Oblasť techniky
Vynález sa týka určitých benzofenónových zlúčenín, spôsobu ich prípravy, kompozícii obsahujúcich tieto zlúčeniny, spôsobu ničenia plesní v mieste výskytu, ktorý zahŕňa ošetrenie tohto miesta uvedenými zlúčeninami, a použitia týchto zlúčenín ako fungicídov.
Doterajší stav techniky
Výroba potravín sa opiera o mnohé rôzne poľnohospodárske technológie, ktorých cieľom je zaistiť ochranu úrody pestovaných potravín a s tým súvisiacu dostupnosť týchto potravín na trhu a zachovanie ich nutričnej hodnoty. Aplikácia fungicídov je jedna z týchto poľnohospodárskych technológií, ktoré sú dostupné spoločnosti na celom svete. Fungicídy sú agrochemické zlúčeniny, ktoré chránia obilie a potraviny pred plesňou a plesňovými chorobami. Obilie a potraviny sú stále ohrozované mnohými rôznymi plesňovými organizmami, ktoré ak sa nechajú nekontrolovane rásť, môžu spôsobiť značné škody na obilí a devastovať úrodu.
Predovšetkým askomycéty, spôsobujúce chorobu označovanú ako múčnatec, sú všadeprítomnou hrozbou predovšetkým pre cereálie a ovocné plodiny. Ale aplikácie fungicídnych činidiel v dávkach kontrolujúcich chorobu, môžu spôsobiť fytotoxické poškodenie uvedených cereálií a ovocných plodín.
Zlúčeniny podľa vynálezu sú opísané pomocou všeobecného vzorca v európskej patentovej prihláške EP 0 727 141, publikovanej 21. augusta 1996. EP prihláška opisuje zlúčeniny, ktoré sú účinné proti fytopatogénnej plesni, ale nie sú príliš systemické.
Táto EP prihláška neopisuje substituované bezofenóny, v ktorých je prvá fcnylová skupina substituovaná metoxyskupinou v 2-polohe a atómom halogénu alebo alkylovou skupinou v 6-polohe a druhá fenylovú skupina je substituovaná troma alkoxyskupinami a jednou metylovou skupinou.
Podstata vynálezu
Vynález poskytuje zlúčeninu so všeobecným vzorcom (I)
v ktorej
R1 znamená atóm halogénu alebo alkylovú skupinu;
R2 znamená atóm vodíka alebo atóm halogénu, alebo alkylovú skupinu, alkoxyskupinu alebo nitroskupinu; alebo R’ a R2 spoločne znamenajú skupinu so všeobecným vzorcom -CH=CH-CH=CH-;
R3 a R4 nezávisle od seba znamenajú prípadne substituovanú alkylovú skupinu; a n znamená celé číslo od 0 do 3.
Zlúčeniny v sebe zlučujú vynikajúce selektívne fungicídne aktivity pre mnohé plodiny s porovnateľne vysokou systemickosťou.
Cieľom vynálezu je poskytnúť vysoko systemické fungicídne zlúčeniny.
Cieľom vynálezu je takisto poskytnúť spôsoby kontroly nežiaducich plesní uvedením uvedených rastlín do kontaktu s fungicídne účinným množstvom zlúčenín podľa vynálezu.
Ďalším cieľom vynálezu je poskytnúť selektívne fungicídne kompozície obsahujúce uvedené zlúčeniny ako účinné zložky.
Tieto a ďalšie ciele a znaky vynálezu budú zrejmejšie po preštudovaní nasledujúceho podrobnejšieho opisu a priložených patentových nárokov.
Prekvapivo sa zistilo, že zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I)
W„C
0 |
0 |
QH3 |
R—H- |
|
fS |
|
'R1 CT |
|
|
Ŕ4 |
°'R’ |
|
(O |
|
v ktorom R1 až R4 a n majú opísané významy, zlučujú relatívne vysokú fungicídnu účinnosť proti fylopatogénnym plesniam, predovšetkým tým, ktoré spôsobujú chorobu označovanú ako múčnatec, a porovnateľne vysokú systemickosť.
Výraz „atóm halogénu“, ako je tu použitý, označuje atóm brómu, jódu, chlóru alebo fluóru a predovšetkým atóm brómu alebo chlóru.
Prípadne substituované časti môžu byť nesubstituovaná alebo môžu mať jeden až maximálny počet substitucntov. Zvyčajne majú 0 až 2 substituenty. Každá prípadne substituovaná skupina je nezávisle substituovaná jedným alebo viacerými atómami halogénu, nitroskupinou, kyanoskupinou, cykloalkylovou skupinou, výhodne cykloalkylovou skupinou s 3 až 6 atómami uhlíka, cykloalkenylovou skupinou, výhodne cykloalkenylovou skupinou s 3 až 6 atómami uhlíka, halogénalkylovou skupinou, výhodne halogénalkylovou skupinou s 1 až 6 atómami uhlíka, halogéncykloalkylovou, výhodne halogéncykloalkylovou skupinou s 3 až 6 atómami uhlíka, alkoxyskupinou, výhodne alkoxyskupinou s 1 až 6 atómami uhlíka, halogénalkoxyskupinou s 1 až 6 atómami uhlíka, fenylovou skupinou, halogénskupinou alebo dihalogcnfenylovou skupinou, alebo pyridylovou skupinou.
Výrazy „alkylová skupina“ a „alkoxyskupina“, ako sú tu použité, označujú radikál alebo časť s priamym alebo rozvetveným reťazcom. Je pravidlom, že tieto radikály majú maximálne 10 atómov uhlíka, výhodne maximálne 6 atómov uhlíka. Alkylová skupina alebo alkoxyskupina má výhodne 1 až 6 atómov uhlíka, výhodne 1 až 5 atómov uhlíka. Výhodnou alkylovou skupinou je metylovú skupina, etylová skupina, n-propylová skupina, izopropylová skupina alebo n-butylová skupina.
Vynález sa týka predovšetkým zlúčenín so všeobecným vzorcom (T), v ktorom ľubovoľná alkylová časť skupín R1 až R4, ktorá môže mať priamy alebo rozvetvený reťazec, obsahuje maximálne 10 atómov uhlíka, výhodne maximálne 9 atómov uhlíka, výhodnejšie maximálne 6 atómov uhlika a v ktorom je každý prípadne substituovaná skupina nezávisle substituovaná jedným alebo viacerými atómami halogénu alebo nitroskupinou, kyanoskupinou alebo cykloalkylovou skupinou, výhodne cykloalkylovou skupinou s 3 až 6 atómami uhlíka, cykloalkenylovou skupinou, výhodne cykloalkenylovou skupinou s 3 až 6 atómami uhlíka, halogénalkylovou skupinou, vhodne halogénalkylovou skupinou s 1 až 6 atómami uhlíka, halogéncykloalkylovou skupinou, výhodne halogéncykloalkylovou skupinou s 3 až 6 atómami uhlíka, alkoxyskupinou, výhodne alkoxyskupinou s 1 až 6 atómami uhlíka, halogénalkoxyskupinou s 1 až 6 atómami uhlíka, fenylovou skupinou, halogénskupinou alebo dihalogénfenylovou skupinou, alebo pyridylovou skupinou, v ktorom je fenylová časť prípadne substituovaná jedným alebo dvoma substituentmi zvolenými z atómov halogén, kyanoskupiny, alkylovej skupiny s 1 až 6 atómami uhlíka a alkoxyskupiny s 1 až 6 atómami uhlíka.
Vynález sa predovšetkým týka zlúčenín so všeobecným vzorcom (I), v ktorom R1 znamená atóm halogénu, predovšetkým chlór, alkylovú skupinu s priamym alebo rozvetveným reťazcom majúcim 1 až 10 atómami uhlíka, predovšetkým alkylovú skupinu s priamym alebo rozvetveným reťazcom majúcim 1 až 3 atómami uhlíka a najvýhodnejšie znamená metylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná aspoň jednou prípadne substituovanou fenylovou skupinou.
Vynález sa predovšetkým týka zlúčenín so všeobecným vzorcom (I), v ktorom R2 znamená atóm vodíka alebo halogén, predovšetkým chlóru, brómu alebo jódu, nitroskupinu, alkylovú skupinu s 1 až 10 atómami uhlíka alebo halogénalkylovú skupinu s 1 až 10 atómami uhlíka a najvýhodnejšie znamená atóm vodíka, chlóru alebo brómu. Ak R2 neznamená atóm vodíka, potom je najvýhodnejšie naviazanie v ortopolohe k radikálu R1.
Vynález sa najmä týka zlúčenín so všeobecným vzorcom (1), v ktorom R3 a R4 nezávisle od seba znamenajú pripadne substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 5 atómami uhlíka s priamym alebo rozvetveným reťazcom, výhodne alkylovú skupinu s 1 až 3 atómami uhlíka s priamym alebo rozvetveným reťazcom a najvhodnejšie nesubstituovanú alebo substituovanú metylovú skupinu. Táto metylová skupina je výhodne nesubstituovaná alebo substituovaná fenylovou skupinou, ktorá je nesubstituovaná alebo substutuiovaná jedným až piatimi, výhodne jedným až dvoma atómami halogénu alebo alkylovou skupinou s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka.
