SK283352B6 - Spojovací modul koaxiálnych káblov - Google Patents

Abstract

Spojovací modul (10) je miniatúrneho vyhotovenie a pozostáva z uzemneného vodivého telesa (36), v ktorom sú umiestnené koaxiálne stredové vodiče (41, 42, 43, 44, 45), ktoré sú udržované dielektrickou vložkou (40) v elektricky izolovanom vzťahu proti telesu (36). Vnútorné plochy telesa (36) obklopujú koaxiálne stredové vodiče (41, 42, 43, 44, 45) a vytvárajú ich koaxiálne tienenie.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spojovacieho modulu koaxiálnych káblov, určeného na vzájomné spojovanie koaxiálnych káblov v telekomunikačnom priemysle. Vynález sa najmä týka miniaturizovaného spojovacieho modulu koaxiálnych káblov na použitie v telekomunikačnom priemysle.

Doterajší stav techniky

Ako je v telekomunikačnom priemysle všeobecne známe, vyžadujú vysoké rýchlosti prenosu signálov používanie koaxiálnych vodičov. Napríklad tzv. prenosové rýchlosti signálov DS-3 (to značí 44736 megabitov za sekundu) sú prenášané koaxiálnymi káblami. Na zaistenie prepojenia, monitorovania vedenia a prístupu do vedenia sa v priemysle používajú tzv. spojovacie moduly DSX-3 koaxiálnych káblov, aby bolo umožnené ich vzájomné spojenie, prepojenie a podobne. Uvedený spojovací modul je opísaný a znázornený napríklad v patente US 4 815 104. Ako je v tomto patente znázornené, obsahuje tento modul vnútorné prepínacie zostavy (označené vzťahovými značkami 90 a 92 tohto patentu), do ktorých sa zastrkávajú otvory vyhotovené v prednej stene modulu koaxiálnej zástrčky. Tieto prepínacie zostavy sú spojené koaxiálnymi káblami (označenými tu vzťahovými značkami 82, 84, 86, 88) s koaxiálnymi konektormi (označenými vzťahovými značkami 74, 76, 78, 80) na zadnej strane modulu. Obvod známeho uskutočnenia spojovacieho modulu je schematicky znázornený na obr. 6 patentu US 4 815 104. Výhodné uskutočnenie modulu podľa patentu US 4 815 104 je vybavené prepojovacími otvormi usporiadanými v prednom paneli modulu a ďalej prepojovacími miestami na zadnej strane modulu. Ako je v patente US 4 815 104 taktiež uvedené (obr. 1 a 2), doterajší stav techniky taktiež zahrnuje moduly, ktoré nie sú vybavené prepojovacími otvormi na prednej strane. Navyše k prepoj ovacím miestam sú známe moduly vybavené monitorovacími otvormi alebo prípojkami, prepojenými naprieč ohmickým úbytkom vnútorných prenosových vedení modulu.

V telekomunikačnom priemysle sa štandardne používa na činnosť prepojovacích systémov impedancie 75 ohmov. Vzhľadom na to sú teda známe spojovacie moduly navrhnuté a uskutočnené tak, aby mali impedanciu 75 ohmov. V telekomunikačnom priemysle má centrálny úrad alebo iné miesto veľké množstvo spojovacích modulov usporiadaných v paneloch. Vzhľadom na nutný veľký objem skrine na umiestnenie modulov a panelov s modulmi stále narastá potreba miniaturizovania spojovacích modulov DSX. Táto miniaturizácia by mala zaručiť prepínanie, dobrý prístup a monitorovanie pri dodržaní požadovanej úrovne impedancie.

Cieľom vynálezu je preto vytvoriť miniaturizovaný spojovací modul DSX-3.

Podstata vynálezu

Tento cieľ spĺňa spojovací modul koaxiálnych káblov, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že obsahuje elektricky vodivé teleso, ktoré má liatu základnú časť so stenami ohraničujúcimi vnútrajšok telesa, a kryt na zakrytie tohto vnútrajška, prvý koaxiálny stredový vodič a druhý koaxiálny stredový vodič, pritom vo vnútrajšku telesa je usporiadaná dielektrická vložka na upevnenie prvého koaxiálneho stredového vodiča a druhého koaxiálneho stredového vodiča, a pritom teleso má prednú stenu s aspoň prvým prie chodným otvorom na vloženie zástrčky so stredovým vodičom a prvý koaxiálny stredový vodič má polohu na spojenie so stredovým vodičom zástrčky, v telese je umiestnený elektricky vodivý prvý pružinový kontakt, predopnutý do elektrického dotyku s prvým koaxiálnym stredovým vodičom, a elektricky vodivý druhý kontakt v elektrickom dotyku s druhým koaxiálnym stredovým vodičom, pritom na teleso je otočné pripojený prvý tlačný prostriedok na odtlačovanie prvého pružinového kontaktu od prvého koaxiálneho stredového vodiča pri vložení zástrčky do prvého otvoru, a v telese je umiestnený prepojovací vodič elektricky spojujúci prvý pružinový kontakt s druhým kontaktom, pritom kryt a teleso majú protiľahlé vonkajšie plochy usporiadané pri sebe. Podľa výhodného uskutočnenia spojovací modul ďalej obsahuje elektricky vodivé plochy obklopujúce prvý koaxiálny stredový vodič a druhý koaxiálny stredový vodič, pritom elektricky vodivé plochy sú dimenzované na požadovanú impedanciu spojovacieho modulu. Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je teleso elektricky vodivé a elektricky vodivé plochy sú vytvorené integrálne na vnútorných plochách telesa.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je dielektrickou vložkou dielektrický nosný prostriedok, umiestnený vnútri telesa.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sú prvý pružinový kontakt a druhý kontakt usporiadané na dielektrickej vložke.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je spojovací modul ďalej vybavený tretím koaxiálnym stredovým vodičom usporiadaným vnútri telesa na dielektrickej vložke, pritom elektricky vodivé plochy sú tvorené plochami obklopujúcimi tretí koaxiálny stredový vodič, a v prednej stene je ďalej upravený tretí otvor na vloženie ďalšej zástrčky, ktorej stredový vodič je elektricky spojený s tretím koaxiálnym stredovým vodičom, a spojovací modul je ďalej vybavený prostriedkami na elektrické pripojenie tretieho koaxiálneho stredového vodiča cez odporový obvod k jednému zvolenému vodiču z prvého koaxiálneho stredového vodiča a druhého koaxiálneho stredového vodiča. Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je v prednej stene ďalej uskutočnený druhý priechodný otvor na spojenie stredového vodiča zástrčky s druhým koaxiálnym stredovým vodičom, pritom druhý kontakt je druhým pružinovým kontaktom predpätým do elektrického dotyku s druhým koaxiálnym stredovým vodičom, a k telesu je otočné pripojený druhý tlačný prostriedok na odtláčanie druhého pružinového kontaktu od druhého koaxiálneho stredového vodiča po vložení zástrčky do druhého otvoru. Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia spojovací modul ďalej obsahuje tretí pružinový kontakt a štvrtý pružinový kontakt, ktoré sú pohyblivé medzi prvou polohou, v ktorej sú prvý pružinový kontakt a druhý pružinový kontakt predpojaté do elektrického dotyku s prvým koaxiálnym stredovým vodičom a druhým koaxiálnym stredovým vodičom, a druhou polohou, v ktorej sú prvý pružinový kontakt a druhý pružinový kontakt oddialené od prvého koaxiálneho stredového vodiča a druhého koaxiálneho stredového vodiča prvým odtlačiacim prostriedkom a druhým odtláčacím prostriedkom, pritom tretí pružinový kontakt a štvrtý pružinový kontakt sú v elektrickom spojení vždy so zodpovedajúcim prvým pružinovým kontaktom a druhým kontaktom v druhej polohe a odpojené od neho v prvej polohe. Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je spojovací modul ďalej vybavený prostriedkom na elektrické spojenie tretieho pružinového kontaktu a štvrtého pružinového kontaktu s elektrickým uzemnením.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je zástrčka vybavená uzemnenou objímkou, pritom spojovací modul obsahuje uzemňovací prostriedok na elektrické spojenie uzemnenej objímky v prvom otvore a druhom otvore s elektrickým uzemnením.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia spojovací modul ďalej obsahuje prvý a druhý spojovací element vystupujúci zo zadného konca telesa, pritom prvý spojovací element a druhý spojovací element obsahujú prvý zadný koaxiálny stredový vodič a druhý zadný koaxiálny stredový vodič, a prvý uzemňovaciu objímku a druhú uzemňovaciu objímku obklopujúcu prvý zadný koaxiálny stredový vodič a druhý zadný koaxiálny stredový vodič a pritom prvý zadný koaxiálny stredový vodič je pripojený k prvému koaxiálnemu stredovému vodiču a druhý zadný koaxiálny stredový vodič je pripojený k druhému koaxiálnemu stredovému vodiču.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia spojovací modul obsahuje prvý a druhý indukčný vodič pripojený k prvému a druhému zadnému koaxiálnemu stredovému vodiču a k prvému a druhému koaxiálnemu stredovému vodiču. Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia spojovací modul ďalej obsahuje prvý spojovací element a druhý spojovací element vystupujúci zo zadného konca telesa, pritom prvý spojovací element a druhý spojovací element obsahuje prvý zadný koaxiálny stredový vodič a druhý zadný koaxiálny stredový vodič, a prvú uzemňovaciu objímku a druhú uzemňovaciu objímku, obklopujúce prvý zadný koaxiálny stredový vodič a druhý zadný koaxiálny stredový vodič, pritom prvý zadný koaxiálny stredový vodič je spojený s prvým koaxiálnym stredovým vodičom a druhý zadný koaxiálny stredový vodič je spojený s druhým koaxiálnym stredovým vodičom, a spojovací modul ďalej obsahuje zadný prepojovací medzičlánok, ktorého teleso má protiľahlé vnútorne plochy ohraničujúce vnútrajšok, a ktorý obsahuje prvý koaxiálny stredový vodič zadného prepojovacieho medzičlánku, druhý koaxiálny stredový vodič zadného prepojovacieho medzičlánku a nosný prostriedok na upevnenie prvého koaxiálneho stredového vodiča a druhého koaxiálneho stredového vodiča zadného prepojovacieho medzičlánku v uvedenom vnútrajšku v elektricky izolovanom odstupe od vnútorných plôch, pritom teleso má prednú stenu s prvým otvorom a druhým otvorom zadného prepojovacieho medzičlánku na zastrčenie prvého spojovacieho elementu a druhého spojovacieho elementu spojovacieho modulu, pritom prvý zadný koaxiálny stredový vodič je elektricky spojený s prvým koaxiálnym stredovým vodičom prepojovacieho medzičlánku a druhý zadný koaxiálny stredový vodič je elektricky spojený s druhým koaxiálnym stredovým vodičom zadného prepojovacieho medzičlánku, a zadný prepojovací medzičlánok ďalej obsahuje prvú zadnú kontaktnú pružinu a druhú zadnú kontaktnú pružinu predpojatú do elektrického spojenia s prvým koaxiálnym stredovým vodičom a druhým koaxiálnym stredovým vodičom zadného prepojovacieho medzičlánku, prvý tlačný prostriedok a druhý tlačný prostriedok zadného prepojovacieho medzičlánku na odtláčanie prvého pružinového kontaktu a druhého pružinového kontaktu od prvého stredového koaxiálneho vodiča a druhého stredového koaxiálneho vodiča zadného prepojovacieho medzičlánku po zastrčení prvého a druhého spojovacieho elementu do prvého otvoru a druhého otvoru zadného prepojovacieho medzičlánku, a zadný prepojovací vodič na elektrické spojenie prvej zadnej kontaktnej pružiny a druhej zadnej kontaktnej pružiny. Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia má prepojovací vodič indukčnosť na vyrovnanie kapacity uvedených zadných kontaktných pružín.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sú vnútorné plochy telesa zadného prepojovacieho medzičlánku elektricky vodivé a elektricky uzemnené a majú tvar pre požadovanú impedanciu zadného prepojovacieho medzičlánku.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia spojovací modul obsahuje spojovacie prostriedky, najmä zásuvkové vodiče, na spojenie koaxiálneho kábla s aspoň jedným vodičom z prvého koaxiálneho stredového vodiča, tvoreného najmä kolíkom, a druhého koaxiálneho stredového vodiča, tvoreného najmä kolíkom, zadného prepojovacieho medzičlánku.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sú spojovacie prostriedky, najmä zásuvkové vodiče, vybavené zástrčkou pripevnenou ku koaxiálnemu káblu a spojovacím prostriedkom na pripojenie zástrčky k aspoň jednému vodiču z prvého koaxiálneho stredového vodiča, najmä kolíka, a druhého koaxiálneho stredového vodiča, kolíka, zadného prepojovacieho medzičlánku.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je zástrčka vybavená blokovacím prostriedkom na zablokovanie zástrčky k aspoň jednému vodiču z prvého koaxiálneho stredového vodiča, najmä kolíka, a druhého koaxiálneho stredového vodiča, najmä kolika, zadného prepojovacieho medzičlánku.

