SK302002A3 - A material laminate for use as a covering sheet in an absorbent article - Google Patents

Description

Laminátový materiál na použitie ako krycia vrstva v absorpčnom výrobku

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka laminátového materiálu na použitie ako krycia vrstva v absorpčných výrobkoch, ako sú hygienické vložky, inkontinenčná ochrana, plienky, plienkové nohavičky a podobne. Laminátový materiál obsahuje prvú, pre tekutinu priepustnú vrstvu z vláknitého materiálu a druhú, pre tekutinu priepustnú vrstvu z porézneho materiálu, kde aspoň jedna z dvoch materiálových vrstiev obsahuje termoplastický materiál a kde sú tieto dve materiálové vrstvy navzájom spojené pomocou krycieho laminátového materiálu s miestami spojov, na ktorých bol termoplastický materiál aspoň čiastočne zmäkčený alebo roztavený a tým spojil tieto dve materiálové vrstvy. Vynález sa týka aj absorpčného výrobku obsahujúceho laminátový materiál.

Doterajší stav techniky

Na krycie vrstvy priepustné pre tekutinu pre absorpčné výrobky tohto druhu, ktoré majú byť pri použití v styku s telom užívateľky, sa kladú vysoké nároky na mäkkosť a suchosť.

Ukázalo sa však, že je ťažké vytvoriť kryciu vrstvu priepustnú pre tekutiny majúcu mäkký, textilu podobný povrch, ktorý ostáva suchý aj po opakovanom zmáčaní, keď sa krycia vrstva používa na absorpčnom výrobku.

Je známe použitie netkaných materiálov, aby sa dosiahol mäkký a hladký povrch na absorpčnom výrobku. Aby sa v bezprostrednej blízkosti pokožky užívateľky získal suchý povrch, je známe použitie hydrofóbnych netkaných materiálov, ktoré boli perforované, aby sa vytvorili otvory v materiáli, ktoré sú väčšie ako priestory medzi vláknami v netkanom materiáli. Tekutina takto prechádza cez perforované otvory, cez krycí materiál do základnej absorpčnej materiálovej vrstvy.

Na pripojenie krycej vrstvy na vnútornú vrstvu sa bežne používa lepidlo. Lepidlá, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sú však zvyčajne pomerne hydrofóbne, čo implikuje, že prenos tekutiny z krycej vrstvy do vnútornej vrstvy je zhoršený. Pri použití hydrofilnejšieho lepidla existuje riziko, že lepidlo bude migrovať do hydrofóbnej netkanej vrstvy najbližšie k užívateľke, čo po prvom pôsobení tekutiny spôsobí, že povrch najbližšie k užívateľke bude pociťovaný ako mokrý. Ďalším problémom v spojení s lepidlom pripojenými laminátovými materiálmi, kde jedna vrstva je perforovaná, je, že lepidlo v perforáciách môže dráždiť pokožku používateľa počas používania. Je tiež problémom vo výrobe laminátu, že existuje riziko, že lepidlo, ktoré sa náhodou aplikuje do perforácií, sa môže dostávať na dopravníkový pás stroja. Ďalším problémom v spojení s absorpčnými výrobkami majúcimi perforovanú kryciu vrstvu, ktorá je prilepená na vnútornú vrstvu, je riziko prenikania lepidla, keď sa výrobky skladajú po vyrobení.

Ďalej je známe, napríklad z EP 685 214 a EP 617 602, viazanie krycej vrstvy s vnútornou vrstvou stavením vrstiev v určitej vzorke. V EP 0,617,602 je krycia vrstva pozostávajúca z filmu tepelne viazaná na vnútornú vrstvu stavením vrstiev v konkrétnych väzbových plochách. Tieto väzby môžu byť napríklad kruhovými väzbovými miestami.

Zistilo sa však, že krycia vrstva a vnútorná vrstva tepelným spájaním strácajú na objeme a tým aj na mäkkosti a príjemnosti voči pokožke. Navyše tepelné spoje robia povrch krycej vrstvy tuhším a tým menej pohodlným v priamom kontakte s pokožkou. Keďže spoje znižujú objem, teda hrúbku krycej vrstvy a vnútornej vrstvy, vzdialenosť medzi absorpčnou časťou výrobku a telom užívateľky sa tiež znižuje. To znamená, že riziko toho, že tekutina prenikne späť z výrobku a zmáča telo užívateľky, sa zvyšuje. Zistilo sa tiež, že tepelné spoje ovplyvňujú absorpciu tekutiny v krycej vrstve najbližšej k užívateľke tak, že povrch najbližšie k telu užívateľky je po prvom pôsobení tekutiny pociťovaný ako mokrý.

Ďalším problémom pri použití absorpčných výrobkov vyššie uvedeného druhu je, že sú vystavené rôznym druhom mechanického namáhania. Aby sa vzhľadom na uvedené minimalizovalo riziko, že sa konštrukčné vrstvy počas používania od seba oddelia, je dôležité, aby vrstvy v absorpčnom výrobku boli navzájom dostatočne silno spojené.

Navyše spojenie by malo byť také, aby schopnosť priestupu tekutiny medzi konštrukčnými vrstvami bola dobrá, aby výrobok vykazoval nízke spätné zmáčanie a vysokú mäkkosť a prispôsobivosť.

