SK285974B6

SK285974B6 - Splynovacie zariadenie

Info

Publication number: SK285974B6
Application number: SK196-2000A
Authority: SK
Inventors: Maurice Edward George Maton
Original assignee: Graveson Energy Management Ltd.
Priority date: 1998-06-16
Filing date: 1999-06-16
Publication date: 2007-12-06
Also published as: KR20010022898A; BR9906537A; EP1012215A1; HUP0003735A2; ZA200000487B; DK1012215T3; DE69933189T2; AU754518B2; HUP0003735A3; EP1012215B1; BG104230A; ES2273494T3; GB2342984B; WO1999066008A1; EA001294B1; TR200000412T1; CU22955A3; EE04942B1; DE69933189D1; HRP20000087A2

Abstract

Splynovacie zariadenie (10) zahrnuje splynovaciu nádobu (12), plynovú spaľovaciu komoru (70) a rotačný cyklónový ventilátor (20) v hornej časti (12')splynovacej nádoby (12). Rotačný cyklónový ventilátor najskôr odstredivo vrhá privádzanú vsádzku (14, 14') do kontaktu s horúcim vnútorným povrchom splynovacej nádoby (12) na rýchle začatie splynovania privádzanej vsádzky (14, 14'), potom uvádza produkovaný plyn do vírivého pohybu, čím spôsobuje oddelenie časticového podielu od produkovaného plynu, ktorý sa potom vedie cez stred splynovacej nádoby (12) na výstup.

Description

Vynález sa týka splynovacieho zariadenia, najmä zariadenia na prevedenie organických materiálov alebo materiálov obsahujúcich pevný podiel na plyn s vysokou tepelnou hodnotou. Vynález je použiteľný najmä na likvidáciu odpadov.

Doterajší stav techniky

Odpady, napríklad podnikové a komunálne odpady, je stále potrebné nejakým spôsobom likvidovať. Tradičný spôsob likvidácie odpadov spočíva v ukladaní odpadov na skládky. Ale tento spôsob likvidácie odpadov má veľa nevýhod, ktoré sú dobre známe. Lepším spôsobom likvidácie odpadov je spálenie odpadov na popol. Tento spôsob má však určité obmedzenia. Medzi tieto obmedzenia patrí najmä skutočnosť, že energetické konverzné pomery sú pomerne nízke a použitie odpadového tepla, napríklad na lokálne vykurovanie, sprevádzajú problémy s nízkou účinnosťou a vysokými investičnými nákladmi na distribúciu tepla. Okrem toho spaľovanie odpadkov na popol produkuje veľké objemy dymových plynov s nízkou tepelnou hodnotou. Navyše tieto plyny sa musia pred vypustením do atmosféry nákladným spôsobom čistiť. Okrem toho spopolňovanie odpadov produkuje veľké množstvo popola, ktorý sa musí likvidovať.

Spopolňovanie odpadov nie je teda ideálnou alternatívou k ukladaniu odpadov na skládky.

Zaujímavou alternatívou na spopolnenie odpadov je splynovanie odpadov. Pri splynovaní je organický podiel priamo rozložený, to znamená pyroliticky prevedený bez prítomnosti vzduchu na spáliteľný plyn a popol. Ale v doteraz používaných splynovacích zariadeniach produkovaný plyn je veľkou mierou kontaminovaný uhlíkom a časticami popola. Kontaminovaný plyn sa teda musí pred tým, ako sa použije ako zdroj tepla alebo prevedie na elektrický prúd, intenzívne a nákladné vyčistiť. Okrem toho v súčasných splynovacích zariadeniach je produkovaný plyn kontaminovaný vysoko toxickými dioxinmi.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je vysoko účinné splynovacie zariadenie, ktoré produkuje plyn s vysokou tepelnou hodnotou a minimálnym množstvom popola. Ďalším predmetom vynálezu je adaptabilné splynovacie zariadenie vhodné na použitie vo veľkokapacitných staniciach na likvidáciu komunálneho odpadu, tiež v malokapacitných staniciach na likvidáciu odpadov, napríklad z hotelov, tovární alebo obchodov. V prípade malokapacitných staníc môže splynovacie zariadenie zabezpečovať všetky energetické potreby týchto staníc, a takéto stanice môžu byť sebestačné.

V nasledujúcej časti opisu je opísané usporiadanie stanice na likvidáciu komunálneho odpadu zahŕňajúce splynovacie zariadenie podľa vynálezu.

Východiskový pevný odpad je najskôr vedený do triediaceho stanovišťa. Na tomto stanovišti je z východiskového pevného odpadu vybraný železný a neželezný kovový podiel. Z pevného odpadu je tiež vybraný keramický a sklenený podiel. Zvyšný pevný odpad obsahuje najmä organický podiel, to znamená materiály na báze celulózy, materiály z plastickej hmoty a gumové materiály. Odpad je ďalej vedený do drviaceho stanovišťa, na ktorom je odpad rozdrvený na malé častice s relatívne rovnakou veľkosťou. V tomto stupni likvidácie odpadu, odpad obvykle obsahuje veľké množstvo vlhkosti, a preto je ďalej vedený do sušičky. Energia na sušenie je odoberaná z vypúšťanej pary parného kotla a použitá na ďalšie prevedenie plynu na použiteľnú energiu, to znamená elektrinu alebo teplo. Odvádzaná vlhkosť vo forme vodnej pary môže kondenzovať a vznikajúci kondenzát môže byť odvedený do kanalizačnej siete.

Vysušený odpad, v prípade, že sa nachádza vo forme koláča, je rozdrobený a potom privedený do splynovacieho zariadenia na rozloženie na horľavý plyn a popol. Plyn, ktorý sa produkuje, je možné použiť na rôzne účely, ale primáme sa použije na poháňanie plynového turbogenerátora na výrobu elektriny, ktorou môže byť napájaná národná rozvodná sieť. Časť plynu sa použije na ohrev splynovacieho zariadenia. Výfukový plyn zo splynovacieho zariadenia je možné nepriamo použiť na ohrev sušičky. Výfukový plyn z plynového turbogenerátora je možné viesť do tepelného výmenníka na výrobu prehriatej pary na poháňanie pamého turbogenerátora. Časť pary sa môže použiť na ohrev sušičky. Elektrina vyrábaná parným turbogenerátorom sa môže použiť na krytie vlastných potrieb stanice na likvidáciu odpadu alebo sa môže viesť do rozvodnej siete.

