SK15932000A3 - Intraokulárna šošovka majúca konštrukciu na kontrolu svojho axiálneho posunu po implantácii - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka oblasti intraokulárnych šošoviek (IOŠ) a špecifickejšie nových šošoviek so zlepšenou konštrukciou haptík na kontrolovaný alebo predvídateľný posun optického telesa v kapsulárnom vaku po implantácii.

Doterajší stav techniky

Tradičná IOŠ pozostáva z optického telesa a haptík pripojených na optické teleso, alebo z haptík tvorených celistvo z toho istého kusa materiálu ako optické teleso. Už dávnejšie sa zistilo, že polymetylmetakrylát (PMMA) je vynikajúci materiál na také šošovky a najmä na teleso šošovky vzhľadom na dobré optické charakteristiky a dobrú biologickú kompatibilitu. Značné snahy sa sústredili na konštrukciu haptík z niekoľkých dôvodov: tkanivo v oku je pomerne citlivé na vonkajšie sily a je dôležité, aby optická os telesa šošovky bola udržiavaná v strede oka, aby sme spomenuli len niekoľko aspektov, ktoré treba brať do úvahy. Tento fakt je dobre ilustrovaný veľkým počtom patentov publikovaných v priebehu rokov a ktoré sa týkajú konštrukcie haptík.

Pri príprave na implantáciu šošoviek sa prírodná šošovka vyberie z kapsulárneho vaku a ten sa vo väčšine prípadov vyplní roztokom s vysokou viskozitou, napr. Healon® (Pharmacia & Upjohn AB). Šošovka sa potom implantuje cez incíziu cez dúhovku do kapsulárneho vaku a umiestni sa tak, že haptiká sú v kontakte so stenou vaku a centrujú optické teleso za dúhovkou. Aby sa zabránilo kontaktu optického telesa s dúhovkou, je bežnou praxou, aby haptiká boli pod istým uhlom smerom dopredu, napr. okolo 5-10 stupňov voči optickému telesu.

Po implantácii, keď sú haptiká vo vaku trošku stlačené, šošovka sa vyklenie smerom k posteriórnej kapsulárnej stene, ktorá vo väčšine prípadov ostáva po odstránení prirodzenej šošovky. Keďže veľkosť vaku sa medzi pacientmi vyžadujúcimi nové umelé šošovky líši, je zrejmé, že poloha optického telesa sa bude líšiť od jedného jednotlivca k druhému.

Pred chirurgickým zákrokom sa merajú niektoré rozmery oka vrátane polohy kapsulámeho vaku, aby sa získal vhodný základ na výpočet dioptrie IOŠ, ktorá sa má implantovať. Ak axiálna poloha šošovky nie je celkom predvídateľná, zavádza sa chyba, ktorá môže byť až okolo 0,2 D na každých 0,1 mm posunu. Existuje preto potreba šošoviek, ktoré sa počas implantácie umiestnia do predpokladanej polohy, a ktoré v tejto polohe ostanú. Zlepšený spôsob výpočtu správnej dioptrie je uvedený v patentovej prihláške EP96914495.5 doposiaľ v konaní. Dôležitým parametrom je poloha haptickej roviny, ktorú možno vyvodiť z meraní oftaimológa pri príprave zákroku, ale je dôležité zvážiť efekt vyklenutia vyplývajúci zo stlačenia haptík. Upínacie prvky implantovateľných šošoviek, t.j. haptiká, sú opísané v literatúre na rôzne účely. Napríklad patent USA č. 4,778,464 uvádza IOŠ s upínacími prvkami v kontrolovanej vzdialenosti od optickej časti, ktoré budú spolu s dvoma tyčinkami vsunuté do dúhovky. Tento typ šošoviek, ktorý má byť fixovaný dúhovkou, je iného typu v porovnaní s tým, ktorý je uvedený vyššie a ktorý je predmetom predloženého vynálezu a má byť implantovaný v kapsulárnom vaku. Niektoré iné IOŠ typu fixovaného do dúhovky sú uvedené v nemeckých patentoch DE 2437184 a DE 2538983.

Existuje požiadavka, aby IOŠ bola umiestnená v kapsulárnom vaku, čo poskytuje lepší optický výsledok po operácii kataraktu bez ohľadu na veľkosť kapsulámeho vaku alebo tlaku sklovca, ktoré sa značne menia od pacienta k pacientovi.

Podstata vynálezu

Teraz sme zistili, že kontrolovaný alebo predvídateľný posun optiky pozdĺž optickej osi v dôsledku tlakových síl pôsobiacich na haptiká a reakčnej sily sklovca sa dosahuje intraokulárnymi šošovkami s paralelnými optickými a haptickými rovinami posunutými o vhodnú vzdialenosť voči sebe navzájom, ako to ilustruje obrázok 1. Celkový priemer D šošovky je vo všeobecnosti v rozmedzí 7 až 15 mm a priemer d optiky je 4 až 8 mm. Projektovaná dĺžka haptík je definovaná ako a, ktoré sa rovná (D-d)/2. Dve totožné laterálne časti haptík spolu tvoria haptickú rovinu. Charakteristickou črtou novej konštrukcie je spojovací prvok b, ktorým je haptická rovina posunutá o vzdialenosť b oproti optickej rovine. V schematickej prezentácii uvedenej na obrázku 1 je tento spojovací prvok prezentovaný ako

I ·· i :· ι ::

·· v zásade rovnobežný s optickou osou, ktorá je v zásade kolmá na rovinu optiky ako aj rovinu haptík. Dôležitou charakteristikou však je vzdialenosť, ktorá je vytvorená medzi haptickou rovinou a rovinou optického telesa, aby sa zabránilo kontaktu s dúhovkou, ktorá by s výhodou mala byť väčšia ako polovica hrúbky optiky. Vo všeobecnosti majú IOŠ hrúbku asi 2 mm a možno preto konštatovať, že b vo väčšine prípadov bude v rozmedzí 0,2 až 1,0 mm.

Ďalej je zrejmé, že tuhosť haptických častí a (haptiká) a b (spojovací prvok), alebo správnejšie pomer tuhosti medzi a a b, je dôležitý na dosiahnutie predvídateľného posunu. Za predpokladu maximálneho prijateľného vyklenutia 0,01 mm môžeme konštatovať, že s už definovanou geometriou šošovky v kombinácii s geometriou kapsulárneho vaku bude minimálny pomer tuhosti a ku b asi 1 až 12.

Zatiaľ čo spojovací prvok môže aj v praxi veľmi dobre mať schematickú konštrukciu uvedenú na obrázku 1, odborníkovi v danej oblasti bude zrejmé, že upravené spojovacie prvky, najmä s hladkými ohybmi, možno použiť, pokiaľ sa dosiahne kľúčová vlastnosť oddelenia haptickej roviny od optickej roviny. Ďalšie uskutočnenie predloženého vynálezu je uvedené na obrázku 2.

Šošovky podľa vynálezu možno vyrobiť z pevného materiálu, napríklad PMMA, ako aj z iných biologicky kompatibilných ohybných materiálov, napríklad hydrogélov, mäkkých akrylátov, uretánov a kombinácií týchto materiálov.

V jednom uskutočnení vynálezu sú haptiká vytvorené z toho istého kusa materiálu ako optické teleso, napr. PMMA, čo znamená, že sú celistvo spojené s týmto telesom v tom, čo sa často označuje ako jednodielne šošovky. V ďalšom uskutočnení sú haptiká vytvorené z iného materiálu v porovnaní s optikou a pripojená známymi spôsobmi, napríklad zváraním plazmovým alebo koronárnym výbojom, svorkovaním, polymerizáciou alebo lepením. V týchto takzvaných trojkusových šošovkách by optika mohla byť vyrobená z pevného materiálu ako PMMA, ale je s výhodou z ohybného materiálu.

Claims (10)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Intraokulárna šošovka pozostávajúca z centrálneho optického telesa a haptík pripojených naň alebo vytvorených celistvo s ním, vyznačujúca sa tým, že hapitká sú pripojené na optické teleso cez spojovacie prvky posúvajúce rovinu haptík od optickej roviny o vzdialenosť b, ktorá je väčšia ako polovica * hrúbky optického telesa.

   • •
2. 2. Intraokulárna šošovka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že šošovka je jednodielnou šošovkou vyrobenou z PMMA.
3. 3. Intraokulárna šošovka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že šošovka je jednodielnou šošovkou vyrobenou z ohybného materiálu.
4. 4. Intraokulárna šošovka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že šošovka je trojdielnou ohybnou šošovkou.
5. 5. Intraokulárna šošovka podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že u nej nedochádza k žiadnemu posunu optického telesa pozdĺž optickej osi v dôsledku tlakových síl a reakčnej sily zo sklovca pôsobiacej na haptiká vo vaku po implantácii.
6. 6. Intraokulárna šošovka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že haptiká sú pripojené na optickú časť šošovky spojovacím prvkom.
7. 7. Intraokulárna šošovka podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, že spojovací prvok je v zásade kolmý na optickú rovinu šošovky.
8. 8. Intraokulárna šošovka podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, že pomer tuhosti

   M * haptík ku spojovaciemu prvku je asi 1 až 12.
9. 9. Intraokulárna šošovka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že rovina haptík a optická rovina šošovky sú rovnobežné.
10. 10. Intraokulárna šošovka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že haptiká pozostávajú z dvoch totožných laterálnych častí.