Podľa ešte ďalšieho výhodného uskutočnenia zástrčka zostáva z manuálne upevniteľného plášťa pripojeného klzné k vložke, ktorá má podlhovastú os, z blokovacieho výstupku pripevneného k uvedenej vložke a predpojatého radiálne smerom od podlhovastej osi vložky, a z prostriedku na zatláčanie blokovacieho výstupku radiálne dovnútra axiálnym pohybom plášťa proti vložke, pritom teleso zadného prepojovacieho medzičlánku je vybavené otvorom na vloženie plášťa a blokovacieho výstupku, a pritom teleso je ďalej vybavené zarážkou na vloženie kábla.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je plášť elektricky vodivý pre elektrické spojenie s telesom zadného prepojovacieho medzičlánku a je vybavený prostriedkami na svoje elektrické spojenie s uzemneným tienením koaxiálneho kábla.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia spojovací modul ďalej obsahuje prvý monitorovací pružinový kontakt a druhý monitorovací pružinový kontakt umiestnený vnútri telesa a predpätý do elektrického odstupu medzi prvým monitorovacím pružinovým kontaktom a druhým monitorovacím pružinovým kontaktom, a monitorovací tlačný prostriedok pre pritláčanie prvého monitorovacieho pružinového kontaktu a druhého monitorovacieho pružinového kontaktu do elektrického spojenia po vložení zástrčky do monitorovacieho otvoru spojovacieho modulu.

A konečne je podľa ešte ďalšieho výhodného uskutočnenia v prednej stene ďalej uskutočnený druhý priechodný otvor na spojenie stredového vodiča zástrčky s druhým koaxiálnym stredovým vodičom, pritom druhý kontakt je druhým pružinovým kontaktom predpätým do elektrického dotyku s druhým koaxiálnym stredovým vodičom, a ďalej obsahuje druhý tlačný prostriedok na odtlačovanie druhého pružinového kontaktu od druhého koaxiálneho stredového vodiča po vložení zástrčky do druhého otvoru.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie objasnený na príkladoch uskutočnenia podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje v perspektívnom pohľade spojovací modul podľa vynálezu v stave vybratom zo skrine na uloženie takých modulov, obr. 2 v perspektívnom pohľade spojovací modul s odstráneným krytom na odkrytie vnútorných elementov, obr. 3 bokorys spojovacieho modulu podľa vynálezu s odstráneným krytom na odkrytie vnútorných elementov, obr. 4 v perspektívnom pohľade podzostavu spojovacieho modulu podľa vynálezu, obr. 5 v perspektívnom pohľade v rozloženom stave podzostavy z obr. 4, obr. 6 v perspektívnom pohľade v rozloženom stave spojovacích modulov bez krytu a bez podzostavy z obr. 4, obr. 7 v perspektívnom pohľade kryt na spojovací modul, na znázornenie vnútornej strany tohto krytu, obr. 8 v perspektívnom pohľade kryt z obr. 7 na znázornenie jeho vonkajšej strany a skrutiek v rozloženom stave, obr. 9 v perspektívnom pohľade teleso spojovacieho modulu na znázornenie vnútornej strany tohto telesa, obr. 10 v bokoryse zostavený spojovací modul podľa vynálezu, obr. 11 rez pozdĺž čiary 11-11 z obr. 10, obr. 12 rez pozdĺž čiary 12-12 z obr. 10, obr. 13 rez pozdĺž čiaiy 13-13 z obr. 10, obr. 14 rez pozdĺž čiary 14-14 z obr. 10, obr. 15 rez pozdĺž čiary 15-15 z obr. 10, obr. 16 pôdorys predného stredového vodiča na použitie pri spojovacom module podľa vynálezu, obr. 17 rez pozdĺž čiary 17-17 z obr. 16, obr. 17A vo zväčšenom meradle ľavý koniec vodiča z obr. 17, obr. 17B vo zväčšenom meradle stredovú časť vodiča z obr. 17, obr. 17C vo zväčšenom meradle pravý koniec vodiča z obr. 17, obr. 18 pôdorys zadného stredového vodiča na použitie pri spojovacom module podľa vynálezu, obr. 19 rez pozdĺž čiary 19-19 z obr. 18, obr. 19A vo zväčšenom meradle ľavý koniec vodiča z obr. 19, obr. 19B vo zväčšenom meradle stredovú časť vodiča z obr. 19, obr. 19C vo zväčšenom meradle zúženú časť vodiča z obr. 19, obr. 20 v perspektívnom pohľade ľavú stranu, spodnú a zadnú časť vačky na použitie pri spojovacom module podľa vynálezu, obr. 20A v perspektívnom pohľade zadnú, ľavú a hornú časť vačky z obr. 20, obr. 21 v bokoryse pri pohľade zľava vačku z obr. 20, obr. 22 v perspektívnom pohľade pravú stranu, spodnú a prednú časť vačky z obr. 20, obr. 23 v perspektívnom pohľade pravú stranu, hornú a prednú časť vačky z obr. 20, obr. 24 pohľad spredu na dielektrický izolátor, obr. 25 v perspektívnom pohľade dielektrický izolátor z obr. 24, obr. 26 v perspektívnom pohľade uzemňovaciu pružinu, obr. 27 v perspektívnom pohľade pripojovaciu západku, obr. 28 pôdorys vodivého kolíka, obr. 29 rez pozdĺž čiary 29-29 z obr. 28, obr. 30 pôdorys spojovacieho modulu podľa vynálezu z odstráneným krytom na znázornenie vnútorných elementov a s prvou zástrčkou, ktorá je zastrčená, a s druhou zástrčkou, ktorá je pripravená na zastrčenie, obr. 30A priečny rez zástrčkou, obr. 31 v perspektívnom pohľade prednú hornú a pravú stranu zadného prepoj o vacieho medzičlánku, obr. 31A bokorys zadného prepojovacieho článku s odstráneným krytom na znázornenie vnútorných elementov, obr. 32 v perspektívnom pohľade v rozloženom stave zadný prepojovací medzičlánok, obr. 33 v perspektívnom pohľade vo zväčšenom meradle nosnou dielektrickou vložku na zadný prepojovací medzičlánok z obr. 31, obr. 34 v perspektívnom pohľade vnútornú stranu krytu zadného prepojovacieho medzičlánku z obr. 31, obr. 35 v perspektívnom pohľade vnútrajšok telesa zadného prepojovacieho medzičlánku z obr. 31, obr. 36 v perspektívnom pohľade vodič, do ktorého sa zastrčí kolík, na použitie pri zadnom prepojovacom medzičlánku z obr. 31, obr. 37 v perspektívnom pohľade vodič, do ktorého sa zastrčí kolík, na použitie pri zadnom prepojovacom medzičlánku z obr. 31, obr. 38 kolík na použitie pri zadnom prepojovacom medzičlánku z obr. 31, obr. 39 v perspektívnom pohľade kolík, na ktorý sa omotá drôt, na použitie pri zadnom prepojovacom medzičlánku z obr. 31, obr. 40 v perspektívnom pohľade uzemňovaciu pružinu na použitie pri zadnom prepojovacom medzičlánku z obr. 31, obr. 41 v perspektívnom pohľade zástrčku na použitie pri zadnom prepojovacom medzičlánku z obr. 31, obr. 42 v bokoiyse zástrčku z obr. 41, obr. 43 v perspektívnom pohľade v rozloženom stave zástrčku z obr. 41, obr. 44 pozdĺžny rez zástrčkou z obr. 41 v zostavenom stave, obr. 45 elektrická schéma obvodu spojovacieho modulu a zadného prepojovacieho medzičlánku, a obr. 46 až 56 schematické diagramy znázorňujúce analýzu ladenia spojovacieho modulu podľa vynálezu na požadovanú impedanciu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Teraz bude opísané príkladné uskutočnenie vynálezu, pri ktorom sú identické elementy označené rovnakými vzťahovými značkami.

Na obr. 1 je znázornený spojovací modul 10 podľa vynálezu v polohe pripravenej na vloženie do skrine 12. Ďalej je tu znázornená zástrčka 14 v polohe pripravenej na vloženie do spojovacieho modulu 10. V skrini 12 je vložený zadný prepojovací medzičlánok 400. Zástrčka 520 zadného prepojovacieho medzičlánku 400 je znázornená v polohe pred zastrčením do zadného prepojovacieho medzičlánku 400.

Ako je znázornené na obr. 1, pozostáva skriňa 12 z kovovej hornej steny 16 a kovovej dolnej steny 18, ktoré sú vzájomne spojené stenami (z ktorých je znázornená iba jedna stena 20) a medzi nimi sú ďalej upravené kovové deliace steny 22. Predný kryt 24 je pripojený otočné k bočným stenám 20, aby sa mohol odklopiť do dolnej polohy (znázornené na obr. 1), čím sa umožni prístup do vnútrajška skrine 12. Predný kryt 24 sa môže opäť sklopiť hore do polohy, v ktorej zakrýva vnútrajšok zo skrine 12.

K skrini 12 sú pripevnené klzné pripojovacie bloky. Tieto klzné pripojovacie bloky sú dielektrické a pozostávajú z dolného bloku 26 a horného bloku 28. Obaja bloky 26, 28 sú vybavené blokovacími výstupkami 27, umiestnenými v zárezoch 29 uskutočnených v stenách 16, 18, na pripevnenie blokov 26, 28 k vnútorným protiľahlým plochám stien 18,16.

Bloky 26, 28 sú vybavené zvislo vyrovnanými drážkami 30, ktoré majú takú veľkosť, aby sa do nich mohli zasunúť pozdĺžne vodiace výstupky 32 upravené na spojovacom module 10. Tieto pozdĺžne vodiace výstupky 32 umožňujú klzné uloženie spojovacieho modulu 10 v skrini 12 v zvislom usporiadaní (pozri obr. 1).