Ako je zrejmé z predchádzajúceho textu, splynovacie zariadenie je z ekonomického hľadiska veľmi výhodné. Prevádzkovateľ splynovacieho zariadenia nemusí vynakladať žiadne náklady na získanie paliva pre splynovacie zariadenie (odpadu). Okrem toho prevádzkovateľ splynovacieho zariadenia môže pružne meniť dodávateľa odpadu. V priebehu začiatku prevádzky a prevádzky splynovacieho zariadenia nevznikajú žiadne podstatné prevádzkové náklady s výnimkou personálnych nákladov a nákladov na rutinnú údržbu a opravy. Východisková energia na prevádzku splynovacieho zariadenia sa môže účinne získať zo samotného odpadu. Prebytok energie získaný z odpadu môže byť, s cieľom dosiahnuť zisk, predaný napríklad vo forme elektrickej alebo tepelnej energie.

Ďalším predmetom vynálezu je spôsob splynovania pevného alebo kvapalného organického podielu na výrobu plynu s vysokou tepelnou hodnotou, pričom tento spôsob zahŕňa stupeň spočívajúci v ohrievaní splynovacej nádoby na zvýšenú teplotu a v odstránení vzduchu zo splynovacej nádoby, stupeň spočívajúci v privedení vsádzky bez prítomnosti vzduchu do hornej časti splynovacej nádoby a odstredivom rozptýlení vsádzky ventilátorom do bezprostredného kontaktu so zohriatym vnútrom splynovacej nádoby na rozloženie vsádzky na plyn a popol, a stupeň spočívajúci v uvedení produkovaného plynu do vírivého pohybu vnútri splynovacej nádoby na krakovanie tohto plynu a podstatné očistenie tohto plynu od časticového podielu, napríklad popola, pričom produkovaný plyn sa vedie cez splynovaciu nádobu pozdĺž jej stredovej osi na výstup.

Predmetom vynálezu je zlepšené splynovacie zariadenie, ktoré zahŕňa spaľovaciu komoru, v ktorej je pripevnená splynovacia nádoba, ktorá má vstup na vsádzku, ktorá má byť splynená a výstup na vyvedenie produkovaného plynu, pričom uvedený vstup zahŕňa vzduchoizolačný a tesniaci prostriedok na zamedzenie vstupu vzduchu do splynovacej nádoby spolu so vsádzkou, v hornej časti splynovacej nádobyje rotačný cyklónový ventilátor, ktorý pri použití rozptyľuje privádzanú vsádzku do kontaktu so zohriatymi vnútornými stenami splynovacej nádoby a uvádza produkovaný plyn do vírivého pohybu s cieľom očistiť plyn od časticového podielu pred vyvedením plynu z výstupu splynovacej nádoby.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je v nasledujúcej časti opisu vynálezu opísaný pomocou príkladov uskutočnenia vynálezu, pričom sú uvedené odkazy na pripojené výkresy, na ktorých obr. 1 zobrazuje čiastočne v reze prvé vyhotovenie splynovacieho zariadenia podľa vynálezu, obr. 2 zobrazuje čiastočne v reze druhé vyhotovenie splynovacieho zariadenia podľa vynálezu, obr. 3 zobrazuje prierez rotorom splynovacieho zariadenia z obr. 2, obr. 4 a 5 zobrazujú prierez hornou prípadne dolnou hriadeľovou zostavou, ktorá nesie rotor splynovacieho zariadenia z obr. 2, obr. 6 zobrazuje detailný pohľad na zakrúžkovanú časť IV obr. 2 a obr. 7 zobrazuje detailný pohľad na zakrúžkovanú časť VII obr. 2.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Splynovacie zariadenie 10 na obr. 1 zahŕňa splynovaciu nádobu 12, napríklad nádobu vyrobenú z nehrdzavejúcej ocele. V tejto nádobe je vsádzka 14,14' pyrolyticky prevedená na plyn s vysokou tepelnou hodnotou a popol v neoxidačnej atmosfére vnútri nádoby 12. Nádoba 12 má hornú časť 12' v tvare kolmého rotačného valca a dolnú časť 12 v tvare zrezaného kužeľa, ktorý sa zužuje k zberaču 16 popola a je zakončený zberačom 16 popola. Tento zberač 16 popola je vybavený dvoma vzájomne odsadenými uzatváracími posúvačmi 18, ktoré tvoria vzduchový uzáver, ktorým je možné popol periodicky odvádzať zo splynovacej nádoby 12 bez toho, aby vzduch prenikol dovnútra splynovacej nádoby 12.

Splynovacia nádoba 12 má v homej časti 12' rotačný cyklónový ventilátor 20, ktorý je pripevnený na dutom hriadeli 22, ktorý vybieha z nádoby 12 smerom hore. Hriadeľ 22 je vnútri vertikálneho potrubia 24 vybiehajúceho z nádoby 12 smerom hore a zvareného s vrchným vekom 26 nádoby 12. Okrem toho hriadeľ 22 je spojený s hnacím hriadeľom 28. Tento hnací hriadeľ 28 je zavesený v nosnej zostave 30 neprepúšťajúcej vzduch a plyn. Nosná zostava 30 uzatvára vrchnú časť vertikálneho potrubia 24 a je výhodne chladená tekutinou. Okrem toho nosná zostava 30 je vybavená elektrickým hnacím motorom 32 na otáčanie hnacieho hriadeľa 28 a hriadeľa 22, a teda rotačného cyklónového ventilátora. Hriadeľ 22 a hnací hriadeľ 28 sú v podstate nesené len nosnou zostavou 30. Hriadeľ 22 vybieha dole cez rotačný cyklónový ventilátor 20. Na spodnom konci je na hriadeľ 22 pripevnené grafitové puzdro, v ktorého vnútornej časti je uložený strediaci kolík pripevnený na hviezdicu 36. Medzi vnútorným povrchom puzdra 34 a strediacim kolíkom je vôľa 1 mm. To znamená, že puzdro 34 a kolík spolu nepôsobia ako nosný prostriedok pre hnací hriadeľ 28, a preto len nosná zostava 30 nesie hnací hriadeľ 28 s cieľom umožniť jeho otáčanie. Kolík a puzdro 34 udržujú najmä radiálny pohyb hriadeľa 22 a rotačného cyklónového ventilátora 20 vnútri bezpečných medzí.

Okrem toho, že je zabránené prúdeniu vzduchu do zariadenia 10, najmä do splynovacej nádoby 12, ako je uvedené, prúdenie plynu zo splynovacej nádoby 12 je obmedzené na prúdenie plynu cez plynové potrubie 38. Plynové potrubie 38 vybieha z vertikálneho potrubia 24, pričom zahŕňa spojenie 40 pôsobiace ako bezpečné tlakové tesnenie.

