SK283060B6 - Spôsob zvýšenia pevnosti sklených telies a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu - Google Patents

Abstract

Spôsob zvýšenia pevnosti sklených telies, ktoré sa zahrievajú a potom ochladzujú, sa vykonáva tak, že sklené teleso s naneseným dekorom sa zahrieva postupne aspoň v troch oblastiach (1, 2, 3, 4, 5, 6) ohrevu na teplotu medzi 550 °C až 650 °C, pričom sa keramická farba alebo sieťotlačová farba dekoru spojí homogénne so sklom. Sklo zahrieva tak rovnomerne, že počas fázy ohrevu nedochádza v podstate na pnutie, a potom sa počas maximálne 30 minút uskutoční tepelný šok a sklo sa ochladí o teplotný rozdiel 200 °C až 600 °C. Zariadenie obsahuje dopravný pás (15), vedený najmenej troma za sebou nasledujúcimi oblasťami (1, 2, 3, 4, 5, 6) ohrevu a za nimi umiestnenými oblasťami (7, 8, 9, 10, 11, 12) chladenia podlhovastej vypaľovacej pece (14). Medzi poslednou oblasťou (6) ohrevu a prvou oblasťou (7) chladenia je vstavaný tepelný priepust (20), ktorý má tepelnoizolujúcu, pohyblivo poháňanú klapku a aspoň jedno prívodné potrubie (22) chladiaceho vzduchu, a dopravný pás (15) s postupným pohonom.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu zvýšenia pevnosti sklených telies, ktoré sa zahrievajú, a potom ochladzujú. Vynález sa ďalej týka zariadenia na uskutočňovanie tohto spôsobu.

Doterajší stav techniky

Je známe, žc sa sklá, najmä duté sklá vybavujú vypálenými ozdobami, odolnými proti vrypom a poškrabaniu tak, že napríklad poháre na pitie sa s odtlačkom alebo pri priamej sieťotlači ozdobia keramickými farbami a zavedú do vypaľovacej pece na vypálenie dekorácie. Takáto podlhovastá pec má viac oblastí ohrevu a chladenia, ktoré sú umiestnené za sebou, a dotyčné sklené teleso sa dopravuje na dopravnom páse kontinuálne rôznymi oblasťami ohrevu tak, že sa teplota pomaly zvyšuje, až sa keramická farba roztaví, a potom sa teplota nechá pomaly klesnúť na teplotu miestnosti.

Skúšalo sa tiež zlepšiť pevnosť dutých skiel chemicky alebo tepelne, aby sa tak znížilo nebezpečie prasknutia skla. Pri tepelných spôsoboch sa hotové duté sklo na konci iného spôsobu spracovania ohrieva a ochladzuje, a tým sa zvýši jeho mechanická a tepelná pevnosť. Takého spôsoby sú ale nákladné, pretože sa všetka energia na spracovanie musí znova vynaložiť v oddelených peciach.

Podstata vynálezu

Úlohou vynálezu je známe spôsoby spracovania sklených telies vylepšiť tak, aby vznikol spôsob zvýšenia mechanickej a tepelnej pevnosti, ktorý môže byť použitý v spojení s vypaľovaním ozdôb, a ktorý bude úsporný z hľadiska množstva vynaloženej energie, priestoru a času. Úlohou vynálezu je ďalej vytvoriť zariadenie na uskutočňovanie tohto spôsobu.

Uvedenú úlohu spĺňa spôsob zvýšenia pevnosti sklených telies, ktoré sa zahrievajú, a potom ochladzujú, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že sklené teleso s naneseným dekorom sa zahrieva postupne aspoň v troch oblastiach ohrevu na teplotu medzi 550 °C až 650 °C, ktorá stačí na to, aby sa keramická farba alebo sieťotlačová farba dekoru spojila homogénne so sklom a sklo bolo v podstate zbavené pnutia, a potom sklené teleso ochladí v jednej oblasti chladenia tepelným šokom počas maximálne 30 minút, výhodne počas maximálne 20 minút, o teplotný rozdiel 200 “C až 600 °C.