Benzofenónovými zlúčeninami so všeobecným vzorcom (I) sú oleje, gumy alebo prevažne kryštalické pevné materiály, ktoré majú fungicídne vlastnosti. Môžu byť použité napríklad v poľnohospodárstve alebo v oblasti týkajúcej sa záhradníctva a vinárstva, na kontrolu fytopatogénnych plesni, predovšetkým askomycét a predovšetkým múčnatca, spôsobeného napríklad druhmi Erysiphe graminis, Podosphaera leucotricha, Uncinula necator a pod. Uvedené benzofenónové zlúčeniny majú vysokú fungicídnu účinnosť v širokom rozmedzí koncentrácií a je možné ich použiť v poľnohospodárstve bez toho, aby mali škodlivé fytotoxické účinky.
Navyše zlúčeniny podľa vynálezu majú lepšiu liečebnú a reziduálnu kontrolu plesní a plesňových chorôb, napríklad múčnatca cereálií, uhoriek a hrozna a zvýšenú foliárnu systemickosť v porovnaní s bežnými fungicídmi.
Dobré výsledky, v zmysle kontroly fytopatogénnych plesní, je možné dosiahnuť pomocou zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I), v ktorom
R1 znamená atóm chlóru alebo metylovú skupinu;
R2 znamená atóm vodíka, atóm chlóru alebo atóm brómu; R3 znamená alkylovú skupinu s 1 až 5 atómami uhlíka;
R4 znamená alkylovú skupinu s 1 až 5 atómami uhlíka alebo benzylovú skupinu, ktorá je prípadne substituovaná jedným alebo viacerými atómami halogénu alebo jednou alebo viacerými alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinou; a n znamená 0 alebo 2, výhodne 0.
Ak R2 znamená atóm chlóru alebo brómu, potom je výhodne naviazané na benzénový kruh v ortopolohe vzhľadom na R1.
Výhodné sú predovšetkým zlúčeniny so všeobecným vzorcom (IA)
v ktorom
R1 znamená atóm chlóru alebo metylovú skupinu;
R2 znamená atóm vodíka, atóm chlóru, atóm brómu alebo metylovú skupinu; a
R' znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo ľenylovú skupinu, ktorá môže byť prípadne substituovaná jedným alebo viacerými atómami fluóru alebo jednou alebo viacerými alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka.
Veľmi výhodné sú zlúčeniny so všeobecným vzorcom (IB)
v ktorom
R' znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo fenylovú skupinu, ktorá môže byť prípadne substituovaná aspoň jedným atómom fluóru alebo aspoň jednou alkylovou skupinou s 1 až 4 atómami uhlíka.
Veľmi dobré výsledky, v zmysle kontroly fytopatogénnych plesní, sa dosahujú napríklad pri použití nasledujúcich zlúčenín so všeobecným vzorcom (I): 6,6'-dimytel-2,2',3',4'-tetrametoxybenzofenónu, 6,6'-dimetyl-3-pentoxy-2,2',4'-trimetoxybenzofenónu, 5-bróm-6,6'-dimetyl-2,2',3',4'-tetrametoxybenzofenónu, 5-chlór-6,6'-dimetyl-2,2',3’,4'-tetrametoxybenzofenónu,
5- jód-6,6'-dimetyl-2,2',3',4'-tetrametoxybenzofenónu,
6- chlór-6'-metyl-2,2',3’,4'-tetrametoxybenzofenónu,
5- bróm-6-chlór-6'-metyl-2,2',3’,4'-tetrametoxybenzofenónu,
6- chlór-5,6'-dimetyl-2,2',3',4'-tetrametoxybenzofenónu, 2’-n-butoxy-6-chlór-6'-metyl-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu, 2'-n-butoxy-6-chlór-5,6'-dimetyl-2,2',3'-trimetoxybenzofenónu, 6-chlór-2'-(2-fluórbenzyloxy)-6'-metyl-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu, 6-chlór-2'-(4-fluórbenzyloxy)-6'-metyl-2,3',4'-trimctoxybenzofenónu,
5- bróm-6,6'-dimetyl-3'-n-pentyloxy-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu,
6- chlór-6'-metyl-2'-n-pentyloxy-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu,
6-chlór-2'-(3-metylbutyloxy)-6-metyl-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu,
2'-benzyloxy-6-chlór-6'-metyl-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu,
6-chlór-2'-(3-metylbenzyloxy)-6’-metyl-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu,
6-chlór-2'-(4-metylbenzyloxy)-6'-metyl-2,3',4'-trimetoxybezofenónu,
6-chlór-2-difluórmetoxy-6'-metyl-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu, l-(6-metyl-2,3,4-trimetoxybenzoyl)-2-metoxynaftalénu, l-(6-metyl-2,3,4-trimetoxybenzoyl)-2-difluórmetoxynaftalénu.
Vynález ďalej poskytuje spôsob (A) prípravy zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I), v ktorom n znamená 0, ktorý zahrnuje ošetrenie zlúčeniny so všeobecným vzorcom (11)
v ktorom R4 znamená prípadne substituovanú alkylovú skupinu, ktorou nie je metylová skupina a Met znamená atóm alkalického kovu, výhodne sodík.
Zlúčeniny so všeobecným vzorcom (III), v ktorých R2 znamená atóm halogénu, sa výhodne získali spôsobom (C), ktorý zahrnuje
a) uvedenie zlúčeniny so všeobecným vzorcom (VI)
(VI) v ktorom R1 a n majú významy definované v patentovom nároku 1 a R“ znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu do reakcie s halogenačným činidlom;
b) prípadné hydrolyzovanie výsledného halogenovaného alkylbenzoátu (R“ = alkylová skupina); a
c) prípadné ošetrenie výslednej halogenovanej kyseliny benzoovej tionylchloridom.
Východiskové materiály so všeobecným vzorcom (II), (IV), (V) a (VI) sú známymi produktmi a východiskové materiály so všeobecným vzorcom (III) sú čiastočne známymi a čiastočne novými produktmi.
Vynález takisto poskytuje nový medziprodukt so všeobecným vzorcom (IIIA) v ktorom R1, R2, R3 a R4 majú definovaný význam a X znamená atóm fluóru alebo chlóru, alkalickým metylátom, výhodne metylátom sodným.
Ďalšou možnou prípravou zlúčenín so všeobecným vzorcom (I) je spôsob (B), ktorý' zahrnuje
a) uvedenie zlúčeniny so všeobecným vzorcom (III)
Br (IIIA)
v ktorom R1, R2 a n majú definovaný význam a Y znamená odstupujúcu skupinu, predovšetkým atóm chlóru alebo hydroxyskupinu, do reakcie so zlúčeninou so všeobecným vzorcom (IV)
v ktorom R3 má význam definovaný v patentovom nároku 1; v prítomnosti Lewisovej kyseliny (Y = odstupujúca skupina) alebo dehydratačného činidla (Y = OH), výhodne oxidu fosforečného alebo POC13; a
b) prípadné ošetrenie výsledného benzofenónu so všeobecným vzorcom (I), v ktorom R4 znamená metylovú skupinu, zlúčeninou so všeobecným vzorcom (V)
R4-O-Met (V), v ktorom R1 znamená alkylovú skupinu, predovšetkým metylovú skupinu.
Východiskové materiály so všeobecným vzorcom (II), (IV), (V) a (VI) je možné pripraviť stanovenými metódami alebo ich bežnými úpravami. Substituenty, ktoré nie sú zlúčiteľné so zvolenými reakčnými podmienkami, je možné zaviesť až po vytvorení benzofenónu. Na toto zavedenie je možné použiť známe metódy, napríklad následnú derivatizáciou alebo substitúciu vhodnej skupiny alebo odštiepenie vhodnej ochrannej skupiny.
Reakcia medzi 2-halogénbenzofenónom so všeobecným vzorcom (II) a metylátom alkalického kovu sa výhodne uskutočňuje v prítomnosti rozpúšťadla, napríklad éteru, predovšetkým tetrahydrofuránu, dietyléteru, terc.-butylmetyléteru alebo demitoxymetánu, alebo metanolu, alebo v zmesi týchto rozpúšťadiel. Molárny pomer medzi zlúčeninou so všeobecným vzorcom (II) a metylátom alkalického kovu sa výhodne pohybuje v rozmedzí od 0,3 do 1,9 pri teplote 25 až 120 DC.
Friedel-Craftsova reakcia medzi zlúčeninou a všeobecným vzorcom (III) a zlúčeninou so všeobecným vzorcom (IV) sa uskutočňuje v prítomnosti katalyzátora tvoreného Lewisovou kyselinou známymi postupmi (Y = chlór). Medzi vhodné katalyzátory je možné zaradiť chlorid železitý, chlorid hlinitý, chlorid ciničitý, chlorid titaničitý, chlorid antimoničný a fluorid bóritý. Tieto katalyzátory je možné použiť v molámom ekvivalentnom množstve (vztiahnuté na benzoylchlorid so všeobecným vzorcom (III)). Aleje možné použiť menšie množstvo katalyzátora pri zvýšených teplotách, výhodne pri refluxných teplotách. Výhodnými katalyzátormi pri týchto podmienkach je chlorid železitý, jód, chlorid zinočnatý, železo, meď, silné sulfónové kyseliny, napríklad F3CSO3H a kyselinové ionexové živice, napríklad Amberlyst 15 a Nafion. Výhodným katalyzátorom je chlorid železitý v molárnom pomere 0,001 k 0,2 pri teplote približne 50 až 180 °C. Reakciu je možné uskutočňovať v rozpúšťadle inertnom pri reakčných podmienkach, napríklad v etylénchloride alebo metylénchloride, benzéne, oktáne, dekáne alebo v zmesi rozpúšťadiel, alebo v neprítomnosti rozpúšťadla. Bežne sa používa jedno z reakčných činidiel v prebytku, napríklad v rozmedzí 1 : 5 až 5 : 1. Ak sa použije chlorid hlinitý, potom sa tento molámy pomer výhodne pohybuje v rozmedzí od 0,5 do 2,0 a vhodnými rozpúšťadlami sú napríklad metylénchlorid alebo etylénchlorid pri teplote, ktorá sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí od-10 do 70 °C.
