SK46596A3

SK46596A3 - Outer wall element for buildings, in particular wainscot panel for the breastwork area of the wall of a building

Info

Publication number: SK46596A3
Application number: SK465-96A
Authority: SK
Inventors: Harald Schulz
Original assignee: Norsk Hydro As
Priority date: 1993-10-13
Filing date: 1994-10-12
Publication date: 1997-03-05
Also published as: NO961261L; WO1995010740A1; EP0725918A1; ATE156254T1; GR3024237T3; DE59403476D1; DK0720718T3; CA2173832A1; PL179140B1; HU9600981D0; FI961617A; CZ107096A3; DE59403579D1; HU9600968D0; HUT76590A; ATE155870T1; JPH09503834A; CZ106196A3; NO961288L; FI961617A0

Description

VONKAJŠÍ STENOVÝ DIELEC PRE BUDOVY, PREDOVŠETKÝM PARAPET ALEBO VÝPLŇ V NEPRIEHĽADNEJ ČASTI STENY BUDOVY

Oblasť techniky

Vynález sa týka vonkajšieho stenového dielca pre budovy, ako je predovšetkým parapet alebo výplň v nepriehľadnej časti steny budovy, ako je popisovaný v prvom patentovom nároku.

#

Doterajší stav techniky

Zo spisu WO-82/03 100 ako najbližšieho stavu techniky sú známe fasádne plášte, slúžiace na pasívne využitie solárnej energie na nepriehíadných častiach obvodového plášťa budov. Tu je na obr. 1 popisovaná stenová zostava, v ktorej je medzi priehľadnou vonkajšou stenovou vrstvou a masívnou stenou uložená priehľadná vonkajšia tépelne izolačná vrstva, priľahlá k vonkajšej stenovej vrstve, a na strane tejto steny, obrátenej von, je uložená izolujúca vrstva, ktorá je od priehľadnej vonkajšej tepelne izolačnej vrstvy oddelená vrstvou absorbujúcou slnečné žiarenie. Teplo, vznikajúce vo vrstve absorbujúcej * slnečné žiarenie, je odvádzané do steny. Aby sa zabránilo f, prehrievaniu absorbujúcej vrstvy a izolujúcej vrstvy, je * izolujúca vrstva vytvorená z materiálu, ktorého tepelná vodivosť je výrazne premenlivá v závislosti od teploty.

Na tento účel obsahuje materiál normálne kvapalný nosič tepla, ktorý sa odparuje na teplej strane izolačnej vrstvy. Para difunduje póry materiálu smerom k chladnej strane vrstvy, kde kondenzuje pri odvádzaní tepla stene. Kondenzát sa dostáva ďalej, napríklad kapilárnym pôsobením, späť k teplej strane vrstvy, čím dochádza k obehu raz kvapalného nosiča tepla a raz nosiča tepla vo forme pary a teplo je dopravované prevažne z vonkajšej strany do vnútra. Pretože sa schopnosť vedenia tepla so zvyšujúcou sa vnútornej strane budovy oteplovať viac ako je žiaduce.

Ďalej je známy fasádny plášť podobnej

E-A-0 362 242. Aby sa žiarením dôjde vo konštrukcie dopadajúcim stenovej tu zabránilo, že vnútri vonkajšej teplotou veľmi rýchlo a silno zväčšuje, je so zvyšujúcim sa slnečným žiarením odvádzané z absorbujúcej vrstvy nepomerne viac tepla do masívnej steny, takže síce teplota absorbujúcej vrstvy zodpovedajúcim spôsobom menej stúpa, avšak stena sa môže na zo spisu slnečným zostavy k prehriatiam, ktorých dôsledkom je zničenie materiálu, je vnútorná tepelne izolačná vrstva vytvorená ako trochu priesvitná s mierou priepustnosti menej ako 10 % a mierou eibsorpcie viac ako 15 %, takže k absorpcii dopadajúceho slnečného žiarenia dôjde vo vnútri tepelne izolačnej vrstvy cez pomerne hrubú vrstvu. Tepelne izolačná vrstva musí byt pritom celkom tak hrubá, aby sa pri využiteľnom dopadajúcom slnečnom žiarení v tepelne izolačnej vrstve nastavil teplotný profil, ktorého maximálna hodnota vo vnútri tepelne izolačnej vrstvy leží medzi jej vonkajšou a jej vnútornou plochou vymedzujúcou vrstvu. To môže, hlavne pri očakávanom intenzívnom dopadajúcom slnečnom žiarení, vyžadovať veľkú hrúbku vnútornej tepelne izolačnej vrstvy a viesť ku konštrukčnej hrúbke dielca, ktorá je väčšia ako vyžadujú požiadavky statiky.

