SK286341B6 - Bus station - Google Patents

Description

Vynález sa týka zbemicovej stanice na výmenu správ s inými zbemicovými stanicami, pričom správy obsahujú oddiel dát a vysielaciu informáciu. Výmena správ medzi zbemicovými stanicami sa uskutočňuje výhodne rádiovými signálmi.

Doterajší stav techniky

Existujú už komunikačné systémy, pri ktorých sa správy vymieňajú rádiovými signálmi, napríklad telekomunikačné systémy DECT a GSM, pri ktorých je prenos medzi jednotlivými stanicami riadený ústredňou.

Podstata vynálezu

Uvedené komunikačné systémy vylepšuje zbemicová stanica na výmenu správ s inými zbemicovými stanicami, pričom správy obsahujú oddiel dát a vysielaciu informáciu, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že zbemicová stanica obsahuje informáciu o polohe zbemicovej stanice vo vzťahu k poradiu zbemicových staníc, že zbemicová stanica obsahuje prostriedky, ktorými je z vysielacej informácie zistiteľná informácia o polohe vysielajúcej zbemicovej stanice, že zbemicová stanica obsahuje prostriedky, ktorými je pri príjme správy na základe vlastnej informácie o polohe a na základe vysielacích informácií zistiteľná časová poloha patriaca zbemicovej stanici, a že zbemicová stanica obsahuje prostriedky, ktorými je možné v nasledujúcej časovej polohe patriacej zbemicovej stanici vysielať správu, ktorá obsahuje prijatý oddiel dát.

Zbemicová stanica podľa vynálezu, respektíve tým vytvorený komunikačný systém, má tú výhodu, že prostredníctvom výmeny dát dôjde k jednoduchému vyladeniu zbemicových staníc. Preto je možné tolerovať poruchu jednotlivej zbemicovej stanice alebo kominikačných spojení medzi zbemicovými stanicami. Systém môže byť vytvorený veľmi jednoducho, pričom sa môžu jednoducho pridávať ďalšie zbemicové stanice alebo sa môžu zbemicové stanice zo systému odstraňovať. Zbemicové stanice sa naladia samé prostredníctvom vzoru časových polôh, v ktorom je každej zbemicovej stanici priradená časová poloha na vyslanie ich dát.

Opatreniami uvedenými v závislých patentových nárokoch sú umožnené ďalšie výhodné uskutočnenia a vylepšenia zbemicovej stanice podľa nezávislého patentového nároku. Usporiadaním smerového ukazovateľa je možné zaistiť, aby nezávisle od toho, kde prvýkrát vznikne správa v komunikačnom systéme, bola táto správa rozoslaná všetkým zbemicovým staniciam. Zbemicové stanice sú pritom vytvorené tak, aby mohli správy z dátového zdroja odovzdávať ďalej. Ďalej môžu byť zbemicové stanice vytvorené tak, aby opakovanie ich správy mohlo byť monitorované inými zbemicovými stanicami. Tým je možné, najmä pre zbemicové stanice, ktoré obsahujú iba málo komunikačných spojení, zaistiť, že správa spoľahlivo dosiahne každú zbernicovú stanicu komunikačného systému.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príkladoch uskutočnenia podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje komunikačný systém so šiestimi zbemicovými stanicami, obr. 2 formát správy vymieňaných medzi zbemicovými stanicami, obr. 3 až 5 rôzne sledy časových polôh, obr. 6 komunikačný systém, v ktorom sú okrem zbemicových staníc usporiadané ešte dátové zdroje a dátové spotrebiče, obr. 7 formát správa dátového zdroja a obr. 8 schematické vytvorenie zbemicovej stanie, dátového zdroja alebo dátového spotrebiča.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornený komunikačný systém pozostávajúci zo šiestich zbemicových staníc 1 až 6. Zbernicové stanice 1 až 6 sú navzájom spojené komunikačnými spojeniami 14. Komunikačnými spojeniami 14 je myslená najmä výmena dát medzi zbemicovými stanicami 1 až 6 rádiovým spojením. Na základe priestorového usporiadania zbemicových staníc 1 až 6 pritom rádiový signál nemôže dosiahnuť všetky zbemicové stanice 1 až 6. Táto skutočnosť má byť vyjadrená komunikačnými spojeniami 14, ktoré navzájom spojujú iba jednotlivé zbemicové stanice 1 až 6. Zbemicová stanica 1 je komunikačnými spojeniami 14 spojená so zbernicovými stanicami 4 a 5. Zbemicová stanica 2 je komunikačnými spojeniami 14 spojená so zbemicovými stanicami 3 a 6. Zbemicová stanica 3 je komunikačnými spojeniami 14 spojená so zbemicovými stanicami 2, 5 a 6. Zbemicová stanica 4 je komunikačnými spojeniami 14 spojená so zbemicovými stanicami 1, 5 a 6.