Podstata vynálezu

Problém s docielením absorpčného výrobku, ktorý dokáže odolávať mechanickému namáhaniu a súčasne mať kryciu vrstvu priepustnú pre tekutiny, ktorá je mäkká a pohodlná voči pokožke a pritom vykazovať vysokú suchosť povrchu, je predloženým vynálezom v zásade vyriešený.

Materiálový laminát podľa vynálezu na použitie ako krycia vrstva priepustná pre tekutiny na absorpčných výrobkoch, ako je napríklad hygienická vložka, inkontinenčná ochrana alebo plienka, sa predovšetkým odlišuje tým, že laminátový materiál má vo svojej rovine dve bočné časti nachádzajúce sa v pozdĺžnom smere a každá zasahuje do určitej vzdialenosti v priečnom smere od bočného okraja smerom k pozdĺžnej stredovej osi laminátového materiálu a stredovú časť umiestnenú medzi bočnými časťami v rovine laminátu. Prvá materiálová vrstva a druhá materiálová vrstva v stredovej časti laminátu sú navzájom prerušovane spojené prvou vzorkou spojov a prvá materiálová vrstva a druhá materiálová vrstva v dvoch bočných častiach laminátu sú navzájom prerušovane spojené druhou vzorkou spojov. Ďalej percento spojenej plochy voči celkovej ploche v dvoch bočných častiach je väčšie ako percento spojenej plochy voči celkovej ploche strednej časti.

Vynález sa ďalej týka absorpčného výrobku majúceho v zásade podlhovastý tvar s rovinou, pozdĺžnym smerom, šírkovým smerom a hrúbkovým smerom a majúceho stredovú os vedúcu v pozdĺžnom smere a dva protiľahlé bočné okraje v pozdĺžnom smere. Absorpčný výrobok pozostáva z krycej vrstvy priepúštnej pre tekutiny, krycej vrstvy nepriepustnej pre tekutiny a absorpčnej časti uzavretej medzi týmito dvoma krycími vrstvami. Absorpčný výrobok pozostáva z laminátového materiálu podľa predchádzajúceho opisu, pričom laminátový materiál v stredovej časti v pozdĺžnom smere obsahuje prvú vzorku spojov a laminátový materiál v pozdĺžnych bočných častiach absorpčného výrobku obsahuje druhú vzorku spojov. Okrem toho percento spojenej plochy voči celkovej ploche v dvoch bočných častiach je väčšie ako percento spojenej plochy voči celkovej ploche strednej časti. Stredová časť sa rozkladá v pozdĺžnom smere výrobku po celej dĺžke výrobku a dve bočné časti sa rozkladajú v pozdĺžnom smere výrobku pozdĺž celej dĺžky výrobku.

Pri krycej vrstve podľa vynálezu sa ukázalo, že riziko oddelenia dvoch konštrukčných vrstiev od seba je výrazne nižšie. Keďže je riziko vzájomného oddelenia vrstiev znížené, prináša to aj zníženie rizika presakovania. Ďalšou výhodou vynálezu je, že je zlepšený vizuálny dojem užívateľky z výrobku, keď sú materiálové vrstvy spojené pozdĺž pozdĺžnych bočných okrajov výrobku. Výhoda povrchu najbližšieho k užívateľke v pozdĺžnej strednej časti výrobku, ktorá nemá taký veľký pomer spojenej plochy ako pozdĺžne bočné časti, je, že krycia vrstva je mäkšia a príjemnejšia pri nosení v kontakte s pokožkou. Ďalšou výhodou je, že riziko absorpcie kvapaliny strednou časťou v miestach spojov je výrazne znížené.

Aby sa získali vyššie uvedené výhody pri krycej vrstve pozostávajúcej z materiálového laminátu podľa vynálezu, materiálový laminát podľa výhodného uskutočnenia má pomer spojenej plochy voči celkovej ploche v strednej časti, ktorý je aspoň o 0,5 % nižší ako pomer spojenej plochy voči celkovej ploche v bočných častiach.

Podľa jedného uskutočnenia je pomer spojenej plochy v bočných častiach najmenej 3 % ale výhodne viac ako 5 %.

Podľa ďalšieho uskutočnenia je pomer spojenej plochy voči celkovej ploche v strednej časti medzi 3 % a 6 % a pomer spojenej plochy voči celkovej ploche v bočných častiach je medzi 5 % a 8 %. Ukázalo sa, že toto uskutočnenie je výhodné, pretože materiálové vrstvy v bočných častiach aj v strednej časti by mali byť dostatočne silno navzájom spojené, aby zabránili vniknutiu vzduchu medzi vrstvy a zníženiu schopnosti prieniku tekutín, ale súčasne pomer spojenej plochy nesmie byť taký veľký, aby krycia vrstva absorbovala tekutinu v miestach spojov do takej miery, že by bol povrch po prvom zmáčaní pociťovaný ako mokrý. Najmä v strednej časti pomer spojenej plochy závisí od hrúbky a hustoty materiálových vrstiev tvoriacich laminátový materiál. Pri tenkých a hustých materiálových vrstvách je pomer spojenej plochy výhodne vyšší ako pri materiálových vrstvách, ktoré sú objemnejšie a hrubšie.

Podľa jedného uskutočnenia je prvá materiálová vrstva aj druhá materiálová vrstva pomerne tenká. Prvá materiálová vrstva má výhodne plošnú hmotnosť 27 g/m² alebo menej a druhá materiálová vrstva má plošnú hmotnosť 35 g/m² alebo menej. Výhoda takého uskutočnenia je, že materiály najbližšie k miestam spojov majú zhustenú štruktúru len vo veľmi obmedzenej miere v porovnaní so štruktúrou materiálovej vrstvy mimo oblasti najbližšie k miestam spojov. To znamená, že tendencia miest spojov prenášať tekutinu kapilárnou eleváciou je pomerne obmedzená.

Podľa jedného uskutočnenia má každé miesto spoja jeden najmenší rozmer a druhý rozmer, ktorý je kolmý na najmenší rozmer, pričom najmenší rozmer je menší ako 0,8 milimetrov prinajmenšom v prvej vzorke spojov. Podľa ešte výhodnejšieho uskutočnenia je najmenší rozmer 0,3 milimetrov alebo menej prinajmenšom v prvej vzorke spojov. Uvedené uskutočnenia sú výhodné, keďže sa ukázalo, že keď miesta spojov prekročia určitú veľkosť, zvyšuje sa riziko, že sa bude absorbovať tekutina do laminátového materiálu v miestach spojov a okolo nich. Aby sa dosiahlo dostatočné spojenie medzi vrstvami, teda aby sa zabránilo prítomnosti vzduchu medzi vrstvami a znižovaniu kontaktu medzi nimi, ukázalo sa výhodnejšie realizovať vyšší počet malých miest spojov ako menší počet miest spojov s väčšou plochou spoja.

Materiál je výhodne vo forme súdržnej, kontinuálnej netkanej textílie, kde stredová časť a bočné časti plynú kontinuálne v pozdĺžnom smere kontinuálnej netkanej textílie. Taký materiálový laminát sa pomerne ľahko a racionálne vyrába v kontinuálnom procese a možno ho ďalej použiť ako kryciu vrstvu na absorpčnom výrobku bez nejakých osobitných synchronizačných problémov.

Podľa prvého výhodného uskutočnenia sa prvá vzorka spojov rozkladá pozdĺž celej dĺžky výrobku a aj druhá vzorka spojov pozdĺž celej dĺžky dvoch bočných častí výrobku. V takom uskutočnení je pomer spojenej plochy v strednej časti rovnaký pozdĺž celej dĺžky výrobku, teda povrch strednej časti krycej vrstvy, ktorá je v rovine výrobku situovaná najbližšie k priečnym koncovým okrajom výrobku, má tiež menší pomer spojenej plochy, ako je pomer spojenej plochy v pozdĺžne sa rozkladajúcich bočných častiach. Výhoda takého uskutočnenia je, že výroba absorpčného výrobku s takou krycou vrstvou je jednoduchšia vďaka menším problémom so synchronizáciou. Synchronizáciu voči absorpčnej vrstve treba vykonať len v pozdĺžnom smere absorpčného výrobku. Ďalšou výhodou je, že keď sa spája laminátový materiál na použitie ako krycia vrstva pre absorpčné výrobky, možno použiť ten istý vzorkovaný valec pre rôzne veľkosti absorpčného výrobku.

Podľa jedného uskutočnenia sú bočné časti široké 4 milimetre alebo viac pozdĺž celej dĺžky výrobku. Ďalej stredná časť má rovnakú šírku v smere šírky v priebehu celej dĺžky strednej časti. Keďže rozkroková časť výrobku je o niečo menšia v smere šírky ako dve koncové časti výrobku, implikuje to, že bočné časti sú najužšie v rozkrokovej časti a o niečo širšie v koncových častiach výrobku.

Podľa jedného uskutočnenia miesta spojov pozostávajú z bodových spojov.

Podľa ďalšieho uskutočnenia je druhá vzorka spojov hustejšia ako prvá vzorka spojov. To implikuje, že vzdialenosť medzi miestami spojov v druhej vzorke spojov je menšia, ako vzdialenosť medzi miestami spojov v prvej vzorke spojov.

Podľa jedného uskutočnenia je prvá materiálová vrstva aj druhá materiálová vrstva pomerne tenká. Prvá materiálová vrstva má výhodne plošnú hmotnosť 27 g/m² alebo menej a druhá materiálová vrstva má plošnú hmotnosť 35 g/m alebo menej. Výhoda takého uskutočnenia je, že materiály najbližšie k miestam spojov majú zhustenú štruktúru len vo veľmi obmedzenej miere v porovnaní so štruktúrou materiálovej vrstvy mimo oblasti najbližšie k miestam spojov. To znamená, že tendencia miest spojov prenášať tekutinu kapilárnou eleváciou je pomerne obmedzená.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázok 1 predstavuje plošný pohľad laminátového materiálu podľa vynálezu s prvou vzorkou spojov.

Obrázok 2 predstavuje druhú vzorku spojov.

Obrázok 3 predstavuje menštruačnú vložku s materiálovým laminátom podľa vynálezu.

