SK14562000A3 - OBµLKA S BO¬NíMI ZµHYBMI - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka obálky s bočným záhybom pravouhlého tvaru, ktorá sa skladá z prednej steny, na ktorú je prostredníctvom spodného záhybu pripojená spodná chlopňa, označovaná takisto ako zadná stena, z uzavieracej chlopne nadväzujúcej na prednú stenu, a dvoch bočných chlopní, z ktorých každá tvorí dvojitý záhyb s dvoma bočnými okrajmi, z ktorých jeden tvorí bočný okraj zadnej steny a druhý bočný okraj prednej steny, pričom predná stena a zadná stena v plochom, t.j. prázdnom stave obálky sú v podstate rovinné a rovnobežné s rovinou obálky.

Každý dvojitý postranný záhyb obálky má medzi oboma bočnými okrajmi vytvorenú ryhu zalomenia pre ohyb v obrátenom smere, ktorá sa v plochom stave obálky nachádza medzi prednou stenou a zadnou stenou. Každý bočný dvojitý záhyb sa ďalej skladá z dvoch častí, z ktorých jedna spojuje bočný okraj s ryhou zalomenia pre ohyb v obrátenom smere a v plochom stave obálky smeruje smerom von od ryhy pre ohyb v obrátenom smere.

Obálka s bočným záhybmi je vhodná predovšetkým pre relatívne objemnejšie náplne ako sú viaclisté prospekty a dokumenty, takže prostredníctvom tejto obálky je možno

posielať	napríklad prospekty.	ktoré môžu	obsahovať až 100
strán.
Doterajší	stav technky
Z patentového spisu USA č.	3.198 420	A sú známe obálky
s bočným	záhybmi, ktoré majú	jednu z	oboch bočných rýh

·· ···· • e ···· ·· • · · ··· ··· • · « · · ··· · · • « ···· ···· ·· ··· ·· · zalomenia pri každom bočnom záhybe doplnenú eäte jednou dodatočnou ryhou zalomenia.

Obálky známe z európskeho patentového spisu č. 0 522 383 A sú opatrené dvoma dvojitým bočnými záhybmi a k tomu pri záhybe na dne obálky majú vytvorený spodný diel, ktorý pri oboch bočných okrajoch je prostredníctvom jednej ryhy zalomenia spojený s prednou stenou, resp. so zadnou stenou.

V britskom patentovom spise Č. 1 003 716 A zverejnená obálka je opatrená dvoma bočnými dvojitými záhybmi a jedným spodným záhybom na dne obálky s tromi ryhami zalomenia. V plochom stave obálky sa prostredná ryha zalomenia spodného záhybu nachádza na najspodnejšom mieste obálky a tvorí tak spodný okraj obálky. Ostatné dve ryhy zalomenia spodného záhybu spojujú na prostrednú ryhu zalomenia nadvädzujúce časti spodného záhybu s prednou stenou, resp. zadnou stenou obálky.

Obálky mechanicky, s bočnými záhybmi sú veľmi často plnené pričom k tomuto cieľu sú známe rôzne plniace zariadenia. Známe procesy mechanického plnenia majú obálky plnené na jednom z bočných okrajov chytené podávačom a týmto posúvané na dráhe plnenia.

Ak má byť obálka, vytvorená podľa niektorého z troch už citovaných patentových spisov naplnená mechanickým spôsobom, vyskytuje sa problém, že podávač zovrie týmto chytený bočný okraj obálky tak, že bočný záhyb nie je možné rozovrieť. Iné známe spôsoby mechanického plnenia majú podávač počas procesu plnenia prechodne otvorený a pri veľmi naplnenej obálke sa potom už často nezovrie. Pri známych obálkach tak pri mechanickom plnení dochádza k poruchám, alebo k tomu, že obálky s bočnými záhybmi nemôžu byť úplne naplnené.

