podlhovastých otvorov sú len príkladom a nemajú byť vysvetľované ako znaky obmedzujúce rozsah ochrany.

Na obrázku 1 je priestorovo zobrazený čiastočný rez telesom požiarnej klapky s pravouhlým prielezom, kde na stene telesa sú vytvorené tri zóny s perforáciami. Pre prehľadnosť nie je vyobrazený nekovový materiál prebývajúci podlhovasté otvoiy.

Obrázok 2 vyobrazuje čiastočný rez telesom požiarnej klapky pri pohľade zospodu.

S K 50082-2019 U1

Obrázok 3 je pohľad na jednu stranu telesa požiarnej klapky s vytvarovanými pripojovacími prírubami. Následne na obrázku 4 je bočný pohľad na jednu stranu telesa z predchádzajúceho obrázku, pričomna obrázku 4 je schematicky' znázornené umiestnenie intumescentnýchpásov.

Obrázky 5 a 6 zobrazujú detail rozloženia podlhovastých otvorov a spojovacích mostíkov v zóne s perforáciami. Na obrázku 6 je bodkovanými šípkami znázornený prerušený tok tepla šíreného prestupom a šípka s plnou čiarou predstavuje tok tepla cez spojovacie mostíky.

Príklady uskutočnenia

Príklad 1

V tomto príklade podľa obrázkov 1 až 6 má požiarna viaclistová klapka pravouhlý prierez, kde jednotlivé steny telesa 1 sú tvorené z plechu. Na okrajoch plechu sú vytvorené lemy, ktoré v telese 1 tvoria pripojovaciu prírubu.

Osi otáčania listov požiarnej klapky sa nachádzajú v jednej rovine a listy v zatvorenej polohe vytvárajú jednu uzavretú plochu brániacu prechodu plynov a plameňov cez teleso 1 požiarnej klapky. Listy v uzavretej polohe definujú rovinu 2 uzavretia. Na telese 1 klapky v rovine 2 uzavretia je po väčšine obvodu vytvorená prvá zóna 31 s perforáciami. V tomto príklade má teleso 1 vytvorenú aj druhú zónu 32 s perforáciami a tretiu zónu 33 s perforáciami, kde druhá a tretia zóna 32, 33 s perforáciami sú umiestnené pri okrajoch telesa 1 klapky, približne symetricky k rovine 2 uzavretia.

Zóny 3 s perforáciami zahrňujú skupinu podlhovastých otvorov 4, ktoré sú vedené vedľa seba vo viacerých líniách 5. Na každej plochej stene telesa 1 sú podlhovasté otvory 4 vyseknuté do tvaru pretiahnutého obdĺžnika, v tomto príklade so šírkou t = 1,5 mm a s dĺžkou L = 30 mm. Podlhovasté otvory 4 sú svojou dlhšou stranou orientované rovnobežne s rovinou 2 uzavretia a sú usporiadané v línií 5 za sebou, pričom ich v línii 5 od seba oddeľujú spojovacie mostíky 6. V tomto príklade majú spojovacie mostíky 6 šírku w = 5 mm. Pomer medzi dĺžkou L podlhovastého otvoru 4 a šírkou w spojovacieho mostíka 6 je 6:1. Ďalšia línia 5 podlhovastých otvorov 4 v príslušnej zóne 3 je posunutá voči predchádzajúcej línii 5 tak, že medzi okrajmi podlhovastých otvorov 4 je medzera so šírkou s, v tomto príklade s = 3 mm, čo zodpovedá dvojnásobku šírke t podlhovastých otvorov 4.

Spojovacie mostíky 6 v prvej línii 5 sú oproti spojovacím mostíkom 6 v susednej druhej línii 5 presadené o polovicu dlzky L podlhovastého otvoru 4, čím sa vytvára akoby labyrint pre štrukturálny prenos tepla kovovýmmateriálom telesa 1.

V tomto príklade sú z technologických dôvodov a pre jednoduchosť návrhu a výroby všetky podlhovasté otvory 4 v podstate rovnaké, teda majú jednotnú šírku t. Dĺžka L je tiež rovnaká s výnimkou prvého a/alebo posledného podlhovastého otvoru 4 v Írmi 5, ktorý je skrátený tak, aby zóna 3 s perforáciami mala zarovnaný jeden okraj alebo oba okraje. Všetky zóny 31, 32, 33 s perforáciami začínajú približne 10 mm od rohu steny a prebiehajú v podstate súvis to k protiľahlému rohu steny telesa 1.