Pri ďalšej realizácii spôsobu podľa vynálezu sa kyselina benzoová so všeobecným vzorcom (III) (Y = hydroxylová skupina) uvedie do reakcie so zlúčeninou so všeobecným vzorcom (IV) v prítomnosti oxidu fosforečného pri teplotách približne 0 až 50 °C, výhodne pri izbovej teplote, alebo v prítomnosti POC13, pri teplotách približne 50 až 150 °C, výhodne pri refluxnej teplote.
Halogenácia benzoátu so všeobecným vzorcom (VI) sa výhodne uskutočňuje v prítomnosti inertného rozpúšťadla. Výhodnými halogenačnými činidlami sú napríklad sulfurylchlorid, bróm a N-jódsukcínimid. Ak R1 znamená atóm halogénu, potom je výhodné použitie vysokopolárnych rozpúšťadiel, napríklad alkoholov alebo karboxylových kyselín, predovšetkým kyseliny octovej. Ak R1 znamená alkylovú skupinu, predovšetkým ak znamená metylovú skupinu, potom je výhodné použitie nepolárnych rozpúšťadiel, napríklad tetrachlórmetánu. Ak sa v reakcii použije bróm pri teplote 0 až 40 °C, výhodne pri izbovej teplote, potom bude halogenácia prebiehať prevažne v ortopolohe, vzhľadom na radikál R1.
Pri výhodnejšej realizácii sa zlúčeniny so všeobecným vzorcom (III), v ktorom R2 znamená atóm brómu, pripravia uvedením zlúčeniny so všeobecným vzorcom (VI), v ktorom R1 znamená alkylovú skupinu, n znamená 0 a R“ znamená atóm vodíka, do reakcie s brómom. Tento bromačný krok sa výhodne uskutočňuje v prítomnosti polárneho protického rozpúšťadla, napríklad alifatického alkoholu alebo alifatickej karboxylovej kyseliny, predovšetkým kyseliny octovej. Bromáciu je možné výhodne uskutočňovať v prítomnosti slabej bázy alebo pufrovacieho systému, napríklad octanu sodného alebo uhličitanu sodného.
Jednou z realizácií spôsobu podľa vynálezu je spôsob, v ktorom sa použije bróm v množstve pohybujúcom sa v rozmedzí od 1,0 do 1,5, výhodnejšie v množstve od 1,05 do 1,2 molámych ekvivalentov, vztiahnuté na východiskovú zlúčeninu so všeobecným vzorcom (VI).
Je pravidlom, že sa reakcia medzi zlúčeninou so všeobecným vzorcom (VI) a brómom uskutočňuje pri teplote dostatočnej na optimálne prevedenie zlúčeniny so všeobecným vzorcom (VI) na zlúčeninu so všeobecným vzorcom (III). To znamená, že reakcia sa uskutočňuje pri teplote dostatočne vysokej na udržanie konverzie, ale súčasne pri teplote, ktorá je natoľko nízka, že vylúči rozklad východiskového materiálu a produktu. Reakcia sa uskutočňuje pri teplotách 0 °C až 40 °C, výhodnejšie pri izbovej teplote.
Ďalej je pravidlom, že sa reakcia medzi zlúčeninou so všeobecným vzorcom (VI) a brómom uskutočňuje dostatočne dlhý čas, ktorý umožní optimálne prevedenie zlúčeniny so všeobecným vzorcom (VI) na zlúčeninu so všeobecným vzorcom (III). To znamená, že sa uskutočňuje dostatočne dlho tak, aby bolo prevedené maximálne množstvo východiskového materiálu na zlúčeninu so všeobecným vzorcom (III). Reakcia sa výhodne uskutočňuje 1 až 40 hodín, výhodnejšie 5 až 24 hodín.
Ďalej opísané spôsoby je možné, ak je to žiaduce, alalogicky aplikovať na ďalšie východiskové zlúčeniny.
Vďaka vynikajúcej tolerancii proti rastlinám je možné zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I) použiť pri kultivácii rastlín tam, kde nie je žiaduca infikácia kontrolovanými plesňami, napríklad pokiaľ ide o cereálie, zeleninu, strukoviny, jablká a hrozno. Dôležitým znakom vynálezu je neprítomnosť fytotoxicity proti plodinám pri dávkach kontrolujúcich plesne.
Ako už bolo uvedené, vynález ďalej poskytuje fngicídnu kompozíciu, ktorá obsahuje nosič a ako účinnú látku aspoň jednu definovanú zlúčeninu so všeobecným vzorcom (I). Vynález takisto poskytuje spôsob prípravy tejto kompozície, ktorý zahrnuje zmiešanie opísanej zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I) s aspoň jedným nosičom. Táto kompozícia môže napríklad obsahovať jednu zlúčeninu alebo zmes niekoľkých zlúčenín podľa vynálezu. Takisto sa dá predpokladať, že rôzne izoméry alebo zmesi izomérov môžu mať rôzne úrovne alebo spektrá účinnosti a tieto kompozície môžu obsahovať jednotlivé izoméry alebo zmesi izomérov.
Kompozícia podľa vynálezu výhodne obsahuje 0,5 hmotn. % až 95 hmotn. % účinnej látky.
Nosičom v kompozícii podľa vynálezu je ľubovoľný materiál, s ktorým sa účinná zložka formuluje s cieľom uľahčiť aplikáciu na miesto, ktoré má byť ošetrené a ktorým môže byť napríklad rastlina, semeno alebo pôda, alebo s cieľom uľahčiť skladovanie, transport alebo manipuláciu. Nosič môže byť pevný alebo kvapalný a zahrnuje materiál, ktorý je pri normálnych podmienkach plynný, ale ktorý sa stlačil a tým sa previedol do skvapalneného stavu. Pri formulovaní fungicídnych kompozícií podľa vynálezu je možné použiť ľubovoľný bežne používaný nosič.
Kompozície je možné vyrobiť dobre známymi spôsobmi, napríklad vo forme emulzie, koncentrátov, roztokov (ktoré je možné rozstrekovať priamo alebo nariediť), nariedených emulzií, namáčateľných práškov, rozpustných práškov, popraškov, granuliek, vodou dispergovateľných granulátov a mikrokapsuliek. Podľa konkrétnych okolností a cieľa, na ktorý má byť kompozícia podľa vynálezu aplikovaná, je možné zvoliť vhodnú formu aplikácie, napríklad postrek, rozprašovanie, dispergáciu, zalievanie a takisto vhodnú formu kompozície podľa vynálezu.
Formulácie, to znamená kompozície, ktoré obsahujú aspoň jednu zlúčeninu so všeobecným vzorcom (I) a prípadne pevné a/alebo kvapalné pomocné prostriedky a adjuvans, je možné pripraviť dobre známymi postupmi, napríklad intenzívnym miešaním a/alebo mletím účinných zložiek s ďalšími látkami, napríklad plnivami, rozpúšťadlami, pevnými nosičmi a prípadne povrchovo aktívnymi zlúčeninami alebo adjuvans.
Rozpúšťadlami môžu byť aromatické uhľovodíky, výhodne frakcie s 8 až 12 atómami uhlíka, napríklad xylény alebo zmesi xylénov, substituované naftalény, estery kyseliny fialovej, napríklad dibutylfialát alebo dioktylftalát, alifatické uhľovodíky, napríklad cyklohexán alebo parafíny, alkoholy a glykoly a takisto ich étery a estery, napríklad etanol, etylénglykol monometyléter a dimetyléter, ketóny, napríklad cyklohexanón, silné poláme rozpúšťadlá, napríklad N-metyl-2-pyrolidón, dimetylsulfoxid, alkylformamidy, epoxidované rastlinné oleje, napríklad epoxidovaný kokoxový alebo sójový olej, alebo voda. Často sú vhodné zmesi rôznych kvapalín.
Pevnými nosičmi, ktoré je možné použiť na poprašky alebo dispergovateľné prášky, môžu byť minerálne plnivá, napríklad kalcit, mastenec, kaolín, montmorillonit a attapulgit. Fyzikálne vlastnosti je možné kvalitatívne zlepšiť pridaním vysokodispergovaného silikagélu alebo vysokodispergovaných polymérov. Nosičmi granulátov môže byť pórovitý materiál, napríklad pemza, drvená tehla, sepiolit, benzonit a nesorpčnými nosičmi môžu byť kalcit alebo piesok. Ďalej je možné použiť mnohé predgranulované anorganické alebo organické materiály, napríklad dolomit alebo rozdrvené rastlinné zvyšky.
Fungicídne kompozície sú často formulované a transportované v koncentrovanej forme, ktorá sa pred aplikáciou užívateľom následne nariedi. Prítomnosť malých množstiev nosiča, ktorý je povrchovo aktívnym činidlom, toto riedenie uľahčí, takže výhodne je jedným nosičom v kompozícii podľa vynálezu povrchovo aktívne činidlo. Kompozícia môže napríklad obsahovať aspoň dva nosiče, pričom aspoň jeden z nich je povrchovo aktívnym činidlom.