Obrázok 4 predstavuje inkontinenčnú ochranu s materiálovým laminátom podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Laminátový materiál i, ktorý je zobrazený na obrázku 1, pozostáva z prvej vláknitej vrstvy 2 priepustnej pre tekutiny a druhej vrstvy 3 z porézneho materiálu priepustného pre tekutiny. Aspoň prvá materiálová vrstva 2 a výhodne obe materiálové vrstvy 2, 3. obsahujú termoplastický materiál. Vhodnými termoplastickými materiálmi sú polyolefíny ako polyetylén a polypropylén ä polyamidy, polyestery a podobne. Ďalej možno použiť rôzne druhy dvojzložkových vláken. Dve materiálové vrstvy 2, 3. sú navzájom spojené miestami spojov v laminátovom materiáli 1_, kde dve materiálové vrstvy 2, 3 boli zlisované a termoplastický materiál bol aspoň čiastočne zmäkčený a/alebo roztavený.

Laminátový materiál J. má rovinu, pozdĺžny smer, šírkový smer a hrúbkový smer. Laminátový materiál i má stredovú os vedúcu v pozdĺžnom smere a dva protiľahlé bočné okraje 9, 10 v pozdĺžnom smere. V smere hrúbky laminátový materiál pozostáva z prvej vláknitej materiálovej vrstvy 2 priepustnej pre tekutiny a druhej poréznej materiálovej vrstvy priepustnej pre tekutiny. Stredná časť 4 sa rozkladá od pozdĺžnej stredovej osi materiálového laminátu do určitej vzdialenosti smerom ku každému pozdĺžnemu bočnému okraju. Dve pozdĺžne stredové čiary 11, 12 ohraničujú stredovú časť 4. Bočná časť 5, 6 sa rozkladá od každej stredovej čiary 11, 12 stredovej časti 4 smerom ku každému pozdĺžnemu bočnému okraju 8., 9 laminátové materiálu. Materiálové vrstvy 2, 3. v strednej časti 4 laminátového materiálu sú navzájom prerušovane spojené v prvej vzorke 7 spojov a materiálové vrstvy 2, 3. v bočných častiach 5_, 6 materiálového laminátu sú navzájom prerušovane spojené v druhej vzorke 8 spojov. Percento väzbovej plochy voči celkovej ploche v dvoch bočných častiach 5, 6 je väčšie ako percento väzbovej plochy voči celkovej ploche strednej časti 4.

Keď sa laminátový materiál použije ako krycia vrstva priepustná pre tekutiny na absorpčnom výrobku, prvá materiálová vrstva 2 je vrstva na absorpčnom výrobku, ktorá má byť obrátená k užívateľke. Z tohto dôvodu je dôležité, aby prvá vrstva 2 mala hladký a mäkký povrch. Prvá materiálová vrstva 2 výhodne pozostáva z netkaného materiálu. Netkané materiály možno vyrábať ktorýmkoľvek z niekoľkých spôsobov, napríklad mykaním alebo pradením vláknitej netkanej textílie, ktorá sa potom spája. Ďalej možno na ukladanie krátkych vláken do formy vláknitej netkanej textílie používať spôsob, ktorý je známy ako vyfukovanie taveniny. Existuje niekoľko rôznych spôsobov spájania vláken v netkanom materiáli. Možno napríklad použiť rôzne druhy lepidiel. Ďalej možno v materiáli použiť teplom taviteľné zložky a spájať vlákna materiálu ultrazvukom alebo teplom. Ďalšími spôsobmi spájania sú needling (ihlovanie) a hydrospletanie (hydroentangling). Okrem toho možno navzájom kombinovať rôzne spôsoby spájania.

Druhá materiálová vrstva 3 môže tiež pozostávať z netkaného materiálu. Keď sa má laminátový materiál používať ako prvá, pre tekutiny priepustná krycia vrstva na hygienickú vložku, druhá materiálová vrstva 3. je výhodne z netkaného materiálu s vyšším stupňom hydrofilnosti ako prvá materiálová vrstva 2. V takom výrobku bude druhá materiálová vrstva 3. výhodne pôsobiť ako vrstva dispergujúca tekutinu súčasne znižujúca spätné zmáčanie z absorpčnej vrstvy pod tlakom.

Keď sa má laminátový materiál používať ako pre tekutinu priepustná krycia vrstva na inkontinenčnú ochranu alebo detskú plienku, druhá materiálová vrstva 3. má výhodne väčšiu hrúbku ako prvá materiálová vrstva a pozostáva z porézneho a pružného vláknitého materiálu. Druhá materiálová vrstva 3. pôsobí ako vrstva prenosu tekutiny a mala by mať schopnosť absorbovať veľké množstvá tekutiny v krátkom čase, distribuovať tekutinu v rovine materiálovej vrstvy, preniesť tekutinu do absorpčnej vrstvy umiestnenej pod laminátom a okrem toho by mala mať schopnosť uchovávať tekutinu, ktorá ešte nebola absorbovaná absorpčnou vrstvou. Osobitne vhodné materiály na použitie ako druhá materiálová vrstva sú vata zo syntetických vláken, mykané, spájané alebo nespájané vláknité vrstvy alebo pomerne objemné netkané materiály. Ďalšími typmi vhodných materiálov sú porézne hydrofilné penové materiály. Je tiež možné, aby druhá materiálová vrstva pozostávala z dvoch alebo viacerých vrstiev rôzneho alebo rovnakého typu materiálu.

