SK286583B6 - Použitie kyseliny tiludrónovej a jej derivátov naprípravu farmaceutických prípravkov na prevenciu a liečbu osteoporózy hydiny - Google Patents

Abstract

Použitie účinnej látky zvolenej zo súboru zahrnujúceho tiludrónovú kyselinu, jej farmaceuticky prijateľné soli, jej hydráty a ich zmesi na prípravu farmaceutického prostriedku na prevenciu a liečenieosteoporózy hydiny.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka použitia tiludrónovej kyseliny, je farmaceutický prijateľných solí alebo jej hydrátov na prípravu farmaceutických prostriedkov na prevenciu a na liečenie osteoporózy hydiny najmä sliepok.

Doterajší stav techniky

Samice vtákov majú kostný metabolizmus, ktorý je obzvlášť zaťažovaný snahou o vytváranie vaječných škrupín, ktoré sú bohaté na minerály, z ktorých hlavný je vápnik. Kosti vtáčích samíc vykonávajú dve nevyhnutné funkcie: mechanickú funkciu, spoločnú pre všetky stavovce, sprostredkujúcu vlastnosti na udržanie tela v priestore a fyziologickú funkciu špecifickú pre vtáčie samice, vytváranie zásoby vápnika, ktorá môže byť pohotovo mobilizovaná na vytváranie vaječných škrupín. Mechanickú funkciu preberajú dva typy kostí: kortikálna kosť tvorená vonkajším puzdrom kosti a trabekuláma kosť pozostávajúca z kostného trámca orientovaného v smere síl vnútri kostí. Fyziologickú funkciu preberá tretí typ kosti, kostná dreň, ktorá vypĺňa dutiny niektorých dlhých alebo plochých kostí. Kostná dreň sa vytvára medzi trámcami trabekulámej kosti. Táto dreň je veľmi krehká a nepreberá žiadnu mechanickú funkciu.

V čase znášania prekonáva kostná dreň cykly resorpcia - vytváranie, pričom každý cyklus je sprevádzaný tvorením vajca. Počas resorpcie uvoľňuje kostná dreň veľké množstvo vápnika, potrebného na stavbu škrupiny. Vytváranie, ktoré sprevádza túto resorpciu umožňuje rekonštitúciu dreňovej zásoby vápnika, ktorá je mobilizovaná v budúcom cykle.

Medzi vtáčími samicami sú sliepky, najmä sliepky, ktoré znášajú vajcia určené na konzumáciu ľuďmi, druhom, ktorého kostný metabolizmus je silno zaťažovaný. Najmä stále pokroky v oblasti genetickej selekcie a výživy viedli počas posledných 30 rokov k rovnomernému narastaniu počtu vajec znášaných jednou sliepkou. Dnes je bežné, že jedna sliepka znesie za rok viac ako 300 vajec. Na vrchole produktívnej fázy znesie sliepka jedno vajce denne. Táto zmena je paradoxne sprevádzaná zmenšovaním zvierat a najmä objemu vápnikovej rezervy predstavovanej kostrou.

Kostný metabolizmus sliepok nebol doposiaľ úplne študovaný. Začína sa však lepšie rozumieť zmenám, ktoré prekonáva kostná dreň a štrukturálne kosti v závislosti od znášania (napríklad Wilson, S. a kol., Res. Vet. Sci. 53, str. 52 až 58, 1992); Miller, S. C., str. 103 až 116 a Whitehead, C. C. a kol., str. 265 až 280 v knihe „Bone Biology and Skeletal Disorders in Poultry“, ktorú vydal 1992 Whitehead C. C. Carfax Publishing Company). Keď znášanie pokračuje, postupne narastá kostná dreň, aby bola zaručená produkcia škrupín a udržaná trvalá produkcia vajec. Vápnik uložený v kostnej dreni pochádza hlavne z krmiva. Štrukturálne kosti sa však tiež podieľajú na vytváraní zásoby vápnika. Postupne teda s postupujúcim znášaním v dôsledku permanentnej prestavby kostnej drene pri každom cykle znášania štrukturálne kosti (kortikálna a trabekuláma kosť) podliehajú resorpcii uvoľňovaním vápnika, ktorý sa potom ukladá v kostnej dreni. Táto resorpcia nie je kompenzovaná tvorením novej štrukturálnej kosti. Výsledkom tohto javu je ubúdanie štrukturálnych kosti počas znášania bez ovplyvnenia mineralizácie kostí, čo charakterizuje osteoporózu sliepok. Tomuto procesu postupného ubúdania kostí predchádza iný úbytok štrukturálnych kostí sprevádzajúci tvorbu kostnej drene: táto tvorba začína s vývojom vaječníkových folikúl približne dva týždne pred začiatkom znášania (Wilson, S. a kol., Res. Vet. Sci. 64, str. 37 až 40, 1998). Osteoporóza teda začína pri nosniciach ešte pred dosiahnutím ich pohlavnej zrelosti: ubúdanie štrukturálnych kostí v tomto štádiu sprevádza tvorbu kostnej drene. Pokračuje počas znášania: sprevádza potom prestavbu kostnej drene nevyhnutnú na vytváranie škrupín.