Vsádzka 14, 14', ktorá sa má previesť na plyn je bez prítomnosti vzduchu zavedená do nádoby 12 cez vstup 41 zahŕňajúci vzduchotesné teleskopické kompenzačné potrubie 42, ktoré je zvarené s vrchným vekom 26. Vsádzka 14 je v podstate tvorená komunálnym pevným odpadom v ma lej časticovej vysušenej forme, ktorá má prevažne vláknitú štruktúru. Ale vsádzka nie je obmedzená len na komunálny pevný odpad. V skutočnosti sa môžu použiť aj iné organické vsádzky, ktoré nemusia mať pevné skupenstvo. Napríklad, ako vsádzka 14’ sa môžu použiť oleje, ktoré je možné do splynovacej nádoby 12 zaviesť potrubím 44. Tieto oleje sa môžu previesť na plyn so zvlášť vysokou tepelnou hodnotou. V niektorých prípadoch je výhodné do splynovacej nádoby súčasne zaviesť tak pevnú, ako aj kvapalnú vsádzku, pretože táto zmes vsádzok umožňuje regulovať chemické zloženie a tepelnú hodnotu produkovaného plynu.

Pevná vsádzka sa bez prítomnosti vzduchu privádza k vstupu 41 splynovacej nádoby tesniacim dávkovacom 50.

Dávkovač 50, ktorý zavádza pevnú vsádzku bez prítomnosti vzduchu do kompenzačného potrubia 42, zahŕňa komoru 52 so vstupom 54 vsádzky a výstupom vsádzky, ktorý je otvorený do potrubia 42. Komoru 52 v mieste medzi vstupom a výstupom premosťuje tesniaci prostriedok 56. Tento tesniaci prostriedok zahŕňa dvojicu valcov 58, ktoré sa otáčajú v opačných smeroch, sú vo vzájomnom kontakte a tvoria pružnú styčnú líniu. Táto styčná línia v podstate prebieha vo vertikálnom smere a umožňuje vedenie vsádzky medzi valcami 58 k výstupu komory 52, pričom tvorí tesnenie, ktoré podstatne zamedzuje priechodu plynu alebo vzduchu medzi valcami 58.

Tesniaci dávkovač 50 je za prívodným dopravníkom (nie je zobrazený), z ktorého prijíma časticovú vsádzku 14. Tesniaci prostriedok 56 účinne rozdeľuje komoru 52 do dvoch častí, z ktorých jedna časť zahŕňa vstup 54, ktorý je otvorený do atmosféry, a druhá časť sa nachádza pod tesniacim prostriedkom 56 a je teda izolovaná od atmosféry. Pomocou valcov 58, ktoré sú poháňané motorom 60, vsádzka 14 z prívodného dopravníka klesá vplyvom zemskej príťažlivosti bez prítomnosti vzduchu do spodnej časti komory 52. Odtiaľ sa vsádzka konvenčným striasacím dopravníkom vedie k výstupu komory 52 a ďalej ku kompenzačnému potrubiu 42 a vstupu 41. Spodná časť komory 52 môže byť vybavená aspoň jednou plynovou armatúrou (nie je zobrazená), pomocou ktorej sa pri začiatku prevádzky zariadenia 10 môže do spodnej časti komory 52 zaviesť inertný plyn. V priebehu samotnej splynovacej operácie je spodná časť komory 52 vyplnená plynom produkovaným v splynovacej nádobe 12.

Ako je už uvedené, tesniaci prostriedok zahŕňa dvojicu valcov 58, ktoré sú vo vzájomnom kontakte, otáčajú sa v opačných smeroch a tvoria pružnú styčnú líniu. K tomu je potrebné uviesť, že valce 58 majú pružné stlačiteľné okraje tvorené polymémymi pneumatikami. Častice, ktoré sú vedené do pružnej styčnej línie, sú v styčnej línii dopravované dole, pričom pružné stlačiteľné okraje tesne obopínajú častice vsádzky, takže súčasne zamedzujú do značnej miery prechod vzduchu do spodnej časti komory 52.

Cyklónový ventilátor 20 zahŕňa vrchný kovový kotúč 62 pripevnený na dutý hriadeľ 22. Na vrchnom povrchu kotúča 62 sú pripevnené lopatky 64 ventilátora. Kotúč 62 a lopatky 64 sú usporiadané tesne pod vrchným vekom 26 nádoby 12, takže sa lopatky 64 otáčajú tesne pod vstupom 41. Na kotúči 62 môžu byť usporiadané tri, štyri alebo viac lopatiek 64 ventilátora.

Taktiež na hriadeľ 22 a na spodný povrch kotúča 62 je pripevnená množina kovových lopatiek 66, napríklad množina štyroch kovových lopatiek. Každá lopatka 66 môže vybiehať radiálne z hriadeľa 22 a môže mať okrajové časti zahnuté alebo zakrivené dopredu, to znamená v smere otáčania rotačného cyklónového ventilátora. Lopatky 66 sú rovnomerne vzájomne odsadené okolo hriadeľa 22. Namiesto radiálneho usporiadania lopatiek 66 na hriadeli 22, lopatky 66 môžu byť výhodne usporiadané tangenciálne na hriadeli 22 tak, že vybiehajú dopredu v smere otáčania cyklónového ventilátora. Taktiež aj v tomto usporiadaní každá lopatka 66 má okrajovú časť zahnutú alebo zakrivenú dopredu. Keď sa pri prevádzke zariadenia 10 cyklónový ventilátor otáča, lopatky 66 uvádzajú plyn v splynovacej nádobe do vírivého pohybu, ako je opísané.

Každá z lopatiek 66 má štvorcovú alebo obdĺžnikovú hornú časť 66' a zužujúcu sa trojuholníkovú spodnú časť 66.

Kovový kotúč 62, lopatky 64 ventilátora a lopatky 66 sa môžu vyrobiť z nehrdzavejúcej ocele, môžu byť vzájomne zvarené a môžu byť privarené na hriadeľ 22.

Splynovacia nádoba 12 je pripevnená vnútri spaľovacej komory 70. Táto spaľovacia komora má vrchnú časť 72, spodnú časť 74 a bočnú stenu 76 vyrobenú z ocele a vybavenú hrubou izolačnou výmurovkou, napríklad výmurovkou zo žiaruvzdorných tehiel, šamotu alebo keramických vlákien. Okolo bočnej steny 76 komory 70 sú v určitých rozstupoch pripevnené plynové horáky 78. Tieto horáky 78 spaľujú zmes horľavého plynu a vzduchu, pričom v priebehu prevádzky zohrievajú splynovaciu nádobu na teplotu asi 900 °C alebo vyššiu. Ako horľavý plyn sa môže použiť časť plynu produkovaného splynovaním vsádzky. Ale pri začiatku splynovacieho procesu sa môže táto časť plynu nahradiť ľubovoľným vhodným horľavým plynom, napríklad propánom.

Plynové horáky 78 sú výhodne tvorené plynovými horákmi opísanými v britskej patentovej prihláške GB 9812975.2, ale môžu byť tvorené ľubovoľnými vhodnými plynovými horákmi.