Dve materiálové vrstvy 2, 3_ sú navzájom spojené veľkým počtom väzbových miest 7, K Väzbové miesta boli vytvorené súčasným tlakom a aplikáciou energie na laminátový materiál 1_. Pri aplikácii energie termoplastický materiál mäkne alebo sa topí na väzbových miestach 7, 8., čím sa dve materiálové vrstvy 2, 3 navzájom spoja. Spájanie prvej a druhej materiálovej vrstvy 2, 3_ sa uskutočňuje tepelným spájaním, napríklad ultrazvukovým spájaním alebo laserovým spájaním. Keď sa roztavený alebo zmäknutý termoplastický materiál v lamináte 1_ ochladí, roztavený a/alebo zmäknutý materiál stuhne.

Laminátový materiál 200, ktorý je zobrazený na obrázku 2, má vzorku bodových spojov. Materiálový laminát 200 má prvú vzorku 207 spojov v pozdĺžnej strednej časti 204 výrobku a druhú vzorku 208 spojov v pozdĺžnych bočných častiach 205. 206 výrobku. V strednej časti 204 sú bodové spoje 204 vo vzorke 207 spojov vo väčšej vzájomnej vzdialenosti ako bodové spoje v druhej vzorke 208 spojov v dvoch bočných častiach 205, 206. Prirodzene väzbové miesta môžu mať aj iné tvary ako tvary zobrazené na obrázkoch 1 a 2. Keď väz10 bové miesta pozostávajú z plôch spojov tvaru čiary, znamená to, že najmenší rozmer väzbového miesta je značne menší ako druhý rozmer, ktorý je kolmý na najmenší rozmer. Pojem väzbové miesta tvaru čiary zahŕňa aj väzbové miesta zakriveného tvaru. Ďalej prvá vzorka spojov a druhá vzorka spojov môžu mať rovnaký tvar alebo aj rôzne tvary. Keď majú vzorky spojov rovnaký tvar, väzbové miesta v prvej vzorke spojov sú rozmiestnené redšie alebo alternatívne každá jednotka vzorky v prvej vzorke spojov je rozmiestnená redšie. Je tiež možné, aby každé väzbové miesto v prvej vzorke spojov zaberalo menšiu plochu ako každé väzbové miesto v druhej vzorke spojov. Je tiež možné, aby v šírkovom smere laminátové materiálu boli vzorky spojov majúce najväčší podiel väzbovej plochy voči podielu neväzbovej plochy najbližšie k pozdĺžnym bočným okrajom laminátového materiálu, pričom podiel väzbovej plochy postupne klesá v smere k pozdĺžnej stredovej osi laminátového materiálu.

Hygienická vložka 300 zobrazená na obrázku 3 pozostáva z prvej krycej vrstvy 301 priepustnej pre tekutiny podľa vynálezu, krycej vrstvy 313 nepriepustnej pre tekutiny a absorpčnej vrstvy 315 umiestnenej medzi krycími vrstvami. Krycia vrstva 313 nepriepustná pre tekutiny môže pozostávať z plastového filmu nepriepustného pre tekutiny, netkanej vrstvy pokrytej materiálom, ktorý je bariérou pre tekutiny, alebo nejakej inej pružnej vrstvy materiálu, ktorý odoláva prenikaniu tekutín. Je vo všeobecnosti výhodné, ak krycia vrstva nepreniknuteľná pre tekutiny má určitý stupeň dýchania, teda umožňuje prechod vodných pár. Dve krycie vrstvy 301, 3 13 majú o niečo väčší rozmer v rovine ako absorpčná vrstva 315 a presahujú o určitú vzdialenosť okraje absorpčnej vrstvy 315 po celom jej obvode. Krycie vrstvy 301, 3 13 sú navzájom spojené v rámci vystupujúcich častí napríklad lepením alebo zváraním teplom alebo ultrazvukom. Je tiež možné uskutočniť spojenie vystúpených častí súčasne so vzájomným spájaním prvej a druhej materiálovej vrstvy 302, 303 krycej vrstvy priepustnej pre tekutiny.

Absorpčné jadro 315 je obyčajne konštruované z jednej alebo viacerých vrstiev celulózových vláken, napríklad z vatovanej celulózovej drviny. Príklad absorpčnej štruktúry, ktorá je vhodná na tento účel, sa nachádza vo WO 94/10956, pričom publikácia opisuje absorpčný materiál, ktorý sa reže z materiálu bez predchádzajúcich krokov defibrácie a plošného lisovania. Tento materiál zvyšuje povrchovú suchosť výsledného výrobku, čo je osobitnou výhodou, keď má krycia vrstva 301 priepustná pre tekutiny textilnú vrstvu materiálu najbližšie k užívateľke.

