SK283938B6 - Spôsob výroby spojovacieho materiálu s bodcami, spojovací materiál a absorpčný výrobok - Google Patents

Abstract

Spôsob výroby spojovacieho materiálu s bodcami (22, 22', 22'') obsahuje kroky, v ktorých sa zahrieva tepelne citlivý materiál aspoň na teplotu tavenia, ukladajú sa oddelené množstvá tohto tepelne citlivého materiálu na dopravovaný podklad (24, 24', 24'') a naťahujú sa oddelené množstvá tepelne citlivého materiálu v smere s vektorovou zložkou rovnobežnou s rovinou podkladu (24, 24', 24''). Natiahnutý tepelne citlivý materiál pritom vytvára bodce s nožičkami (28, 28', 28''), z ktorých každá má vzdialený koniec a spojovacie prostriedky (30, 30', 30''). Azimutálny uzol (A) sa nožičkám udeľuje naklonením bodcov v rozsahu 20 stupňov až 160 stupňov vzhľadom na strojový smer opracovania podkladu (24, 24', 24''). Spojovací materiál na spojenie s prijímacím povrchom (153) obsahuje podklad (24, 24', 24'') a množstvo bodcov (22, 22', 22''), pričom každý bodec má nožičku (28, 28', 28'') pri základni spojenú s podkladom. Nožička má vodiaci uhol (betaL, betaL') a vlečný uhol (betaT, betaT'), kde vodiaci uhol je odlišný od vlečného uhla a nožička je orientovaná rozdielne od kolmice na rovinu podkladu (24, 24', 24''), pričom sú orientované v azimutálnom uhle (A) od 20 stupňov do 160 stupňov vzhľadom na strojový smer podkladu. Každý bodec má ďalej spojovacie prostriedky (30, 30', 30'') pripojené k príslušnej nožičke, a ktoré sú bočne vyčnievajúce z obvodu nožičky (28', 28', 28''). Absorpčný výrobok obsahujúci hornú vrstvu (112), vedľajšiu vrstvu (116) spojenú s hornou vrstvou, absorpčné jadro (118) umiestnené medzi hornou vrstvou a bočnou vrstvou a spojovací systém (20, 20', 20'') obsahujúci spojovací materiál.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby spojovacieho materiálu s bodcami, spojovacieho materiálu na spojenie s prijímacím povrchom, ako aj absorpčného výrobku, obsahujúceho spojovací materiál. V predvýznakovej časti nezávislého nároku 1 je uvedený spôsob podľa EP-A-0 381 087, ktorý je tiež najrelevantnejší doterajší spôsob vzhľadom na nezávislý nárok 17.

Doterajší stav techniky

Mechanické spojovacie systémy na viacnásobné použitie sú bežne známe. Typický spojovací systém zahŕňa dva hlavné prvky - bodec pripevnený na podklad a zapadajúci do druhého doplnkového prvku prijímacieho povrchu. Výstupok bodca spojovacieho systému preniká prijímacím povrchom a zapadá alebo sa prichytí do prameňa alebo vlákna prijímacieho povrchu. Výsledné mechanické pôsobenie obidvoch častí zabraňuje vykĺznutiu spojovacieho systému z prijímacieho povrchu, pokiaľ oddeľovacie sily neprekročia medzu pevnosti v rozpojení alebo v strihu spojovacieho systému.

V súčasnosti sú mechanické spojovacie systémy na viacnásobné použitie vyrábané v podstate dvoma základnými metódami. Jedna metóda vyžaduje množstvo vlákien, z ktorých každé môže byť vytvarované do dvoch bodcov. Príklady tohto spojovacieho systému sú opísané v US patente č. 717 437, vydanom 13. 9. 1955 a ďalej v US patente č. 3 943 981, vydanom 16. 3. 1976, kde je opisované množstvo zdvíhajúcich sa slučiek. Podobné príklady sú opísané v US patentoch č. 4 216 257 vydanom 5. 8. 1980, 4 454 183 vydanom 12. 6. 1984 a 4 463 486 zo 7. 8. 1984. V týchto spisoch je pojednávané o zahrievaní koncov polymémych vlákien. Ďalšie obdobné spojovacie systémy, vyrobené prvou metódou, sú opísané v US patentoch č. 4 307 493 z

29. 12. 1981 a č.4330 907 z 25.5.1982.

Druhá metóda všeobecne využívaná na výrobu mechanického spojovacieho systému opisuje odliatie alebo vytlačenie systémov, ako je uvedené v US patentoch č. 3 147 528 z 8. 9.1964 a 3 594 863 z 27. 7. 1971. Priebežné odlievanie vstrekovaním je opísané v US patente č. 3 594 865 vydanom 27. 7. 1971.

V stave techniky sú zobrazené rôzne bodce. Napríklad uvedené príklady pojednávajú o spojovacích systémoch s nožičkami všeobecne štvorcového prierezu. US patent č. 3 708 833 vydaný 9.1.1973 opisuje bodec zošikmený od blízkeho konca k vzdialenejšiemu a kolmo vystupujúci z podkladu.

EP prihláška č. 276 970 podaná 26.1.1988 prihlasovateľom tejto prihlášky obsahuje spojovacie zariadenie s konštantným prierezom nožičky, orientovanej v uhle medzi 30 až 90° vzhľadom na základňu.

Stav techniky teda neukazuje žiadny spôsob výroby, umožňujúci spôsob výroby voľne vytvoreného bodca. Stav techniky tiež neukazuje zostavu mechanického spojovacieho systému, kde je orientovaný odchýlené od kolmice a má skosené strany. Stav techniky tiež neukazuje spôsob výroby voľne vytvorených bodcov, orientovaných v podstate naprieč strojom v smere podkladu.

Cieľom tohto vynálezu je vytvoriť voľný mechanický spojovací systém vyrábaný metódou výroby, podobnou tlači. Cieľom tohto vynálezu je tiež poskytnúť spojovací systém so šikmými bodcami, ktoré vystupujú v smere odlišnom od kolmice z pripojeného podkladu. Ďalším cieľom vynálezu je poskytnúť spojovací systém s voľnými bodca mi, orientovanými v podstate priečne na strojový smer podkladu.

Podstata vynálezu

Uvedený cieľ je možné dosiahnuť spôsobom výroby spojovacieho materiálu s bodcami, zahŕňajúcim kroky, v ktorých sa zahrieva tepelne citlivý materiál aspoň na bod tavenia, ukladajú sa oddelené množstvá tohto tepelne citlivého materiálu na dopravovaný podklad, naťahujú sa oddelené množstvá tepelne citlivého materiálu v smere s vektorovou zložkou rovnobežnou s rovinou podkladu, pričom natiahnutý tepelne citlivý materiál vytvára bodce s nožičkami, z ktorých každá má vzdialený koniec a spojovacie prostriedky, ktorého podstata spočíva v tom, že azimutálny uhol sa nožičkám udeľuje naklonením bodcov v rozsahu 20 stupňov až 160 stupňov vzhľadom na strojový smer opracovania podkladu.

Vo výhodnom riešení azimutálny uhol je v rozsahu 45 až 135 stupňov, resp. azimutálny uhol je v rozsahu 60 až 120 stupňov.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa v kroku udeľovania azimutálneho uhla nožičkám nakláňajú bodce a vychyľovanie sa uskutočňuje pri vytváraní bodcov a pred ich stuhnutím.

Výhodné je, keď v kroku vychyľovania bodcov sa aplikuje tlakový rozdiel tekutiny v smere, v ktorom je vektorová zložka kolmá na prvý smer aspoň časti týchto bodcov.

V ďalšom výhodnom uskutočnení v kroku aplikácie tlakového rozdielu tekutiny prúdi plyn cez podklad z oblasti s vysokým tlakom do oblasti s nízkym tlakom.

Výhodné je, keď tlakový rozdiel je v rozsahu od 6,9 kPa do 69 kPa a keď prúdenie plynu je laminárne.

Výhodné je tiež, keď v kroku laminámeho prúdenia plynu cez podklad plyn prúdi aspoň cez jeden zosilňovač prúdenia a keď sa používajú prvý a druhý zosilňovač, pričom výtok plynu z prvého zosilňovača sa odťahuje do nasávania druhého zosilňovača prúdenia.

Vo výhodnom uskutočnení sa v kroku vychyľovania bodcov podrobia bodce gravitačným silám a v kroku vystavenia bodcov gravitačným silám sa podklad vertikálne nakláňa pod uhlom vzhľadom na vodorovnú rovinu.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa podklad nakláňa pod uhlom najmenej 15 stupňov vzhľadom na vodorovnú rovinu, resp. pod uhlom najmenej 30 stupňov vzhľadom na vodorovnú rovinu.

Výhodné je, keď sa v kroku vychyľovania bodcov na bodce aplikuje tlakový rozdiel tekutiny a bodce sa podrobia gravitačným silám.

Vynález rieši aj spojovací materiál na spojenie s prijímacím povrchom, ktorého podstata spočíva v tom, že obsahuje podklad a množstvo bodcov, pričom každý bodec má nožičku pri základni spojenú s podkladom. Nožička má blízky koniec spojený so základňou a vystupuje von od podkladu, ďalej má nožička vodiaci uhol a vlečný uhol, kde vodiaci uhol je odlišný od vlečného uhla a nožička je orientovaná rozdielne od kolmice k rovine podkladu, pričom nožičky sú orientované v azimutálnom uhle od 20 stupňov do 160 stupňov vzhľadom na strojový smer podkladu. Každý bodec má ďalej spojovacie prostriedky pripojené k príslušnej nožičke, a ktoré sú bočné vyčnievajúce z obvodu nožičky.

Výhodné je, keď azimutálny uhol je 45 stupňov až 135 stupňov, resp. 60 stupňov až 120 stupňov.

Vynález sa týka aj absorpčného výrobku obsahujúceho hornú vrstvu, vedľajšiu vrstvu spojenú s hornou vrstvou, absorpčná jadro umiestnené medzi hornou vrstvou a bočnou vrstvou a spojovací systém obsahujúci spojovací materiál vyrobený uvedeným spôsobom alebo spojovací materiál podľa uvedeného riešenia.

Ilustratívny a výhodný, ale nie jediný spôsob použitia pre spojovací systém, vytvorený spôsobom podľa vynálezu, je v spojení s pohlcujúcim odevom, určeným na zahodenie, ako napr. detské plienkové nohavičky. Tento príklad použitia vynálezu je detailnejšie opísaný.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Zatiaľ čo opis a zodpovedajúce nároky presne ukazujú a vymedzujú vynález, je na jeho lepšie pochopenie pripojený nasledujúci opis príkladu uskutočnenia s pripojenými výkresmi, na ktorých sú zodpovedajúce prvky opísané rovnakými vzťahovými značkami a súvisiace prvky sú opísané pridaním jednej alebo viac základných symbolov alebo zväčšením čísla o 100. Obr. 1 predstavuje perspektívny pohľad na spojovací systém podľa vynálezu, kde sú spojovacie prostriedky orientované v podstate jedným smerom, obr. 2 je bočný pohľad na bodec spojovacieho systému z obr, 1, obr. 3 je bočný pohľad na bodec podľa druhého vyhotovenia so všeobecne polguľovými spojovacími prostriedkami, obr. 4 je bočný schematický pohľad na zariadenie, ktoré môže byť použité na výrobu spojovacieho systému podľa vynálezu, obr. 5 je perspektívny pohľad na spojovací systém podľa vynálezu, kde sú spojovacie prostriedky orientované v náhodných smeroch, obr. 6 je perspektívny pohľad na zahoditeľný odev, využívajúci spojovací systém podľa vynálezu, ukazujúci čiastočný rez listom a jadrom, obr. 7 je pohľad zhora na bodec s azimutálnym uhlom cca 90°, obr. 8 je pohľad spredu na jedno zariadenie, zobrazená je iba časť, ktorá môže byť použitá na výrobu spojovacieho systému podľa vynálezu s bodcami s azimutálnym uhlom, obr. 9 je pohľad na ďalšie zariadenie, ktoré je možné použiť na výrobu spojovacieho systému podľa vynálezu, s azimutálne zohnutými bodcami.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Spojovací systém 20 podľa vynálezu zahŕňa najmenej jeden bodec, výhodne potom viac bodcov spojených s podkladom 24 v dopredu určených obrazcoch, ako je uvedené na obr. 1. Bodce majú základňu 26, nožičku 28 a spojovaciu časť 30. Základne 26 bodcov 22 sa dotýkajú a sú spojené s podkladom 24 a podopierajú najbližšie konce nožičiek 28. Nožičky 28 vyčnievajú smerom od podkladu 24 a základní 26. Nožičky 28 sú ukončené na vzdialenom konci, ktorý je spojený so spojovacími časťami 30. Spojovacia časť 30 vyčnieva radiálne zo strany nožičky v jednom alebo vo viac smeroch a môže sa podobať hákovitému ozubcu. Termín „zo strany“ pri úvahe o podstate bodcov 22, ako bol použitý, je mienený ako majúci vektorovú zložku, všeobecne rovnobežnú s rovinou podkladu 24.

Z obvodu nožičky 28 bočné vyčnievajúca spojovacia časť 30 umožňuje, aby spojovacia časť bola zaistená k doplnkovému prijímaciemu povrchu (nezobrazený). Spojovacia časť 30 je spojená, výhodne styčné, so vzdialeným koncom bodca 22. Bude zrejmé, že spojovacia časť 30 môže byť pripojená na bodec 22 v mieste medzi základňou 26 a vzdialeným koncom nožičky 28.

Pole bodcov 22 môže byť vytvorené akýmkoľvek vhodným spôsobom, vrátane ďalej opísaného spôsobu poskytujúceho voľne vytvorený bodec.