Dôsledky osteoporózy sliepok sú lekárske a ekonomické a ovplyvňujú životnú pohodu sliepok. Ubúdanie kortikálnej a trabekulámej kostnej hmoty je príčinou krehnutia kostry, vedúcej k výskytu spontánnych zlomenín počas znášania alebo zlomenín pri manipulácii so zvieratami ku koncu znášky počas doby do porážky. Pohybové poruchy sú spojené so skrehnutím kostry až do stavu obmedzenia alebo zabránenia pohybu zvieraťa, ktoré konči tým, že zviera už nie je schopné prijímať potravu a uhynie. Životná pohoda zvieraťa je tak spochybnená (bolesťou zlomeniny, obmedzením pohybu, zlým prijímaním potravy). Nakoniec z ekonomického hľadiska vytvára osteoporóza straty spojené s úhynom zvierat, so znížením produkcie vajec a so stratou ekonomickej hodnoty zdochlín sliepok, majúcich zlomeniny.

Osteoporóza je preto jednou z hlavných starostí priemyselného chovu sliepok, ktoré znášajú vajcia určené na ľudskú spotrebu (Knowles, T. G. a kol., Poultry Science 77, str. 1798 až 1802, 1998). Úsilie o riešenie nepriaznivých následkov osteoporózy pri nosniciach zodpovedá veľkej potrebe tohto priemyslu.

Lekársky záujem o deriváty bisfosfónovej kyseliny alebo o bisfosfonáty je dnes dobre známy. Ich farmakologické vlastnosti a ich terapeutické použitie u cicavcov, najmä u ľudí, sú dobre zdokumentované. Deriváty bisfosfónovej kyseliny majú antiresorpčné účinky na kosti a regulačné pôsobenie na ich stavbu. Hlavným cieľom týchto zlúčenín je osteoklast, ktorým je mnohojadrová bunka odbúravajúca kostné tkanivo. Mechanizmus bunkového pôsobenia je vo vysvetľovanom procese. Dnes sa zdá, že v rodine bisfosfonátov je možné rozlíšiť dve skupiny zlúčenín, ktoré pôsobia odlišne na metabolizmus osteoklastu: zlúčeniny s chýbajúcou dusíkovou funkčnou skupinou, najmä aminovou funkčnou skupinou a zlúčeniny majúce túto fimkčnú skupinu. Do prvej skupiny patria zlúčeniny ako etidrónová kyselina, clodrónová kyselina a tiludrónová kyselina. Tieto zlúčeniny vykonávajú svoje cytotoxické pôsobenie na osteoklasty prostredníctvom metabolytov vytváraných v bunke; týmito metabolytmi sú nehydrolyzovateľné nukleotidy analógov ATP (Auriola S. a kol., J. Chromat. B. 704, str. 187 až 195, 1997; Rogers, M. J. a kol., Bone 24, str. 73S až 79S, 1999). Do druhej skupiny (bisfosfonáty obsahujúce dusíkovú funkčnú skupinu) patria zlúčeniny ako kyselina pamidrónová, alendrónová, risedrónová a ibandrónová. Tieto zlúčeniny vykonávajú cytotoxické pôsobenie inhibíciou mevalonátovej metabolickej cesty, čo vedie k tomu, že chýba aktivácia proteínov, potrebná na osteolytickú činnosť osteoklastov (Luckman, S. P., J. Bone Miner. Res. 13, str. 581 až 589, 1998).

Tento druh pôsobenia, ktorý je odlišný na bunkovej úrovni, zodpovedá rozdielu v intenzite farmakologického účinku na resorpciu kostí. Javí sa, že bezdusíkové bisfosfonáty sú menej účinné ako dusíkaté zlúčeniny. Ako príklad sa uvádza, že najnižšia subkutánna dávka vedúca k inhibičnému účinku na model resorpcie kostí pri krysách je 300 až 400-kiát nižšia pri alendrónovej kyseline ako pri tiludrónovej kyseline (Geddes, A. v článku „Bone and Minerál Research“, vydavateľ Elsevier Science B V, str. 265 až 306, 1994).

Tento rozdiel farmakologického pôsobenia sa klinicky prejavuje v indikáciách, pre ktoré sa tieto zlúčeniny používajú ako liečivá. Napríklad indikáciou pre deriváty bisfosfónových kyselín je osteoporóza menopauzálnych žien. Rad derivátov je účinnou látkou obchodných farmaceutických prostriedkov pre túto indikáciu ako napríklad alendrónová kyselina, ktorá sa podáva v dennej orálnej dávke 10 mg na osobu (Lourwood, D. L., Pharmacotherapy 18, str. 779 až 789, 1998). Iné zlúčeniny nepreukázali svoju účinnosť pri tejto indikácii ako napríklad tiludrónová kyselina podávaná orálne v dávke 50 alebo 200 mg na osobu (Reginster, J. Y., Bone 23 (5) doplnok S594, 1998). Je treba poznamenať, že pomer denných dávok týchto dvoch zlúčenín pri tejto indikácii (osteoporóze) je 5 až 20, teda značne menší ako pomer dávok týchto dvoch zlúčenín na inhibíciu resorpcie.

Pri vtákoch sa doposiaľ venovala malá pozornosť štúdii účinku derivátov bisfosfónovej kyseliny pri liečení a prevencii osteoporózy. Takým štúdiám bola podrobená len alendrónová kyselina. Prvá štúdia dokazuje inhibičné účinky tejto zlúčeniny na resorpciu trabekulámej kosti, ktorá sprevádza získanie pohlavnej zrelosti pri nosniciach, ak je produkt podávaný subkutánne v dávke 0,01 mg/kg dvakrát týždenne od veku 16 týždňov až do znesenia prvého vajca, kedy boli sliepky usmrtené, aby sa vykonali histomorfometrické skúšky v blízkej oblasti tarzometatarzálnej kosti (Thorp, B. H. a kol., Avian Pathol. 22, str. 671 až 682, 1993). Druhá štúdia je založená na trochu odlišnom podávaní; alendrónová kyselina sa podáva opäť subkutánne v dávke 0,01 mg/kg v rámci 6 podaní v priebehu dvoch týždňov od veku 14 týždňov, teda celková dávka podaná každej sliepke je 0,06 mg/kg (Wilson, S. a kol., Res. Vet. Sci. 64, str. 37 až 40, 1998). Pri tejto štúdii sa polovica kontrolných a ošetrovaných sliepok usmrtila na začiatku znášania, druhá polovica sa usmrtila približne 18 týždňov po nástupe znášania. Rovnako ako v predchádzajúcej štúdii, preukazuje táto štúdia inhibičný účinok alendronátu na resorpciu kostí, ktorá predchádza zneseniu prvého vajca. V oboch prípadoch je v priemere objem trabekulámej kosti o 25 až 30 % väčší pri ošetrovaných sliepkach ako pri kontrolných sliepkach. Po znášaní počas 18 týždňov majú ošetrované sliepky stále objem trabekulámej kosti o približne 35 % väčší ako kontrolné sliepky, ale pri obidvoch skupinách zvierat je úbytok trabekulámej kosti, signalizujúci vývoj osteoporózneho procesu, porovnateľný a predstavuje približne 25 až 30 % objemu trabekulámej kosti pri nástupe znášania. Z oboch týchto štúdií vyplýva, že alendrónová kyselina znižuje úbytok kosti, ktorý sprevádza tvorbu kostnej drene pred nástupom znášania, neumožňuje však významne znížiť úbytok kosti, ktorý sprevádza prestavbu kostnej drene počas znášania.