Popri celulózových vláknach môže absorpčné jadro 315 obsahovať aj superabsorpčný materiál, teda materiál vo forme vláken, častíc, granúl, filmu alebo podobne, ktorý má schopnosť absorbovať tekutinu zodpovedajúcu niekoľkonásobku hmotnosti superabsorpčného materiálu samotného. Superabsorpčný materiál viaže absorbovanú tekutinu a tvorí gél obsahujúci tekutinu. Ďalej môže absorpčné jadro 315 obsahovať spojivá, tvar stabilizujúce zložky a podobne. Možno použiť aj ďalšie absorpčné vrstvy, ktoré zlepšujú absorpčné vlastnosti, napríklad rôzne typy nasiakavých vložiek alebo materiálových vrstiev. Absorpčné jadro 315 môže byť chemicky alebo fyzikálne spracované, aby sa zmenili jeho absorpčné vlastnosti. Je napríklad bežné usporiadať zlisované oblasti v absorpčnej vrstve, aby sa tak usmerňoval tok tekutiny v absorpčnom jadre. Ďalej možno použiť aj ďalšie typy absorpčných materiálov, samotné alebo v kombinácii s celulózovými vláknami a superabsorpčným materiálom. Medzi príklady na vhodné absorpčné materiály patria absorpčné netkané materiály, peny a podobne.

Na vonkajšej strane krycej vrstvy 313 nepriepustnej pre tekutinu je umiestnený upevňovací prostriedok 31 7 vo forme dvoch plôch samolepiaceho lepidla. Pred použitím sú lepiace plochy 317 výhodne zakryté odstrániteľnými ochrannými vrstvami z natieraného papiera alebo plastového filmu, ktoré nie sú zobrazené na obrázku. Možno samozrejme použiť niekoľko lepiacich vzoriek iných ako tie, ktoré sú zobrazené, ako aj iné upevňovacie prostriedky, napríklad suché zipsy, patentky, korzety, špeciálne nohavičky a podobne. Menštruačná vložka druhu zobrazeného na obrázku 3 sa počas použitia upevňuje vnútri obyčajných nohavičiek. Upevňovacie prostriedky by samozrejme mali byť takého druhu, ktorý umožňuje odstránenie menštruačnej vložky z nohavičiek bez ich poškodenia.

Hygienická vložka 300 má o niečo širšie koncové časti 318, 3 1 9 a o niečo užšiu rozkrokovú časť 320 nachádzajúcu sa medzi koncovými časťami 318, 319. Rozkroková časť 320 ie tá časť menštruačnej vložky, ktorá je určená na umiestnenie do rozkroku užívateľky počas používania a slúži ako plocha prijímajúca telové tekutiny, ktoré vytekajú do menštruačnej vložky.

Hygienická vložka má navyše dva priečne koncové okraje 322, 324 a dva pozdĺžne bočné okraje 326, 328 medzi koncovými okrajmi 322, 324.

Hygienická vložka je ďalej vybavená upevňovacími krídelkami 330, 332, ktoré sú vytvorené z dvoch krycích vrstiev 301, 313 a ktoré vyčnievajú z bočných okrajov 326, 328 hygienickej vložky 300 v rozkrokovej časti 320. Upevňovacie krídelká 330, 332 sú určené na zloženie cez okraje nohavičiek užívateľky počas používania hygienickej vložky 300 a na prilepenie na vonkajšiu časť nohavičiek. Na tento účel sú upevňovacie krídelká 330, 332 vybavené špeciálnymi upevňovacími prostriedkami 334, ktoré môžu byť vybrané rovnakým spôsobom ako upevňovacie prostriedky 317 na krycej vrstve 3 1 3 nepriepustnej pre tekutiny. Vynález možno prirodzene aplikovať aj na hygienické vložky, ktoré nemajú v rozkrokovej časti žiadne vyčnievajúce upevňovacie krídelká, ale výhodou pri takom uskutočnení je, že druhá vzorka spojov sa rozkladá v šírkovom smere výrobku pozdĺž celej dĺžky upevňovacích krídeliek, pričom šírka druhej vzorky spojov nebude menšia ako v dvoch koncových častiach výrobku.

Krycia vrstva 301 priepustná pre tekutiny pozostáva z prvej vrstvy materiálu 302 a druhej vrstvy materiálu 303. Prvá vrstva materiálu 302 pozostáva z textilného materiálu, ktorý má byť v kontakte s telom užívateľky pri používaní hygienickej vložky. Textilný materiál môže pozostávať z tkanej alebo pletenej textílie, ale výhodne ide o netkaný materiál. Prvá vrstva materiálu 302 má ďalej množstvo otvorov 336. Je samozrejme možné, aby prvá materiálová vrstva 302 mala otvory rôznych veľkostí. Výhodou prvej materiálovej vrstvy s otvormi 336 je, že materiálová vrstva môže byť konštruovaná z hydrofóbneho netkaného materiálu, ktorý nie je inherentne priepustný pre tekutiny. Taká prvá materiálová vrstva ostane pomerne suchá dokonca aj po niekoľkých zmáčaniach.

Otvory môžu byť urobené napríklad pomocou vyhrievaných ihiel. Teplom taviteľný materiál v prvej materiálovej vrstve 302 sa môže v spojení s vytváraním otvorov 336 v materiálovej vrstve taviť v oblasti najbližšej ku každému otvoru 336. Keď roztavený materiál po procese perforácie znova stuhne, vytvorí v zásade pre tekutiny nepriepustný okraj okolo celého obvodu otvoru. Tento kontinuálny okraj zvyšuje pevnosť v ťahu krycej vrstvy a bráni tekutine v presakovaní z otvorov do krycej vrstvy 301. Namiesto toho telesné tekutiny, ktoré vnikajú do menštruačnej vložky 300, prejdú cez kryciu vrstvu 301 do absorpčnej vrstvy 315, ktorá sa nachádza vnútri krycej vrstvy.