Produkty spaľovania vnútri komory 70 sú výfukovým potrubím 80 odvedené do atmosféry. Plynné produkty spaľovania sú najskôr výhodne ochladené výmenou tepla v parnom alebo horúcovodnom generátore (nie je zobrazený). Znovu získané teplo sa žiaducim spôsobom použije v stanici na likvidáciu odpadu, napríklad v sušičke na odstránenie vlhkosti zo vsádzky. Po výmene tepla sú produkty spaľovania vyvedené do atmosféry.

V nasledujúcom texte sa opisuje prevádzka splynovacieho zariadenia 10.

Po začiatku prevádzky splynovacieho zariadenia 10 zo studeného stavu sa cez vstup (nie je zobrazený) do splynovacej nádoby 12 zavedie inertný plyn, napríklad dusík, potom sa vedie touto nádobou a nakoniec sa vyvedie cez potrubie 38. Taktiež sa cez utesnený dávkovač 50 vedie inertný plyn.

Kým sa v splynovacej nádobe udržiava plynná inertná atmosféra, horáky 78 sa zapália a splynovacia nádoba 12 sa zohreje na určitú teplotu. Teplota splynovacej nádoby 12 môže byť určená známymi prostriedkami, napríklad pyrometrom (nie je zobrazený). Medzitým sa elektrickým hnacím motorom 32 rotačný cyklónový ventilátor 20 uvedie do rotačného pohybu, pričom rýchlosť otáčania rotačného cyklónového ventilátora sa nastaví na 500 - 1000 otáčok/min.

Keď sa dosiahne žiaduca teplota splynovacej nádoby 12, začne sa dodávka vsádzky. Vsádzka 14, 14', ktorá prechádza cez vstup 41, sa stretáva s lopatkami 64 rýchlo rotujúceho ventilátora, potom lopatky 64 vyhodia vsádzku 14, 14’ von z ventilátora na horúci vnútorný povrch splynovacej nádoby 12. Splynovanie vsádzky na plyn s vysokou tepelnou hodnotou sa začne veľmi rýchlo, pričom sa predpokladá, že k tomu dochádza v priebehu jednej stotiny sekundy. Takýto rýchly začiatok splynovania je dôležitým faktorom, čo sa týka zamedzenia tvorby dioxínov. Zistilo sa, že pri nepretržitej dodávke vsádzky a pri nepretržitom splynovačom procese produkovaný plyn pôsobí na rotačný cykló nový ventilátor 20 ako hnacie médium, takže udržiava tento ventilátor v otáčaní. V dôsledku toho dodávka elektrickej energie do hnacieho motora 32 môže byť prerušená. Okrem toho hnací motor 32 sa môže potom použiť ako generátor na výrobu elektrickej energie použiteľnej v stanici na likvidáciu odpadov. Pri pokračovaní splynovacieho procesu môže byť dodávka inertného plynu prerušená a produkovaný plyn s vysokou tepelnou hodnotou môže byť vyvedený zo splynovacej nádoby 12 cez potrubie na ďalšie spracovanie, zbieranie a použitie.

V priebehu splynovania produkovaný plyn môže byť kontaminovaný časticami. Ale, ako je uvedené, lopatky 66 uvádzajú produkovaný plyn do vírivého pohybu. V dôsledku toho časticový podiel je vymrštený proti vnútornému povrchu splynovacej nádoby 12. V prípade, že sa tento časticový podiel celkom nesplynuje, potom jeho rozklad a splynovanie pokračuje v blízkosti vnútorných povrchov splynovacej nádoby 12, a nakoniec sa prevedie na popol. Vírivý pohyb produkovaného plynu úspešne odstraňuje z plynu časticové nečistoty.

Produkovaný plyn vo vhodný čas prúdi do dutého hriadeľa 22 cez spodné otvory 22' vytvorené v dutom hriadeli

22. Produkovaný plyn ďalej postupuje hriadeľom 22 hore a vystupuje do homej oblasti potrubia 24 cez otvory 22 vytvorené v hriadeli 22.

Väčšina produkovaného plynu opúšťa potrubie 24 cez potrubie 38, ale časť plynu prúdi potrubím 24 dole, naspäť do splynovacej nádoby 12, do ktorej je vťahovaná odstredivou silou rotačného pohybu lopatiek 64 ventilátora, pričom vtiahnutý plyn napomáha prúdeniu privádzanej vsádzky k horúcemu vnútornému povrchu splynovacej nádoby 12.

Z potrubia 38 sa produkovaný plyn vedie do práčky plynu, v ktorej sa plyn veľmi rýchlo ochladí prechodom cez vodnú alebo olejovú sprchu. Chladenie v takejto práčke vzduchu necháva plyn v značne čistom stave, a môže zabezpečiť, aby sa prevodu jeho zložiek na nečistoty, napríklad dioxíny, zabránilo. Výsledný plyn horí veľmi čisto a produkty spaľovania tohto plynu môžu spôsobiť minimálne problémy so znečisťovaním životného prostredia, keď sú voľne vypúšťané do atmosféry.

Produkovaný plyn sa môže v malom množstve priviesť do horákov 78. Hlavná časť produkovaného plynu je prevedená na tepelnú alebo elektrickú energiu.

Ako neobmedzujúci príklad je možné uviesť, že zariadenie 10 môže mať rotačný cyklónový ventilátor 20 s priemerom 3,6 m a splynovacia nádoba 12 môže spotrebovať asi 1,5 tony suchého komunálneho pevného odpadu za hodinu. Takéto zariadenie môže začať produkciu plynu asi 1 hodinu po začiatku prevádzky zo studeného stavu. Vo výnimočnom prípade produkcia plynu môže byť zastavená asi za 25 sekúnd prerušením dodávky vsádzky.

Účinnosť prevodu vsádzky 14, 14' na plyn je rádovo 90 až 95 %.

Plyn produkovaný za jednu hodinu môže v závislosti od povahy vsádzky 14, 14' poskytnúť výkon asi 2,5 až 14 MW. V prípade, že tento plyn sa spotrebuje v turbogenerátore na výrobu elektrickej energie, potom špičková konverzná účinnosť je 42 %. V praxi to znamená, že v závislosti od kvality vsádzky sa môže z jednej tony suchej vsádzky generovať elektrický výkon 0,7 až 4,5 MW.

V prípade, že plyn získaný zo zariadenia 10 sa použije jednak na zohrievame (napríklad zohrievanie tepelných radiátorov) a jednak na výrobu elektriny, potom je možné z plynu získať 30 % elektrickej energie a 50 % tepelnej energie. Predpokladá sa, že energetické straty predstavujú 20 %.

Nasledujúca tabuľka zahŕňa rozbor plynu produkova ného splynovacim zariadením z obr. 1, pričom z tejto tabuľky je zrejmé, že produkovaný plyn zahŕňa nepatrné koncentrácie chlórovaných znečisťujúcich látok.