Tieto štúdie teda naznačujú, že deriváty bisfosfónovej kyseliny umožňujú čiastočnú prevenciu osteoporózy pri nosniciach, bez toho aby zabraňovali resorpcii kostí, ktorá sprevádza prestavbu kostnej drene počas znášania.

Okrem toho tieto štúdie odhaľujú, že alendrónová kyselina spôsobuje redukciu objemu kostnej drene, ktorá je nevýznamná na začiatku znášania, ale stáva sa významnou v priebehu znášania; 18 týždňov po nástupe znášania majú sliepky ošetrené alendrónovou kyselinou objem kostnej drene približne o 20 % menší ako kontrolné zvieratá. Tento výsledok je nepriaznivý, keďže naznačuje, že podávanie derivátov bisfosfónovej kyseliny môže mať dopad na tvorbu škrupín a v dôsledku toho na produkciu vajec. Publikované výskumné práce neudávajú žiadne výsledky týkajúce sa produkcie vajec počas ošetrovania pred nástupom znášania. Ale výskum Thorpa a kol. zreteľne dokazuje škodlivý účinok na produkciu vajec pri podávaní bisfosfonátu počas znášania, keďže sa znižuje alebo dokonca zastavuje znášanie v závislosti od podávanej dávky.

Doterajší stav techniky vedie k úvahe, že hoci deriváty bisfosfónovej kyseliny, podávané pred nástupom znášania, sú potenciálne aktívne v ošetrovaní a prevencii osteoporózy sliepok, pôsobia hlavne na čiastočnú inhibíciu úbytku kostí, ktorý sprevádza tvorbu kostnej drene pred nástupom znášania, bez akéhokoľvek vplyvu na úbytok kostí, ktorý sprevádza prestavbu kostnej drene počas znášania. Okrem toho tento inhibičný účinok na úbytok kostí je spojený s nepriaznivým účinkom na kostnú dreň, ktorý súvisí s kompromisom produkcie vaječných škrupín dobrej kvality alebo dokonca produkcie vajec. To vyvoláva pochybnosť o poten ciálnej hodnote bisfosfonátov pri ošetrovaní alebo prevencii osteoporózy sliepok; v skutočnosti je nevyhnutné na zachovanie potenciálu produkcie vajec tak. aby bol ekonomicky prijateľný pre spotrebiteľa.

Extrapoláciou by bolo možné očakávať zisk podobných, a teda neuspokojivých účinkov s tiludrónovou kyselinou pri vyšších dávkach (300 až 400-násobných) ako pri dávkach použitých vo vykonaných štúdiách s alendrónovou kyselinou, teda spolu približne 20 až 25 mg/kg subkutánne. Porovnanie štúdií vykonaných na ľuďoch, jednak s tiludrónovou kyselinou, jednak s alendrónovou kyselinou nabádajú k domnienke, že dávky tiludrónovej kyseliny (suboptimálne dávky) sú nedostatočné na získanie významných efektov pri liečení postmenopauzálnej osteoporózy.

Teraz sa však s prekvapením zistilo, že suboptimálne dávky tiludrónovej kyseliny môžu predchádzať osteoporóze pri hydine, napríklad pri sliepkach, nielen inhibíciou úbytku kostí, ktorý sprevádza tvorenie kostnej drene pred nástupom znášania, ale tiež inhibíciou úbytku kostí, ktorý sprevádza prestavbu kostnej drene počas znášania. Tento výsledok je tým pozoruhodnej ši, že sa tiludrónová kyselina podávala niekoľko týždňov pred nástupom znášania; účinky produktu sú mcrateľné ešte niekoľko mesiacov po skončení podávania. Tento pozitívny vplyv na ošetrovanie osteoporózy nie je sprevádzaný negatívnym účinkom na kostnú dreň. Tiludrónová kyselina nespôsobuje zníženie vývoja kostnej drene počas znášania. Nepriaznivých účinkov na produkciu škrupín dobrej kvality alebo na produkciu vajec, pozorovaných pri podávaní alendrónovej kyseliny, už nie je nutné sa obávať.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je použitie účinnej látky volenej zo súboru zahŕňajúceho tiludrónovú kyselinu, jej farmaceutický prijateľné soli, jej hydráty a ich zmesi na prípravu farmaceutického prostriedku na prevenciu a liečenie osteoporózy hydiny, napríklad sliepok, kačíc a prepelíc. Výhodne sú liečenou hydinou sliepky na slepačích farmách.