Druhá vrstva materiálu 303 krycej vrstvy 301 priepustnej pre tekutiny je umiestnená vnútri prvej vrstvy materiálu 302. Druhá vrstva materiálu 303 výhodne pozostáva z materiálu, ktorý je hydrofilnejší ako prvá vrstva materiálu 302, vďaka čomu prenos tekutín medzi dvoma materiálovými vrstvami 302, 303 prebehne v smere k absorpčnej vrstve 315 menštruačnej vložky. Príkladmi vhodných materiálov sú rôzne typy netkaných materiálov, pneumatické celulózové vrstvy alebo papierenským spôsobom vyrobené celulózové vrstvy, vaty rôznych druhov, penové materiály a podobne.

Dve materiálové vrstvy 302, 303 v krycej vrstve 301 sú navzájom spojené rovnakým spôsobom ako materiálové vrstvy 2, 3 v laminátovom materiále T, ktorý je opísaný na obrázku 1. Vzhľadom na uvedené krycia vrstva 301 má prvú vzorku 307 spojov v pozdĺžnej strednej časti 304 výrobku a druhú vzorku 308 spojov v pozdĺžnych bočných častiach 305, 306 výrobku. Prvá vzorka 307 spojov pozostáva z väzbových miest tvaru čiar, kde päť alebo alternatívne šesť väzbových miest spolu tvorí jednotku hviezdicového tvaru. V súlade s uvedeným prvá vzorka 307 spojov pozostáva z množstva jednotiek hviezdicového tvaru. Druhá vzorka 308 spojov pozostáva z množstva väzbových miest tvare úsečky v šírkovom smere výrobku. Keď väzbové miesta pozostávajú v zásade z úsečky, je výhodou, ak má uloženie väzobných miest v smere dĺžky uhol voči pozdĺžnemu smeru výrobku. Takýmto spôsobom sú materiálové vrstvy na bočných okrajoch výrobku účinnejšie chránené pred vzájomným oddelením v porovnaní so situáciou, kedy je uloženie väzbových miest v pozdĺžnom smere zhodné s pozdĺžnym smerom výrobku.

Inkontinenčná ochrana 400, ktorá je zobrazená na obrázku 4, pozostáva z krycej vrstvy 401, ktorá je zložená z laminátu opísaného vyššie pri obrázku 1. Inkontinenčná ochrana 400 má v zásade rovnakú konštrukciu ako hygienická vložka na obrázku 3. Druhá materiálová vrstva 403 krycej vrstvy 401 priepustnej pre tekutiny je vrstva prenosu tekutiny priepustná pre tekutinu. Krycia vrstva 401 priepustná pre tekutinu obaľuje spolu s krycou vrstvou 413 nepriepustnou pre tekutiny absorpčnú vrstvu 415. Dve krycie vrstvy 401, 413 sú plošne o niečo väčšie ako absorpčná vrstva 415 a prečnievajú o určitú vzdialenosť za okraje absorpčnej vrstvy. Krycie vrstvy 401, 413 sú navzájom spojené v prečnievajúcich častiach napríklad lepením alebo ultrazvukovým alebo tepelným zvarením.

Ako neobmedzujúci príklad laminátového materiálu podľa vynálezu možno spomenúť netkaný materiál v zložení podľa vynálezu a pozostávajúci z prvej materiálovej vrstvy 402 netkaného materiálu zo syntetických vláken a druhej materiálovej vrstvy 403 zo syntetickej vláknitej vaty.

Absorpčná vrstva 415 je konštruovaná podobne ako absorpčná vrstva 3 1 5 opísaná pre hygienickú vložku na obrázku 3. Absorpčné vrstvy pre inkontinenčnú ochranu obyčajne obsahujú viac superabsorpčného materiálu ako absorpčné vrstvy pre hygienické vložky. Tenké absorpčné vrstvy, ktoré sú zvyčajné v dnešných detských plienkach a inkontinenčnej ochrane, často pozostávajú z lisovanej miešanej alebo vrstevnatej štruktúry celulózovej drviny a superabsorpčného materiálu.

Rovnako ako pri hygienickej vložke, ktorá je opísaná na obrázku 3, na vonkajšej časti krycej vrstvy 413 pôsobiacej ako bariéra proti tekutinám je umiestnené upevňovacie zariadenie napríklad vo forme dvoch plôch samolepiaceho lepidla. Pred použitím sú lepiace plochy 417 výhodne zakryté odstrániteľnými ochrannými vrstvami z natieraného papiera alebo plastového filmu, ktoré nie sú zobrazené na obrázku. Sú samozrejme možné aj iné vzorky lepiacich plôch ako tie, ktoré sú zobrazené.

Inkontinenčná ochrana 400 má o niečo širšie koncové časti 418. 419 a o niečo užšiu rozkrokovú časť 420 situovanú medzi koncovými časťami 418, 419. Rozkroková časť 420 je tá časť inkontinenčnej ochrany, ktorá je určená na umiestnenie do rozkroku užívateľky počas používania a slúži ako plocha prijímajúca telesné tekutiny, ktoré sa vylučujú do inkontinenčnej ochrany.