Zbemicová stanica 5 je komunikačnými spojeniami 14 spojená so zbemicovými stanicami 1, 3, 4 a 6. Zbernicová stanica 6 je komunikačnými spojeniami 14 spojená so zbemicovými stanicami 2,3, 4 a 5.

Čísla tu priradené zbemicovým staniciam 1 až 6 sú v týchto zbemicových staniciach 1 až 6 uložené do pamäte a majú význam pre výmenu dát. Pritom najvyššie číslo zbemicovej stanice je v komunikačnom systéme prepožičané zbemicovej stanici s najväčším počtom komunikačných spojení 14. V príklade podľa obr. 1 majú zbemicové stanice 5 a 6 vždy štyri komunikačné spojenia 14, zbemicové stanice 5 a 6 vždy štyri komunikačné spojenia 14, zbemicové stanice 3 a 4 vždy tri komunikačné spojenia 14 a zbemicové stanice 2 a 1 vždy dve komunikakčné spojenia 14 s inými zbemicovými stanicami. Priradenie každého čísla zbemicovým staniciam 1 až 6 je uskutočnené jednoducho. Každá zbemicová stanica by mala mať aspoň dve komunikačné spojenia 14 s inými zbemicovými stanicami. Týmto opatrením sa zaručí, že pri poruche jedného komunikačného spojenia 14 alebo pri poruche jednej zo zbemicových staníc 1 až 6 bude ešte existovať aspoň jedno komunikačné spojenie 14 s jednou fungujúcou zbemicovou stanicou. Pri súčasnej poruche viacerých zbemicových staníc 1 až 6 a/alebo viacerých komunikačných spojení 14 však môže nastať prípad, že jednotlivé zbernicové stanice už nemôžu komunikovať s ostatnými zbemicovými stanicami. Pri vyslaní jednej správy pritom každá zbemicová stanica súčasne vysiela na všetkých komunikačných spojeniach 14, ktoré k tejto zbernicovej stanici patria. Správa vyslaná zbemicovu stanicou 1 preto súčasne dôjde do zbemicových staníc 4 a

5. Správa vyslaná zbemicovou stanicou 6 súčasne dôjde do zbemicových staníc 2, 3, 4 a 5. Zbemicová stanica s vyšším číslom preto dosiahne pri vyslaní jednej správy súčasne podstatne väčší počet zbemicových staníc. Preto je žiaduce, aby správy boli vysielané pokiaľ možno zo zbemicovej stanice s vyšším číslom.

Na obr. 2 je schematicky znázornené vytvorenie správy, ktorá môže byť vyslaná zo zbemicových staníc 1 až 6. Správa obsahuje oddiel 11 dát, ktorý predstavuje vlastnú využiteľnú informáciu. Tento oddiel 11 dát obsahuje informácie, ktoré majú byť vymenené prostredníctvom zbemicových staníc 1 až 6. Ďalej je v správe obsiahnutá ešte informácia 13 o polohe a smerový ukazovateľ 12, ktoré sú tu príkladne uvedené na začiatku správy. Do úvahy však tiež prichádza aj iné usporiadanie týchto informácií. Prostredníctvom informácie 13 o polohe je možné určiť vysielajúcu zbemicovú stanicu 1 až 6. Táto informácia 13 o polohe môže spočívať napríklad v čísle priradenom jednotlivým zbemicovým staniciam 1 až 6 na obr. 1. Je však možný akýkoľvek iný druh vysielacej informácie, ktorý umožní určiť identitu vysielajúcej zbemicovej stanice.