Termín voľne vytvorený bodec znamená štruktúru, ktorá nie je vybratá z odlievajúcej formy alebo z pretlačovadla v pevnej forme alebo v určenom tvare. Bodce 22 sú umiestnené na nepriebežný podklad 24 v roztavenom, výhodne tekutom stave, a schladením, výhodne zmrazením, stuhnuté na požadovanú štruktúru a tvar, opísaný ďalej.

Voľne vytvorený bodec 22 je výhodne vytvorený výrobným procesom podobným procesu bežne známemu ako hĺbkotlač. Pri použití tohto procesu prechádza podklad 24 s protiľahlými lícnymi plochami medzerou 70 dvoch valcov, tlačiarenského valca 72 a protivalca 74, ako je zobrazené na obr. 4. Tlačiarenský valec 72 i protivalec 74 majú v podstate rovnobežné osi a sú udržované v dotyku s podkladom 24 pri jeho prechode medzerou 70. Jeden z valcov, v príklade to je tlačiarenský valec 72, má pole slepých dutín, t. j. s uzavretým koncom, opísaným tu ako komôrky 76, zodpovedajúcich obrazcu bodcov 22 umiestnených na podklade 24. Druhý valec, je protivalec 74, pôsobí proti tlačiarenskému valcu 72 a udržuje tak podklad 24 v správnej polohe vzhľadom na tlačiarenský valec 72 pri prechode podkladu 24 medzerou 70. Kvapalný, tepelne citlivý materiál, výhodne termoplastický, z ktorého sú vytvorené bodce 22, je dodávaný z vyhrievaného zásobníka, akým je napr. koryto alebo vaňa 80. Tepelne citlivý materiál je do komôrok 76 dodávaný pri rotácii tlačiarenského valca 72 okolo svojej osi. Komôrky 72 obsahujúce tepelne citlivý materiál ho dopravujú pokiaľ sa nedostane do styku s podkladom 24 a materiál nie je uložený na podklade 24 v požadovanom obrazci.

Ako pokračuje oddeľovanie podkladu 24 a obidvoch valcov, bodce 22 sú napínané bočnou zložkou, všeobecne vodorovnou s rovinou podkladu 24 a vytvárajú tak nožičky 28 i spojovaciu časť 30. Nakoniec je špička bodca 22 oddelená od spojovacej časti 30 oddeľovacím zariadením 78. Vzhľadom na viskoclastické vlastnosti termoplastického materiálu sa bodec 22 stiahne. Bodec 22 sa však zatiahne i vplyvom zemskej príťažlivosti a zmrštenia, ku ktorému dôjde počas ochladzovania. Bodec 22 potom schladne, výhodne je zmrazený, na pevnú štruktúru, ktorá má spojovaciu časť 30 spojenú s nožičkou 28.

Spojovací systém 20 je zaistený do doplnkového prijimacieho povrchu. Použitý termín prijímací povrch tu znamená povrch, do ktorého sa zaistí spojovacia časť 30 spojovacieho systému 20 a ktorý má príslušnú časť vybavenú tesne oddelenými otvormi, komplementárnymi k spojovacím častiam 30 a definovaným jedným alebo viac pásmi, alebo vláknami, alebo prípadne môže byť príslušný povrch schopný miestnej elastickej deformácie, ktorá zachytí spojovaciu časť 30 tak, že nemôže byť vytiahnutá. Otvory alebo miestna elastická deformácia umožňujú vniknutie spojovacej časti 30 do prijímacieho povrchu, pričom pásy (alebo nedeformovaný materiál) prijímacieho povrchu sa uložia medzi otvory (alebo zdeformované plochy) a zabraňujú vytiahnutiu alebo uvoľneniu spojovacieho systému 20 dovtedy, kým si to užívateľ nepraje alebo kým nie je prekročená rozdeľovacia alebo oddeľovacia sila spojovacieho systému 20. Rovina spojovacieho povrchu môže byť plochá alebo zakrivená.

Prijímací povrch s pásmi alebo s vláknami je komplementárny, ak otvory medzi pásmi alebo vláknami majú rozmery, umožňujúce aspoň jednej spojovacej časti preniknúť do roviny prijímacieho povrchu a ak pásy majú rozmery, umožňujúce ich zachytenie spojovacími časťami 30. Prijímací povrch, ktorý je miestne deformovaný, je komplementárny, ak aspoň jedna spojovacia časť je schopná vyvolať miestnu deformáciu v rovine prijímacieho povrchu, ktorá odoláva oddeleniu spojovacieho systému 20 z prijímacieho povrchu.

Vhodný prijímací povrch predstavujú napr. zosieťované peny, strihané textílie, netkaný textil a slučkové materiály spevnené prešitím, akým sú slučkové materiály Velcro, dodávané firmou USA of Manchester, New Hampshire. Zvlášť výhodným prijímacím povrchom je spevnený textil č. 970026 dodávaný firmou Milliken Company of Spartanburg, South Carolina.

Obr. 2 opisuje podrobnejšie časti spojovacieho systému 20. Podklad 24 spojovacieho systému 20 by mal byť dostatočne silný, aby zabránil odtrhnutiu a oddeleniu medzi jednotlivými bodcami 22 spojovacieho systému 20, mal by byť povrchom, ku ktorému sú bodce 22 schopné sa okamžite pripojiť a mal by byť pripojiteľný na výrobok, ktorý bude zaisťovaný podľa priania užívateľa. Výraz spojenie tu znamená situáciu, keď je prvý diel alebo člen upevnený alebo spojený s medziľahlým dielom alebo členom, ktorý je pripevnený alebo spojený s druhým dielom alebo členom. Spojenie medzi prvým a druhým dielom alebo členom sa predpokladá na čas životnosti výrobku. Podkladom je akýkoľvek povrch, ku ktorému je pripojený jeden alebo viac bodcov 22.

Podklad 24 by mal byť zvinuteľný tak, aby vyhovoval bežným výrobným procesom, ohybný, aby mohol byť ohnutý alebo vytvarovaný do požadovaného tvaru a mal by byť odolný proti teplu bodcov 22 v kvapalnom stave pri ich ukladaní na podklad 24 bez toho, aby sa roztavil alebo aby sa prejavili nežiaduce efekty skôr ako bodce stuhnú. Podklad 24 by mal mať tiež rôzne šírky. Vhodným materiálom 24 sú napr. strihané vlákna, netkaný textil, guma, vinyl, filmy, hlavne polyolefinické filmy a prednostne nebielený sulfátový papier. Vhodným je biely sulfátový papier s hmotnosťou 0,08 kg/m².

Základňa 26 je všeobecne rovinný diel bodca 22, ktorý je pripevnený na podklad 24 a je združený so vzdialeným koncom nožičky 28 bodca. Použitý termín základňa tu hovorí o diele bodca 22, ktorý je v priamom kontakte s podkladom 24 a podopiera nožičku 28 bodca. Nie je nutné, aby prechod medzi základňou 26 a nožičkou 28 bol viditeľný. Iba jc dôležité, aby pri používaní neprišlo k oddeleniu nožičky 28 od základne 26 a aby neprišlo k oddeleniu základne 26 od podkladu 24. Prierez základne by mal zaisťovať potrebnú celistvosť, ďalej hustotu obrazcov bodcov 22 udávajúcou spolu s dĺžkou nožičiek 28 jednotlivých bodcov 22 požadovanú oddeľovaciu alebo rozpojovaciu silu spojovacieho systému a ďalej by mal poskytovať príslušnú súdržnosť s podkladom 24. Ak sú nožičky 28 dlhšie, mala by základňa 26 mať i väčší prierez tak, aby poskytla primeranú súdržnosť s podkladom 24 i požadovanú konštrukčnú celistvosť.

Tvar odtlačku základne 26 na podklade 24 nie je rozhodujúci a môže byť zväčšený v ktoromkoľvek smere na dosiahnutie väčšej konštrukčnej celistvosti a tým aj väčšej rozpojovacej sily v danom smere. Termín odtlačok tu predstavuje dotykovú plochu základne 26 s podkladom 24. Pomer strán odtlačku by nemal byť príliš veľký, ináč sa stane bodec 22 nestabilný pri jeho vystavení silám rovnobežným s krátkou stranou odtlačku. Jc odporučený pomer strán 1,5 : : 1 a veľmi výhodný je kruhovitý odtlačok.

Opísané vyhotovenie má základňu 26 s kruhovitým odtlačkom a vhodný priemer je od 0,76 do 1,27 mm. Ak je požadovaný spojovací systém 20 s väčšou rozpojovacou alebo oddeľovacou silou v určitom smere, prierez základne 26 môže byť v tomto smere zväčšený, takže sila a konštrukčná celistvosť, vzťahujúca sa na os kolmú na tento smer, vzrastie. Táto modifikácia spevňuje bodce 22, ak sú ťahané v smere zväčšenej základne 26.

Nožička 28 je združená so základňou 26 a vystupuje smerom od základne 26 a podkladu 24. Termín nožička tu hovorí o stredovom diele bodca 22, ktorý je združený so základňou 26 i so spojovacím dielom 30. Nožička 28 zaisťuje oddialenie spojovacieho dielu 30 od podkladu 24 v smere s vektorom smerujúcim od základne von. Tento smer zväčšuje kolmú vzdialenosť od roviny podkladu 24 pri základni 26 bodca 22, ak nie je uvedené, že vektor smeruje k rovine podkladu 24.

S nožičkou 28 a základňou 26 každého bodca 22 je spojený začiatok 36. „Začiatok“ nožičky 28 je myslený bod v strede základne 26 a leží v odtlačku základne 26. Začiatok 36 je viditeľný pri bočnom pohľade na bodec 22. Bočný pohľad je ktorýkoľvek radiálny smer k nožičke 28 a základni 26, ktorý je tiež rovnobežný s rovinou podkladu 24. Pri výrobe spojovacieho systému je ďalej odporučené, aby pri určovaní začiatku 36 bol bodec 22 pozorovaný v pozdĺžnom a priečnom smere vzhľadom na smer, ktorým prechádza podklad 24 medzerou 20.

Rozpoltením priečnej vzdialenosti medzi vzdialenými hranami odtlačku základne 26 sa dostane stred základne 26. Pri delení odtlačku základne 26 sa potlačia malé nesúvislosti (ako napr. pásky alebo drsnosti vzniknuté pripojením na podklad 24). Tento bod je začiatok 36 nožičky 28.

Nožička 28 tvorí uhol o s rovinou podkladu 24. Termín „rovina podkladu“ hovorí o plochom, rovinnom povrchu podkladu 24 pri základni 26 bodca 22. Uhol o je určený nasledovne. Pri pohľade na bodec 22 z boku z jedného z dvoch bočných pohľadov sa objaví maximálny bočný výstupok 38. „Bočný výstupok“ je bočná vzdialenosť súbežná s rovinou podkladu 24 od stredu základne 26, t. j. začiatok 36 nožičky 28 k najvzdialenejšiemu bočnému vzdialenému bodu bodca 22, keď sa tento bod kolmo premietne dole k rovine podkladu 24.

Odborníkovi bude jasné, že maximálny bočný výstupok 38 je výstupok zo začiatku 36 k vonkajšiemu obvodu nožičky 28 alebo ku spojovaciemu dielu 30. Bočný pohľad na bodec 22 maximalizujúci bočný výstupok 38 je pohľad na profil bodca 22. Odborníkovi bude tiež jasné, že ak je spojovací systém 20 vyrábaný ďalej opísaným a nárokovaným spôsobom a ak je bočný výstupok 28 orientovaný pozdĺžne, potom je pohľad z profilu orientovaný priečne. Ďalej je zrejmé, že ak je maximálny bočný výstupok 38 orientovaný priečne, potom je pohľad z profilu v pozdĺžnom smere. Pohľad z perspektívy, zobrazený na obr. 2, je jeden z pohľadov na profil bodca 22. Odborníkovi je zrejmé, že existuje iný pohľad z profilu, všeobecne otočený o 180° k zobrazenému profilu (t. j. keď max. bočný výstupok je orientovaný doľava k pozorujúcemu). Každý z obidvoch pohľadov na profil je všeobecne rovnaký a vhodný na spôsob výroby a použitie, ako je opísané ďalej.

Začiatok 36 nožičky 28 je zobrazený spolu s bodcom 22 v profile. Imaginárna rezná rovina 40-40, ktorá je rovnobežná s rovinou podkladu 24, je vedená ako tangenta s obvodom bodca v bode, v ktorom má bodec 22 najväčšiu vzdialenosť po kolmici od roviny podkladu 24. To zodpovedá časti bodca 22 s najväčším elevačným uhlom. Imaginárna rezná plocha 40-40 je potom priblížená na 1/4 vzdialenosti po kolmici od podkladu 24 z bodu s najväčšou eieváciou, takže imaginárna rezná plocha 40-40 zahŕňa výstupky 22 pri pozdĺžnom zdvihu 3/4 kolmicovej vzdialenosti od roviny podkladu 24.

Imaginárna rezná rovina 40-40 je použitá na určenie troch bodov bodca 22. Prvý bod je určený miestom styku reznej roviny 40-40 s vodiacou hranou 42 bodca 22 a je na zývaný 75 % vodiaci bod 44. Termín „vodiaca hrana“ je použitý na vrchol obvodu nožičky 28, ktorý smeruje von od roviny podkladu 24. Druhý bod je posunutý o 180° cez stred bodca 22 a je v mieste, kde rezná rovina 40-40 pretína vlečnú hranu 46, tento bod je nazývaný 75 % vlečný bod 48. „Vlečná hrana“ je vrchol obvodu bodca 22, ktorý smeruje pozdĺžne smerom k podkladu 24 a je všeobecne umiestnený oproti vodiacej hrane 42. Priama čiara, spojujúca tieto dva body, leží v rovine 40-40 a je rozpoltená, takže určuje stredový bod 47 imaginárnej reznej roviny 40-40. Potom je vytvorená čiara, spojujúca stredový bod imaginárnej reznej roviny 40-40 so začiatkom 36 nožičky 28 v základni 26. Uhol alfa leží medzi touto čiarou a rovinou podkladu 24 a je to uhol alfa nožičky 28.