Každý blok 28, 26 spolupracuje s príslušnými drážkami 30, ktorých počet je dostatočný na uloženie štyroch spojovacích modulov 10. Spojovací modul 10 je upevnený v blokoch 26, 28 pomocou blokovacích jazýčkov 34. Je nutné poznamenať, že klzné uložené spojovacie moduly 10 s blokovacími jazýčkami 34 netvoria žiadnu súčasť tohto vynálezu samotného. Príklady ich uskutočnenia sú znázornené v patente US 4 840 568.

Na obr. 5 a 6 je znázornený v perspektívnom pohľade spojovací modul 10, ktorý je znázornený bez krytu, ktorý bol rovnako odstránený aj na obr. 2 a 3. Spojovací modul 10 pozostáva z telesa 36 a krytu 38 (pozri obr. 7, 8). Z dôvodov, ktoré budú objasnené až neskôr, sú teleso 36 a kryt 38 výhodne uskutočnené zo zinku odliateho pod tlakom.

Do telesa 36 je vložená dielektrická vložka 40. Ako bude podrobnejšie opísané, nesie táto dielektrická vložka 40 rôzne elektrické komponenty v požadovanej orientácii ako podzostavu 39 (obr. 4).

Vnútornými komponentmi spojovacieho modulu 10 sú prvé koaxiálne stredové vodiče 41, 42, 43 a druhé koaxiálne stredové vodiče 44 a 45. Na spojenie párov koaxiálnych stredových vodičov 42, 44 a 43, 45 sú upravené indukčné vodiče 46. Zadné koaxiálne stredové vodiče 44, 45 sú nesené izolátormi 48, 49. Na umožnenie pripojenia spojovacieho modulu 10 na zadný prepojovací medzičlánok 400 (ako bude podrobnejšie opísané) sú upravené uzemňovacie objímky 50, 51.

Podzostava 39 zahrnuje kontakty k zdroju elektrického prúdu alebo kolíky 52, 53 (najlepšie znázornené na obr. 5, 28 a 29) , elektricky vodivý výstupný (OUT) alebo prvý pružinový kontakt 54, ďalej uvádzaný iba ako pružina 54, elektricky vodivý vstupný (IN) alebo druhý kontakt 56, ďalej uvádzaný iba ako pružina 56, ale ktorý vždy nemusí byť uskutočnený ako pružina, a indukčný prepojovací vodič 58.

Elektrickými komponentmi sú ďalej pružinové kontakty 60, 61, ďalej uvádzané ako pružiny 60, 61. Kolíky 52, 53 sú uskutočnené identicky. Kolík 52 je znázornený na obr. 28 a 29. Kolík 52 je vybavený zarážkou 52a a prstencovým rebrom 52c. Od zarážky 52a vystupuje koniec 52c. Na opačnom konci kolíka 52 je upravený výrez 52d. Prívod 60a pružiny 60 (obr. 5) sa umiestni do výrezu 52d a pripojí sa. Podobne sa prívod 61a pružiny 61 pripevní ku kolíku 53.

Na pripojenie monitorovacieho (MON) prvého koaxiálneho stredového vodiča 41 s výstupným (OUT) druhým koaxiálnym stredovým vodičom 42 je upravený prvý odpor 62, ako bude podrobnejšie opísané. Na pripojenie monitorovacieho prvého koaxiálneho stredového vodiča 41 k zemi je upravený druhý odpor 64, pritom tento druhý odpor 64 sa pripojí k uzemňovacej svorke 66 uloženej v drážke 68 vytvorenej v telese 36.

Uzemňovací prostriedok 70 vo forme hlavnej uzemňovacej pružiny 70 (najlepšie znázornené na obr. 6 a 26) má konce 72 určené na uloženie v drážkach 74 vytvorených v telese 36. Uložením koncov 72 hlavnej uzemňovacej pružiny 70 v drážkach 74 vznikne mechanické a elektrické spojenie hlavnej uzemňovacej pružiny 70 s telesom 36 (ktoré je elektricky uzemnené pripojením k uzemnenému zadnému prepojovaciemu medzičlánku 400, ako bude podrobnejšie opísané). Hlavná uzemňovacia pružina 70 má kontaktné konce 76, 77 a 78 určené na klzný elektrický dotyk so zástrčkou (akou je zástrčka 14 na obr. 1) zastrčenou do monitorovacieho (MON) otvoru 80, výstupného (OUT) otvoru 81 a vstupného (IN) otvoru 82 v telese 36.

Elektrickými elementmi nesenými dielektrickou vložkou 40 (obr. 5) sú výstupný (OUT) koncový alebo tretí pružinový kontakt 84, ďalej uvádzaný iba ako výstupná koncová pružina 84 a vstupný (IN) koncový alebo štvrtý pružinový kontakt 86, ďalej uvádzaný iba ako vstupná koncová pružina 86. Na elektrické spojenie výstupnej koncovej pružiny 84 s hlavnou uzemňovacou pružinou 70 je upravený tretí odpor 88 (obr. 6). Podobne je upravený štvrtý odpor 90 na elektrické spojenie vstupnej koncovej pružiny 86 s hlavnou uzemňovacou pružinou 70.

Ako bude podrobnejšie opísané, sú komponentmi spojovacieho modulu 10 monitorovacia vačka 92, výstupná vačka 94, ako prvý tlačný prostriedok 94, a vstupná vačka 96, ako druhý tlačný prostriedok 96, ktoré sú dielektrické. Monitorovacia vačka 92 je otočné pripojená k telesu 36 prvým otočným kolíkom 98. Vstupná vačka 96 a výstupná vačka 94 sú otočné pripojené k telesu 36 druhým otočným kolíkom 100 uloženým v otvore 102 (obr. 9). Na obr. 6 je znázornený otvor 102 na uloženie druhého otočného kolíka 100 a otvor 101 na uloženie prvého otočného kolíka 98. Na pripevnenie krytu 38 k telesu 36 sú upravené skrutky 104 (obr. 8), pritom tieto skrutky 104 prechádzajú otvormi 106 v kryte 38 a zaskrutkujú sa do príslušných otvorov 108 uskutočnených v telese 36.

Na uloženie v drážkach 112 telesa 36 sú upravené plastové pripojovacie západky 110 (obr. 27). Tieto pripojovacie západky 110 sú vybavené pozdĺžnymi vodiacimi výstupkami 32 určenými na klzné uloženie spojovacieho modulu 10 v skrini 12. Pripojovacie západky 110 sú taktiež vybavené blokovacími jazýčkami 34 na zablokovanie spojovacieho modulu 10 v skrini 12.

Na obr. 4 je znázornená podzostava 39 zostávajúca z dielektrickej vložky 40, monitorovacieho prvého koaxiálneho stredového vodiča 41, výstupného prvého koaxiálneho stredového vodiča 42 a vstupného prvého koaxiálneho stredového vodiča 43, pritom je znázornené ako tieto vodiče 41 až 43 sú nesené dielektrickou vložkou 40. Taktiež koliky 52, 53 sú znázornené, ako sú nesené výstupné a vstupné koncovou pružinou 84, 86 a výstupnou a vstupnou pružinou 54, 56.

Pružiny 54, 56, 84, 86 sú pridržované v drážkach 55, 57, 85, 87 uskutočnených v dielektrickej vložke 40. Pružiny 60, 61 sú uložené v štrbinách 63 uskutočnených v dielektrickej vložke 40.

Pružiny 60, 61 sú elektricky pripojené (napríklad spájkovaním) ku kolíkom 52, 53. Celá zostava týchto komponentov je vložená v telese 36, ako je znázornené na obr. 3. Na obr. 3 je kryt 38 odstránený.

Všetky prvé koaxiálne stredové vodiče 41, 42, a 43 sú identické. Prvý koaxiálny stredový vodič 41 je detailnejšie znázornený na obr. 16 až 17C. Opis prvého koaxiálneho stredového vodiča 41 je dostatočný aj pre zvyšné prvé koaxiálne stredové vodiče 42,43.

Prvý koaxiálny stredový vodič 41 je v podstate uskutočnený z trubicového vodivého materiálu. Podľa výhodného uskutočnenia je prvý koaxiálny stredový vodič 41 uskutočnený vo forme bezošvej trubice z polotvrdého fosforového bronzu, ktorá má menovitú hrúbku steny asi 0,13 mm. Prvý koaxiálny stredový vodič 41 je sploštený pre zväčšenie elektrického spojenia s pružným kontaktom (ako bude opísané).

Prvý koaxiálny stredový vodič 41 má lievikovito rozšírený koniec 116 prechádzajúci dovnútra skosenej kužeľovej časti 117. Lievikovito rozšíreným koncom 116 sa prestrčí vodivý stredový kolík 120 zástrčky 14 a uloží v dovnútra skosenej kužeľovej časti 117. Táto kužeľová časť 117 je vybavená axiálnymi zárezmi 119, aby sa mohla rozšíriť, a aby do nej mohol byť vložený stredový kolík 120 (obr. 30A). Kužeľová časť 117 tvorí uvoľniteľný mechanický a elektrický kontakt medzi prvým koaxiálnym stredovým vodičom 41 a stredovým kolíkom 120.

Prstencové rebro 122 prvého koaxiálneho stredového vodiča 41 umožňuje jeho pevné uloženie v dielektrickej vložke 40. Zadný koniec prvého koaxiálneho stredového vodiča 41 je vybavený výrezom 124 na umožnenie umiestnenia ďalšieho vodiča (ako sú indukčné vodiče 46, 47) v prvom koaxiálnom stredovom vodiči 41. Prstencové vtláčanie 126, vyčnievajúce dovnútra trubice, bránia zatečeniu nadmerného množstva spájkového kovu z výrezu 124 do vnútrajška trubicového prvého koaxiálneho stredového vodiča 41.

Na obr. 18 až 19C je znázornený druhý koaxiálny stredový vodič 44. Tento druhý koaxiálny stredový vodič 44 je identický s druhým koaxiálnym stredovým vodičom 45, preto jeho opis bude dostačujúci.

Druhý koaxiálny stredový vodič 44 má ako lievik rozšírený koniec 128, na ktorý nadväzuje smerom dovnútra skosená kužeľová časť 130, vybavená axiálnymi zárezmi 131. Podobne ako kužeľová časť 117 pri prvom axiálnom stre dovom vodiči 41 (pozri obr. 16 a 17), je určená aj kužeľová časť 130 na vloženie vodivého kolíka (neznázornené) na vytvorenie klzného mechanického a elektrického kontaktu. Druhý koaxiálny stredový vodič 44 má taktiež na protiľahlom konci výrez 132 na vloženie vodiča, akým je napríklad indukčný vodič 46, 47, ktorý sa potom prispájkuje. Dovnútra vyčnievajúce prstencové vtláčanie 134 bráni zatečeniu nadmerného množstva spájkového kovu do vnútrajška druhého koaxiálneho stredového vodiča 44. Druhý koaxiálny stredový vodič 44 je ďalej vybavený prstencovým rebrom 136 a dorazovou plochou 138. Prstencové rebro 136 a dorazová plocha 138 spolupracujú na pridržovanie izolátora, akým je napríklad izolátor 48, 49, medzi prstencovým rebrom 136 a dorazovou plochou 138.

Ako je najlepšie znázornené na obr. 11, je vstupný prvý koaxiálny stredový vodič 43 elektricky pripojený k vstupnému druhému koaxiálnemu stredovému vodiču 45 vstupným indukčným vodičom 47. Podobne je vstupný prvý koaxiálny stredový vodič 42 elektricky pripojený k výstupnému druhému koaxiálnemu stredovému vodiču 45 výstupným indukčným vodičom 46. K výstupnému prvému koaxiálnemu stredovému vodiču 42 a k výstupnému prvému koaxiálnemu stredovému vodiču 41 je pripojený prvý odpor 62.

Teraz bude podľa obr. 20 až 23 opísaná monitorovacia vačka 92. Táto monitorovacia vačka 92 má identické uskutočnenie ako vačky 94 a 96. Preto pre opis vačiek 94, 96 bude postačujúci opis monitorovacej vačky 92.

Monitorovacia vačka 92 má stredový otvor 92c, prechádzajúci jej telesom 92e. Stredový otvor 92c je určený na vloženie prvého otočného kolíka 98 (alebo v prípade vačiek 94, 96 druhého otočného kolíka 100).

Monitorovacia vačka 92 má ďalej vačkovú plochu 92a upravenú na jednej strane stredového otvoru 92c. Na opačnej strane od stredového otvoru 92c je upravený piest 92b.

Ako je najlepšie znázornené na obr. 3, poloha monitorovacej vačky 92 je taká, aby vačková plocha 92a bola v zábere so zástrčkou (akou je zástrčka 14 na obr. 1), vložená do monitorovacieho otvoru 80. Zástrčka tlačí na vačkovú plochu 92a, čím núti monitorovacíu vačku 92 do otáčania okolo prvého otočného kolíka 98 (alebo druhého otočného kolíka 100 v prípade vačiek 94, 96). Výsledkom toho je, že piest 92b tlačí pružiny 60, 61 spoločne do elektrického dotyku, aby sa uzavrel obvod indikujúci vloženia zástrčky do monitorovacieho otvoru 80.

Výstupná vačka 94 má svoju vačkovú plochu 94a umiestnenú tak, aby bola v zábere so zástrčkou zastrčenou do výstupného otvoru 81, čím sa spôsobí pritlačenie piesta 94b k výstupnej koncovej pružine 84, ktorá sa zasa pritlačí k výstupnej pružine 54.

Vstupná vačka 96 je umiestnená tak, že jej vačková plocha 96a bude v zábere so zástrčkou zastrčenou vo vstupnom otvore 82, čím sa spôsobí otáčanie vstupnej vačky 96 okolo druhého otočného kolíka 100, pritom jej piest 96b pritlačuje vstupnú koncovú pružinu 86 k vstupnej pružine 56.

Piest 92b je vybavený drážkou 92d na umožnenie svojho nijako nebráneného pohybu bez dotyku s prvým koaxiálnym stredovým vodičom 41. Podobne sú piesty 94b a 96b vybavené drážkami 94d a 96d na zabránenie dotyku s prvými koaxiálnymi stredovými vodičmi 42 a 43.

Ako je znázornené na obr. 3, tak ako v žiadnom z otvorov 80 až 82 nie je zastrčená žiadna zástrčka, sú vačky 92, 94, 96 tlačené pružinami 61, 84, 86 do polôh znázornených na obr. 3, v ktorých pružiny 60, 61 sú oddelené a výstupná koncová pružina 84 je oddelená od výstupnej pružiny 54 a vstupná koncová pružina 86 je oddelená od vstupnej pružiny 56.

Pružiny 54 a 56 sú vybavené dotykovými miestami 54a, 56a (pozri obr. 4), umiestnenými tak, aby boli v elektrickom zábere s prvými koaxiálnymi stredovými vodičmi 42, 43. Pružiny 56 a 54 elektricky prepojuje indukčný prepojovací vodič 58 (pozri obr. 3). Ak teda v otvoroch 81, 82 nie je zastrčená žiadna zástrčka, sú prvé koaxiálne stredové vodiče 42, 43 elektricky spojené.

Po vložení zástrčky do vstupného otvoru 82 sa elektrické spojenia medzi prvými koaxiálnymi stredovými vodičmi 42, 43 preruší a výstupný prvý koaxiálny stredový vodič 42 je pripojený cez štvrtý odpor 90 k zemi. Signál privedený do prvého koaxiálneho stredového vodiča 43 je teraz priamo vedený do zástrčky (neznázornené) zastrčenej v vstupnom otvore 82. Podobne po vložení zástrčky (neznázomené) do výstupného otvoru 81, je vstupný prvý koaxiálny stredový vodič 43 spojený cez tretí odpor 88 so zemou a výstupný prvý koaxiálny stredový vodič 42 je spojený priamo so zástrčkou zastrčenou vo výstupnom otvore 81. Zastrčenie zástrčky do monitorovacieho otvoru 80 znamená uzavretie pružín 60, 61. Odborníci ľahko rozoznajú, že elektrická schéma opísaného obvodu je obvyklá pre moduly DSX. Tento obvod je schematicky znázornený na obr. 45.

Ako je obvyklé, zostávajú koaxiálne vodiče zo stredového vodiča obklopeného uzemneným tienením. Riešenie podľa vynálezu využíva geometria zinkového telesa 36 a zinkového krytu 38 na vytvorenie uzemneného tienenia. Výsledkom toho je minimálny objem spojovacieho modulu 10.

Ako je najlepšie znázornené na obr. 7, 9 a 12 až 15, je teleso 36 vybavené konkávnymi plochami 152. Podobne je kryt 38 (obr. 7) vybavený konkávnymi plochami 152. Konkávne plochy 150, 152 sú umiestnené tak, aby aspoň Čiastočne obklopovali vodiče 41 až 45, keď je kryt 38 umiestnený na telese 36. To znamená, že konkávne plochy 150, 152 spolu spolupracujú, aby vytvorili definované uzemnené tienenia aspoň čiastočne obklopujúce vodiče 41 až 45.

Navyše k tieneniu uskutočnenému konkávnymi plochami 150, 152, ktoré sú integrálne odliate v telese 36 a krytu 38, je regulovaná impedancia systému regulovaním geometrie dielektrických nosných blokov 200 na dielektrickej vložke 40.

Dielektrické nosné bloky 200 sú najlepšie znázornené na obr. 4 a 5. Ako je znázornené, majú dielektrické nosné bloky 200 v podstate obdĺžnikový tvar a sú pripojené priečnymi nosníkmi 201 k plochým častiam 204 dielektrickej vložky 40. Obe ploché časti 204 nesie dielektrický nosný blok 200a. Z obr. 4 a 14 plynie, že ploché časti 204 sú určené na vloženie do priechodných dráh 210 vytvorených v telese 36.

Umiestnenie dielektrickej vložky 40 v telese 36 je najlepšie znázornené na obr. 11 až 15. Konkávne plochy 150 spolupracujú s konkávnymi plochami 152 tak, že vytvárajú čiastočne valcové komory, ktorými prechádzajú prvé koaxiálne stredové vodiče 41 až 43. Dielektrické nosné bloky 200 sú uložené v časti čiastočne valcových komôr.

Dielektrické nosné bloky 200, 200a, ako už bolo uvedené, sú pripojené k plochým častiam 204 priečnymi nosníkmi 201. Odborníkom je jasné, že zmenou geometrie dielektrických nosných blokov 200, 200a môže byť impedancia systému naladená na požadovanú hodnotu.

Okrem toho, že prvé koaxiálne stredové vodiče 41 až 43 sú nesené v dielektrických nosných blokoch 200, 200a, sú druhé koaxiálne stredové vodiče 44, 45 nesené dielektrickými izolátormi 48, 49, pozri obr. 11. Tieto izolátory 48, 49 sú uložené vo valcovej časti uzemňovacích objímok a 51. Izolátory 48, 49 znázornenej geometrie sú znázornené taktiež v patente US 4 749 968 (vzťahová značka 250 na obrázkoch tohto patentu), čo znamená, že taktiež tieto izolátory 48, 49 môžu byť vybrané tak, aby napomáhali pri ladení systému na požadovanú impedanciu.

Izolátory 48, 49 majú identické uskutočnenie. Na obr. 24 a 26 je znázornený izolátor 48. Tento izolátor 48 je vybavený otvorom 48a na vloženie druhého koaxiálneho stredového vodiča 44 a ďalej radiálne upravenými rebrami 48b.

Vodiče 42, 43, 44 a 45 spolupracujú s indukčnými vodičmi 46, 47 a izolátormi 48, 49 a dielektrickými nosnými blokmi 200, 200a na vytvorenie požadovanej impedancie. Ale pri tomto ladení môže prítomnosť pružín 56, 54 znamenať nevyváženosť alebo nežiaducu impedanciu spojovacieho modulu 10. Ako plynie z obr. 3, je nutné poznamenať, že pružiny 54, 56 sú v podstate rovnobežné s prvými koaxiálnymi stredovými vodičmi 42, 43 a indukčnými vodičmi 46, 47. V dôsledku tejto rovnobežnej geometrie sa medzi vstupnou pružinou 56 a prvým koaxiálnym stredovým vodičom 43 vytvorí prvá kapacita a medzi výstupnou pružinou 54 a prvým koaxiálnym stredovým vodičom 42 sa vytvorí druhá kapacita. Na dosiahnutie rovnováhy týchto kapacít sa indukčným prepojovacím vodičom 58 vytvorí indukčnosť. Na vyrovnanie kapacity vyplývajúcej z priestorového vzťahu vstupnej pružiny 56, indukčného vodiča 47, prvého koaxiálneho stredového vodiča 43 a výstupné pružiny 54, prvého koaxiálneho stredového vodiča 42 a indukčného vodiča 46 sa zvolí špecifická hrúbka indukčného prepojovacieho vodiča 58. Indukčnosť indukčných vodičov 46, 47 a indukčného prepojovacieho vodiča 58 sa prispôsobí kapacite pružín 54, 56 na uskutočnenie prispôsobenia impedancie.

Dosiaľ bolo opísané vytvorenie spojovacieho modulu 10.

Navyše k tomuto spojovaciemu modulu 10 je na obr. 30A znázornená zástrčka 14. Táto zástrčka 14 pozostáva zo stredového vodiča 300 zakončeného stredovým kolíkom 120. Stredový vodič 300 je uprostred vybavený otvorenou drážkou 302 na vloženie stredového vodiča 304 koaxiálneho kábla 306. Na pripevnenie tienenia koaxiálneho kábla 306 k vonkajšiemu vodivému tieneniu 310 je upravený zatláčaný spoj 308. Tienenie 310 sa zužuje k zástrčnému koncu 312 obklopujúcemu stredový kolík 120. Ako je ďalej znázornené na obr. 30A časť tienenia 310 je odstránená, aby sa vytvoril prístupový otvor 320 na umožnenie zavedenia stredového vodiča 304 do drážky 302 a jeho pripevnenie vhodnými prostriedkami, ako spájkovaním a podobne.

Na obr. 30 je znázornený spojovací modul 10 (s odstráneným krytom 38) s jednou zo zástrčiek 14,14' plne zastrčenú do vstupného otvoru 81 a s druhou pripravenou na zastrčenie do vstupného otvoru 82. Úplným zastrčením zástrčky 14 do výstupného otvoru 81 je výstupná vačka 94, ktorá je natočená tak, aby odtláčala výstupnú pružinu 54 od prvého koaxiálneho stredového vodiča 42. Pretože ďalšia zástrčka 14 ešte nie je do vstupného otvoru 82 zastrčená, vstupná vačka 96 sa ešte nenatočila, aby odtláčala vstupnú pružinu 56 od výstupného prvého koaxiálneho stredového vodiča 43.

Pri určitom použití treba, aby signály, ktoré by sa ináč privádzali do prvých koaxiálnych stredových vodičov 42, 43, boli elektricky pripojené, keď spojovací modul 10 nie je vložený do skrine 12. Na zaistenie tejto požiadavky je upravený zadný prepojovací medzičlánok 400.