Zbemicovým staniciam 1 až 6 je priradené určité poradie, ktoré je na obr. 1 dané číslami 1 až 6. Informácia 13 o polohe umožňuje určenie polohy vysielajúcej zbemicovej stanice v pomere proti iným zbemicovým staniciam 1 až 6 komunikačného systému, znázorneného na obr. 1. Poradie zbemicových staníc 1 až 6, znázornených na obr. 1, môže byť napríklad 1, 2,3, 4, 5 a 6 alebo 6, 5, 4,3, 2,1. Navyše k informácii 13 o polohe je tu preto usporiadaný ešte smerový ukazovateľ 12, ktorým sa uvedie, či poradie prebehne v prvom smere

I až 6 (vzostupná trasa) alebo v druhom smere, opačnom na prvý smer, 6 až 1 (zostupná trasa).

V zbemicových staniciach 1 až 6 sú preto v pamäti uložené informácie o poradí zbemicových staníc 1 až 6 a informácia, ktorá umožňuje, aby jednotlivé zbemicové stanice 1 až 6 mohli samy zistiť svoju polohu v tomto poradí. V správach sú obsiahnuté informácie, podľa ktorých je možné určiť, z ktorej zbemicovej stanice vnútri poradia je správa vyslaná a v ktorom smere má táto správa uvedeným poradím prebehnúť. Na základe informácií obsiahnutých v zbemicových staniciach 1 až 6 samých a na základe informácií obsiahnutých v správach zbemicovej stanice 1 až 6 koordinujú výmenu dát.

Na obr. 3 je znázornený časový rámec na výmenu dát, ktorý je vyvolaný zbemicovou stanicou 6. Na ten účel je znázornená časová os, v ktorej sú vyznačené časové polohy priradené zbemicovým staniciam 1 až 6. Najskôr sa vychádza z toho, že žiadna zo zbemicových staníc 1 až 6 správy nevysiela. Potom zbemicová stanica 6 vyšle v prvej časovej polohe správu, ktorá je znázornená na obr. 2. Táto správa teda obsahuje oddiel

II dát, ktorý má byť privedený do všetkých zbemicových staníc. Ďalej je tu usporiadaný smerový ukazovateľ 12, ktorý tu ukazuje zostupný smer, pretože poradie má prebehnúť v zostupnom smere od zbemicovej stanice 6 až k zbemicovej stanici 1. Správa ďalej obsahuje informnáciu 13 o polohe, ktorá tu kvôli zjednodušeniu pozostáva iba z čísla 6. Táto správa je vyslaná zbemicovou stanicou 6 zodpovedajúcim rádiovým signálom a prostredníctvom komunikačných spojení 14 dosiahne v podstate súčasne zbemicové stanice 2, 3, 4 a 5. Rozdiely dôb prechodu rádiového signálu sú tu zanedbateľné, pretože sa vychádza z toho, že zbemicové stanice 1 až 6 nemajú od seba veľký odstup. Na základe takto obdržaných informácií vypočíta každá zbemicová stanica 2, 3, 4 a 5 vzor časových polôh, ktorý je znázornený na obr. 3. Dĺžka každej časovej polohy vznikne na dĺžke správy vyslanej zbemicovou stanicou 6. Na základe informácie 13 o polohe všetky zbemicové stanice, ktoré prijali správy, vedia, že za správou zbemicovej stanice 6 teraz existuje časová poloha pre zbemicovú stanicu 5, že po časovej polohe zbemicovej stanice 5 existuje časová poloha pre zbemicovú stanicu 4, a že potom existuje časová poloha pre zbemicovú stanicu 3, potom časová poloha pre zbemicovú stanicu 2 a potom časová poloha pre zbemicovú stanicu 1. Všetky zbemicové stanice 1 až 6 sú umiestnené tak, že prijaté správy vždy v časovej polohe, ktorá je pre nich upravená, takisto vyšlú. Pritom sa použije rovnaký oddiel 11 dát ako pri pôvodnej správe zbemicovej stanice 6. Informácia 13 o polohe sa prispôsobí podľa vysielajúcej zbemicovej stanice, to znamená, že zbemicová stanica 5 vyšle ako informáciu 13 o polohe číslo 5, zbemicová stanica 4 číslo 4 atď. Ďalej sa pre príklad, znázornený na obr. 3, nezmení smerový ukazovateľ 12, takže aj tu všetky zbemicové stanice 1 až 6 používajú smerový ukazovateľ 12, ukazujúci v zostupnom smere.

Potom, čo zbemicová stanica 6 vyslala svoju správu, vyšle zbemicová stanica 5 v najbližšej časovej polohe zodpovedajúcu správu s informáciou 13 o polohe zbemicovej stanice 5, so smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere a s pôvodným oddielom 11 dát. Táto správa zbemicovej stanice 5 je prijatá tiež zbemicovou stanicou 1, takže teraz všetky zbemicové stanice 1 až 6 už obdržali oddiel 11 dát pôvodne vyslaný zbernicovou stanicou 6. Všetky ďalšie opakovania tohto oddielu 11 dát v časových polohách pre zbemicové stanice 4, 3, 2 a 1 preto pri znázornenom prípade nemajú zmysel, pretože informácie sú už rozvedené po celej sieti zbemicových staníc 1 až 6. Jednotlivé zbemicové stanice 1 až 6 alebo komunikačné spojenie 14 však môžu mať poruchu. V tomto prípade sa však viacnásobným opakovaním jednej a tej istej správy zaistí, aby správa dosiahla všetky bezporuchové zbemicové stanice. Prvý raz je napríklad možné, že komunikačné spojenie 14 medzi zbemicovými stanicami 1 a 5 je rušené. V tomto prípade by správa vyslaná zbemicovu stanicou 6 nemohla cez zbemicová stanicu 5 doraziť do zbemicovej stanice 1. Pretože však zbemicová stanica 1 má ešte ďalšie komunikačné spojenie 14 so zbemicovou stanicou 4 a zbemicová stanica 4 v zodpovedajúcom vzore časových polôh správu ešte raz zopakuje, obdrží zbemicová stanica 1 prostredníctvom komunikačného spojenia 14 so zbemicovou stanicou 4 správu pôvodne vyslanú zbemicovou stanicou 6. To isté platí pre prípad poruchy zbemicovej stanice 5. Po vyslaní správy zo zbemicovej stanice 6 by potom v časovej polohe 5 nemohla byť správa zbemicovou stanicou 5 zopakovaná, takže zbemicová stanica 1 by správu zbemicovej stanice 6 prostredníctvom zbemicovej stanice 5 neobdržala. Preto v tomto prípade obdrží zbemicová stanica 1 správu opäť prostredníctvom zbemicovej stanice 4. Takto vytvorený komunikačný systém je preto schopný pri poruche jednotlivých zbemicových staníc 1 až 6 alebo jednotlivých komunikačných spojení 14 zaručiť, že správy sú rozvedené v celom komunikačnom systéme.

Na obr. 4 je opäť na časovej osi, na ktorej sú znázornené jednotlivé časové polohy priradené zbemicovým staniciam 1 až 6, znázornené, ako sa správa v komunikačnom systéme rozvádza, keď sa vychádza zo zbemicovej stanice 5. Keď všetky komunikačné spojenia 14 a všetky zbemicové stanice 1 až 6 pracujú bez poruchy, postačí, keď zbemicová stanica 5 vyšle správu, ktorá obsahuje informáciu 13 o polohe, ktorá udáva, že správa bola vyslaná zo zbemicovej stanice 5 a obsahuje smerový ukazovateľ 12 v zostupnom smere. Vyslaním tejto správy by potom v prvom kroku túto správu obdržali zbemicové stanice 1, 3, 4 a 6 a vypočítali by vzor časových polôh zodpovedajúci obr. 3.

V príslušnej časovej polohe by potom bola správa zopakovaná zbemicovou stanicou 3 a tak by dospela aj do zbemicovej stanice 2. Zbemicová stanica 6 by však správu nezopakovala, pretože pre ňu už neexistuje žiadna časová poloha. Pri poruche zbemicovej stanice 3 by preto nemohlo byť zaručené, aby správa dosiahla takisto zbemicovú stanicu 2. Preto je tu uskutočnené také opatrenie, že všetky zbemicové stanice, ktoré nepredstavujú najvyššiu zbemicovú stanicu 6, vybavia správy najskôr smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere, ktorý ukazuje poradie od najnižšieho čísla 1 po najvyššie číslo 6. Zbemicová stanica 5 preto vyšle správu so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere a s informáciou 13 o polohe hodnoty 5. Touto správou je definovaná časová poloha 5 na časovej osi na obr. 4, ktorá potom definuje pre všetky nasledujúce zbemicové stanice dĺžku časovej polohy a na základe poradia relatívnu polohu časových polôh. Správa by potom bola zopakovaná zbemicovou stanicou 6, ktorá však používa smerové ukazovatele 12 v zostupnom smere.

Táto skutočnosť je na obr. 5 znázornená pre ten prípad, že správa vyslaná zbemicovou stanicou 1 nie je rozvedená po celom zbemicovom systéme. Vyslaním správy s informácou 13 o polohe, ktorá poukazuje na zbemicovú stanicu 1 so smerovým ukazovateľom 12 v vzostupnom smere a oddielom 11 dát je definovaná prvá časová poloha 1, ktorá potom platí ako vztiahnutá časová poloha pre všetky nasledujúce zbemicové stanice. V nasledujúcich časových polohách 2 a 3 sa nevyšlú žiadne správy, pretože zbemicová stanica 1 má komunikačné spojenie 14 iba so zbemicovými stanicami 4 a 5. Napriek tomu tieto zbemicové stanice 4 a 5 vyčkávajú, dokiaľ sa neobjavia časové polohy pre nich upravené, aby potom mohli správy zopakovať. V časovej polohe 4 a v časovej polohe 5 potom zbemicové stanice 4 a 5 vyšlú správy s príslušnými informáciami 13 o polohe a so smerovými ukazovateľmi 12 vo vzostupnom smere. Keď potom zbemicová stanica 6 vysiela v svojej časovej polohe, zodpovedá ďalšie poradie na obr. 5 vysielaciemu poradiu, ktoré už bolo opísané podľa obr. 3. Od tohto okamihu je potom takisto zaistené, že správa sa rozvedie v celom komunikačnom systéme, pokiaľ nemá poruchu viac ako jedno komunikačné spojenie 14, lebo viac ako jedna zbemicová stanica 1 až 6.

Porucha zbemicovej stanice 1 až 6 môže spočívať napríklad v tom, že v príslušnej časovej polohe, ktorá je zbemicovej stanici 1 až 6 priradená, dôjde k vysokofrekvenčnému rušeniu. Keď v jednej z časových polôh 5 až 1 na obr. 3 dôjde k vysokofrekvenčnému rušeniu, je napriek tomu stále zaručené, že správa bude rozvedená v celom komunikačnom systéme. Keď v priebehu časovej polohy 5 dôjde k vysokofrekvenčnému rušeniu, bude napríklad správa napriek tomu ešte zopakovaná, pretože zbemicová stanica 4 už v časovej polohe 6 obdržala, a môže ju preto v jej priradenej časovej polohe zopakovať. Problém by však mohol nastať vtedy, keď v poradí, ktoré je opísané na obr. 5, dôjde k vysokofrekvenčnému rušeniu v prvej časovej polohe 1. Preto je uskutočnené také opatrenie, že všetky zbemicové stanice, ktoré vyšlú správu so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere, monitorujú, či na základe správy nimi vyslanej vyšlú ostatné zbemicové stanice správy, ktoré obsahujú rovnaký oddiel 11 dát. Keď počas napred stanoveného času nedôjde, vyšlú zbemicové stanice správy opäť. Zbemicová stanica 1 preto vyčkáva, či v priebehu časových polôh 2, 3, 4, 5 alebo 6 sa zopakuje správa, ktorá obsahuje oddiel 11 dát zodpovedajúci správe jej pôvodne vyslanej. Keď to tak nie je, zopakuje zbemicová stanica 1 túto správu, a to alebo po pevne napred stanovenej dobe alebo po určitom predĺžení, ktoré sa vypočíta na základe iných prijatých správ. Preto môže byt uskutočnené také opatrenie, že všetky zbemicové stanice, ktoré vyslali správu so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere, monitorujú komunikačný systém z toho hľadiska, či je správa zopakovaná časovo synchrónne v príslušnej dátovej polohe so zodpovedajúcim oddielom 11 dát.

Ďalšia možnosť postupu pri poruche spočíva v tom, že zbemicové stanice, ktoré vyslali správu so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere, túto správu zopakujú v časovej polohe, ktorá by vyplynula zo správy s príslušným smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere. V príklade podľa obr. 5 by mohla byť napríklad zbemicová stanica 5 uskutočnená tak, že potom, čo v prvej časovej polohe priradenej zbemicovej stanici 5 vyslala správu so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere, nutne v časovo nasledujúcej časovej polohe pre zbemicovú stanicu 5 pre správu so smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere, zopakuje správu so smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere. To by sa uskutočnilo nezávisle od toho, či zbemicová stanica 6 v časovej polohe 6 jej priradenej vyslala správu. Komunikačný systém môže byť uskutočnený tiež tak, že všetky zbemicové stanice, ktoré majú len malý počet komunikačných spojení 14, napríklad podľa obr. 1 zbemicová stanica 1 a 2, preskúmajú, či sa v komunikačnom systéme objavili správy so zodpovedajúcim oddielom 11 dát, a iné zbemicové stanice, ktoré sú spojené s väčším počtom ďalších zbemicových staníc, správu vo vzostupnom smere ( to znamená správy so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere) nutne zopakujú aj v zostupnom smere (to znamená správy so smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere). V komunikačnom systéme podľa obr. 1 by napríklad zbemicové stanice 1 a 2 vždy kontrolovali, či sa správy opakujú, a toto opakovanie prípadne uskutočnili so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere, keď žiadna ďalšia zbemicová stanica túto správa nezopakovala. Zbemicové stanice 3 až 5 zopakujú správy najskôr so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere a v neskoršej časovej polohe, ktorá je však vždy príslušným spôsobom synchronizovaná, sa správa ešte raz zopakuje so smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere. Tieto zbemicové stanice 3 až 5 však nemonitorujú skutočnosť, či je správa zopakovaná inými zbemicovými stanicami. Zbemicová stanica 6 tu zaujíma vždy zvláštne postavenie, a to také, že na základe správ so smerovým ukazovateľom 12 vo vzostupnom smere vysiela len raz, totiž správu so smerovým ukazovateľom 12 v zostupnom smere.

Ďalej sú uskutočnené opatrenia, ktoré umožňujú rozlíšenie, keď sa v komunikačnom systéme vedú súčasne aspoň dve správy. V tomto prípade môže dôjsť na prekrývajúci sa rádiový prenos, pri ktorom sa potom jednotlivé rádiové signály vzájomne rušia. Na zabránenie tejto situácie vypočítajú zbemicové stanice 1 až 6 ku každej správe, ktorú prijmú, zvyškový čas prechodu tejto správy. To zodpovedá priebehu vzoru časových polôh preloženého správami. Keď sa do zbemicovej stanice privedú dve správy, táto zbemicová stanica najskôr spracuje iba správu s kratšou zvyškovou dobou prechodu a ďalšiu správu najskôr prechodne, nie však natrvalo, uloží do pamäte. Tým sa zaistí, že správa s kratšou zvyškovou dobou prechodu sa spracuje prednostne.

Navyše k zbemicovým staniciam 1 až 6 môžu byť usporiadané dátové zdroje 21 a dátové spotrebiče 22, ako je znázornené na obr. 6. Komunikačný systém, znázornený na obr. 6, pozostáva opäť zo zbemicových staníc 1 až 6, ktoré sú navzájom spojené rovnakým spôsobom, ako pri komunikačnom systéme na obr. 1. Ďalej sú tu však znázornené ešte dva dátové zdroje 21 a dátový spotrebič 22, ktoré sú z dôvodov zabezpečenia prenosu spojené aspoň vždy dvoma komunikačnými spojeniami 14 s rôznymi zbemicovými stanicami 1 až 6. Dátovým zdrojom 21 je zariadenie, ktoré je vhodné na vysielanie rádiového signálu.

Dátovým zdrojom 21 môže byť napríklad sonda, ktorá pri ovládaní vyšle správu, ktorá je znázornená na obr. 7. Táto správa, znázornená na obr. 7, obsahuje oddiel 11 dát, ktorý zodpovedá oddielu 11 dát, znázornenému na obr. 2. Tento oddiel 11 dát sa potom ďalej použije zbemicovými stanicami 1 až 6 aj na správy podľa obr. 2 vymenené medzi zbemicovými stanicami 1 až 6. Na začiatku má správa cieľový blok 23. Týmto cieľovým blokom 23 je udaná zbemicová stanica 1 až 6, pre ktorú je správa určená. Pritom dátové zdroje 21 stále udávajú adresu najvyššej zbemicovej stanice, ktorá je pre nich dosiahnuteľná. Týmto opatrením sa dosiahne to, že dátovým zdrojom 21 sa na ďalšie odovzdávanie správ uvedie do činnosti vždy len jedna zbemicová stanica, a že táto zbemicová stanica má v reťazci na ďalšie odovzdávanie čo najvyššiu možnú polohu. Dátové zdroje 21 pritom monitorujú, či zbemicové stanice 1 až 6 vyslali správy, ktoré obsahujú oddiel 11 dát. Keď nenastane zodpovedajúce opakovanie správy, pokúsi sa zbemicová stanica odovzdať svoju správu do zbemicovej stanice znova. Pritom sa pokúsi, alebo priamo po prvom nepotvrdenom prenose, alebo až po ďalších nepotvrdených prenosoch, dosiahnuť zbemicovú stanicu s menšou polohou v poradí. Dátové zdroje 21, znázornené na obr. 6, sa napríklad pokúsia najskôr poslať správu do zbemicovej stanice 5. Pokiaľ zbemicová stanica 5 túto správu nezopakuje, pokúsia sa dátové zdroje 21 alebo znova dosiahnuť zbemicovú stanicu 5 alebo sa pokúsia dosiahnuť zbemicové stanice 1 alebo 3. Pred vyslaním správy dátové zdroje 21 ešte preskúšajú, či v komunikačnom systéme nie sú práve vysielané správy, pretože súčasné vysielanie správ by spôsobilo poruchy. Keď dátový zdroj 21 pred vysielaním zistí, že v komunikačnom systéme sú už vedené nejaké správy, pokúsi sa svoju správu vyslať ešte raz neskoršie.

Na obr. 6 je ďalej ešte znázornený dátový spotrebič 22. Takisto tento dátový spotrebič 22 by mal byť umiestnený tak, že bude mať aspoň dve komunikačné spojenia 14, to znamená aspoň dve rádiové spojenia s dvoma rôznymi zbemicovými stanicami 2 a 6. Dátovým spotrebičom 22 môže byť rádiový prijímač, ktorý je ovládaný oddielom 11 dát. Pritom napríklad môže ísť o elektrónku, ktorá sa ovládacím signálom môže zapnúť alebo vypnúť. Tento dátový spotrebič 22 je pritom vytvorený jednoducho ako pasívna stanica, to znamená, že je vytvorený len na príjem správ a nemôže žiadne správy vytvárať ani vysielať.

Na obr. 8 je znázornený príklad uskutočnenia zbemicovej stanice 1. Táto zbemicová stanica 1 obsahuje rádiový vysielač/prijímač 30, ktorý je vytvorený na výmenu rádiových správ medzi zbemicovými stanicami 1 až 6, dátovými zdrojmi 21 a dátovými spotrebičmi 22. Zbemicová stanica 1 ďalej obsahuje pamäť 31, v ktorej sa môžu uložiť informácie potrebné na komunikáciu, pretože tieto informácie môžu pozostávať napríklad z jedného alebo viac oddielov 11 dát, smerových ukazovateľov 12 a informácií 13 o polohe. Ďalej je v pamäti uložená informácia o polohe, ktorá patrí zbemicovej stanici 1. Riadiacou jednotkou 32 v priebehu komunikácie môže byť napríklad mikroprocesor, ktorý je vytvorený na spracovanie zodpovedajúceho programu uloženého napríklad do pamäte 31. Týmto mikroprocesorom je možné vytvárať všetky ovládacie signály na rádiový vysielač/prijímač 30, potrebné na komunikáciu. Podobne je vytvorený tiež dátový zdroj 21 alebo dátový spotrebič 22, pričom dátový spotrebič 22 obsahuje iba rádiový prijímač 30.

Claims (5)

1. Zbemicová stanica (1 až 6) na výmenu správ s inými zbemicovými stanicami (1 až 6), pričom správy obsahujú oddiel (11) dát a vysielaciu informáciu, vyznačujúca sa tým, že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje informáciu (13) o polohe zbemicovej stanice (1 až 6) vo vzťahu k poradiu zbemicových staníc (1 až 6), že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje prostriedky, ktorými je z vysielacej informácie zistiteľná informácia (13) o polohe vysielacej zbemicovej stanice (1 až 6), že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje prostriedky, ktorými je pri príjme správy na základe vlastnej informácie (13) o polohe a na základe vysielacích informácií zistiteľná časová poloha patriaca zbemicovej stanici (1 až 6), a že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje prostriedky, ktorými je možné v nasledujúcej časovej polohe patriacej zbemicovej stanici (1 až 6) vyslať správu, ktorá obsahuje prijatý oddiel (11) dát.

2. Zbemicová stanica podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že v správe je obsiahnutý smerový ukazovateľ (12), ktorý udáva, že poradie prebehne v prvom smere (smerový ukazovateľ vo vzostupnom smere) alebo v druhom smere (smerový ukazovateľ v zostupnom smere), ktorý je opačný vzhľadom na prvý smer.

3. Zbemicová stanica podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že zbemicová stanica je vytvorená na príjem správ s oddielom (11) dát dátového zdroja (21), a že zbemicová stanica obsahuje prostriedky, ktorými je možné pri príjme správy z dátového zdroja (21) vyslať správu s oddielom dát do ďalších zbemicových staníc (1 až 6).

4. Zbemicová stanica podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že zbemicová stanica (1 až 6) použije pri vyslaní správy smerový ukazovateľ (12) prijatej správy, že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje prostriedky, ktorými je možné v závislosti od smerového ukazovateľa (12) po vyslaní správy preskúmať, či ďalšia zbemicová stanica (1 až 6) zopakovala oddiel dát v správe vyslaný zbemicovou stanicou (1 až 6), a že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje prostriedky, ktorými je možné správu vyslať znovu, keď žiadna ďalšia zbemicová stanica oddiel dát vyslný zbemicovou stanicou nezopakovala.

5. Zbemicová stanica podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že smerovým ukazovateľom (12) je monitorované opakovanie oddielu (11) dát v prvom smere (smerový ukazovateľ vo vzostupnom smere), a že smerovým ukazovateľom (12) nie je monitorované opakovanie oddielu dát v druhom smere (smerový ukazovateľ v zostupnom smere).

6. Zbemicová stanica podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúca sa t ý m, že zbemicová stanica obsahuje prostriedky, ktorými je možné pri príjme správy z dátového zdroja (21) vyslať správu so smerovým ukazovateľom (12) v prvom smere (vzostupnom smere).

7. Zbemicová stanica podľa nároku 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje prostriedky, ktorými je možné pri príjme správy z inej zbemicovej stanice (1 až 6) alebo z dátového zdroja (21) s oddielom (11) dát vyslať správu so smerovým ukazovateľom (12) v druhom smere (smerový ukazovateľ v zostupnom smere) a s oddielom (11) dát prijaté správy.

8. Zbemicová stanica podľa nároku 1 až 3,vyznačujúca sa tým, že zbemicová stanica obsahuje prostriedky, ktorými je možné pri príjme správy z inej zbemicovej stanice (1 až 6) alebo z dátového zdroja (21) s oddielom (11) dát vyslať prvú správu s rovnakým oddielom dát a so smerovým ukazovateľom (12) v prvom smere (smerový ukazovateľ vo vzostupnom smere) a v nasledujúcej časovej polohe druhú správu s oddielom (11) dát prijatej správy a so smerovým ukazovateľom (12) v druhom smere (smerový ukazovateľ v zostupnom smere).

5 9. Zbemicová stanica podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že zbemicová stanica (1 až 6) obsahuje prostriedky, ktorými je možné pri prijme prvej správy a pri časovo nasledujúcom prijme druhej správy, predtým ako zbemicová stanica (1 až 6) vyšle správu, ktorá obsahuje prijatý oddiel (11) dát prvej správy, na základe vysielacej informácie o dĺžke oddielu dát a smerového ukazovateľa (12), vypočítať zostávajúcu zvyškovú dobu prechodu prvej a druhej správy a ďalej spracovať iba správu s 10 kratšou zvyškovou dobou prechodu.