Tabuľka i

celkové chlórované zlúčeniny	ND
(s výnimkou freónov)
zloženie:
Dichlórmetán	<1
1,1,1-Trichlóretán	<1
Trichlóretylén	<1
Tetrachlóretylén	<1
1,1 -Dichlóretán	<1
cis-1,2-Dichlóretylén	<1
Vinylchlorid	<1
1,1 -Dichlóretylén	<1
ti-ans-l ,2-Dichlóretylén	<1
Chloroform	<1
1,2-Dichlóretán	<1
1,1,2-Trichlóretán	<1
Chlorobenzén	<1
Chloroetán	<1
celkové fluorované zlúčeniny	ND
celkové organické zlúčeniny síry	ND

Na rozdiel od plynu produkovaného v splynovačom zariadení 10, skládkový plyn je oveľa viac kontaminovaný, ako je to zrejmé z nasledujúcej tabuľky. V tabuľke sú uvedené rozbory troch rozdielnych vzoriek skládkových plynov zo skládky Distington, Cumberland, England.

Tabuľka 2

Zlúčeniny	Vzorka 1	1 Vzorka 2 Vzorka 3
celkové chlórované zlúčeniny	2715	2772	2571
(s výnimkou freónov)
zloženie:
Dichlórmetán	146	144	120
1,1,1-Trichlóretán	31	31	26
Trichlóretylén	370	380	355
Tetrachlóretylén	1030	1060	1030
1.1 -Dichlóretán	22	23	19
cis-1,2-Dichlóretylén	668	671	603
Vinylchlorid	310	320	290
1,1-Dichlóretylén	11	12	10
trans-1,2-Dichlóretylén	22	21	19
Chloroform	6	7	6
1,2-Dichlóretán	69	70	62
1,1,2-Trichlóretán	4	4	4
Chlórbenzén	18	20	19
Dichlórbenzén	2	3	3
Chlóretán	6	6	5
celkové fluorované zlúčeniny	64	62	54
celkové organické
zlúčeniny síry	46	46	41
celkové chlórované
zlúčeniny ako Cl	2130	2180	2030
celkové fluorované
zlúčeniny ako F	19	19	17

V predchádzajúcich štyroch rozboroch sú koncentrácie uvedené v mg/m³, pričom skratka „ND“ znamená, že žiadna koncentrácia sa nezistila.

Plyn produkovaný opísaným zariadením 10 obsahuje ako majoritné zložky rôzne uhľovodíky, vodík, oxid uhoľnatý a oxid uhličitý. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hlavné zložky a ich tepelné hodnoty dvoch vzoriek plynov získaných použitím uvedeného zariadenia.

Tabuľka 3

Zloženie	Vzorka 1	. Vzorka 2
Metán (%)	23,9	54,2
Oxid uhličitý (%)	12,9	2,9
Dusík (%)	1,5	2,0
Kyslík (%)	<0,1	0,3
Vodík (%)	16,7	17,7
Etylén (%)	8,8	11,7
Etán (%)	1,5	3,1
Propán (%)	1,8	2,6
Acetylén (%)	0,34	0,10
Oxid uhoľnatý (%)	32,6	5,4
Tepelná hodnota (MJ/m3 pri 15 °C a
101,325 kPa)
hrubá hodnota	23,1	34,8
čistá hodnota	21,3	31,6

Vzorka 1 sa tvorila plynom produkovaným splynovaním komunálneho pevného odpadu. Vzorka 2 sa tvorila plynom produkovaným splynovaním zmesi olejov, z ktorých 50 % tvorili motorové mazadlá. Ak sa zoberie do úvahy skutočnosť, že vsádzky sú zložené z voľného odpadového materiálu, pri ktorom stúpajúcou mierou rastie problém s jeho likvidáciou, potom čistý produkovaný plyn s vysokou tepelnou hodnotou je vysoko užitočný. Tepelné hodnoty sú vypočítané zo zložiek plynu a je ich možné porovnať s tepelnou hodnotou zemného plynu, ktorá predstavuje asi 38 MJ/m³.

V nasledujúcom texte sú odkazy na obr. 2 až 7, na ktorých je zobrazené druhé vyhotovenie vynálezu, to znamená splynovacieho zariadenia 100 zahŕňajúceho splynovaciu nádobu 112, napríklad splynovaciu nádobu 112 z nehrdzavejúcej ocele. Rovnako ako je tomu v prvom vyhotovení splynovacieho zariadenia 10, vsádzka 14,14'je pyrolyticky prevedená na plyn s vysokou tepelnou hodnotou a popol v neoxidačnej atmosfére vnútri nádoby 112.

Splynovacia nádoba 112 má valcovitú bočnú stenu 112', nahor vyklenutú vrchnú stenu 112 a nahor vyklenutú spodnú stenu 112', pričom spodné konce bočnej steny 112' a spodnej steny 112’ sú spojené do prstencovitého žľabu 116. Tento žľab 116 zbiera popol produkovaný splynovaním vsádzky 14, 14', pričom popol zo žľabu 116 sa vyberá cez potrubie 117 činnosťou rotačného posúvača 118.

Uhlíkový popol potom, ako sa z miesta pod rotačným posúvacom 118 vybral pomocou skrutkového dopravníka (nie je zobrazený), ktorý jc celkom tlakovo utesnený, môže sa spracovať jedným z dvoch spôsobov.

Pri prvom spôsobe je popol zavedený do aktivačnej komory a po jeho aktivácii sa vyberie z aktivačnej komory a ďalej vedie cez ďalší skrutkový dopravník a dva blokovacie ventily, ktoré zamedzujú uvoľneniu plynu alebo preniknutiu vzduchu.

Pri druhom spôsobe sa popol zohreje na vysokú teplotu a nechá sa reagovať s vysokoteplotnou parou, ktorá úplne reaguje s uhlíkom, pričom sa produkuje ďalší prúd vodíka a oxidu uhličitého. Zvyšný inertný popol sa potom odvedie rovnakým spôsobom, ako je spôsob odvedenia aktivovaného uhlíkového popola.

K vrchnej stene 112 splynovacej nádoby 112 je privarené horné duté potrubie 119 a k spodnej stene 112' splynovacej nádoby 112 je privarené dolné duté potrubie 121, pričom horné duté potrubie 119 a dolné duté potrubie 121 sú vzájomne súosové, taktiež aj súosové so splynovacou nádobou 112. Vsádza 14 a 14’ je zavedená do splynovacej nádoby 112 cez potrubie 142 pripevnené na vrchnej stene 112 splynovacej nádoby 112, pričom potrubie 142 je odsadené od vertikálnej osi splynovacej nádoby 112, ale je usporiadané v tesnej blízkosti tejto vertikálnej osi.