Ako plynie z obr. 31 a 32, zostáva zadný prepojovací medzičlánok 400 z telesa 402, ktoré jc tvorené základnou časťou 404 a krytom 406. Základná časť 404 je vybavená pozdĺžnymi vodiacimi výstupkami 408 určenými na vloženie do drážok 30. V dôsledku tohto môže byť zadný prepojovaci medzičlánok 404 zasunutý do drážok 30 až do zadnej časti blokov 26, 28 a tu zaskočením upevnený. Teleso 402 má približne rovnakú šírku ako spojovací modul 10.

Protiľahlé plochy základnej časti 404 a krytu 406 spolupracujú, aby vytvorili vnútornú časť zadného prepojovacieho medzičlánku 404, v ktorej sú umiestnené potrebné komponenty. Na obr. 32 sú v rozloženom stave znázornené tieto komponenty, medzi ktoré patrí dielektrická nosná plochá časť 410 (znázornená zvlášť na obr. 33), zemniaca pružina 412 (obr. 40), výstupný kolík 414 (obr. 38) a vstupný kolík 416. Medzi vnútorné komponenty taktiež patrí výstupný zásuvkový vodič 418 (obr. 37), vstupný zásuvkový vodič 420, prvý zásuvkový vodič 422 (obr. 36) a druhý zásuvkový vodič 424. Medzi uvedené komponenty ďalej patrí prvá zadná kontaktná pružina 426, ďalej uvádzaná ako výstupná pružina 426 a druhá zadná kontaktná pružina 428, ďalej uvádzaná ako vstupná pružina 428, a prepojovací vodič 430. A konečne medzi uvedené komponenty ešte patria štyri zásuvkové vodiče 432, 434, 436, 438, dva kolíky 440, 442 (z ktorých je jeden znázornený na obr. 39) a výstupná dielektrická vačka 444, ako prvý tlačný prostriedok 444, a vstupná dielektrická vačka 446, ako druhý tlačný prostriedok 446.

Do otvorov 450 krytu 406 a základnej časti 404 sa vložia skrutky 448 na pripojenie krytu 406 k základnej časti 404 a na uzatvorenie vnútorných komponentov v zadnom prepojovacom medzičlánku 400. Z dôvodov, ktoré budú vysvetlené neskôr, sú základná časť 404 a kryt 406 uskutočnené z elektricky vodivého materiálu, pritom sú výhodne uskutočnené zo zinku odliateho pod tlakom.

Zemniaca pružina 412 je vybavená svorkovými koncami 451 určenými na uloženie v zárezoch 452 vytvorených v základnej časti 404. Uloženie svorkových koncov 451 v týchto zárezoch 452 znamená uskutočnenie mechanického a elektrického spojenia uzemňovacej pružiny 412 so základnou časťou 404 (ktorá je elektricky uzemnená pri pripojení zástrčky s koaxiálnym vodičom k zadnému prepojovaciemu medzičlánku 400). Uzemňovacia pružina 412 má kontaktné konce 454, 455 určené na vytvorenie klzného elektrického dotyku s uzemňovacími objímkami 50, 51 pri svojom vložení do prvého výstupného otvoru 458 a prvého vstupného otvoru 460, vytvorených v základnej časti 404.

V otvoroch 462, 464 vytvorených v dielektrickej nosnej plochej časti 410 sú vložené kolíky 414, 416. Výstupný kolík 414 jc znázornený vo zväčšenom meradle na obr. 38. Pretože uskutočnenie výstupného kolíka 414 je rovnaké ako uskutočnenie vstupného kolíka 416, bude postačovať opis jedného z nich.

Výstupný kolík 414 zostáva z pozdĺžneho kontaktu 466. Na opačnom konci výstupného kolíka 414 je uskutočnený výrez 468. Do tohto výrezu 468 sa vloží vodič, ktorý sa k tomuto výrezu 468 pripojí napríklad spájkovaním spôsobom opísaným už pri vodičoch spojovacieho modulu 10. Pri výreze 468 je upravené prvé prstencové rebro 470. Medzi prvým prstencovým rebrom 470 a pozdĺžnym kontaktom 466 je upravený nákružok 472. Výstupný kolík 414 je zastrčený do otvoru 462 až po nákružok 472, pritom prvé prstencové rebro 470 je zatlačené do otvoru 462, aby pevne držalo výstupný kolík 414 v tejto polohe. Kolíky 414 a 416 sú určené na uloženie v zadných koaxiálnych stredových vodičoch 44, 45 spojovacieho modulu 10, keď objímky 50, 51 sú vložené do otvorov 458, 460. Preto sú kolíky 414, 416 elektricky spojené so zadnými koaxiálnymi stredovými vodičmi 44, 45.

Zásuvkové vodiče 418, 420 sa vložia do otvorov 476, 478 nosnej plochej časti 410. Výstupný zásuvkový vodič 418 je znázornený vo zväčšenom meradle na obr. 37. Je nutné poznamenať, že výstupný zásuvkový vodič 418 je identický s vstupným zásuvkovým vodičom 420, preto postačí iba opis jedného z nich.

Výstupný zásuvkový vodič 418 je v podstate valcový a dutý a má zásuvný koniec 482, ktorý je zúžený a určený na zasunutie kolíka. Protiľahlo k zásuvnému koncu 482 je vytvorený výrez 482 určený na vloženie vodiča, ktorý môže byť do tohto výrezu 484 pripojený už opísaným spôsobom. Pri výreze 484 je upravené druhé prstencové rebro 486. Od tohto druhého prstencového rebra 486 je v určitom odstupe na protiľahlej strane k výrezu 484 upravený nákružok 488. Druhé prstencové rebro 486 a nákružok 488 majú podobnú funkciu ako prvé prstencové rebro 470 a nákružok 472 výstupného kolíka 414. Keď sú zásuvkové vodiče 418, 420 vložené v otvoroch 476, 478, spájajú vodiče 477, 479 elektricky vstupný kolík 414 s vstupným zásuvkovým vodičom 418 a vstupný kolík 416 s vstupným zásuvkovým vodičom 420. Zásuvkové vodiče 418, 420 sú koaxiálne vložené v druhom výstupnom otvore 459 a v druhom vstupnom otvore 461 .

Na obr. 36 je vo zväčšenom meradle znázornený prvý zásuvkový vodič 422. Tento prvý zásuvkový vodič 422 je v podstate valcový a je vybavený dovnútra sa zužujúcim kužeľovým o zásuvným koncom 490. Tento kužeľový zásuvný koniec 490 je určený na zastrčenie kolika (neznázorneného) do akejkoľvek štandardnej zástrčky. Na opačnom konci prvého zásuvkového vodiča 422 je uskutočnený výrez 492, do ktorého sa vloží vodič, ktorý sa potom vnútri výrezu 492 prispájkuje. Na umožnenie lisovaného uloženia prvého zásuvkového vodiča 422 v otvore 496 nosnej plochej časti 410 je upravená objímka 494. Podobne je druhý zásuvkový vodič 424 vložený v otvore 498 dielektrickej nosnej plochej časti 410.

Kolíky 440, 442 na vytvorenie obvíjaného spoja sú identické. Na obr. 39 je znázornený kolík 440, ktorý má koniec 440a určený na vytvorenie obvíjaného spoja, a protiľahlý upevňovací koniec 440b. Tento upevňovací koniec 440b je uložený v záreze 500, vytvorenom v dielektrickej nosnej plochej časti 410. Podobne je ďalší kolík 442 na vytvorenie obvíjaného spoja uložený v záreze 502.

Zásuvkové vodiče 432, 434, 436 a 438 majú rovnakú konštrukciu ako zásuvkové vodiče 418, 420 a sú zalisované do otvorov 432a, 434a, 436a a 438a v dielektrickej nosnej plochej časti 410. Keď sú uzemňovacie objímky 50, 51 vložené v otvoroch 458, 460, sú v zásuvkových vodičoch 432, 434 vložené koliky 52, 53. Keď sa spojovací modul 10 otočí o 180°, pritom uzemňovacia objímka 50 sa vloží do prvého vstupného otvoru 460 a uzemňovacia objímka 51 do prvého výstupného otvoru 460 sú v zásuvkových vodičoch 436, 438 vložené kolíky 53, 52. Symetrická poloha zásuvkových vodičov 432, 434, 436 a 438 okolo stredovej osi XX zadného prepojovacieho medzičlánku 400 umožňuje vloženie spojovacieho modulu. 10 v jednej z oboch orientácií, na umožnenie monitorovania buď vstupných, alebo výstupných vodičov podľa voľby užívateľa.

Vodiče 433, 439 spájajú elektricky zásuvkové vodiče 432, 438 s kolíkom 440 na vytvorenie obvíjaného spoja. Vodiče 435, 437 spojujú zásuvkové vodiče 434, 436 s ďalším kolíkom 442 na vytvorenie obvíjaného spoja. Zásuvkové vodiče 422, 424 sú taktiež spojené s ďalším kolíkom 442 na vytvorenie obvíjaného spoja vodiča 423,425.

Výstupná pružina 426 je vložená v záreze 504 v dielektrickej nosnej plochej časti 410. Podobne je v záreze 506 vložená vstupná pružina 428. Pružiny 426, 428 sú určené na vloženie s predpätím proti kolíkom 414, 416. Výstupná dielektrická vačka 444 je uložená otočné, aby bola objímkou (napríklad objímkou 50 alebo 51) vloženou v prvom výstupnom otvore 458 tlačená tak, aby odtláčala výstupnú pružinu 426 od výstupného kolíka 414 a tým prerušila elektrické spojenie medzi výstupnou pružinou 426 a výstupným kolíkom 414. Podobne je vstupná dielektrická vačka 446 uložená taktiež otočné, aby bola objímkou (napríklad objímkou 50 alebo 51) vloženou v prvom vstupnom otvore 460 tlačená tak, aby odtláčala vstupnú pružinu 428 z elektrického spojenia s vstupným kolíkom 416. Prepojovací vodič 430 spojuje elektricky obe pružiny 426, 428.

Ako je najlepšie znázornené na obr. 33, pozostáva dielektrická nosná plochá časť 410 z v podstate plochej spodnej časti 510. Táto plochá spodná časť 510 je určená na uloženie a dosadnutie na vonkajšiu stenu 512 (obr. 35) základnej časti 404. Keď je dielektrická nosná plochá časť 410 vložená v základnej časti 404, sú komponenty náležíte vyrovnané pomocou kolíkov 414, 416 vložených v otvoroch 458, 460. V otvoroch 458, 460 sú vložené uzemňovacie kontaktné konce 454, 455, aby boli v elektrickom kontakte s objímkou (napríklad uzemňovacou objímkou 50, 51) vloženou v otvoroch 458, 460. Zásuvkové vodiče 432, 434, 436, 438 sú určené na vloženie kolíkov 52, 53 v závislosti od orientácie spojovacieho modulu K), ako bolo predtým opísané.

Ako je najlepšie znázornené na obr. 35 a 34, sú základná časť 404 a kryt 406 vybavené niekoľkými valcovými plochami 514. Tieto valcové plochy 514 sú umiestnené tak, aby aspoň čiastočne obklopovali zásuvkové vodiče 418, 420 a kolíky 414, 416. Presnejšie povedané, kolíky 414, 416 a zásuvkové vodiče 418, 420 sa stanú stredovými vodičmi obklopenými uzemnenými tienenými valcovými plochami 514. Rovnako ako pri spojovacom module 10 je pri zadnom prepojovacom medzičlánku 400 využitá geometria zinkovej základnej časti 404 a krytu 406 na vytvorenie uzemneného tienenia koaxiálnych vodičov.