„Tiludrónovou kyselinou“ sa rozumie zlúčenina vzorca:

Cl

Podľa vynálezu možno používať tiež soli tejto zlúčeniny s farmaceutický prijateľnými anorganickými alebo organickými kyselinami alebo zásadami. Ako soli s kyselinami sa napríklad uvádzajú hydrochlorid, hydrobromid, sulfát, acetát, hydrogénsulfát, dihydrogénfosfát, metánsulfonát, metylsulfát, maleát, fumarát, sulfonát, 2-naftalénsulfonát, glykolát, glukonát, citrát, izetionát, benzoát, salicylát, tartarát, sukcinát, laktát, glutarát, toluénsulfonát a askorbát. Ako soli s anorganickými alebo s organickými zásadami sa napríklad uvádzajú soli amónne a soli alkalických kovov, ako napríklad sodné soli. Sodné soli tiludrónovej kyseliny a najmä jej dvojsodná soľ sú ako účinná látka ešte výhodnejšie.

Podľa vynálezu je možné podobne použiť hydráty týchto zlúčenín.

Prostriedky sa môžu podávať orálne, parenterálne alebo nazálne. V prípade orálneho podania môže byť liečivo podávané v napájacej vode. Pri parenterálnom podaní možno použiť subkutánne, intradermálne, intramuskulárne, intravenózne alebo intraartikuláme cesty. V prípade nazálnej cesty možno liečivá podávať rozprašovačmi disperzie vo vzduchu v podobe jemných kvapiek kvapaliny, výhodne vody, do ktorej sa liečivo vopred vmieša. Takýmito zariadeniami sú napríklad nebulizátory, atomizátory, odparovače alebo aerosóly.

Farmaceutická forma podávania liečiva závisí od cesty podávania. V prípade orálnej cesty sa dáva prednosť rozpusteniu liečiva v napájacej vode. Do úvahy prichádzajú prášky, rýchlorozpustné tablety a pitné roztoky. Pre parenterálnu cestu môže byť podanie vo forme roztoku, výhodne vodného roztoku, suspenzie, implantátu alebo preparátov vysušených vymrazovaním.

Prostriedky určené na orálnu cestu podania môžu obsahovať prídavné k tiludrónovej kyseline dezintegračné činidlo, stekucovadlo a mazadlo a akýkoľvek plnidlový excipient.

Ako plnidlové excipienty možno použiť laktózy, celulózy a škroby. Ako mazadlo môže byť použitá kyselina stearová, stearát horečnatý, L-leucín a napríklad glyceryltribehenát. Dezintegračnými činidlami, ktoré možno použiť, sú nátriumkarboxymetylový škrob, zosietená nátriumkarboxymetylcelulóza a napríklad zosietený polyvinylpyrolidón. Stekucovacími činidlami môžu byť čistý oxid kremičitý alebo koloidný oxid kremičitý.

Vynález sa týka tiež instantných rozpustných orálnych foriem a šumivých orálnych foriem získaných pridaním šumivej prísady do prostriedku podľa vynálezu. Šumivou prísadou môže byť kyselina vínna a hydrogenuhličitan sodný alebo kyselina citrónová a hydrogenuhličitan sodný.

Vynález sa týka tiež instantne rozpustných tabliet, šumivých tabliet a tabliet potiahnutých povlakom. Prostriedok obsahujúci laurylsulfát sodný podľa európskeho patentového spisu číslo EP 336 851 je obzvlášť vhodný.