Splynovacia nádoba 112 má rotačný cyklónový ventilátor pripevnený na dutom hriadeli 122 nesenom s cieľom otáčania okolo vlastnej osi vnútri horného dutého potrubia 119 a dolného dutého potrubia 121. V nasledujúcom texte sú odkazy najmä na obr. 3, 4 a 7. Na horný koniec hriadeľa 122 je privarená vonkajšia prstencovitá príruba 200, ku ktorej je skrutkami 204 pripevnený horný montážny hriadeľ 202 s prírubou 203. Medzi prstencovitú prírubu 200 a prírubu 203 hriadeľa 202 je vložený kotúč 206 z keramického izolantu na prerušenie vedenia tepla.

V nasledujúcom texte sú odkazy na obr. 3, 5 a 6. Na dolný koniec hriadeľa 122 je privarená vonkajšia prstencovitá príruba 208, ku ktorej jc skrutkami 212 pripevnený spodný montážny hriadeľ 210 s prírubou 211, pričom medzi prstencovitou prírubou 208 a prírubou 211 hriadeľa 210 je vložený kotúč 214 z keramického izolantu znova na prerušenie vedenia tepla.

Horné duté potrubie 119 je prikryté krytom 216 s príslušným keramickým izolačným prstencom 219 vloženým medzi horný koniec horného dutého potrubia 119 a dolný koniec krytu 216 na prerušenie vedenia tepla. Taktiež aj dolné duté potrubie 121 je prikryté krytom 218 s príslušným keramickým izolačným prstencom 219' na prerušenie vedenia tepla. Na horné duté potrubie 119 je pripevnená tesniaca zostava 220 valčekového ložiska. Tiež k dolnému dutému potrubiu 121 je pripevnená tesniaca zostava 222 valčekového ložiska, ktorá je podopretá podperou 223 axiálneho ložiska na nesenie rotačného cyklónového ventilátora 120. Tesniaca zostava 220 valčekového ložiska a tesniaca zostava 222 valčekového ložiska taktiež nesie montážny hriadeľ 202 pripadne montážny hriadeľ 210 s cieľom jeho otáčania, kým tesniaca zostava 220 valčekového ložiska umožňuje pozdĺžne roztiahnutie a stiahnutie dutého hriadeľa 122 v priebehu tepelných cyklov splynovacieho zariadenia 100, ako je to zobrazené prerušovanou líniou 223 na obr. 7.

Tesniace zostavy valčekového ložiska nesú rotačný cyklónový ventilátor 120 tak, že cyklónový ventilátor 120 je utesnený proti plynu a vzduchu. Tesniace zostavy valčekového ložiska sú výhodne chladené vhodnou tekutinou.

Dolný montážny hriadeľ 210 je spojený s elektrickým hnacím motorom 212, napr. v tomto vyhotovení s elektrickým hnacím motorom s nominálnym výkonom 5,5 kW, na otáčanie cyklónového ventilátora 120.

V stene dutého hriadeľa 122 je vytvorený rad piatich vertikálne vyrovnaných priechodných otvorov 124, pričom otvory 124 sú usporiadané v dolnej časti hriadeľa 122 vnútri splynovacej nádoby 112. V stene dutého hriadeľa 122 je taktiež vytvorený rad piatich vertikálne vyrovnaných priechodných otvorov 126, pričom otvory 126 sú usporiadané vnútri hornej časti horného dutého potrubia 119.

Potrubie 128 usporiadané na bočnej stene horného dutého potrubia 119 sa použije na odoberanie produkovaného plynu zo splynovacej nádoby 112, pričom produkovaný plyn prúdi cez otvory 124 dovnútra dutého hriadeľa 122, vnútrom dutého hriadeľa 122 a cez otvory 126 dovnútra horného dutého potrubia 119. Horná časť horného dutého potrubia 119 je utesnená proti splynovacej nádobe 112 prstencovitým plynovým reštriktorom 129.

Vsádzka 14, 14' je bez prítomnosti vzduchu privedená do splynovacej nádoby 120 dávkovacím zariadením (nie je zobrazené), ktoré je opísané v rámci opisu prvého vyhotovenia splynovacieho zariadenia a zobrazené na obr. 1.

V nasledujúcom texte sú odkazy na obr. 2 a 3. Cyklónový ventilátor 120 zahŕňa uzatvorený kužeľovitý prstenec 162 pripevnený na hriadeľ 122 v blízkosti vrchnej časti splynovacej nádoby 112, pričom k šikmým vrchným povrchom sú pripevnené štyri (v tomto vyhotovení) dosky 163 (zobrazené len dve), ktoré sú vzájomne odsadené o rovnakú vzdialenosť, pričom tieto dosky 163 vybiehajú tak z uvedených šikmých vrchných povrchov nahor, ako i z miesta blízkeho k hriadeľu 122 radiálne k základni kužeľovitého prstenca 162.

Z okraja kužeľovitého prstenca 162 vybieha vertikálne dole dvadsaťštyri (v tomto vyhotovení) rovinných ventilátorových lopatiek 164, ktoré sú nepatrne vychýlené z radiálneho smeru, v dôsledku čoho vybiehajú v smere pohybu cyklónového ventilátora 120.

Ventilátorové lopatky 164 môžu byť tiež v horizontálnej šírke nepatrne zakrivené v radiálnom smere.

Vertikálna orientácia ventilátorových lopatiek 164 zavesených na kužeľovitom prstenci 162 je udržiavaná tým, že ventilátorové lopatky 164 sú podopreté dvojicou vertikálne odsadených nosných hviezdic 136, pričom každé rameno nosnej hviezdice 136 je na jednom konci pripevnené na hriadeľ 122 a na druhom konci na príslušnú ventilátorovú lopatku.

Na zaoblený roh splynovacej nádoby 112 v spojení nahor vyklenutej vrchnej steny 112 a bočnej steny 112' splynovacej nádoby 112 priľahlému k vonkajšiemu okraju dosiek 163 je privarená krycia ochranná trubica 165 s prierezom v tvare lichobežníka.

Splynovacia nádoba 112 je pripevnená vnútri spaľovacej komory 170 s plynovými horákmi (nie sú zobrazené), pričom spaľovacia komora 170 je zostavená z materiálov rovnakých ako materiály použité na zostavenie spaľovacej komory 70 v prvom vyhotovení splynovacieho zariadenia z obr. 1, ale konštrukcia spaľovacej komory 170 je prispôsobená tvaru splynovacej komory 112 odlišnému od tvaru splynovacej komory 12.

Produkty spaľovania vnútri komory 70 sú vypúšťané do atmosféry výfukovým potrubím (nie je zobrazené). Plynné produkty spaľovania sú najskôr výhodne ochladené výmenou tepla v parnom alebo horúcovodnom generátore (nie je zobrazený). Teplo, ktoré sa znova získa je výhodne použité v stanici na likvidáciu odpadu, napríklad v sušičke na vybranie vlhkosti zo vsádzky. Po výmene tepla sú spaľovacie produkty vyvedené do atmosféry.