Rovnako ako v prípade spojovacieho modulu 10 môže prítomnosť pružín 426, 428 v rovnobežnom usporiadaní s kolíkmi 414, 416 spôsobiť vznik nerovnováhy alebo nežiaducu impedanciu zadného prepojovacieho medzičlánku 400. V dôsledku rovnobežného usporiadania sa vytvorí medzi výstupnou pružinou 426 a výstupným kolíkom 414 tretia kapacita a medzi vstupnou pružinou 428 a vstupným kolíkom 416 sa vytvorí štvrtá kapacita. Hrúbka prepojovacieho vodiča 430 sa preto zvolí tak, aby sa tieto kapacity vyrovnali. Spojovací vodič 430 pritom slúži ako indukčnosť na vyrovnanie kapacít. Jeho špecifická hrúbka sa zvolí tak, aby sa vyrovnala kapacita vyplývajúca z priestorového vzťahu pružín 426, 428 a kolíkov 414, 416.

Ako je v telekomunikačnom priemysle bežné, prenášajú sa signály koaxiálnymi káblami do prepojovacích zástrčiek alebo konektorov. Na obr. 41 až 44 je znázornená zástrčka 520 na elektrické pripojenie koaxiálneho kábla (neznázorneného) k zadnému prepojovaciemu medzičlánku 400 pripojením k zásuvkovým vodičom 418, 420. Zástrčka 520 v podstate pozostáva z valcového vonkajšieho plášťa 522, do ktorého vnútrajšku je vložená vložka 524. Medzi elementmi zástrčky 520 ďalej patrí stredový kolík 526, dielektrický dištančný element 528, prvý a druhý zatláčací element 530, 532 a zadná upevňovacia objímka 534. K zástrčke 520 je pripojený koaxiálny kábel 600 so stredovým vodičom 602 a s uzemňovacím tienením 604.

Ako je najlepšie znázornené na obr. 43 a 44, je vložka 524 klzné vložená do vonkajšieho plášťa 522. Vložka 524 je vybavená protiľahlými jazýčkami 536. Z jazýčkov 536 vyčnievajú smerom von skosené biokovacie výstupky 538.

Tieto blokovacie výstupky 538 vyčnievajú zo zárezov 540, vytvorených v časti 521 so zmenšeným priemerom vonkajšieho plášťa 522. Táto časť 521 so zmenšeným priemerom je určená na vloženie do otvorov 459, 461 (pozri obr. 32) vytvorených v základnej časti 404.

Ako je znázornené na obr. 34 a 35, sú základná časť 404 a kryt 406 vybavené prstencovými drážkami 517. Blokovacie výstupky 538 sú určené na zaskočenie do prstencových drážok 517, aby bránili axiálnemu pohybu zástrčky 520 proti základnej časti 404, pritom ale súčasne umožňujú jej otočný pohyb. Pri tomto vložení zástrčky 520 je kolík 527 vodiča 526 vložený v zásuvkových vodičoch 418, 420. Dielektrické dištančné elementy 528 udržujú vodič 526 v koncentrickom vzťahu k vodivej vložke 524 a vodivému vonkajšiemu plášťu 522. Kolík 527 je vybavený otvorom 552 na vloženie stredového vodiča 602 bežného koaxiálneho kábla 600.

Uzemnené tienenie 604 koaxiálneho kábla 600 sa umiestni medzi protiľahlé plochy zatláčacích elementov 530, 532, na to sa vonkajší alebo druhý zatláčací element 532 zatlačí k vnútornému alebo prvému zatláčaciemu elementu 530 na pevné pripojenie uzemneného tienenia 604 koaxiálneho kábla 600 k vodivému vonkajšiemu plášťu 522 vo vložke 524. Zadná upevňovacia objímka 534 sa pripevní k izolovanému uzemnenému tieneniu 604 koaxiálneho kábla 600 tak, že sa pripojí k vložke 524 pomocou závitového spojenia, to je vonkajšieho závitu na zadnej upevňovacej objímke 534 a vnútorného závitu vo vložke 524.

Zástrčka 520 sa vloží do otvorov tvorených valcovými plochami 514 jednoduchým axiálnym zatlačením zástrčky 520 do týchto otvorov, pritom kolík 527 je elektricky a mechanicky vložený v jednom zo zásuvkových vodičov 418, 420. Pružnosť jazýčkov 536 umožňuje vyhnutie blokovacích výstupkov 538 smerom dovnútra na umožnenie zastrčenia zástrčky 520. Potom sa blokovacie výstupky 538 vyhnú von a zaskočí do prstencových drážok 517. Na vytiahnutie zástrčky 520 stačí len zatiahnuť za vonkajší plášť 522. Hrana 541 (obr. 44) zárezu 540 v časti 521 sa zmenšeným priemerom tlačí na úkos blokovacieho výstupku 538, preto blokovacie výstupky 538 sú tlačené smerom dovnútra z ich blokovacej polohy v prstencových drážkach 517. Tým je umožnené vytiahnutie zástTčky 520.

Pretože je vonkajší plášť 522 uzemnený tým, že je spojený so základným tienením 604 koaxiálneho kábla 600, sú základná časť 404 a kryt 406 taktiež elektricky uzemnené. Podobne sú uzemnené teleso 36 a kryt 38 spojovacieho modulu 10.

Pri opísanom uskutočnení sa zadný prepojovací medzičlánok 400 vloží do drážok 300 skrine 12 až do zadnej časti blokov 28, 26. Koaxiálne káble (neznázomené) už skôr pripojené k zástrčkám 520 sa pripoja k zadnému prepojovaciemu článku 400 vložením výstupného koaxiálneho kábla do druhého výstupného otvoru 459 a vstupného koaxiálneho kábla do druhého vstupného otvoru 461. Keď k zadnému prepojovaciemu medzičlánku 400 nie je pripojený spojovací modul 10, sú koaxiálne káble elektricky prepojené elektrickým obvodom zostávajúcim z výstupného kolíka 414, pružín 426, 428, prepojovacieho vodiča 430 a vstupného kolíka 416 (obr. 31 A).

Po vložení spojovacieho modulu 10 do zadného prepojovacieho medzičlánku 400 sa pružiny 426, 428 oddelia od kolíkov 414, 416. Keď je spojovací modul 10 orientovaný tak, ako je znázornené na obr. 1, je prvý koaxiálny stredový vodič 42 pripojený k vstupnému kolíku 414 a prvý koaxiálny stredový vodič 43 pripojený k vstupnému kolíku 416. Keď zástrčka 14 nie je zastrčená v žiadnom otvore 81, 82, sú prvé koaxiálne stredové vodiče 42, 43 elektricky spojené pružinami 54, 56 a indukčným prepojovacím vodičom 58. Vloženie zástrčky 14 do jedného z otvorov 81, 82 spôsobí prerušenie elektrického spojenia medzi prvými koaxiálnymi stredovými vodičmi 42, 43 oddelením jednej z pružín 54, 56 od prvých koaxiálnych stredových vodičov 42,43.

Keď sa zastrčia zástrčky kontrolného svietidla do jedného zo zásuvkových vodičov 422, 424, prenáša sa elektrická energia pripojením elektrického zdroja a uzemnenie (neznázomené) ku kolíkom 440,442.

Ako už bolo uvedené, tvoria plochy 150, 152, 514, vytvorené vnútri spojovacieho modulu 10 a zadného prepojovacieho medzičlánku 400, tienené uzemnenie obklopujúce stredové koaxiálne vodiče pri vložení uzemneného kábla do zadného prepojovacieho medzičlánku 400. Tieto plochy 150, 152, 514 spolupracujú s vodičmi na uskutočnenie náležitého prispôsobenia impedancie, aby bola dosiahnutá požadovaná impedancia 75 ohmov. Potom sa uskutoční voľba indukčného prepojovacieho vodiča 58 a prepojovacieho vodiča 430, aby mali takú indukčnosť, ktorá by umožnila vyladenie kapacitného účinku pružín 54, 56, 426, 428, ktoré sú rovnobežné s koaxiálnymi vodičmi. Empiricky môže byť zvolené presné uskutočnenie a geometria plôch 150, 152, 514 a veľkosti prepojovacích vodičov 58, 430. Určité parametre na prispôsobenie impedancie sú ale už známe. Na lepšie pochopenie riešenia podľa vynálezu je uskutočnený nasledujúci rozbor.

Impedancia je definovaná ako celkový pasívny odpor proti prietoku striedavého prúdu. Aby došlo k maximálnemu prenosu elektrického prúdu, musí byť impedancia zdroja, zaťaženie pri prenosovom kábli a konektorov rovnaká. Čím väčšie sú rozdiely, tým menšia je účinnosť prenosu energie. Keď impulz alebo vlna postupuje v prenosovom vedení, všeobecne neexistuje žiadny problém, pokiaľ zostáva impedancia konštantná. Keď ale impulz alebo vlna dorazí do úseku s odlišnou impedanciou, ktorým môže byť nevhodne uskutočnený konektor alebo zdeformovaný kábel, odrazí sa časť vlny späť k zdroju, čo má za následok stratu energie a/alebo skreslenie signálu.

Impedancia je kombináciou odporu (R), indukčnej reaktancie (X_c) a kapacitnej reaktancie (X_c). Je súčtom vektorov odporu a reaktancie (R +jX) alebo vektorov veľkosti Z=(R² + X²)¹'² pod uhlom θ (tan¹ (X/R)), kde: X-X_L-X_C (pozri obr. 46).

Ak je v obvode iba odpor, rovná sa impedancia (Z) tomuto odporu (Z=R). Prítomnosť indukčnosti v obvode spôsobí opačnú elektromotorickú silu, ktorá, navyše k odporu, ďalej bráni prietoku prúdu. Indukčnosť sama v obvode spôsobí oneskorenie prúdu za napätím o fázový uhol rovnajúci sa 90° (pozri obr. 47A - 47C). Impedancia obvodu je potom väčšia, ako keby bol v obvode iba samotný odpor. Veľkosť zväčšenia impedancie sa rovná indukčnej reaktancii. Indukčná reaktancia vyjadrená ako:

Xl *2nfU v ohmoch, kde: f = frekvencia, v Hz L = induktancia, henry.

Prítomnosť kapacity v obvode taktiež spôsobí elektromotorickú silu, ktorá bráni prietoku prúdu v obvode. Kapacita samotná spôsobí v obvode meškanie napätia za prúdom o fázový uhol rovnajúci sa 90° (pozri obr. 48A - 48C). Podobne ako indukčnosť zmení kapacita impedanciu obvodu, ale na rozdiel od indukčnosti kapacita impedanciu obvodu zníži o veľkosť rovnajúcu sa kapacitnej reaktancii. Kapacitná reaktancia je vyjadrená ako:

SK 2833S2 B6

X_c»1/(2nfC) v ohmoch, kde: f = frekvencia, v Hz C = kapacita, vo faradoch.