Injektovateľné prostriedky sa pripravujú zmiešaním aspoň jedného derivátu bisfosfónovej kyseliny s regulátorom hodnoty pH, s pufrom, so suspenzným činidlom, s činidlom podporujúcim rozpúšťanie, so stabilizátorom, s činidlom upravujúcim tonicitu a/alebo s konzervačným činidlom a začlenením zmesi do intravenóznych, subkutánnych, intramuskulámych, intradermálnych alebo intraartikulámych injekcií obvyklým spôsobom. Prípadne môžu byť injektovateľné prostriedky sušené vymrazovaním známymi spôsobmi.

Ako príklady suspenzačných činidiel sa uvádzajú metylcelulóza, Polysorbát 80, hydroxyetylcelulóza, arabská guma, prášková tragakantová guma, nátriumkarboxymetyl-celulóza a polyetoxylovaný sorbitanmonolaurát.

Ako príklady solubilizačných činidiel sa uvádzajú ricínový olej stužený polyoxyetylénom, Polysorbát 80, nikotínamid, polyetoxylovaný sorbitanmonolaurát, makrogol a etylester mastnej kyseliny ricínového oleja.

Ako stabilizačné činidlo sa uvádza siričitan sodný, metasulfíd sodný a éter, ako konzervačné činidlo metyl-p-hydroxybenzoát, etyl-p-hydroxybenzoát, kyselina sorbová, fenol, krezol a chlorokrezol.

Ako príklad činidla upravujúceho tonicitu sa uvádza manitol. Pri príprave injektovateľných roztokov alebo suspenzií je žiaduce, aby boli izotonické s krvou.

Maximálne účinky sa získajú pri podávaní tiludrónovej kyseliny pred nástupom znášania. Výhodne sa s podávaním kyseliny tiludrónovej začne pred priemerným vekom nástupu znášania, dva mesiace pred nástupom znášania, výhodne šesť týždňov pred nástupom znášania.

Trvanie liečby závisí od cesty podania. Tiludrónovú kyselinu je možné podávať iba raz alebo v intervaloch (výhodne v pravidelných intervaloch) počas niekoľkých dní alebo niekoľkých týždňov. S podávaním tiludrónovej kyseliny sa výhodne prestane pri nástupe znášania. Rytmus podávania sa volí tiež v závislosti od cesty podania a od podávanej dávky.

Podávať možno nazálne, orálne alebo parenterálne. Pri orálnom alebo nazálnom podávaní sa výhodne podanie opakuje v dennom, dvojdennom alebo týždennom rytme alebo v pravidelných intervaloch dvojdenných až šesťdenných. Dávka sa môže podať naraz alebo rozdelená v priebehu niekoľkých hodín, alebo kontinuálne počas niekoľkých hodín.

V prípade parenterálnej cesty môže byť podanie jednou injekciou alebo opakovanými injekciami v dennom, dvojdennom alebo týždennom rytme každý druhý a šiesty deň. Výhodným rytmom pri parenterálnom podaní je ošetrenie jedinou injekciou.

Odporúčané dávky závisia od cesty podania. Pri orálnom alebo nazálnom podaní sú dávky 0,5 až 50 mg/kg, výhodne 1 až 20 mg/kg. Pre parenterálne podanie sú dávky 0,1 až 50 mg/kg, výhodne 0,25 až 25 mg/kg.

Vynález objasňuje, nijako však neobmedzuje, nasledujúci príklad praktického uskutočnenia vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Spolu 216 sliepok kmeňa ISA Brown vo veku 15 až 17 týždňov sa rozdelí do 3 skupín na vyhodnotenie účinku jedinej subkutánnej injekcie tiludrónovej kyseliny vo forme sodnej soli (disodiumtiludronátu) na kosti.

Porovnávajú sa tri dávky: 0, 1 a 10 mg/kg (zodpovedajúce množstvo tiludrónovej kyseliny/kg). Tiludrónová kyselina sa podáva vo forme injektovateľných vodných roztokov tak, aby objem injektovaný do vtáka bol 1 ml na kilogram živej hmotnosti. Roztoky tiludrónovej kyseliny sa preto koncentrujú na 0,1 % a 1 % pre dávky IalO mg/kg. Kontrolná skupina dostáva placebo zodpovedajúce vode na prípravu injektovateľného prostriedku. Injekcie sa vykonajú subkutánne v oblasti nad povrchovým pektorálnym svalom.