Zo spisu CH-A-678 203 je známa vonkajšia stenová zostava, u ktorej je vonkajší múr izolovaný vonkajšou transparentnou tepelne izolačnou vrstvou, ktorá je chránená predvesenou ochrannou doskou z transparentného materiálu proti poveternosti. Vonkajšia stena bezprostredne nesie na povrchu privrátenom vonkajšej tepelne izolačnej vrstve tmavé absorbujúce povrstvenie. Vnútorná tepelne izolačná vrstva medzi týmto povrstvením a vonkajšou stenou chýba. Prehrievaniu v stenovej zostave sa zabraňuje ochrannou doskou proti poveternosti, ktorá v osadenom stave lepšie prepúšťa žiarenie nižšie stojaceho slnka ako žiarenie vyššie stojaceho letného slnka. Na to je povrch ochrannej dosky reliéfne tvarovaný s dvoma dielčimi plochami orientovanými v odlišných smeroch, z ktorých jedna má transparentné dielčie plôšky a druhá má dielčie plôšky pokryté farebnou vrstvou neprepúšťajúcou svetlo, čo vedie k premenlivému slneniu, ktoré sa mení so smerom dopadu slnečného žiarenia. Vonkajšie zasklenie s hladkou plochou nie je pri použití takýchto ochranných dosiek možné.

Z literatúry Thermochromic Gels for Control of Insulation v časopise Solar Energy, zv. 50, č. 5, máj 1993, str. 407 až 414 je známa vonkajšia stenová zostava, v ktorej je rovnako bezprostredne na masívnu vonkajšiu stenu osadené povrstvenie absorbujúce žiarenie, pričom medzi povrstvením a stenou teda opäť nie je umiestnená žiadna tepelne izolačná vrstva. Vonkajšia stenová vrstva, ktorá je oddelovaná od absorbujúcej vrstvy transparentnou vonkajšou tepelne izolačnou vrstvou, obsahuje termochromatické vrstvy, ktoré ovplyvňujú v závislosti od teploty priepustnosť žiarenia, takže pri prekročení charakteristickej teploty je priepustnosť žiarenia podstatne znížená. Takéto vrstvy sa vytvárajú zhruba tým, že sa do úzkej medzery medzi dvoma sklenenými tabulami zavedie termochromatický gel. Výsledkom je, že takáto vonkajšia stenová vrstva má podstatne nákladnejšiu konštrukciu ako stenová vrstva vytvorená bežným zasklením.

Stenová zostava s podobnou funkciou ako v spise WO-83/03 100 je známa z EP-0 473 859. Izolačná vrstva tu síce nemá premenlivú tepelnú vodivosť, ale medzi absorbujúcou vrstvou a izolačnou vrstvou je vytvorená medzera, v ktorej je uložená tekutina ako nosič tepla, ktorá cirkuluje medzi priestorom medzery a vodivým systémom, vytvoreným v masívnej stene, takže sa teplo z absorbujúcej vrstvy konvekciou dopravuje priamo do masívnej steny.

Vynález si kladie za úlohu vytvoriť vonkajší stenový dielec vyššie uvedenej konštrukcie, u ktorého by boli pri pokial možno vysokom využití solárnej energie a zaručení pohody vo vnútornom priestore vylúčené príliš vysoké teploty v ktoromkoľvek mieste stenového dielca s poškodzujúcimi teplotami pre materiál, pričom by súčasne mala byt konštrukčná hrúbka stenového dielca čo možno

2bnajmenšia a hlavne nie väčšia ako vyžadujú statické potreby nosnej konštrukcie, hlavne napríklad ich stĺpikov a priečil.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je vonkajší stenový dielec pre budovy, hlavne parapet alebo výplň v nepriehľadnej časti steny budovy, u ktorého je na využitie solárnej energie medzi vonkajšou stenovou vrstvou, vytvorenou ako zasklenie a prijímajúcou slnečné žiarenie, a vnútornou stenovou vrstvou uložená transparentná vonkajšia tepelne izolačná dielčia vrstva, priľahlá k vonkajšej stenovej vrstve, a vnútorná stenová vrstva obsahuje uzatváraciu dielčiu vrstvu, ohraničujúcu vonkajší stenový dielec na vnútornej strane a vnútornú tepelne izolačnú vrstvu, uloženú na strane uzatváracej dielčej vrstvy privrátenej k vonkajšej stenovej vrstve, pričom ďalej vnútorná stenová vrstva je na jej strane privrátenej k transparentnej vonkajšej tepelne izolačnej vrstve ohraničovaná dielčou vrstvou absorbujúcou prijímané slnečné žiarenie z vonkajšej tepelne izolačnej dielčej vrstvy, a pričom celková miera priepustnosti energie g vonkajšej stenovej vrstvy je znížená natoľko, že pri očakávanom najvyššom dopadajúcom slnečnom žiarení na mieste osadenia nie je prekročená maximálna hodnota teploty na absorbujúcej vrstve, pričom súčinitel k prestupu tepla vonkajšej stenovej vrstvy je prispôsobený zníženej hodnote g tak, že solárna energia je čo možno najviac využitá.

