SK2282000A3 - Device and method for reducing the bowing of a component which is subject to a load - Google Patents

Description

Spôsob a zariadenie na zmenšovanie prehybu zaťaženého stavebného dielca

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na zmenšovanie prehybu stavebného dielca vystaveného pôsobeniu zaťažovacích síl, najmä pozdĺžneho rebra kondenzačnej veže jadrovej elektrárne, pričom prehyb vzniká v smere kolmom na pozdĺžnu os a zariadenie obsahuje dištančník.

Vynález sa týka ďalej spôsobu zmenšovania prehybu stavebného dielca vystaveného pôsobeniu zaťažovacích síl, najmä pozdĺžneho rebra kondenzačnej veže jadrovej elektrárne, pričom prehyb vzniká v smere kolmom na pozdĺžnu os stavbného dielca, ktorý je podoprený tak, že odstup stavebného dielca od opornej konštrukcie sa udržiava na konštantnej hodnote.

Vynález sa tiež týka dištančníka na zmenšovanie prehybu stavebného dielca vystaveného pôsobeniu zaťažovacích síl, najmä pozdĺžneho rebra kondenzačnej veže jadrovej elektrárne, pričom prehyb vzniká v smere kolmom na pozdĺžnu os stavebného dielca.

Doterajší stav techniky

Z DE-PS 803 243 je známy spôsob zdvíhania mostného a stropného nosníka v strednej časti jeho rozpätia. Týmto spôsobom sa ešte v priebehu montáže mostu alebo stropu, to znamená pred začiatkom pôsobenia zaťažovacích síl smerujúcich dole, mostná alebo stropná nosná konštrukcia prehne hore. Prehnutie sa vytvorí tak, že na hornú stranu mosta alebo stropu sa vyvodí ťahové napätie smerujúce na ďalšiu konštrukciu, zatiaľ čo spodná strana mosta alebo stropu sa prostredníctvom dištančníka (tlačného dielca) spojí s ďalšou konštrukciou. Touto ďalšou konštrukciou je napríklad ďalšie pole mosta alebo stropu, poprípade iná konštrukcia.

V DE-OS 1 959 668 je opísaný spôsob montáže nosníka a zariadenia na upínanie nosníka. Pri tomto montážnom postupe sa nosník ešte pred zaťažením prehne tak, aby sa jeho ťahané vlákna predĺžili ťahom len do medze pružnosti. Toto predom nastavené prehnutie sa vytvára pomocou ťahadiel, ktoré sú zachytené na spodnej strane nosníka a vyvolávajú prehnutie, ktoré je smerované hore na rozdiel od prehnutia vyvolaného pôsobením zaťažovacích síl. Nosník je potom na svojej hornej strane podoprený dorazovým orgánom na okolitej konštrukcii, obklopujúcej konce nosníka. V dôsledku tohto predom vyvolaného prehnutia je zmena priehybu, vyvolaná pôsobením zaťažovacích síl, menšia ako by tomu bolo pri nosníku bez tohto predpätia. Nevýhoda montážneho postupu podľa DE-OS 1 959 868 spočíva v tom, že oblasť pružnosti materiálu nosníka musí byť dostatočne veľká, aby bolo možné vytvoriť potrebné predohnutie. Ďalšia nevýhoda spočíva v tom, že pri niektorých stavbách nie je predbežné opačné ohýbanie, napríklad z bezpečnostných dôvodov prípustné. Okrem toho musí byť nosník a okolité konštrukcie upravené na zachytávanie veľkých síl, ktoré vznikajú pri takomto predpínaní, takže tento montážny postup je možné pri už osadených nosníkoch dodatočne uskutočniť len vo veľmi obmedzenej miere.

V jadrovej elektrárni východoeurópskeho typu sa používa na vyrovnávanie tlakov, potrebných v prípade poruchy, kondenzačná veža, nazývaná tiež barbotážna veža. V tejto veži je vytvorená zásoba vody v niekoľkoposchodových nádržiach, vytvorených vo forme plechových skrini. Tieto plechové skrine sú okrem iného tvorené podlahovým plechom a stropným plechom, ktoré sú nesené zostavou pozdĺžnych nosných rebier. Tieto pozdĺžne rebrá sú upevnené na svojich obidvoch koncoch na nosníkoch v tvare dvojitého T, prebiehajúcich kolmo na pozdĺžne osi rebier a tvoriacich základný rošt kondenzačnej veže.