Sliepky sú umiestnené v individuálnych klietkach v jednej budove s riadenou teplotou a vlhkosťou. Každé zviera má identifikačné číslo pripevnené ku krídlu. Dostávajú rovnaké štandardné krmivo pre nosnice a vodu počas celej štúdie v neobmedzenom množstve.

Priemerný vek do nástupu znášania pri sliepkach tohto kmeňa je 20 týždňov. Priemerná prestávka medzi ošetrením a vekom nástupu znášania by mala byť 3 až 5 týždňov. Celá štúdia trvala 40 týždňov. Na konci štúdie boli sliepky staré 55 týždňov.

Polovica z celkového množstva bola usmrtená po znesení prvého vajca, aby sa vykonali histomorfometrické merania na odvápnenej sekcii blízkej oblasti jednej z tarzometatarzálnych kostí na zmeranie objemov trabekulámej kosti a kostnej drene.

Druhá polovica z celkového počtu sliepok sa sledovala až do 55. týždňa veku (teda približne po 34 týždňoch znášania) a následne boli všetky zostávajúce zvieratá usmrtené. Vykonávali sa pri nich rovnaké merania ako pri sliepkach zabitých po znesení prvého vajca.

Parametre kosti sa porovnali pomocou jednofaktorovej variačnej analýzy (dose factor).

Vykonaný histomorfometrický výskum umožňuje posúdiť zmeny v štruktúre kostí.

1. Objem tarzometatarzálnej trabekulárnej kosti

Pri nástupe znášania sa objemy trabekulámych kostí javia ako významne rozdielne (p = 0,01) medzi skupinami (tabuľka I). Porovnanie 2x2 skupín zreteľnejšie ukazuje významný rozdiel medzi oboma skupinami ošetrenými tiludrónovou kyselinou, rozdiel medzi oboma ošetrenými skupinami ukazuje závislosť od dávky. Pri dávke 10 mg/kg sa javí úbytok trabekulárnej kosti, predchádzajúci nástupu znášania ako menší. V porovnaní s kontrolami je zisk objemu trabekulárnej kosti 12 % pri dávke 10 mg/kg.

Vo veku 55 týždňov je tiež veľmi významný rozdiel (p < 0,01) medzi skupinami. Tiež tu je zreteľne zjavná závislosť od dávky. Dávka 10 mg/kg produkuje objem trabekulárnej kosti, ktorý je významne väčší ako pri kontrolách. Veľký je tiež rozdiel medzi dávkou 1 mg/kg a kontrolou. Navyše je pozoruhodné, že pri dávke 1 mg/kg nedošlo počas znášania k úbytku kosti.

Tabuľka 1 - Objem trabekulárnej kosti (vyjadrený v %) tarzometatarzálnej kosti sliepok pri nástupe znášania a pri sliepkach starých 55 týždňov, v závislosti od dávky tiludrónovej kyseliny (vyjadrenej v mg/kg)

Dávka tiludrónovej kyseliny (mg/kg)	0	1	10
nástup znášania	12,2 ±3,3	10,9 ±2,9	13,7 ±3,3
vo veku 55 týždňov	9,8 ±2,0	11,3 ±2,5	12,0 ± 2,0
rozdiel medzi oboma periódami	- 20 %	+ 4%	- 12 %

Trabekuláma kosť prispieva k udržaniu štrukturálnej integrity kosti. Výsledky získané v tejto štúdii teda naznačujú, že tiludrónová kyselina má významný účinok na prevenciu úbytku trabekulárnej kosti, ktorý sprevádza prestavbu kostí počas znášania. Účinok je menej výrazný pri prevencii úbytku trabekulárnej kosti, ktorý sprevádza tvorenie kostnej drene pred nástupom znášania, hoci výsledok získaný pri dávke 10 mg/kg naznačuje, že taký preventívny účinok možno dosiahnuť v závislosti od podanej dávky.

Tieto javy sú všetky tým pozoruhodnejšie, že tiludrónová kyselina bola podaná ako jediná injekcia niekoľko týždňov pred nástupom znášania, teda niekoľko týždňov alebo niekoľko mesiacov predtým, ako boli tieto účinky pozorované.