·· ···· ·· ···· • · ·· · ··· ··· • · · · · ··· · · • · · · · · · · · · • · · · · · · · ·· ·· ·· <·· ·· ·

Podstata vynálezu

Tieto nevýhody známych obálok s bočnými záhybmi, prejavujúce sa pri mechanickom plnení, odstraňuje obálka podľa vynálezu, u ktorej sú oba bočné okraje, aspoň jednej zahnutej bočnej chlopne, usporiadané rovnobežne s rovinou obálky, a sú aspoň o 3 mm vzájomne presadené. Pri pohľade zhora na rovinu nenaplnenej obálky potom úseky nadväzujúce na bočný okraj obálky tvoria protiľahlé úseky na chytenie obálky podávačom, ktoré sa nachádzajú zvonka zvyšnej časti obálky, resp. zvonka druhého bočného okraja obálky. Oba protiľahlé úseky na chytenie obálky sa v plochom stave obálky nachádzajú približne v jednej rovine, rovnobežnej s rovinou obálky a z väčšej časti na seba vzájomne doliehajú.

Miesto toho, prípadne dodatočne, môže byť obálka podľa vynálezu na mieste spodného záhybu, aspoň na jednej jeho strane, opatrená dvojicou rýh zalomenia, rovnobežných so spodným okrajom obálky. Spodný okraj obálky potom môže byť v rovine rovnobežnej s rovinou obálky najmenej o 3 mm presadený oproti jemu najbližšie sa nachádzajúcej spodnej ryhe zalomenia, resp. dvojíc, spodných rýh zalomenia. Tak je medzi spodným okrajom a jemu najbližšie sa nachádzajúcou ryhou zalomenia, resp. každou dvojicou rýh zalomenia, vytvorený úsek na chytenie obálky pre podávač, ktorý aj v tomto prípade tvoria dve protiľahlé časti. Na oboch stranách spodnej hrany sa nachádza vždy jedna dvojica spodných rýh zalomenia. Spodný záhyb a úsek na chytenie obálky sú tak vzhľadom k rovine, prechádzajúcej spodnou hranou obálky, symetrické. Protiľahlé časti úseku na chytenie obálky pri spodnom záhybe sa v plochom stave obálky pri pohľade zhora nachádzajú mimo ostatné časti obálky, sú takmer vzájomne rovnobežné, a z väčšej časti na seba vzájomne doliehajú.

Obálka podľa vynálezu má teda aspoň na jednej strane ·· ···· ·· ···· ·· • · · ··· ··· • · e · · ··· · · • · ···· ···· • · · · · · · · · ·· ·· ·· ·· ·· · a/alebo na mieste dna obálky vytvorené dva vzájomne protiľahlé úseky, ktoré sa pri plochom stave obálky pri pohľade zhora, nachádzajú mimo ostatné časti obálky. Pri mechanickom plnení obálky môžu byť protiľahlé úseky na chytenie obálky pevne zovreté podávačom plniaceho zariadenia, bez toho aby došlo ku zvrásneniu alebo spriečeniu bočného dvojitého záhybu, alebo odtiahnutiu prednej steny od zadnej steny obálky, ktoré by bránilo jej mechanickému plneniu.

Výhodné príkladné vyhotovenia obálky podľa vynálezu sú uvedené v závislých patentových nárokoch.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je ďalej bližšie objasnený prostredníctvom príkladných vyhotovení, znázornených na výkresoch. Tu znamená:

Obr.l nástrih na zhotovenie obálky s bočnými záhybmi,

Obr.2 pohľad na zadnú stranu obálky, s čiastočne otvorenou a z časti preloženou zadnou stenou,

Obr.3 pohľad v smere šípky III z obr. 2 vo zväčšenom merítku,

Obr.4 pohľad zozadu na iné vyhotovenie obálky s bočnými záhybmi, znázorňujúci z časti preloženú a z časti otvorenú zadnú stenu,

Obr. 5 rez obálkou s bočnými záhybmi v rovine V-V vyznačenej na obr. 4, vo zväčšenom merítku

Obr.6 zjednodušený pohľad na obálku s bočnými záhybmi v smere šípky VI z obr.4 v rovnakom merítku, v akom je znázornený obr. 5, pričom obálky znázornené na obr. 3, 5 a 6 predstavujú stav, keď bočné dvojité ·· ···· ·· ···· ·· ·· · · · · ··· • » · · · ··· · · • · · · ♦ · * ·· ·· ·· ·· ··· ·· · záhyby sú len nepatrne zložené, a tak je vytvorený voľný priestor medzi prednou stenou a zadnou stenou obálky.