Druhá zóna 32 a tretia zóna 33 s perforáciami majú každá dve línie 5 podlhovastých otvorov 4. Prvá zóna 31 s perforáciami má pri jednom rohu telesa 1 štyri línie 5 podlhovastých otvorov 4, kde šírka z má hodnotu približne 13,5 mm, následne prvá zóna 31 pokračuje so šiestimi líniami 5 otvorov. Prvá zóna 31 s perforáciami má premenlivú šírku z, pričom pozdĺžna os prvej zóny 31 je zhodná pre časť so štyrmi líniami 5 aj pre časť so šiestimi líniami 5.

Druhá zóna 32 a tretia zóna 33 s perforáciami sú umiestnené pri okraji steny v tomto príklade tak, že vonkajší okraj podlhovastých otvorov 4je približne 12 mm od okraja steny s prírubou.

V prvej zóne 31 s perforáciami je v tomto príklade medzera medzi podlhovastými otvormi 4 v susedných líniách 5 široká približne 2,5 mm, v druhej a tretej zóne 32, 33 je široká približne 3 mm.

Počet línií 5 v rámci zón 3 je navrhnutý po modelovaní a testovaní prestupu tepla, kedy sa na jednej strane klapky pôsobí intenzívnym zdrojom tepla a na druhej strane klapky sa zisťujú oblasti s rôznymi teplotami. Zároveň saovenije mechanická tuhosť a pevnosť telesa 1.

Podlhovasté otvoiy 4 sú prekryté nekovovým materiálom 7, ktorý je v tomto príklade tvorený pásom intumescentného materiálu. Pás intumescentného materiálu, ktorý prekrýva prvú zónu 31, má šírku väčšiu ako je šírka z prvej zóny 31 v miestach so šiestimi líniami 5 a je umiestnený na vnútornej strane telesa 1. Priaktivácii ohňom intumescentný materiál vypeňuje do medzery medzi zavretými listami a vnútorným povrchom telesa 1 a tiež vypeňuje do podlhovastých otvorov 4, čím obmedzuje konvekciu tepla v rámci podlhovastého otvoru 4.

Podlhovasté otvory 4 v druhej a tretej zóne 32, 33 sú prekryté nekovovým materiálom 7 na vonkajšej strane telesa 1. Podobne ako v prípade prvej zóny 31 sa jedná o pás intumescentného materiálu, jeho šírka môže byť menšia s ohľadom na menšiu šírku z druhej a tretej zóny 32, 33.

S K 50082-2019 U1

Príklad 2

Dymová a požiarna klapka v tomto príklade má podlhovasté otvory 4 vytvorené tak, že pásy ťahokovu sú bodovo privarené k plechom a tie sú následne vyformované do telesa 1 klapky.

Príklad 3

Vyhotovenie podľa príkladu 1 je upravené tak, že pás intumescentného materiálu v prvej zóne 31 je umiestnený na vonkajšej strane telesa 1, pričom intumescentný materiál pri aktivácri teplom vy peňuje dovnútra telesa 1 cez podlhovasté otvory 4.

Priemyselná využiteľnosť

Priemyselná využiteľnosť je zrejmá. Podľa tohto technického riešenia je možné priemyselne a opakovane vyrábať a používať klapky s plechovým telesom, najmä požiarne a/alebo dymové klapky, kde teleso má per15 forácie na zmenšenie prestupu tepla cez kovový materiál telesa.

S K 50082-2019 U1

Zoznam vzťahových značiek

- teleso klapky

- rovina uzavretia

3 - zóna s perforáciami

- prvá zóna s perforáciami

- druhá zóna s perforáciami

- tretia zóna s perforáciami

- podlhovastý otvor

5 - línia podlhovastých otvorov

- spojovacímostík

- nekovový materiál

L - dĺžka podlhovastého otvoru w - šírka spojovacieho mostíka z - šírka zóny s - šírka medzery t - šírka podlhovastého otvoru

Claims (17)

1. NÁROKY NA OCHRANU

   1. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom, kde teleso tvorí kanál pie vedenie vzduchu, vo vnútri telesa je otočné a/alebo výkyvné uložený aspoň jeden list z tepelne izolačného materiálu, a kde aspoň na časti obvodu telesa (1) je vytvorená zóna (3) s perforáciami, ktorá zahrňuje aspoň dve línie (5) s podlhovastými otvormi (4) a podlhovasté otvory (4) sú od seba v línii (5) oddelené spojovacími mostíkmi (6), vyznačujúca sa tým, že má prvú zónu (31) s perforáciami so šírkou (z) v rovine (2) uzavretia a aspoň jednu ďalšiu zónu (32, 33) s perforáciami, ktorá je s prvou zónou (31) rovnobežná a je od nej umiestnená s odstupom aspoň v hodnote šírky (z) prvej zóny (31), pričom podlhovasté otvory (4) sú orientované v podstate rovnobežne s rovinou (2) uzavretia a spojovací mostík (6) v jednej línii (5) je umiestnený mimo spojovací mostík (6) v susednej línii (5) a podlhovasté otvory (4) sú vyplnené a/alebo prekryté nekovovým materiálom (7).
2. 2. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že druhá zóna (32) s perforáciami a/alebo tretia zóna (33) s perforáciami je od prvej zóny (31) umiestnená s odstupomaspoňv hodnote dvojnásobku šírky (z) prvej zóny (31).
3. 3. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že má prvú zónu (31) s perforáciami, druhú zónu (32) s perforáciami a tretiu zónu (33) s perforáciami, kde druhá a tretia zóna (32, 33) sú umiestnené rovnobežne s rovinou (2) uzavretia a pritom po opačných stranách telesa (1), výhodne symetricky voči rovine (2) uzavretia.
4. 4. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že druhá zóna (32) s perforáciami a tretia zóna (33) s perforáciami sú umiestnené pri okraji steny telesa (1).
5. 5. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že pomer medzi dĺžkou (L) podlhovastého otvoru (4) a jeho šírkou (t) je v rozsahu 2:1 až 30:1, výhodne 15:1 až 25:1.
6. 6. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúca sa tým, že pomer medzi dĺžkou (L) podlhovastého otvoru (4) a šírkou (w) spojovacieho mostíka (6) je v rozsahu 1:1 až 30:1, výhodnev rozsahu 5:1 až 7:1.
7. 7. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa tým, podlhovastý otvor(4) má tvar obdĺžnika.
8. 8. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúca sa tým, spojovací mostík (6) v jednej línii (5) je umiestnený na úrovni stredu dĺžky (L) podlhovastého otvoru (4) v susednej línii (5).
9. 9. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že šírka (t) podlhovastého otvoru (4) je od 1 mm do 5 mm, výhodne od 1 mm do 3 mm, obzvlášť výhodne je 1,5 mm
10. 10. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, vyznačujúca sa tým, že šírka medzery (s) medzi podlhovastými otvormi (4) v susedných líniách (5) je väčšia ako je šírka (t) podlhovastého otvoru (4), výhodne šírka medzery (s) medzi podlhovastými otvormi (4) v susedných líniách (5) je rovnaká alebo menšia ako šírka (w) spojovacieho mostíka (6).
11. 11. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 10, vyznačujúca sa tým, že podlhovasté otvory (4) sú vytvorené vysekávaním a/alebo vodnýmlúčom a/alebo laserom a/alebo ťahaním materiálu po naseknutíúsečiek v plechu.
12. 12. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11, vyznačujúca sa tým, že nekovový materiál (7) je protipožiarny tmel.
13. 13. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11, vyznačujúca sa tým, že nekovový materiál (7) je pás intumescentného materiálu.
14. 14. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 13, vyznačujúca sa tým, že jedna zóna (3) s perforáciami zahrňuje dve až desať, výhodne dve až šesť línií (5) podlhovastých otvorov (4).
15. 15. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14, vyznačujúca sa tým, že jedna zóna (3) má premenlivú šírku (z) s rôznym počtomlínií (5).
16. 16. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 15, vyznačujúca sa tým, že jedna zóna (3) s perforáciami prechádza s odstupom od jedného rohu telesa (1) priebežne až k protiľahlému rohu steny, výhodne sú odstupy začiatku a konca zóny (3) od rohu telesa (1) menšie ako je dĺžka (L) podlhovastého otvoru (4).
17. 17. Požiarna a/alebo dymová klapka s kovovým telesom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 16, vyznačujúca sa tým, že prvá zóna (31) je umiestnená v žliabku po obvode v rovine (2) uzavretia.