U stenovej zostavy podlá vynálezu dochádza k absorpcii dopadajúceho slnečného žiarenia v podstate v absorbujúcej vrstve, ohraničujúcej priehľadnú vonkajšiu tepelne izolačnú vrstvu k strane vnútornej tepelne izolačnej vrstvy, na ktorej tak pri dopadajúcom slnečnom žiarení spravidla vznikajú najvyššie teploty vo vnútri stenovej zostavy. Táto vrstva môže byt pritom velmi tenká, ak je iba v rozsiahlej miere nepriepustná pre slnečné žiarenie. Hodnota priepustnosti energie g vonkajšej stenovej vrstvy, požadovaným spôsobom znížená podlá vynálezu, má síce za následok zmenšené prijímanie slnečnej energie vo vonkajšom stenovom dielci, ale zaručuje aj pri najvyššom možnom slnečnom žiarení, že nebude prekročená maximálna hodnota teploty na absorbujúcej vrstve, takže nemôže dôjsť k porušeniu materiálov.

Vnútorná stenová vrstva, teda vnútorná tepelne izolačná vrstva a uzatváracia vrstva musia byť, pokial ide o ich tepelný odpor, dimenzované iba natoľko, aby pri ešte prípustnej maximálnej hodnote teploty na absorbujúcej vrstve teplota na strane vnútorného priestoru vnútornej stenovej vrstvy a teplotný skok smerom k vnútornému vzduchu, vyplývajúci z odporu proti prestupu tepla, ležali v oblastiach, ktoré sú osobami zdržiavajúcimi sa vo vnútornom priestore pokladané za ešte pohodlné. Toto sa dá dosiahnuť porovnateľne malou hrúbkou vnútornej tepelne izolačnej vrstvy.

Väčšie hodnoty odporu vnútornej tepelne izolačnej vrstvy pri prestupe tepla nie sú v rámci vynálezu nevyhnutné a iba by zväčšili hrúbku vnútornej tepelne izolačnej vrstvy a/alebo uzatváracej vrstvy, a tým i vo svojom dôsledku konštrukčnú hrúbku a náklady na konštrukciu vonkajšieho stenového dielca podlá vynálezu.

Menšie slnečné žiarenie, ktoré je prijímané v rámci vynálezu v dôsledku úmyselného zníženia hodnoty g vonkajšej stenovej vrstvy v rámci vynálezu, je prispôsobením súčiniteľa prestupu tepla k tejto stenovej vrstvy optimálne využité tým, že zodpovedajúcim spôsobom zmenšený súčiniteľ k obmedzuje tepelnú stratu od absorpčnej deliacej vrstvy smerom von cez vonkajšiu transparentnú tepelne izolačnú vrstvu a vonkajšiu stenovú vrstvu. Odporúča sa preto, aby zasklenie tvoriace vonkajšiu stenovú vrstvu, bolo tvorené z jednotlivých tabuľových sklenených dielcov, prípadne s vnútornou tepelne ochrannou vrstvou, hlavne L-E-vrstvou a/alebo ochrannou protislnečnou vrstvou. Iné výhodné vyhotovenie sa vyznačuje tým, že zasklenie je vytvorené z izolačných sklenených dielcov so vždy dvoma alebo troma sklenenými tabuľovými dielmi. V poslednom prípade môžu izolačné sklenené dielce obsahovať redukované medzipriestory medzi tabuľovými dielmi, aby sa rozťaživý účinok (čerpací účinok) vzduchu obsiahnutého v medzipriestoroch medzi sklenenými tabuľovými pri jeho zahriati udržiaval čo najmenší.

Ďalej sa odporúča, aby tabuľové sklenené diely boli na jednotlivých, viacerých alebo všetkých stranách tabuľových dielov (ďalej označovaných ako polohy) opatrené tepelne ochrannými povrstveniami, hlavne L-E-vrstvami. Okrem toho sú izolačné sklenené dielce, prípadne ich sklenené tabuľové diely, opatrené protislnečnými ochrannými vrstvami.

využije, bez absorbujúcom

Takéto protislnečné ochranné vrstvy sa dajú optimalizovať tak, že sa slnečná energia podľa vynálezu čo možno najviac toho, aby pritom vznikali príliš vysoké teploty na povrstvení. Tiež môžu medzipriestory medzi tabuľovými dielmi izolačných sklenených dielcov obsahovať výplne ušľachtilým plynom, čo všetko slúži k tomu, aby sa súčiniteľ prestupu tepla prispôsobil daným podmienkam a požiadavkám, napríklad nízkym hodnotám g pre južnú orientáciu, stredným hodnotám g pre orientáciu východ/západ alebo vysokým hodnotám g pre severnú orientáciu vonkajšieho stenového dielca.

Vonkajšia stenová vrstva môže však byť tiež tvorená zvláštnymi systémami vhodnej konštrukcie, aké všeobecne pozostávajú z dvoch transparentných tabuľových sklenených dielov a hranolov a/alebo voštinovej konštrukcie, približne kolmej k rovine tabuľových dielov, vytvorených v medzipriestore medzi tabuľovými dielmi na riadené smerovanie dopadajúceho prúdu svetla.

Obzvlášť výhodné vyhotovenie vynálezu sa vyznačuje tým, že na strane vnútornej stenovej vrstvy, privrátenej k transparentnej vnútornej tepelne izolačnej dielčej vrstve, je uložená tepelne akumulačná dielčia vrstva.

Tepelne akumulačná dielčia vrstva prináša u vonkajšieho stenového dielca podlá vynálezu tú výhodu, že slnečná energia, prijatá v absorbujúcej vrstve ležiacej pred ňou, je čiastočne akumulovaná v akumulačnej hmote tepelne akumulačnej vrstvy a je keď sa medzitým solárna ponuka energie zmenšila ešte vydávaná, alebo už nie je k dispozícii a tepelne izolačnej kapacity

Vždy podľa tepelne akumulačnej akumulačných alebo izolačných vrstiev tvoriacich dielčie vrstvy vo vnútornej stenovej vrstve, môže byť pritom ďalej zlepšené zúžitkovanie ponuky slnečnej energie, a to v závislosti od tepelných vlastností ostatných častí tvoriacich vonkajší stenový diel, hlavne vonkajšej stenovej vrstvy a transparentnej vonkajšej tepelne izolačnej vrstvy, a síce ako pokiaľ ide o odstraňovanie prehrievania v stenovom dielci, tak i pokiaľ ide o časový posun vydávania akumulovaného tepla vzhľadom ku skutočnému dopadajúcemu energetickému žiareniu.

Tepelne akumulačná vrstva má pri inak nezmenených podmienkach za následok nižšiu teplotu na absorpčnom povrstvení, a tým i tiež vo vnútri vonkajšieho stenového dielca vôbec a na jeho vnútornej strane, čo môže byť využité na to, aby sa zvýšila hodnota g na vonkajšej stenovej vrstve, aby sa lepšie vyčerpala ponuka solárnej energie na absorbujúcom povrstvení bez prekročenia maximálne prípustnej teploty. Ďalej je účelné usilovať, pokial ide o tepelne akumulačnú vrstvu, o čo možno optimálnu tepelnú kapacitu, aby sa solárna ponuka energie mohla pokiaľ možno úplne prijať bez toho, aby vznikli nepotrebne vysoké rozdiely teploty.

Obzvlášť účelné vyhotovenia vynálezu sa vyznačujú tým, že tepelne akumulačná vrstva obsahuje tepelne akumulačné hmoty z jednej alebo viacerých minerálnych dosiek, keramických dosiek, zo skla, z prírodných hmôt alebo umelo zhotovených hmôt a plastov, hlavne betónu. Môžu byt použité aj akumulačné hmoty, ktoré pôsobia ako latentný zásobník tepla, ako napríklad Glauberova sol. Akumulačná hmota tepelne akumulačnej vrstvy však tiež môže byť vytvorená z plastu, hlavne z jednej alebo viacerých plastových dosiek. Plasty majú spravidla dvakrát tak veľké špecifické teplo ako betón, čo v porovnaní s ťažšími akumulačnými hmotami môže vyrovnať menšiu hustotu plastu, takže napríklad betón zo štrku a plast môžu mať približne rovnakú akumulačnú schopnosť. Vyššie uvedené akumulačné hmoty môžu nájsť uplatnenie vždy jednotlivo alebo vo vzájomnej kombinácii v tepelne akumulačnej vrstve.

Ďalej sa odporúča pre tepelne akumulačnú vrstvu volba tepelne akumulačných hmôt menšej tepelnej vodivosti, aby v nich naakumulované teplo nebolo nezávisle od tepelne izolačných vrstiev odovzdávané do okolia, keď teploty na oboch stranách stenového dielca poklesnú. Tepelne akumulačná dielčia vrstva by teda mala chladnúť iba pomaly. Preto je tiež účelne vnútorná tepelne izolačná vrstva uložená medzi tepelne akumulačnou dielčou vrstvou a uzatváracou dielčou vrstvou vnútornej stenovej vrstvy.