Inak povedané je uhol alfa, zvieraný nožičkou 28 s rovinou podkladu 24 doplnok do 90° uhla, zvieraného čiarou, spojujúcou stredový bod 47 so začiatkom 36 pri bočnom pohľade na túto čiaru.

Takže najmenší uhol, vzhľadom na podklad 24, pri pohľade v smere radiálne ku nožičke 28 a hlavne k začiatku 36, pričom tento smer je všeobecne rovnobežný s rovinou podkladu 24 a pravouhlý s kolmicou je uhol alfa nožičky 28. Je dôležité si všimnúť, že ak má bodec 22 maximálny bočný výstupok 38 orientovaný pozdĺžne a je pozorovaný v pozdĺžnom smere alebo v smere o 180° pootočenom alebo ak bodec 22 má maximálny bočný výbežok 38 orientovaný priečne a je pozorovaný v tomto priečnom smere, uhol alfa bude pri týchto pohľadoch 90°. Ale ako bolo uvedené, uhol alfa má byť meraný tam, kde sa najviac odchyľuje od kolmice a preto všeobecne je uhol alfa určený pri pozorovaní bodca z profilu, napr. na bodec orientovaný pozdĺžne to je v priečnom smere a na bodec orientovaný priečne to je v pozdĺžnom smere.

Uhol alfa nožičky 28 môže byť všeobecne kolmý na rovinu podkladu 24, alebo je výhodne ku nej orientovaný v ostrom uhle na poskytnutie zvýšenej rozpojovacej sily v určenom smere, ktorý je všeobecne rovnobežný s maximálnym bočným výbežkom 38. Uhol alfa by sa samozrejme nemal nadmerne odchyľovať od kolmice, pretože inak sa dostane spojovací systém 20 so spojovacou silou rozdielnou vo viac smeroch. Pre tu opísané uskutočnenie má nožička 28 uhol v rozpätí od cca 45° do cca 80°, výhodne potom 65°. Ak má nožička uhol menši ako cca 80°, je nožička považovaná za nie kolmo orientovanú vzhľadom na rovinu podkladu 24, bez ohľadu na postrannú orientáciu.

Imaginárna rezná rovina 40-40 a pohľad z boku môžu byť tiež použité na určenie uhlov vodiacej hrany 42 a vlečnej hrany 46 vzhľadom na rovinu podkladu 24. Na určenie týchto uhlov sú 75 % vodiaci bod 44 a 75 % vlečný bod 48 vytvorený uvedeným spôsobom. Ďalej opísaným spôsobom je vytvorený vodiaci bod 50 základne 26. Čiara je vedená základňou 26 pri pohľadu z boku a pretína sa s vodiacou hranou nožičky 28. Tento priesečník sa nazýva „vodiaci bod základne“. Ako už bolo skôr uvedené, malé nerovnomemosti nožičky 28 pri základni 24 nie sú brané do úvahy pri určovaní vodiaceho bodu základne 50. 75 % vodiaci bod je spojený priamkou s bodom vodiacej hrany 42 pri základni. Táto priamka tvorí s rovinou podkladu 24 uhol I3L, ktorý sa otvára smerom k začiatku 36 stredu nožičky 28. Uhol @L sa tiež nazýva uhol vodiacej hrany.

Vlečný bod 52 základne 26 je posunutý o 180° od vodiaceho bodu 50 základne 26 cez stred základne 26. Čiara vedená odtlačkom základne 26 pri pohľade zboku pretína vlečnú hranu 46 nožičky 28. Tento priesečník sa nazýva „vlečný bod základne“. Opäť nie sú na určenie vlečného bodu 52 základne 26 podstatné malé nerovnomemosti nožičky 28 pri základni 26, spôsobené jej pripojením na pod klad 26. Ako už bolo opísané, je 75 % vlečný bod 48 spojený s vlečným bodom 52 základne 26 priamkou. Táto priamka vytvára s podkladom 24 uhol /3T, ktorý sa otvára v smere k začiatku 36 stredu nožičky 28. Uhol /3T je tiež nazývaný ako uhol vlečnej hrany 46.

Vodiacou hranou 42 a vlečnou hranou 46 tvorené uhly /3L a βΤ určujú rovnobežnosť strán nožičky 28. Ak nie sú uhly 0L a (3T navzájom doplnkovými uhlami do 180°, t. j. ich súčet nedáva 180°, nie sú strany rovnobežné. Ak nie sú strany nožičky rovnobežné, priamky určujúce uhly /3L a 0T sa pretínajú buď nad rovinou, alebo pod rovinou podkladu 24. Ak sú uhly /3L a βΤ rozdielne a čiary určujúce tieto uhly sa pretínajú nad rovinou podkladu 24, smerujúce pozdĺžne od základne 26, bodec 22 sa zužuje od základne 26 smerom ku vzdialenejšiemu koncu a spojovaciemu členu 30. Strany nožičky 28 sú rovnobežné iba za predpokladu, ak sú uhly 0L a /ST orientované rovnakým smerom, t. j. majú rovnaký zmysel a dodatkové veľkosti sú navzájom uhly /3L a /3T.

Výhodné je, ak má nožička 28 vodiacu hranu 42, tvoriacu vodiaci uhol SL v rozpätí 45° ± 30°. Ďalej je výhodné, ak zviera vlečná hrana 46 s podkladom 24 uhol βΐ v rozpätí 65° ± 30°. Tieto uhly ÚL a βΤ spolupracujú veľmi dobre s uhlom alfa v uvedenom rozsahu, čo poskytuje zošikmenú nožičku 28 výhodne orientovanú na podklad 24 na vysokú oddeľovaciu silu bez požiadavky nadmerného materiálu bodca. Nasledujúce merania sa dajú ľahko uskutočniť s použitím goniometra model 100-00 115, dodávaným firmou Rame-Hart, Inc. of Mountain Lakes, New Jersey. Pri požiadavke na presnejšie meranie by odborník použil na určenie začiatku 36, reznej roviny 40-40, vodiaceho uhla /SL, vlečného uhla /3T, vodiaceho bodu 50 a vlečného bodu 52. 75 % vodiaceho bodu 44 a 75 % vlečného bodu 48 i uhla alfa nožičky 28 pri pohľade z boku fotografie bodca 22. Scanovací elektrónový mikroskop model 1700 dodávaný firmou Amray, Inc. of Ncw Bcdford, Massatchusetts je výhodný na tento účel. Ak to je potrebné, na určenie maximálneho bočného výstupku 38 môže byť použitých niekoľko snimkov z boku.

Nožička 28 by mala vystupovať zo základne 26 na vzdialenosť postačujúcu na oddialenie spojovacieho člena 30 od podkladu 24 so zdvihom, umožňujúcim spojovaciemu členu spoľahlivo zapadnúť do poľa prijímacieho povrchu. Relatívne dlhá nožička 28 má výhodu, že môže hlbšie preniknúť do prijímacieho povrchu a tak umožniť spojovaciemu členu 30 sa zakliesniť do väčšieho počtu polí alebo vlákien. Naopak, relatívne krátka nožička 28 poskytuje výhodu relatívne silného bodca, ale zase umožňuje menšie preniknutie do prijímacieho povrchu a je tak nepoužiteľná na prijímacie povrchy, akými sú vlna, voľne prešité materiály, ktoré majú menej husto spojené polia alebo vlákna.

Ak je prijímací povrch zo strihaného alebo z tkaného materiálu, je výhodná kratšia nožička 28 s pozdĺžnou dĺžkou od podkladu 24 k bodu alebo dielu s najvyšším zdvihom cca 0,5 mm, výhodne 0,7 mm. Pri použití prijímacieho materiálu z vysokého materiálu s meradlom viac ako 0,9 je odporučená relatívne dlhá nožička 28, ktorej pozdĺžny rozmer je viac ako 1,2 mm, výhodne okolo 2 mm. Ako s dĺžkou nožičky 28 klesá spojovacia sila, môže byť na zvýšenie spojovacej sily zvýšená hustota bodcov 22, aby sa tak vyrovnala strata pevnosti v strihu.

Ako bolo uvedené, dĺžka nožičky 28 určuje vzdialenosť medzi spojovacím členom a podkladom 24. „Vzdialenosťou“ je tu nazývaná najmenšia kolmá vzdialenosť medzi podkladom 24 a obvodom spojovacieho člena 30. Pre spojovací člen konštantnej geometrie je vzdialenosť spojovacích prostriedkov tým väčšia, čím väčšia je dĺžka nožičky 28. „Vzdialenosť“ sa rovná najmenej dvojnásobku prieme ru vlákna alebo prameňa prijímacieho povrchu, výhodne potom cca lOx väčšou ako je tento priemer. To zaisťuje dobré zachytenie spojovacieho člena 30 v prameni alebo vlákne prijímacieho povrchu. Na uskutočnenie tu opísané je „vzdialenosť“ bodca 20 od cca 0,2 mm do cca 0,8 mm.

Tvar prierezu nožičky 28 nie je podstatný. Nožička 28 tak môže mať pri platnosti uvedených parametrov, pojednávajúcich o priereze, ľubovoľný prierez. Termínom „prierez“ je mienená rovinná plocha ktorejkoľvek časti nožičky 28, meraná kolmo na nožičku 28 alebo na spojovací člen

30. Ako už bolo uvedené, nožička 28 je výhodne zúžená na zníženie prierezu v oblasti vzdialeného konca nožičky 22 a spojovací člen 30 bodca 22 je pozdĺžne i priečne aproximovaný. Toto usporiadanie poskytuje zodpovedajúce zníženie momentu zotrvačnosti nožičky 28 a spojovacieho člena 30, čo má za následok bodec 22 s takmer konštantnou silou pri oddeľovaní spojovacieho systému 20 a tým zmenšuje množstvo prebytočného materiálu pričleneného k bodcu 22.

Na udržanie požadovaného tvaru napriek širokému rozsahu veľkostí bodca 22 môže byť pre stupnicu bodcov 22 využitý všeobecne jednotný pomer prierezov. Jeden pomer všeobecne určujúci zúženie bodca 22 je pomer plochy prierezu základne 26 ku ploche prierezu bodca 22 v najvyššom mieste bodca 22. Termín „najvyššie miesto“ sa vzťahuje na miesto alebo úsek nožičky 28 alebo spojovacieho člena 30 s najväčšou kolmou vzdialenosťou od roviny podkladu 24. Typicky môže mať bodec 22 pomer prierezu základne 26 ku prierezu v najvyššom mieste v rozsahu približne od 4 : 1 do 9 : I.

Kruhovitá nožička 28 zužujúca sa od priemeru základne 26, pohybujúceho sa v rozmedzí od cca 0,76 mm do cca 1,27 mm ku priemeru najvyššieho miesta s priemerom od cca 0,41 mm do cca 0,51 mm je považovaná za veľmi vhodnú pre tu uvádzané vyhotovenie. Hlavne nožička 28 s priemerom 0,46 mm v najvyššom bode poskytuje prierez v tomto mieste cca 0,17 mm². Základňa s priemerom 1 mm má prierez cca 0,81 mm. Toto vyhotovenie má pomer prierezu základne 26 k prierezu najvyššieho miesta cca 5 : 1, čo patrí do uvedeného rozsahu.

Spojovací člen 30 je pripojený na nožičku 28, výhodne je súvislý so vzdialeným koncom nožičky 28. Spojovací člen 30 vystupuje radiálne von z obvodu nožičky 28, môže však mať i časť vystupujúcu pozdĺžne, t. j. smerom k podkladu alebo od podkladu 24. Spojovacím členom je tu mienený akýkoľvek výbežok priečny k obvodu nožičky 28 (odlišný od nerovností obvodu nožičky 28), ktorý odolá oddeľovaniu alebo vybraiiu z prijímacieho povrchu. Termínom „obvod“ je tu mienený vonkajší povrch bodca 22. Termínom „radiálne“ je tu mienené smerom od kolmice alebo ku kolmici, prechádzajúcej začiatkom 36, umiestneným všeobecne v strede odtlačku základne 26.

Hlavne priečny výbežok má časť súbežnú s rovinou podkladu 26 a obrátenú k nej. Dôležité je, že tak spojovací člen 30 ako i nožička 28 môžu mať priečne i pozdĺžne časti. Nie je dôležité, aby bola zjavná ostrá hranica vzdialeného konca 28 alebo aby bola vôbec hranica medzi nožičkou 28 a spojovacím členom 30 rozoznateľná. Je iba nutné, aby pozdĺžne orientované čelo obvodu nožičky 28 bolo prerušené, takže spojovací člen 30 má čelo s vektorovou zložkou rovnobežnou s rovinou podkladu 24 a smerujúcou k nej.

Spojovací člen môže mať väčší bočný výstupok 38 ako nožička 28 alebo naopak, ak to je žiaduce. Na obrázkoch je spojovací člen 30 predovšetkým oblúkovitý a môže mať vyduté zakrivenie. Ak má spojovací člen 30 vyduté zakrivenie, spojovací člen 30 obsahuje úsek pozdĺžne sa približujúci k podkladu 24 základne 26 alebo miesto od základne bočné vzdialené. Tento úsek priečne smeruje k nožičke 28, ale musí byť radiálny k začiatku 36.