Vhodnými povrchovo aktívnymi látkami môžu byť neionogénne aniónové alebo katiónové povrchovo aktívne činidlá s dobrými dispergačnými, emulgačnými a namáčacími vlastnosťami, ktoré závisia od povahy zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I) použitej do formulácie. Výraz „povrchovo aktívne činidlá“, ako je tu použitý, zahrnuje takisto zmesi povrchovo aktívnych činidiel.
Vhodnými povrchovo aktívnymi činidlami môžu byť takzvané vodou rozpustné mydlá a rovnako tak aj vodou rozpustné syntetické povrchovo aktívne zlúčeniny.
Mydlami sú zvyčajne alkalické soli, soli alkalických zemín alebo prípadne substituované amónne soli vyšších mastných kyselín (s 1 až 20 atómami uhlíka), napríklad sodná alebo draselná soľ kyseliny olejovej alebo kyseliny stearovej, alebo zmesi prírodných mastných kyslín, ktoré sa pripravia napríklad z kokosového alebo lojového oleja. Ďalej je možné použiť metyltaurinové soli mastných kyselín.
Ale výhodne sa používajú takzvané syntetické povrchovo aktívne činidlá, predovšetkým mastné sulfonáty, mastné sulľáty, sulfonátové deriváty benzimidazolu alebo alkylarylsulfonáty.
Mastné sulfáty alebo mastné sulfonáty sa zvyčajne používajú vo forme alkalických solí, solí alkalických zemín alebo prípadne substituovaných amónnych solí a majú alkylový zvyšok s 8 až 22 atómami uhlíka, pričom alkylová skupina takisto znamená alkylovú časť acylových zvyškov, napríklad sodné alebo vápenaté soli lignínsulfónovej kyseliny, dodecylátu kyseliny sulfónovej, alebo zmesi mastných alkoholov, pripravených z prírodných mastných kyselín. Ďalej zahrnuje soli esterov kyseliny sírovej, sulfónovej kyseliny a adukty mastných alkoholov a etylénoxidu. Sulfonátované deriváty benzimidazolu výhodne obsahujú 2 zvyšky kyseliny sulfónovej a zvyšok mastnej kyseliny s 8 až 22 atómami uhlíka. Alkylarylsulfonátmi sú napríklad sodná soľ, vápenatá soľ alebo trietylamónna soľ dodecylbenzénsulfónovej kyseliny, dibutylnaftalénsulfónovej kyseliny alebo kondenzátu naftalénsulfónovej kyseliny a formaldehydu.
Ďalej je možné použiť fosfáty, napríklad soli esteru kyseliny fosforovej a p-nonylfenol-(4-14)-etylénoxidového aduktu alebo fosfolipidy.
Neiónovými povrchovými aktívnymi činidlami sú výhodne polyglykoléterové deriváty alifatických alebo cykloalifatických alkoholov, nasýtených alebo nenasýtených mastných kyselín a alkylfenolov, ktoré majú 3 až 10 glykoléterových skupín a 8 až 20 atómov uhlíka v (alifatic kom) uhľovodíkovom zvyšku a 6 až 18 atómov uhlíka v alkylovom zvyšku alkylfenolov.
Ďalšími vhodnými neiónovými povrchovo aktívnymi činidlami sú vodou rozpustné polyadukty etylénoxidu a polypropylénglykolu, obsahujúce 20 až 250 etylénglykoléterových skupín a etyléndiaminopolypropylénglykolu a alkylpolypropylénglykolu s 1 až 10 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku, pričom tieto látky normálne obsahujú 1 až 5 etylénglykolových jednotiek na jednu propylénglykolovú jednotku.
Príkladom neiónových povrchovo aktívnych činidiel sú nonylfenolpolyetoxyetanoly, polyglykoléter ricínového oleja, polyadukty etylénoxidu a polypropylénu, tributylfenoxypolyetoxyetanol, polyetylénglykol a oktylfenoxypolyetoxyetanol.
Takisto je možné použiť estery mastných kyselín a polyoxyetylénsorbitanu, napríklad polyoxyetylénsorbitantrioleát.
Katiónovými povrchovo aktívnymi činidlami sú výhodne kvartéme amóniové soli, ktoré majú aspoň jeden alkylový zvyšok s 8 až 22 atómami uhlíka a ďalej nižší, prípadne halogénovaný alkylový, benzylový alebo hydroxyalkylový zvyšok. Soľami sú výhodne halogenidy, metylsulfáty alebo alkylsulfáty, napríklad stcaryltrimetylamóniumchlorid alebo benzylbis(2-chlóretyl)etylamóniumbromid.
Kompozície podľa vynálezu môžu byť napríklad formulované vo forme namáčateľných práškov, popraškov, granuliek, roztokov, emulgovateľných koncentrátov emulzií, suspenzných koncentrátov a aerosólov. Namáčateľné prášky zvyčajne obsahujú 25 %, 50 % alebo 75 % (hmotn./hmotn.) účinnej zložky a zvyčajne okrem pevného inertného nosiča obsahujú 3 % až 10 % (hmotn./hmotn.) dispergačného činidla, a ak je to nevyhnutné, 0 % až 10 % (hmotn./hmotn.) stabilizátora (stabilizátorov) a/alebo ďalších aditív, napríklad penetračných činidiel alebo spojív. Poprašky sú zvyčajne formulované ako popraškový koncentrát, ktorý má podobné zloženie ako popraškový koncentrát, ktorý’ má podobné zloženie ako namáčateľný prášok s výnimkou dispergačného činidla a môžu byť nariedené ďalším pevným nosičom za vzniku kompozície, ktorá zvyčajne obsahuje 0,5 % až 10 % (hmotn./hmotn.) účinnej zložky. Granulky sa zvyčajne pripravia tak, že majú veľkosť približne 2,00 mm až 0,15 mm (10 až 100 mesh ASTM) a môžu byť vyrobené aglomeračnou alebo impregnačnou technikou. Granulky zvyčajne obsahujú 0,5 % až 75 % účinnej zložky a 0 % až 10 % hmotn./hmotn. aditív, napríklad stabilizačných činidiel, povrchovo aktívnych činidiel, modifikátorov spomaľujúcich uvoľňovanie účinnej látky a väzbových činidiel. Takzvané „suché tečúce prášky“ sú tvorené relatívne malými granulkami, ktoré majú relatívne vysokú koncentráciu účinnej zložky. Emulgovateľné koncetntráty zvyčajne obsahujú okrem rozpúšťadla alebo zmesi rozpúšťadiel 1 % až 50 % (hmotn./obj.) účinnej zložky, 2 % až 20 % (hmotn./obj.) emulgačných činidiel a 0 % až 20 % (hmotn./obj.) ďalších aditív, napríklad stabilizačných činidiel, penetračných činidiel a inhibítorov korózie. Suspenzné koncentráty sa zvyčajne pripravujú tak, že poskytujú stabilný, nesedimentujúci, tečúci produkt a zvyčajne obsahujú 10 % až 75 % (hmotn./hmotn.) účinnej zložky, 0,5 % až 15 % (hmotn./hmotn.) dispergačných činidiel, 0,1 % až 10 % (hmotn./hmotn.) suspendačných činidiel, napríklad ochranných koloidov a tixotropných činidiel, 0 % až 10 % ďalších aditív, napríklad odpeňovadiel, inibítorov korózie, stabilizačných činidiel, penetračných činidiel a spojív a vodu alebo organickú kvapalinu, v ktorej je účinná zložky v podstate nerozpustná; pričom určité organické pevné látky alebo anorganické soli môžu byť vo formulácii prítomné v rozpustenej forme, s cieľom zabrániť sedimentácii alebo môžu pôsobiť ako prísady proti zmŕzaniu vody.
Vodné disperzie a emulzie, napríklad kompozície, získané nariedením namáčateľného prášku alebo koncentrátu podľa vynálezu vodou, takisto patria do rozsahu vynálezu. Uvedené emulzie môžu byť typu „voda v oleji“ alebo „olej vo vode“ a môžu mať hustú, „majonézovú“ konzistenciu.
Kompozície podľa vynálezu môžu takisto obsahovať ďalšie prísady, napríklad ďalšie zlúčeniny majúce herbicídne, isekticídne alebo fungicídne vlastnosti.
Veľmi dôležité na zvýšenie trvanlivosti ochrannej aktivity zlúčenín podľa vynálezu je použitie nosiča, ktorý umožní pozvoľné uvoľňovanie fulgicídnych zlúčenín do prostredia rastliny, ktorá má byť chránená. Tieto pomaly sa uvoľňujúce formulácie môžu byť napríklad zavedené do pôdy v susedstve koreňov rastliny alebo môžu obsahovať adhezívnu zložku, ktorá umožňuje ich aplikáciu priamo na stonku rastliny.
Kompozície, ako produkt, môžu mať výhodne koncentrovanú formu, zatiaľ čo konečný užívateľ zvyčajne používa nariedené kompozície. Kompozície je možné riediť tak, aby konečná koncentrácia účinnej zložky dosahovala 0,001 %. Dávky sa zvyčajne pohybujú v rozmedzí od 0,01 do 10 kg účinnej zložky/ha.
Kompozície podľa vynálezu môžu takisto obsahovať ďalšie zlúčeniny majúce biologickú aktivitu, napríklad zlúčeniny, ktoré majú podobnú alebo komplementárnu fungicídnu aktivitu, alebo zlúčeniny, ktoré regulujú rast rastlín, alebo zlúčeniny, ktoré sú herbicídne alebo insekticídnc aktívne.