Prevádzka splynovacieho zariadenia 100 je rovnaká ako už skôr opísaná prevádzka splynovacieho zariadenia 10 z obr. 1.

Po uvedení splynovacieho zariadenia 100 zo studeného stavu do prevádzky je cez vstup (nie je zobrazený) do splynovacej nádoby zavedený inertný plyn, napríklad dusík.

Zatiaľ čo sa inertný plyn udržiava v splynovacej nádobe 112, splynovacia nádoba 112 sa zohreje na určitú teplotu, potom sa cyklónový ventilátor 20 elektrickým hnacím motorom 212 uvedie do pohybu, pričom sa otáčky cyklónového ventilátora 20 nastavia na 500 až 1000 otáčok/min.

Keď splynovacia nádoba 112 dosiahne žiaducu teplotu, začne sa dodávky vsádzky. Vsádzka 14, 14', ktorá prechádza cez vstupné potrubie 142, sa stretáva s rýchlo sa otáčajúcimi doskami 163, ktorc vrhajú vsádzku proti horúcemu vnútornému povrchu nádoby 112, pričom krycia ochranná trubica 165 kryje splynovaciu nádobu 112 v mieste začiatočného dopadu vhodenej vsádzky na vnútorný povrch splynovacej nádoby 112, a tým chráni splynovaciu nádobu 112 pred predčasným opotrebením. Ako je už uvedené, po kontakte vsádzky 14, 14' s horúcim vnútorným povrchom splynovacej nádoby 112 sa rýchlo začne splynovanie vsádzky 14, 14' na plyn s vysokou tepelnou hodnotou. Pri pokračovaní dodávky vsádzky 14, 14' do splynovacej nádoby 112 a splynovanie vsádzky 14, 14' produkovaný plyn poháňa cyklónový ventilátor 120, čím sa cyklónový ventilátor udržiava v otáčaní, v dôsledku čoho môže byť prerušená dodávka elektrickej energie do hnacieho elektrického motora 212, ktorý sa potom môže použiť ako generátor elektrickej energie použitej v stanici na likvidáciu odpadu. V priebehu pokračujúceho splynovania môže byť prerušená dodávka inertného plynu a produkovaný plyn s vysokou tepelnou hodnotou môže byť vyvedený zo splynovacej nádoby 112 na jeho ďalšie spracovanie, zbieranie a použitie.

Lopatky 164 uvádzajú produkovaný plyn do vírivého pohybu v objeme splynovacej nádoby 112 a udržiavajú tento vírivý pohyb, pričom podiel častíc v produkovanom plyne je vrhaný von proti vnútornému povrchu splynovacej nádoby 112. V prípade, že sa tento podiel častíc celkom nesplynuje, jeho rozklad a splynovanie pokračuje v blízkosti vnútorného povrchu splynovacej nádoby 112, potom sa nesplynený podiel nakoniec prevedie na popol. Vírivý pohyb produkovaného plynu úspešne zbavuje plyn časticových nečistôt, pretože produkovaný plyn vo vhodnom okamihu prúdi cez spodné otvory 124 do dutého hriadeľa 122 v strede splynovacej nádoby, čím sa oddelí od častíc, ktoré sú vrhané na bočnú stenu 112' splynovacej nádoby 112. Produkovaný plyn ďalej stúpa hore hriadeľom 22 a cez otvory 126 v hriadeli 122 prúdi do hornej oblasti potrubia 119.

Väčšina plynu opúšťa potrubie 119 cez potrubie 128, ale časť plynu prúdi potrubím 119 naspäť dole do splynovacej nádoby, do ktorej je vťahovaná odstredivým účinkom dosiek 163, pričom vtiahnutý plyn napomáha prúdeniu privedenej vsádzky k horúcim vnútorným povrchom nádoby 112.

Ako je opísané skôr, produkovaný plyn z potrubia 128 sa vedie do práčky plynu, v ktorej sa produkovaný plyn veľmi rýchlo ochladí jeho prechodom cez sprchu chladiacej vody alebo chladiaceho oleja. Chladením produkovaného plynu v uvedenej práčke plynu sa produkovaný plyn na výstupe práčky plynu nachádza v značne čistom stave, pretože tento spôsob chladenia zamedzuje prevedeniu zložiek produkovaného plynu na nečistoty, napríklad dioxíny. Výsledný plyn horí veľmi čisto a produkty vzniknuté spaľovaním tohto plynu spôsobujú pri vypúšťaní do atmosféry minimálne problémy so znečistením životného prostredia.

Produkovaný plyn sa môže v malej miere použiť pre horáky (nie sú zobrazené). Hlavná časť produkcie plynu je prevedená na teplo alebo elektrickú energiu.

Predpokladá sa, že v typickej stanici na likvidáciu komunálneho odpadu môže pracovať deväť splynovacich zariadení 10 alebo 110 v paralelnom zapojení. Výstupný výkon takejto stanice sa očakáva rádovo 30 MW elektrickej energie a 50 až 60 MW tepelnej energie.