Spojovací člen 30 každého bodca 22 spojovacieho systému 20 môže v podstate vystupovať bočné v tom istom smere, ak je požadovaná oddeľovacia sila orientovaná v podstate iba jedným smerom alebo môže byť orientovaný a vystupovať náhodne pre oddeľovaciu silu približne rovnakú vo všetkých smeroch. Spojovací člen 30 môže mať hákovité zakončenie a môže vystupovať z jednej strany nožičky 28 a dávať jej tak konvexný tvar, pričom do otvorov v prijímacom povrchu preniká a vlákna zachytáva pri vnútornom polomere zakrivenia 54 spojovacieho člena 30. Vzájomné pôsobenie medzi spojovacím členom 30 a vláknami prijímacieho povrchu zabraňuje rozpojeniu spojovacieho systému 20 od prijímacieho povrchu, kým nie je prekročená rozpojovacia sila spojovacieho systému 20. Spojovací člen 30 by nemal bočné vystupovať príliš ďaleko, do otvorov v prijímacom povrchu nemusí preniknúť.

Prierez spojovacieho člena by mal byť navrhnutý tak, aby umožňoval preniknutie do otvorov v prijímacom povrchu.

Prierez a rozmery spojovacieho člena 30 nie sú rozhodujúce, pokiaľ má spojovací člen 30 štrukturálnu jednotnosť, poskytujúcu dostatočnú spojovaciu silu spojovacieho systému s určitou hustotou poľa bodcov 22. Pre opísané vyhotovenie je postačujúce hákovité zakončenie spojovacieho člena 30 s maximálnym bočným výbežkom 38 od stredu základne 26 až k najvzdialenejšiemu bodu obvodu v rozpätí od cca 0,79 mm do cca 0,9 mm.

Pole bodcov 22 môže mať akúkoľvek hustotu alebo môže byť usporiadané do akéhokoľvek obrazca na dosiahnutie spojovacej sily pre dané použitie spojovacieho systému 20. Všeobecne narastá spojovacia sila s hustotou bodcov lineárne. Jednotlivé bodce 22 by nemali byť umiestnené tak tesne, aby došlo k ich vzájomnému ovplyvňovaniu, ktoré by im zabránilo v spojení s vláknami prijímacieho povrchu. Ak sú bodce 22 rozmiestnené príliš tesne, môže prísť k zhutňovaniu alebo k spojeniu prijímacieho povrchu, rušiacim tak medzery medzi vláknami. Obrátene by však bodce 22 nemali byť od seba príliš vzdialené, aby na dosiahnutie rovnakej spojovacej sily nebol potrebný spojovací systém 20 s väčšou plochou podkladu 24.

Výhodné je umiestnenie bodcov 22 v radoch, takže každý bodec 22 je vzdialený od priliehajúcich bodcov približne rovnako. Rady sú väčšinou orientované v pozdĺžnom smere a priečnom smere podľa uvedeného výrobného postupu. Všeobecne je každý pozdĺžny i každý priečny rad bodcov 22 rovnako vzdialený od priliehajúcich pozdĺžnych i priečnych radov bodcov 22 a poskytuje tak spojovací systém 20 s približne jednotným silovým poľom pri jeho oddeľovaní od prijímacieho povrchu.

Termín „stupeň“ tu hovorí o vzdialeností, meranej v pozdĺžnom alebo priečnom smere, medzi stredmi odtlačkov základní 26 bodcov 22 v susedných radoch. Pre spojovací systém je príznačné pole bodcov 22 so stupňom v rozsahu od cca 1,02 mm do cca 5,08 mm v obidvoch smeroch s odporučeným stupňom cca 2,03 mm. Susediace priečne rady sú výhodne odsadené o pol stupňa, takže pozdĺžna vzdialenosť medzi priečnymi radami je dvojnásobná.

Bodce 22 môžu byť usporiadané vo forme siete s hustotou cca od 2 do 20 radov na cm² v obidvoch smeroch, t. j. pozdĺžnom i priečnom, výhodné je 9 radov na cm v obidvoch smeroch. Takáto sieť má za následok spojovací systém 20 s cca 4 až 400 bodcov na cm² podkladu 24.

Bodec 22 spojovacieho systému 20 môžu byť vyrobené z akéhokoľvek stabilného tepelne citlivého materiálu udržujúceho tvar po stuhnutí, ktorý nie je tak krehký, aby pri6 šlo ku zlyhaniu pri rozpojovaní spojovacieho systému 20. Termín „tepelne citlivý“ je tu použitý na materiál, ktorý sa postupne mení pri pôsobení tepla z pevného stavu na kvapalný. Za zlyhanie je tu považované rozlomenie bodcu 22 alebo neschopnosť klásť odpor pri vystavení spojovacieho systému 20 rozpojovacej sile. Materiál by mal mať modul pružnosti v ťahu meraný podľa stupnice ASTM D-638 cca od 24 600 000 do 31 600 000 kg/m².

Ďalej by materiál mal mať teplotu topenia tak nízku, aby umožňoval ľahké spracovanie a relatívne vysokú viskozitu, poskytujúcu dostatočne mazľavú a húževnatú konzistenciu materiálu pri teplotách blízkych teplote topenia, takže umožní naťahovanie nožičiek 28 a ľahké vytvorenie spojovacích členov 30 spôsobom, ktorý je ďalej opísaný. Dôležité je i to, aby bodce 22 boli viskoelastické a umožňovali tak viac variantov v parametroch, ovplyvňujúcich stavbu bodcov 22, hlavne čo sa týka tvaru spojovacieho člena 30. Je vhodný materiál s viskozitou v rozsahu cca od 20 do 100 Pa.s pri teplote jeho aplikácie na podklad 24.

Viskozita môže byť meraná s geometrickým mechanickým spektrometrom model 800, využívajúcim dynamický spôsob so vzorkovacím kmitočtom 10 Hz a 10 % materiálové deformačné napätie. Je odporučený kotúčový a doskovitý tvar, zvlášť kotúč s priemerom 12,5 mm a s medzerou 1 mm medzi kotúčom a doskou.

Bodce 22 sú výhodne z termoplastického materiálu. Termín „termoplastický“ hovorí o nesledovaných polyméroch z tepelne citlivého materiálu, ktorý sa topí vplyvom tepla alebo tlaku. Teplom taviteľné adhezívne termoplasty sú zvlášť vhodné na výrobu. Spojovací systém 20 podľa vynálezu, hlavne v súvislosti s opísaným spôsobom. Termínom „teplom taviteľné adhezíva“ je tu nazývaná termoplastická zmes, ktorá je pevná pri izbovej teplote, ktorá sa topí pri zvýšení teploty a je aplikovaná v roztavenom stave. Príklady teplom taviteľných adhezív sa dajú nájsť v knihe „Príručka adhezív“, druhé vydanie Irvingom Skeistom, publikované v roku 1977 nakladateľstvom Van Nostrand Reinhold Company, 135 West 50ťh Street, New York,New York 10020, o ktorej je tu zmienka. Polyesterové a polyamidové teplom taviteľné adhezíva sú zvlášť vhodné a odporučené. Polyestery a polyamidy sú tu mienené reťazce s príslušnými opakujúcimi sa esterovými a amidovými skupinami.

Pri výbere polycstcrových teplom taviteľných adhezív boli za najvhodnejšie považované adhezíva s komplexnou viskozitou okolo 23 ± 2 Pa.s pri teplote okolo 193 °C. Pri výbere polyamidových teplom taviteľných adhezív boli za najvhodnejšie považované adhezíva s komplexnou viskozitou okolo 90 ± 10 P.a pri teplote okolo 204 °C. Za vhodný bol napr. považovaný teplom taviteľný adhezívny polaester, dodávaný firmou Bostik Company of Middleton, Massachusetts a označený číslom 7199. Teplom taviteľný adhezívny polyamid je Macromelt 6300, dodávaný firmou Henkel Company of Kankakee, Illinois.

Na druhom uskutočnenení spojovacieho systému 20, zobrazenom na obr. 3, má spojovací člen 30 všeobecne polguľový (hríbovitý) tvar. Termínom „polguľový“ je tu mienený všeobecne okrúhly tvar, predlžujúci sa v niekoľkých smeroch, vrátane polgule a gule, ale ktorý nie je obmedzený na pravidelné tvary. Takáto geometria, hlavne spojovací člen 30 všeobecne guľového tvaru, poskytuje výhodu menšieho ovplyvňovania vláknami prijímacieho povrchu, ktoré je prejavom pri vyberaní spojovacích členov 30 z prijímacieho povrchu. To spôsobuje menej viditeľné škody prijímaciemu povrchu a umožňuje tak viackrát jeho použitie. Pri voľbe polkruhovo tvarovaných spojovacích členov 30 je odporučené, aby bola nožička 28 takmer kolmá na rovinu podkladu 24 na uľahčenie prenikania do otvorov v prijímacom povrchu a zníženie jeho škôd pri vyberaní spojovacích členov 30 z prijímacieho povrchu. Nožička 28 má výhodne uhol a v rozpätí cca 70° až 90°.

Na vytvorenie bodca 22 iných rozmerov a so všeobecne polguľovým spojovacím členom 30 by mal spojovací člen 30 radiálne vystupovať z obvodu nožičky 28 a bočná vzdialenosť by mala byť dostatočná, aby zachytila vlákna prijímacieho povrchu, ale nie tak dlhá, aby spojovací člen 30 nemohol byť pevne spojený s nožičkou 28 alebo aby nožička 28 bola iným spôsobom nestabilná. So znižovaním uhla a nožičky 28, t. j. ako sa ďalej odchyľuje od kolmice, hmota spojovacieho člena 30 sa stane vzhľadom na stavbu nožičky 28 a jej prierezu kritickejšia.

Zužujúca sa nožička 28 so základňou a prierezom v najvyššom bode v pomeroch už opísaných a s uhlom nožičky 28 a okolo 80° je tiež vhodný. Je dôležité si všimnúť, že merania v najvyššom bode sú robené v najvyššom bode nožičky 28 a nie zo spojovacieho člena 30.

Spojovací systém 20 na obr. 3 je vyrobený zohriatím spojovacieho člena 30 na vzdialenom konci spojovacieho systému 20 z obr. 2 najmenej k teplote tavenia. Všetko je ukončené podrobením spojovacieho člena 30 a vzdialeného konca bodca 22 zdroju tepla pozdĺžne smerujúceho na rovinu podkladu, takže základňa 26 a priľahlý koniec nožičky 26 nie sú na teplotu tavenia zahrievané. Vhodným spôsobom je priblíženie najvyššieho bodu bodca 22 do vzdialenosti cca medzi 3,3 mm a 10,1 mm od tepelného zdroja, akým môže byť napr. horúci drôt zahriaty na teplotu okolo 440 °C.

Uhol /3L vodiacej hrany a uhol /3T vlečnej hrany bodca 22 budú podobné uhlom zodpovedajúcim hákovitej špičke spojovacieho člena 30 bodca 22, z ktorej bol vytvorený spojovací člen 30 bodca 22. To sa stane vďaka tomu, že uhol a nožičky 28, uhol @L vodiacej hrany i uhol (3T vlečnej hrany sa pri zahrievaní spojovacieho člena 30 z obr. 30 ani pri nataveni a preformovaní do spojovacieho člena 30 na obr. 3 nijako podstatne nezmení.

Pre skôr zmienený prijímací povrch Milliken 970026 by mal mať spojovací člen 30 bočný i pozdĺžny rozmer okolo 0,029 mm až 0,032 mm a mal by byť umiestnený na nožičke 28 so základňou 26 okolo 0,30 mm až 0,045 mm a priemer vzdialeného konca okolo 0,016 mm až 0,020 mm. Vzdialený koniec 29 nožičky 28 by mal byť umiestnený od asi 0,44 mm do 0,5 mm nad rovinou podkladu 24, spojovací člen 30 by mal mať bočný výbežok 39 okolo 0,56 mm až 0,7 mm, výhodne asi 0,64 mm.

Spôsob výroby

Spojovací systém 20 podľa tohto vynálezu môže byť vyrobený upraveným hĺbkotlačovým procesom. Hĺbkotlač je v tomto odbore dobre známa, napr. z US patentu 4630130 zo 17. 2.1988, ktorý je tu uvedený na ilustráciu všeobecného stavu techniky. Na obr. 4 prechádza podklad 24 medzerou 70 medzi dvoma valcami, tlačiarenským valcom 72 a protivalcom 74. Obidva valce by mali mať v podstate rovnobežné osi, ktoré by mali byť rovnobežné s rovinou podkladu 24. Obidva valce, tlačiarenský valec 72 i protivalec 74 rotujú okolo svojich osí a majú v podstate rovnakú obvodovú rýchlosť tak vo veľkosti ako i v smere, pri medzere 70. V prípade požiadavky môžu byť obidva valce poháňané vonkajšou silou alebo môže byť vonkajšou silou hnaný iba jeden valec a druhý potom trecím prevodom od tohto valca. Motor na striedavý elektrický prúd s výkonom okolo 1500 W poskytuje postačujúcu hybnú silu. Pri otáčaní obidva valce pohybujú s prostriedkami na ukladanie bodcov 22 na podklad 24.

Prostriedky na ukladanie by mali byť schopné vydržať teplotu materiálu bodcov 22 v tekutom stave, mali by zaisťovať v podstate jednotný rozostúp medzi bodcami 22 v obidvoch smeroch, t. j. v pozdĺžnom i priečnom a poskytovať požadovanú hustotu bodcov 22 v poli. Prostriedky na ukladanie by mali byť schopné vytvárať bodce s rôznym priemerom základne 26 a výšky nožičky 28. Tlačiarenský valec 72 zaisťuje pre prostriedky na ukladanie toto ukladanie bodcov 22 na podklad 24 v požadovanom poli, ktoré už bolo uvedené, alebo v inom obrazci podľa tohto spôsobu. Termín „prostriedky na ukladanie“ hovorí o akomkoľvek prostriedku, schopnom preniesť tekutý materiál bodca z veľkého množstva materiálu na podklad 24 v množstve, zodpovedajúcom jednotlivým bodcom 22. Termín „uloženie“ je tu nazývané prenesenie materiálu bodca z veľkého množstva tohto materiálu a jeho nadávkovanie na podklad 24 v jednotkách, zodpovedajúcich jednotlivým bodcom 22.

Jedným z vhodných prostriedkov na ukladanie materiálu bodcov na podklad 24 je pole jednej alebo viac komôrok 76 na tlačiarenskom valci 72. Termínom „komôrka“ je tu nazývaná akákoľvek dutina alebo iná časť tlačiarenského valcu 72, prenášajúca materiál bodcov na podklad 24 a ukladajúca tento materiál na podklade 24 v oddelených množstvách.

Plocha prierezu komôrok pri povrchu tlačiarenského valca 72 v podstate zodpovedá tvaru odtlačku základne 26 bodcov 22. Tiež prierez komôrky 76 bude v podstate rovnaký s požadovaným prierezom základne 26. Hĺbka komôrok udáva aspoň čiastočne dĺžku nožičky 28, hlavne kolmú vzdialenosť od základne 26 do najvyššieho bodu. Ale s nárastom hĺbky komôrky 76 na viac ako približne 70 % priemeru komôrky 76 začína dĺžka bodca 22 zostávať rovnaká. To sa stáva vďaka tomu, že nie všetok tekutý materiál bodca 22 je vytiahnutý z komôrky 76 a uložený na podklade 24. Vzhľadom na povrchové napätie a viskozitu tekutého materiálu bodcov 22 zostáva jeho časť v komôrkach 76 a nie je prenesená na podklad 24.

Na vyhotovenie tu opísané je vhodná slepá, všeobecne valcovitá komôrka 76 s hĺbkou medzi 50 a 70 % priemeru. Ak to je žiadané, môže byť komôrka 76 čiastočne kužeľovité vytvarovaná, aby bola schopná konvenčného výrobného procesu, akým je napr. chemické leptanie.

Pri kužeľovitom tvare by vnútorný uhol zošikmenia komôrky 76 nemal byť väčší ako 45°, aby bolo vytvorené vhodné zošikmenie nožičky 28 a aby bol dodržaný pomer medzi základňou a najvyšším bodom tak, ako už bolo uvedené. Ak má zošikmenie komôrky väčší vnútorný uhol, môže mať bodec 22 príliš veľké zošikmenie. Ak je vnútorný uhol príliš malý alebo je komôrka 76 valcová, môže to mať za následok v podstate jednotný prierez a teda má oblasti s vysokým pnutím. Pre opísané vyhotovenie je na vytvorenie vhodného bodca 22 výhodná komôrka 76 s vnútorným uhlom okolo 45°, priemerom pri obvode valca okolo 1,22 mm a hĺbkou v rozsahu cca od 0,25 mm do 0,51 mm.

Tlačiarenský valec 72 a protivalec 74 by mali byť stlačené súhlasne s čiarou spojujúcou osi obidvoch valcov tak, aby bolo adhezivum pritlačené z komôrky 76 v tlačiarenskom valci 72 na podklad 24 a aby bolo možné, v prípade nepoháňaného protivalca, tomuto valcu poskytnúť dostatočnú treciu silu na jeho pohon. Protivalec 74 by mal byť o niečo jemnejší a viac prispôsobivejší ako tlačiarenský valec 72 na pritlačenie materiálu bodca pri jeho uložení na podklade 24 z tlačiarenského valca. Za vhodný je považovaný napr. operný valec s gumovým poťahom s tvrdosťou od 40 do 60 stupnica Shoreho A. Obidva valce môžu byť stlačené dohromady takou silou, že sa docieli vtisknutie v pozdĺž nom smere okolo 6,4 mm až 12,7 mm. Použitý termín vtisk opisuje dotykovú plochu mäkkého valčeka na poklad 24 pri jeho prechode medzerou 70.

Tlačiarenský valček 72 je výhodne vyhrievaný, aby sa zabránilo stuhnutiu bodcov počas prechodu od zdroja až do ukladania na podklad 24. Všeobecne sa odporúča teplota tlačiarenského valčeka 72 blízka teplote zdroja materiálu. Pre polyesterové teplom taviteľné adhezivum, dodávané firmou Bostik Co. Midleton, označenie č. 7199, bol za výhodný považovaný tlačiarenský valček s teplotou okolo 197 °C.

Bolo tiež zistené, že pri ohriatí podkladu 24 teplom materiálu bodcov môže byť nutný chladený valček. Ak je teda požadovaný chladený valček, môže byť spôsobom bežne v odbore známym zahrnutý do protivalca 74. Toto usporiadanie je veľmi často nutné pri použití polypropylénového, polyetylénového alebo iného polyolefinického materiálu podkladu 24.

Materiál, používaný na vytvorenie bodcov 22 musí byť uchovávaný v zdroji, ktorý zaisťuje potrebnú teplotu materiálu bodcov, aby bolo možné uložiť bodce 22 na podklad 24. Typicky je vhodná teplota mierne nad bodom topenia materiálu. O materiáli sa vtedy hovorí, že dosiahol teplotu topenia alebo že je nad ňou, ak je úplne alebo aspoň čiastočne v tekutom stave. Ak je zdroj materiálu bodcov 22 udržovaný na príliš vysokej teplote, nemusí byť materiál dostatočne viskózny, aby vytváral i spojovací člen 30, bočné spojený s bodcami 22, priliehajúcimi v pozdĺžnom smere. Keď je teda materiál príliš horúci, bodec 22 vytvárajú malé polguľovité mláčky a spojovacie členy 30 tak nemôžu byť vytvorené. Ak je naopak teplota materiálu príliš nízka, nemôže prísť k preneseniu tohto materiálu zo zdroja k prostriedkom na jeho ukladanie alebo následne nemôže prísť k patričnému uloženiu materiálu z komôrky 76 na podklad 24 v požadovanom obrazci alebo vzore. Zdroj materiálu by mal dodať materiálu približne rovnakú teplotu v priečnom smere, byť v spojení s prostriedkami na ukladanie materiálu na podklad 24 a mal by byť schopný rýchleho doplnenia pri spotrebovaní materiálu.

Vhodným zdrojom je vaňa (žľab) 80, aspoň z časti vystupujúcej v priečnom smere k s ňou susediacemu tlačiarenskému valcu 72 s komôrkami 76. Vaňa 80 má uzatvorené dno, vonkajšiu stenu a konce. Vršok môže byť podľa požiadavky buď ponechaný otvorený, alebo môže byť uzavretý. Vnútorná strana vane 80 je otvorená a umožňuje tekutému materiálu byť v kontakte a spojení s povrchom tlačiarenského valca 72.

Zdroj je externe vyhrievaný bežne známymi prostriedkami, ktoré nie sú zobrazené, aby udržoval materiál bodcov v tekutom stave a v príslušnej teplote. Odporúčaná teplota je nad teplotou topenia, ale pod teplotou, kedy dochádza k viditeľnej strate viskoelasticity. Ak to je požadované, tekutý materiál vnútri vane 80 môže byť premiešavaný alebo recyklovaný, aby sa podporila jeho homogenita a teplota, pri ktorej je dopravovaný.

Vedľa spodku vane 80 je usporiadaný škrabáci nôž 80, kontrolujúci množstvo materiálu naneseného na tlačiarenský valec 72, škrabáci nôž 82 a vaňa 80 sú stabilné, zatiaľ čo tlačiarenský valec 72 rotuje a umožňuje tak škrabaciemu nožu 82 stierať povrch valca 72 a odstrániť z neho tak akýkoľvek materiál, ktorý nie je uložený v jednotlivých komôrkach 76 a umožňuje tak recyklácíu tohto materiálu. Toto usporiadanie umožňuje, aby bol materiál bodcov ukladaný z buniek 76 na podklad 24 v požadovaných obrazcoch, podľa geometrie buniek 76 na obvode tlačiarenského valca 72. Z obr. 4 vyplýva, že výhodné je umiestniť škrabáci nôž 82 vo vodorovnej rovine, hlavne vo vodorovnom vr chole tlačiarenského valca 72, pričom tento vrchol je nad medzerou 70.

Potom, ako sú bodce 22 uložené na podklad 24, sú oddelené od tlačiarenského valca 72 a buniek 76 oddeľovacími prostriedkami 78, rozdeľujúcimi bodce 22 na spojovacie členy 30 spojovacieho systému 20 a odpad. Termínom „odpad“ je tu nazývaný materiál, oddelený od bodca 22, ktorý-netvorí časť spojovacieho materiálu 20.

Oddeľovacie prostriedky 78 by mali byť nastaviteľné tak, aby obsiahli rozdielne veľkosti bodcov 22 z bočných výbežkov 38 spojovacích členov 30 a mali by tiež zaisťovať jednotnosť poľa v priamom smere. Termín oddeľovacie prostriedky hovorí o akomkoľvek prostriedku, schopnom oddeliť odpad od spojovacieho systému 20. Oddelením je nazývaná činnosť, pri ktorej sa oddeľuje odpad od spojovacieho systému 20, ako už bolo uvedené. Oddeľovacie prostriedky 78 by mali byť čisté a nemali by podliehať korózii, oxidácii alebo odovzdávať koróziu a znečistenie (ako napr. odpad) bodcom 22. Vhodným oddeľovacím prostriedkom 78 je napr. drôt, umiestnený súbežne s osami tlačiarenského valca 72 a proti valca 74, ktorý je oddialený od podkladu 24 do vzdialenosti väčšej, ako je kolmá vzdialenosť najvyššieho miesta stuhnutého bodca 22 od podkladu 24.

Drôt, tvoriaci oddeľovací prostriedok 78, je výhodne elektricky zahrievaný, aby na ňom neprišlo k navrstveniu roztaveného materiálu bodcov, aby vypomohol chladnutiu bodcov 22, ku ktorému dochádza v čase medzi tým, čo materiál bodcov opustí vyhrievaný zdroj a začiatkom oddeľovania a aby podporil bočné naťahovanie spojovacích členov 30. Zahrievanie oddeľovacieho prostriedku 78 by tiež malo zaisťovať jednotnú distribúciu teploty v priečnom smere tak, aby pole bodcov 22 malo v podstate jednotnú geometriu.

Všeobecne s rastom teploty materiálu bodcov môže vypomáhať žeravý drôt oddeľovacieho prostriedku s nižšou teplotou. Tiež s poklesom rýchlosti podkladu 24 nastáva menej časté ochladzovanie tohto žeravého drôtu pri oddeľovaní bodca 22 a odpadu, vytvárajúc tak potrebu relatívne nižšieho príkonu pri rovnakej teplote. Je dôležité si všimnúť, že nárast teploty žeravého drôtu má za následok bodec 22 s kratšou nožičkou 28. A obrátene sa pokles teploty žeravého drôtu odrazí v dlhšej nožičke 28 a v spojovacom člene s väčšou bočnou dĺžkou. Nie je dôležité, aby sa oddeľovací prostriedok 78 skutočne dotýkal bodcov 22 pri oddeľovaní. Bodce 22 môžu byť oddelené teplom, vyžarovaným z tohto prostriedku. Pre tu opísané vyhotovenie bol za vhodný považovaný chrómniklový drôt s kruhovým prierezom a s priemerom okolo 0,51 mm, rozžeravený na teplotu asi 343 °C až 416 °C. Je jasné, že ako oddeľovací prostriedok môže byť použitý nôž, laser a veľa iných prostriedkov.

Je dôležité, aby oddeľovací prostriedok bol umiestnený tak, aby umožňoval naťahovanie materiálu bodcov, ktoré sa prejaví pred tým, ako príde k oddeleniu odpadu od bodca 22. Ak je oddeľovací prostriedok usporiadaný príliš ďaleko od roviny podkladu 22, materiál prejde pod ním a nebude nim zachytený, takže vytvorí veľmi dlhé spojovacie členy 30, ktoré nebudú patrične vzdialené od podkladu 24 alebo od susedných bodcov 22. Obrátene, ak bude oddeľovací prostriedok usporiadaný príliš blízko k rovine podkladu 24, oddeľovací prostriedok odsekne nožičku 28 a spojovací člen 30 tak nebude vytvorený.

Pre spôsob tu opísaný bol za vhodný považovaný drôtový oddeľovací prostriedok umiestnený asi 14 až 22 mm, výhodne asi 18 mm v pozdĺžnom smere od medzery 70, asi 4,8 až 7,9 mm, výhodne 6,4 mm radiálne od protivalca 74 a asi 1,5 až 4,8, výhodne asi 3,3 mm radiálne od tlačiarenského valca 72.

Pri vlastnej operácii je potom podklad 24 dopravovaný v prvom smere vzhľadom na komôrky 76. Presnejšie je podklad 24 dopravovaný medzerou 70, výhodne navíjaním na nezobrazenú navíjaciu cievku. Tak je zaistená voľná plocha podkladu 24 na priebežné ukladanie bodcov 22 a odstránenie podkladu 24 s už umiestnenými bodcami 22. Smer všeobecne rovnobežný so základným smerom dopravy podkladu 24 je tu nazývaný pozdĺžny smer. Pozdĺžny smer, zobrazený šípkou 75 na obr. 4, je všeobecne kolmý na os tlačiarenského valca 72 i protivalca 74. Smer kolmý na pozdĺžny smer a na rovinu podkladu 24 je nazývaný priečny smer.

Podklad 24 môže byť ťahaný medzerou 70 rýchlosťou približne o 2 až 10 % ako je rýchlosť povrchu tlačiarenského valca 72 a protivalca 74. Cieľom tohto je minimalizácia vytvárania chumáčikov alebo záhybov podkladu 24 v blízkosti oddeľovacích prostriedkov 78 bodcov 22 od prostriedkov na ukladanie materiálu, t. j. buniek 76. Podklad 24 je dopravovaný medzerou 70 v prvom smere rýchlosti asi 3 až 31 m/min.

Uhol nožičky môže byť ovplyvnený rýchlosťou dopravy podkladu 24 medzerou 70. Ak sú vyžadované bodce 22 s uhlom x nožičky 28 takmer kolmým na podklad 24, je zvolená nižšia rýchlosť dopravy podkladu. A opačne, s nárastom rýchlosti podkladu 24 sa zmenšuje uhol x nožičky 28 a spojovací člen 30 má potom väčší bočný výbežok 38.

Ak to je vyžadované, podklad 24 môže byť odklonený od roviny medzery 70 v uhle r, ktorý je v rozmedzí približne od 35 do 55°, výhodne 45°, smerom ku protivalcu 74, na využitie viskoelastických vlastnosti materiálu bodcov a patričnú orientáciu spojovacích členov 30 tak v bočnom ako i v pozdĺžnom smere. Toto usporiadanie tiež poskytuje väčšiu silu na vyťahovanie materiálu bodcov z buniek 76 a odťahovanie bodcov 22 od tlačiarenského valca 72. Uhol τ odchýlky od roviny medzery 70 sa môže zväčšovať, ak je požadovaný menší uhol x nožičky 28. Rastúci uhol τ odchýlky od roviny má za následok malý, ale kladný efekt na výrobu spojovacieho člena 30 s väčším výbežkom 38.

Po uložení materiálu z buniek 76 na podklad 24 tlačiarenský valec 72 i protivalec 74 pokračujú v otáčaní v smere šípky 75 na obr. 4. To má za následok vzájomné posunutie podkladu 24 a buniek 76, počas čoho, ešte pred oddeľovaním, premostí materiál bodcov podklad s tlačiarenským valcom 72. Ako pokračuje vzájomné posunutie, materiál bodcov je naťahovaný do času, než dôjde k oddeleniu a bodce 22 sa oddelia od buniek 76 tlačiarenského valca 72. Termínom naťahovanie je tu nazývané predĺženie v lineárnom rozmere, kedy aspoň jeho časť zostane trvalá počas životnosti spojovacieho systému 20.

Ako už bolo uvedené, ako súčasť procesu, kedy sa vytvárajú spojovacie členy, je tiež nutné oddeliť jednotlivé bodce 22 od tlačiarenského valca 72. Po oddelení sú bodce 22 rozdelené do dvoch častí, na vzdialený koniec a spojovací člen 30, ktoré zostávajú na spojovacom systéme 20 a na odpad, nie je zobrazený, ktorý zostáva na tlačiarenskom valci 72 a môže byť podľa potreby recyklovaný. Po oddelení bodcov 22 od odpadu sa spojovací systém 29 nechá schladiť pred tým, ako sa bodce 22 niečoho dotknú. Po stuhnutí bodcov 22 sa podľa požiadaviek na skladovanie môže podklad 24 navinúť na valce.

Neobmedzujúci príklad spôsobu výroby ukazuje materiál bodcov uložený vo vani 80 a zahrievaný bežne známymi prostriedkami na teplotu nad bodom topenia. Pri výbere teplom taviteľnej polyesterovej živice bola za vhodnú považovaná teplota v rozpätí asi 177 až 193 °C, výhodne 186 °C. Pri výbere polyamidovej živice bola za vhodnú považovaná teplota materiálu v rozpätí asi 193 až 213 °C, vý hodne okolo 200 °C. Jednostranne biclcný kartónový podklad 24 s hrúbkou asi 0,08 až 0,15 mm je veľmi vhodný na ukladanie bodcov 22. Bodce 22 sú pripojované na bielenej strane kartónového podkladu 24.

Na tu opísanú operáciu má tlačiarenský valec 72 pole buniek 76 na 1 cm v pozdĺžnom i v priečnom smere a poskytuje tak sieť s hustotou 26 buniek 76 na 1 cm. Táto hustota siete môže byť výhodne použitá pri priemere tlačiarenského valca 72 s priemerom 16 cm, pričom priemer buniek je cca 1 mm a ich hĺbka je cca 0,8 mm. Vhodný protivalcc 74 má priemer okolo 15,2 cm. Rýchlosť podkladu 24 je asi 3m/min.

Chrómniklový drôt oddeľovacieho prostriedku 78 s priemerom okolo 0,5 mm, umiestnený približne 18 mm od medzery 70 v pozdĺžnom smere a asi 0,3 mm v radiálnom smere od tlačiarenského valca 72 a približne 6,4 mm radiálne od protivalca 74 je vyhrievaný na teplotu 382 °C. Týmto spôsobom vyrobený spojovací systém 20 je v podstate zhodný so systémom, zobrazeným na obr. 1 a môže byť výhodne využitý pri opísanom príklade použitia.

Bez toho, aby geometria spojovacích členov 30 bola zviazaná akoukoľvek teóriou, je určovaná elastickými vlastnosťami materiálu bodcov a rozdielom teplôt medzi vlečnou hranou 46 a vodiacou hranou 42 bodca 22. Vlečná hrana 46 bodca 22 je chránená a izolovaná pred teplom pochádzajúcim z oddeľovacieho prostriedku 78, zatiaľ čo vodiaca hrana 42 je naopak priamo vystavená tomuto teplu. To spôsobí, že vodiaca hrana 42 stuhne až po vlečnej hrane 46, takže sa vodiaca hrana 42 predĺži, zatiaľ čo vlečná hrana 46 sa skráti. So vzrastom teplotného rozdielu sa tvorí spojovací člen 30.

Ak to jc požadované, môže byť tlačiarenským valcom 72 vytvorený prirodzený obrazec spojovacieho systému 20 s veľmi malými bodcami 22 (neznázornené). Termínom „prirodzený obrazec“ je tu nazývané pole bodcov 22, ktoré je výsledkom tlačiarenského valca 72 bez buniek 76, keď však ako ukladacie prostriedky je využitý celý povrch tlačiarenského valca 72. Vzorec bodcov 22 je tak vytvorený medzerou medzi škrabacím nožom 82 a tlačiarenským valcom 72 a čiastočne i povrchovou úpravou tlačiarenského valca 72.

Škrabáci nôž 82 by mal byť inštalovaný tak, aby poskytol medzeru asi 0,03 mm až 0,08 mm v radiálnom smere od tlačiarenského valca 72. Tlačiarenským valcom 72 takto vytvorený prirodzený obrazec s veľmi malými bodcami 22 je používaný s prijímacím povrchom zo zosieťovanej peny, ktorá nemá pramene ani otvory medzi nimi, ale skôr vzniknuté miestne deformácie, odolávajúce rozpojeniu spojovacieho systému 20.

Na obr. 5 je spojovací systém 20“ s takmer rovnomernou oddeľovacou silou, ktorý môže byť vytvorený úpravou spojovacieho systému 20 z obr. 1 ďalšou, t. j. druhou etapou s rozdielnym teplotným procesom. Ako je zobrazené na obr. 5, je spojovací systém 20 z obr. 1 ďalej spracovaný, až je pretvorený do podoby nožičky 28“ so spojovacím členom 30“, radiálne vystupujúcim z nožičky 28“ v rozdielnych bočných smeroch s náhodnou orientáciou. Termínom „s náhodnou orientáciou“ je tu mienený bočný výbežok 38“, ktorý sa v pohľade z profilu znateľne odchyľuje od smeru výbežkov blízkych bodcom 22“.

Bez obmedzovania nejakou teóriou je považovaná táto štruktúra za dokončenú ustanovením rozdielu teplôt medzi profilovým povrchom alebo vodiacou hranou 42 a vlečnou hranou 46 bodcov 22 spojovacieho systému 20 z obr. I, pričom tento teplotný rozdiel môže byť zvýšený vyžarovaním tepla alebo radšej jeho konvenciou.

Ako výsledok obdržania teplotného rozdielu medzi vodiacou hranou 42“ alebo profilovým povrchom a vlečnou hranou 46“ je spojovací člen 30“ s podstatne zmenenou orientáciou bočného výbežku 38“, takže bodec 22“ je orientovaný v úplne odlišnom smere, než aký vznikol pri počiatočnom ochladení, prípadne zmrazení. Rozdielna teplota môže byť zabezpečená akýmkoľvek v odbore známym zdrojom tepla, akým je napr. žeravý drôt alebo kovový článok, výhodne napr. vzdušná dýza 84, umiestnená nad bodcom 22“ a schopná udeľovať spojovaciemu systému 20“ smerovaný teplotný rozdiel.

Je požadované, aby zdroj smerového teplotného rozdielu posielal vzdušný prúd smerom k spojovaciemu systému 20“ v rozpätí ±90 °C od prvého smeru, ktorým je pozdĺžny smer. Termín „±90 ^CC od prvého smeru“, ako tu je použitý, znamená smer s vektorovou zložkou kolmou na alebo všeobecne proti prvému smeru cesty podkladu 24“ a zahŕňa smer všeobecne opačný k prvému smeru dopravy.

Ak je zdroj, tu vzdušná dýza 84, umiestnený v uhle 180 °C k prvému smeru dopravy podkladu 24“, je vzdušná dýza 84 obrátená smerom k vodiacej hrane 42“ bodca 22“ spojovacieho systému 20“ a proti pozdĺžnemu smeru spôsobu tu opísanému. Smerovaním vzdušnej dýzy 84 zdroja teplotného rozdielu smerom k vodiacej hrane 42“ bodca 22“ má za následok rotujúci bočný výbežok 38“ spojovacieho člena 30, takže sa zmení orientácia bočného výbežku o 180°. Bodce 22“, umiestnené ku strane, t. j. v priečnom smere, nebudú mať spojovacie členy 30“, otáčajúce sa o 180°, ale otočené o takmer 90°. Je zrejmé, že vzdušná dýza 84 orientovaná v priečnom smere poskytne spojovací systém 20“ s bodcami 22“ s rozdielnymi bočnými orientáciami v priečnom smere podľa umiestnenia bodcov 22“ vzhľadom na vzdušnú dýzu 84.

Výhodná je vzdušná dýza 84, ktorá fúka horúci vzduch s teplotou okolo 88 °C a je vo vzdialenosti cca 46 cm od podkladu 24“. Napr. vzdušné dýzy série 133 až 348, dodávané firmou Dayton Electric Manufacturing, orientované okolo 45° od roviny podkladu 24“ a umiestnené vo vzdialenosti asi 46 cm od bodcov 22“ vytvárajú obrazec spojovacieho systému 20“ obdobnému systému z obr. 5. Odborníkovi bude jasné, že jeden alebo viac žeravých drôtov, umiestnených nad bodcami 22“ a orientovanými v pozdĺžnom smere budú produkovať spojovací systém 20“ s priečne orientovanými spojovacími členmi 30“, umiestnenými v pravidelných pásovitých obrazcoch.

Predpokladá sa, že zmena v orientácii spojovacích členov 30“ sa prejaví vďaka ochladzovaniu profilového povrchu alebo vodiaceho povrchu 42“ bodca 22“ vzhľadom na vlečnú hranu 46“ a prejaví sa, keď teplota vzduchu hnaného zo vzdušnej dýzy 84 je menšia ako teplota povrchu vodiacej hrany 42“. Teplotný rozdiel, ktorý vznikne ako výsledok ochladenia, spôsobí skrátenie časti bodca 22“ obrátenej ku vzdušnej dýze 84. Toto skrátenie môže vyústiť do zmeny orientácie spojovacích členov 30“ a bočných výstupkov 38“, spôsobených rozdielnym ochladzovaním vodiacej hrany 42“ vzhľadom na vlečnú hranu 46“. Je opäť predpokladané, bez podloženia vedeckými teóriami, že uvoľnenie zvyšných sil, ktoré sa prejaví počas ochladzovania, môže ovplyvniť zmenu orientácie bočných výstupkov 38“.

Odborníkovi bude zrejmé, že i ďalšie varianty sú uskutočniteľné. Napríklad bodec 22 so spojovacím členom 30, vystupujúcim vo viac ako jednom smere alebo voľne sformovaný bodec 22 môžu byť vytvorený i iným spôsobom ako je hĺbkotlač. V prípade požiadavky môže byť pri výrobnom procese využitý iba jeden valec za predpokladu, že podklad 24 sa dotýka najmenej 180° povrchu tohto valca.

Často je požadované, aby spojovací systém 20 podľa vynálezu mal orientáciu bočných výstupkov 38 bodcov 22 v inom ako v pozdĺžnom smere. Napr. pri použití spojovacieho systému na detských nohavičkách na jedno použitie je požadované, aby maximálny bočný výstupok 38 bodca 22 bol orientovaný v smere kolmom na smer pohybu nohavičiek na výrobnej linke. Výrobná linka na výrobu detských nohavičiek vyžaduje zložité a nákladné zariadenie na vykrajovanie, natočenie a pripevnenie spojovacieho systému 20, ak sú bočné výstupky 38 bodcov 22 orientované v pozdĺžnom smere. Spojovací systém 20, vyrobený s maximálnym bočným výstupkom 38 bodca 22 orientovaným v priečnom smere, by nevyžadoval presmerovanie pred pripevnením na detské nohavičky. Je preto veľmi výhodné, aby bolo možné vyrobiť spojovací systém 20 podľa tohto vynálezu i s iným ako s pozdĺžnym orientovaním maximálnych bočných výbežkov 38 bodcov 22.