Príklady vyhotovenia vynálezu

Na zhotovenie obálky s bočnými záhybmi je použitý nástrih JL znázornený z nasledujúcich častí, strany a/alebo prednej na obr. 1, ktorý sa skladá Na jeden pozdĺžny okraj prednej je pripojená uzavieracia steny 2 chlopňa 2. Na druhý pozdĺžny okraj nadväzuje spodná chlopňa, ktorá tvorí spodný ohyb a z väčšej časti aj zadnú stenu á, ktorá môže byť rovnako nazývaná ako zadná strana obálky. Na každú z oboch užších strán prednej steny 2 nadväzujú bočné chlopne £. Ako je zrejmé z obr. 2 a 3, obálka £ vytvorená podľa nástrihu 1, má bočné chlopne £ nalepené na vnútornej strane zadnej steny á· Tak je zabránené tomu, aby z otvora na plnenie obálky, vyhotoveného na jednej strane prednou stenou 2 a uzavieracou chlopňou 2» a na druhej strane voľným okrajom 4a zadnej steny 4* nevyčnievali nejaké časti, ktoré by pri vkladaní náplne do obálky mohli spôsobiť jej poškodenie.

Na to, aby mohla byť z nástrihu 1 obálka £ zhotovená, sú nevyhnutné jednotlivé pracovné kroky, medzi ktoré predovšetkým patrí vytvorenie rýh zalomenia, označované takisto ako čiara predbežného ohybu, ďalej potom nanesenie vrstvy lepidla a prilepenie chlopní pozdĺž rýh zalomenia.

Na vytvorenie bočných dvojitých záhybov podľa vynálezu sú na každej strane obálky nevyhnutné štyri ryhy zalomenia, ktoré sú vzájomne usporiadané približne v rovnakých vzdialenostiach, a to:

- bočné ryhy zalomenia Z a S» ktoré v preloženom stave tvoria bočný okraj 7a prednej steny 2/ resp. bočný okraj 8a zadnej steny 4 obálky £, ·· ···· ·· ···· • · • ··· ·· ···

- ryhy zalomenia 2 pre ohyb v obrátenom smere, ktoré spoločne s ryhami zalomenia Z a S slúžia na vytvorenie bočných dvojitých záhybov, a to tak, že bočné chlopne sú preložené najprv okolo rýh zalomenia 7 smerom dovnútra, potom sú ohnuté okolo rýh zalomenia 2 pre ohyb v obrátenom smere smerom von, a nakoniec okolo rýh zalomenia S sú ohnuté späť smerom dovnútra,

- ryhy zalomenia 10. ktoré sa nachádzajú medzi oboma bočnými ryhami zalomenia Z a £·

Na zhotovenie obálky znázornenej na obr. 2 a 3 je vgak treba ešte ďalších päť rýh zalomenia, a to:

- spodná ryha zalomenia 11, ktorá vymedzuje prednú stenu 2 obálky £ od zadnej steny á a súčasne s vymedzujúcou oblasťou prednej steny 2. a zadnej steny 4 vytvára spodný ohyb,

- ryhy zalomenia 12 a 13. ktoré prebiehajú rovnobežne a v rovnakej vzdialenosti od ryhy zalomenia 11, ktoré sú jednak určené na vytvorenie spodného ohybu dna obálky a ktoré spoločne so zahnutými bočnými chlopňami & tvoria vrecko obálky £>,

- ryhy zalomenia 14 a 15, ktoré slúžia na preloženie uzavieracej chlopne 2·

Pri ďalšom kroku pracovného postupu je nanesená vrstva lepidla 16. Obálku podľa vynálezu je možno ešte dodatočne modifikovať tak, že môže byť opatrená samolepiacim uzáverom, na ktorom je vrstva lepidla prekrytá ochrannou páskou.