Ďalšou fulgicídnou zlúčeninou môže byť napríklad zlúčenina, ktorá je schopná účinne bojovať s chorobami cereálií (napríklad pšenice), ktoré sú spôsobené hubou Erysipha sp., Puccinia sp., Septoria sp., Gibberella sp. A Helminthosporium sp., chorobami semien, chorobami prenosnými pôdou, múčnatcom na viniči, s chrastavosťou na jablkách atď. Tieto zmesi fúngicídov môžu mať širšie spektrum aktivity ako samotná zlúčenina so všeobecným vzorcom (I).
Ďalšími íúlgicidnymi zlúčeninami sú napríklad karbendazim, benomyl, thiofanát-metyl, thiabendazol, fuberidazol, etridiazol, dichlofluanid, cymoxanil, oxadixyl, ofurace, metalaxyl, furalaxyl, benalaxyl, fosetyl-aluminium, fenarimol, iprodion, procymidion, vinklozolin, penkonazol, myklobutanil, R0151297, S3308, pyrzofos, ethirimol, ditalimfos, tridemorf, triforin, nuarimol, triazbutyl, guazatin, triacetátová soľ l,ľ-iminodi-(oktametylén)diguanidínu, propikonazol, prochloraz, flutriafol, hexakonazol, fluxilazol, triadimefon, triadimenol, dilobutrazol, fenpropimorf, pyrifenox, kyprokonazol, tebukonazol, epoxikonazol, 4-chlór-N-(kyano(etoxy)metyl)benzimid, fenpropidin, chlorozolinát, dinikonazol, imazalil, fenfuram, karboxin, oxykarboxin, metgfuroxam, dodemorf, blasticidin S, kasugamycin, edifenfos, kitazin P, cykloheximid, fthalid, probenazol, isoprothiolan, tricyklazol, pyrochilon, chlórbenztiazón, neoasozin, polyoxin D, validamycin A, mepronil, flutolanil, pencykuron, fenazínoxid, niklový demetylditiokarbamát, techloftalam, ditertanol, bupirimát, etakonazol, streptomycín, cypofuram, biloxazol, chinometionát, dimethirimol, l-(2-kyano-2-metoxyimino-acetyl)-3-etyl močovina, fenapanil, tolklofosmetyl, pyroxyfur, polyram, maneb, mankozeb, kaptafol, chlorothalonil, anilazin, thiram, kaptan, folpet, zineb, propineb, síra, dinokap, dinapakryl, nitrothalisopropyl, dodin, dithianon, fentinhydroxid, teknazen, chintozen, dichloran, zlúčeniny obsahujúce meď, ako napríklad oxychlorid medi, síran meďnatý a zmes Bordeaux a rovnako tak aj organické zlúčeniny ortuti, kresoxim-metyl, azoxystrobin, SSF-126, pyrimethanil, cyprodinil, spiroxamin, fludioxonil, chinoxifen, karpropamid, metkonazol, dimethomorf, famoxadon, propanokarb, flumetover, fenpiklonil, fluazinan, mepanipyrim, triazoxid, chlorothalonil.
Koformulácie podľa vynálezu môžu obsahovať aspoň jeden fonzofenón so všeobecným vzorcom (I) a ktorékoľvek činidlo zvolené z nasledujúcich tried biologických kontrolných činidiel, ktorými sú napríklad vírusy, baktérie, hlísty, huby a ďalšie mikroorganizmy, ktoré sú vhodné na kontrolu hmyzu, burín alebo chorôb rastlín alebo na indukciu hostiteľskej rezistencie na rastliny Takými biologickými kontrolnými činidlami sú napríklad: Bacillus thuringiensis, Verticillium lecanii, Autographica californica NPV, Beauvaria bassiana, Ampelomyces quisqualis, Bacílis subtilis, Pseudomonas fluorescens, Steptomyces griseoviridis a Trichoderma harzianum.
Koformulácie podľa vynálezu môžu navyše obsahovať aspoň jeden benzofenón I a chemické činidlo, ktoré indukuje systemicky získanú rezistenciu rastlín, napríklad kyselinu nikotínovú alebo jej deriváty, alebo BION.
Zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I) je možné umiestiť s pôdou, rašelinou atď., s cieľom ochrany rastlín pred chorobami prenosnými semenami, chorobami prenosnými pôdou alebo pred plesňovými chorobami listov.
Predmetom vynálezu je ďalej použitie definovanej zlúčeniny so všeobecným vzorcom (I) alebo definovanej kompozície ako fungicídu a spôsob ničenia plesne, ktorý zahrnuje ošetrenie miesta výskytu tejto plesne, ktorým môžu byť napríklad rastliny vystavené pôsobeniu plesne, semená týchto rastlín alebo prostredie, v ktorom tieto rastliny rastú alebo sú pestované, uvedenou zlúčeninou alebo kompozíciou.
Vynález nachádza široké použitie pri ochrane pôdy a okrasných rastlín pred útokom plesne. Typickými plodinami, ktoré takto je možné chrániť, je napríklad vinič, obilniny, ako napríklad pšenica a jačmeň, ryža, cukrová trstina, ovocie, orechy, zemiaky, zelenina a rajčiaky. Doba trvania ochrany zvyčajne závisí od voľby konkrétnej zlúčeniny a takisto od mnohých vonkajších faktorov, napríklad klímy, ktorých dosah je zvyčajne zmiernený použitím vhodnej formulácie.
Nasledujúce príklady majú len ilustratívny charakter a nijako neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne vymedzený priloženými patentovými nárokmi.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Príprava 6,6'-dimetyl-2,2',3',4'-tetrametoxybenzofenónu IA Kyselina 2-metoxy-6-metylbenzoová
Zmes etyl 2-metoxy-6-metylbenzoátu (5,0 g, 25 mmol), vody (10 ml), metanolu (40 ml) a hydroxidu sodného (2,1 g, 50 mmol) sa ohriala pri stálom miešaní na refluxnú teplotu. Táto reakčná zmes sa nariadila vodou (150 ml) a okyslila sa koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou. Pevný materiál sa izoloval filtráciou, premyl vodou a po vysušení poskytol tmavožlté kryštály, 2,1 g, teplota topenia 136 °C.
IB 2-metoxy-6-metylbenzoylchlorid
Zmes IA (1,7 g, 10,2 mmol) a tionylchloridu (2 ml) sa ohrievala 1 hodinu pod spätným chladičom. Po uplynutí tohto Času sa zmes zahustila a výsledný benzoylchlorid sa použil bez ďalšieho čistenia.
IC 6,6'-dimetyl-2,2',3',4'-tetrametoxybenzofenón
Zmes 3,4,5-trimetoxatoluénu (1,86 g, 10,2 mmol), IB (10,2 mmol), chloridu hlinitého (1,33 g 10 mmol) dichlórmetánu (20 ml) sa miešala pri 0 °C. Teplota reakčnej zmesi sa nastavila na 0 °C pri súčasnej tvorbe chlorovodíka. Potom sa reakčná zmes miešala ďalšie 4 hodiny pri izbovej teplote. Pri teplote 0 °C sa pomaly pridala zmes nariedenej kyseliny chlorovodíkovej a etylacetátu (1 : 1 obj./obj., 100 ml). Organická fáza sa zahustila a zvyšok sa rekryštalizoval z metanolu. Pevný materiál sa izoloval vákuovou filtráciou, trikrát sa premyl zmesou metanolu a vody (3 : 1 obj./obj., 100 ml, každý prieplach) a po vysušení poskytol biele kryštály, 1,0 g (30,3 %), teplota topenia 84 °C.
Príklad 2
Príprava 6,6'-dimetyl-2'-n-butoxy-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu
Zmes n-butanolu (5 ml) a hydridu sodného (60 % v oleji, 10 mmol) sa miešala až do ukončenia vývinu plynného vodíka. Zmes 1C (0,7 g, 2,2 mmol) a dimetoxymetánu (15 ml) sa pridala do výslednej reakčnej zmesi. Potom sa reakčná zmes ohrievala pri stálom miešaní pod spätným chladičom počas 24 hodín. Potom sa pri izbovej teplote pomaly pridala zmes vody a etylacetátu (1:1 obj./obj., 100 ml). Organická fáza sa separovala, zahustila a zvyšok sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (petroléter : etyíacetát, 95 : 5 obj./obj.) za vzniku čistého produktu vo forme žltého oleja, 0,2 g (24,4 %).
Príklad 3
Príprava 6-chlór-2'-pentyloxy-6'-metyl-2,3',4'-trimetoxybenzofenónu
Zmes metylátu sodného v metanole (5,4 mol/1,
19,6 mmol), 2,6-dichlór-3',4'-dimetoxy-6'-metyl-2'-pentyloxybenzofenónu (získaného spôsobom opísaným v EP 0 727 141, 2,69 g, 6,5 mmol) a dimetoxyetátu (20 ml) sa ohriala pri stálom miešaní na 80 °C a pri tejto teplote sa udržiavala 24 hodín. Potom sa pri izbovej teplote pridala zmes vody a etylacetátu (í : I obj./obj., 100 ml). Organická fáza sa separovala a zahustila a zvyšok sa čistil pomocou stĺpcovej chromatografie (dichlórmetán), čím sa získal čistý produkt vo forme žltého oleja, 0,52 g (19,7 %).
