SK281444B6 - Elektrostatický precipitátor - Google Patents

Abstract

Precipitátor obsahuje zostavu paralelných, rozstupmi oddelených polí (8) zberných elektród (2) na zachytávanie prachu (8), kde každé pole obsahuje sériu obdĺžnikovitých zberných elektród (2) uložených navzájom vedľa seba. Čelné plochy zberných elektród na zachytávanie prachu (2) sú orientované paralelne so smerom prúdenia upravovaného plynu. Okrem toho obsahuje zostavu polí výbojových elektród (10), z ktorých každé pole obsahuje sériu obdĺžnikovitých výbojových elektród (6) s pílovito zúbkovanými okrajmi umiestnených vedľa seba a ich polia sú usporiadané podobne ako polia zberných elektród (8). Každé pole výbojových elektród (10) je vsunuté medzi dve susedné polia zberných elektród (8). Prvým regulátorom rozstupu (7) alebo druhým regulátorom rozstupu môže byť rozstup medzi zbernými elektródami (2), resp. výbojovými elektródami (6), takisto aj medzi poľami zberných elektród (8) a poľami výbojových elektród (10) v smere prúdenia plynu postupne zužovaný.ŕ

Description

Vynález sa týka elektrostatického precipitátora na použitie v elektrárňach, cementárňach, spaľovniach priemyselného odpadu, na cestách i v tuneloch na odstránenie vznášajúcich sa častíc, rádioaktívneho prachu alebo na čistenie vzduchu v interiéroch.

Doterajší stav techniky

Elektrostatický precipitátor je založený na princípe zachytávania prachu vo výbojovej časti zariadenia pomocou vysokého napätia. V plášti elektrostatického precipitátora sú výbojové elektródy na vytvorenie nehomogénneho elektrického poľa a prach zachytávajúce elektródy usporiadané v určitých rozstupoch tak, že stoja proti sebe a medzi výbojové elektródy a prach zachytávajúce elektródy sa privedie vysoké napätie, ktoré sa vo vzduchu medzi dvoma elektródami vybíja. Niekedy sa používa aj záporný výboj, hoci kladný výboj vytvára menej ozónu.

V elektrostatickom precipitátore znázornenom na obr. 14 je medzi zostavu prach zachytávajúcich elektród, ktoré sú vyrobené z kovu a majú tvar platní, uložené v rozstupoch vedľa seba, s čelnými plochami vedenými paralelne, séria vodičov, z ktorých každý je nosičom radu výbojových elektród a tieto série vodičov s výbojovými elektródami sú vsunuté medzi prach zachytávajúce elektródy tak, že upravovaný vzduch sa privádza paralelne s čelnými plochami prach zachytávajúcich elektród. Výbojové elektródy môžu byť tvorené okrem vodičov aj tyčami alebo rúrami.

Na výbojové elektródy sa privedie vysoké záporné napätie, vzhľadom na prach zachytávajúce elektródy, čím vo vzduchu vznikne korónový výboj, ktorý vytvorí výbojovú zónu. Prechodom upravovaného vzduchu cez ňu sa nabije prach nachádzajúci sa vo vzduchu. Následne je tento nabitý prach zachytený a pritiahnutý prach zachytávajúcimi elektródami, ktoré majú opačný potenciál. Elektrostatický precipitátor je vybavený čerpadlom na nasávanie upravovaného vzduchu.

V takto skonštruovanom zariadení, ako ukazuje obr. 15, sú prach zachytávajúce elektródy rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach „a“, a výbojové elektródy sú tiež vsunuté v rovnakých vzdialenostiach „b“ medzi prach zachytávajúcimi elektródami. Keď sa na výbojové elektródy privedie vysoký záporný potenciál, korónový výboj z nábehových okrajov výbojovej elektródy vytvorí vo vzduchu nehomogénne elektrické pole, takže ionizovaný prach „m“ sa viac usadzuje na tých častiach prach zachytávajúcich elektród, ktoré majú silnejšie elektrické pole.

Ďalším príkladom doterajšieho stavu techniky, ako ukazuje obr. 16, je elektrostatický precipitátor, v ktorom prach zachytávajúce elektródy majú čelné plochy obsahujúce množstvo otvorov „510a“ usporiadané do pravého uhla proti smeru prúdenia upravovaného vzduchu „a“, v ktorom je séria výbojových elektród, ktoré majú na okrajoch obdĺžnikovitých kovových platní rady pílovito zúbkovaných častí „610a“ a sú umiestnené vedľa seba tak, že čelné strany týchto platní sú uložené paralelne so smerom prúdenia upravovaného vzduchu.

Ako však ukazuje obr. 15, prach „m“ zachytený prach zachytávajúcimi elektródami sa mierne posúva v smere prúdenia, takže čelné zberné plochy sa v dôsledku nazbieraného prachu „m“ stávajú klzkejšími. Navyše, v častiach s nízkou elektrickou intenzitou sa prach „m“ naďalej vznáša a prúd ho strháva, preto čistiaca schopnosť nie je vysoká. Ak je privádzaný prach vybitý, dochádza k jeho ionizova niu a zachytávaniu prach zachytávajúcimi elektródami, no na druhej strane, privádzaný prach môže byť čiastočne ionizovaný a mení sa na inverzne ionizované častice „m-“, ktoré sú v nehomogénnom elektrickom poli zachytávané výbojovými elektródami. V prípade, že napríklad výbojové elektródy majú čelné plochy oproti prach zachytávajúcim elektródam, ako ukazuje obr. 15, vytvára sa nehomogénne elektrické pole, takže výbojové elektródy priťahujú mnoho inverzne ionizovaných častíc „m-“, ako ukazuje dolná časť obr. 15. Výsledkom je, že inverzne ionizované častice „m-„ zapríčiňujú jav tzv. vydúvania, t. j. nabaľovania prachu zachytávaného výbojovými elektródami i ionizačným vedením a vzniká problém, že výbojový prúd sa zoslabuje. V zariadení podľa obr. 16, ako to opisuje prihláška japonského patentu č. 31399/1991, je naopak použitý prístroj na vibráciu prach zachytávajúcich elektród, aby sa zabránilo javu zanášania elektród. Keď tento vibrátor pracuje, časť zachyteného prachu „m“ sa nežiaduco dostáva do ovzdušia.

Prach zachytávajúce elektródy orientované paralelne so smerom prúdenia sú spolu s výbojovými elektródami usporiadané vo viacerých stupňoch, takže prach, ktorý nie je zachytený predchádzajúcim stupňom môže byť odstránený neskôr, v nasledujúcom stupni, no nestane sa tak z dôvodu nízkej účinnosti zachytávania tohto stupňa. Deje sa tak preto, že väčšie častice prachu majú vyššiu schopnosť nabíjania, takže zachytiť ich je ľahšie, kým menšie čiastočky prachu majú nižšiu schopnosť nabíjania, takže sú v nasledujúcich stupňoch zachytávané menej. Ak sa teda rozstupy medzi rôznymi druhmi elektród postupne v smere prúdenia zužujú, elektrické pole sa úmerne tomu zosilňuje a zachytí aj malé častice prachu. Keďže sú však rozstupy na strane nasledujúcich stupňov nezmenené, účinnosť nie je vysoká. Keďže je navyše konštrukčne nemožné zúžiť tieto rozstupy, efektívnosť je aj pri veľkej hĺbke nízka. Výbojové elektródy na obr. 16 majú v smere prúdenia jednostupňovú štruktúru a táto musí byť upravená na viacstupňovú, aby sa účinnosť zvýšila. Týmto sa zväčšuje hĺbka a vzniká problém s priestorom na inštaláciu. Navyše, v prípade, že sa zväčší vertikálny rozmer platňovitých elektród, je nevyhnutné zabrániť vydúvaniu inverzných elektród do smeru prúdenia. Ak sa naopak tieto elektródy zapustia, účinnosť zachytávania prachu sa zhoršuje.

Ďalším známym riešením je riešenie podľa patentu US-A-4,342,571, v ktorom sa opisuje elektrostatický precipitátor obsahujúci viacero prach zachytávajúcich elektród, ktoré sú konštruované ako ploché platničky. Tieto elektródy majú obdĺžnikový tvar a sú navzájom tak upravené, ako keby mali čelá umiestnené vertikálne a protiľahlo. Obdĺžnikové prach zachytávajúce elektródy sú uložené vo vopred danom konštantnom rozstupe, pričom ich čelá sú umiestnené paralelne k smeru toku plynu. Výbojové elektródy sú umiestnené do súboru, pričom môžu mať tvar plochej dosky a variantne tiež s umiestnenými pílovito zúbkovanými časťami.

Hlavnou nevýhodou tohto riešenia je postupné, v smere prúdenia čisteného vzduchu zanášanie prach zachytávajúcich elektród, zmena elektrostatických pomerov na nich a nízka čistiaca účinnosť zariadenia.

Známe je tiež riešenie podľa FR-A-614 871, ktoré opisuje elektrostatický precipitátor inštalovaný v rúre. Jeho pole výbojových elektród je vložené vo vopred určených rozstupoch medzi vedľajšími dvoma poľami skupín prach zachytávajúcich elektród.

Táto konštrukcia má nízku účinnosť a komplikovaný spôsob odstraňovania zachyteného prachu.

SK 281444 Β6

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky odstraňuje elektrostatický precipitátor, ktorého podstata spočíva v tom, že obsahuje množinu radov navzájom oddelených paralelných obdĺžnikových prach zachytávajúcich elektród, majúcich dva opačné povrchy. Každý rad zahŕňa množinu prach zachytávajúcich elektród usporiadaných tak, že ich povrchy sú usporiadané vertikálne a navzájom protiľahlo. Obsahuje tiež prvé dištančné prostriedky na fixovanie prach zachytávajúcich elektród v každom rade vo vopred stanovenom vzájomnom rozstupe, pričom rady prach zachytávajúcich elektród sú postupne usporiadané vo vopred stanovenom rozstupe tak, že povrchy prach zachytávajúcich elektród sú orientované rovnobežne s predpokladaným smerom prúdenia čisteného plynu. Obsahuje tiež množinu radov navzájom oddelených paralelných obdĺžnikových výbojových elektród, pričom každý rad zahŕňa množinu výbojových elektród, majúcich dva opačné povrchy, z nich každý má na svojich vertikálnych okrajoch pílovité zárezy, a výbojové elektródy sú usporiadané vedľa seba tak, že ich povrchy sú usporiadané vertikálne a navzájom protiľahlo. Tiež sú tam umiestnené druhé dištančné prostriedky na fixovanie výbojových elektród v každom rade vo vopred stanovenom vzájomnom rozstupe. Rady výbojových elektród sú postupne usporiadané vo vzájomnom vopred stanovenom rozstupe tak, že povrchy výbojových elektród sú orientované rovnobežne s predpokladaným smerom prúdenia čisteného vzduchu a každý rad výbojových elektród je uložený vo vopred stanovenom rozstupe medzi susedné dva rady prach zachytávajúcich elektród.

Podstata elektrostatického precipitátora podľa vynálezu spočíva tiež vtom, že vopred stanovený rozstup medzi prach zachytávajúcimi elektródami alebo výbojovými elektródami nastavený podľa prvých dištančných prostriedkov, resp. druhých dištančných prostriedkov sa postupne zužuje v smere od miesta, v ktorom plyn určený na čistenie do precipitátora vstupuje, k miestu výstupu čisteného plynu z precipitátora. Podstata elektrostatického precipitátora podľa vynálezu spočíva tiež vtom, že vopred stanovený rozstup medzi radmi prach zachytávajúcich elektród a radmi výbojových elektród sa postupne zužuje v smere od miesta, v ktorom plyn určený na čistenie do precipitátora vstupuje, k miestu výstupu vyčisteného plynu z precipitátora.

Podľa predloženého vynálezu sú v opísanom usporiadaní rady prach zachytávajúcich elektród a rady výbojových elektród usporiadané postupne a striedavo v smere prúdenia plynu. Toto usporiadanie ilustruje metóda, v ktorej sú rady prach zachytávajúcich elektród a rady výbojových elektród zostavené pomocou medzikusov (regulátorov rozstupu) a namontované v plášti, a metóda, v ktorej je plášť vybavený sériou montážnych svoriek (regulátorov rozstupu), osadených vedľa seba priečne k priechodu vzduchu, aby sa série prach zachytávajúcich elektród a série výbojových elektród rozmiestnili oddelene. Pri viacstupňovej konštrukcii možno tiež vykonať montáž podobným spôsobom.

Keďže v tomto prípade elektródy s rovnakým potenciálom sú spojené vopred určeným dištančným prostriedkom, netreba v čase montáže uvažovať nad rozstupmi medzi elektródami. Navyše, keďže v smere vydúvania sú osadené elektródy s rovnakým potenciálom, jav deformácie nespôsobuje žiadne štrukturálne problémy.

Takto upravené rady prach zachytávajúcich elektród a rady výbojových elektród sú postavené koncovými časťami platni k sebe, takže rady výbojových elektród vybíjajú e lektrinu smerom k obom susedným radom prach zachytávajúcich elektród. Výsledkom tejto výbojovej energie je, že vzdušný prach je viac zachytávaný odtokovými okrajmi jednotlivých elektród toho radu prach zachytávajúcich elektród, ktorý je orientovaný vzhľadom na príslušný rad výbojových elektród proti smeru prúdenia. Naproti tomu nábehové okraje toho radu prach zachytávajúcich elektród, ktorý je orientovaný proti príslušnému radu výbojových elektród v smere prúdenia, zachytávajú málo prachu, pretože sú vystavené prúdu už očisteného vzduchu. Navyše, nahromadený prach možno ľahko striasť prostredníctvom vibrácií radu prach zachytávajúcich elektród. Mimochodom, rady prach zachytávajúcich elektród sú uložené proti radom výbojových elektród v smere prúdenia, čím sa dosiahne spevnenie plášťa.

Pomocou prvých a druhých dištančných prostriedkov možno zúžiť rozstupy medzi jednotlivými výbojovými elektródami a prach zachytávajúcimi elektródami radu prach zachytávajúcich elektród a radu výbojových elektród, čím sa zvýši intenzita elektrického poľa a prúdová hustota, čo zlepší účinnosť mnohostupňového systému zachytávania prachu. Navyše, rozstupy medzi radmi prach zachytávajúcich elektród a radmi výbojových elektród možno tiež postupne zužovať, a to v smere prietoku plynu, čim sa zvýši účinnosť mnohostupňového systému zachytávania prachu.

Podľa opísaného usporiadania je možné v smere prúdenia zužovať rozstupy medzi elektródami rovnakého druhu a odlišných druhov v rade prach zachytávajúcich elektród a v rade výbojových elektród, čím sa zvýši intenzita elektrického poľa a prúdová hustota pôsobiaca na prach.

Hlavnou výhodou precipitátora podľa predloženého vynálezu je jeho jednoduchá montáž a zlepšenie účinnosti čistenia vzduchu.

Prehľad obrázkov na výkresoch ,

Obr. 1 znázorňuje perspektívny pohľad na časť elektrostatického precipitátora vo vyhotovení podľa predloženého vynálezu.

Obr. 2 znázorňuje perspektívny pohľad na elektrostatický precipitátor z obr. 1.

Obr. 3 zobrazuje plošné znázornenie usporiadania prach zachytávajúcich elektród a výbojových elektród elektrostatického precipitátora uvedeného na obr. 1.

Obr. 4 je plošným znázornením vysvetlenia činnosti prach zachytávajúcich elektród a výbojových elektród elektrostatického precipitátora uvedeného na obr. 1.

Obr. 5 je plošným zobrazením iného usporiadania pre prípad zmenených rozstupov medzi identickými elektródami.

Obr. 6 je plošným zobrazením iného usporiadania pre prípad zmenených rozstupov medzi elektródami usporiadanými v smere prúdenia plynu.

Obr. 7 je čelný pohľad zobrazujúci blok na zachytávanie prachu podľa iného usporiadania.

Obr. 8 je čelný pohľad zobrazujúci výbojový blok iného usporiadania.

Obr. 9 zobrazuje sekciu elektrostatického precipitátora, v ktorej je spojený blok na zachytávanie prachu z obr. 7 s výbojovým blokom z obr. 8.

Obr. 10 je perspektívnym pohľadom zobrazujúcim konštrukčné prvky na montáž prach zachytávajúcich elektród z obr. 7.

Obr. 11 je perspektívnym pohľadom zobrazujúcim základnú časť podporného hrebeňovitého vodiaceho rámu pre hlavnú časť prach zachytávajúcich elektród z obr. 7.

Obr. 12 zobrazuje plošné usporiadanie prach zachytávajúcich elektród z obr. 7 a hrebeňovitý vodiaci rám.

Obr. 13 je perspektívnym zobrazením podstatnej časti podpornej vodiacej tyče na stredné časti výbojových elektród z obr. 8.

Obr. 14 je perspektívnym pohľadom zobrazujúcim základnú časť elektrostatického precipitátora podľa doterajšieho stavu techniky.

Obr. 15 je plošným zobrazením usporiadania elektród z obr. 14.

Obr. 16 je perspektívnym zobrazením usporiadania elektród iného elektrostatického precipitátora podľa doterajšieho stavu techniky.

Príklad uskutočnenia vynálezu

V nasledujúcom bude opísaný predložený vynález v spojení s jeho usporiadaniami s odvolaním sa na priložené nákresy. Ako ukazuje obr. 1, množina radov 8 je tvorená navzájom oddelenými prach zachytávajúcimi elektródami 2, ktoré majú tvar obdĺžnikovitej platne a sú pospájané pomocou medzikusov, prvých dištančných prostriedkov 7a, 7b a 7c. Množina radov 10 je tvorená sériou výbojových elektród 6, ktoré majú na oboch svojich vertikálnych okrajoch pílovité zárezy 6a a sú pospájané pomocou medzikusov, druhých dištančných prostriedkov 9a a 9b. Prach zachytávajúce elektródy 2 a výboj o vé elektródy 6 sú vyrobené z elektricky vodivého kovu, napríklad plochej ocele.

Nastavenie rozstupov medzi radmi 8 prach zachytávajúcich elektród 2 a radmi 10 výbojových elektród 6 je opísané neskôr, veľkosti dištančných prostriedkov 7 a 9 sú vybrané tak, aby vyhovovali svojmu účelu.

V elektrostatickom precipitátore 1 podľa obr. 2 je v plášti 12 osadená séria stupňov jednotiek 11, v ktorých je rad 10 výbojových elektród 6 uložený a upevnený medzi dvoma susednými radmi 8 prach zachytávajúcich elektród 2 a ako ukazuje obr. 1, rady 8 prach zachytávajúcich elektród 2 a rady 10 výbojových elektród 6 sú v jednotke 11 fixované pomocou skrutiek 13, ktoré vyčnievajú z koncových častí dištančných prostriedkov 7 a 9. Elektróda s vysokým záporným napätím je spojená s radom 10 výbojových elektród 6, zatiaľ čo kladná elektróda je spojená s radom 8 prach zachytávajúcich elektród 2 a upravovaný vzduch sa vháňa medzi elektródy pomocou čerpadla.

Veľkosť a usporiadanie jednotlivých prach zachytávajúcich elektród 2 a výbojových elektród 6 radov 8 prach zachytávajúcich elektród 2 a radov 10 výbojových elektród 6 sú uvádzané ako príklad, ako ukazuje obr. 3, tak, že šírka s výboj ovej elektródy 6 jc asi dvakrát väčšia ako šírka t prach zachytávajúcej elektródy 2, rozstup c medzi prach zachytávajúcou elektródou 2 a výbojovou elektródou 6 je asi dvakrát väčší ako šírka prach zachytávajúcej elektródy 2, rozstup a medzi prach zachytávajúcimi elektródami 2 je menší ako ich šírka t a rozstup b medzi výbojovými elektródami 6 je väčší ako rozstup medzi prach zachytávajúcimi elektródami 2. Podľa doterajších skúseností vynálezcu majú prach zachytávajúce elektródy 2 zvyčajne šírku od 10 do 100 mm a hrúbku od 0,5 do 50 mm a výbojové elektródy 6 majú zvyčajne hrúbku od 0,3 do 2 mm. Mimochodom, výbojové elektródy 6 majú tým prudší výboj, čím sú tenšie.

Keď sa na rad 10 výbojových elektród 6, ktorý je uložený medzi dvomi radmi 8 prach zachytávajúcich elektród 2 privedie vysoké napätie, ako ukazuje obr. 4, preteká výbojový prúd, ktorý vytvára stereoskopický zmiešané nehomogénne elektrické pole. Pretože susediace čelné plochy výbojových elektród 6 radu 10 sú udržiavané na rovnakom potenciáli, nevzniká elektrické pole, ktoré by drasticky znižovalo hromadenie inverzne nabitých častíc m-. Nabité prachové častice sú priťahované a usadzované na odtokových okrajoch radov 8, stojacich oproti nábehovým okrajom radov 10. Keď sa vrstva prachových častíc m usadí na prach zachytávajúcich elektródach 8 povrch vrstvy prachových častíc sa stane klzkej ším a prachové častice, ktoré majú byť zachytené prach zachytávajúcimi elektródami 8, ľahko unikajú spod pôsobenia príťažlivých síl elektrického poľa. Ale v dôsledku pôsobenia vybíjajúceho sa elektrického poľa sú prachové častice m priťahované proti smeru prúdenia plynu na odtokové okraje radov prach zachytávajúcich elektród 8. Keď sa prachové častice m nazhromaždia a usadia v takej miere, že ich príťažlivá sila nemôže udržať, padajú dolu. Tým sa vzduch čistí.

Navyše, keďže prach zachytávajúca elektróda 2 má zvislé čelné plochy a elektrické pole je nehomogénne, zachytené prachové častice m klesajú bez posunu na susednú prach zachytávajúcu elektródu 2. Pretože rady 10 výbojových elektród 6 majú nepatrný nános inverzne nabitých častíc m-, predstavujú pre výboj nízky odpor, ktorý môže udržiavať vysoký výbojový prúd, čím sa predlžuje životnosť zariadenia.

Ďalej budú opísané pomery medzi radmi 8 prach zachytávajúcich elektród 2 a radmi 10 výbojových elektród 6 elektrostatického precipitátora 1 s odvolaním sa na obr. 5. Dištančné prostriedky 7 (podľa obr. 1) použité na pripojenie prach zachytávajúcich elektród 2 sa v smere prúdenia skracujú a>al (obr. 5) a dištančné prostriedky 9 (podľa obr. 9) použité na pripojenie výbojových elektród 6 sa v smere prúdenia tiež skracujú b>bl (obr. 5). Rozstupy medzi elektródami sa skrátka so smerom prúdenia môžu zužovať, čím sa zvyšuje prúdová hustota. Výsledkom je, že sa zachytia aj prachové častice s malou kapacitou.

Na druhej strane obr. 6 ukazuje, že rozstupy medzi elektródami rôznych druhov sú v smere prúdenia zužované Ocl (na obr. 6). Výsledkom je, že intenzita poľa je zosilnená a zachytí aj prachové častice malej veľkosti. Navyše, elektródy usporiadané v smere prúdenia majú zúžené rozstupy medzi elektródami identického druhu a rôznych druhov, takže intenzita poľa pôsobiaca na prachové častice a prúdová hustota sa zvyšujú a zlepšujú účinnosť čistenia vzduchu.

Obr. 7 ukazuje blok zachytávania prachu 14, v ktorom sú podlhovasté prach zachytávajúce elektródy 2 priamo pripojené k plášťu 12. Na hornom ráme 12a a dolnom ráme 12b plášťa 12 je vedľa seba umiestnená séria montážnych svoriek 15 (alebo regulátorov rozstupu), ktoré majú vopred určené rozstupy a sú vybavené skrutkami 16 (ako ukazuje obr. 10) na upevnenie série prach zachytávajúcich elektród 2, ktoré slúžia na prípravu radov 8 prach zachytávajúcich elektród 2. Ako ukazuje obr. 10, montážne svorky 15 upevnené na dolnom ráme 12b majú výrezy 17 na nastavenie napínania prach zachytávajúcich elektród 2.

K stredným častiam prach zachytávajúcich elektród 2 je pripojený hrebeňovitý vodiaci rám 18, ktorý obsahuje množstvo zubov 18a umiestnených vedľa seba, ktoré sa vkladajú medzi prach zachytávajúce elektródy 2, ako ukazujú obr. 11 a 12. Výsledkom je, že prach zachytávajúce elektródy 2 sú chránené pred deformovaním, takže nazbierané prachové častice možno striasť prostredníctvom vibrovania hrebeňovitého vodiaceho rámu 18.

Obr. 8 zobrazuje výbojový blok 19, v ktorom sú podlhovasté výbojové elektródy 6 priamo pripevnené k rámu

20, ktorý je zavesený na plášti 12. Rám 20 má svoju homú časť 20a a dolnú časť 20b vybavenú sériou vedľa seba uložených montážnych svoriek 15 (alebo regulátorov rozstu4 pu). K sérii montážnych svoriek 15 je vo vopred určených rozstupoch skrutkami 16 pripevnená séria výbojových elektród 6 (ako ukazuje obr. 10), čím sa vytvorí rad 10 výbojových elektród 6. Pozdĺž pílovitých zárezov 6a je uložená vodiaca tyč 21, ktorá slúži na stabilizáciu stredných častí výbojových elektród 6, ako ukazuje obr. 13.

Výbojový blok 19 je vsunutý medzi bloky na zachytávanie prachu 14, podľa obr. 9, čím je pripravená minimálna jednotka elektrostatického precipitátora 1. Takto skonštruovaný elektrostatický precipitátor sa dá zväčšovať (napríklad až do výšky okolo 10 m), pretože nehrozí nebezpečie deformácie, ani ak prach zachytávajúce elektródy 2 a výbojové elektródy 6 majú dĺžku niekoľko metrov. Mimochodom, montážne operácie sú jednoduchšie ako pri prvej uvedenej štruktúre vyhotovenia nevyžadujúcej medzikusy.

Navyše, horný rám 12a alebo 20a môže byť v mieste montážnych svoriek 15 vybavený háčikmi, na ktorých sú zavesené horné časti prach zachytávajúcich elektród 2 a výbojových elektród 6, aby sa napli elektródy 2 a 6, kým spodné časti elektród 2 a 6 sú prispôsobené a fixované.

Podľa potiaľ opísanej konštrukcie predloženého vynálezu je možné s prach zachytávajúcimi elektródami 2 a s výbojovými elektródami 6 manipulovať v zoskupeniach, takže ich osadenie do plášťa 12 je jednoduché. Z uvedeného vyplýva, že možno vytvoriť malý rozmer so silnou štruktúrou, alebo veľkorozmerné zariadenie, a to prostredníctvom priameho pripojenia prach zachytávajúcich elektród 2 alebo výbojových elektród 6 k plášťu 12, čím sa uľahčí inštalácia. Prachové častice sú navyše intenzívne priťahované a zachytávané odtokovými okrajmi elektród tej série prach zachytávajúcich elektród 2, ktorá je vzhľadom na sériu výbojových elektród 6 orientovaná proti smeru prúdenia. Aj keď sú prachové častice natoľko nahromadené, že by sa ľahko uvoľnili a vznášali sa dolu prúdom, sú vrátené do protismeru prúdenia. Výsledkom je, že nahromadené prachové častice, pokiaľ im nestoja v ceste ani prach zachytávajúce elektródy 2 ani výbojové elektródy 6, padajú v dôsledku gravitácie dolu, takže čistiaca účinnosť upravovaného vzduchu j e zlepšená.

Pomocou prvých dištančných prostriedkov 7a, 7b a 7c alebo druhých dištančných prostriedkov 9a, 9b možno v smere prúdenia jednoducho zužovať rozstupy medzi elektródami toho istého druhu rovnako ako aj rozstupy medzi elektródami rôznych druhov. Takto je možné vytvoriť elektrostatický precipitátor 1, ktorý má vysokú účinnosť vďaka tomu, že dostatočne využíva mnohostupňovú štruktúru.

Claims (3)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Elektronický precipitátor, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje množinu radov (8) navzájom oddelených paralelných obdĺžnikových prach zachytávajúcich elektród (2), majúcich dva opačné povrchy, pričom každý rad (8) zahŕňa množinu prach zachytávajúcich elektród (2) usporiadaných tak, že ich povrchy sú usporiadané vertikálne a navzájom protiľahlo; prvé dištančné prostriedky (7a, 7b, 7c) na fixovanie prach zachytávajúcich elektród (2) v každom rade (8) vo vopred stanovenom vzájomnom rozstupe, pričom rady (8) prach zachytávajúcich elektród (2) sú postupne usporiadané vo vopred stanovenom rozstupe tak, že povrchy prach zachytávajúcich elektród (2) sú orientované rovnobežne s predpokladaným smerom prúdenia čisteného plynu; množinu radov (10) navzájom oddelených paralelných obdĺžnikových výbojových elektród (6), pričom každý rad (10) zahŕňa množinu výbojových elektród (6), majúcich dva opačné povrchy, z nich každá má na svojich vertikálnych okrajoch pílovité zárezy (6a), a výbojové elektródy (6) sú usporiadané vedľa seba tak, že ich povrchy sú usporiadané vertikálne a navzájom protiľahlo; druhé dištančné prostriedky (9a, 9b) na fixovanie výbojových elektród (6) v každom rade (10) vo vopred stanovenom vzájomnom rozstupe; pričom rady (10) výbojových elektród (6) sú postupne usporiadané vo vzájomnom vopred stanovenom rozstupe tak, že povrchy výbojových elektród (6) sú orientované rovnobežne s predpokladaným smerom prúdenia čisteného vzduchu a každý rad (10) výbojových elektród (6) je uložený vo vopred stanovenom rozstupe medzi susedné dva rady (8) prach zachytávajúcich elektród (2).
2. 2. Elektrostatický precipitátor podľa nároku 1, vyzná í u j ú c i sa tým, že vopred stanovený rozstup medzi prach zachytávajúcimi elektródami (2) alebo výbojovými elektródami (6), nastavený podľa prvých dištančných prostriedkov (7a, 7b, 7c), resp. druhých dištančných prostriedkov (9a, 9b), sa postupne zužuje v smere od miesta, v ktorom plyn určený na čistenie do precipitátora vstupuje, k miestu výstupu vyčisteného plynu z precipitátora.
3. 3. Elektrostatický precipitátor podľa nároku 1, vyzná í u j ú c i sa tým, že vopred stanovený rozstup medzi radmi (8) prach zachytávajúcich elektród (2) a radmi (10) výbojových elektród (6) sa postupne zužuje v smere od miesta, v ktorom plyn určený na čistenie do precipitátora vstupuje, k miestu výstupu vyčisteného plynu z precipitátora.