Potom je nástrih 1 poskladaný podľa rýh znázornených na obr. 2a 3 na zvyčajný formát, napríklad veľkosť od A5 do A4, pričom sa môže vytvoriť aj formát obálky väčších rozmerov. Pritom sú, vychádzajúc z nástrihu 1_, najprv ·· ···· ·· ···· ·· • · ···· · · · • e · · · ··· 9 e • · · · · · ···· ·· ·· ·· ··· · · · zahnuté bočné chlopne S, a to tak, že každá z oboch bočných chlopní 5l vytvára jeden dvojitý záhyb. Bočné ryhy zalomenia 7 a potom vytvárajú bočné okraje Za prednej steny 2, resp. bočné okraje 8a zadnej steny 4 v podstate navzájom definujú tak rovinu obálky. Bočné okraje 7a. v plochom, t.j. nenaplnenom stave obálky.

rovnobežné, a 8a sú aspoň rovnako navzájom rovnobežné.

V rovnakom bočnom záhybe je však bočný okraj Za, oproti rovnako tu sa nachádzajúcemu bočnému okraju 8a z väčšej časti presadený, a to tak, že pri pohľade zhora na rovinu obálky, sa bočný okraj 7a nachádza zvonka bočného okraja Sa. Nakoniec je zadná stena á, ako je napríklad zrejmé z obr. 2, v blízkosti spodného záhybu vyhnutá smerom von, a vytvára tak tu s bočným okrajom 7a spoločný úsek. Presadenie di bočného okraja 7a oproti bočnému okraju 8a v rovine obálky, je vyznačené na obr. 3. Toto presadenie di v plochom, t.j. nenaplnenom stave obálky, je približne od 1Q sa v plochom stave obálky bočnému okraju 8a a/alebo do 10 mm. Ryha zalomenia nachádza približne oproti v pohľade zhora na rovinu obálky len nepatrne smerom von od bočného okraja 8a.

Každý bočný dvojitý záhyb obálky je vyhotovený jednak časťou 17 záhybu, nachádajúcou sa medzi bočným okrajom 7a a ryhou zalomenia S, a jednak časťu 18 záhybu, nachádzajúcou sa medzi ryhou zalomenia S a bočným okrajom 8a. Príslušné úseky časti 17 záhybu a prednej steny 2, nachádzajúce sa v pohľade zhora na rovinu obálky mimo bočný okraj Sa, tvoria navzájom protiľahlé úseky 31 a 32 na chytenie obálky. Vnútorný okraj úseku na chytenie obálky sa pritom nachádza približne, alebo presne pri ryhe zalomenia 10.

V plochom stave obálky sú úseky 31 a 32 na chytenie obálky približne rovnobežné a takmer na seba vzájomne doliehajú. Pri následnom plnení obálky tak môžu byť úseky 21 a 32 na chytenie obálky pri aspoň jednom bočnom záhybe ·· ···· ·· ···· «· ·· ···· ·· • I · · · ··· · • · ···· ···· ·· ·· ·· ··· ·· pevne zovreté, napríklad podávačom plniaceho zariadenia.

Po preložení bočných chlopní & je predná stena 4 prehnutá okolo ryhy zalomenia 11 smerom dovnútra, a po stranách prilepená na zahnuté bočné chlopne

Vzdialenosti medzi bočnými ryhami zalomenia 12 a 13. a medzi ryhami zalomenia 14 a 15 v mieste uzavretia obálky sú rovnako veľké, a zodpovedajú v podstate vzdialenosti medzi bočnými ryhami zalomenia 10 a S bočných chlopní Tieto vzdialenosti pritom sú od 5 do 30 mm, najmä ale 20 mm.

Na obr. 4 v rovine znázornený a z časti nezložený nástrih 101 slúži na zhotovenie obálky 106, ktorá je z časti znázornená na obr. 4 a obr. 5. Nástrih 101 sa skladá z viac častí, a to z pravouhlej prednej strany, resp. prednej steny 102. uzavieracej chlopne 103. ďalej zo spodnej chlopne, tvoriacej z väčšej časti zadnú stenu 104 a dvoch bočných chlopní 105. Všetky tieto časti slúžia na zhotovenie obálky 106 s bočnými záhybmi. Z obr. 4 a 5 je ďalej zrejmé, že obálka znázornená na obr. 4 predstavuje obálku v plochom, t.j. nenaplnenom stave, ktorej predná stena 102 a zadná stena 104 na seba takmer doliehajú. Oproti tomu u obálky znázornenej na obr. 5a 6 je predná stena 102 od zadnej steny 104 oddelená medzipriestorom, takže obálka môže byť použitá na naplnenie. Na obr. 5 je uzavieracia chlopňa 103 znázornená jednak plnými čiarami v otvorenej polohe, a jednak čiarkované v polohe, keď je uzavieracia chlopňa 103 prehnutá.

Obálka 106. je rovnako tak ako obálka 6, opatrená väčším počtom rýh zalomenia, ktoré v rovinnom, doteraz nepreloženom nástrihu 101 predstavujú predbežné čiary ohybu. Pri oboch užších stranách prednej steny 102 sú vytvorené tri bočné ryhy zalomenia 107. 108. 109. ktoré sa v doteraz nezloženom nástrihu 101 nachádzajú v určitých vzdialenostiach, a sú navzájom rovnobežné. Bočné ryhy ·· ···· ·· ···· • · • ··· ·· • · · • · ·· ··· zalomenia 107 vytvárajú v hotovej obálke bočné okraje 107a prednej steny 102. zatiaľ čo bočné ryhy zalomenia 108 vytvárajú bočné okraje 108a zadnej steny 104. Ak je obálka prázdna, a jej predná stena 102 spolu so zadnou stenou 104 aspoň čiastočne na seba doliehajú, sú oblasti nachádzajúce sa medzi ryhami zalomenia 107, 108 preložené smerom dovnútra, takže ryhy zalomenia 109, nachádzajúce sa medzi ryhami zalomenia 107 a 108, resp. medzi bočnými okrajmi 107a a 108a tak vytvárajú ryhy zalomenia na ohyb v obrátenom smere. Ryhy zalomenia 107. 108 a 109 a medzi nimi sa nachádzajúce a/alebo nimi ohraničné úseky, vytvárajú bočné záhyby obálky, ktoré sú rovnako vytvorené ako bočné záhyby, so stredovou, dovnútra preloženou časťou.

V mieste spodného, pri dne obálky sa nachádzajúceho pozdĺžneho okraja prednej steny 102 a jej prechodu do zadnej steny 104, sa nachádza päť spodných rýh zalomenia 111, 112, 113, 114 a 115. ktoré sa v plochom, t.j. nenaplnenom stave obálky nachádzajú v určitých odstupoch, sú navzájom rovnobežné, a společne s medzi nimi sa nachádzajúcimi úsekmi a/alebo medzi nimi ohraničenými úsekmi, tvoria spodný záhyb obálky.

Spodná ryha zalomenia 111 sa v hotovej obálke 106 nachádza v strede spodného záhybu, v jeho najspodnejšom mieste, a vytvára tak spodný okraj 11a obálky 106. Obe spodné ryhy zalomenia 112, 113 sa pritom nachádzajú na jednej strane spodnej ryhy zalomenia 111. resp. medzi spodným okrajom 11a a prednou stenou 102. a vytvárajú tak prvú bočnú dvojicu spodného záhybu. Naopak obe ryhy zalomenia 114. 115 sa nachádzajú na druhej strane ryhy zalomenia 111. resp. medzi spodným okrajom 11a a zadnou stenou 104. a vytvárajú tak druhú bočnú dvojicu spodného záhybu. Spodné ryhy zalomenia 113. 115 sú vzhľadom k stredovej rovine obálky 106. prechádzajúcej spodným okrajom 111a usporiadané vzájomne symetricky. Dno obálky 106. alebo aj spodný záhyb, sa skldá z dvoch častí 127 ·· ···· ·· ···· · ·· · · · · · · · • ι · · · ··· · e ·· ···· ···· ·· ·· ·· ··· ·· · a 128. ktoré sa nachádzajú na opačných stranách ryhy zalomenia 111. resp. na opačných stranách prostredníctvom ňou vytvoreného spodného okraja 111a. a ktoré nadväzujú na ryhy zalomenia 113. resp. 115. a vzhľadom k už uvedenej rovine symetrie sú navzájom symetrické. Ak je obálka nenaplnená, ako je znázornené na obr. 4, sú úseky medzi ryhou zalomenia 111. resp. spodným okrajom 111a a ryhami zalomenia 113. 115. resp. pozdĺžnymi okrajmi 113a. 115a v podstate takmer ploché a vzájomne rovnobežné. Naopak v naplnenom stave je spodný okraj 111a vzhľadom na spodné ryhy zalomenia 112. 114. ktoré tvoria spodný dvojitý záhyb, presadený o vzdialenosť dz, ako je zrejmé z obr. 5, pričom toto presadenie by malo aspoň v plochom stave obálky zodpovedať hodnote di. Úseky vytvorené spodnými ryhami zalomenia 111. 112 a medzi ryhami zalomenia 111, 114 obálky vytvárajú úseky 131. resp. 132 na chytenie obálky, na ich plochách môže dochádzať k zovretiu tu bližšie neznázorneným podávačom plniaceho zariadenia, ktorým je obálka chytená. Ak sú predná stena 102 a zadná stena 104 od seba oddialené, smerujú úseky dna obálky, nadväzujúce na ryhy zalomenia 112 a 114 smerom von k ryhám zalomenia 113, 115, resp. pozdĺžnym okrajom 113a. 115a.

Na spojenie vrchného pozdĺžneho okraja prednej steny

102 s uzavierajúcou chlopňou 103 sú vytvorené najmenej dve, napríklad však tri ryhy zalomenia 121.. 122. 123, ktoré sú pri rovinnom nástrihu rovnako navzájom rovnobežné a usporiadané v určitých odstupoch. Uzavierajúca chlopňa

103 je opatrená vrstvou lepidla 125.

Vzdialenosti spodných rýh zalomenia 113. 115 od spodnej ryhy zalomenia 111 sú rovnako veľké a sú najmenej 3 mm, najviac však 10 mm, najmä ale 5 mm. Vzdialenosti bočných rýh zalomenia 107. 108 od ryhy zalomenia 109. vzdialenosti spodných rýh zalomenia 113. 115 od rýh zalomenia 112. resp. 114 a vzdialenosti vrchných rýh zalomenia 121. 123 od ryhy zalomenia 122 sú približne, alebo presne rovnako veľké, a sú ·· ···· ·· ···· ·· ·· ···· ·· • · · · · ··· · e • « ···· ···· ·· ·· ·· ··· ·· v závislosti na požadovanej maximálnej vzdialenosti prednej steny 102 od zadnej steny 104 najmenej 5 mm, najviac ale 15 mm, najmä ale približne 10 mm.

Obálka 106 môže byť vytvorená a zhotovená rovnako alebo obdobne ako obálka £, znázornená na obr. 1.

Obálka s bočnými záhybmi môže byť vytvorená vo viacero druhoch. Je možno napríklad navzájom kombinovať znaky oboch obálok £, 106. pričom je možno vytvoriť takú obálku, ktorá má vytvorené rovnaké bočné dvojité záhyby ako obálka £ a rovnaký spodný záhyb ako obálka 106. Najprv opísanú obálku £ môže pri strojovom plnení chytiť podávač na jednom z dvojitých záhybov, zatiaľ čo obálku 106. znázornenú na obr. 4 až 6, môže podávač chytiť v mieste spodného záhybu. Pri práve opísanom druhu obálky s niektorými spoločnými znakmi obálky £ a 106 môže podávač chytiť obálku ľubovoľne na aspoň jednom z bočných záhybov a /alebo v mieste spodného záhybu.

Pri obálke opísanej na základe obr. 1 až 4, ktorá je určená na chytenie podávačom na jednom z bočných záhybov, môžu byť tri spodné ryhy zalomenia 11. 12. 13 nahradené jednou ryhou zalomenia, nachádzajúcou sa v mieste dna obálky.

Na prípadné chytenie obálky podávačom v mieste spodného záhybu môže byť vytvorená obálka, ktorá má v priečnom priereze vytvorené asymetrické dno, a ktorá má len na jednej strane spodného okraja jeden pár rýh zalomenia.

111a tak môže napríklad splývať s pozížným a/alebo ho priamo vytvárať. Medzi spodným a zadnou stenou 104 sú potom vytvorené dve ryhy zalomenia, zodpovedajúce ryhám zalomenia 114. 115. Spodný okraj môže byť rovnako vytvorený ako spodný okraj 115a. pričom potom

Spodný okraj okrajom 113a okrajom 111a medzi spodným okrajom a prednou stenou 102 sa nachádzajú dve ryhy zalomenia, zodpovedujúce ryhám zalomenia 112. 113.

Claims (5)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Obálka s bočnými záhybmi, zhotovená z nástrihu fl, 101), ktorá sa skladá z prednej steny (2, 102) a s ňou, prostredníctvom spodného záhybu, spojenej zadnej steny (4,

   104) , ďalej na prednú stenu (2, 102) nadväzujúcej uzvierajúcej chlopne (3, 103) a dvoch bočných chlopní (5,

   105) , pričom bočné chlopne (5, 105) tvoria dvojitý bočný záhyb s dvoma bočnými okrajmi (7a, 8a, 107a, 108a), ktorými je vytvorený jednak bočný okraj zadnej steny (4, 104) a jednak bočný okraj prednej steny (2, 102), pričom predná stena (2, 102) a zadná stena (4, 104) prázdnej, plochej obálky sú v podstate v jednej rovine a definujú tak rovinu obálky, vyznačujúca sa tým, že obálka v plochom stave má oba bočné okraje (7a, 8a) aspoň jednej bočnej chlopne (5) v podstatnej časti ich dĺžky oproti sebe vzájomne presadené najmenej o 3 mm, a/alebo že u spodného záhybu spodného okraja (111a), a na aspoň jednej strane od neho, je vytvorená jedna dvojica spodných rýh zalomenia (112, 113, 114, 115), a že spodný okraj (111a) je u obálky v plochom stave v smere od uzavieracej chlopne (103), rovnobežnom s rovinou obálky, oproti nemu najbližšie sa nachádzajúcim spodným ryhám zalomenia (112, 114) spodnej dvojice záhybov, presadený najmenej o 3 mm.
2. 2. Obálka podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že obe bočné chlopne (5) v smere rovnobežnom s rovinou obálky obsahujú najmenej o 3 mm vzájomne presadené bočné okraje (7a, 8a).
3. 3. Obálka podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že pri každej bočnej chlopni (5) obsahujúcej vzájemne presadené bočné okraje (7a, 8a) je vytvorená s týmito okrajmi (7a, 8a) rovnobežná a spoločne s nimi dvojitý záhyb tvoriaca ryha zalomenia (9) na ohyb v obrátenom smere, pričom bočné chlopne (5) obálky v plochom ·· ···· stave obsahujú bočné ryhy zalomenia (17, 18), nachádzajúce ·· ·· ···· • ···· ·· · · · · ··· · · »· ···· · · · · > · · · ·· · ·· · ·· ·· ··· ·· sa medzi ryhou zalomenia (9) a že medzi ryhou zalomenia nachádzajúcim bočným okrajom zalomenia (10).

   a bočnými okrajmi (7a, 8a), (9) a od nej ďalej sa (7a), je vytvorená ryha spodným okrajom zalomenia (112,
4. 4. Obálka podľa niektorého z nárokov i až 3, vyznačujúca sa tým, že ako medzi prednou stenou (102) a (111a) je vytvorená jedna dvojica rýh 113), tak aj medzi zadnou stenou (104) a spodným okrajom (111a) je vytvorená jedna dvojica rýh zalomenia (114, 115) a že spodný okraj (Illa) je oproti jemu najbližšie sa nachádzajúcim spodným ryhám zalomenia (112, 114) presadený najmenej o 3 mm.
5. 5. Obálka podľa niektorého z nárokov laž4, vyznačujúca sa tým, že bočné okraje (7a, 8a) sú v smere rovnobežnom s rovinou obálky vzájomne presadené najmenej o 5 mm a/alebo že spodný okraj (Illa) je v tej istej rovine, oproti nemu najbližšie sa nachádzajúcim spodným ryhám zalomenia (112, 114), presadený najmenej o 5 mm.