Plechové komory sú dimenzované na určitý tlak panujúci v ich vnútornom priestore. Na zvýšenie bezpečnosti takejto jadrovej elektrárne je potrebné dimenzovať kondenzačnú komoru na vyšší tlak. Pri zvýšenom vnútornom tlaku sa však môžu plášťové plechy spoločne s príslušnými nosnými pozdĺžnymi rebrami prehýbať v príliš veľkej a neprípustnej miere. Prehnutie má svoju maximálnu veľkosť približne uprostred rozpätia pozdĺžnych rebier.

Úlohou vynálezu je vyriešiť zariadenie na zmenšovanie prehybov stavebných dielcov, na ktoré pôsobia zaťažovacie sily a ktoré sú tvorené pozdĺžnymi rebrami nesúcimi plášťové plechy komôr, aby sa tak zvýšila stabilita stavebných dielcov. Na rovnaký účel je tiež potrebné navrhnúť spôsob zmenšovania prehybu stavebných dielcov. Pritom by sa mal obísť ako spôsob zmenšovania prehybu, taktiež zariadenie na uskutočňovanie tohto spôsobu bez predbežného ohýbania.

Podstata vynálezu

Táto úloha je vyriešená zariadením uvedeného druhu podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že zariadenie je opatrené dištančnikom, opreným v dosadacom mieste o čelnú plochu pozdĺžnych rebier, pričom pri zaťažení je odstup dosadacieho miesta od opornej konštrukcie udržiavaný dištančnikom na konštantnej veľkosti, pričom dosadacie miesto sa nachádza na čelnej ploche na strane od neutrálnych vlákien, pri ktorých dochádza pri pozdĺžnych rebrách pri prehybu na predlžovanie ich dĺžky.

Pri telesách rotačné súmerných okolo pozdĺžnej osi by malo byť dosadacie miesto umiestnené najmä mimostredne (exentricky) na ich čelných plochách.

Zvýšenie stability stavebného dielca sa teda nedosahuje zlepšením vlastnosti použitého materiálu, napríklad pevnosťou na ťah za ohybu, ale predovšetkým tým, žena najmenej jednej čelnej ploche stavebného dielca sú pomocou dištančníka vytorené a zachovávané potrebné podmienky na obmedzovanie prehybu. Účinky opísaného zariadenia sa začínajú prejavovať až v osadenom stave stavebných dielcov, to znamená až po vytvorení opornej konštrukcie.

V neutrálnych vláknach stavebného dielca sa pri jeho prehybe nevyskytujú ani ťahové sily vyvolávajúce predĺženie, ani tlačné napätia vyvolávajúce stlačenie.

Umiestnenie dosadacích miest mimo neutrálne vlákna ohýbaného nosníka znamená, že sa dištančnikom a najmä jeho pozdĺžnou opornou silou pôsobi na stavebný dielec z toho vyplývajúcim prídavným opačným ohybovým momentom, majúcim opačný zmysel ako moment vyvodzovaný zaťažovacími silami, ktoré sú príčinou vzniku prehybu. Vnesením prídavného ohybového momentu sa celkový prehyb stavebného dielca zmenšuje.

Zvyčajne dochádza na prehýbaných stavebných dielcoch na jednej strane od neutrálneho vlákna na stláčanie materiálu a na druhej strane na predlžovanie materiálu. Stlačovanie vyvoláva tlakové napätie a predlžovanie vedie na vznik ťahových napätí v stavebnom dielci. Proti predížaniu sa pôsobí jednoducho tým, že sa pomocou dištančníka vyvodzuje na čelné plochy stavebného dielca tlak. Dištančník zaťažený tlakom sa tak výhodným spôsobom môže zachytiť upnutím alebo nasadením medzi stavebný dielec a opornú konštrukciu, bez toho, že by pritom bol nutný spoj, napríklad zvarový spoj odolávajúci pôsobiacemu tlaku, medzi distančníkom a stavebným dielcom a tiež dištančníkom a opornou konštrukciou. Pri zariadeniach podľa vynálezu je možné dištančník montovať jednoducho a rýchle.

Takéto spojenie by bolo nutné v prípade, ak by dištančník bol zaťažený rovnakou veľkou silou, ale pôsobiacou v opačnom smere, to znamená ťahom, čo by bolo nutné v prípade, keby sa dosadacie miesto nachádzalo na strane od neutrálneho vlákna, na ktoré dochádza pri prehybe stavebného dielca na pozdĺžne stlačovanie materiálu.

Sila, ktorou je stavebný dielec zaťažený, môže byť priečna zaťažovacia sila, pôsobiaca kolmo na pozdĺžnu os stavebného dielca, taktiež pozdĺžna zaťažovacia sila, spôsobujúca prehýbanie stavebného dielca vzperným tlakom.

Opísaným zariadením podľa vynálezu je možné výhodne zlepšiť stabilitu stavebného dielca, bez toho, že by bolo nutné upevňovať na pozdĺžnu stranu alebo na pozdĺžne strany stavebného dielca prídavné stabilizačné prvky. Zvlášť dôležitá výhoda riešenia podľa vynálezu spočíva v tom, že zlepšenie stability sa dosiahne pôsobením na čelné plochy stavebného dielca. Pozdĺžne strany mnohých dielcov nie sú totiž voľne prístupné a musia sa preto špeciálnymi opatreniami udržiavať voľné alebo sú opatrené na prístupných miestach pridržiavacími prvkami, nesúcimi stavebný dielec, ktorého prehyb sa má zmenšiť.

Oporná konštrukcia môže byť tvorená výhodne susedným stavebným dielcom toho istého uskutočnenia.

V kondenzačnej veži uvedeného druhu sú pozdĺžne rebrá, patriace dvoma susedným plechovým komorám, umiestnené pozdĺž spoločnej myslenej osi. Na mieste, na ktorom sú pripevnené na spoločný pozdĺžny nosník v tvare dvojitého T vzniká medzi oboma susednými pozdĺžnymi rebrami medzera. V takomto prípade je dištančník umiestnený napríklad v tejto medzere a dosadá na čelné plochy obidvoch pozdĺžnych rebier.

V ďalšom výhodnom uskutočnení vynálezu je aspoň pri pôsobení zaťažovacích síl dištančníkom vyvodzovaná pozdĺžna oporná sila približne rovnobežná s pozdĺžnou osou pozdĺžneho stavebného dielca a pôsobí na dosadacie miesto. Pozdĺžna oporná sila predstavuje nútene vznikajúcu silu, ktorou sa stavebný dielec udržiava na dosadacom mieste v konštantnom odstupe od opornej konštrukcie. Pomocoiu takto nútene vyvodzenej sily sa medzné podmienky na prehyb stavebného dielca menia tak, že maximálny prehyb je pri pôsobení rovnakých zaťažovacích síl menší.

Dištančník kondenzačnej veže podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia vynálezu obsahuje dva koncové diely, spojené spolu závitovou tyčou, pevne zaistiteľnou v nastaviteľnom konštantnom minimálnom odstupe od seba. Minimálny odstup je daný napríklad odstupom medzi Čelami stavebných dielcov, ktorý sa vyskytuje v nezaťaženom stave. Takto vytvorené zariadenie na obmedzovanie prehybu poskytuje tú výhodu, že môže byť ľahko a rýchle prestavené na iný minimálny odstup medzi protiľahlými dielcami alebo odstupmi medzi stavebným dielcom a opornou konštrukciou.

Dištančník je výhodne zasunuteľný alebo upínací do pozdĺžneho rebra a/alebo do opornej konštrukcie, poprípade môže byť v týchto spojovacích prvkoch upnutý. Tieto konštrukčné modifikácie sú zvlášť výhodné pri stavebných dielcoch s dištančníkmi zaťaženými tlakovými silami. Vsadením alebo zachytením napríklad v pripravených vybraniach v stavebnom dielci a/alebo opornej konštrukcii sa odstráni potreba vytvárania nákladných zváracích spojov a dištančník sa môže veľmi jednoducho opäť uvoľniť a odobrať.

Stanovená úloha zmenšovania prehybu zaťaženého stavebného dielca je vyriešená tiež spôsobom uvedeného druhu podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že sa udržiava konštantný odstup miesta na čelnej ploche stavebného dielca od opornej konštrukcie a miesto na čelnej ploche sa umiestni na stranu od neutrálneho vlákna stavebného dielca, na ktoré dochádza pri stavebnom dielci pri jeho prehýbaní na pozdĺžne predlžovanie.

Na podoprenie sa použije dištančník, pričom rozoprenie sa dosiahne otáčaním skrutkovej matice na závitovej tyči dištančníka.

Na riešenie danej úlohy je možné využiť tiež zariadenie obsahujúce dištančník podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že dištančník obsahuje dva koncové diely, spojené spolu závitovou tyčou a zaistiteľné v nastaviteľnom konštantnom minimálnom odstupe.

Vo výhodnom uskutočnení vynálezu je dištančník zasunuteľný alebo upínací do stavebného dielca a/alebo opornej konštrukcie.

Dištančník je jednoduchým a účinným technickým prostriedkom na uskutočnenie spôsobu podľa vynálezu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie objasnený pomocou príkladov uskutočnenia zobrazených na výkresoch, kde znázorňujú :

obr. 1 schematický bočný pohľad na stavebný dielec bez zariadenia podľa vynálezu, vystavený pôsobeniu zaťažovacích síl, obr. 2 schematický bočný pohľad na stavebný dielec so zariadením podľa vynálezu, vystavený pôsobeniu zaťažovacích síl a opatrený dištančníkom, a obr. 3 výrez z príkladu na obr. 2, na ktorom je podrobnejšie zobrazený dištančník podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 znázorňuje v bočnom pohľade podlhovastný stavebný dielec 1, ktorý je na obidvoch svojich koncoch upevnený vždy zobrazeným zvarovým švom 2 na nosníku 3, na ktorom je uložený. Stavebným dielcom 1 je v tomto príkladnom uskutočnení pozdĺžne rebro v kondenzačnej chladiacej veži jadrových elektrární s konštrukciou používanou vo východnej Európe. Pozdĺžne rebrá slúžia na podoprenie neznázornených dosadajúcich plechov, vytvárajúcich jednotlivé komory s vodou. Vnútorný priestor 5 plechových komôr, naplnených vodou a pôsobiacich zaťažovacími silami, je zobrazený len schematicky svojou spodnou časťou bez bočných sten a bez plechov. Nosníky 3 tvoria spoločne s ďalšími neznázornenými nosníkmi základný rošt kondenzačnej chladiacej veže.

Na stavebný dielec 1 pôsobia kolmo na jeho pozdĺžnu os 7 zaťažovacie sily 9. Zaťažovacie sily 9 , smerujúce zhora dole, sú vyvolané tlakom vody, pôsobiacim na všetky strany vo vnútri plechových komôr 5, nie sú tak osamelými silami, pôsobiacimi v jednotlivých bodoch na stavebný dielec 1, ale roznášajú sa na celú jeho dĺžku. Pôsobením takto rozložených zaťažovacich síl sa stavebný dielec 1 prehýba kolmo na svoju pozdĺžnu os 7. Prehnutie 13 stavebného dielca 1. je zobrazené schematicky a v prehnanom meradle v spodnej časti obr. 1., pričom stavebný dielec 1. je zobrazený dvoma čiarami, z ktorých horná čiara zobrazuje stav stavebného dielca 1 v nezaťaženom stave a spodná čiara znázorňuje prehnutý stavebný dielec 1 s prehybom w. Prehyb w dosahuje svojej maximálnej hodnoty prehybu wo približne uprostred dĺžky stavebného dielca L

Na obr. 1 je tiež naznačený priebeh neutrálneho vlákna 11 stavebného dielca 1. Za neutrálne vlákno 11 sa obecne označuje čiara alebo plocha stavebného dielca 1, v ktorej sa pri prehybe nevyskytujú žiadne ťahové sily, ani tlakové sily smerujúce v pozdĺžnom smere. Neutrálne vlákno 11 sa môže v priereze nesúmerného stavebného dielca 1 nachádzať v pozdĺžnom smere mimo stred, ako je to zrejmé z obr. 1.

Obr. 2 zobrazuje stavebný dielec 1 a nosník 3 podobného uskutočnenia ako na obr. 1, ale s tým rozdielom, že s oboma čelnými plochami 23 stavebného dielca 1 je v zábere vždy jeden dištančník 21. Každý dištančník 21 je oprený na strane, odvrátenej od stavebného dielca 1, na opornej konštrukcii 24. Pôsobením dištančníka 21 na čelné plochy 23 stavebného dielca 1 sa prehyb w pri rovnakých veľkých zaťažovacích silách 9 oproti príkladu z obr. 1 zmenšuje. Ako je v spodnej časti obr. 2 opäť schematicky a v zvýraznenom meradle zobrazené, dosahuje prehyb w približne uprostred rozpätie stavebného dielca 1 svoju maximálnu hodnotu wA prehybu. Najmä táto maximálna hodnota wA prehybu je oproti predchádzajúcemu príkladu, pri ktorom nepôsobí žiaden dištančník 21, zmenšená (wA Wo).

Na obr. 3 je podrobnejšie zobrazený detail vyznačený na obr. 2 krúžkom, pričom pri tomto žiadne zaťažovacie sily 9.

detaile nepôsobia na stavebný dielec 1

Pri pôsobení zaťažovacích síl 9, ktoré sú zobrazené na obr.

2, by sa zmenili polohy čelných plôch 23 stavebného dielca 1..

Na túto deformáciu dochádza tiež v dôsledku obmedzenej tuhosti a odolnosti nosníka 3 proti krúteniu. Pokiaľ by stavebný dielec 1 nebol opatrený žiadnym dištančníkom 21_, začala by sa pôsobením zaťažovacích síl 9 čelná plocha 23 pod neutrálnou osou 11, to znamená na strane odvrátenej od pôsobiacich zaťažovacích síl 9, v dôsledku vznikajúceho prehnutia a/alebo pozdĺžneho predĺženia ťahanej oblasti, približovať smerom na opornú konštrukciu 24. Nad neutrálnou osou 11 by sa naopak čelná plocha 23 v dôsledku vznikajúceho prehnutia a/alebo pozdĺžneho predĺženia o niečo vzdialila od opornej konštrukcii 24.

V príklade zobrazenom na obr. 3 je oporná konštrukcia 24 tvorená susedným konštrukčným dielcom rovnakého typu ako je stavebný dielec 1, na ktorý tak isto pôsobí pri zaťažení tlak vznikajúci vo vnútornom priestore 5 plechovej komory, poprípade neznázornenými inými zaťažovacími silami, pričom všetky zaťažovacie sily pôsobia zhora. Oporná konštrukcia je v tomto príklade tiež spojená zvarovým švom 2 s nosníkom 3. Čelná plocha 25 opornej konštrukcie 24, obrátená smerom na stavebný dielec 1, by preto mala snahu meniť svoju polohu pri pôsobení zaťažovacích síl podobne ako čelná plocha 23 stavebného dielca 1. Z toho vyplývajúce približovanie čelných plôch 23, 25 stavebného dielca 1, poprípade opornej konštrukcie 24 bráni pri riešení podľa vynálezu dištančník 21. Dištančník 21 dosadá na čelnú plochu 23 stavebného dielca 1 v dosadacom mieste 26, ktoré sa nachádza pod neutrálnou osou ÍL Obdobne dosadá dištančník 21 na čelnú plochu 25 opornej konštrukcie 24 na druhom dosadacom mieste 27, nachádzajúcom sa pod neutrálnym vláknom 11. Dištančník 21 vyvodzuje ohybový moment na stavebný dielec 1 a na opornú konštrukciu 24, ktorý pôsobí proti prehýbaniu stavebného dielca 1.

Dištančník 21 pozostáva z dvoch v podstate rovinných koncových dielov 28A, 28B alebo koncových dosák, ktoré sú udržiavané pomocou závitovej tyči 29 v priestorovom odstupe od seba. Prvý koncový diel 28A je spojený zvarovým švom 30 so závitovou tyčou 29. Druhý koncový diel 28B je vsunutý do otvoru vytvoreného v oblasti dosadacieho miesta 26 na závitovú tyč

29.

Pomocou matice 31 naskrutkovanej na závitovú tyč 29 je možné nastaviť ručne napred určený minimálny odstup medzi koncovými dielmi 28A. 28B. Otvorom v druhom koncovom dieli 28B je závitová tyč 29 prestrčená a jej presahujúci úsek je zapustený do dutiny stavebného dielca 1 Skrutková matica 31 tlačí cez podložku 32 na druhý koncový diel 28B.

Dištančník 21 je upnutý pomocou dvojice strediacich dielov 40 vždy v jednom vybraní v stavebnom dielci 1., poprípade v opornej konštrukcii 24. Dištančník 21 sa osadzuje do svojej konečnej polohy bez nutnosti použitia zvarových švov medzi prvým koncovým dielom 28A a opornou konštrukcou 24, poprípade medzi druhým koncovým dielom 28B a stavebným dielcom 1.

ZZ8-

Claims (9)

1. PATENTOV É NÁROKY

   1. Kondenzačná veža jadrovej elektrárne s opornou konštrukciou (24) a pozdĺžnymi rebrami (1), vystavenými pôsobeniu zaťažovacích síl (9), spôsobujúcimi prehyb (w) pozdĺžnych rebier (1) v smere kolmom na ich pozdĺžnu os (7), vyznačujúca sa tým, že je opatrená dištančníkom (21), oprenom v dosadacom mieste (26) o čelnú plochu (23) pozdĺžnych rebier (1), pričom pri zaťažení je odstup dosadacieho miesta (26) od opornej konštrukcie (24) dištančníkom (21) udržiteľný na konštantnej veľkosti a dosadacie miesto (26) sa nachádza na čelnej ploche (23) bokom od neutrálneho vlákna (11), na ktorých dochádza pri pozdĺžnych rebrách (1) pri prehybe (w) na predĺženie dĺžky.
2. 2. Kondenzačná veža podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že oporná konštrukcia (24) je tvorená susedným pozdĺžnym rebrom (1).
3. 3. Kondenzačná veža podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že dištančníkom (21) je aspoň pri pôsobenízaťažovacích síl (9) vyvoditeľná pozdĺžna oporná sila približne rovnobežne s pozdĺžnou osou (7) pozdĺžneho rebra (1) a pôsobiaca na dosadacie miesto (26).
4. 4. Kondenzačná veža podľa nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že dištančník (21) obsahuje dva koncové diely (28A, 28B), spojené spolu závitovou tyčou (29) a pevne zaistiteľnou v nastavitelnom konštantnom minimálnom odstupe od seba.
5. 5. Kondenzačná veža podľa nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že dištančník (21) je zasunutelný alebo upínací do pozdĺžneho rebra (1) a/alebo do opornej konštrukcie (24).
6. 6. Spôsob zmenšovania prehybu (w) stavebného dielca (1), vystaveného pôsobeniu zaťažovacích síl (9), najmä pozdĺžneho rebra v kondenzačnej veži jadrovej elektrárne, pričom prehyb (w) vzniká z neohnutého stavu priečne na pozdĺžnu os (7) stavebného dielca (1) a prebieha v smere pôsobenia zaťažovacích síl (9) a stavebný dielec (1) je podoprený tak, že sa udržiava odstup stavebného dielca (1) od opornej konštrukcie (24) na konštantnej hodnote, vyznačujúci sa tým, že sa udržiava konštantný odstup miesta (26) na čelnej ploche (23) stavebného dielca (1) od opornej konštrukcie (24) a miesto (26) na čelnej ploche (23) je umiestnené na strane od neutrálneho vlákna (11) stavebného dielca (1), na ktoré dochádza pri stavebnom dielci (1) pri jeho prehýbaní na pozdĺžne pretiahnutie.
7. 7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m, že na podoprenie sa použije dištančník (21), pričom rozoprenie sa dosiahne otáčaním skrutkovej matice (31) na závitovej tyči (29) dištančníka (21).
8. 8. Dištančník (21) na zmenšovanie prehybu (w) stavebného dielca (1), vystaveného pôsobeniu zaťažovacích síl (9), najmä pozdĺžneho reba v kondenzačnej veži jadrovej elektrárne, pričom na prehnutie (13) dochádza kolmo na pozdĺžnu os (7) stavebného dielca (1), obsahujúci dva koncové diely (28A, 28B a jednu závitovú tyč (29), vyznačujúci sa tým, že jeden z koncových dielov (28A) je zvarený so závitovou tyčou (29) a druhý koncový diel (28B) je nasunutý na závitovú tyč (29) tak, že koncové diely (28A, 28B) sú pevne zaistitelné závitovou maticou (31), naskrutkovanou na závitovú tyč (29), v nastavitelnom konštantnom minimálnom odstupe.
9. 9. Dištančník (21) podľa nároku 8, vyznačujúci satým, že je zasunutelný alebo upínací do stavebného dielca (1) a/alebo opornej konštrukcie (24).