Vnútorná tepelne izolačná dielčia vrstva môže byt v najjednoduchšom prípade tvorená vzduchovou vrstvou. Všeobecne tepelne izolačná dielčia vrstva môže obsahovať izolačné hmoty z penového polyuretánu, penového polystyrénu, sklenených vlákien, minerálnych vlákien a pod. Tiež existuje možnosť, že tepelne izolačná dielčia vrstva samotná je zostavená ako viacvrstvová s jednou alebo viacerými vzduchovými vrstvami s hrúbkami vzduchovej vrstvy medzi 5a 50 mm, s výhodou 20 mm. Väčším hrúbkam týchto vzduchových vrstiev je vhodné sa vyhnúť, aby tepelná konvekcia vzduchom cirkulujúcim vo vzduchovej vrstve zostávala nízka a aby tepelná izolácia vyvolávaná vzduchovou vrstvou nebola nepotrebne zoslabená.

Uzatváracia dielčia vrstva vnútornej stenovej vrstvy je všeobecne vytvorená ako parotesná. Môže obsahovať uzatvárací plech z kovu ako hliníka alebo ocele. Uzatváracia dielčia vrstva môže tiež obsahovať akumulačnú hmotu, hlavne betón, čo sa dá obzvlášť jednoduchým spôsobom napríklad realizovať tým, že je akumulačná hmota tvorená bezprostredne betónovou častou, ako parapetom, steny budovy.

Pokiaľ ide o vytvorenie vonkajšej transparentnej tepelne izolačnej dielčej vrstvy, nadväzujúcej na vnútornú stenovú vrstvu, existuje v rámci vynálezu rovnako rad možností. Transparentná tepelne izolačná vrstva tak môže byť v najjednoduchšom vyhotovení tvorená vzduchovou vrstvou o hrúbke 5 až 50 mm, hlavne 20 mm. Vzduchová vrstva môže bezprostredne nadväzovať na absorbujúcu vrstvu. Medzi vzduchovou vrstvou vrstvou môže však byt tiež vradený sklenený Transparentná vonkajšia tepelne izolačná dielčia byt tiež vytvorená z kapilárnych dosiek a absorbujúcou tabuľový diel. vrstva môže z transparentných plastov voštinovou alebo komôrkovou aké sú známe z Bauphysik 13 Transparente Wärmedämmung, Anwendung a nevyžaduje tu štruktúrou, kolmou k rovine vrstiev, (1991), zoš. 6, str. 217 - 224

Materialien, System - technik und preto podrobnejší popis. Tiež môže byť transparentná tepelne izolačná dielčia vrstva vytvorená zo sklenenej vlny alebo z peny z akrylickej živice ako izolačnej hmoty, a to vždy jednotlivo alebo vo vzájomnom spojení.

Absorbujúcou vrstvou môže byť okrem toho v spojení s vedomým znížením hodnoty g vonkajšieho stenového dielca optimalizovaný jeho vonkajší vzhľad, v čom možno vidieť d’alšiu dôležitú výhodu vynálezu. Malé hodnoty g totiž značne zmenšujú priehľad vonkajšou stenovou vrstvou, znižujú tiež priehľad na zostavu vonkajšieho stenového dielca za vonkajšou stenovou vrstvou, čím sa dajú ľahšie spĺňať požiadavky na estetiku vzhľadu.

Pokiaľ sa jedná hlavne o vonkajší stenový dielec s tepelne akumulačnou vrstvou, nadväzujúci na absorbujúcu vrstvu, môže byt účelné vyhotovenie zasklenia vytvorené z jednotlivých čírych sklenených tabúľ alebo z izolačných sklenených dielcov zo vždy dvoch čírych sklenených tabúľ.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje:

obr. 1 schematický rez súvrstvím stenového dielca podlá vynálezu, obr. 2 schematický rez ďalším vyhotovením stenového dielca, a obr. 3 schematický rez iba vonkajšou stenovou vrstvou.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na výkresoch je znázornená a vyznačená vonkajšia stenová vrstva 10, prijímajúca slnečné žiarenie a vnútorná stenová vrstva 20. Medzi nimi je uložená transparentná vonkajšia tepelne izolačná dielčia vrstva 30., nadväzujúca bezprostredne na vonkajšiu stenovú vrstvu 10, zatial čo vnútorná stenová vrstva 20 je viacvrstvová s tepelne akumulačnou dielčou vrstvou 21 a vnútornou tepelne izolačnou dielčou vrstvou 22, pričom tepelne akumulačná dielčia vrstva 21 je uložená na strane vnútornej stenovej vrstvy 20, privrátenej k transparentnej tepelne izolačnej vrstve 30.. Akumulačná hmota tejto tepelne akumulačnej vrstvy 21 môže byť vytvorená rôzne, napríklad z minerálných dosiek, keramických dosiek, zo skla alebo z prírodného alebo umelého kameňa, v poslednom prípade . hlavne z z jednej alebo viacerých plastových dosiek, jednotlivo znázornené na výkresoch.