Príklad 4
Príprava 5-bróm-6-chlór-6' -metyl -2,2' ,3' ,4' -tetrametoxybenzofenónu
4A Etyl 5-bróm -6-chlór-2-metoxybenzoátu
Zmes etyl 6-chlór-2-metoxybenzoátu (1,8 g, 8,4 mmol), brómu (1,41 g, 8,8 mmol) a kyseliny octovej (5 ml) sa miešala pri izbovej teplote 24 hodín. Reakčná zmes sa naliala do vody a extrahovala etylacetátom. Organická fáza sa separovala a zahustila a zvyšok sa čistil stĺpcovou chromatografiou (petroléter : etylacetát, 95 : 5 obj./obj.), čím sa získal čistý produkt vo forme žltého oleja, 1,7 g (69 %).
4B Kyselina 5-bróm-6-chlór-2-metoxybenzoová
Zmes 4A (1,7 g, 5,8 mmol), vody (10 ml), etanolu (20 ml) sa hydroxidu sodného (0,5 g, 12,5 mmol) sa ohrievala pri stálom miešaní pod spätným chladičom. Reakčná zmes na nariadila vodou (80 ml) a okyslila koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou. Pevný materiál sa izoloval filtráciou, premyl vodou a po vysušení poskytol biele kryštály, 1,3 g (85 %), teplota topenia 186 až 188 °C.
4C 5-Bróm-6-chlór-2-metoxybenzoylchlorid
Zmes 4B (1,2 g, 4,6 mmol), dichlórmetánu (15 ml) a oxalylchloridu (1 ml) sa miešala pri izbovej teplote 2 hodiny.
Zmes sa zahustila a výsledný benzoylchlorid sa použil bez ďalšieho čistenia.
4D 5-Bróm-6-chlór-6'-metyl-2,2',3',4'-tetrametoxybenzofenónu
Zmes 3,4,5-trimctoxytoluénu (0,83 g, 4,6 mmol), 4C (4,6 mmol), chloridu hlinitého (0,62 g, 4,6 mmol) a dichlórmetánu (20 ml) sa miešala pri izbovej teplote 3 hodiny. Potom sa pridala zmes vody a etylacetátu (1 : 1 obj./obj., 50 ml). Organická fáza sa zahustila a zvyšok sa kryštalizoval z diizopropyléteru a rekryštalizoval z metanolu. Pevný materiál sa izoloval vákuovou filtráciou, premyl vodou a po vysušení poskytol žlté kryštály, 0,7 g (35,4 % výťažok), teplota topenia 87 až 88°C.
Príklad 5
Príprava 1 -(6’-metyl-2',3',4'-trimetoxybenzoyl)-2-metoxynaftalénu
5A Metyl (2-metoxy-l-naflyl)-karboxylát
Zmes kyseliny 2-hydroxy-l-naftylkarboxylovej (18,82 g, 100 mmol), hydroxidu sodného (8,8 g, 220 mmol), dimetylsulfátu (31,5 g, 250 mmol) a vody (200 ml) sa ohriala pri stálom miešaní na 70 °C a miešala sa ďalších 20 hodín. Potom sa reakčná zmes ochladila na izbovú teplotu a dvakrát extrahovala etylacetátom. Zlúčené organické fázy sa zahustili a zvyšok sa použil bez ďalšieho čistenia.
5B Kyselina metyl (2-metoxy-l-naftyl)-karboxylová
Zmes surovej 5A (10,5 g, 48 mmol), vody (100 ml), metanolu (150 ml) a hydroxidu sodného (12 g, 300 mmol) sa ohrievala pri stálom miešaní pod spätným chladičom. Získaná reakčná zmes sa dvakrát extrahovala dietyléterom. Vodná reakčná zmes sa prefiltrovala a okyslila koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou. Pevný materiál sa izoloval filtráciou, premyl vodou a po vysušení poskytol žlté kryštály, 9,45 g (97,4 %), teplota topenia 175 až 176 °C.
5C l-(6'-Metyl-2',3',4'-trimetoxybenzoyl)-2-metoxynaftalén
Zmes 5B (2,02 g 10 mmol), 3,4,5-trimetoxytoluénu (1,82 g 10 mmol), P2O5 (10,0 g) a dichlórmetánu sa miešala pri izbovej teplote 16 hodín. Potom sa oddestiloval dichlórmetán a zvyšok a nariedil etylacetátom. Organická fáza sa premyla vodou sa zahustila. Zvyšok sa čistil pomocou stĺpcovej chromatografie (petroléter : etylacetát, 8 : 2 obj./obj.) a rekryštalizoval zo zmesi petroléteru a diizopropyléteru (1:1 obj./obj.). Pevný materiál sa izoloval vákuovou filtráciou, premyl studenou zmesou petroléteru a diizopropyléteru (1 : 1 obj./obj.) a vysušil sa. Po vysušení poskytol biele kryštály, 0,9 g (24,6 %), teplota topenia 72 °C.
Príklad 6
Príprava 5-bróm-6-metyl-2-metoxybenzoát 6A Etyl 5-bróm-6-metyl-2-metoxybenzoát
Zmes etyl 6-metyl-2-metoxybenzoátu (8,4 g, 43,2 mmol), brómu (6,9g, 43,2 mmol) a tetrachlórmetánu (170 ml) sa miešala pri izbovej teplote 60 hodín. Reakčná zmes sa naliala do vody a extrahovala etylacetátom. Organická fáza sa separovala a zahustila. Surový produkt sa získal vo forme žltého oleja, 10,3 g (87 % výťažok) a použil sa bez ďalšieho čistenia.
6B Kyselina 5-bróm-6-metyl-2-metoxybenzoová
Zmes 6A (9,8 g, 34,1 mmol), vody (40 ml), etanolu (80 ml) a hydroxidu sodného (2,7 g, 68,3 mmol) sa ohrievala pri stálom miešaní pod spätným chladičom a ďalej sa miešala 42 hodín. Reakčná zmes sa nariedila vodou (80 ml) a okyslila sa pomocou koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej a extrahovala dichlórmetánom. Organická fáza sa separovala a zahustila sa. Pevný materiál sa izoloval filtráciou, premyl vodou a po vysušení poskytol nie úplne biele kryštály, 5,4 g, (61 %), teplota topenia 81 až 83 °C.
6C 5-Bróm-6,6' -dimetyl-2,2' 3' ,4' -tetrametoxybenzofenón
Zmes 6B (24 g, 10 mmol), 3,4,5-trimetoxytoluénu (1,82 g 10 mmol), P2O3 (10,0 g) a dichlórmetánu (150 ml) sa zmiešala pri izbovej teplote 16 hodín. Potom sa oddestiloval dichlórmetán a zvyšok sa nariadil etylacetátom. Organická fáza sa premyla vodou a zahustila sa. Zvyšok sa čistil pomocou stĺpcovej chromatografie (petroléter : etylacetát, 8 : 2 obj./obj.) a rekryštalizoval z diizoproyléteru. Pevný materiál sa izoloval vákuovou filtráciou, premyl studenou zmesou petroléterov a diizopropyléteru(l : 1 obj./obj.) a po vysušení poskytol biele kryštály, 2,2 g (54 %), teplota topenia 89 až 91 °C.
Príklady 7 až 49
Použitím v podstate rovnakých postupov ako v príkladoch 1 až 6 a použitím štandardných derivatizačných techník v prípadoch, kde je to vhodné, sa pripravili zlúčeniny, ktoré sú zhrnuté v uvedených tabuľkách I a II:
labulka 1
CH. |
|
O |
ch3 |
Ar |
|í |
'u |
M |
II |
|
|
'Cl O |
Y 0 3 |
R3 |
R’ |
°V |
Príklad |
R |
R“ |
R3 |
Teplota topenia C°C) |
7 |
H |
metyl |
metyl |
95 |
8 |
n-propyl |
metyl |
metyl |
□le J |
9 |
n-butyl |
metyl |
metyl |
Olej |
10 |
H |
H |
mettyl |
51 |
11 |
n-propyl |
H |
metyl |
olej |
12 |
2-metylpropyl |
H |
metyl |
55 až 56 |
1.3 |
fenyl |
H |
metyl |
120 až 122 |
14 |
4-fluórfenyl. |
H |
metyl |
96 až 98 |
15 |
4-metylfenyl |
H |
metyl |
80 |
16 |
3-metylfenyl |
H |
metyl |
olej |
17 |
2-f luórfenyl. |
H |
metyl |
90 až 93 |
18 |
2 -metylpropyl |
metyl |
metyl |
|
19 |
fenyl |
metyl |
metyl |
|
20 |
4 - f lutír fenyl |
metyl |
metyl |
|
21 |
4-metylfenyl |
metyl |
metyl |
|
22 |
3-metylfenyl |
metyl |
metyl |
|
23 |
2-fluórfenyl |
metyl |
metyl |
|
24 |
n-propyl |
0r |
metyl |
|
25 |
n-butyl |
Br |
metyl |
|
26 |
2-metylpropyl |
EJr |
metyl |
|
27 |
fenyl |
Br |
metyl |
|
Príklad |
R* |
Ra |
R3 |
Teplota topenia (“C) |
28 |
4-Fluórfenyl |
EJr |
metyl |
|
29 |
4-metylfenyl |
Rr |
metyl |
|
30 |
3-metylfenyl |
Br |
metyl |
|
31 |
2-riuórfenyl |
Br |
metyl |
|
32 |
n-propyl |
H |
N—butyl |
olej |
33 |
H |
metyl |
CO-etyl |
|
34 |
H |
metyl |
II |
|
35 |
H |
metyl |
n—propyl |
olej |
36 |
H |
metyl |
n—butyl |
□ lej |
□ 7 |
H |
metyl |
n—pentyl |
olej |
□e |
H |
metyl |
3—metyl— butyl |
□lej |
39 |
H |
NOa |
metyl |
olej |
Tabulka II
Pri- n klad |
R1 |
Ra |
R’ |
R3 |
Teplota topenia (°C> |
40 |
O |
metyl |
Br |
H |
n-pentyl |
olej |
41 |
O |
metyl |
Izopropyl |
H |
metyl |
|
42 |
2 |
Cl |
H |
H |
metyl |
olej |
43 |
2 |
-CH-CH-CH-CH- |
H |
metyl |
olej |
44 |
O |
metyl |
Br |
n-propyl |
metyl |
|
45 |
O |
metyl |
Cl |
H |
metyl |
|
46 |
0 |
metyl |
1 |
H |
metyl |
102 |
47 |
a |
metyl |
Br |
metyl |
metyl |
|
48 |
0 |
metyl |
NO* |
H |
metyl |
77 |
49 |
0 |
metyl |
metoxy |
H |
metyl |
135 až 137 |
Príklad 50
Príprava 5-bróm-6,6'-dimetyl-2,2',3',4'-tetramtoxybenzofenónu
50A Kyselina 6-metyl-2-metoxybenzoová
Zmes etyl 6-metyl-2-metoxybenzoátu (642,0 g, 3,3 mol), vody (2,5 1), etanolu (4,0 1) a hydroxidu sodného (270 g, 6,6 mol) sa ohrievala 20 hodín pri stálom miešaní pod spätným chladičom. Potom sa oddestiloval etanol a reakčná zmes na nariedila vodou a okyslila pomocou koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej. Pevný materiál sa izoloval vákuovou filtráciou, premyl vodou a po vysušení poskytol nie úplne biele kryštály, 460,0 g (83,9 %).