Nožička 28 bodca 22, vyrobeným týmto spôsobom, tvorí dva uhly. Nožička 28 tvorí s rovinou podkladu 24 uhol a ako už bolo opísané, pričom nožička 28 tiež vytvára azimutálny uhol (označený na obr. 7 písmenom A), vztiahnutým na pozdĺžny smer podkladu 24. Termín „azimutálny uhol“ hovorí o uhle, ktorý pri pohľade zhora vytvára maximálny bočný výbežok s pozdĺžnym smerom podkladu 24. Použitý termín „zhora“ tu opisuje pohľad na bodec 22 z kolmice na rovinu podkladu 24. Termín „pozdĺžny“ opisuje smer rovnobežný so smerom dopravy podkladu 24 pri prechode medzerou 70, ako to je znázornené šípkou 75 na obr. 7. Azimutálny uhol je meraný najprv určením maximálneho bočného výstupku 38 bodca 22, ako už bolo opísané. Ako je znázornené na obr. 7, azimutálny uhol, označený písmenom A, je uhol vztiahnutý na pozdĺžny smer, tvorený čiarou 60, narysovanou súbežne s maximálnym bočným výbežkom pri pohľade zhora. Azimutálny uhol A môže byť meraný vzhľadom na pozdĺžny smer buď v smere hodinových ručičiek, alebo proti nemu, ale musí byť väčší ako 180°. Spojovací systém 20, vhodný na uvedené použitie, bude mať bodce 22 s azimutálnym uhlom A, kedy je maximálny bočný výbežok orientovaný v smere s vektorovou zložkou kolmou na pozdĺžny smer podkladu 24. Tak teda môže mať bodec 22 azimutálny uhol A väčší ako 0°, medzi cca 1° a 180°, všeobecne bude azimutálny uhol väčší ako 20° (20° - 180°), väčší ako 45° (45° - 180°) alebo väčší ako 60° (60° - 180°). Bodec 22 vyrobený spôsobom podľa vynálezu má azimutálny uhol A výhodne v rozpätí od 20° do 160°, výhodnejšie od 45° do 135° a najvýhodnejšie od 60° do 120°. Vo výhodnom uskutočnení na obr. 7 je azimutálny uhol bodca 22 okolo 90°.

Spôsob udelenia azimutálneho uhla A spojovacieho systému 20 je nakloniť bodce 22 spojovacieho systému, pokiaľ sú tieto bodce 22 čiastočne alebo úplne v tekutom stave. Termínom naklonenie je tu nazývaný účinok sily alebo vplyvu v smere s vektorovou zložkou kolmou na pozdĺžny smer podkladu 24. Bodce 22 môžu byť naklonené hneď po vytvorení, ešte pred ochladením a stuhnutím, keď sú ešte tvarovateľné. Bodce 22 môžu byť tiež naklonené i vtedy, keď stuhli, ak sa opäť nahrejú tak, že budú tvarovateľné a ohybné pri pôsobení sily. Existuje mnoho spôsobov ako udeliť bodcom 22 azimutálny uhol A.

Vhodnou metódou je udelenie azimutálneho uhla gravitačnou silou pôsobiacou na bodec 22, pokiaľ je v čiastočne alebo úplne tekutom stave, takže gravitačná sila môže ťahať bodec 22 do požadovaného azimutálneho uhla. To môže byť uskutočnené nachýlením podkladu 24 tak, že jeho rovina pri pohľade v pozdĺžnom smere nepretína kolmo os, ale skôr vytvára s osou uhol odlišný od 90°. Ako sú bodce tlačené a oddeľované, uhol označený písmenom H na obr. 8, ktorý zviera podklad 24 vzhľadom na vodorovnú rovinu, umožňuje pôsobenie gravitačných síl na vzdialené konce bodcov 28 a priťahuje spojovacie členy 30 bodcov 22 k pozdĺžnej strane podkladu 24, ktorá sa nachádza nižšie. Tlačiarenský valec 72 a protivalec 74 sú výhodne nakláňané alebo dvíhané na jednom konci, ako je to zobrazené na obr. 8, takže pri prechode podkladu 24 medzerou 70 budú obidva pozdĺžne konce podkladu 24 v rozdielnej výške a gravitačná sila G udelí svojím pôsobením nožičke 28 uhol a k podkladu 24 a azimutálny uhol A (ani uhol a ani azimutálny uhol A nie sú na obr. 8 znázornené). Podklad 24 by mal byť naklonený tak, aby rovina podkladu 24 tvorila s vodorovnou rovinou uhol aspoň 15°. Výhodné je, keď tvorí uhol aspoň 30°.

V príklade uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu, ktorý je iba ilustratívny a nie obmedzujúci, bol použitý teplom taviteľný polyester od firmy Bostik č. 7199, zohriaty na teplotu 197 °C, tlačiarenský valec 72 s priemerom buniek 0,102 cm a hĺbkou 0,046 cm a zohriaty na teplotu 177 °C, podklad bol z bieleho sulfátového papiera s mernou hmotnosťou 0,08 mg/m², ktorý je dopravovaný rýchlosťou 4,266 m²/min., pričom tlačiarenský valec 72 i protivalec 74 sú odklonené o 30° od vodorovnej osi.

Ďalšia vhodná metóda vytvorenia azimutálneho uhla je naklonením bodcov 22 v dôsledku tlaku rozdielne pôsobiaceho v rovine podkladu 24, zatiaľ čo bodce 22 sú stále v kvapalnom stave, takže sú nastavené na požadovaný uhol. To môže byť urobené prietokom tekutiny alebo plynu naprieč rovinou podkladu 24 v smere s vektorovou zložkou, kolmou na pozdĺžny smer. Rozdiel v tlaku spôsobí, že sa bodce 22 natočia alebo preorientujú smerom k strane podkladu 24 s nižším tlakom. Výhodne je tento naprieč rovinou podkladu 24 rozdielny tlak dosiahnutý vytvorením vysokého tlaku, pôsobiaceho z jednej strany 24, napr. použitím vzduchovej dýzy alebo iným vhodným v odbore známym spôsobom. Rozdielny tlak môže byť samozrejme vyvolaný i vytvorením nízkeho tlaku, t. j. vákua alebo aspoň čiastočného vákua na jednej strane podkladu 24 alebo i vytvorením pretlaku na jednej strane a súčasne vytvorením podtlaku na inej strane podkladu 24. Strana podkladu 24 s vysokým alebo nízkym tlakom v pozdĺžnom smere, kde kvapalina preteká, závisí od požadovaného azimutálneho uhla. Výhodným médiom je vzduch i keď môžu byť použité i ostatné plyny alebo tekutiny. Použitý termín „vysoký tlak“ alebo „pretlak“ hovorí o tlaku väčšom ako je tlak okolitého vzduchu alebo inej kvapaliny, ktorá obklopuje bodce 22 pri ich azimutálnom nakláňaní. Použitý termín „nízky tlak“ potom hovorí o tlaku nižšom ako je okolitý tlak vzduchu alebo inej kvapaliny, obklopujúcej bodce 22 pri ich azimutálnom nakláňaní.

Malo by byť jasné, že by mohlo byť užitočné, ak by nízky alebo vysoký tlak pôsobil z iných strán než od strán podkladu 24. T. j. zdroj vysokého alebo nízkeho tlaku by bol umiestnený tak, že bodce 22 boli ťahané do viac ako jedného smeru, udávajúc tak spojovaciemu systému 20 izotropickejšiu rozpojovaciu silu. Ako príklad možného riešenia je napr. vákuový zdroj, umiestnený pri okrajoch podkladu 24 a zdroj nízkeho tlaku, umiestnený v blízkosti stredu podkladu 24, takže maximálny bočný výbežok 38 bodcov 22 by bol naklonený od stredu ku stranám podkladu 24.

Ak je na vytvorenie azimutálneho uhla použitý rozdielny tlak, môže niekedy turbulencia v kvapaline vytvoriť rozdielne naklonenie bodcov 22 alebo iný azimutálny uhol. Na minimalizáciu občasného rozhádzania bodcov je dôle žité minimalizovať turbulenciu toku kvapaliny a udržovať lamináme prúdenie.

Jednou metódou produkovania laminámeho prúdenia je použitie jednej alebo viac dýz alebo zosilňovačov toku, aby bol toku média udelený požadovaný smer toku. Možným príkladom je tandemové použitie dvoch bežných zosilňovačov toku vzduchu č. 902. Prvý zosilňovač toku vzduchu č. 902, označený písmenom P na obr. 9 má výtok kvapaliny smerovaný naprieč podkladom 24. Druhý zosilňovač vzduchu č. 902, označený na obr. 9 písmenom V, má saníc svojho vstupu umiestnené naprieč podkladom 24. Výtok prvého zosilňovača toku vzduchu č. 902 zosilňovača P je nasávaný do vstupu druhého zosilňovača V toku vzduchu a vytvára tak v podstate lineárny prúd vzduchu. Obidva zosilňovače P a V toku vzduchu sú orientované vzhľadom na podklad 24 tak, aby vytvárali lineárne prúdenie toku vzduchu s nízkou rýchlosťou v priečnom smere. Výhodné umiestnenie lineárneho toku vzduchu je ihneď za oddeľovacím prostriedkom 78. t. j. napr. žeravým drôtom (nie je zobrazené na obr. 9). Vonkajšie vzdušné prúdenie môže byť eliminované napr. použitím obálky - nie je zobrazená - obklopujúcej priestor s lineárnym tokom vzduchu. Vhodnými zosilňovačmi toku vzduchu je napr. Transvector Model 912/952 s pomerom 25 - 100 SCFM, dodávaným firmou Vortec Corporation of Cincinnati, Ohio. Požadovaný tlak vzduchu môže byť rozdielny, za výhodný je pokladaný tlak od asi 1 psi do 10 psi.

Ďalšou vhodnou metódou vytvorenia azimutálneho uhla bodcom 22 je naklonenie bodcov 22 ich mechanickým natočením alebo fyzickým ťahaním, zatiaľ čo sú čiastočne alebo úplne v tekutom stave. Možným príkladom je použitie oscilujúcich alebo rotujúcich oddeľovacích prostriedkov 78, napr. žeravých drôtov na naklonenie bodcov 22 do žiaduceho azimutálneho uhla pri rezaní bodcov 22. Existuje mnoho ďalších spôsobov na uskutočnenie tohto kroku, ktoré pre odborníka jasne vyplývajú z naznačených príkladov.

Je jasné, že azimutálny uhol môže vzniknúť kombináciou rôznych metód naklonenia bodcov 22. Možným príkladom kombinácie rôznych spôsobov je napr. použitie gravitačnej sily naprieč rovinou podkladu 24 rozdielneho tlaku. Odborníkovi budú istotne zrejmé mnohé ďalšie metódy vytvorenia azimutálneho uhla, ako i rôzne kombinácie metód.

Príklad použitia

Možný príklad použitia spojovacieho systému 120 podľa vynálezu je na výrobku, zobrazenom na obr. 6. Mechanický spojovací systém bol výhodne už použitý na absorpčnom výrobku na jedno použitie, ako bolo opísané v US patentovej prihláške č. 07/132 281, IB č. N97 z 18. 12. 1987 prihlasovateľa p. Scrippsa a ktorá je tu nato, aby bola predstavená skladba detských plienkových nohavičiek 110 so spojovacím systémom, označeným tu 120. Je známe, že mechanický spojovací systém je menej náchylný na znečistenie olejmi, púdrami atď. než spojovacie systémy s lepiacou páskou a ďalej že môžu byť ľahko opakovane použité. To všetko predstavuje veľkú výhodu pri použití na detských plienkových nohavičkách. Spojovací systém na opakované použitie poskytuje rovnako výhodu možnosti zistenia, či už boli nohavičky znečistené počas obdobia ich používania.

Na obr. 6 sú zobrazené nohavičky na použitie na spodnú časť tela dieťaťa. Termín výrobok na jedno použitie sa tu vzťahuje k odevu, všeobecne určeného deťom alebo osobám, ktoré nemôžu udržať moč a ktorý je natiahnutý medzi nohy, pripásaný v páse a ktorý je určený na zahodenie po jednom použití, t. j. nie je určený na pranie alebo opätovné uschovanie.

Výhodné uskutočnenie takých nohavičiek zahŕňa hornú vrstvu 112 prepúšťajúcu tekutiny, spodnú vrstvu 116 neprepúšťajúcu tekutiny a absorpčné jadro, umiestnené medzi hornú vrstvu 112 a spodnú vrstvu 116. Horná vrstva 112 a spodná vrstva 116 sú aspoň po obvode spojené, takže jadro 118 je držané na mieste. Časti nohavičiek 110 môžu byť spojené do mnohých rôznych variantov známych v odbore. Výhodné je napr. uskutočnenie podľa US patentu č. 3 860 003 zo 14. 1. 1975 vydanom p. Buellovi.

Horná vrstva 112 a spodná vrstva 116 nohavičiek 110 sú spojené aspoň po obvode, ako už bolo uvedené. Spojenie hornej vrstvy 112 so spodnou vrstvou 116 môže byť napr. uskutočnené teplom taviteľným adhezivom, akým je napr. Eastobond A3 od fy. Eastman Chemical Products Co. of Kingsport, Tennessee. Dĺžka a výška absorpčného jadra je menšia ako rozmery hornej vrstvy 112 a spodnej vrstvy 116. Jadro je umiestnené v pevnej pozícii medzi týmito vrstvami. Nohavičky 110 obsahujú oproti sebe umiestnené prvé a druhé konce 122 a 124. Nohavičky 110 majú prvú pásovú časť 142 a druhú pásovú časť 144, pretiahnuté z prvého konca 122 a z druhého konca 124 na obvode nohavičiek smerom ku postrannej čiare nohavičiek 110. Vzdialenosť je medzi 1/5 až 1/3 dĺžky nohavičiek 110. Prvá pásová časť 142 i druhá pásová časť 144 predstavujú časti nohavičiek 110, ktoré obopínajú pás nositeľa vo všeobecne najvyššom bode nohavičiek 110, ak ich nositeľ stojí. Medzi prvou pásovou časťou 142 a druhou pásovou časťou 144 je umiestnený rozkrok 146, ktorý pri nosení nohavičiek je umiestnený medzi nohami nositeľa.