betónu, ale tiež čo však nie je

Vnútorná stenová vrstva 20 ďalej obsahuje uzatváraciu dielčiu vrstvu 23 , ohraničujúcu na vnútornej strane vonkajší stenový dielec, na ktorého strane privrátenej k vonkajšej stenovej vrstve 10 je uložená tepelne izolačná dielca vrstva 22. ktorá sa tak nachádza medzi tepelne akumulačnou dielčou vrstvou 21 a uzatváracou dielčou vrstvou 23. Tepelne izolačná dielčia vrstva 22 môže byť samotná vytvorená z jednej alebo viacerých vzduchových vrstiev s hrúbkou jednotlivo 10 až 50 mm, s výhodou 20 mm, čo opäť nie je znázornené na výkresoch. V každom prípade by mala byt samotná uzatváracia vrstva 23 vytvorená ako parotesná. Môže byť vytvorená z kovového plechu, ako z hliníka alebo ocele, ale môže tiež obsahovať akumulačnú hmotu, hlavne betón.

Transparentná tepelne izolačná dielčia vrstva 30 môže byt v najjednoduchšom prípade tvorená vzduchovou vrstvou 30. v hrúbkach vrstvy cca 5 mm až 50 mm, hlavne 20 mm. Tiež môže byť transparentná tepelne izolačná dielčia vrstva 30 tvorená kapilárnymi doskami z transparentných plastov s voštinovou alebo komôrkovou štruktúrou kolmou k rovine vrstvy, čo opäť nie je kvôli jednoduchosti znázornené vo výkresoch. Ďalej existuje možnosť vytvoriť transparentnú tepelne izolačnú dielčiu vrstvu 30 zo sklenenej vlny, penovej akrylickej živice alebo podobných transparentných hmôt. Na strane, privrátenej transparentnej tepelne izolačnej dielčej vrstve 30 nesie vnútorná stenová vrstva 20, a to tepelne akumulačná dielčia vrstva 21, vrstvu 21¹, nepriepustnú pre žiarenie, absorbujúcu žiarenie, prípadne so selektívnou absorpčnou schopnosťou, ktorá môže byt vytvorená ako tenké povrstvenie.

Vonkajšia stenová vrstva 10 je tvorená zasklením, v ktorom môže byt použité na zmenšenie hodnoty g jedno alebo viaceré ochranné protislnečné povrstvenia. V prípade vonkajšieho stenového dielca s tepelne akumulačnou dielčou vrstvou 21, nadväzujúcou rta transparentnú tepelne izolačnú dielčiu vrstvu 30. môže byť zasklenie vytvorené buď z jednotlivých čírych sklenených tabúl alebo z izolačných skiel s dvoma alebo viacerými čírymi sklenenými tabulami. Všeobecne je zasklenenie vytvorené z jednotlivých sklenených tabúl 11, prípadne s vnútorným tepelne ochranným povrstvením, hlavne povrstvením L-E a/alebo protislnečnými ochrannými vrstvami, čo prináša nízky súčinitel k. Ďalej môže byt zasklenie vytvorené z dvoch alebo troch sklenených tabúl 11, 12 , 13, pričom izolačné sklá môžu mat zmenšené medzivrstvy medzi sklami. Sklenené tabule 11, 12, 13 môžu tiež na jednotlivých, viacerých, alebo všetkých stranách tabúl obsahovať tepelne ochranné povrstvenie, hlavne L-E-vrstvy, pričom na otvorených plochách tabúl môžu byť L-E-vrstvy vytvorené napríklad pyroliticky nanášanými vrstvami oxidu zinočnatého.

Ďalej existuje možnosť, že sú sklenené izolačné dielce alebo ich sklenené tabuľové diely opatrené ochrannými protislnečnými povrstveniami. Medzipriestory medzi tabuľovými dielmi môžu ďalej obsahovať náplne ušľachtilým plynom. Pokiai ide o výsledok, odporúčajú sa v rámci vynálezu pre vždy optimálne prispôsobenie hodnoty súčinitele k a hodnoty g (celkovej miery priepustnosti energie) konkrétnym existujúcim požiadavkám, predovšetkým pokiaľ ide o maximálnu teplotu vyskytujúceho sa absorbujúceho povrstvenia 21¹, ako obzvlášť účelné nasledujúce kombinácie, bližšie vysvetlené na obr. 3.

1. Jednotabuľové zasklenie z tepelne ochrannej a protislnečnej ochrannej tabule 11 s ochrannou protislnečnou vrstvou v polohe 1 pre riadene zníženú hodnotu g a s L-E-vrstvou v polohe 2.