Existujú tri vzájomne súvisiace výrazy používané na definovanie impedancie: útlm odrazu, pomer napäťovej stojatej vlny (VSWR) a koeficient odrazu (Refl Coeff). Tieto všetky výrazy rozhodujú o tom, ako mnoho sa dopadová (dopredná) vlna odrazí späť k zdroju. Ak jeden z uvedených výrazov je známy, môžu byť druhé dva výrazy vypočítané, napríklad:

1+Refl Coeff

VSWR-·—---1* Refl Coeff

VSW-l Ren Coeff---------VSWR+1

Útlm odrazu = 20 log (Reŕl Coeff)

Spôsoby merania impedancie zahrnujú meranie útlmu odrazu pri použití spektrálneho analyzátora so smerovacím mostíkom alebo meranie profilu impedancie použitím „reflektometra v časovej oblasti“ (TDR). Spektrálny analyzátor bude merať útlm odrazu v decibeloch vo zvolenom frekvenčnom spektre. Reflektometer v časovej oblasti meria impedanciu a zobrazí profil, ktorý udáva indukčnú a kapacitnú reaktanciu. Pokiaľ sa týka impedancia v konektore, sú mechanická dĺžka a elektrická dĺžka zhodné, a keď je zmena impedancie menšia ako 1% 1/4 vlnovej dĺžky operačnej frekvencie, nemalo by to mať v podstate žiadny dosah na prenosovú dráhu alebo charakteristiku signálu.

Keď sú v obvode indukčnosť a kapacita spoločne, vznikne vyladený obvod. Na obr. 49A - 49C a 50A - 50C je znázornený rad kombinácií bez prítomnosti odporu. Pretože napätie v indukčnosti predbieha prúd s 90° a napätie v kapacite sa oneskoruje za prúdom o 90°, sú napätie indukčnosti a kapacita mimo fázy o 180° proti sebe. Pretože indukčnosť a kapacita sú zapojené v sérii, prechádza obidvoma časťami obvodu rovnaký prúd. Preto z Ohmovho zákona (E_L=I*X_L a E_C=I*X_C) platí, že indukčná a kapacitná reaktancia sú taktiež o 180° mimo fázy. Celkové napätie a celková impedancia (Z=X_L-X_C) obvodu sa zistí vektorovým súčtom indukčných a kapacitných komponentov napätia a reaktancie. Celkovo je obvod na obr. 49A indukčný (E_L a X_c prevládajú), a obvod na obr. 50A je kapacitný (E_c a X_c prevládajú). Je dôležité upozorniť, že kapacita znižuje celkovú impedanciu a indukčnosť zvyšuje celkovú impedanciu, ako je taktiež znázornené.

Ladenie sa týka zmeny kapacity alebo indukčnosti, teda zmeny kapacitnej alebo indukčnej reaktancie, aby bola dosiahnutá požadovaná celková impedancia a fázový uhol.

Rovnice, ktoré nasledujú, sú známe a boli vytvorené na niekoľko geometrií prenosových vedení. Tieto rovnice predstavujú charakteristickú alebo vlnovú impedanciu koaxiálneho prenosového vedenia a sú taktiež vhodné na uskutočnenie konektorov. Charakteristická impedancia iných geometrií a presadenia vedenia je vyjadrená teóriou podobnou teórii, ktorá je opísaná neskôr.

Dielektrický materiál je izolačným materiálom, ktorý ukladá, ale nevedie elektrický prúd. Schopnosť dielektrického materiálu uložiť elektrostatickú energiu v porovnaní so schopnosťou vzduchu uložiť elektrostatickú energiu je definovaná ako dielektrická konštanta príslušného materiálu. Hodnota dielektrickej konštanty pre vzduch je jedna.

Charakteristická impedancia koaxiálneho vedenia v kruhovom vonkajšom vodiči (pozri obr. 51) je vyjadrená ako:

138 D log— d kde:

Z_o = charakteristická impedancia, v ohmoch,

D = vnútorný priemer vonkajšieho vodiča, v mm, d = vonkajší priemer vnútorného vodiča, v mm, = dielektrická konštanta izolačného materiálu.

Charakteristická impedancia pre štvorcový vonkajší vodič (pozri obr. 52) obsahujúci koaxiálne vedenie prechádzajúce jeho stredom je vyjadrená ako:

BI kde:

1+0,405/

Al.Q.4O5p^J l +0.161/

B«

1-0.163/ '

I+0.067/¹

1-0.067/Charakteristická impedancia pre koaxiálne vedenie umiestnené presadene od stredu (excentrické stredné vedenie) kruhového vonkajšieho vodiča (pozri obr. 53) je vyjadrená ako:

138 D

Ž.*----log--- d

kde:

C = radiálne presadenie stredu vodiča, v mm.

Ak dutina vvpinená dielektrikom je iba čiastočne vyplnená dielektrickým materiálom, potom faktor l/x/() vo všeobecných rovniciach sa zmení na:

kde:

r = priestor vyplnený dielektrikom/celkový priestor, v mm². Keď je v koaxiálnom vedení uskutočnený výrez (pozri obr. 54), bude zvýšenie charakteristickej impedancie oproti normálnemu kruhovému koaxiálnemu vedeniu (pozri obr. 51) menší ako:

sz-Wfť kde:

β = uhol výrezu v radiánoch, ktorý je vyplnený vzduchom.

Charakteristická impedancia pre obdĺžnikový vonkajší vodič (pozri obr. 55) obsahujúci koaxiálne vedenie prechádzajúca jeho stredom s dutinou čiastočne vyplnenú dielektrikom je vyjadrená ako:

138 82 4

Ζ» «-----— Lôg---«φ------’ÍI + C-l)r ffd exp «

K-+1 bkde:

Z_o = charakteristická impedancia, v ohmoch, = dielektrická konštanta izolačného materiálu, r = priestor vyplnený dielektrikom/celkový priestor, v mm², b = výška prierezovej plochy, v mm, a = šírka prierezovej plochy, v mm , d = priemer vnútorného vodiča.

Tieto rovnice môžu byť ďalej modifikované pre excentrický stredový vodič alebo dvojito excentrický stredový vodič.

Uvedené rovnice môžu byť skombinované pre matematický výpočet indukčnosti spojovacieho modulu 10 a zadného prepojovacieho medzičlánku 400. Napríklad, s odkazom na obr. 1 až 15, môžu stredové vodiče alebo predné koaxiálne stredové vodiče 41, 42, 43 prechádzať vonkajšími vodičmi (t. j. protiľahlými plochami telesa 36 a krytu 38), ktoré môžu mať meniacu sa geometriu. Taktiež priestor medzi prednými koaxiálnymi stredovými vodičmi 41, 42 a 43 a vodivými plochami ktoré je obklopujú, je čiastočne vyplnený dielektrickým materiálom (napríklad dielektrickými nosnými blokmi 200, 200a). Aplikovanie predchádzajúcich rovníc na každú geometrickú časť umožňuje modifikovanie geometrie do tej doby, dokiaľ nie je dosiahnutá požadovaná impedancia. Skutočné geometrie môžu byť ďalej modifikované podľa zmeranej impedancie, dokiaľ nie je dosiahnutá finálna geometria pomocou ktorej sa získa požadovaná impedancia.

Kapacita zostáva z dvoch rovnobežných vodičov oddelených dielektrikom. Každá konzolová pružina a vodič, ktorý je s ňou rovnobežný, pôsobí ako kapacita s bodovým kontaktom na jednom konci (pozri obr. 56).

Dve kapacity sú elektricky zoradené v sérii s prepojovacím vodičom, ktorý má indukčnosť, ktorá sa môže meniť na vyrovnanie a ladenie. Tento obvod môže byť vyladený pre prispôsobenie impedancie medzi vedením so 75 ohmami a vodičmi spojovacieho modulu, čím by sa minimalizovalo fázové skreslenie a ostatné straty v obvode. Do série s vyššie uvedenými komponentmi môže byť pridaná prídavná indukčnosť a potom menená na účely ladenia. Zmena indukčnosti znamená zmenu indukčnej reaktancie (Χ\-2πί1.). Pretože je impedancia závislá od indukčnej reaktancie (Z=R+(X_l-X_cU) ), vhodným zvýšením alebo znížením indukčnosti je možné dosiahnuť rovnováhu v reaktancii. Ideálnym prípadom je zvolenie hodnoty indukčnosti, ktorá by spôsobila indukčnú reaktanciu rovnajúcu sa kapacitnej reaktancii pri danej frekvencii. Za tohto stavu by fázové skreslenie a straty boli minimálne.

Na obr. 45 je znázornená schematicky geometria pružín 54, 56, 426, 428 proti prvým 35 koaxiálnym stredovým vodičom 42, 43 (s indukčnými vodičmi 46, 47), kolíkmi 414 a 416 (s indukčnými vodičmi 477, 479). Použitím predchádzajúcich rovníc je možné vypočítať nutnú indukčnosť prepojovacích vodičov 58, 430. Konečná hrúbka a indukčnosť prepojovacích vodičov 58, 430 môžu byť ďalej modifiko vané podľa zmeranej impedancie, dokiaľ nie je dosiahnutá požadovaná impedancia.

Z predchádzajúceho je zrejmé, že veľkosť spojovacích modulov DSX môže byť riešením podľa vynálezu značne zmenšená. Takto zmenšené spojovacie moduly DSX môžu byť vo veľkom počte (vysokej hustote) inštalované v danom systéme. Ďalej jednotlivé spojovacie moduly 10 môžu byť spárované do spoločného obvodu na vytvorenie veľa možných polôh na zastrčenie na prednom konci.

Spojovací modul 10 sám osebe nepredstavuje úplný obvod DSX. Namiesto toho môže byť spojovací modul 10 spárovaný s prídavným spojovacím modulom na vytvorenie úplného obvodu. Ďalej využitie normálne zavretého obvodu zadného prepojovacieho medzičlánku umožňuje použitie spojovacieho modulu na prenos digitálnych funkcii, ako je napríklad znázornené a opísané v ešte nevybavenej prihláške vynálezu US č. 07/614 143, prihlásenej 15. novembra 1990, s názvom „Digital Distribution Apparatus“.

Aj keď bolo v predchádzajúcom opísané vhodné uskutočnenie podľa vynálezu, je odborníkom zrejmé, že v rámci vynálezu je možné uskutočňovať ekvivalentné úpravy a modifikácie. Tieto ekvivalentné úpravy a modifikácie sú zahrnuté v rozsahu priložených patentových nárokov.