50B Kyselina 5-bróm-6-metyl-2-metoxybenzoová
Zmes brómu (102 ml, 2,0 mol) a kyseliny octovej (225 ml) sa pridala do zmesi 50A (304,0 g, 1,8 mol), octanu sodného (164,0 g, 20, mol) a kyseliny octovej (3,0 1) pri teplote 10 až 15 °C. Reakčná zmes sa miešala 16 hodín pri izbovej teplote. Pevný materiál sa izoloval vákuovou filtráciou, premyl vodou a po vysušení poskytol nie úplne biele kryštály 321,0 g (72,6 %), teplota topenia 81 až 83 °C.
50C 5-Bróm-6,6' -dimetyl-2,2' ,3' ,4' -tetrametoxybenzofenón
50B (240 g, 1,0 mol) sa uviedla do reakcie s 3,4,5-trimetoxytoluénom (182 g, 1,0 mol) v prítomnosti P2O3 (1,0 kg) a dichlórmetánu spôsobom opísaným v príklade 6 a poskytla biele kryštály, 220 g (54 %), teplota topenia 89 až 91 °C.
Sled zmydelnenia (pomocou hydroxidu sodného) a hromadných krokov, opísaný v uvedených príkladoch 50A a 50B, je opačný ako v príkladoch 6B, resp. 6A.
Bromácia, opísaná v príkladoch 50B a 6A, sa uskutočňovala pri použití voľnej kyseliny, resp. esteru. Reakčné podmienky v uvedených príkladoch boli takisto rozdielne. Príklad 50B napríklad používal molárne protické rozpúšťadlo (kyselina octová a pufrovaciu soľ (octan sodný), zatiaľ čo príklad 6A používal nepoláme aprotické rozpúšťadlo (tetrachlórmetán).
Príklad 51
Príprava 6,6'-dimetyl-5-fluór-2,2',3',4'-tetrametoxybenzoťenónu
51A 2-terc. -Butyl-4-fluór-5-metylfenol
Zmes 4-fluór-3-metylfenolu (12,60, 0,1 mol), terc-butylchloridu (25 ml) a FeCl3 sa ohrievala 16 hodín pod spätným chladičom. Prebytok íerc.-butylchloridu sa oddestiloval a zvyšok sa vyčistil pomocou stĺpcovej chromatografie (petroléter : etylacetát, 95 : 5 obj./obj.) a poskytol čistý produkt vo vorme žltého oleja, 15,3 g (84 %).
51B 6-Bróm-2-terc.-butyl-4-fluór-5-metylfenol
Zmes 51A (0,91 g), tetrachlórmetánu (20 ml), N-brómsukcínimidu (0,89 g) a A1C13 sa miešala 3 dni pri izbovej teplote. Reakčná zmes sa prefiltrovala a zahustila. Získaný žltý olej (1,25 g) sa použil bez ďalšieho čistenia.
51C 2-Bróm-4-fluór-3-metylfenol
Zmes 51B (18,5 g), benzénu (120 ml) a A1C13 (6,5 g) sa ohrievala 5 hodín pod spätným chladičom. Potom sa reakčná zmes ochladila na izbovú teplotu a nariedila sa etylacetátom a vodou. Organická fáza sa separovala a zahustila. Zvyšok sa čistil pomocou stĺpcovej chromatografie (petroléter : etylacetát, 95 : 5 obj./obj.) a poskytol čistý produkt vo forme bielych kryštálov, 9,0 g (62 %).
51D 2-Bróm-6-fluór-5-metoxytoluén
Zmes 51C (9,0 g), uhličitanu draselného (6 g), dimetylsulfátu (6 g) a acetonitrilu (150 ml) sa ohrievala 1 hodinu pod spätným chladičom. Reakčná zmes sa ochladila na izbovú teplotu, nariedila sa vodou a dvakrát extrahovala dietyléterom. Organická fáza sa separovala a zahustila, zvyšok (9,0 g) sa použil bez ďalšieho čistenia.
51E Kyselina 3-fluór-6-metoxy-2-metylbenzoová
Roztok n-butyllítia v hexáne (18,1 ml, 2,5 mol/1) sa pomaly pridal do zmesi 51D (9,0 g) a tetrahydrofuránu (90 ml) pri -78 °C. Výsledná reakčná zmes sa nasýtila oxidom uhličitým pri -78 °C a nechala sa ohriať na izbovú teplotu. Reakčná zmes na naliala do vody, okyslila sa a dvakrát extrahovala dietyléterom. Organická fáza sa extrahovala vodným roztokom hydroxidu sodného (5 %). Vodný extrakt sa okyslil a dvakrát extrahoval dietyléterom. Organická fáza sa vysušila a zahustila sa. Získaný zvyšok (3,9 g) sa použil bez ďalšieho čistenia.
51F 6,6'-Dimetyl-5-fluór-2,2',3',4'-tetrametoxybcnzofenón
51E (3,9 g, 0,021 mol) sa uviedla do reakcie s 3,4,5-trimetoxytoluénom (3,85 g, 0,021 mol) v prítomnosti P2O3 (12,0 g) a dichlórmetánu (150 ml) spôsobom opísaným v príklade 6 a poskytla biele kryštály, 0,34 g, teplota topenia 58 °C.
Biologické stanovenia
A Foliáma systemickosť
Múčnatec pšenice (WPM):
Hostiteľ: pšenica (Triticum aestivum L.), varieta Kanzler Patogén: Erysiphe graminis DC f. sp. tritici E.Marchal
Testovací postup:
1. Semená pšenice (8/kvetník) sa zasadia do plastových kvetníkov s priemerom 8 cm, ktoré sú umiestené v skleníku.
2. Po úplnom rozvinutí prvých listov sa rastliny opäť zrežú na štyri v každom kvetníku, z ktorých dva listy sa označia trvalým značkovaním na hornom povrchu listu 5 cm pod špičkou listu. V každom kvetníku zostanú teda dve pásovo ošetrené a dve neošetrené rastliny.
3. Pomocou pipety sa na spodnom povrchu listu protiľahlo k označeniu aplikuje v páse 5 pl formulovanej zlúčeniny.
4. Po usušení ošetrených rastlín sa kvetníky premiestia do skleníka a tu sa ponechajú dva dni, počas ktorých sa môžu zlúčeniny pohybovať po liste. Dostatočná vlaha v kvetníkoch sa udržiava pomocou spodného zavlažovania.
5. Dva dni po aplikácii sa rastliny v skleníku naočkujú poprášením konídiami múčnatca. Hodnotenie sa zvyčajne uskutočňuje 7 až 8 dní po inkubácii.
Výsledky
Hodnotením choroby, uskutočňovaným v troch oblastiach každého pásovo ošetreného listu, sa určí pohyb troch typov zlúčenín.
Translaminárny pohyb: Na základe translaminámej pásmovej plochy (označená plocha horného povrchu listu nachádzajúca sa priamo oproti miestu, na ktoré sa na spodnom povrchu listu aplikuje pás; šírka pásu je približne 5 mm) sa určí percentná plocha choroby. Percentná kontrola translaminámej choroby sa potom vypočíta pomocou uvedeného vzorca:
X choroba ošetrených rastlín % kontrola choroby = 1OO- x 1OO % choroba neošetrených rastlín
Distálny pohyb a proximálny pohyb: Distálna a proximálna zóna, ktorá neobsahuje chorobu na hornom povrchu listu, sa meria v milimetroch. Distálny smer je od pásu smerom k špičke listu a proximálny smer je od pásu smerom k základni listu. Uskutoční sa výpočet percenta zóny neobsahujúcej chorobu, ktoré bude vztiahnuté na celkovú vzdialenosť medzi pásom a špičkou alebo medzi pásom a základňou listu. Ak bude choroba v distálnej alebo proximálnej oblasti podstatne miernejšia, je nutné túto informáciu zaznamenať.