Tiludrónová kyselina teda prispieva k udržaniu štrukturálnej integrity kosti pri sliepkach postupne s postupujúcou znáškou; to je rozhodujúci faktor prevencie osteoporózy pri sliepkach.

2. Objem tarzometatarzálnej kostnej drene

Pri nástupe znášania sú objemy kostnej drene stále veľmi malé. To poukazuje na predchádzajúce tvorenie kostnej drene, ktoré začína približne dva týždne pred nástupom znášania; individuálna variabilita je obzvlášť veľká. Štatistická analýza neukazuje významné rozdiely medzi skupinami. Menšie stredné hodnoty sú zaznamenané pri zvieratcáh, ktoré boli ošetrené tiludrónovou kyselinou, ako pri kontrolách.

Pri sliepkach starých 55 týždňov nie sú priemerné objemy kostnej drene významne rozdielne medzi skupinami. Podanie tiludrónovej kyseliny teda podstatne nemodifikovalo proces prestavby kosti počas znášania. Tento výsledok sa líši od poznatku získaného s alendrónovou kyselinou, ktorá spôsobila významný pokles objemu kostnej drene pri zvieratách ošetrených pred nástupom znášania a zistený približne 18 mesiacov po nástupe znášania. Individuálna variabilita je v tom čase stále vysoká. Intenzita prestavby kostnej drene počas znášania sa však javí odlišná medzi kontrolnými zvieratami a zvieratami ošetrenými tiludrónovou kyselinou. Zatiaľ čo pri kontrolách sa objem kostnej drene znásobil v priemere šesťkrát po 34 týždňoch znášania, je faktor 9-násobný pri dávke 1 mg/kg a 13-násobný pri dávke 10 mg/kg. Pri tejto dávke je objem kostnej drene v priemere o 20 % vyšší ako pri kontrolných zvieratách.

Tabuľka 2 - Objem kostnej drene (vyjadrený v %) tarzometatarzálnej kosti sliepok pri nástupe znášania a pri sliepkach starých 55 týždňov v závislosti od dávky tiludrónovej kyseliny (vyjadrenej v mg/kg)

Dávka tiludrónovej kyseliny (mg/kg)	0	1	10
vo veku 55 týždňov	2,93 ± 2,03	2,75 ± 2,72	3,53 ± 3,04
rozdiel (koeficient násobenia) medzi nástupom znášania a vekom 55 týždňov	x 6	x9	x 13

Priemyselná využiteľnosť

Tiludrónová kyselina, jej farmaceutický prijateľné soli a hydráty ako účinná látka farmaceutických prostriedkov na predchádzanie osteoporózy hydiny znášajúcej vajcia.

Claims (10)

1. Použitie účinnej látky volenej zo súboru zahŕňajúceho tiludrónovú kyselinu, jej farmaceutický prijateľné soli, jej hydráty a ich zmesi na prípravu farmaceutického prostriedku na prevenciu a liečenie osteoporózy hydiny.

2. Použitie podľa nároku 1, vyznačujúce

3. Použitie podľa nároku 1, produkciu vajec.

4. Použitie podľa nároku 1, nej drene počas znášania.

5. Použitie podľa nároku 1, nástupe znášania.

6. Použitie podľa nároku 1, výhodne dvojsodnej soli.

7. Použitie podľa nároku 1, ne, parenterálne alebo nazálne podávanie.

8. Použitie podľa nároku 7, vyznačujúce

6 týždňov pred priemerným vekom nástupu znášania.

9. Použitie podľa nároku 7, vyznačujúce vyznačujúce vyznačujúce vy z n čujúce čujúce čujúce tým, tým, tým, tým, tým, tý tý m, že hydinou j e farmárska sliepka.

že nedochádza k škodlivému vplyvu na že nedochádza k inhibícii vývoja kostže nedochádza k úbytku kostí pred a po že tiludrónová kyselina je vo forme soli, že farmaceutický prostriedok je na orálže sa farmaceutický prostriedok podáva s jednorazovo alebo v pravidelných intervaloch pred nástupom znášania.

10. Použitie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že farmaceutický prostriedok obsahuje

0,5 až 50 mg účinnej látky na lkg telesnej hmotnosti.