Pomocou nového spôsobu sa môže duté sklo, napríklad pohár na pitie v tvare pohára alebo v tvare kalicha a aj iné druhy pohárov, spracovať tak, že sa súčasne vypáli ozdoba a zvýši sa pevnosť spracovávaného skleného telesa. Kombináciou vypaľovania ozdoby a tepelného spracovania na zvýšenie pevnosti bol vytvorený spôsob šetriaci energiu, ktorý dovoľuje výrobu zodpovedajúcich sklených telies spôsobom, ktorý šetrí čas pomocou strojového zariadenia, ktoré potrebuje pomerne málo priestoru, lebo v jednom a tom istom zariadení sa môžu uskutočňovať obidve spracovania, vypaľovanie ozdoby a zvýšenie mechanickej a tepelnej pevnosti skla.

Sklené teleso sa výhodne ochladí o rozdiel teplôt 300 °C až 500 °C, výhodne o rozdiel teplôt 420 °C až 490 °C.

Podľa výhodného uskutočnenia vynálezu sa sklené telesá dopravujú v skupinách v smere dopravy v odstupoch medzi skupinami rýchlosťou 20 cm až 120 cm za minútu oblasťou ohrevu alebo oblasťou ochladzovania.

Podľa výhodného uskutočnenia vynálezu sa sklené teleso ohrieva v šiestich za sebou nasledujúcich oblastiach ohrevu horúcim vzduchom na 600 °C, v hlavnej oblasti chladenia sa ochladí na 120 °C až 150 °C počas 15 minút a v piatich ďalších oblastiach chladenia sa pozvoľne ochladzuje na teplotu miestnosti, najmä studeným vzduchom.

Sklené teleso s ozdobou sa teda zahrieva na takú teplotu, aby sa keramická farba, sieť odtlačová farba alebo odtlačok na vyrábanú ozdobu spojili homogénne so sklom a sklo bolo výhodne v podstate bez pnutia, pričom ochladenie sa uskutočňuje ako tepelný šok v priebehu maximálne 30 minút, najmä maximálne 20 minút.

Týmto pomerne rýchlym znížením teploty sa sklo podrobí procesu, ktorý zvyšuje jeho pevnosť. Môžeme si predstaviť, že vzrast pnutia na povrchu skla sa môže dosiahnuť len vtedy, keď bolo sklo predtým dobre zbavené pnutia. Zahrievaním skleného telesa aspoň v troch stupňoch, respektíve oblastiach ohrevu, dochádza na rovnomerné a intenzívne prehriatie skla, ktoré sa tým dobre zbaví pnutia. Proces zvýšenia mechanickej a tepelnej pevnosti skla si môžeme predstaviť tak, že vnútorná sklovina, ktorá je ešte zahriata na vysokú teplotu, má pri tepelnom ochladení vo forme šoku sklon na zmraštenie. V zmraštení je jej ale zabránené procesom ochladzovania, čím vznikne v sklenej stene spád napätia, spôsobený najmä tlakovým napätím v jej vonkajšej časti, zvyšujúcim pevnosť, a napätím v ťahu vnútri skla. Tým sa pri použití spôsobu podľa vynálezu výhodne zvýši mechanické rázové zaťaženie, ako aj odolnosť uvedeného skla, proti striedaniu teplôt, napríklad spotrebného skla.

Výhodné pritom je, keď sa podľa vynálezu sklené telesá dopravujú v skupinách, v smere dopravy s odstupmi medzi skupinami, rýchlosťou 20 cm za minútu až 12 cm za minútu, výhodne 40 cm za minútu až 80 cm za minútu, oblasťami ohrevu a chladenia. Táto relatívne vysoká dopravná rýchlosť uvedených sklených telies šetrí čas, energiu a priestor v priebehu spracovania skla spôsobom podľa vynálezu. Počas uloženia sklených telies v oddelených skupinách na dopravný pás je možné, aby sa každá skupina, prípadne každý zväzok, sklených telies mohla spracovať oddelene od susedných. Je teda možné umiestniť oddeľovacie klapky alebo uskutočniť iné opatrenia tak, aby v dvoch susedných oblastiach ohrevu pôsobili na dopravovaný materiál rozdielne teploty, alebo aby sa mohla vytvoriť hranica medzi oblasťou ohrevu a oblasťou chladenia, aby napríklad ochladzovanie pôsobilo krátky čas na dopravovaný materiál ako tepelný šok.

