CZ37592A3 - process for preparing alkyl-n-arylthiocarbamates and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates - Google Patents

process for preparing alkyl-n-arylthiocarbamates and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates Download PDF

Info

Publication number
CZ37592A3
CZ37592A3 CS92375A CS37592A CZ37592A3 CZ 37592 A3 CZ37592 A3 CZ 37592A3 CS 92375 A CS92375 A CS 92375A CS 37592 A CS37592 A CS 37592A CZ 37592 A3 CZ37592 A3 CZ 37592A3
Authority
CZ
Czechia
Prior art keywords
alkyl
compound
arylthiocarbamates
vanadium
sulfur
Prior art date
Application number
CS92375A
Other languages
English (en)
Inventor
Vendelin Prof Ing Drsc Macho
Maria Ing Schmidtova
Lorant Ing Vojcek
Original Assignee
Univ Slovenska Tech
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Univ Slovenska Tech filed Critical Univ Slovenska Tech
Priority to CS92375A priority Critical patent/CZ37592A3/cs
Priority to SK37592A priority patent/SK277855B6/sk
Publication of CZ37592A3 publication Critical patent/CZ37592A3/cs

Links

Landscapes

  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)

Description

?ί/ 3?Γ~9ζ. -Λ .....
Spósob přípravy alkyl-N-aryltiokarbamátov a/alebo cyklaalky1-N-ary11 iokarbamátov
Oblasť techniky
Vynález sa týká spósobu přípravy alkyl-N- a/alebo cykloalkyl-N-ary1tiokarbamátov "bez-Fosgénovými " postupmi, resp. bez intermediárnych aromatických izokyanátov alebo diizokyanátov ako medziproduktov z technicky Tahko dostupných surovin.
Potěrajší stav techniky AIkyl-N-aryltiokarbamáty a cykloalky1-N-aryltiokarbamáty sú zaujímavé medziprodukty přípravy pesticídov, farmaceutík, anti-oxidantov a rázných chemických, špecialít. Pávnejšie je známa příprava tiokarbamátov z nitroaminov, oxidu uhoTnatého a disul-Fi — du za katalytického účinku selénu (Koch P. , AnPossi B.: NSR pat. 2 617 917, 1976, C.A. 1977, 86, 43426), ako aj z nitroaromátov, tiolov, oxidu uhoTnatého za katalytického účinku selénu pri tepláte 80 až 100 °C a tlaku 3 až 5 MPa RNOa + 3CQ + R'SH----> RNCOSR ' + 2C0a, pričom sa dosahuje výťažok tiokarbamátov okolo 60 =»C (Jap. pat. 57 157 175, 1982), C. A. 1984, 100, 51299).
Obidva postupy si však vyžadujú ako katalyzátor toxický se-1 én a nedosahujú sa dostatočné reakčné rýchlosti. Preto sa naj-častejšie vyrábajú a 1ky1-N-ary11iokarbamáty alebo alkyl cykloalkyl-N-aryltiokarbamáty fosgenáciou alkyl- alebo arylamínov na cdpovedajúce alkyl- alebo ary1izokyanáty, ktoré ďalej reagujú s tiolmi na odpovedajúce alkyl-N-aryltiokarbamáty a pod. Nedos-tatkom je však mnohostupňovitosť takejto výroby, potřeba náročnej Posgenácie vysokotoxickým fosgénom a značné množstvá odpadných chloridov a vedl'ajších produktov z výroby, najma odpadnými vodami i exhalátmi.
Avšak podstatou tohoto vynálezu je spósob přípravy alkyl-N-ary11 iokarbamátαν a/alebo cykloalk y1-N-ary11 i okar bamátov obecného vsorca R-Ar-(NHCOSR ') „, v ktorom x = 1 alebo 2, R = vodík., alkyl o počte uhlí kov 1 až 4, Ar = fenyl, tolyl, xylyl, naf-tyl, R ' = alkyl o počte uhlíkov 1 až 12, cyklohexyl až cyklook-tyl, katalyzovanou karbonyláciou aromatických nitrozlúčenín obecného vzorca ArNOz a/alebo dinitrcz1 učenín Ar(NG2>= oxidom uhoTna-tým za spolupósobenia najmenej jedného alkéntiolu R SH a/alebo cyklohexántiolu'až cyklooktántiolu a připadne inertného rozpúš-ťadla, pri teplote 60 až 240 °C a tlaku 0,5 až 35 MPa, uskutočrto-vaný tak, že sa.karbony1uje za přítomnosti najmenej jednej anor— ganickej bázy vybranej spomedzi alkalických kovov , suchých hyd-roxidov alkalických kovov, alkalických solí karboxylových kyselin Ci až Cd,, alkoxidov alkalických kovov s alkylmi o počte uhlíkov 1 až 4 a/alebo najmenej jednej aprotickej organickej dusíkatej, vybranej spomedzi trialkylamínov s alkylmi o počte uhlíkov 1 až 6, alkylcykloalkylamínov o počte uhlíkov v molekule 6 až 12, pyridinu, mety 1pyridínov a dimety1pyridinov v množstve 0,1 až 100% hmot., počítané na nitroaromáty a katalytického systému, vytvořeného sírou a/alebo zlúčeninou siry v množstve nad 0,1 % hmot. a najmenej jednej zlúčeniny vanádu a/alebo cínu v množstve 0,001 až 25 % hmot., počítané na hmotnost nitroaromátov. Výhodou spósobu přípravy padla tohoto vynálezu je nový katalytický systém z technicky 1'ahko dostupných chemikálii, možnost využit neratinovaný oxid uhoTnatý, vysoká reakčná rýchlosť a pri dokonalom zbavení východiskových surovin příměsí vody a zlúčenín s "varným" vodí kom aj nezvyčajne vysoká selektivita. Přednostou je tiež flexibilita procesu, v závislosti od potrieb přípravy alkyl-, resp. cykloalkyl-N-aryltiokarbamátov. Potom praktická be-zodpadovosť procesu, lebu tvoriaci sa oxid uhličitý sa 1'ahko z reakčných plvnov vypiera. Neskonvertovaný oxid uhoTnatý i s prímesami karbonylsulfidu, sírovodíka a ďalších sirnych zlúčenín, ako aj zlúčeniny vanádu a cínu i bázy možno recyklovat. K aromatickým zlúčeninám sa podl'a tohoto vynálezu zara-ďujú aj ich deriváty, najma alkyl- až tetraalkylderiváty, monohalogén- až trihalogénderiváty. A to nielen jednojaderné, ale aj viacjaderné. Ako oxid uhoTnatý možno použit plyn, obsahujúci oxid uhoTnatý, 4 pričom neškodia nielen příměsí inertných plynov oxidu uhličitého,metánu ap., a.le dokonca ani příměsi zlúčenín siry. Do-konca příměsi sirovodíka a najma karbony 1 sulfidu sú vítané. G ich množstvo, dodané plynom, obsahujúcim oxid uhoTnatý, možno znížiť alebo;dokonca vynechat záměrná přísadu zlúčeniny síry ako komponent katalytického systému. