SK279730B6 - Iazínu a jehofarmaceuticky a veterinárne prijateľn - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka použitia 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triaz.inu a jeho farmaceutický a veterinárne prijateľných solí v terapii.

Doterajší stav techniky

Európsky patent č. 0 021 121A opisuje skupinu triazinových zlúčenín, vrátane 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-1,2,4-triazínu a ich adičných solí s kyselinami, ktoré sú aktívne pri ošetrovaní chorôb centrálneho nervového systému, napríklad psychiatrických a neurologických chorôb a ktoré sú predovšetkým vhodné ako látky pôsobiace proti kŕčom, napríklad na ošetrovanie epilepsie. Zlúčeniny pôsobia nedepresívne a preto sú výhodné v porovnaní s depresívne pôsobiacimi antiepileptikami, ako jc fenobarbiton. V európskom patente č. 0 247 892A je opísaný izetionát (t.j. 2-hydroxyetánsulfonát) 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl-1,2,4-triazínu, ktorý je predovšetkým výhodná soľ, v dôsledku svojej dobrej rozpustnosti.

Pri mechanicky riadených štúdiách 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triazín spôsobuje pri antikonvulzných koncentráciách v mozgu inhibíciu uvoľňovania excitačných aminokyselín, predovšetkým glutamátu (M. J. Leách a kol., Epilepsia 27, 490-497 /1986/ a S. G. Zhu a E. G. McGree, Neurosci. Lett. 112, 348-351 /1990/). Glutamát pôsobí ako dôležitý neuromediátor v centrálnom nervovom systéme cicavcov a bol identifikovaný ako látka, ktorá má špecifické účinky na periférny nervový systém. Známy antikonvulzný účinok tejto zlúčeniny sa preto pripisuje jej schopnosti pôsobiť ako inhibítor uvoľňovania glutamátu.

Rad v súčasnosti dostupných drog, ktoré pôsobia na náladu, myslenie alebo pocity, má dobre rozpoznaný potenciál pre návyk a zneužitie, pozri napríklad kapitola 22 v publikácii, ktorú napísal Goodman a Gilman, s názvom The Pharmacologícal Basis of Therapeutics, 8. vyd., McGraw-Hill, Inc. /1992/. Jedno z nebezpečenstiev pri použití drog je v tom, že u niektorých jedincov sa pripadne vyvinie závislosť od takejto drogy a jedinci pokračujú v jej prijímaní za neprítomnosti liečebných príkazov, často napriek zhubným sociálnym a lekárskym dôsledkom a chovaniu. Pritom vládne presvedčenie, že účinky drogy sú základom na pokračovanie pocitu zdravia. Intenzita tejto potreby sa môže meniť od miernej požiadavky k neodolateľnej túžbe alebo nutkaniu požiť drogu a pokiaľ je jej dosiahnuteľnosť neistá, jedinci môžu prejavovať veľký záujem ojej dodanie.

Ďalším znakom používania a zneužívania drog je drogová tolerancia, ktorá sa prejavuje ako zníženie zvláštneho účinku pri opakovanom vystavení droge v konštantnej dávke alebo potrebou zvyšovania dávky drogy na dosiahnutie daného účinku. Príbuzným javom je reverzná tolerancia (citlivosť), pričom opakované podávanie daných drog spôsobuje zvýšenie zvláštneho účinku.

Doteraz neexistuje dostatočné klinické liečenie drogovej závislosti alebo drogovej tolerancie, napriek významným problémom pre každého jedinca a pre spoločnosť. Je tu preto potrebné nájsť účinné cesty na liečenie drogovej závislosti a tolerancie.

Podstata vynálezu

Nedávno sa zistilo, že 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triazín a jeho farmaceutický a veterinárne prijateľné adičné soli s kyselinami sú účinné na potlačovanie drogovej závislosti a tolerancie. Preto tento vynález sa týka použitia 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triazínu alebo jeho farmaceutický alebo veterinárne prijateľnej adičnej soli s kyselinami na výrobu liečiva

a) na ochranu alebo zníženie závislosti od prostriedku vyvolávajúceho závislosť alebo

b) na ochranu alebo zníženie tolerancie, alebo reverznej tolerancie od prostriedku vyvolávajúceho závislosť.

3,5-Diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triazín sa tu bude ďalej označovať tiež ako zlúčenina A. Zlúčenina A a jej adičné soli s kyselinami budú tiež súhrnne označované ako zlúčeniny podľa tohto vynálezu.

Vhodné adičné soli zlúčeniny A s kyselinami zahŕňajú soli vzniknuté buď s organickými, alebo anorganickými kyselinami. Takéto adičné soli s kyselinami budú zvyčajne farmaceutický a veterinárne prijateľné. Príklady týchto solí zahŕňajú soli vytvorené s kyselinou chlorovodíkovou, kyselinou sírovou, kyselinou citrónovou, kyselinou vínnou, kyselinou fosforečnou, kyselinou mliečnou, kyselinou pyrohroznovou, kyselinou octovou, kyselinou jantárovou, kyselinou fumarovou, kyselinou maleínovou, kyselinou metánsulfónovou, kyselinou etánsulfónovou, kyselinou oxalooctovou alebo kyselinou izetiónovou. Soľ s kyselinou izetiónovou je výhodná, pretože má predovšetkým dobrú rozpustnosť.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť vyrobené spôsobom, ktorý spočíva v tom, že sa cyklizuje zlúčenina vzorca (II)

p.L, _Ol)

CCK

a pokiaľ je potrebné, zlúčenina A takto získaná sa prevedie na farmaceutický alebo veterinárne prijateľnú adičnú soľ s kyselinou.

Cyklizácia sa zvyčajne uskutočňuje tak, že sa zlúčenina všeobecného vzorca (II) varí pod spätným chladičom v alkohole, výhodne v alkohole s 1 až 4 atómami uhlíka, napríklad v metanole alebo v etanole, za prítomnosti silnej bázy, napríklad hydroxidu draselného. Spôsob sa môže uskutočňovať napríklad ako je opísané v príklade 1 európskeho patentu č. 0 021 121 A. Prípadný nasledujúci stupeň konverzie zlúčeniny A na adičnú soľ s kyselinou sa uskutočňuje bežným spôsobom, napríklad spracovaním s vhodnou kyselinou pri teplote miestnosti. Soľ s kyselinou izetiónovou sa môže vyrobiť napríklad ako je opísané v európskom patente č. 0 247 892A, predovšetkým v príklade

3.

Východiskové zlúčeniny všeobecného vzorca (II) sa môžu vyrobiť spôsobom opísaným v US patente č. 3 637 688.

Výraz prostriedok vyvolávajúci závislosť ako sa tu používa, sa vzťahuje na ľubovoľnú látku, od ktorej sa jedi nec môže stať závislý a zahŕňa farmaceutické prostriedky, alkohol, nikotín a prchavé rozpúšťadlá. Zvláštne príklady prostriedkov vyvolávajúcich závislosť sú (Goodman a Gilman, tu citované):

1. opiáty, napríklad heroín a morím,

2. látky pôsobiace tlmene na centrálny nervový systém (CNS), napríklad alkohol (t.z. etanol), barbituráty a benzodiazepíny,

3. psychostimulanty, napríklad amfetamin a kongenéry, ako 3,4-metylén-dioxymetylamfetamín (MDMA, látka spôsobujúca extázu) a kokaín,

4. nikotín a tabak,

5. kanabionidy, napríklad pripravené na použitie z konopí (hašiš, marihuana),

6. psychedelické drogy (halucinogény, psychomimetiká, psychotogény),

7. arylcyklohexylamíny,

8. inhalačné prostriedky, napríklad anestctické plyny, ako je oxid dusný a prchavé rozpúšťadlá, ako je dietyléter.

Výhodné príklady prostriedkov vyvolávajúcich závislosť, v súvislosti s týmto vynálezom, zahŕňajú morím, etanol, kokaín a nikotín.

Jedna definícia charakterizuje závislosť ako potrebu nepretržitého vystavenia droge, aby sa vyhlo príznakom jej odoberania (prejavujúcim sa ako telesné a/alebo psychologické poruchy), pokiaľ sa droga odoberie. Závislosť je považovaná a priori za výsledok adaptívnych zmien, ktoré sa vyvinú v telesných tkanivách v odozve na opakované vystavenie účinkom drogy. Hoci je tu tradične rozlišované medzi psychologickou a telesnou závislosťou, teraz je domnienka, že ide o umelé rozlíšenie, pretože obidve závislosti sú sprostredkované neutrálnym mechanizmom (E. J. Nestler, J. Neurosci. 12(7), 2439-2450 /1992/).

Výraz drogová závislosť, ako sa tu používa (Goodman a Gilman, tu citované) sa vzťahuje na príznak, pri ktorom je použitiu drogy dávaná omnoho vyššia priorita ako inému chovaniu, takže pre jedinca má vyššiu hodnotu a v extrémnej forme je drogová závislosť spojená s núteným chovaním vyžadujúcim použiť drogu. Drogová závislosť je všeobecne spojená s vývojom telesnej závislosti, ktorá ako sa tu používa, sa vzťahuje na zmenený fyziologický stav (neuroadaptácia), vytváraný opakovaným podávaním drogy, ktoré si vynucuje pokračujúce podávanie drogy, aby sa zabránilo prejavom odobratia alebo abstinencie, charakteristickým pre túto zvláštnu drogu.

Ako rozobral Nestler (tu citované) telesná závislosť je poslednou časťou vymedzenia návyku, inak definovaného ako nútené používanie drogy napriek nepriaznivým dôsledkom. Veľa drog, ktoré nie sú spojené s potenciálnym zneužitím, napríklad β-adrenergné antagonosty, klonidín a tricyklické antidepresívne účinné látky, môže vyvolávať zreteľné telesné prejavy pri odobraní. V protiklade s tým jedinci závislí od určitých drog, ako je marihuana a kokaín, môžu prekonať malé príznaky alebo dokonca žiadne telesné príznaky spojené s odobratím drogy, pokiaľ prestanú byť vystavení pôsobeniu drogy.

Zlúčenina A má účinok na zvieracích modeloch závislosti, tolerancie alebo reverznej tolerancie na prostriedky vyvolávajúce závislosť, aké sú opísané v príkladoch 1 až 7. Tento vynález sa preto týka spôsobu

a) ochrany alebo zníženia závislosti od prostriedku vyvolávajúceho závislosť alebo

b) ochrany alebo zníženia tolerancie alebo reverznej tolerancie od prostriedku vyvolávajúceho závislosť, pričom spôsob spočíva v tom, že sa cicavcovi potrebujúcemu takéto liečenie podáva terapeuticky účinné množstvo jednej zo zlúčenín podľa tohto vynálezu. Týmto spôsobom sa môže potlačovať závislosť, tolerancia a reverzná tolerancia od prostriedku vyvolávajúceho závislosť. Stav človeka alebo zvieraťa sa tak môže zlepšiť.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu nachádzajú použitie pri ošetrovaní drogovej závislosti a drogovej tolerancie. Tieto zlúčeniny sa môžu preto používať na liečenie drogovej závislosti a telesnej závislosti ako sú definované. Tieto zlúčeniny sa môžu tiež používať na liečenie tolerancie a reverznej tolerancie na droge. Zlúčeniny sú účinné pri prevencii závislosti, tolerancie alebo reverznej tolerancie na vyvinutí takéhoto stavu. Tieto zlúčeniny sú tiež účinné pri znižovaní závislosti, tolerancie a reverznej tolerancie, ktoré už vznikli u človeka alebo zvieraťa.

Vrodená črta telesnej závislosti ako jc vymedzená, sa prejavuje výskytom telesných príznakov po odobratí drogy. Pri jednom uskutočnení tohto vynálezu sa preto zlúčeniny podľa tohto vynálezu používajú na liečenie, to znamená, zníženie alebo vylúčenie, príznakov spojených s odobratím prostriedku vyvolávajúceho závislosť. Takéto príznaky odobratia drogy zahŕňajú najmä úzkosť, hnačku, zmeny telesnej teploty, príznaky narušeného spánku a príznaky chovania, ako je triaška, hyperaktivita a poruchy koordinácie. Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu napríklad používať na liečenie príznakov chovania spojených s odobratím prostriedku vyvolávajúceho závislosť, napríklad etanolu alebo zníženie úzkosti vyvolanej odobratím prostriedku vyvolávajúceho závislosť, ako nikotínu. Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa tiež môžu používať na liečenie drogovej závislosti, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s telesnou závislosťou, ako je opísaná pre marihuanu a kokaín.

Pri jednom uskutočnení tohto vynálezu sa jedna zo zlúčenín podľa tohto vynálezu podáva súčasne s prostriedkom vyvolávajúcim závislosť. Podávanie obidvoch prostriedkov môže byť súčasné alebo postupné.

V súlade s týmto vynálezom sa zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu používať pri tzv. substitučnom liečení telesnej závislosti. Substitučné liečenie je založené na jave krížovej závislosti, pri ktorom jedna droga môže potlačovať prejavy telesnej závislosti vytváranej inou drogou, pričom sa udržuje stav telesnej závislosti (pozri napríklad Goodman a Gilman, tu citované). Pokiaľ sa nahradí krátkodobo pôsobiaca droga počas niekoľkých dní dlhodobo pôsobiacou drogou, ktorá je v krízovej závislosti a pôsobenie sa preruší, potom sa vytvoria príznaky odobratia charakteristické pre drogu s dlhodobým účinkom. Tak napríklad substitučné liečenie návyku na heroín vyžaduje náhradu heroínu metadónom.

Prospech zo substitučného liečenia je v tom, že príznaky spojené s odobratím dlhšie pôsobiacej drogy budú všeobecne menej ťažké (ale viac preťahované) ako príznaky, ktoré sa prejavujú pri odobratí krátkodobo pôsobiacej drogy. Tieto menej ťažké príznaky na odobratí drogy sa však môžu ďalej znížiť alebo vylúčiť podaním jednej zo zlúčenín podľa tohto vynálezu súčasne s dlhodobo pôsobiacou drogou.

Závislosti od prvého prostriedku vyvolávajúceho závislosť sa tak môže zabrániť alebo sa táto závislosť môže znížiť súčasným podávaním jednej zo zlúčenín podľa tohto vynálezu a druhého prostriedku vyvolávajúceho závislosť, s ktorým je prvý prostriedok vyvolávajúci závislosť krížovo závislý. Zvyčajný druhý prostriedok vyvolávajúci závislosť má dlhšie pôsobenie ako prvý prostriedok vyvolávajúci závislosť. Pri jednom uskutočnení vynálezu sa závislosť od heroínu alebo morfinu môže liečiť spoločným podávaním metadónu a jednej zo zlúčenín podľa tohto vynálezu, napríklad zlúčeniny A.

Aktivita zlúčenín podľa tohto vynálezu je predovšetkým prekvapujúca, pretože ako je doložené na porovnávacích príkladoch, karbamazepím (inak známa látka pôsobiaca proti kŕčom) nie je účinná pri liečení telesnej závislosti. To svedčí o tom, že aktivita zlúčenín podľa tohto vynálezu pri zabránení a znižovaní závislosti, tolerancie a reverznej tolerancie sa nedá prisudzovať ich antikonvulzným vlastnostiam.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú netoxické v profylaktický a terapeuticky prijateľných dávkach. Tieto zlúčeniny sa môžu podávať v rôznych dávkových formách vrátane foriem na orálne, rektálne, parenterálne (ako subkutánne, intramuskuláme a inravenózne) a bukálne (vrátane sublinguálneho) podanie.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu podávať v niektorej z uvedených dávkových foriem v dávke od 1 do 30 mg/kg za deň, napríklad od 5 do 10 mg/kg za deň. Rozsah dávok pre dospelého človeka bude závislý od radu okolností vrátane veku, hmotnosti a stavu pacienta a od cesty podania. Dávka od 5 do 10 mg/kg, podávaná orálnou cestou, je zvlášť výhodná. Zvyčajný denný režim predstavuje od 20 do 2400 mg za deň, bežne od 350 do 1050 mg za deň, výhodne od 600 do 800 mg za deň. V niektorých situáciách je výhodné, pretože zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú dlhodobo pôsobiace, podať počiatočnú dávku od 70 do 2400 mg na prvý deň ošetrovania a potom podávať nižšie dávky, od 20 do 1200 mg v nasledujúcich dňoch (všetky hmotnosti sú počítané ako báza).

Tieto zlúčeniny sa môžu podávať vo forme kompozície, ktorá obsahuje farmaceutický alebo veterinárne prijateľnú nosnú látku a riedidlo a ako účinnú látku jednu zo zlúčenín podľa tohto vynálezu. Výhodne kompozícia obsahuje farmaceutický prijateľnú nosnú látku alebo riedidlo, prostriedok vyvolávajúci závislosť a jednu zo zlúčenín podľa tohto vynálezu. Kompozícia sa môže pripravovať použitím zvyčajných spôsobov, napríklad zmiešaním a spracovaním zložiek na podanie vo farmaceutický prijateľnej forme. Vynález sa tiež týka prostriedku vyvolávajúceho závislosť, ktorý je v zmesi s jednou zo zlúčenín podľa tohto vynálezu.

Na orálne podanie sa jemné prášky alebo granuly, obsahujúce riediace a dispergačné činidlá a/alebo povrchovo aktívne látky, môžu predkladať vo forme dávky tekutého lieku, vo vode alebo sirupe, v kapsulách alebo sašetách v suchom stave, v nevodnej suspenzii, v ktorej môže byť obsiahnuté suspendačné činidlo alebo v suspenzii vo vode alebo v sirupe. Pokiaľ je to potrebné alebo nevyhnutné, môžu byť obsiahnuté ochuťovadlá, konzervačné látky, suspendačné činidlá, zahusťovacie prostriedky alebo emulgačné činidlá. Ak sa podľa tohto vynálezu pripravuje suspenzia vo vode, bude prítomná aspoň jedna z takých látok.

Iné zlúčeniny, ktoré sa môžu vpraviť primiešavaním, sú napríklad zložky inertné z lekárskeho hľadiska, ako napríklad tuhé a kvapalné riedidlá, ako je laktóza, dextróza, sacharóza, celulóza, škrob alebo fosforečnan vápenatý pre tablety alebo kapsuly, olivový olej alebo etyloleát pre mäkké kapsuly, voda alebo rastlinný olej pre suspenzie a lebo emulzie, mastivá, ako oxid kremičitý, mastenec, kyselina stearová, stearát horečnatý alebo stearát vápenatý a/alebo polyetylénglykoly, želatinizačné činidlá, ako sú koloidné hlinky, zahusťovadlá, ako gumy, tragant alebo alginát sodný, spojivové prostriedky, ako sú škroby, arabská guma, želatína, metylcelulóza, karboxymetylcelulóza alebo polyvinylpyrolidón, látky napomáhajúce rozpad, ako je škrob, kyselina alginová, algináty alebo nátriumglykolát škrobu, šumivé zmesi farbivá, sladidlá, zmáčadlá, ako jc lecitín, polysorbáty alebo laurylsulfáty a iné terapeuticky prijateľné pomocné látky, ako sú zmáčadlá prostriedky, ochranné látky, tlmivé roztoky a antioxidačné prostriedky, ktoré sú známymi prísadami pre takéto prostriedky.

Kvapalné disperzie na orálne podanie môžu byť sirupy, emulzie alebo suspenzie. Suspenzie môžu obsahovať nosnú látku, napríklad sacharózu alebo sacharózu s glycerolom a/alebo manitolom a/alebo sorbitolom. Predovšetkým sirup pre diabetických pacientov môže obsahovať ako nosné látky iba produkty, ako je napríklad sorbitol, ktoré sa nemetabolizujú na glukózu alebo ktoré metabolizujú veľmi malé množstvo glukózy. Suspenzie a emulzie môžu obsahovať nosnú látku, napríklad prírodnú gumu, agar, alginát sodný, pektín, metylcelulózu, karboxymetylcelulózu alebo polyvinylalkohol.

Suspenzie alebo roztoky pre intramuskuláme injekcie môžu obsahovať, spolu s aktívnou látkou, farmaceutický prijateľnú nosnú látku, ako je sterilná voda, olivový olej, etyloleját, glykoly, ako je propylénglykol a pokiaľ je to žiaduce, vhodné množstvo hydrochloridu ludokaínu. Roztoky pre intravenóznu injekciu alebo suspenziu môžu obsahovať nosnú látku, napríklad sterilnú vodu, ktorou je všeobecne voda pre injekcie. Výhodne však môžu mať formu sterilného, vodného, izotonického, fyziologického roztoku. Podľa iného riešenia, zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť enkapsulované s lipozómami.

Voľné bázy alebo ich adičné soli s kyselinami sa môžu podávať vo svojej čistej forme, bez spojenia s inými prísadami, v tom ktorom prípade výhodnou dávkovou formou sú kapsuly, sašety alebo tablety.

Tablety a iné formy na predkladanie poskytujú oddelené jednotky, ktoré zvyčajne obsahujú dennú dávku jednej zo zlúčenín podľa tohto vynálezu alebo jej príslušný zlomok, napríklad jednotky môžu obsahovať od 5 do 500 mg, ale bežnejšie od 10 do 250 mg, jednej zo zlúčenín podľa tohto vynálezu, počítanej ako báza.

Vynález je ďalej ilustrovaný príkladmi, ktoré nasledujú.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázky znázornené na priložených výkresoch uvádzajú:

Obr. 1 znázorňuje priemerné percento zníženia vnímavosti pre bolesť (+ smerodajná odchýlka) (vynesené na osi y) pre celacol, fyziologický roztok (kontrolné stanovenie, C + S) celacol a morfín (C + M) a zlúčeninu A a morfín (A + M) pri uskutočnení testu z príkladu 1.

Obr. 2 znázorňuje priemerné percento zníženia vnímavosti pre bolesť (vynesené na osi y) pre celacol, fyziologický roztok (kontrolné stanovenie, C + S), celacol a morím (C + M) a zlúčeninu A v dávke 5, 10 a 20 mg/kg s morfínom (A + M) pri uskutočnení testu z príkladu 2.

Obr. 3 znázorňuje priemer (+ smerodajná odchýlka) (vynesené na osi y) z celkového počtu skokov (n = 10) pre zlúčeninu A v dávke 0, 5, 10 a 20 mg/kg, pri testovaní skokov po odobratí morfínu, v riešení z príkladu 3.

Obr. 4 znázorňuje percento zvierat, s prejavom hnačky (A) , triašky labiek (B) a účinkov na držanie tela (zvíjanie sa v kŕčoch) (C) pre dávku 0, 5 a 10 mg/kg zlúčeniny A pri teste prejavov chovania po odobratí morfínu, v riešení z príkladu 4.

Obr. 5 znázorňuje stredné hodnotenie účinku (+ smerodajná odchýlka) pre aktivitu (A), poruchu koordinácie (B) , podráždenosť (C) a triaška (D) na krysách ošetrených zlúčeninou A v dávke od 0 do 10 mg/kg podanej perorálne pri teste chovania po odobratí alkoholu, v riešení z príkladu

5.

Obr. 6 znázorňuje percentuálny čas pobytu na svetlej strane, v boxe so svetlou a tmavou stranou pri myšiach závislých od nikotínu, ktoré obdržali zlúčeninu A v jedinej dávke 0, 10 alebo 20 mg/kg, v porovnaní s kontrolnými myšami (C) pri teste stavov úzkosti vyvolaných odobratím nikotínu, v riešení z príkladu 6.

Na obr. 7 stĺpce predstavujú hodnoty aktivity (ako priemer + smerodajná odchýlka) pre krysy ošetrené raz denne počas 8 dní pri teste reverznej tolerancie vyvolanej kokaínom, v riešení z príkladu 7.

Stĺpec 1: fyziologický roztok (i.p.) + celacol.

Stĺpec 2: fyziologický roztok (i.p.) + zlúčenina A (20 mg/kg, p.o.).

Stĺpec 3: fyziologický roztok (i.p.) + kokaín (10 mg/kg, p.o.).

Stĺpec 4: kokaín (10 mg/kg, i.p.) + celacol.

Stĺpec 5: kokaín (10 mg/kg, i.p.) + zlúčenina A (20 mg/kg, p.o.).

Stĺpec 6: kokaín (10 mg/kg i.p.) + zlúčenina A (jediná dávka iba 20 mg/kg, p.o., na ôsmy deň).

Na obr. 8 stĺpce predstavujú hodnotenie účinku (ako priemer + smerodajná odchýlka) pre aktivitu (A), poruchu koordinácie (B), podráždenosť (C) a triašku (D) na krsách ošetrených karbamazepínom v dávke od 0 do 40 mg/kg, pri teste v riešení z porovnávacieho príkladu 1.

Obr. 9 znázorňuje údaje o audiogénnych záchvatoch (ako percento z ošetrenia, vynesené na osi y) pri krysách, ktoré obdržali celacol (C), karbamazepín (Cb) v dávke 20, 40 a 80 mg/kg perorálne a zlúčeninu A v dávke 40 mg/kg perorálne, pri teste v riešení z porovnávacieho príkladu 2.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príkad 1

Testovanie zlúčeniny A na vývoj tolerancie k morfínu na modele švihania chvostom pri krysách

Zvieratá

Samičie krysy kmeňa Wistar sú dodané organizáciou Charles River U.K. Ltd. jeden týždeň pred použitím. Tieto krysy sa umiestnia v päťčlenných skupinách za podmienok riadeného životného prostredia, pri teplote miestnosti 20 + + 1 °C, relatívnej vlhkosti 55 % a fotoperióde od 7.00 do 19.00 hodiny. Po celý čas je prístupná potrava vo forme peliet a voda na pitie. V čase použitia je hmotnosť krýs 140 až 190 g.

Materiály

Testované zlúčeniny sa pripravia ako suspenzia v 0,25 % metylcelulóze (celacol) mletím s guľôčkami cez noc pri teplote 4 °C s použitím Pascallovho guľôčkového mlyna. Ďalšie riedenie sa uskutočňuje celacolom podľa potreby, aby sa dosiahol rozsah dávok. Hydrochlorid morfínu sa pripraví ako roztok v 0,85 % fyziologickom roztoku, na dosiahnutie ekvivalentu 10 mg/kg bázy.

Postup

Skupinám 5 až 10 myší sa podáva celacol (perorálne) a fyziologický roztok (subkutánne) (C + S, obr. 1), celacol (perorálne) a morfin (10 mg/kg, subkutánne) (C + M) alebo zlúčenina A (5 mg/kg, perorálne) (A + M) dvakrát denne o 9.00 a 17.00 hodine počas 4 dní. Celacol a zlúčenina A sa vždy podávajú 1 hodinu pred zavedením morfínu. Na piaty deň sa na všetkých zvieratách vyvolá odozva 3,7 mg/kg morfínu, čo je ekvivalentné hodnote Εϋρθ pri normálnych zvieratách.

Zvieratá sa testujú na modele švihania chvostom, ako opísal F. E. DAmour a D. L. Smith v J. Pharmacol. Exp. Ther. 72, 74-79 /1941/. Pri tomto teste zvieratá odpovedajú na stimuly sústredeného pôsobenia tepla švihaním alebo premiestňovaním svojho chvosta z dráhy stimulu, pričom zvieratá sú sledované fotobunkou umiestnenou v zariadení bezprostredne pod chvostom. Zvieratám sa zaznamenáva čas na švihnutie alebo premiestnenie chvosta (čas reakcie v sekundách).

Pri tejto štúdii sa 30 minút po vyvolaní odozvy na morfín merajú doby reakcie na švihnutie chvostom, ktoré je vyvolané sústredeným lúčom tepla, vychádzajúcim zo žiariča. Pôsobenie tepla sa ukončí počas 10 sekúnd (zatváracia doba), aby sa vyhlo poškodeniu chvostového tkaniva. Výsledky sú uvedené na obr. 1 ako index zníženia vnímavosti pre bolesť, vyjadrený v percentách, ktorý je vypočítaný použitím tohto vzorca:

čas reakcie po ošetrení - čas reakcie pred dávkou -----------------------------------------------------x 100. zatvárací čas (10 s) - čas reakcie pred dávkou

Tak 100 % zníženie vnímavosti pre bolesť pri krysách nie je odozvou na tepelný stimul do 10 sekúnd.

Na obr. 1 sa signifikantný rozdiel od C + S ukazuje ako p < 0,001 (Študentov test). Zlúčenina A zreteľne tlmí vývoj tolerancie na morfin pri dávke, ktorá signifikantne nespôsobí analgesický účinok morfínu.

Príklad 2

Testovanie zlúčeniny A na analgesické pôsobenie morfínu na krysách tolerantných na morfin

Zvieratá a materiály sú opísané v príklade 1.

Postup

Skupiny 5 až 10 zvierat dostávajú morfin (10 mg/kg, subkutánne) dvakrát denne, o 9.00 a 17.00 hodine, počas 4 dni na vyvolanie tolerancie na morfin. Na piaty, šiesty a siedmy deň, keď sa vyvinula tolerancia na morfin, sa v ošetrovaní pokračuje, ale krysy tiež dostávajú celacol (perorálne (C + M na obr. 2) alebo zlúčeninu A (5, 10 alebo 20 mg/kg, perorálne) (A + M na obr. 2) 1 hodinu pred každou dávkou morfínu.

Na ôsmy deň sa uskutoční test švihania chvostom, ktorý je opísaný v príklade 1, za 1 hodinu po ďalšej dávke morfínu (10 mg/kg, subkutánne). Výsledky sú uvedené na obr. 2 ako priemer + smerodajná odchýlka z percentuálnej hodnoty zníženia vnímavosti pre bolesť (n = 10). Signifikantný rozdiel od C + M A je znázornený ako p < 0,001 (Študentov test). Zlúčenina A je jasne príčinou zníženia tolerancie v závislosti od dávky, ktorá sa pri krysách vyvinula k morfínu.

Príklad 3 Účinok zlúčeniny A na kryse závislej od morfínu, stanovený na modele skákania krýs po odobratí drogy

Zvieratá a materiály sú opísané v príklade 1.

Postup

Skupiny 5 až 10 zvierat dostávajú celacol a morím (10 mg/kg, subkutánne) (C + M) alebo zlúčeninu A (5, 10 alebo 20 mg/kg, perorálne) a morfiu (10 mg/kg, subkutánne) počas 4 dní. Na piaty deň sa dávkovanie opakuje a abstinencia morfínového syndrómu sa o 1 hodinu neskôr zráža podaním naloxónu (2,0 mg/kg, subkutánne). Bezprostredne po injekcii sa krysy umiestnia jednotlivo do transparentných perspexových valcov s výškou 40 cm a vnútorným priemerom 19 cm. Frekvencia skákania (všetkými štyrmi labkami od podlahy) sa zaznamenáva v dvojminútových intervaloch počas 10 minút.

Výsledky sú znázornené na obr. 3 ako priemer + smerodajná odchýlka z celkového počtu skokov (n = 10) proti dávke zlúčeniny A, uvedenej v mg/kg. Signifíkantný rozdiel od kontrolného stanovenia je znázornený ako p < 0,05 a ***p < 0,001 (Man-Whitneyov test). Výsledky ukazujú, že zlúčenina A je príčinou zníženia závislosti od dávky, prejavujúcej sa v počte skokov vyvolaných odobratím morfínu.

Príklad 4 Účinok zlúčeniny A na kiyse závislej od morfínu, stanovený na modele prejavov chovania krýs pri odobratí drogy

Zvieratá a materiály sú opísané v príklade 1.

Postup

Skupiny 5 až 10 zvierat dostávajú zlúčeninu A (5 alebo 10 mg/kg, perorálne) alebo celacol, na kontrolné stanovenie, dvakrát denne počas 4 dní, vždy 1 hodinu pred podaním morfínu (10 mg/kg, subkutánne). Na piaty deň sa dávkovanie opakuje a abstinencia morfínového syndrómu sa o 5 hodín neskôr zráža podaním naloxónu (0,3 mg/kg, subkutánne). Bezprostredne po injekcii sa krysy umiestnia jednotlivo do perspexových valcov, ako je opísané v teste skákania z príkladu 3 a pozorujú sa prejavy, ktoré spočívajú v účinkoch na chovanie, ako triaška labiek, chovanie podobné otriasaniu mokrého psa, hnačka a zmeny v držaní tela alebo aktivity počas 20 minút. Výsledky sú znázornené na obr. 4 a sú znázornené ako percento zvierat zo skupiny aspoň 9 zvierat na testovanú skupinu, pri ktorých sa prejavuje každý z účinkov na chovanie. Ukazovatele účinkov na chovanie súvisiace s ošetrením sa porovnávajú s chovaním kontrolných zvierat s použitím Fischerovho exaktného testu pravdepodobnosti, s významnosťou rozdielu medzi zlúčeninou A a kontrolným stanovením pri ošetrení celacolom, znázornenou ako p = 0,02, ***p = 0,0006 a ****p = 0,0001. Výsledky ukazujú, že zlúčenina A znižuje ukazovatele prejavov chovania pri odobrati morfínu pri skupine závislej od dávky.

Príklad 5

Účinok zlúčeniny A na krysy závislé od alkoholu, stanovený na modele prejavov chovania krýs pri odobratí drogy

Zvieratá a materiály sú opísané v príklade 1. Vždy sa používajú krysy s hmotnosťou 200 až 250 g.

Etanol (20 %, 5 ml na krysu, perorálne) sa podáva krysám štyrikrát denne počas 7 dní o 8.00, 13.00, 18.00 a 24.00 hodine. Zlúčenina A (10 mg/kg, perorálne) alebo celacol, na kontrolné stanovenie, sa podáva v 5 prípadoch, vždy 1 hodinu pred treťou dávkou etanolu na štvrtý deň a 1 hodinu pred prvou a treťou dávkou na piaty a šiesty deň.

až 12 hodín po poslednej dávke etanolu sa zvieratá pozorujú jednotlivo na ploche podobnej aréne na rozdielne účinky v chovaní vyvolané alkoholom, čo sa hodnotí podľa ťažkostí na ľubovoľnej stupnici.

Výsledky sú uvedené v tabuľke 5, kde sú znázornené stredné hodnoty (priemer + smerodajná odchýlka) pre hyperaktivitu (A), poruchy koordinácie (B), podráždenosť (C) a triašku (D) na krysách ošetrených zlúčeninou A v dávke 0 alebo 10 mg/kg. Signifíkantný rozdiel medzi zlúčeninou A a kontrolnými stanoveniami pri ošetrení celacolom je odvodený od neparametrovej analýzy (Mann-Whitneyov * * * *

U-test, p <0,01, p < 0,001). Zlúčenina A jasne znižuje príznaky chovania po odobratí alkoholu v každom prípade.

Príklad 6 Účinok zlúčeniny A na stavy úzkosti vyvolané odobratím nikotínu pri myši ako modeli

Zvieratá

Sanici myši kmeňa BKW, s počiatočnou hmotnosťou 18 až 20 g, dodané firmou Bantin and Kingman, sa umiestnia v skupinách po 6 až 8 myšiach a ponechá sa im podľa možnosti prístup k potrave a vode.

Materiály

Testované zlúčeniny sa pripravia ako suspenzia v 0,25 % metylcelulóze (celacole) mletím s guličkami cez noc pri teplote 4 °C s použitím Pascallovho guličkového mlyna. Ďalšie riedenie celacolom sa uskutočňuje podľa potreby. Hydrogéntartrát nikotínu sa pripraví ako roztok vo fyziologickom roztoku (s obsahom 0,85 % hmotn. v objemových chloridu sodného) a dávky sa vypočítajú ako ekvivalenty bázy.

Postup

Skupiny s 11 myšami dostávajú nikotín (0,1 mg/kg, intraperitoneálne) dvakrát denne počas 1 týždňa a potom 2 mg/kg (intraperitoneálne) počas 2 týždňov. 23 hodín po poslednej dávke nikotínu sa myšiam intraperitoneálne podá zlúčenina A 1 hodinu pred začiatkom testovania, ktoré trvá 5 minút, v škatuli so svetlou a tmavou časťou, kde sa ukáže úzkosť ako sklon zdržovať sa v temne. Zistený podiel času stráveného na svetlej strane boxu sa sleduje videokamerou. Kontrolné myši dostávajú trvalo fyziologický roztok a v akútnom prípade injekcie celacolu. Štatistické analýzy sa uskutočňujú ako analýza variantnosti (ANOVA, Analysis

SK 279730 Β6 of Variance), s nasledujúcou analýzou post-hoc Benferroniho testom, na porovnanie medzi skupinami.

Výsledky sú znázornené na obr. 6, kde percento z času na svetlej strane boxu je uvedené pre kontrolné myši a pre myši s odobratým nikotínom a podanú jednu dávku 0, 10 alebo 20 mg/kg zlúčeniny A ( p < 0,05, porovnanie na kontrolné stanovenie, p <0,05 a p < 0,01, porovnanie pri odobratí nikotínu).

Výsledky ukazujú, že ošetrením zlúčeninou A sa zvyšuje sklon zvierat tráviť čas na svetlej strane boxu, pri chovaní závislom od dávky. Zlúčenina A preto znižuje úzkosť, ktorá je príznakom odobratia nikotínu.

Príklad 7

Účinok zlúčeniny A na reverznú toleranciu vyvolanú kokaínom pri krysách ako na modeli

Zvieratá

Zvieratá sú opísané v príklade 1 s tým rozdielom, že sa použije hmotnosť 180 až 250 g v čase použitia.

Materiály

Hydrochlorid kokaínu sa rozpustí v 0,85 % roztoku chloridu sodného ako vo fyziologickom roztoku, čím sa získa ekvivalent 10 mg/kg bázy. Testované zlúčeniny sa pripravujú ako suspenzia, ako je opísané v príklade 1.

Postup

Zlúčenina A (20 mg/kg, perorálne) alebo celacol, na kontrolné stanovenie, sa podáva raz denne (o 10.30 hodine) 1 hodinu pred dávkou kokaínu (10 mg/kg, intraperitoneálne) alebo fyziologického roztoku pri kontrolnom stanovení. Na ôsmy deň sa zvieratá jednotlivo umiestnia na plochu podobnú aréne, ktorá je vybavená fotobunkou spojenou s počítačom, ktorá zaznamenáva krížiace sa lúče, na registráciu lokomotorickej aktivity. Hodnotenie aktivity sa zaznamenáva počas 30 minút počínajúc 30 minútami po orálnom ošetrení a počas ďalších 30 minút po podaní fyziologického roztoku alebo kokaínu. Vypočítajú sa priemery a štandardné chyby pre ošetrené skupiny. Hodnotenie aktivity zvierat v každej skupine sa porovná s použitím neparametrovej analýzy.

Výsledky sú uvedené na obr. 7, kde stĺpce zodpovedajú hodnoteniu aktivity po druhých 30 minútach merania. Stĺpec 1 predstavuje celacol podávaný na kontrolné stanovenie pri zvieratách ošetrených fyziologickým roztokom. Stĺpec 2 ukazuje, že zlúčenina A nemá účinok na normálnu aktivitu pri kontrolnej skupine ošetrenej fyziologickým roztokom. Jediná dávka kokaínu (10 mg/kg) vyvoláva signifikantnú hyperaktivitu (tretí stĺpec) pri kontrolných zvieratách. Zvieratá tolerantné ku kokaínu predvádzajú reverznú toleranciu (štvrtý stĺpec), to znamená, že sú hyperaktívnejšie ako zvieratá, ktoré dostali jedinú dávku. Ošetrenie zlúčeninou A denne 1 hodinu pred podaním kokaínu znižuje vývoj reverznej tolerancie (piaty stĺpec).

Účinok jedinej dávky zlúčeniny A (20 mg/kg, perorálne) podanej 1 hodinu pre podaním kokaínu, na ôsmy deň zvieratám tolerantným na kokaín, je znázornený na stĺpci 6.

Príklad 8

Farmaceutická kompozícia laktóza 200mg kukuričný škrob50 mg polyvinylpyrolidón4 mg stearát horečnatý 4mg.

Účinná látka sa zmieša s laktózou a škrobom a granuluje sa s vodným roztokom polyvinylpyrolidónu. Výsledné granuly sa sušia, zmiešajú sa stearátom horečnatým a lisujú za vzniku tabliet, ktoré majú priemernú hmotnosť 408 mg.

Porovnávací príklad 1

Účinok karbamazepínu na krysy závislé od alkoholu, stanovený na modeli prejavov chovania krýs pri odobratí drogy

Zvieratá a materiály sú opísané v príklade 1.

Postup

Etanol (20 %, 5 ml na krysu, perorálne) sa podáva krysám štyrikrát denne počas 7 dní. Karbamazepín (40 mg/kg, perorálne) alebo celacol, na kontrolné stanovenie, sa podávajú v 5 prípadoch, vždy 1 hodinu pred treťou dávkou etanolu na štvrtý deň a 1 hodinu pred prvou a treťou dávkou na piaty a šiesty deň.

až 12 hodín po poslednej dávke etanolu sa zvieratá pozorujú jednotlivo na ploche podobnej aréne na rozdielne účinky v chovaní vyvolané alkoholom, čo sa hodnotí podľa ťažkostí na ľubovoľnej stupnici.

Výsledky sú uvedené na obr. 8, kde sú ukázané stredné hodnoty (priemer + smerodajná odchýlka) pre aktivitu (A), poruchy koordinácie (B), podráždenosť (C) a triašku (D) pri krysách ošetrených karbamazepínom v dávke 0 alebo 40 mg/kg. Signifikantné rozdiely medzi karbamazepínom a kontrolným stanovením pri ošetrení celacolom sú odvodené od neparametrovej analýzy (Mann-Whitneyov U-test). Žiadny účinok nie je signifikantný (p < 0,05). Rovnaké výsledky sa dosiahnu, pokiaľ dávka karbamazepínu sa zníži na 20 mg/kg a na 10 mg/kg. Preto karbamazepín nemá účinok na príznaky vyvolané odobratím alkoholu.

Porovnávací príklad 2

Účinok karbamazepínu na vyvolanie audiogénnej citlivosti pri krysách závislých od alkoholu

Zvieratá a materiály sú opísané v príklade 1.

Postup

Zvieratá dostávajú etanol (20 %, 5 ml na krysu, perorálne) štyrikrát denne počas 4 dní. Na piaty deň, 12 hodín po poslednej dávke alkoholu, zvieratá obdržia karbamazepín (20, 40 alebo 80 mg/kg), zlúčeninu A (40 mg/kg) alebo celacol na kontrolné stanovenie. O jednu hodinu neskôr sa zvieratá umiestnia jednotlivo do komory s obmedzeným prenikaním zvuku a zvoní sa elektrickým zvončekom počas 60 sekúnd (hladina intenzity zvuku 90 decibelov). Výskyt záchvatov v priebehu 60 sekúnd pre každú ošetrenú skupinu sa porovná s kontrolnými skupinami s použitím Fischerovho exektného testu pravdepodobnosti.

Výsledky uvedené na obr. 9 ukazujú, že karbamazepín má menej signifikantný účinok na výskyt záchvatov, ktorý je vyvolaný odobratím alkoholu.

Tablety na orálne podanie sa vyrábajú z týchto zložiek: zlúčenina A 150 mg

Claims (11)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Použitie 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triazínu a jeho farmaceutický a veterinárne prijateľnej soli na výrobu liečiva na ochranu alebo zníženie závislosti od prostriedku vyvolávajúceho závislosť alebo na ochranu alebo zníženie tolerancie alebo reverznej tolerancie od prostriedku vyvolávajúceho závislosť.
2. 2. Použitie podľa nároku 1, kde adičnou soľou s kyselinou je soľ kyseliny izetiónovej.
3. 3. Použitie podľa nároku 1 alebo 2, kde prostriedkom vyvolávajúcim závislosť je opiát.
4. 4. Použitie podľa nároku 3, kde opiátom je morím.
5. 5. Použitie podľa nároku 1 alebo 2, kde prostriedkom vyvolávajúcim závislosť je látka s tlmivým účinkom na centrálny nervový systém.
6. 6. Použitie podľa nároku 5, kde látkou s tlmivým účinkom na centrálny nervový systém je etanol.
7. 7. Použitie podľa nároku 1 alebo 2, kde prostriedkom vyvolávajúcim závislosť je psychostimulant.
8. 8. Použitie podľa nároku 7, kde psychostimulantom je kokaín.
9. 9. Použitie podľa nároku 1 alebo 2, kde prostriedkom vyvolávajúcim závislosť je nikotín.
10. 10. Použitie 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triazínu a jeho farmaceutický a veterinárne prijateľnej soli, podľa nároku 1 v zmesi s prostriedkom vyvolávajúcim závislosť na výrobu liečiva na ochranu alebo zníženie závislosti od prostriedku vyvolávajúceho závislosť alebo na ochranu, alebo zníženie tolerancie alebo reverznej tolerancie od prostriedku vyvolávajúceho závislosť.
11. 11. Použitie 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyl)-l,2,4-triazínu a jeho farmaceutický a veterinárne prijateľnej soli, podľa nároku 1 v zmesi s prostriedkom druhým vyvolávajúcim závislosť na výrobu liečiva na ochranu alebo zníženie závislosti od prvého prostriedku vyvolávajúceho závislosť, s ktorým je prvý prostriedok vyvolávajúci závislosť krížovo závislý.