Claims (22)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spojovací modul (10) koaxiálnych káblov, vyznačujúci sa tým, že obsahuje elektricky vodivé teleso (36), ktoré má liatu časť so stenami ohraničujúcimi vnútrajšok telesa (36), a kryt (38) na zakrytie tohto vnútrajšku, prvý koaxiálny stredový vodič (42) a druhý koaxiálny stredový vodič (43), pritom vnútri telesa (36) je usporiadaná dielektrická vložka (40) na upevnenie prvého koaxiálneho stredového vodiča (42) a druhého koaxiálneho stredového vodiča (43), a pritom teleso (36) má prednú stenu s aspoň prvým priechodným otvorom (81) na vloženie zástrčky (14) so stredovým vodičom a prvý koaxiálny stredový vodič (42) má polohu na spojenie so stredovým vodičom zástrčky (14), v telese (36) je umiestnený elektricky vodivý prvý pružinový kontakt (54), predpätý do elektrického dotyku s prvým koaxiálnym stredovým vodičom (42), a elektricky vodivý druhý kontakt (56) v elektrickom dotyku s druhým koaxiálnym stredovým vodičom (43), pritom k telesu (36) je otočné pripojený prvý tlačný prostriedok (94) na odtlačovanie prvého pružinového kontaktu (54) od prvého koaxiálneho stredového vodiča (42) pri vloženej zástrčke (14) v prvom otvore (81), a v telese (36) je umiestnený prepojovací vodič (58) elektricky spájajúci prvý pružinový kontakt (54) s druhým kontaktom (56), pritom kryt (38) a teleso (36) majú protiľahlé vonkajšie plochy usporiadané pri sebe.
2. 2. Spojovací modul podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na dodanie požadovanej impedancie ďalej obsahuje elektricky vodivé plochy (150, 152) obklopujúce prvý koaxiálny stredový vodič (42) a druhý koaxiálny stredový vodič (43).
3. 3. Spojovací modul podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že teleso (36) je elektricky vodivé a elektricky vodivé plochy (150,152) sú vytvorené integrálne na vnútorných plochách telesa (36).
4. 4. Spojovací modul podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že dielektrickou vložkou (40) je dielektrický nosný prostriedok, umiestnený vnútri telesa (36).
5. 5. Spojovací modul podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že prvý pružinový kontakt (54) a druhý kontakt (56) sú usporiadané na dielektrickej vložke (40).
6. 6. Spojovací modul podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že je ďalej vybavený tretím koaxiálnym stredovým vodičom (41) usporiadaným vnútri telesa (36) na dielektrickej vložke (40), pritom elektricky vodivé plochy (150,152) sú tvorené plochami obklopujúcimi tretí koaxiálny stredový vodič (41), a na prednej stene je ďalej upravený tretí otvor (80) na vloženie ďalšej zástrčky (14), ktorej stredový vodič je elektricky spojený s tretím koaxiálnym stredovým vodičom (41), a je ďalej vybavený prostriedkami na elektrické pripojenie tretieho koaxiálneho stredového vodiča (41) cez odporový obvod (62) k jednému zvolenému vodiču z prvého koaxiálneho stredového vodiča (42) a druhého koaxiálneho stredového vodiča (43).
7. 7. Spojovací modul podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že na prednej stene je ďalej uskutočnený druhý priechodný otvor (82) na spojenie stredového vodiča zástrčky (14) s druhým koaxiálnym stredovým vodičom (43), pritom druhý kontakt (56) je druhým pružinovým kontaktom predpätým do elektrického dotyku s druhým koaxiálnym stredovým vodičom (43), a k telesu (36) je otočné pripojený druhý tlačný prostriedok (96) na odtlačovanie druhého pružinového kontaktu od druhého koaxiálneho stredového vodiča (43) pri vloženej zástrčke (14) v druhom otvore (82).
8. 8. Spojovací modul podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že ďalej obsahuje tretí pružinový kontakt (84) a štvrtý pružinový kontakt (86), ktoré sú pohyblivé medzi prvou polohou, v ktorej sa prvý pružinový kontakt (54) a druhý pružinový kontakt (56) predpäté do elektrického dotyku s prvým koaxiálnym stredovým vodičom (42) a druhým koaxiálnym stredovým vodičom (43), a druhou polohou, v ktorej sú prvý pružinový kontakt (54) a druhý pružinový kontakt (56) oddialené od prvého koaxiálneho stredového vodiča (42) a druhého koaxiálneho stredového vodiča (43) prvým odtláčacím prostriedkom (94) a druhým odtláčacím prostriedkom (96), pritom tretí pružinový kontakt (84) a štvrtý pružinový kontakt (86) sú v elektrickom spojení vždy so zodpovedajúcim prvým pružinovým kontaktom (54) a druhým kontaktom (56) v druhej polohe a odpojenej od neho v prvej polohe.
9. 9. Spojovací modul podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že je ďalej vybavený prostriedkami na elektrické spojenie tretieho pružinového kontaktu (84) a štvrtého pružinového kontaktu (86) s elektrickým uzemnením.
10. 10. Spojovací modul podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že obsahuje uzemňovací prostriedok (70) na elektrické spojenie uzemnenej objímky zástrčky (14) v prvom otvore (81) a druhom otvore (82) s elektrickým uzemnením.
11. 11. Spojovací modul podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že ďalej obsahuje prvý a druhý spojovací element vstupujúci zo zadného konca telesa (36), pritom prvý spojovací element a druhý spojovací element obsahujú prvý zadný koaxiálny stredový vodič (44) a druhý zadný koaxiálny stredový vodič (45), a prvú uzemňovaciu objímku (50) a druhú uzemňovaciu objímku (51) obklopujúcu prvý zadný koaxiálny stredový vodič (44) a druhý zadný koaxiálny stredový vodič (45), a pritom prvý- zadný koaxiálny stredový vodič (44) je pripojený na prvý koaxiálny stredový vodič (42) a druhý zadný koaxiálny stredový vodič (45) je pripojený na druhý koaxiálny stredový vodič (43).
12. 12. Spojovací modul podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že obsahuje prvý a druhý in dukčný vodič (46, 47) pripojený na prvý a druhý zadný koaxiálny vodič (44, 45) a na prvý a druhý koaxiálny stredový vodič (42, 43).
13. 13. Spojovací modul podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej obsahuje prvý spojovací element a druhý spojovací element vystupujúci zo zadného konca telesa (36) pritom prvý spojovací element a druhý spojovací element obsahujú prvý zadný koaxiálny stredový vodič (44) a druhý zadný koaxiálny stredový vodič (45), a prvú uzemňovaciu objímku (50) a druhú uzemňovaciu objímku (51), obklopujúce prvý zadný koaxiálny stredový vodič (44) a druhý zadný koaxiálny stredový vodič (45), pritom prvý zadný koaxiálny stredový vodič (44) je spojený s prvým koaxiálnym stredovým vodičom (42) a druhý zadný koaxiálny stredový vodič (45) je spojený s druhým koaxiálnym stredovým vodičom (43), a ďalej obsahuje zadný prepojovací medzičlánok (400), ktorého teleso (402) má protiľahlé vnútorné plochy ohraničujúce vnútrajšok, a ktorý obsahuje prvý koaxiálny stredový vodič (414) zadného prepojovacieho medzičlánku (400), druhý koaxiálny stredový vodič (416) zadného prepojovacieho medzičlánku (400) a nosný prostriedok (410) na upevnenie prvého koaxiálneho stredového vodiča (414) a druhého koaxiálneho stredového vodiča (416) zadného prepojovacieho medzičlánku (400) v uvedenom vnútrajšku v elektricky izolovanom odstupe od vnútorných plôch, pritom teleso (402) má prednú stenu s prvým otvorom (458) a druhým otvorom (460) zadného prepojovacieho medzičlánku na zastrčenie prvého spojovacieho elementu a druhého spojovacieho elementu, pritom prvý zadný koaxiálny stredový vodič (44) je elektricky spojený s prvým koaxiálnym stredovým vodičom (414) prepojovacieho medzičlánku (400) a druhý zadný koaxiálny stredový vodič (45) je elektricky spojený s druhým koaxiálnym stredovým vodičom (416) zadného prepojovacieho medzičlánku (400), a zadný prepojovací medzičlánok (400) ďalej obsahuje prvú zadnú kontaktnú pružinu (426) a druhú zadnú kontaktnú pružinu (428) predpäté do elektrického spojenia s prvým koaxiálnym stredovým vodičom (414) a druhým koaxiálnym stredovým vodičom (416) zadného prepojovacieho medzičlánku (400), prvý tlačný prostriedok (444) a druhý tlačný prostriedok (446) zadného prepojovacieho medzičlánku (400) na odtlačovanie prvého pružinového kontaktu (426) a druhého pružinového kontaktu (428) od prvého stredového koaxiálneho vodiča (414) a druhého stredového koaxiálneho vodiča (416) zadného prepojovacieho medzičlánku (400) po zastrčení prvého a druhého spojovacieho elementu do prvého otvoru (458) a druhého otvoru (460) zadného prepojovacieho medzičlánku (400), a zadný prepojovací vodič (430) na elektrické spojenie prvej zadnej kontaktnej pružiny (426) a druhej zadnej kontaktnej pružiny (428).
14. 14. Spojovací modul podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že prepojovací vodič (430) má indukčnosť na vyrovnanie kapacity uvedených zadných kontaktných pružín (426, 428).
15. 15. Spojovací modul podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že vnútorné plochy (514) telesa (402) zadného prepojovacieho medzičlánku (400) sú na zaistenie jeho požadovanej impedancie elektricky vodivé a elektricky uzemnené.
16. 16. Spojovací modul podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že obsahuje spojovacie prostriedky, najmä zásuvkové vodiče (418, 420), na spojenie koaxiálneho kábla s aspoň jedným vodičom z prvého koaxiálneho stredového vodiča, tvoreného najmä kolíkom (414), a druhého koaxiálneho stredového vodiča, tvoreného najmä kolíkom (416), zadného prepojovacieho medzičlánku (400).
17. 17. Spojovací modul podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že spojovacie prostriedky, najmä zásuvkové vodiče (418, 420), sú vybavené zástrčkou (520) pripevnenou na koaxiálny kábel a spojovacím prostriedkom na pripojenie zástrčky (520) k aspoň jednému vodiču z prvého koaxiálneho stredového vodiča, najmä kolíka (414), a druhého koaxiálneho stredového vodiča, najmä kolíka (416), zadného prepojovacieho medzičlánku (400).
18. 18. Spojovací modul podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že zástrčka (520) je vybavená blokovacím prostriedkom na zablokovanie zástrčky (520) k aspoň jednému vodiču z prvého koaxiálneho stredového vodiča, najmä kolíka (414), a druhého koaxiálneho stredového vodiča, najmä kolika (416), zadného prepojovacieho medzičlánku (400).
19. 19. Spojovací modul podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že zástrčka (520) pozostáva z manuálne upevniteľného plášťa (522) pripojeného klzné k vložke (524), ktorá má pozdĺžnu os, z blokovacieho výstupku (538) pripevneného k uvedenej vložke (524) a predpätého radiálne smerom od pozdĺžnej osi vložky (524), a z prostriedku na zatlačovanie blokovacieho výstupku (538) radiálne dovnútra axiálnym pohybom plášťa (522) proti vložke (524), pritom teleso (402) zadného prepojovacieho medzičlánku (400) je vybavené otvorom (517) na vloženie plášťa (522) a blokovacieho výstupku (538), a pritom teleso (402) je ďalej vybavené zarážkou na vloženie kábla.
20. 20. Spojovací modul podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že plášť (522) je elektricky vodivý na elektrické spojenie s telesom (402) zadného prepojovacieho medzičlánku (400) a je vybavený prostriedkami na svoje elektrické spojenie s uzemneným tienením koaxiálneho kábla.
21. 21. Spojovací modul podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej obsahuje prvý monitorovací pružinový kontakt (60) a druhý monitorovací pružinový kontakt (61) umiestnený vnútri telesa (36) a predpätý do elcktrického odstupu medzi prvým monitorovacím pružinovým kontaktom (60) a druhým monitorovacím pružinovým kontaktom (61), a monitorovací tlačný prostriedok (92) na pritlačovanie prvého monitorovacieho pružinového kontaktu (60) a druhého monitorovacieho pružinového kontaktu (61) do elektrického spojenia po vložení zástrčky (14) do monitorovacieho otvoru (80) spojovacieho modulu (10).
22. 22. Spojovací modul podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na prednej stene je ďalej uskutočnený druhý priechodný otvor (82) na spojenie stredového vodiča zástrčky (14) s druhým koaxiálnym stredovým vodičom (43), pritom druhý kontakt (56) je pružinovým kontaktom predpätým do elektrického dotyku s druhým koaxiálnym stredovým vodičom (43), a ďalej obsahuje druhý tlačný prostriedok (96) na odtláčanie druhého pružinového kontaktu od druhého koaxiálneho stredového vodiča (43) pri vloženej zástrčke (14) v druhom otvore (82).