2. Dvojtabulové zasklenie z dvoch sklenených tabúl 11, 12 a ochrannou protislnečnou vrstvou napríklad ochrannou protislnečnou vrstvou v polohe 2, tepelne ochrannou vrstvou (L-E) v polohe 3 alebo ochrannou protislnečnou vrstvou v polohe 2, tepelne ochrannou vrstvou (L-E) na polohe 3, alebo ochrannou protislnečnou vrstvou na polohe 1 alebo 2, tepelne ochrannou vrstvou (L-E) na polohách 3 a 4, pričom tepelne ochranná vrstva na polohe 4 pozostáva z pyroliticky nanesenej vrstvy oxidu zinočnatého, alebo ochrannou protislnečnou vrstvou plus tepelne ochrannou vrstvou na polohe 2, tepelne ochrannou vrstvou (K) na polohe 4, a to vždy s náplňou ušlachtilého plynu v medzipriestoroch medzi tabulami alebo bez nej.

3. Trojtabulové zasklenie zo sklenených tabúl 11, 12, 13 s ochrannou protislnečnou vrstvou na polohe 2, tepelne ochrannou vrstvou na polohe 3 a tepelne izolačnou ochrannou vrstvou na polohe 5, alebo ochrannou protislnečnou vrstvou na polohe 2, tepelne ochrannou vrstvou na polohe 3, tepelne ochrannou vrstvou na polohe 5, tepelne ochrannou vrstvou na polohe 6, alebo ochrannou protislnečnou a tepelne ochrannou vrstvou na polohe 2, tepelne ochrannou vrstvou na polohe 5 alebo ochrannou protislnečnou a tepelne ochrannou vrstvou na polohe

2, tepelne ochrannou vrstvou na polohe 5, tepelne ochrannou vrstvou na polohe 6, a to vždy s náplňou ušľachtilého plynu v medzipriestoroch medzi tabuľami alebo bez nej.

Vonkajšia stenová vrstva 10 môže tiež pozostávať podlá vyhotovenia z obr. 2 z dvoch transparentných sklenených tabúl 11¹ a z hranolovej alebo voštinovej štruktúry 11 približne kolmej k rovine tabúl umiestnenej v medzipriestore medzi tabulami.

Claims

1. Vonkajší stenový dielec pre budovy, predovšetkým parapet alebo výplň v nepriehľadnej časti steny budovy, u ktorého je na využitie solárnej energie medzi vonkajšou stenovou vrstvou (10), vytvorenou ako zasklenie a prijímajúcou slnečné žiarenie, a vnútornou stenovou vrstvou (20), uložená transparentná vonkajšia tepelne izolačná dielčia vrstva (30), priľahlá k vonkajšej stenovej vrstve (10), a vnútorná stenová vrstva (20) obsahuje uzatváraciu dielčiu vrstvu (23), ohraničujúcu vonkajší stenový dielec na vnútornej strane, a vnútornú tepelne izolačnú dielčiu vrstvu (22), uloženú na strane uzatváracej dielcej vrstvy (23) privrátenej k vonkajšej stenovej vrstve (10), pričom ďalej vnútorná stenová vrstva (20) je na jej strane privrátenej k transparentnej vonkajšej tepelne izolačnej dielčej vrstve (30) ohraničovaná dielčou vrstvou (2ľ) absorbujúcou prijímané slnečné žiarenie z vonkajšej tepelne izolačnej dielčej vrstvy (30), a pričom celková miera priepustnosti energie g vonkajšej stenovej vrstvy (10) je znížená natoľko, že pri očakávanom najvyššom dopadajúcom slnečnom žiarení na mieste osadenia nie je prekročená maximálna hodnota teploty na absorbujúcej vrstve (21'), pričom súčiniteľ k prestupu tepla vonkajšej stenovej vrstvy (10) je prispôsobený zníženej hodnote g tak, že solárna energia je čo možno najviac využitá.

2. Vonkajší stenový dielec podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že zasklenie je vytvorené z jednotlivých sklenených tabuľových dielov (11), prípadne s vnútornou tepelne ochrannou vrstvou, predovšetkým L-E-vrstvou a/alebo ochrannou protislnečnou vrstvou.

3. Vonkajší stenový dielec podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že zasklenie je vytvorené z izolačných sklenených dielcov zo vždy dvoch alebo troch sklenených tabuľových dielov (11, 12, 13).

4. Vonkajší stenový dielec pódia nároku 1, vyznačujúci sa tým, že izolačné sklenené dielce obsahujú redukované medzipriestory medzi tabuľovými dielmi.

5. Vonkajší stenový dielec podía nároku 3 alebo 4, vyznačujúci sa tým, že tabuľové sklenené diely (11, 12, 13) sú na jednotlivých, viacerých alebo všetkých polohách (1 až 6) opatrené tepelne ochrannými povrstveniami, hlavne L-E-vrstvami.

6. Vonkajší stenový dielec podía ktoréhokoívek z nárokov 3 až 5, vyznačujúci sa tým, že izolačné sklenené dielce, prípadne ich sklenené tabuľové diely (11, 12, 13) sú opatrené protislnečnými ochrannými vrstvami.

7. Vonkajší stenový dielec podľa ktoréhokoívek z nárokov 3 až 6, vyznačujúci sa tým, že medzipriestory medzi tabuľovými dielmi izolačných sklenených dielcov obsahujú výplne ušľachtilým plynom.

8. Vonkajší stenový dielec podía nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vonkajšia stenová vrstva (10) pozostáva z dvoch transparentných sklenených tabuíových dielov (lľ) a z hranolovej a/alebo voštinovej konštrukcie (11), približne kolmej k rovine tabuľových dielov vytvorených v medzipriestore medzi tabuíovými dielmi, na riadené smerovanie dopadajúceho prúdu svetla.

9. Vonkajší stenový dielec podía ktoréhokoívek z nárokov l až 8, vyznačujúci sa tým, že na strane vnútornej stenovej vrstvy (20) , privrátenej k transparentnej vnútornej tepelne izolačnej dielčej vrstve (30), je uložená tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) .

10. Vonkajší stenový dielec podía nároku 9, vyznačujúci sa tým, že tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) obsahuje akumulačnú hmotu z jednej alebo viacerých minerálnych dosiek.

11. Vonkajší stenový dielec podľa nároku 9 alebo 10, vyznačujúci sa tým, že tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) obsahuje akumulačnú hmotu z jednej alebo viacerých keramických dosiek.

12. Vonkajší stenový dielec podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 11, vyznačujúci sa tým, že tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) obsahuje akumulačnú hmotu zo skla.

13. Vonkajší stenový dielec podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 12, vyznačujúci sa tým, že tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) obsahuje akumulačnú hmotu z prírodného alebo umelého kameňa.

14. Vonkajší stenový dielec podlá nároku 13, vyznačujúci sa tým, že tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) obsahuje akumulačnú hmotu z betónu.

15. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 14, vyznačujúci sa tým, že tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) obsahuje akumulačnú hmotu z plastu, hlavne z jednej alebo viacerých plastových dosiek.

16. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 15, vyznačujúci sa tým, že tepelne akumulačná dielčia vrstva (21) pozostáva z akumulačnej hmoty malej tepelnej vodivosti.

17. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 16, vyznačujúci sa tým, že vnútorná tepelne izolačná dielčia vrstva (22) je uložená medzi tepelne akumulačnou dielčou vrstvou (21) a uzatváracou dielčou vrstvou (23).

18. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 17, vyznačujúci sa tým, že vnútorná tepelne izolačná dielčia vrstva (22) obsahuje izolačné hmoty z penového polyuretánu, penového polystyrénu, sklenených vlákien, minerálnych vlákien a pod.

19. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 18, vyznačujúci sa tým, že tepelne izolačná dielčia vrstva (22) samotná je zostavená ako viacvrstvová s jednou alebo viacerými vzduchovými vrstvami s hrúbkami vzduchovej vrstvy medzi 10 a 50 mm, s výhodou 20 mm.

20. Vonkajší stenový dielec podľa ktoréhokoľvek nárokov 1 až 19, vyznačujúci sa tým, že uzatváracia dielčia vrstva (23) je vytvorená ako parotesná.

21. Vonkajší stenový dielec podlá nároku 20, vyznačujúci sa tým, že uzatváracia dielčia vrstva (23) obsahuje uzatvárací plech z kovu ako hliníka alebo ocele.

22. Vonkajší stenový dielec podľa nároku 20 alebo 21, vyznačujúci sa tým, že uzatváracia dielčia vrstva (23) obsahuje akumulačnú hmotu, hlavne betón.

23. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 22, vyznačujúci sa tým, že vonkajšia transparentná tepelne izolačná dielčia vrstva (30) je tvorená vzduchovou vrstvou s hrúbkou vrstvy od 10 mm do 50 m, predovšetkým 20 mm.

24. Vonkajší stenový dielec podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 22, vyznačujúci sa tým, že transparentná tepelne izolačná dielčia vrstva (30) je vytvorená z kapilárnych dosiek z transparentných plastov s voštinovou alebo komôrkovou štruktúrou, kolmou k rovine vrstvy.

25. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 22, vyznačujúci sa tým, že transparentná tepelne izolačná dielčia vrstva (30) je vytvorená zo sklenenej vlny ako izolačnej hmoty.

26. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 22, vyznačujúci sa tým, že transparentná tepelne izolačná dielčia vrstva (30) je z peny z akrylickej živice ako izolačnej hmoty.

27. Vonkajší stenový dielec podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 26, vyznačujúci sa tým, že s výhodou je υ vonkajšieho stenového dielu s tepelne izolačnou dielčou vrstvou (21), nadväzujúcou na absorbujúce povrstvenie (21) zasklenie vytvorené z jednotlivých čírych sklenených tabuľových dielov alebo izolačných sklenených dielcov vždy z dvoch čírych sklenených tabulových dielov.