Absorpčné jadro jc akýkoľvek prostriedok na absorbovanie a zadržanie tekutých ľudských výlučkov. Absorpčné jadro 118 je všeobecne stlačiteľné, tvarovateľné a nedráždivé kožu nositeľa. Výhodné uskutočnenie jadra 118 je vybavené prvou a druhou protiľahlou stranou a v prípade potreby môže byť uzavretá vrstvami tkaniny. Jedna protiľahlá strana jadra 118 je orientovaná smerom k hornej vrstve 112 a druhá smerom k spodnej vrstve 116. Spodná vrstva 116 je neprepúšťajúca tekutiny a zabraňuje v jadre 118 nasiaknutým tekutinám v znečistení spodného a incho oblečenia, postele a ďalších objektov, prichádzajúcich do styku s nohavičkami 110. Termín „spodná vrstva“ tu hovorí o akejkoľvek bariére, umiestnenej zvonka jadra 118 nohavičiek 110 pri ich nosení a ktorá udržuje absorbované tekutiny vnútri nohavičiek 110. Spodná vrstva 116 je výhodne z polyolefinického filmu s hrúbkou cca 0,012 až 0,051 mm. Polyetylénový film je zvlášť výhodný. Ak je to požadované, spodná vrstva 116 môže byť opatrená plasticky vytlačeným alebo matným povrchom tak, aby poskytovala látkový vzhľad alebo aby umožňovala unikanie potu.

Horná vrstva 112 je pružná, na omak príjemná a nedráždivá vrstva. Horná vrstva 112 zabraňuje dotyku absorpčného jadra a kvapalín v ňom obsiahnutých s pokožkou nositeľa. Horná vrstva je priepustná, t. j. že umožňuje kvapalinám, aby cez ňu prenikali. Použitý termín horná vrstva tu hovorí o akejkoľvek priepustnej vrstve, ktorá je pri nosení nohavičiek 110 v kontakte s pokožkou nositeľa. Horná vrstva 112 môže byť vytvorená z tkaných, nctkaných i mykaných materiálov. Vhodná horná vrstva 112 je mykaná a tepelne spojená v odbore netkaných materiálov známymi spôsobmi. Hlavne je vhodný materiál s hmotnosťou asi 18 až 25 g/m² s pevnosťou v ťahu za sucha okolo 400 g/cm v pozdĺžnom smere a okolo 55 g/ern v priečnom smere.

Nohavičky 110 sú vybavené spojovacím systémom 120 s prijímacím povrchom 153 na pridŕžanie prvej pásovej časti 142 a druhej pásovej časti v presahujúcom usporiadaní pri nosení nohavičiek 110 tak, aby nohavičky 110 boli zaistené na tele nositeľa. Tak sú nohavičky 110 umiestnené a prispôsobené na nositeľovi. Zaistením spojovacieho systému 120 s prijímacím povrchom 153 sú vytvorené bočné uzávery.

Spojovací systém 120 by mal odolať oddeľovacím silám, ktoré sa objavia počas nosenia. Termín oddeľovacie sily hovorí o silách, pôsobiacich na prijímací povrch a na spojovací systém, ktoré sa snaží oddeliť alebo vybrať spojovací systém z prijímacieho povrchu. Termín oddeľovacie sily zahŕňa i napätie v strihu, ktorým sú sily tangenciálne k prijímaciemu povrchu a pri ktorých je predpokladané, že sú rovnobežné s podkladom spojovacieho systému. Rovnako tak zahŕňa i rozpojovacie sily, pôsobiace kolmo na prijímací povrch.

Oddeľovacie sily sú príkladne produkované pohybom nositeľa alebo nositeľom, pokúšajúcim sa rozpojiť nohavičky 110. Dieťa by nemalo byť schopné si nohavičky rozpojiť alebo si ich dať dole. Ani by nemalo prísť k rozpojeniu nohavičiek pri bežnom nosení. Samozrejme musí byť ale dospelý človek schopný si nohavičky 110 pri ich znečistení dať dole alebo ich aspoň skontrolovať, či nedošlo ku znečisteniu. Spojovací systém 120 by mal byť schopný odolať rozpojovacím silám s veľkosťou aspoň 200 g, lepšie však aspoň 500 g a najlepšie 700 g. A ďalej by spojovací systém 120 a prijímací povrch mal odolať oddeľovacím silám s veľkosťou aspoň 500 g, lepšie však 750 g a najlepšie aspoň 1000 g.

Prijímací povrch 153 by mal byť umiestnený v pozícii, kde bude schopný udržať prvú a druhú pásovú časť 144 v prekrývajúcej sa pozícii. Prijímací povrch 153 môže byť napr. umiestnený na vonkajšom povrchu druhej pásovej časti 144, na vnútornom povrchu prvej pásovej časti 142 alebo na ktorejkoľvek inej vhodnej časti. Prijímači povrch 153 môže byť celistvý element pripojený ku nohavičkám alebo neprerušený kus materiálu časti nohavičiek, napr. hornej alebo spodnej vrstvy.

Aj keď prijímací povrch 153 môže mať rozličné veľkosti a tvary, je výhodné jeho vyhotovenie v tvare jedného alebo viac pásikov, prebiehajúcich naprieč druhou pásovou časťou 144 tak, aby bolo umožnené maximálne možné prispôsobenie pása nositeľa. Na obr. 6 má prijímací povrch 153 tvar pretiahnutého pravouhlého celistvého člena, pripevneného na vonkajšie časti vonkajšieho povrchu druhej pásovej časti 144.

Vhodným prijímacím povrchom 153 je netkaný textil, ktorý je prešitý alebo iný vláknitý alebo slučkový materiál. Prijímací povrch 153 môže byť vyrobený z rôznych materiálov z vláknitého materiálu. Vhodným povrchom je nylon, polyester, polypropylén a ich kombinácie. Iným vhodným prijímacím povrchom 153 je i trikot s množstvom vláknitých slučiek vystupujúcich z nylonového podkladu.

Spojovací systém 120 je zamýšľaný na spojenie s doplnkovým prijímacím povrchom 153 na zabezpečenie bezpečného spojenia nohavičiek 110. Spojovací systém môže zahŕňať známe konfigurácie na dosiahnutie bočného spojenia nohavičiek. Podklad spojovacieho systému je pripojený oddelene od prijímacieho povrchu. Na obr. 6 je spojovací systém 120 umiestnený na obidvoch stranách nohavičiek 110. Výhodné je umiestnenie, keď je minimalizovaný možný dotyk medzi bodcami spojovacieho systému a kožou nositeľa. Výhodné je usporiadanie spojovacieho systému do tvaru „Y“, opísané detailne v US patente 3 848 594. Alternatívne výhodné usporiadanie predstavuje napr. US patent 4 699 622.

Spojovací systém 120 na obr. 6 obsahuje výrobný koniec 156 a užívateľský koniec 158. Výrobný koniec 156 je ku nohavičkám 110 pripojený výhodne v pozícii vedľa prvej pásovej časti 142. Užívateľský koniec 158 je voľný koniec, zaistený ku prijímaciemu povrchu 153.

Potom, ako sú nohavičky 110 umiestnené na tele nositeľa, je užívateľský koniec 158 uvoľniteľne pripevnený ku prijímaciemu povrchu 153, výhodne pri druhej pásovej časti 144, obopínajúc tak pás nositeľa a zaisťujúc tak bezpečné bočné spojenie. Bodce (nezobrazené) prenikajú do prijímacieho povrchu 153.

Spojovací systém 120 a doplnkový prijímací povrch 153, ktoré spĺňajú skôr uvedené požiadavky na rozpoj ováciu a oddeľovaciu silu, môžu byť vyrobené spôsobom výroby podľa vynálezu.

Spojovací systém 120 má šírku výhodne 2,54 cm a dĺžku, a poskytuje dostatočne dlhý užívateľský koniec 153, t. j. výhodne okolo 3,5 cm. Pole bodcov môže byť sieť s hustotou okolo 26 bodcov na 1 cm². Bodce sú výhodne orientované v podstate rovnakom smere a čelom k užívateľskému koncu 158.

Pri používaní nohavičiek 110 a ich umiestnení okolo pásu nositeľa a natiahnutí zvyšku nohavičiek medzi nohy užívateľa je druhá pásová časť 144 umiestnená naprieč prednou časťou tela nositeľa. Užívateľský koniec 158 spojovacieho systému 120 je potom zaistený do prijímacieho povrchu 153 na vonkajšom povrchu druhej pásovej časti 144 a vytvorí tak bočný spoj.

Claims (20)

1. Spôsob výroby spojovacieho materiálu s bodcami (22, 22', 22“), zahŕňajúci kroky, v ktorých sa zahrieva tepelne citlivý materiál aspoň na bod tavenia, ukladajú sa oddelené množstvá tohto tepelne citlivého materiálu na dopravovaný podklad (24, 24', 24“) , naťahujú sa oddelené množstvá tepelne citlivého materiálu v smere s vektorovou zložkou rovnobežnou s rovinou podkladu (24, 24’, 24“), pričom natiahnutý tepelne citlivý materiál vytvára bodce s nožičkami (28, 28', 28“), z ktorých každá má vzdialený koniec a spojovacie prostriedky (30, 30', 30“), vyznačujúci sa tým, že azimutálny uhol (A) sa nožičkám udeľuje naklonením bodcov v rozsahu 20 stupňov až 160 stupňov vzhľadom na strojový smer opracovania podkladu (24, 24', 24“).

2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že azimutálny uhol (A) je v rozsahu 45 až 135 stupňov.

3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že azimutálny uhol (A) je v rozsahu 60 až 120 stupňov.

4. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že v kroku udeľovania azimutálneho uhla (A) nožičkám (28, 28', 28“) sa nakláňajú bodce (22, 22', 22“).

5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že vychyľovanie sa uskutočňuje pri vytváraní bodcov (22, 22', 22“) a pred ich stuhnutím.

6. Spôsob podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúci sa tým, že v kroku vychyľovania bodcov (22, 22’, 22“) sa aplikuje tlakový rozdiel tekutiny v smere, v ktorom je vektorová zložka kolmá na prvý smer aspoň časti týchto bodcov (22, 22', 22“).

7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že v kroku aplikácie tlakového rozdielu tekutiny prúdi plyn cez podklad (24, 24', 24“) z oblasti s vysokým tlakom do oblasti s nízkym tlakom.

8. Spôsob podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že tlakový rozdiel je v rozsahu od 6,9 kPa do 69 kPa,

9. Spôsob podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúci sa tým, že prúdenie plynu je lamináme.

10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že v kroku laminámeho prúdenia plynu cez podklad (24, 24', 24“) plyn prúdi aspoň cez jeden zosilňovač (902) prúdenia.

11. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že sa používajú prvý a druhý zosilňovač (P,V), pričom výtok plynu z prvého zosilňovača (P) sa odťahuje do nasávania druhého zosilňovača (V) prúdenia.

12. Spôsob podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúci sa tým, že v kroku vychyľovania bodcov (22, 22', 22“) sa bodce podrobia gravitačným silám.

13. Spôsob podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že v kroku vystavenia bodcov (22, 22', 22“) gravitačným silám sa podklad (24, 24', 24“) vertikálne nakláňa pod uhlom (H) vzhľadom na vodorovnú rovinu.

14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že podklad (24, 24', 24“) sa nakláňa pod uhlom (H) najmenej 15 stupňov vzhľadom na vodorovnú rovinu.

15. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že podklad (24, 24', 24“) sa nakláňa pod uhlom (H) najmenej 30 stupňov vzhľadom na vodorovnú rovinu.

16. Spôsob podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúci sa tým, že v kroku vychyľovania bodcov (22, 22', 22“) sa na bodce aplikuje tlakový rozdiel tekutiny a bodce (22, 22', 22“) sa podrobia gravitačným silám.

17. Spojovací materiál na spojenie s prijímacím povrchom (153), vyznačujúci sa tým, že obsahuje podklad (24, 24', 24“) a množstvo bodcov (22, 22', 22“), pričom každý bodec má nožičku (28, 28', 28“) pri základni spojenú s podkladom, pričom nožička má blízky koniec spojený so základňou a vystupuje von od podkladu (24, 24', 24“), ďalej má nožička vodiaci uhol (0_L, @_t· ) a vlečný uhol ((β, β_τ·), kde vodiaci uhol je odlišný od vlečného uhla a nožička je orientovaná rozdielne od kolmice k rovine podkladu (24, 24', 24“), pričom nožičky (28, 28', 28“) sú orientované v azimutálnom uhle (A) od 20 stupňov do 160 stupňov vzhľadom na strojový smer podkladu, pričom každý bodec má ďalej spojovacie prostriedky (30, 30', 30“) pripojené k príslušnej nožičke, a ktoré sú bočné vyčnievajúce z obvodu nožičky (28, 28', 28“).

18. Spojovací materiál podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že azimutálny uhol je 45 stupňov až 135 stupňov.

19. Spojovací materiál podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že azimutálny uhol je 60 stupňov až 120 stupňov.

20. Absorpčný výrobok obsahujúci hornú vrstvu (112), vedľajšiu vrstvu (116) spojenú s hornou vrstvou, absorpčné jadro (118) umiestnené medzi hornou vrstvou a bočnou vrstvou a spojovací systém (20, 20', 20“) obsahujúci spojovací materiál vyrobený spôsobom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 16 alebo spojovací materiál podľa ktoréhokoľvek z nárokov 17 až 19.