Pritom je najmä výhodné, keď sa podľa vynálezu sklené teleso zahrieva v šiestich za sebou nasledujúcich oblastiach ohrevu, výhodne horúcim vzduchom, asi na 600 °C, v hlavnej oblasti chladenia sa ochladí asi počas 15 minút na 120 °C až 150 °C a v piatich ďalších oblastiach chladenia sa pomaly ochladí, výhodne chladiacim vzduchom, približne na teplotu miestnosti. Ukázalo sa, že je výhodné používať tak v oblastiach ohrevu, ako aj vo všetkých oblastiach chladenia, vzduch potrebnej teploty na spracovanie sklených telies. Ako chladiaci vzduch sa môže výhodne používať vzduch s teplotou miestnosti. Vzduch sa zahrieva horákmi, ktorých plamene neprichádzajú do styku so sklenými telesami. Lepšie sa vzduch zahrieva viac alebo menej priamym stykom s plameňmi horákov alebo horúcimi sklenými telesami a preteká potom tesne okolo sklených telies, ktoré sa majú zahrievať, a ktoré sa takto veľmi radikálne zahrievajú na požadovanú konečnú teplotu. Pritom dochádza na značnú úsporu energie tým, že sa napríklad studený vzduch privádza na pomerne studenom konci vypaľovacej pece na strane výstupu a pretláča sa proti smeru dopravy sklených telies vypaľovacej pece. Tým sa sklené telesá pri priechode jednotlivými oblasťami chladenia chladia jednak okolo nich prúdiacim vzduchom a jednak sa vzduch prúdiaci okolo zahrieva ešte horúcimi sklenými telesami. V medzistupni môžeme dosiahnuť vyššiu teplotu dodatočným pôsobením plameňov horákov alebo je možné zníženie teploty dosiahnuť dúchaním studeného vzduchu.

Uvedenú úlohu ďalej spĺňa zariadenie s dopravným pásom vedeným podlhovastou vypaľovacou pecou, s najmenej troma za sebou nasledujúcimi oblasťami ohrevu a za nimi umiestnenými oblasťami chladenia so zariadeniami na prívod horúceho vzduchu a/alebo chladiaceho vzduchu s prípojkami na odpadný vzduch, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že medzi poslednou oblasťou ohrevu a prvou oblasťou chladenia je vstavaný tepelný priepust, ktorý má tepelnoizolujúcu, pohyblivo poháňanú klapku a aspoň jedno prívodné potrubie chladiaceho vzduchu, a dopravný pás s postupným pohonom.

Ako dopravný pás sa výhodne používa drôtený článkový dopravník, na ktorý sa rozostavia sklené telesá v určitých skupinách, prípadne zväzkoch, určitej veľkosti a upevnia sa na prerušovaný pohyb. Zahriaty horúci vzduch sa pri takomto zariadení výhodne pretláča dopravným pásom zdola a k skleným telesám, pretože sa tým dosiahne intenzívne a rovnomerné zahriatie sklených telies. Ochladenie pôsobiace ako tepelný šok na spracovávané sklené teleso sa pri zariadení podľa vynálezu dosiahne zmieneným tepelným priepustom, ktorý je umiestnený medzi poslednou oblasťou ohrevu a prvou oblasťou chladenia. Tepelnoizolujúca klapka môže byť uvádzaná do pohybu hnacím pohonom a pohonom rozvodu, umiestnenými mimo vypaľovaciu pec tak, aby sa dosiahla určitá tepelná izolácia medzi poslednou oblasťou ohrevu a prvou oblasťou chladenia (v zmysle smeru dopravy). Tomu napomáha skupinové usporiadanie sklených telies, ktoré sú umiestnené vo vzájomných odstupoch -videné v smere dopravy- tak, že klapka napríklad zachádza do priestoru medzi dvoma skupinami sklených telies, a tým vytvára tepelnú izoláciu medzi obidvoma skupinami sklených telies umiestnenými za sebou. Samo sebou sa rozumie, že spustenie klapky takéhoto tepelného priepustu sa uskutočňuje len pri stave pokoja dopravného pása. Pritom sa tu využívajú čas pokoja pri jeho prerušovanom pohybe. Ochladenie sa pomocou zariadenia podľa vynálezu uskutočňuje zavádzaním chladiaceho vzduchu do prvej oblasti chladenia. Prípojky na odpadný vzduch za tepelným priepustom zaisťujú odber dostatočných množstiev vzduchu na inom mieste, keď sa na mieste tepelného priepustu privádza na chladenie veľké množstvá vzduchu.

Umiestnenie prívodných potrubí na horúci vzduch a/alebo chladiaci vzduch a na druhej strane potrubia na odpadný vzduch na iných miestach umožní dosiahnuť rôzne teplotné profily pozdĺž vypaľovacej pece, to znamená v jednotlivých oblastiach ohrevu a chladenia, takže sa môžu spracovávať rôzne výrobky určené na vypálenie, napríklad ťažké sklo alebo ľahké sklené telesá.

Pri jednej príkladnej forme uskutočnenia sa dosiahne roztavenie keramických farieb ozdoby pri teplote skleného telesa asi 600 °C a spevnenie skla sa dosiahne náhlym poklesom teploty v tepelnom priepuste asi 475 °C, pričom sa tento náhly pokles teploty uskutočňuje na dĺžke napríklad len asi 30 cm, zatiaľ čo v tomto príklade mala celá pec dĺžku asi 24 m. Už na konci prvej oblasti chladenia klesne teplota skleného telesa na jeho povrchu asi na 125 °C, čo pre sklené teleso predstavuje tepelný šok a vyvolá v jeho vonkajšej časti opísané tlakové pnutie a vnútri skleného telesa potom napätie v ťahu, čím sa môže dosiahnuť zvýšenie pevnosti.

Pomocou takéhoto zariadenia s tepelným priepustom a správnym nastavením tepelného profilu sa môže jednak zvýšiť pevnosť skiel a súčasne sa môže vypáliť na ich povrchu ozdoba. Energia potrebná na zvýšenie pevnosti sa výhodne používa súčasne aj na vypálenie ozdoby. Konečné výrobky sú mechanicky odolné proti nárazu a znesú väčšie nárazové zaťaženie ako tradičné sklá. Pri zmienenom, ako príklad uvedeného zariadenia, sa dopravný pás pohyboval rýchlosťou 60 cm za minútu o krok asi 1,40 m počas 3 minút a 5 minút sa nechal v pokoji, pretože sa tým dosiahlo intenzívne a rovnomerné prehriatie skleného telesa. Tým sa získalo sklo dobre zbavené pnutia, ktoré sa spôsobom podľa vynálezu mohlo s prekvapením vyrobiť, a ktoré je odolnejšie a tvrdšie. Spotrebiteľ konštatoval udivujúcu stálosť týchto sklených telies vyrobených spôsobom podľa vynálezu, to znamená po priechode opísaným zariadením.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Ďalšie prednosti, znaky a možnosti použitia predloženého vynálezu vyplývajú z nasledujúceho výhodného príkladu uskutočnenia v spojení s priloženým jediným výkresom.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na schematicky dole znázornenej zemi 13 stojí vypaľovacia pec 14, naznačená schematicky a znázornená od pozdĺžnej strany, ktorá má šesť oblastí 1 až 6 ohrevu a šesť ďalších oblastí 7 až 12 chladenia, ktoré sa v technike označujú tiež ako pásma. Dopravný pás 15 je vedený na prednom konci (na obr. vľavo) po valcoch 16 na strane vstupu v smere dopravy (šípka 17) priamočiaro vodorovne do vypaľovacej pece 14 a opúšťajú na jej konci, na obr. na pravej strane, aby bol odvedený cez vratné valce 18. Tento dopravný pás 15 v tvare drôteného článkového pása môže byť osadený sklenými telesami podľa potreby, pričom tieto telesá môžu byť vsadené do rozdielnych mriežok, napríklad v hĺbke 1,40 m a šírke 2,50 m. Takého zväzky alebo skupiny sklených telies sa potom dopravujú dopravným pásom prerušovane podlhovastou vypaľovacou pecou 14.

Čiarkovaná čiara 19 v jednotlivých oblastiach 1 až 12 ukazuje priebeh teploty pece pri normálnom vypaľovaní ozdoby. Oblasti 1 až 6 ohrevu predstavujú stupne ohrevu, ktorých teplota sa vždy líši asi o 100 °C od teploty susednej oblasti 1 až 6 ohrevu. Tak sa neznázomené sklené telesá zahrievajú pri vstupe do oblasti 1 ohrevu asi na 200 °C, pri vstupe do oblasti 2 ohrevu asi na 280 °C, v oblasti 3 ohrevu na 380 °C, v oblasti 4 ohrevu asi na 480 °C a v oblasti 5 ohrevu asi na 580 °C, pričom posledná oblasť 6 ohrevu obstaráva ohrev na konečnú teplotu, aby sa zaistilo, že sa sklené teleso rovnomerne zahreje a bude bez pnutia.

Na konci poslednej oblasti 6 ohrevu je nad jej koncovou stenou schematicky znázornený tepelný priepust 20 v tvare hrubej čiary, ktorá napríklad znázorňuje v smere dvojitej šípky 21 klapku pohyblivú zvisle hore a dole. Skupiny sklených telies sa nachádzajú v smeie 17 dopravy v takých vzájomných odstupoch, že na drôtenom článkovom páse je medzi dvoma za sebou nasledujúcimi skupinami priestor 30 cm až 50 cm bez sklených telies. Do tohto priestoru môže zasahovať tepelný priepust 20 svojimi klapkami, takže týmto spôsobom je teplu, pôsobiacemu z poslednej oblasti 6 ohrevu pri zavretom tepelnom priepuste 20, bránené vo vnikaní do prvej oblasti 7 chladenia alebo sa aspoň toto vnikanie zmenšuje.

Chladenie sa uskutočňuje prívodom chladiaceho vzduchu, čo je v prvej oblasti 7 chladenia znázornené dvoma šípkami, predstavujúcimi prívodné potrubie 22 chladiaceho vzduchu. Rozumie sa samo sebou, že na tento účel sú umiestnené vhodné prívodné potrubia 22 chladiaceho vzduchu. Priechod vzduchu od pravého konca vypaľovacej pece 14 doľava tu nie je znázornený, ale je vidieť odvetrávacie prípojky 23 na odpadný vzduch na prednom konci vypalovacej pece 14, to znamená hore v oblastiach 1 a 2 ohrevu. Odborník vie, že farby na ozdoby obsahujú určitý podiel živice alebo fenolu, aby napríklad na skle dobre držali, a tieto fenoly sa odparujú v prvej oblasti 1 ohrevu alebo v druhej oblasti 2 ohrevu a odsávajú sa prípojkami 23 na odpadný vzduch. S nimi sa odsáva aj prebytočný vzduch. Týmto spôsobom sa môže udržať dobrá rovnováha odvádzaného a privádzaného vzduchu pri súčasnom dosiahnutí dobrého priebehu teploty.

Približne v strednej časti oblastí 7 až 12 chladenia, napríklad nad oblasťou 10 chladenia, je znázornená prípojka 24 na odpadný vzduch.

Prívodom chladiaceho vzduchu prívodným potrubím 22 chladiaceho vzduchu do miesta nad prvou oblasťou 7 chladenia a smerom dole dochádza na radikálnu zmenu vypaľovacej pece 14 oproti starším zariadeniam, takže je možné dosiahnuť odchýlku od čiarkovanej čiary 19 naznačujúcej tepelnú krivku.

Medzi poslednou oblasťou 6 ohrevu a prvou oblasťou 7 chladenia je pri tu znázornenej výhodnej forme uskutočnenia zariadenia umiestnený tepelný priepust 20 v tvare zvislej pohyblivej (dvojitá šípka 21) klapky. Tá dovoľuje v spojení s prívodnými potrubiami 22 chladiaceho vzduchu hore pri prvej oblasti 7 chladenia významné zníženie teploty, takže dôjde k priebehu 25 teploty pece, ako je znázornené druhou čiarou vybavenou kruhovými bodmi, ktorá sa nachádza na výkrese pod čiarkovanou čiarou 19.

Na uskutočnenie opísaného spôsobu sa neznázornené horáky, umiestnené pod vypaľovacou pecou 14 vyregulujú tak, aby horúci vzduch vyvolal v oblastiach 1 až 6 ohrevu vzostup teploty ako v prípade vypaľovania ozdoby. V obidvoch prípadoch sa teplota zvyšuje od prvej oblasti 1 ohrevu počínajúc asi 200 °C až na 280 °C, v druhej oblasti 2 ohrevu atď. až asi na 600 °C v piatej a šiestej oblasti 5, 6 ohrevu. Dopravný pás 15 sa pohybuje prerušovane, pričom čas pokoja je dlhší ako čas pohybu dopravného pása 15. Počas času pokoja je klapka tepelného priepustu 20 na tepelnú izoláciu vo vypaľovacej peci 14 spustená dole, takže teplo z poslednej oblasti 6 ohrevu nemôže bez prekážky vniknúť do prvej oblasti 7 chladenia. Súčasne sa cez schematicky naznačené prívodné potrubie 22 chladiaceho vzduchu dúcha dovnútra chladiaci vzduch v takom množstve, aby sa dosiahol náhly pokles teploty v prvej oblasti 7 chladenia z asi 600 °C na asi 125 °C alebo na nižšiu teplotu. Tým sa výrobok (sklené teleso), nachádzajúci sa v prvej oblasti 7 chladenia, ochladí o rozdiel teplôt asi 475 °C, čo môžeme označiť ako tepelný šok. Tým vznikne účinok zvyšujúci pevnosť. Potom má v nasledujúcich oblastiach 8 až 10 chladenia teplota prakticky voľný priebeh a zníži sa zo zmienených 125 °C v tomto príklade na teplotu miestnosti v oblasti 11 chladenia, najneskôr ale v oblasti 12 chladenia.

Pri každom ďalšom zapnutí prerušovane sa pohybujúceho dopravného pása 15 sa najprv klapka tepelného priepustu 20 zdvihne z dráhy pohybu sklených telies, hneď potom sa uskutoční prestavenie, a tepelný priepust 20 sa potom opäť uvedie do činnosti, takže pri časoch pokoja je vždy zaručené tepelné oddelenie medzi poslednou oblasťou 6 ohrevu a prvou oblasťou 7 chladenia.

Claims (5)

1. Spôsob zvýšenia pevnosti sklených telies, ktoré sa zahrievajú, a potom ochladzujú, vyznačujúci sa t ý m , že sklené teleso s naneseným dekorom sa zahrieva postupne aspoň v troch oblastiach ohrevu na teplotu medzi 550 °C až 650 °C, ktorá stačí na to, aby sa keramická farba alebo sieťotlačová farba dekoru spojila homogénne so sklom a sklo bolo v podstate zbavené pnutia, a potom sklené teleso ochladí v jednej oblasti chladenia tepelným šokom počas maximálne 30 minút, výhodne počas maximálne 20 minút, o teplotný rozdiel 200 °C až 600 °C.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že sklené teleso sa ochladí o rozdiel teplôt 300 °C až 500 °C, výhodne o 420 °C až 600 °C.

3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m , že sklené telesá sa dopravujú v skupinách v smere dopravy v odstupoch medzi skupinami rýchlosťou 20 cm až 120 cm za minútu oblasťami ohrevu a oblasťami ochladzovania.

4. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 3, v y z n a čujúci sa tým, že sklené teleso sa ohrieva v šiestich za sebou nasledujúcich oblastiach ohrevu horúcim vzduchom asi na teplotu 600 °C, v hlavnej oblasti chladenia sa ochladí na 120 °C až 150 °C počas 15 minút a v piatich ďalších oblastiach chladenia sa pozvoľne ochladzuje na teplotu miestnosti, najmä studeným vzduchom.

5. Zariadenie na uskutočňovanie spôsobu podľa nároku 1, s dopravným pásom (15), vedeným podlhovastou vypaľovacou pecou (14), s najmenej troma za sebou nasledujúcimi oblasťami (1, 2, 3, 4, 5, 6) ohrevu a za nimi umiestnenými oblasťami (7, 8, 9, 10, 11, 12) chladenia so zariadeniami na prívod horúceho vzduchu a/alebo chladiaceho vzduchu s prípojkami (23, 24) na odpadný vzduch, vyznačujúce sa tým, že medzi poslednou oblasťou (6) ohrevu a prvou oblasťou (7) chladenia je vstavaný tepelný priepust (20), ktorý má tepelnoizolujúcu, pohyblivo poháňanú klapku a aspoň jedno prívodné potrubie (22) chladiaceho vzduchu, a dopravný pás (15) s postupným prerušovaným pohonom.