Claims (11)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Laminátový materiál na použitie ako krycia vrstva pre absorpčné výrobky ako hygienická vložka, inkontinenčná ochrana, plienka a podobne s plochou, dĺžkovým smerom, šírkovým smerom a hrúbkovým smerom a majúci stredovú os v pozdĺžnom smere a dva protiľahlé bočné okraje (9, 10) v pozdĺžnom smere a obsahujúci v smere hrúbky prvú materiálovú vrstvu (2) priepustnú pre tekutiny a druhú vrstvu z porézneho materiálu priepustnú pre tekutiny, kde aspoň jedna z materiálových vrstiev obsahuje termoplastický materiál a kde sú dve materiálové vrstvy navzájom spojené pomocou väzbových miest v laminátovom materiále (1), v rámci ktorých bol termoplastický materiál aspoň čiastočne zmäkčený alebo roztavený a tým navzájom spojil dve materiálové vrstvy, pričom laminátový materiál (1) má ďalej v ploche dve bočné časti (5, 6) rozkladajúce sa v dĺžkovom smere a každá zasahuje do určitej vzdialenosti v priečnom smere od príslušného bočného okraja (9, 10) smerom k pozdĺžnej stredovej osi laminátového materiálu (1) a strednú časť (4) umiestnenú medzi bočnými časťami (5, 6) v rovine laminátového materiálu (1), kde prvá materiálová vrstva (2) a druhá materiálová vrstva (3) v stredovej časti (4) laminátového materiálu sú navzájom prerušovane spojené prvou vzorkou (7) spojov a prvá materiálová vrstva (2) a druhá materiálová vrstva (3) v dvoch bočných častiach (5, 6) laminátového materiálu sú navzájom prerušovane spojené druhou vzorkou (8) spojov, vyznačujúci sa tým, že, prvá materiálová vrstva (2) priepustná pre tekutiny je vláknitá vrstva, a že percento väzbovej plochy voči celkovej ploche v dvoch bočných častiach (5, 6) je väčšia ako percento väzbovej plochy voči celkovej ploche stredovej časti (4).
2. 2. Laminátový materiál podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že podiel väzbovej plochy voči celkovej ploche v stredovej časti je aspoň o 0,5% menší ako podiel väzbovej plochy voči celkovej ploche v bočných častiach.
3. 3. Laminátový materiál podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že podiel väzbovej plochy voči celkovej ploche v stredovej časti je medzi 3 % a 6 % a podiel väzbovej plochy voči celkovej ploche v bočných častiach je medzi 5 % a 8 %.
4. 4. Laminátový materiál podľa jedného z nárokov 1 až 3, kde každé väzbové miesto má jeden najmenší rozmer a druhý rozmer, ktorý je kolmý na najmenší rozmer, vyznačujúci sa tým, že aspoň najmenší rozmer vo väzbových miestach prvej vzorky spojov je menší ako 0,8 milimetrov.
5. 5. Laminátový materiál podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že najmenší rozmer v prvej vzorke spojov je 0,3 milimetrov alebo menej.
6. 6. Laminátový materiál podľa jedného z predchádzajúcich nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že väzbové miesta obsahujú bodové spoje.
7. 7. Laminátový materiál podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že prvá materiálová vrstva je hydrofóbny netkaný materiál.
8. 8. Laminátový materiál podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že druhá vzorka spojov je hustejšia ako prvá vzorka spojov.
9. 9. Laminátový materiál podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že laminátový materiál je vo forme súdržnej, kontinuálnej netkanej textílie a že stredová časť (4) a bočné časti (5, 6) vedú kontinuálne v pozdĺžnom smere kontinuálnej netkanej textílie.
10. 10. Absorpčný výrobok majúci v zásade podlhovastý tvar s plochou, pozdĺžnym smerom, šírkovým smerom a hrúbkovým smerom a majúci stredovú os v pozdĺžnom smere a dva protiľahlé bočné okraje (308, 309; 408, 409) v pozdĺžnom smere a pozostávajúci z krycej vrstvy (301; 401) priepustnej pre tekutiny, krycej vrstvy (313; 413) nepriepustnej pre tekutiny a absorpčnej vrstvy (315; 415) uzavretej medzi dvoma krycími vrstvami (301, 313; 401, 413) a pričom absorpčný výrobok v plošnom smere má dve bočné časti (305, 306; 405, 406) situované v pozdĺžnom smere a zasahujúce v priečnom smere z príslušného bočného okraja (308, 309; 408, 409) do určitej vzdialenosti smerom k stredovej osi výrobku a stredovú časť (304; 404) umiestnenú medzi bočnými časťami (305, 306; 405, 406) v plošnom smere výrobku, vyznačujúci sa tým, že krycia vrstva (301; 401) priepustná pre tekutiny obsahuje laminátový materiál (1) podľa jedného z nárokov 1 až 9, kde laminátový materiál (1) v stredovej časti výrobku má prvú vzorku spojov a laminátový materiál v bočných častiach absorpčného výrobku má druhú vzorku spojov.
11. 11. Absorpčný výrobok podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne umiestnenie bočných častí (305, 306; 405, 406) v štrkovom smere výrobku je najmenej 4 milimetre pozdĺž celej dĺžky každej bočnej časti.