Formulácie a kontroly
1. Zlúčeniny sú formulované v systéme rozpúšťadlo/povrchovo aktívne činidlo, ktorý je tvorený 5 % acetónu a 0,05 % povrchovo aktívneho činidla v deionizovanej vode. Formulované zlúčeniny sa pripravia pri použití deionizovanej vody. Zlúčeniny sa zvyčajne testujú pri koncentrácii 400 ppm.
2. Pri hodnotení sa použijú dva druhy kontroly:
Rastliny pásmovo ošetrené roztokom rozpúšťadla a povrchovo aktívneho činidla a inkubované (rozpúšťadlová kontrola).
Neošetrené rastliny, kde prebehla len inkubácia (očkovaná kontrola).
Výsledky tohto hodnotenia sú zhrnuté v uvedenej tabuľke III:
Tabulka III
Príklad č. |
Proximálny pohyb (mm od pásu) |
Distálny pohyb Cmm od pásu) |
Translaminárna aktivita (X) |
1 |
10 |
50 |
100 |
10 |
6 |
46 |
100 |
Štandard1 |
4 |
5 |
1OO |
Štandard0 |
6 |
28 |
100 |
Ako štandardy sa použijú nasledujúce zlúčeniny, ktoré sú známe z EP 0 727 141:
Štandard1 2,6-dichlór-6' -metyl-2',3 ',4' -trimetoxybenzofenón
Štandard2 2',3',4'-trimetoxy-2,6,6'-trimetylbenzofenóm
B-1 Porovnanie fungicídnej účinnosti 2-metoxybenzofenónov s fúngicídnou účinnosťou 2,6-dichlór- a 2,6-dimetylbenzofenónov
Testované choroby:
a) Pšeničný múčnatec (WPM):
Hostiteľ: Pšenica (Triticum aestivum L.), variate Kanzler Patogén: Erysiphe graminic DC. f. sp. tritici E.Marchal
b) Múčnatec jačmeňa (BPM):
Hostiteľ: jačmeň (Hordeum vulgare L.), varieta Golden Promise
Patogén: Erysiphe graminis DC. F. sp. hordei E. Marchal
Testovací postup:
Tento test je testom mulovej dennej ochrany, hodnotiaci kontrolu múčnatca pšenice a jačmeňa.
1. Semená pšenice alebo jačmeňa (približne 8 až 10/kvetník) sa zasadia do plastových kvetníkov s priemerom 6 cm a udržiavajú sa v skleníku.
2. Po úplnom rozvinutí prvého listu sa uskutoční postreku rastlín formulovanými testovanými zlúčeninami pomocou jednodýzového horného koľajového rozprašovača rýchlosťou 200 1/ha. Rastliny sa potom nechajú oschnúť na vzduchu.
3. Približne tri hodiny po aplikácii zlúčeniny sa uskutoční naočkovanie. Rastliny sa umiestia na skleníkové lavice so spodným zavlažovaním a naočkujú sa poprášením konídiami múčnatca z infikovaných rastlín (10 až 14-dcnnej zásobnej kultúry).
4. približne 7 dní po naočkovaní sa hodnotí choroba primárneho listu ako percentná plocha listu zasiahnutá príznakmi a známkami choroby. Špičky a bázy listov sa z hodnotenia vylúčia. Percentná kontrola choroby sa potom vypočíta pomocou uvedeného vzorca:
X infekcia ošetrených rastlín
X kontrola choroby ~ 100- x 1OO
X Infekcia neošetrených rastlín
Formulácie, referenčné zlúčeniny a kontroly
1. Zlúčeniny sú formulované v systéme rozpúšťadlo/povrchovo aktívne činidlo, ktorý je tvorený 5 % acetónu a 0,05 % povrchovo aktívneho činidla v deionizovanej vode. Zlúčeniny sa pred pridaním vody rozpustia v acetóne a povrchovo aktívne činidlo Tween 20 sa môže pridať buď s acetónom alebo s vodou. Nariedenia sa uskutočnia pri použití systému rozpúšťadlo/povrchovo aktívne činidlo. Testované zlúčeniny sa zvyčajne testujú v rozsahu koncentrácií, pokrývajúcim niekoľko radov hodnôt a na porovnanie zlúčenín a potom vypočítajú ED hodnoty.
Formulované zlúčeniny sa pripravia použitím deionizovanej vody.
2. Pri hodnotení sa použijú dva druhy kontroly: Rastliny pásmovo ošetrené roztokom rozpúšťadla a povrchovo aktívneho činidla a inkubované (rozpúšťadlová kontrola).
Neošetrené rastliny, kde prebehla len inkubácia (očkovaná kontrola).
Výsledky tohto hodnotenia sú zhrnuté v uvedenej tabuľke IV:
Tabulka IV
Fungicídna aktivita 2-metoxybenzofenóncv ČE090 hodnoty)
Porounarle fungicídne aktivity 2-metoxybenzofenónov s aktivitou 2. 6-dlchlórbenzofenóriu a
2, 6-dimetylbenzofenúnu
Výsledky sa získali z testov D-denneJ ochrany, kde sa všetky analógy testovali vedľa soba.
Cho-
roba Stan- |
ED90
Stan- 2-metoxybenzofenón |
Príklad
10 |
45 |
Referencia
Chlnoxyfen |
|
dard1 |
dard3 1 4 |
6 |
7 |
wpm |
28 |
20 4 5 |
0. 1 |
7 |
7 |
0. 1 |
12 |
BPM |
24 |
8 6 7 |
0. 9 |
6 |
8 |
>0. 1. |
26 |
Zlúčeniny sa aplikovali ako technický materiál formulovaný v 0,5 % acetóne, 0,05 % činidla Tween 20 a vody.
B-2 Porovnanie liečebnej a reziduálnej fungicídnej aktivity 2-metoxybenzofenónov s týmito aktivitami 2,6-dichlór- a 2,6-dimetylbenzofenómu
Testované choroby:
a) Pšeničný múčnatec (WPM):
Hostiteľ: pšenica (Triticum aestivum L.), varieta Kanzler Patogén: Erysiphe graminic DC. F. sp. tritici E. Marchal
b) Múčnatec uhorkový (QPM):
Hostiteľ: uhorka (Cucumis sativum L.), varieta Busch pickle
Patogén: Erysiphe cichoracearum DC
Testovací postup:
Na určovanie liečebnej a reziduálnej kontroly múčnatca sa používa nasledujúci testovací postup.
1. Semená pšenice alebo jačmeňa (približne 8 až 10/kvetník) alebo semeno uhorky (1 semeno/kvetník) sa zasadia do plastových kvetníkov s priemerom 6 cm a udržujú sa v skleníku.
2. Po úplnom rozvinutí prvého listu (pšenice) alebo klíčnych listov (uhorka), sa uskutoční postrek rastlín formulovanými testovanými zlúčeninami pomocou jednodýzového horného koľajového rozprašovača rýchlosťou 2001/Ha. Rastliny sa potom nechajú oschnúť na vzduchu.
3. Očkovanie v prípade hodnotenia liečebnej aktivity predchádza dvojdennej liečbe a v prípade hodnotenia reziduálnej aktivity nasleduje trojdenné liečenie. Pre ciele očkovania sa rastliny umiestia na skleníkovej lavici so spodným zavlažovaním a naočkujú sa poprášením konídiami múčnatca a z infikovaných rastlín (10 až 14-denná zásobná kultúra). Medzi očkovaním a ošetrením na ciele hodnotenia liečebnej aktivity a medzi ošetrením a očkovaním na ciele hodnotenia reziduálnej aktivity sa rastliny ponechajú v skleníku so spodným zavlažovaním.
4. Približne 7 dní po naočkovaní sa hodnotí choroba primárneho listu (pšenica) alebo klíčnych listov (uhorka) ako percentná plocha listu zasiahnutá príznakmi a známkami choroby. Špičky a bázy listov sú vylúčené zhodnotenia. Percentná kontrola choroby sa potom vypočíta pomocou uvedeného vzorca:
X infekcia ošetrených rastlín
X kontrola choroby - 1OO- ’ x 100
X infekcia neošetrených rastlín
Formulácie, referenčné zlúčeniny a kontroly
1. Zlúčeniny sú formulované v systéme rozpúšťadlo/povrchovo aktívne činidlo, ktorý je tvorený 5 % acetónu a 0,05 % povrchovo aktívneho činidla v deionizovanej vode. Zlúčeniny sa pred pridaním vody rozpustia v acetóne a povrchovo aktívne činidlo Tween 20 sa môže pridať buď s acetónom alebo s vodou. Nariedenia sa uskutočnia pri použití systému rozpúšťadlo/povrchovo aktívne činidlo. Formulované zlúčeniny sa pripravia použitím deionizovanej vody.
2. Pri hodnotení sa použijú dva druhy kontroly: Rastliny pásmovo ošetrené roztokom rozpúšťadla a povrchovo aktívneho činidla a inkubované (rozpúšťadlová kontrola).
Neošetrené rastliny, kde prebehla len inkubácia (očkovaná kontrola).
Výsledky tohto hodnotenia sú zahrnuté v uvedenej tabuľke V: