SK26495A3

SK26495A3 - N-substituted acridines and inhibitors of cytochrome p450 and methods of their use

Info

Publication number: SK26495A3
Application number: SK264-95A
Authority: SK
Inventors: Thomas F Woolf
Original assignee: Warner Lambert Co
Priority date: 1992-09-10
Filing date: 1993-09-08
Publication date: 1996-05-08
Also published as: ES2171419T3; AU669586B2; HU9500704D0; FI951024A; CZ48095A3; EP0659082B1; DE69331546T2; WO1994005296A2; DK0659082T3; CA2141425A1; JPH08501105A; NO950909D0; HUT70979A; EP0659082A1; KR950703339A; HU217845B; AU5290593A; NZ256940A; PT659082E; FI951024A0

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka N-substituovaných akridínov a najmä ich vplyvu na cytochróm P450.

Doterajší stav techniky

N-substituované akridíny boli navrhnuté, pre použitie pri liečbe stareckej demencie, ako napr. Alzheimerovej choroby. Tieto látky sú opísané v US patentoch 4 631 573, 4 695 573, 4 754 050, 4 816 456, 4 835 275, 4 839 364, 4 999 430 a v britskej patentovej prihláške 2 091 329.

Na pacientoch trpiacich Alzheimerovou chorobou boli vykonávané klinické skúšky pri použití takrínu teda monohydrátu monohydrochloridu l,2,3,4-tetrahydrogen-9-akridínamidu (THA). V sérach pacientov, ktorým bol THA podávaný, bol stanovený rýchly vznik THA metabolitov. Bolo tiež zistené, že pri niektorých pacientoch dochádza po podaní THA k zvýšeniu hladiny pečeňových enzýmov, ktorá môže byť údajne regulovaná úpravou medikácie. W. K. Summers, T. H. Tachiki a A. King: Tacrine in the Treatment of Alzheimer's Disease Eur. Neur., 29 (dodatok 3), str. 28-32 (1989). Bolo zazname2 naných niekoľko THA metabolitov. C. A. Truman, J. M. Ford,

C. J. C. Roberts: Comparison ot the Chromatographic Characteristics of Metabolites of Tacrine Hydrochloride in Human Sérum and Urine with those of in vitro Metabolic Products from Hepatic Microsomes, Biochemical Pharmacology, 42. diel, č. 4, str. 956-959 (1991). THA je v zvieracom a v ľudskom organizmu značne metabolizovaný na niekoľko monohydroxy a dihydroxymetabolitov, z ktorých niektoré sú vylučované ako deriváty glukoronidov.

Monooxidácia chemických látok je pripisovaná cytochrómu P450 (P450). Tieto monooxygenázové enzýmy obsahujúce hemoproteín vykazujú znížené spektrálne maximum absorpcie oxidu uhoľnatého v blízkosti 450 nm. Bolo zistené, že tieto enzýmy katalyzujú rôzne oxidačné reakcie, vrátane hydroxylácie endogénnych a exogénnych zlúčenín. M. R. Jachau: Substrates, Specificities and Functions of the P450 Cytochromes, Life Sciences, 47. diel, str. 2385-2394 (1990). Bol vykonaný rozsiahly výskum za účelom stanovenia mechanizmu, ktorým môžu cytochrómy P450 katalyzovat reakcie, pri ktorých sa uplatňuje prenos kyslíka. B. Testa a P. Jenner: Inhibitors of Cytochrome P450s and Their Mechanisms of Action, Drug Metabolisms Reviews, 12(1)1-117 (1981); F. P. Guengerich: Cytochrome P450: Advances and Prospects, Faseb J., 6. diel, str. 667-668 (1992); K. Brosen, M. Murray a C. F. Reidy: Recent Developments in Hepatic Drug Oxidations for

Clinical Pharmacokinetics, Clin. Pharmacokinet. , 18(3), str. 220-239 (1990); M. Murray a G. F. Reidy: Selectivity in the Inhibition of Mammalian Cytochrome P-450 by Chemical Agents, Pharmacological Reviews, 42, str. 85-101 (1990).

Murray a Reidy v hore uvedenej publikácii ďalej uvádzajú, že cytochrómy P450 sú všadeprítomné enzýmy nalezené v endoplazmatickom retikulu rovnako tak ako v mitochondriálnych frakciách buniek cicavcov. Cytochrómy P450 tvoria multigénnu skupinu enzýmov, zostávajúcich z takmer 150 do súčasnej doby identifikovaných izoforiem. T. D. Porter a M. J. Coon: Cytochrome P450 : Multiplicity of Isoforms, Substrates, and Catalitic and Regulátory Mechanisms, J. Biol. Chem., 266 diel, str. 13469-13472 (1991). Reakčný cyklus cytochrómu P450 prebieha v stručnosti nasledujúcim spôsobom: pôvodná väzba molekuly substrátu (RH) s železitou formou cytochrómu vedie k vytvorení binárneho komplexu a k zmene spinovej rovnováhy železitého enzýmu zo stavu s nízkym spinom do stavu s vysokým spinom. Bolo dokázané, že táto konfigurácia prijíma ďaleko ľahšie elektrón z flavoproteínovej reduktázy za vzniku komplexu železnatý cytochróm P450 - substrát. Všetok cytochróm P450 však nevykazuje vzťah medzi zložkou vysokého špinu a redukčným pomerom. Bolo zistené, že pri regulácii redukčného pomeru hrá úlohu niekoľko faktorov, vrátane charakteru P450 substrátu, topografie komplexu enzým-substrát a potenciálov oxidácie schopných atómov.

Molekulárny kyslík sa viaže na komplex železnatý cytochróm P450 - substrát, za vzniku železnátého dioxidového komplexu, ktorý je následne redukovaný druhým elektrónom z P450 reduktázy (alebo možno v niektorých z redukovaného nikotínamidadeníndinukleotidu cez cytochróm b₅ a jeho reduktázu). Štepenie dioxidovej väzby v redukovanom dioxidovom komplexe vedie k inzercii jedného atómu kyslíka do substrátu, redukcii druhého atómu kyslíka na vodu a k opätovnému vytvorení železitého hemoproteínu.

V nepečeňových tkanivách vrátane tkanivá mozgu, adrenálnych, obličkových tkanív a tkanív vajiec, vaječníkov, plúc a kože boli opísané jednotlivé členy skupiny enzýmov P450 a pridružené zmiešané funkcie oxidáz. Jednotlivé cytochrómy P450 boli tiež charakterizované vzhíadom na svoju induktivitu skupinami chemických činidiel. S ohíadom na regulačné procesy zvýšenej mRNA transkripcie a prejavy enzymatickej aktivity bola intenzívne študovaná indukcia špecifických P450 enzýmov, hlavne podskupiny P450 1A1 a 1A2. Bolo zistené, že látky ako je beta-naftaflavón (beta-NF), 3-metylcholantrén (3-MC), arochlór 1254 (ACLR) a 2,3,7,8-tetrachlórdibenzo-p-dioxín (TCDD) sú látky, ktoré boli zaradené ako induktory P450 enzýmov nesúcich dezignovanú P450 1A podskupinu. V súčasnosti boli niekoíkými laboratórnymi pracovištami charakterizované dva špecifické druhy P450 enzýmov označené ako 1A1 (nehepatický) a 1A2 (hepatický). Látky, ktoré indu5 kujú hepatickú podskupinu enzýmov P450 1A a najmä konštitučné

1A2 enzýmy, zahŕňajú 3-MC, komponenty cigaretového dymu, beta-NF, TCDD, zatiaľ čo induktory podskupiny 1A2 sú ACLR, ďalej izosafrol a pižmové xylény. M. Murray a G. F. Reidy: Selectivity in the Inhibition of Mammalian Cytochromes P450 by Chemical Agents, Pharmacological Reviews, 42, str. 85-101 (1990) a F. P. Guengerich: Characterization of Human Microsomal Cytochrome P-450 Enzymes, Annu. Rev. Pharmacol. Toxicol., 29. diel, str. 241-264 (1989).

Predmetom vynálezu je zlepšenie metabolickej stability N-substituovaných akridínov v telových tekutinách odvodených od krvi, plazmy, mozgu, pečene a podobne.

Predmetom vynálezu je zaistenie stabilnej koncentrácie N-substituovaných akridínov v tekutinách tiel cicavcov.

Predmetom vynálezu je ďalej opísať a použiť N-substituované akridíny v spojení s inhibítormi cytochrómu P450 podskupiny enzýmov ΙΑ (1A1 a 1A2).

Predmetom vynálezu je ďalej opísať N-substituované akridíny podávané spoločne s naftyridínom.

Predmetom vynálezu je ďalej opísať N-substituované akridíny podávané spoločne s xantidínom.

Predmetom vynálezu je ďalej opísať N-substituované akridíny podávané spoločne s fenoxyaminoalkánom.

Predmetom vynálezu je ďalej opísať N-substituované akridíny podávané spoločne s karbamoylimidazolom.

Predmetom vynálezu je ďalej opísať N-substituované akridíny podávané spoločne s guanidínimidazolom, napr. cimetidínom (N-kyano-N' -metyl-N''-(2)-(5-metyl-lH-imidazol-4-yl)metyltioetylganidínom).

Predmetom vynálezu je ďalej opísať N-substituované akridíny podávané spoločne s chinolínom, napr. chloroguínom (7-chlór-4-(4-dietylamino-l-metylbutylamino)chinolínom) a primaguínom (8-(4-amino-l-metylbutylamino)-6-metoxychynolínom).

Predmetom vynálezu je ďalej opísať N-substituované akridíny podávané spoločne s trifluórmetyloxímeterom, napr. flavoxamínom, známym ako 5-metoxy-l-[4-(trifluórmetyl)-fenyl]1-pentanón 0-(2-aminoetyl)oxím.

Žiadny z hore uvedených odkazov neopisuje spôsob udržania stability, to znamená inhibície metabolizmu akridínov, tak, aby mohli byť vhodne použité ako činidlá pre liečbu stareckej demencie.

Podstata vynálezu

Hore uvedené ciele sú splnené dfalej špecifikovanými znakmi vynálezu.

Vynález sa týka spôsobu inhibície N-substituovaných akridínov súčasným podaním účinného množstva oxldázu inhibujúceho inhibítoru P450 podskupiny 1A.

Ďalšie rozpracovanie vynálezu zahŕňa súčasné podanie N-substituovaného akridínu s účinným oxidázu inhibujúcim množstvom naftyridínu.

Ďalšie rozpracovanie vynálezu zahŕňa súčasné podanie N-substituovaného akridínu s účinným oxidázu inhibujúcim množstvom xantínu.

Ďalšie rozpracovanie vynálezu zahŕňa súčasné podanie N-substituovaného akridínu s účinným oxidázu inhibujúcim množstvom fenoxyaminoalkánu.

Ďalšie rozpracovanie vynálezu zahŕňa súčasné podanie N-substituovaného akridínu s účinným oxidázu inhibujúcim množstvom karbamoylimidazolu.

Ďalšie rozpracovanie vynálezu zahŕňa súčasné podanie N-substituovaného akridínu s účinným oxidázu inhibujúcim množstvom guanidínimidazolu.

Ďalšie rozpracovanie vynálezu zahŕňa súčasné podanie N-substituovaného akridínu s účinným oxidázu inhibujúcim množstvom chinolínu.

Ďalšie rozpracovanie vynálezu zahŕňa súčasné podanie N-substituovaného akridínu s účinným oxidázu inhibujúcim množstvom trifluórmetyloxíméteru.

Ďalším znakom vynálezu je použitie hore uvedených zlúčenín alebo kompozícií na výrobu farmaceutických kompozícií pre hore uvedené spôsoby liečby. Kompozície sú poskytované tým cicavcom, ktorí to potrebujú.

Stručný opis obrázkov

Obrázok 1 predstavuje navrhnutú metabolickú mapu takrínu v ludskom organizmu.

Obrázok 2 predstavuje navrhnutú schému nenávratnej väzby takrínu v mikrozómoch pečene človeka.

Vynález sa týka obmedzenia miery metabolizmu alebo zamedzenia metabolizmu N-substituovaných akridínov. Bolo uvedené, že N-substituované akridíny sú metabolizované mono oxygenázovými enzýmami P450 (cytochróm P540) a najmä enzýmami typu 1A2.

Cytochrómy P450, ktoré metabolizujú N-substituované akridíny alebo aminoakridíny, sú také látky, ktoré sú indukované ako izofravol, 3-MC, komponenty cigaretového dymu, beta-NF, TCDD a ACLR. Tieto cytochrómy P450, ktoré patria do podskupiny 1A, čo sú oxygenázy obsahujúce hemoproteín, majú svoju enzymatickú aktivitu zvýšenú alebo indukovanú hore uvedenými chemickými látkami. Bolo by preto žiadúce, aby tieto enzýmy P450 1A2 lokalizované v pečeni boli homoproteíny, ktorých aktivitu je nutné inhibovať, aby sa zabránilo metabolizmu akridínov. Prihlasovatel preto charakterizuje príslušné oxygenázy nielen všeobecnou terminológiou (cytochróm P450), ale tiež materiálmi, ktoré spôsobujú alebo indukujú účinok týchto enzýmov. Bola uverejnená charakterizácia špecifickej aminokyselinovej sekvencie pre podskupinu P450 1A u potkanov a u človeka. P. Souček a I. Gut: Cytochromes and Relevant Human Forms, Xenobiotica, 22. diel, str. 83-103 (1992).

N-substituované akridíny, ktorých sa vynález týka a ktorých metabolizmus má byť obmedzený alebo eliminovaný, môžu byť akridíny opísané v US patente 4 816 456 a majú všeobecný vzorec 1,

v ktorom

R¹ je zvolený z množiny obsahujúcej atóm vodíka hydroxyskupinu, metylovú skupinu, metoxyskupinu, etylovú skupinu a etoxyskupinu,

R¹ a R² môžu spoločne tvoriť dvojnú väzbu,

R³ a R⁴ môžu spoločne tvoriť dvojnú väzbu, alebo

R¹,R²,R³ a R⁴ predstavujú atómy vodíka,

R⁵ a R⁶ sú zvolené z množiny obsahujúcej atómy vodíka, hydroxyskupinu, metoxyskupinu a etoxyskupinu,

R⁷ buď neznamená žiadnu skupinu alebo znamená N-oxyskupinu, alkylovú skupinu, obsahujúcu 1-20 atómov uhlíka, alebo je zvolený z množiny, obsahujúcej skupinu všeobecných vzorcov —NfR),—

R—OH /“\ . ií

--R—N N—R, —R N N—R—O—C—R , alebo \_/ \—ŕ

v ktorých

R je nezávisle zvolený ako alkylová skupina obsahujúca

1-20 atómov uhlíka a ich farmaceutický prijateľné soli.

N-substituované akridíny môžu byt tiež charakterizované ako látky opísané v US patente 4 999 430, ktoré majú všeobecný vzorec 2

II

(2) v ktorom

X je zvolený z množiny obsahujúcej atóm kyslíka a skupinu CH₂,

R predstavuje alkylovú skupinu, obsahujúcu 1-20 atómov uhlíka a - (CH₂)_n~fenyiovú skupinu, pričom n je nula alebo celé číslo od 1 do 20, alebo ich farmaceutický prijatelné adičné soli s kyselinami.

N-substituované akridíny môžu byť tiež charakterizované ako látky opísané v US patentoch 4 631 286 a 4 695 573, ktoré majú všeobecný vzorec 3

v ktorom n je 1, 2 alebo 3,

X je zvolený z množiny obsahujúcej atóm vodíka, nižšiu alkylovú skupinu, nižšiu alkoxyskupinu, atóm halogénu, hydroxyskupinu, nitroskupinu, trifluórmetylovú skupinu, skupinu -NHCOR², v ktorej R² je nižšia alkylová skupina alebo skupina vzorca -NR^R^, v ktorej R^a R^ sú nezávisle atóm vodíka alebo nižšia alkylová skupina,

R a R¹ sú nezávisle atóm vodíka, nižšia alkylová skupina, di(nižší alkyl)amino(nižší alkyl)ová skupina, aryl (nižší alkyl)ová skupina, diaryl(nižší alkyl)ová skupina, furyl (nižší alkyl)ová skupina, tienyl (nižší alkyl)ová skupina, aryl (nižší alkyl)ová skupina s môstkovou skupinou tvorenou kyslíkom, diaryl (nižší alkyl)ová skupina, s môstkovou skupinou tvorenou kyslíkom, furyl (nižší alkyl)ová skupina, s môstkovou skupinou tvorenou kyslíkom, tienyl (nižší alkyl)ová skupina, s môstkovou skupinou tvorenou kyslíkom, aryl (nižší alkoxy)skupina, pričom arylová skupina môže by£ nesubstituovaná alebo substituovaná nižšou alkylovou skupinou, nižšou alkoxyskupinou, atómom halogénu, hydroxyskupinou, trifluórmetylovou skupinou alebo difenyl (nižší alkyl)ovou skupinou, nesubstituovaná alebo substituovaná difenyl(nižší alkyl)ovou skupinou, pričom substituenty na fenylovej skupine môžu byť nižšia alkylová skupina, nižšia alkoxyskupina, atóm halogénu, hydroxyskupina alebo trifluórmetylová skupina,

Y je skupina -C=0 alebo skupina -C(R⁵)OH, pričom R⁵ je atóm vodíka alebo nižšia alkylová skupina,

Z je skupina -CH₂- alebo skupina C=C(R⁶)(R⁷), pričom

R® a R⁷ sú nezávisle atóm vodíka alebo nižšia alkylová skupina, alebo

Y a Z predstavujú spoločne skupinu CR⁵-CH, pričom C(R⁵) a CH zodpovedá Y, respektíve Z, alebo príslušný optický antipód alebo farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou.

V nasledujúcej časti budú opísané inhibítory cytochrómu P450, ktoré sú použiteľné v rámci vynálezu, i keď je možné predpokladať, že v rámci vynálezu môže byť použitý v spojení s hore opísanými N-substituovanými akridínmi akýkoľvek inhibítor cytochrómu P450 typu 1A2.

Prvou skupinou inhibítorov, ktoré môžu byť použité, sú naftyridíny opísané v US patente 4 359 578, majúce všeobecný vzorec 4

v ktorom

X je atóm halogénu, predovšetkým fluóru,

R¹ je vinylová skupina alebo etylová skupina a

R² je atóm vodíka alebo nižšia alkylové skupina a príslušné farmaceutický použitelné soli.

Príprava hore uvedených naftyridínov je opísaná v preparatívnych príkladoch US patente 4 359 878, od riadku 16, stĺpec 5, do riadku 61, stĺpec 8.

Potenciálny terapeutický režim by mohol zahŕňať dávkovanie enoxacínu (400 až 800 mg denne) počas 1 až 2 dní (stabilná koncentrácia enoxacínu v plazme) a to pred začiatkom takrínovej terapie pri následnom súčasnom podávaní takrínu a enoxacínu vo forme zmesovej kompozície alebo vo forme individuálnych dávok. Enoxacín je opísaný v 11. vydaní Merck Index (1989), odkaz č. 3540, ako l-etyl-6-fluór-l,4-dihydro4-ΟΧΟ-7-(1-piperazinyl)-1,8-naftyridín-3-karboxylová kyselina.

Druhou skupinou vhodných P450 inhibítorov sú xantíny, opísané v britskej patentovej prihláške 2 091 249, ktoré majú všeobecný vzorec 5 (5)

v ktorom

R¹ a R² predstavujú nezávisle alkylovú skupinu, obsahujúcu od 1 do 6 (výhodne najvyššej 4) uhlíkových atómov,

R predstavuje cyklohexylovú skupinu, furylovú skupinu, tetrahydrofurylovú skupinu alebo tienylovú skupinu, a príslušné farmaceutický prijatelné soli, vzniknuté napríklad reakciou s alkalickým kovom alebo organickou bázou obsahujúcou dusík.

Príprava hore uvedených xantínových derivátov je opísaná v britskom patente 2 091 249 na str. 1, riadok 38, až do str. 2, riadok 44. Na rovnakom mieste sú tiež uvedené preparatívne príklady.

Potenciálny terapeutický režim by mohol zahŕňať dávkovanie preferovaného xantínu, furafylínu (lH-purín-2,6dión-3-(2-furanylmetyl)-3,7-dihydro-l,8-dimetyl) počas 1 až 2 dní (stabilná koncentrácia furafylínu v plazme) a to pred začiatkom takrínovej terapie (20-160 mg denne) a pri následnom súčasnom podávaní takrínu a furafylínu vo forme zmesovej kompozície alebo vo forme individuálnych dávok.

Ďalšími inhibítormi cytochrómu P450 typu 1Ä2 sú fenoxyaminoalkány opísané v US patente 3 659 019, ktoré majú všeobecný vzorec 6

v ktorom

R je atóm vodíka alebo alkylová skupina obsahujúca až 3 atómy uhlíka,

R¹ je atóm vodíka alebo alkylová skupina obsahujúca alebo 2 atómy uhlíka a

R² až R⁶ sú identické alebo sa môžu vzájomne líšiť, pričom môžu byť zvolené z množiny obsahujúcej atóm vodíka a alykylovú skupinu s 1 až 5, výhodne však s 1 až 2 atómami uhlíka, výhodne však najmenej jeden z R^-až R⁶ predstavuje iný atóm ako atóm vodíka a v prípade, že R¹! R⁴ predstavujú metylovú skupinu, najme nej jeden zo zvyšných substituentov predstavuje iný atóm ako atóm vodíka, alebo netoxické, farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinami.

Spôsob prípravy týchto zlúčenín je opísaný v US patente 3 659 019, konkrétne v stĺpci 2 a 3. Na rovnakom mieste sú tiež uvedené preparatívne príklady.

Potenciálny terapeutický režim by mohol zahŕňať dávkovanie výhodným fenoxyaminoalkánom, napr. mexiletínom (100 až 800 mg denne) počas 1 až 2 dní (stabilná koncentrácia mexiletínu v plazme) a to pred začiatkom podávaní výhodného aminoakridinu, menovito takrínu (20-160 mg denne) pri následnom súčasnom podávaní takrínu vo forme zmesovej kompozície alebo vo forme individuálnych dávok. Mexiletín je opísaný v 11. vydaní Merck Index, odkaz č. 6094 ako 1-(2,6dimetylfenoxy)-2-propánamín.

Štvrtým žiadúcim inhibítorom cytochrómu P450 typu 1A2 je karbamoylimidazol všeobecného vzorca 7

(7) v ktorom

R je alkylová skupina obsahujúca 1 až 20 atómov uhlíka, výhodne nižšia alkylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka, najvýhodnejšie skupina -CH a r¹ je nezávisle alkylová skupina obsahujúca 1 až 20 atómov uhlíka, výhodne nižšia alkylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka, najvýhodnejšie skupina -CH₃.

Spôsob prípravy týchto zlúčenín je opísaný v Chemical Abstracts 55 23501i (1961) - N. B. Vinogradova a N. U. Khromov-Borisov, Zhur. Obshchei. Khim., 31 a v Chemical Abstracts 63 11538d (1965Í - N. B. Vinogradova a N. U. Khromov-Boris, Med. Prom., SSSR, 19 (6), 7-13 (1965).

Potenciálny terapeutický režim by mohol zahŕňať dávkovanie výhodným karbamoylimidazolom, napr. etimizolom (100-800 mg denne) počas 1-2 dní (stabilná koncentrácia etimizolu v plazme) a to pred začiatkom podávania výhodného aminoakridínu, menovito takrínu (20-160 mg denne) a následným súčasným podaním výhodného takrínu a etimizolu vo forme zmesovej kompozície alebo vo forme individuálnych dávok. Etimizol je známy ako l-etyl-4,5-bis(metylkarbamoyl)imidazol.

Ďalším inhibítorom cytochrómu P450 typu 1A2 je výhodne heterocyklický guanidín všeobecného vzorca 8

(8) v ktorom

A je zvolený tak, aby spoločne s vyznačeným atómom uhlíka tvoril nenasýtené heterocyklické jadro, ktoré obsahuje najmenej jeden atóm dusíka a môže obsahovať ďalší heteroatóm, napr. atóm síry alebo atóm kyslíka. Uvedené heterocyklické jadro je imidazolový, pyrazolový, pirimidínový, pyrazínový, pyridazínový, tiazolový, tiadiazolový, bezimidazolový alebo 5,6,7,8-tetraimidazo[1,5-a]pirimidínový kruh,

X¹ je atóm vodíka, nižšia alkylová skupina, hydroxylová skupina, trifluórmetylová skupina, benzylová skupina, atóm halogénu, aminoskupina alebo skupina

E ¹¹ 1 (CH₂>₄Y(CH₂)_nlNHC - NHR·¹

X² je atóm vodíka alebo v prípade, že X predstavuje nižšiu alkylovú skupinu, nižšia alkylová skupina alebo atóm halogénu, k je o až 2, m je 2 alebo 3 za predpokladu, že súčet k a m je alebo 4,

Y je atóm vodíka, atóm síry alebo skupina NH,

E je NR²,

R¹ je atóm vodíka, nižšia alkylová alebo di(nižší alkyl)amino(nižší alkyl)ová skupina,

R² je atóm vodíka, nitroskupina alebo kyanoskupina alebo príslušná farmaceutický prijatelná adičná zmes s kyselinou,

Y je výhodne atóm kyslíka alebo síry, najvýhodnejšie atóm síry,

A je výhodne zvolený tak, aby bol atóm dusíka priíahlý k vyznačenému atómu uhlíka a výhodnejšie tak, aby tvoril s vyznačeným uhlíkovým atómom imidazolový, tiazolový alebo izotiazolový kruh,

X¹ je výhodne atóm vodíka, metylová skupina, atóm brómu, aminoskupina alebo hydoxylová skupina a

X² je atóm vodíka.

V jednej skupine výhodných zlúčenín podlá vynálezu predstavuje Y atóm síry, k je 1, m je 2 a R¹ j e metylová skupina. Ako mimoriadne výhodné sa javia zlúčeniny N-kyanoN'-metyl-N''-[2-((4-metyl-5-imidazolyl)metyltio)etyl]guanidín, N-kyano-N'-etyl-N''-[2-((4-metyl-5-imidazolylJmetyltio)etyl]guanidín, N-kyano-N'-metyl-N''-[2-((4-bróm-5-imidazolyl)metyltio)etyl]ganidín, N-kyano-N'-metyl-N''-[2-(2-tiazolylmetyltio)etyl]ganidín a N-kyano-N'-metyl-N''-[2-(3-izotiazolylmetyltio)etyl]ganidín.

Príprava hore uvedených zlúčenín je opísaná v US patente 3 950 333 a najmä v tu uvedených preparátívnych príkladoch.

Potenciálny terapeutický režim by mohol zahŕňať dávkovanie výhodného heterocyklického guanidínu, napr. cimetidínu (100-800 mg denne) počas 1 až 2 dní (stabilná koncentrácia cimetidínu v plazme) a to pred začiatkom podávania výhodného aminoakridínu, menovíto takrínu (20 160 mg denne) a následným súčasným podávaním takrínu a cimetidínu vo forme zmesovej kompozície alebo vo forme individuálnych dávok.

Ďalším výhodným inhibítorom cytochrómu P450 typu

M

1A2 je chinolín všeobecného vzorca 9

(9) v ktorom

Y je amínová skupina substituovaná amino(nižší alkyl)ovou skupinou, (nižší alkyl)amino(nižší alkyl)ovou skupinou, di(nižší alkyl)amino(nižší alkyl)ovou skupinou, (nižší alkyl) aminoskupinou, di(nižší alkyl)aminoskupinou, nižšou alkylovou skupinou substituovanou šesťčlenným dusíkatým heterocyklickým kruhom, hydroxy(nižší alkyl)skupinou, hydroxyarylovou skupinou, halogénovanou nižšou alkylovou skupinou,

X je nižšia alkylová skupina, nižšia alkoxyskupina, tio(nižší alkyl)ová skupina, hydroxy (nižší alkyl)ová skupina, arylová skupina, atóm halogénu (napr. atóm chlóru, brómu alebo jódu) alebo (nižší alkyl)merkaptánová skupina,

Y môže byť buď v kruhu A alebo v kruhu B a X môže byť prítomný v jednom alebo v obidvoch kruhoch. Najvýhodnejšie nie je atóm uhlíka, v chinolínovom kruhu v polohe alfa vzhíadom na atóm dusíka, substituovaný iným atómom ako atómom vodíka.

Chinolíny a spôsob ich prípravy sú opísané v US patente 2 233 970 a to najmä v preparatívnych príkladoch a na strane 1, od riadku 35 v levom stĺpci so riadku 40 v pravom stĺpci. Pozri rovnako 11. vydanie Merck Index, vydané Merck Co. (1989), odkaz číslo 21634 7751 a Elderfield a kol., J. Am. Chem. Soc., 68, 1525 (1946); zlepšený postup: Elderfield a kol., ibid, 77, 4816 (1955); Review: Olenick in Antibiotics, 3 diel, J. W. Corcoran, F. E. Hahn, SpringerVerlag, New York 1975, str. 516-520. Výhodnými látkami sú chloroguín a primaguín.

Potenciálny terapeutický režim by mohol zahŕňať dávkovanie výhodného chinolínu, napr. chloroguínu alebo primaguínu (100-800 mg denne) počas 1 až 2 dní (stabilná koncentrácia chloroguínu alebo primaguínu v plazme) a to pred začiatkom podávania výhodného aminoakridínu, menovíto takrínu (20 - 160 mg denne) a následným súčasným podávaním takrínu a chloroguínu alebo primaguínu vo forme zmesovej kompozície alebo vo forme individuálnych dávok.

Ďalším inhibítorom cytochrómu P450 typu 1A2 je trifluórmetyloxíméter všeobecného vzorca 10

a jeho farmaceutický prijatelné adičné soli s kyselinami, v ktorých

R je kyánová skupina, kyanometylová skupina, metoxymetylová alebo etoxymetylová skupina.

Výhodnou látkou je fluvoxamín. Ďalšie výhodné látky sú 5-metoxy-4 ' -trif luórmetylvalerofenón 0- (2-aminoetyl) oxímmaleát (1:1), 5-etoxy-4'-trifluórmetylvalerofenón, 0-(2-aminoetyl )oxímfumarát (1:1), 4-kyano-4'-trifluórmetylbutyrofenón O—(2-aminoetyl )oxímhydrochlorid, 5-kyano-4 '-trif luórmetylvalerofenón O-( 2-aminoetyl Joxímhydrochlorid (1:1), 5-kyano-4 '-trifluórmetylvalerofenón 0-(2-aminoetyl)oxímhydrochlorid, 5-kyano4'-trifluórmetylvalerofenón 0-(2-aminoetyl)oxímhydrochlorid, 5-metoxy-4 ' trif luórmetylvalerofenón 0- (2-aminoetyl) oxímmaleát (1:1), 5-etoxy-4'-trifluórmetylvalerofenón 0-( 2-aminoetyl)oxímfumarát (1:1), 5-kyano-4'-trifluórmetylvalerofenón 0-(2-amino etyl)oxímhydrochlorid (1:1), 5-etoxy-4’-trifluórmetylvalerofenón 0-(2-aminoetyl)oxímfumarát (1:1).

Oxímétery a spôsob ich prípravy sú opísané v US patente 4 085 225 a to najmä v preparatívnych príkladoch. Pozri tiež 11. vydanie Merck Index, vydaný Merck Company (1989), odkaz číslo 4138, V. Claassen a kol., Inhibition of 5-HT Uptake, Brit. J. Pharmacol., 60, 505 (1977); G. J. De Jong, HPLC Determ in Plasma, J. Chromátog., 183, 203 (1980);

B. Saletu a kol., Quantitative EEG, Psychometric and Pharmacokinetic Studies in Man, J. Neurol. Transm., 49, 63 (1980);

J. E. De Wilde, D. P. Doogan, Use in Endogenous Depress,

J. Affective Disord., 4, 249 (1982); J. Maj akol., Effects on Clonidine-induced Depression in Mice, J. Neurol. Transm., 55, 19 (1982); Review: Brit. J. Clin. Pharmacol., 15 dodatok 3, 347S-450S (1983); P. Benfield, A. Ward, Review of Pharmacolocy, Clinical Efficacy, Drugs 32, 313 (1986). Fluvoxamín je tiež diskutovaný v literatúre ako potenciálny inhibítor cytochrómu P450 typu 1A2. Biochemical Pharm., 45. diel, č. 6, str. 1211-1214 (1993) v článku K. Brosen a kol., Fluvoxamine is a Potent Inhibitor of Cytochrome P450 1A2.

Potenciálny terapeutický režim by mohol zahŕňať dávkovanie výhodného trifluórmetyloxíméteru, napr. fluvoxamínu (100-800 mg denne) počas 1 až 2 dní (stabilná koncentrácia chloroguínu alebo fluvoxamínu v plazme) a to pred začiatkom podávania výhodného aminoakridínu, menovito takrínu (20 - 160 mg denne) a následným súčasným podávaním takrínu a fluvoxamínu vo forme zmesovej kompozície alebo vo forme individuálnych dávok.

V nasledujúcich príkladoch predvedenia vynálezu sú dielami myslené diely hmotnostné a stupňami myslené stupne Celsia (pokiaľ to nie je uvedené iným spôsobom).

Príklady predvedenia vynálezu

Príklad 1 - Metabolizmus takrínu in vivo

U ľudských dobrovoľníkov mužského pohlavia bola uskutočnená jednodávková farmakokinetická a metabolická dispozičná štúdie, pričom týmto dobrovoľníkom bol podávaný v dvoch dávkových hladinách [¹⁴C]takrínhydrochlorid.

Zdravým dobrovoľníkom mužského pohlavia bol perorálne podaný [¹⁴C]takrínhydrochlorid vo forme 10 mg (100 μθί) orálnej dávky a o 1 mesiac pozdejšie vo forme 40 mg (100 μθΐ) orálnej dávky. Pred aplikáciou a 48 hodín po aplikácii boli odobrané vzorky plazmy a červených krviniek. Pred uvedenou aplikáciou a 96 hodín po nej boli odobrané vzorky moča a stolice. Vzorky moča a plazmy boli analyzované priamo kvapalinovou scintilačnou spektrometriou, zatiaľ čo červené krvinky a vzorky stolice boli pred meraním solubilizované.

V plazme bol stanovený takrín, 1-hydroxytakrín, 2-hydroxytakrín a 4-hydroxytakrín vyhodnotením pri použití vysokotlakovej kvapalinovej chromátografie a fluorescenčného stanovenia. Metabolický profil moča bol stanovený vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou pri použití detekcie rádioaktívneho žiarenia. Metabolity boli identifikované vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou, hmotnosťnou spektrometriou a pri použití fotodiódového zoskupenia.

Po perorálnom podaní 10 mg dávky [¹⁴C]takrínhydrochloridu činili stredné kumulatívne urinárne a fekálne výťažky 56,5 %, respektíve 23,2 % pôvodnej dávky. Stredný celkový výťažok činil 79,4 %. Po podaní 40 mg dávky činili stredné kumulatívne urinárne a fekálne výťažky 54,1 %, respektíve 20,8 % pôvodnej dávky. Stredný celková výťažok činil 74,9 %.

Čas potrebný na dosiahnutie maximálnej koncentrácie (tmax) takrínu a každého metabolitu, pokiaľ ide o rádioaktivitu plazmy, činil približne 2 hodiny po podaní obidvoch dávok takrínu. Plocha pod krivkou strednej celkovej rádioaktivity v plazme (čas 0 k poslednej detegovateľnej koncentrácii) (AUC(o-tldc)) stúpala proporciálne k dávke, zatiaľ čo stredné hodnoty AUC(O-tldc) pre 1-hydroxytakrín, 2-hydroxytakrín a takrín stúpali viac ako úmerne k tejto dávke. Stredná hodnota AUC(O-tldc) pre takrín, 1-, 2-a 4-hydroxy takrín zahŕňala približne 3 % a 4 % z celkovej strednej rádioaktivity v plazme pre 10 mg, respektíve 40 mg dávku. Pri všetkých dobrovoľníkoch sa ukázalo, že rýchlosť eliminácie 1-hydroxytakrínu z plazmy je limitovaná rýchlosťou jeho tvorby.

Profil rádioaktivity v moču (vysokotlaková kvapalinová chromatografia) v priebehu 24 hodín po aplikácii dávky ukazuje, že takrín je extenzívne metabolizovaný, pričom sú vymešované len stopové množstvá nemetabolizovaného takrínu. V chromatogramoch bola zistená prítomnosť niekoľkých polárne rádioaktívnych zložiek, ktoré činí v prípade urinárnej rádioaktivity 67 % (33 % z dávky), zatiaľ čo po podaní 10 mg alebo 40 mg dávky takrínu činila množstvá 1-, 2-a 4-hydroxytakrínu menej ako 5 %, respektíve 1 % a 0,5 % dávky. V metabolických profiloch týchto dávkových hladín neexistujú žiadne viditeľné rozdiely a žiadny jednotlivý metabolit nie je obsiahnutý v množstve väčšom ako 5 % dávky. Obrázok 1 znázorňuje navrhnutú metabolickú mapu takrínu v ľudskom organizmu. V rámci rovnakej štúdie boli zistené rozdiely medzi fajčiarmi cigariet a nefajčiarmi v súvislosti so zníženou exkréciou a nižšími koncentráciami 1-hydroxytakrínu v plazme. Bolo zistené, že ľudské hepatické enzýmy P450 1A2 sú indukované komponentmi cigaretového dymu. D. Sesardic, A. R. Boobis, R. J. Edwards a D. S. Davies, A Form of Cytochrome P540 in Man, Orthologous to Form d in the Rat, Catalyses the O-deethylation of

Phenacetin and is Inducible by Cigarette Smoking, Br. J. Clin. Pharmac., 26. diel, str. 363-372 (1988).

Cimetidín je inhibítorom enzýmov P450, vrátane enzýmov P450 1A2. A. Somogyi a M. Muirhead: Pharmacokinetic Interactions of Cimetidine, Clin. Pharmacokin., 12. diel, str. 321-366 (1987). V klinickej interakčnej štúdii účinnej látky zahŕňajúcej podanie 40 mg dávky takrínu a 300 mg dávky cimetidínu štyrikrát denne boli pozorované v porovnaní s podaním takrínu samotného približne o 40 % vyššia koncentrácia takrínu v plazme.

Súčasné podanie nárazovej 158 mg dávky teofylínu a opakovaných 20 mg dávok takrínu vo forme kapsuly viedlo k približne dvojnásobnému zvýšeniu polčasu eliminácie teofilínu. Hlavný spôsob eliminácie teofylínu zahŕňa metabolizmus prostredníctvom P450 1A2. M. E. Campbell, D. M. Grant, T. Ianaba a W. Kalow: Biotransformation of Coffeine, Paraxanthine, Theophylline, and Theobromine by Polycyclic Aromatic Hydrocarbon-Inducible Cytochrome(s) P450 in Human Liver Microsomes, Drug Metab. Dispos., 15. diel, str. 237-249 (1987). V dôsledku toho potenciálnym výkladom interakcie teofylínu a takrínu je konkurenčná interakcia s rovnakými enzýmami P450 1A2.

Príklad 2 - Metabolizmus takrínu in vitro

Pri použití hepatického tkaniva človeka a potkana bola vykonaná in vitro séria metabolických štúdií za účelom zistenia charakteru metabolizmu takrínu a tiež zistenia účinku jednotlivých indukčných a inhibičných činidiel na dispozíciu takrínu. Boli uskutočnené inkubácie ¹⁴C-takrínu (0,5 μΜ) počas 1 hodiny s mikrozomálnymi preparátmi (približne 1 μΜ P450) v prítomnosti NADPH (0,5 mM) a generujúceho systému, obsahujúceho glukózo-6-fosfát (4,0 mM), 2,0 mM chloridu horečnatého a 1 diel glukózo-6-fosfátdehydrogenázy pri teplote 37°C v prostredí 0,1 M tlmivého roztoku fosforečnanu draselného (pH 7,4). Celkový reakčný objem bol 3 ml. Reakcia bola zastavená zmrazením v kvapalnom dusíku alebo v zmesi suchý lad - acetón. Produkty inkubácie boli analyzované vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s rádioaktívnou detekciou biotransformácie produktov takrínu a nemetabolizovaného takrínu, a to po precipitácii mikrozomálneho proteínu metanolom alebo etanolom (3 objemy). Výsledky sú zhrnuté v tabulke 1. V ludských hepatických preparátoch B a C bol takrín v týchto inkubačných podmienkach kompletne metabolizovaný v priebehu 60 minút. Hlavným detegovaným produktom bol 1-hydroxytakrín, pri zistení menších množstiev 2- a 4-hydroxytakrínových regioizomérov. V inkubácii pri použití ludského pečeňového preparátu D bola dosiahnutá len čiastočná premena takrínu. Výsledky s pečeňovými mikrozómami potkana ukázali v porovnaní s ludskými preparátmi viac produkovaného 1-hydroxytakrínu. Inkubácie mikrozómov potkanov, ktorým bol predbežne podaný fenobarbital (PB) majú len minimálny vplyv na produkciu 1-hydroxytakrínu, čo vedie k názoru, že tvorba tohto metabolitu nie je ovplyvňovaná cytochrómami podskupiny P450 2B (cytochrómy P450 IIB alebo CYP 2B). D. J. Waxman a L. Axaroff: Phenobarbital Inďuction of Cytochrome P450 Gene Expression, Biochem. J., 281. diel, str. 577-592 (1992); hore uvedená publikácia P. Součka a I. Guta. Isoniazid (I), induktor cytochrómu P450 2E1 (cytochróm P450 IIE1 alebo CYP2E1) hore uvedená publikácia D. J. Waxmana a L. Axaroffa; R. C. Lind, A. J. Gadolfi, P. de la M. Halí: Isoniazid Potentiation of a Guinea Pig Model of HalothaneAssociated Hepatotoxicity, J. Toxicol., 10 (3), str. 161165 (1990); S. A. Rice, L. Sbordone, R. I. Mazze: Metabolism by Rat Hepatic Microsomes of Fluorinated Ether Anesthetic Following Isoniazid Administration, Anesthetology, 53, str. 489-493 (1980), výrazne zvyšuje tvorbu 1-hydroxytakrínu v porovnaní s kontrolnými pečeňovými mikrozómami potkana. Po inkubáciách s MC (P450 1A1 (CYP1A1) a P450 1A2 (CYP1A2) induktor) indukovali pečeňové mikrozómy potkana v porovnaní s kontrolnými subjektmi menej 1-hydroxytakrínu, čo je odrazom indukcie sekvenčného metabolizmu (vid navrhnutá metabolická mapa - obr. 1). Množstvo 1-hydroxytakrínu, detegovaného po 1 hodine inkubácie s MC-indukovanými mikrozómami potkana, bolo rovnaké ako množstvo pozorované v ludských prepa rátoch B a C. V doplnkovej štúdii bolo zistené, že metabolizmus 1-hydroxytakrínu cytochrómu P450 1A2 je inhibovaný koinkubáciou s takrínom, čo ukazuje na to, že sekvenčný metabolizmus takrínu je rovnako médiovaný týmto špecifickým P450.

T a b u Ϊ k a 1

Takrín a metabolity prítomné v deprotinizovanej mikrozomálnej supernatantnej frakcii po 60 minútach inkubácie ¹⁴C takrínu (0,5 μΜ) katalyzované pečeňovými mikrozómami človeka a potkana (1 μΜ P450) v prítomnosti NADPH regenerujúceho systému pri teplote 37C.

Ekvivalenty takrínu (nmol)

POLAR 2-OH 1-OH UNKS 4-OH TAK

UNKS

Neindukovaný prep. potkana hmôt./NADPH hmôt./bez NADPH	0,022 ND	0,088 ND	0,994 ND	ND ND	ND	ND 1,22
PB-indukovaný prep. potkana hmôt./NADPH	0,026	0,144	1,15			ND
hmôt./bez NADPH	ND	ND	ND	ND	ND	1,20
I-indukovaný prep. potkana hmôt./NADPH	0,083		1,57			ND
hmôt./bez NADPH	ND	ND	ND	ND	ND	1,14
MC-indukovaný prep. potkana hmôt./NADPH	0,009		0,790	0,091	0,018	ND
hmôt./bez NADPH	ND	ND	ND	ND	ND	1,16

Ľudský preparát B hmôt./NADPH hmôt./bez NADPH	0,039 ND	ND	0,750 ND	0,146 ND	0,039 ND	ND 1,34
Ľudský preparát c
v hmôt./NADPH	0,035	0,095	0,599	0,139	-	ND
hmôt./bez NADPH	ND	ND	ND	ND	ND	1,07
Ľudský preparát n
L/ hrnot./NADPH	ND	ND	0,201	ND	ND	0,803
hmôt./bez NADPH	ND	ND	ND	ND	ND	1,086

Pb = Fenobarbital

I = Isoniazid

MC = 3-metylcholantrén

NADPH = Nikotínamidadeníndifosfáthydrid

ND = nedetegovateľné

Príklad 3 - Navrhovaná schéma ireverzibilnej väzby takrínu na ludský pečeňový mikrozomálny proteín

Ireverzibilná (neextrahovateľná, pravdepodobne kovalentná) väzba rádioaktivity viazanej s takrínom bola meraná mierne modifikovanou metódou Matina a Garnera. C. N. Martin a R. C. Garner: Covalent Binding in vitro and in vivo, Biochemical Toxicology: A practical Approach, Eds. K. Snell a B. Mullock, IRL, Washington D.C., str. 109-126 (1987). Výsledky po úplnej extrakcii sú uvedené v tabuľke 2. Je zrejmé, že vysoký percentuálny obsah takrínu bol metabolický aktivovaný na reaktívny medziprodukt, schopný sa viazať na mikrozomálny proteín. MC-indukovaný preparát potkana vykazoval v porovnaní s kontrolným preparátom potkana takmer trojnásobné zvýšenie väzby. Predbežné spracovanie PB a I malo na uvedenú väzbu malý či žiadny efekt. Väzba rádioaktivity viazanej s takrínom k mikrozomálnemu proteínu nie je preto zvýšená indukciou enzýmov P450 2B, respektíve enzýmov P450 2E1. Inkubácie ¹⁴C-takrínu zahŕňajúce glutatión (GSH) majú za následok dramatické zníženie ireverzibilnej väzby, zatiaľ čo inkubácia s epoxidhydrolázou túto väzbu len mierne znižuje, GSH ani EH neprodukujú detegovatelné množstvo aduktov s uvedeným reaktívnym medziproduktom. Pokusy detegovať hydroxylamínový medziprodukt v poreakčných inkubačných preparátoch s a bez kyseliny askorbovej boli neúspešné. Tieto údaje nepodporujú ani epoxidový ani hydroxylamínový mechanizmus aktivácie takrínu na reakčné produkty schopné ireverzibilnej alebo kovalentnej väzby. Časová štúdia vykonaná v priebehu 1 hodiny ukazuje, že takrín je rýchlo metabolizovaný nielen na 1-hydroxytakrín, ale rovnako na 7-hydroxytakrín. Hladiny 7-hydroxytakrínu priebežne stúpajú a klesajú. Ukazuje sa preto, že 7-hydroxytakrín je metabolický medziprodukt, ktorý je dalej metabolizovaný na predpokladané reaktívne produkty, schopné sa ireverzibilné viazal: na mikrozomálny proteín. Na základe všetkých týchto informácií je potenciálny mechanizmus zodpovedný za uvedenú väzbu na obr. 2. Najpravdepodobnejšími chemickými produktmi schopnými realizovať pozorovanú ireverzibilnú väzbu k mikrozomálnemu proteínu sú reaktívne chinónmetidy vzniklé buď zo 7-hydroxytakrínu alebo zo 1,7-dihydroxytakrínu.

Tabuľka 2

Ireverzibilná proteínová väzba rádioaktivity viazanej s ¹⁴C-takrínom (0,5 μΜ), katalyzovaná pečeňovými mikrozómami človeka a potkana (1 μΜ P450) v prítomnosti NADPH regeneru júceho systému po 60 minútovej inkubácii pri teplote 37'C (N=3).

Ekvivalenty takrínu ireverzibilné viazaného na 1 mg mikrozomálneho proteínu (nmoly)

Neindukovaný prep. potkana

s NADPH bez NADPH	0,041 ± 0,001 0,003	5,97 + 0,68
PB-indukovaný
prep. potkana
s NADPH	0,034 ± 0,006	4,49 ± 0,85
bez NADPH	0,002

I-indukovaný prep. potkana s NADPH bez NADPH	0,042 ± 0,004 0,003	4,62 ± 0,73
MC-indukovaný
prep. potkana
s NADPH	0,139 ± 0,010	14,5 ± 0,37
bez NADPH	0,003
Ľudský preparát B
s NADPH	0,207 + 0,014	26,9 ± 4,09
bez NADPH	0,003
Ľudský preparát C
s NADPH	0,226 ± 0,005	28,8 ± 1,21
bez NADPH	0,003

iludský preparát D s NADPH 0,027 ± 0,002 2,96 ± 0,30 bez NADPH 0,003

Percentuálna väzba = celkový počet molárnych ekvivalentov viazaného takrínu delený celkovým substrátom krát 100

Pb = Fenobarbital

I = Isoniazid

MC = 3-metylcholantrén

NADPH = Nikotínamidadeníndifosfáthydrid

T a b u 1 k a 3

Vplyv glutatiónu (GSH) (5mM) a epoxidhydrázy ludskej pečene (EH) (100 μg) na ireverzibilnú proteínovú väzbu ¹⁴C-takrínu (0,5 μΜ), katalyzovanú ludskými pečeňovým preparátom B a

MC-indukovanými pečeňovými mikrozómami potkana (1 M P450) v prítomnosti NADPH-regenerujúceho systému po 60 minútach inkubácie pri teplote 37’C (N=3).

MC-indukovaný prep. potkana

NADPH s GSH S EH	0,139 ± 0,010 0,058 ± 0,005 0,116 ± 0,007.	58,3 16,6
Ľudský preparát B NADPH	0,207 ± 0,014
s GSH	0,031 ± 0,001	85,0
s EH	0,134 ± 0,026	35,3

Vypustenie NADPH z inkubačnej zmesi má za následok zistenie žiadnej detegovatelnej ireverzibilnej väzby rádioaktivity viazanej s ¹⁴c-takrínom k mikrozomálnemu proteínu.

MC = 3-metylcholantrén

Príklad 4 - Stanovenie vykonané za účelom zistenia, či je takrín substrátom pre polymorfný enzým P450 2D6

Bol vykonaný rad pokusov za účelom zistenia potenciálu takrínu ako substrátu pre polymorfný enzým P450 2D6. U. A. Mayer, J. Gut, T. Krombach, C. Škoda, U. T. Meier a T. Catin: The Molecular Mechanisms of Two Common Polymorphism of Drug Oxidation - Evidence for Functional Changes in Cytochrome P450 Isoenzymes Catalysing Bufuralol and Mephenytoin Oxidation, Xenobiotica, 16. diel, str. 449-464 (1986). Mikrozómy pripravené z neporušeného ludského pečeňového tkaniva v prípade maximálne 60 minútovej inkubácie so samôt ným ¹⁴C-takrínom alebo ¹⁴C-takrínom koinkubovaným s chinidínom, vykazovali výsledky zhrnuté v tabulke 4. Chinidín je inhibítorom P450 2D6 enzýmu. K. Brosen a L. F. Gram: Quanidine Inhibits the 2-Hydroxylation of'Imipramine and Desimpramine but not the Demetylation of Imipramine, Eur. J. Clin. Pharmacol., 37. diel, (1989) str. 155-160.

Tabulka 4 nmoly na 3 ml inkubačného produktu

Chinidín	Takrín - + -	1-Hydroxytakrín +
Čas (min)
0	2,13	2,02	0	0
5	1,24	1,22	0,416	0,383
10	0,831	0,816	0,716	0,606
20	0,302	0,401	1,03	1,067
40	0	0,037	1,34	1,192
60	0	0,033	1,43	1,209

Takrín bol metabolizovaný hlavne na 1-hydroxytakrín, pričom bol pozorovaný rovnako 7-hydroxytakrín pri inkubačných časoch 40 minút. Prítomnosť chinidínu neinhibovala konverziu takrínu na 1-hydroxytakrín. Ani ireverzibilná väzba takrínu na ludské mikrozomálne proteíny nebola touto koinkubáciou ovplyvnená. Preto nie je metabolizmus ani irevezibilná väzba takrínu na mikrozomálny proteín katalyzovaná enzýmami P450 2D6.

Príklad 5 - Za účelom demonštrácie inhibičnej aktivity bol testovaný enoxacín, čo je 1,8-naftyridín

Za účelom overenia hypotézy, že vysoká afinita (Km menší než 5 μΜ) saturovatelnej zložky metabolizmu takrínu v ludských pečeňových mikrozómoch je spôsobená enzýmom P450 1A2 bola uskutočnená časová štúdia súčasnej koinkubácie ¹⁴Ctakrínu (0,5 μΜ) a enoxacínu (50 μΜ), ktorý je selektívnym inhibítorom P450 1A2. T. Hasgawa, M. Nadai, T. Kuzuya, I. Muraoka, R. Apichartpichean, K. Takagi a K. Miyamoto: The Possible Mechanism of Interaction between Xanthiens and Quinolone, J. Pharm. Pharmacol., 42. diel, str. 767-772 (1990). Výsledky tejto štúdie sú zhrnuté v tabulke 5. Vo všetkých časových úsekoch bol rozsah ireverzibilnej väzby inhibovaný až o 73 %. Okrem toho bola výrazne inhibovaná rýchlosť biotransformácie takrínu (päťkrát až šesťkrát). Špecifický inhibítor P450 1A2 preto nielen znižuje mieru ireverzibilnej väzby, ale tiež inhibuje celkový stupeň biotransformácie takrínu. V separačnej štúdii bol rovnako skúšaný účinok rôznych koncentrácií enoxacínu (8, 20 a 50 μΜ) na rozsah ireverzibilnej väzby, výsledky sú zhrnuté v tabuľke 6. Najväčšia inhibícia ireverzibilnej väzby a biotransformácie takrínu bola dosiahnutá pri súčasnej inkubácii s 50 μΜ enoxacínu.

Vzhľadom na to, že bolo zistené, že 1-hydroxytakrín sa viaže ireverzibilné (neextrahovateľne, pravdepodobne kovalentne) na ľudský mikrozomálny proteín, bola skúmaná úloha P450 1A2 v metabolickom aktivačnom stupni spoločnou inkubáciou ¹⁴C-l-hydroxytakrínu s rôznymi koncentráciami enoxacínu (8, 20 a 50 μΜ). Tabuľka 6 zhŕňa výsledky potvrdzujúce inhibičný účinok enoxacínu na väzbu 1-hydroxytakrínu, ktorý podporuje zahrnutie P450 1A2 do jeho aktivačnéj schémy.

Tabuľka 5

Účinok 50 μΜ enoxacínu na ireverzibilnú väzbu rádioaktivity viazanej s takrínom na ľudský mikrozomálny (1 μΜ P450) proteín v prítomnosti NADPH-regenerujúceho systému pri teplote 37°C.

Ekvivalenty takrínu ireverzibilné viazané k 1 mg mikrozomálneho proteínu

Percentuálna

Čas (min) (nmol) inhibícia

Takrín

5	0,022	+	0,005
10	0,048	+	0,006
20	0,096	+	0,006
45	0,148	+	0,024

5	0,009	+	0,002	59,1
10	0,017	+	0,003	64,5
20	0,026	+	0,002	72,9
45	0,052	+	0,006	64,9

N=3

SD

Tabulka 6

Ireverzibilná väzba rádioaktivity viazanej s ¹⁴C-takrínom alebo ¹⁴C-l-hydroxytakrínom na ludský mikrozomálny proteín (1 μΜ cytochrómu P450) v prítomnosti rôznych koncentrácií enoxacínu a NADPH-regenerujúceho systému po predošlej dvadsaťminútovej inkubácii pri teplote 37°C.

Ekvivalenty takrínu alebo 1-hydroxytakrínu ireverzibilné viazané k 1 mg mikrozomálneho proteínu

Takrín Enoxacín (0,3 μΜ) (μΜ)

0,0	0,040	+	0,001	—
8,0	0,036	+	0,008	14,4
20,0	0,028	+	0,001	29,8
50,0	0,023	+	0,002	43,4

1-hydroxytakrín (0,5 μΜ)

	0,0	0,018 + 0,001	—
» *	8,0	0,017 + 0,001	8,2
	20,0	0,014 + 0,001	22,2
	50,0	0,009 + 0,001	51,7

Odstránenie NADPH z inkubačnej zmesi malo za následok skutočnosť, že nedošlo k vzniku ireverzibilnej väzby rádioaktivity viazanej s ^⁴C-takrínom alebo ^⁴C-1hydroxytakrinom na mikrozomálny proteín.

N=3 SD

Príklad 6

V rámci štúdie s MC-indukovanými hepatocytmi potkanov bola skúmaná schopnosť ostatných P450 1A2 inhibítorov, najmä furafylínu a etimidazolu, inhibovať ireverzibilné väzbu ¹⁴C-takrínu a ¹⁴C-l-hydroxytakrínu. Výsledky vyjadrené v % väzby rádioaktivity viazanej k takrínu, ako boli stanovené v inkubačných produktoch samotného takrínu, sú zhrnuté v tabulke 7. Najúčinnejším inhibítorom ireverzibilnej väzby pre takrín i pre 1-hydroxytakrín bol furafylín, zatiaľ čo účinok etimidazolu a enoxacínu bol menší. Tieto údaje podporujú predpoklad, že i ostatné špecifické P 450 1A2 inhibítory okrem enoxacínu môžu ovplyvniť rýchlosť ako metabolizmu takrínu tak i zodpovedajúcu ireverzibilnú väzbu.

Tabuľka 7

Účinok enoxacínu, etimidazolu a glutatiónu na ireverzibilnú väzbu rádioaktivity viazanej s ¹⁴C-takrínom a ¹⁴C-l-hydroxytakrínom k hepatocytom z MC-indukovaných samcov potkanov

Hodnoty percentuálnej kontroly

Takrín (10 μΜ)

+ Enoxacín	(50	μΜ)	78,9
+ Etimidazol	(50	μΜ)	80,1
+ Furafylín	(50	μΜ)	31,6
+ Glutatión	( 5	mM)	62,5
hydroxytakrín (10	μΜ)
+ Enoxacín	(10	μΜ)	79,8
+ Etimidazol	(50	μΜ)	65,6
+ Furafylín	(50	μΜ)	' 31,7
+ Glutatión	( 5	mM)	49,1

Príklad 7

V pečeňových mikrozómoch potkanov boli skúmané (Back a kol., 1983) antimalariálne činidlá chloroquin a primaquin, pričom bolo zistené, že tieto látky sú inhibítormi aktivity etoxyrezorufín-O-deetylázy. D. J. Back, H. S. Purba, C. Steiger, L. M. Orme, A. M. Breckenridge: Inhibition of Drug Metabolism by the Anti-Malarial Drugs Chloroquine and Primaquine in the Rat, Biochem. Pharmacol., 32. diel, str. 257-264 (1983). Etoxyrezorufín-O-deetylácia je selektívne katalyzovaná enzýmami P450 1A2. C. Gleizes, C. Eeckhoutte, T. Pinau, M. Alvinerie a P. Galtier: Inducing Effects of Oxfendazole on Cytochrome P450 1A2 in Rabitt Liver, Bio chem. Pharmacol., 41. diel, str. 1813-1820 (1991). Inkubácia ¹⁴C-takrínu (5 μΜ) a chloroquinu (100 μΜ) v primárnych suspenzných hepatocytoch potkanov mala za následok inhibíciu ako ireverzibilnej väzby takrínu, tak i jeho metabolizmus. Tabuľka 8 uvádza závislosť inhibície väzby od času.

Tabuľka 8

Účinok chloroquinu (100 μΜ) na ireverzibilnú väzbu rádioaktivity viazanej s takrínom na hepatocyty potkanov.

počet nmolov ekvivalentov takrínu viazaných na mg hepatického proteínu

Čas (min)

Takrín

Takrín+Chloroquin

5	0,020	0,005
15	0,037	0,012
30	0,061	0,016
60	0,128	0,034
90	0,183	0,039
120	0,294	0,041
180	0,377	0,046

N=2

Kompozície podľa vynálezu môžu byť pripravené a podávané v rôznych orálnych a parenteráIných dávkových formách. Kompozície podľa vynálezu môžu preto byt podávané injekčné, to znamená intravenózne, intramuskulárne, intrakutánne, subkutánne, intraduodenálne, intraperitoneálne. Kompozície podľa vynálezu môžu byť tiež podávané inhalačné, napríklad intranazálne. Naviac môžu byť kompozície podľa vynálezu podávané transdermálne.

Pre prípravu farmaceutických kompozícií z kompozícií podľa vynálezu môžu byť použité farmaceutický prijateľné nosiče, ktoré sú buď pevné alebo kvapalné. Pevné prípravky zahŕňajú prášky, tablety, dražé, kapsuly, sáčky, čipky a dispergovateľné granuly. Pevným nosičom môže byť jedna alebo viaceré látky, ktoré môžu pôsobiť ako riedidlá, dochuťovadlá, spojivá, konzervačné prostriedky, činidlá dezintegrujúce tablety alebo ako zapúzdrovacie látky.

V práškoch je nosičom jemne rozomletá pevná látka, ktorá je vo zmesi s jemne rozomletou účinnou látkou.

V tabletách je účinná látka zmiešaná s nosičom, ktorý vykazuje nezbytné väzbové vlastnosti a je vylisovaná do žiadaného tvaru a velkosti.

Prášky a tablety obsahujú výhodne od 5 alebo 10 do % účinnej látky. Vhodnými nosičmi sú uhličitan horečnatý, stearan horečnatý, talk, cukor, laktóza, pektín, dextrín, škrob, želatína, tragant, metylcelulóza, nátriumkarboxycelulóza, nízko topiaci sa vosk, kakaové maslo apod. Výraz prípravok tu zahŕňa formu účinnej zlúčeniny so zapúzdrovacím činidlom ako nosičom poskytujúcim kapsulu, v ktorej je účinná látka, prípadne s ostatnými nosičmi, obklopená nosičom, ktorý je s ňou takto združený. Tento výraz tiež zahŕňa sáčky a pastilky. Tablety, prášky, kapsuly, dražé, sáčky a pastilky môžu byť použité ako pevné dávkové formy vhodné na perorálne podanie.

Pre prípravu čipkov sa najprv roztopí nízkotopiaci sa vosk, ako je napríklad zmes glyceridov mastných kyselín alebo kakaové maslo a v takto roztopenom vosku je potom miešaním homogénne dispergovaná účinná látka. Roztopená homogénna zmes je následne naliata do vhodne dimenzovanej formy, v ktorej sa nechá schladnúť, až stuhne.

Kvapalné prípravky zahŕňajú roztoky, suspenzie a emulzie, napríklad vodné alebo vodne-propylénglykolové roztoky. V prípade parenterálnych injekcií môžu byť kvapalné prípravky tvorené vo forme roztoku vo vodne-polyetylénglykolovom roztoku.

Vodné roztoky vhodné pre perorálne použitie môžu byť pripravené rozpustením účinnej látky vo vode a pridaním vhodných farbív, dochuťovadiel, stabilizačných činidiel a zahusťovadiel.

Vodné suspenzie vhodné pre perorálne použitie môžu * byť vyrobené disperziou jemne rozomletej účinnej látky vo vode obsahujúcej viskózny materiál ako je napríklad prírodná syntetická guma, živica, metylcelulóza, nátriumkarboxymetylcelulóza a rad ďalších dobre známych suspenzačných činidiel.

Rovnako sú zahrnuté pevné prípravky, ktoré môžu byť bezprostredne pred použitím premenené na kvapalné prípravky pre perorálne podanie. Tieto kvapalné formy zahŕňajú roztoky, suspenzie a emulzie. Tieto prípravky môžu obsahovať popri účinnej látke tiež farbivá, dochuťovadlá, stabilizačné činidlá, tlmivé roztoky, umelé alebo prírodné sladidlá, dis« pergačné činidlá zahusťovadlá, solubilizačné činidlá a podobne .

»

Farmaceutický prípravok je výhodne formovaný do jednotkovej dávkovacej formy. V takej forme je prípravok rozdelený do jednotkových dávok obsahujúcich príslušné množstvá účinnej látky. Jednotková dávkovacia forma môže byť uložená v obale, ktorý takto obsahuje vymedzené množstvo prípravku, pričom týmto obalovým prípravkom môžu byť tablety v tobolkách, kapsuly a prášky v liekovkách alebo ampulách. Jednotkovou dávkovacou formou môže byť rovnako kapsula, tableta, sáčik alebo pastilka samotná, alebo môže byť príslušný počet niektorej z týchto foriem obsiahnutý v zodpovedajúcom obale.

Množstvo účinnej látky v prostriedku s jednotkovou dávkou môže byť rozdielne a môže byť nastavené v závislosti od charakteru podávania a potencii konkrétne použitej účinnej látky. Táto kompozícia môže v prípade potreby tiež obsahovať iné kompatibilné terapeutické činidlá.

V rámci terapeutického použitia môžu byť zlúčeniny podľa vynálezu podávané vo vopred predpísaných dávkach. Dávky sa môžu líšiť podľa konkrétne použitej zlúčeniny, potrieb pacienta a závažnosti liečeného stavu. Stanovenie príslušnej dávky pre danú konkrétnu situáciu je v možnostiach odborníka. Všeobecne sa liečba zahajuje menšími dávkami, ktoré sú nižšie ako optimálna dávka danej zlúčeniny. Potom sa dávka zvoľna zvyšuje až do dosiahnutia optimálneho účinku účinnej látky za daných podmienok. Celková denná dávka môže byť prípadne rozdelená na niekoľko čiastkových denných dávok.

Napriek tomu, že tu opísané formy vynálezu predstavujú výhodné vykonávania, sú možné i mnohé ďalšie spôsoby vykonávania. Nebolo účelom tu uvádzať všetky možné ekviva lentné formy a modifikácie vynálezu. Je samozrejmé, že tu opísané formy majú len ilustratívny a neobmedzujúci charakter a tu opísané formy je možné obmieňať, pričom i takto obmenené formy spadajú do rozsahu vynálezu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob inhibície enzymatického metabolizmu N-substituovaných akridínov zvolených z množiny obsahujúcej zlúčeniny vzorca 1, 2 a 3, vyznačujúci sa tým, že spoločne s akridínom sa podá účinné oxidázu inhibujúce množstvo inhibitoru P450 1A2.
2. Spôsob inhibície enzymatického metabolizmu N-substituovaných akridínov zvolených z množiny obsahujúcej zlúčeniny vzorca 1, 2 a 3, vyznačujúci sa tým, že spoločne s akridínom sa podá účinné množstvo inhibitoru oxidázy P450, ktorej enzymatická aktivita je indukovaná beta-naftaflavónom, 3-metylcholantrénom, arochlórom, 2,3,7,8-tetrachlórdibenzo-p-dioxínom a izosafrolom.
3. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je naftyridín vzorca 4.
4. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je xantín vzorca 5.
5. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je fenoxyaminoalkán vzorca 6.
6. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je karbamoylimidazol vzorca 7.
7. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je heterocyklický guanidín vzorca 8.
8. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je chinolín vzorca 9.
9. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je trifluórmetyloxíméter vzorca 10.
10. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že akridín má vzorec 1.
11. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že akridín má vzorec 2.
12. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že akridín má vzorec 3.
13. Spôsob podlá nároku 2, vyznačujúci sa tým, že akridín má vzorec 1.
14. Spôsob podía nároku 2, vyznačujúci sa tým, že akridín má vzorec 2.
15. Spôsob podlá nároku 2, vyznačujúci sa tým, že akridín má vzorec 3.
16. Spôsob pódia nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítor má vzorec 4, pričom X znamená atóm fluóru.
17. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítor má vzorec 5, pričom R² znamená furylovú skupinu.
18. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítor má vzorec 5, pričom R² znamená tetrahydrofurylovú skupinu.
19. Spôsob pódia nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítor má vzorec 6, pričom R a R^ znamenajú atóm vodíka.
20. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítor má vzorec 6, pričom R³, R⁴ a R⁵znamenajú atóm vodíka.
21. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítor má vzorec 7, pričom R a R¹znamenajú nižšiu alkylovú skupinu.
22. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je látka vzorca 8, pričom heterocyklické jadro obsahuje najmenej jeden dusíkatý heterocyklický kruh, ktorý má 5 alebo 6 členov v kruhu.
23. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je látka vzorca 8, pričom heterocyklickým jadrom je imidazolový kruh.
24. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je látka vzorca 9, pričom

Y je v kruhu B a X znamená atóm chlóru.
25. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je látka vzorca 9, pričom

Y je v kruhu A a alkoxyskupina je tiež substituovaná v kruhu A.
26. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibítorom je zlúčenina vzorca 10, pričom R znamená kyánovú skupinu.
27. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibitorom je zlúčenina vzorca 10, pričom R znamená kyanometylovú skupinu.
28. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibitorom je zlúčenina vzorca 10, pričom R znamená metoxymetylovú skupinu.
29. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m, že inhibitorom je zlúčenina vzorca 10, pričom R znamená etoxymetylovú skupinu.
30. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je furafylín.
31. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je mexiletin.
32. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je enoxacín.
33. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je etimidazol.
34. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačuj úci sa tým, že inhibitorom je chloroquin.
35. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je primaquin.
36. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je cimetidín.
37. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je glutatión.
38. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že inhibitorom je fluvoxamín.
39. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že N-substituovaným akridínom je takrín.
40. Kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje N-substituovaný akridín, zvolený z množiny zahŕňajúcej zlúčeniny vzorca 1, 2 a 3 a účinné oxidázu inhibujúce množstvo inhibítoru P450 1A2.
41. Kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje N-substituovaný akridín, zvolený z množiny zahŕňajúcej zlúčeniny vzorca 1, 2 a 3 a účinné množstvo inhibítoru oxidázy P450 1A2, ktorej enzymatická aktivita je indukovaná beta-naftaflavónom, 3-metylcholantrénom, arochlórom, 2,3,7,8-tetrachlórdibenzo-p-dioxínom a izosafrolom.
42. Kompozícia podlá nároku 40 alebo 41, vyznačuj úca sa tým, že inhibítorom oxidázy je naftyridín vzorca 4.
43. Kompozícia podlá nároku 40 alebo 41, vyznačujúca • s a t ý m, že inhibítorom oxidázy je xantín vzorca 5.
44. Kompozícia podlá nároku 40 alebo 41, vyznačuj úca sa tým, že inhibítorom oxidázy je fenoxyaminoalkán vzorca 6.
45. Kompozícia podlá nároku 40 alebo 41, vyznačujúca sa tým, že inhibítorom oxidázy je karbamoylimidazol vzorca 7.
46. Kompozícia podlá nároku 40 alebo 41, vyznačuj úca sa tým, že inhibítorom oxidázy je heterocyklický guanidín vzorca 8.

¹
47. Kompozícia podlá nároku 40 alebo 41, vyznačuj úca sa tým, že inhibítorom oxidázy je chinolín vzorca 9.
48. Kompozícia podlá nároku 40 alebo 41, vyznačuj úca sa t ý m, že inhibítorom oxidázy je trifluórmetyloxíméter vzorca 10.