Plyn produkovaný z komunálneho pevného odpadu obsahuje škodlivé halogénované zlúčeniny, tak ako je to požadované, v malom množstve. Typická chromatografická analýza ukázala, že množstvo týchto zlúčenín je zanedbateľné.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Splynovacie zariadenie (10), vyznačujúce sa tým, že zahŕňa spaľovaciu komoru (70), v ktorej je pripevnená splynovacia nádoba (12), ktorá má vstup (41) na vsádzku (14, 14'), ktorá sa má splynovať, a výstup (24, 38) na vyvedenie produkovaného plynu, pričom vstup (41) zahŕňa vzduchoizolačný a tesniaci prostriedok na zamedzenie prúdenia vzduchu do splynovacej nádoby (12) spolu so vsádzkou (14, 14'), pričom vo vrchnej časti (12') splynovacej nádoby (12) je rotačný cyklónový ventilátor (20) na rozptýlenie privádzanej vsádzky (14, 14') na uvedenie do kontaktu so zohriatou vnútornou stenou splynovacej nádoby (12) a uvedenie produkovaného plynu do vírivého pohybu na odstránenie časticového podielu z produkovaného plynu pred jeho vyvedením z výstupu (24,38).
2. Splynovacie zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že spaľovacia komora (70) je tvorená plynovou pecou.
3. Splynovacie zariadenie podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúce sa tým, že vstup (41) je vybavený vrchným vekom (26) splynovacej nádoby (12) a rotačný cyklónový ventilátor (20) je pod vrchným vekom a v blízkosti vrchného veka (26).
4. Splynovacie zariadenie podľa nároku 3, vyznačujúce sa tým, že rotačný cyklónový ventilátor (20) zahŕňa vrchný kotúč (62) odsadený od vrchného veka (26), pričom na vrchnom povrchu vrchného kotúča (62) sú pripevnené lopatky (64) ventilátora na rozptýlenie privádzanej vsádzky (14, 14') proti zohriatej vnútornej stene vo vrchnej časti splynovacej nádoby (12), pričom vrchný kotúč (62) je pripevnený k stredovému axiálnemu hriadeľu (22).
5. Splynovacie zariadenie podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že rotačný cyklónový ventilátor (20) ďalej zahŕňa množinu cyklónových lopatiek (66) pripevnených na spodnú stranu vrchného kotúča (62) a na stredový axiálny hriadeľ (22).
6. Splynovacie zariadenie podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým, že rotačný cyklónový ventilátor (20) je tvorený rotačným cyklónovým ventilátorom (120), ktorý zahŕňa kužeľovitý prstenec (162) pripevnený na rotačný hriadeľ (122), pričom na vrchné šikmé povrchy kužeľovitého prstenca (162) je pripevnená množina dosiek (163), z ktorých každá doska (163) vybieha radiálne z miesta blízkeho rotačnému hriadeľu (122) k základni kužeľovitého prstenca (162) a z vrchných šikmých povrchov smerom hore, pričom na kužeľovitom prstenci (162) je zavesená množina lopatiek (164) vybiehajúcich z okraja kužeľovitého prstenca (122) smerom dole a priľahlých k bočnej stene (112') splynovacej nádoby (112).
7. Splynovacie zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že zahŕňa jednu alebo viac nosných hviezdic (136) na pripevnenie lopatiek (164) k rotačnému hriadeľu (122).
8. Splynovacie zariadenie podľa nároku 6 alebo 7, vyznačujúce sa tým, že zahŕňa prstencovitú kryciu dosku (165) pripevnenú na splynovaciu nádobu (112) v mieste priľahlom k vonkajšiemu okraju dosiek (163) .
9. Splynovacie zariadenie podľa niektorého z nárokov laž 8, vyznačujúce sa tým, že splynovacia nádoba (112) má dovnútra vyklenutú spodnú stenu (112’), ktorá je spojená s bočnou stenou (112') splynovacej nádoby (112) na vytvorenie prstencovitého žľabu (116).
10. Zariadenie podľa nároku 5 alebo 6, vyznačujúce sa tým, že každá z lopatiek (66) je v mieste radiálne najvzdialenejšom od rotačného hriadeľa (122) zahnutá, zakrivená alebo zošikmená do smeru otáčania rotačného cyklónového ventilátora (20).
11. Splynovacie zariadenie podľa nároku 5, 6 alebo 10, vyznačujúce sa tým, že každá z lopatiek (66) je tangenciálne usporiadaná na rotačnom hriadeli (122) tak, že vybieha dopredu v smere otáčania rotačného cyklónového ventilátora (20).
12. Splynovacie zariadenie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že splynovacia nádoba má hore vybiehajúce po7 trubie (24) uzatvorené na hornom konci plynotesným ložiskom (30), pričom rotačný cyklónový ventilátor (20) je pripevnený na hriadeli (22, 122), ktorý vybieha hore pozdĺž potrubia (24).
13. Splynovacie zariadenie podľa nároku 12, v y značujúce sa tým, že hriadeľ (22) má na dolnom konci puzdro (34), ktoré voľne objíma strediaci kolík pripevnený axiálne v splynovacej nádobe (12).
14. Splynovacie zariadenie podľa niektorého z nárokov 12 až 13, vyznačujúce sa tým, že hriadeľ (22) je dutý na vedenie produkovaného plynu zbaveného častíc k výstupu (24, 38) a má otvory (22', 22) priľahlé k dolnému a hornému koncu.
15. Splynovacie zariadenie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že splynovacia nádoba (12) má na dolnom konci vzduchotesné potrubie (16) na vyvedenie popola zo splynovacej nádoby (12) a zamedzenie prístupu vzduchu do splynovacej nádoby (12).
16. Splynovacie zariadenie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že vzduchoizolačný a tesniaci prostriedok na zamedzenie prúdenia vzduchu do splynovacej nádoby (12) spolu so vsádzkou (14, 14') je tvorený tesniacim dávkovačom (50) na privedenie vsádzky (14, 14') bez prítomnosti vzduchu na vstup (41).
17. Splynovacie zariadenie podľa nároku 16, vyznačujúce sa tým, že tesniaci dávkovač (50) zahŕňa komoru (52), ktorá má vstup (54), pričom tesniaci dávkovač (50) ďalej zahŕňa tesniaci prostriedok (56) zahŕňajúci valce (58) majúce pružné plášte vymedzujúce pružnú styčnú líniu na prechod častíc pevnej vsádzky (14), bez prechodu vzduchu, pričom tesniaci dávkovač (50) ďalej zahŕňa dopravník (60) na dopravenie vsádzky (14) na vstup (41).
18. Splynovacie zariadenie podľa nároku 15 alebo 16, vyznačujúce sa tým, že dávkovač (50) ďalej zahŕňa potrubie (44) na vedenie kvapalnej vsádzky (14’) na vstup (41).
19. Splynovacie zariadenie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že výstup (38) je spojený s olejovou alebo vodnou práčkou plynu/chladičom.
20. Spôsob splynovania pevného alebo kvapalného organického materiálu na produkovanie plynu s vysokou tepelnou hodnotou, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa stupeň spočívajúci v zohriatí splynovacej nádoby (12) na zvýšenú teplotu a odstránenie vzduchu zo splynovacej nádoby, stupeň spočívajúci v privedení vsádzky (14, 14') bez vzduchu do hornej časti splynovacej nádoby a v rozptýlení vsádzky do bezprostredného kontaktu so zohriatou bočnou stenou splynovacej nádoby (12) v hornej časti splynovacej nádoby (12) na rozklad vsádzky (14, 14') na plyn a popol, stupeň spočívajúci v uvedení produkovaného plynu do vírivého pohybu vnútri splynovacej nádoby (12) a stupeň spočívajúci vo vedení produkovaného plynu bez častíc pozdĺž stredovej osi cez splynovaciu nádobu (12) na výstup (24, 38).
21. Spôsob podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že začaties splynovania vsádzky (14, 14') je uskutočnené v priebehu 1/100 sekundy po zavedení vsádzky do splynovacej nádoby (12).
22. Spôsob podľa nároku 20 alebo 21, vyznačujúci sa tým, že nádoba (12) je zohriata na teplotu 900 °C alebo vyššiu.
23. Plyn produkovaný spôsobom podľa niektorého z nárokov 20 až 22, vyznačujúci sa tým, že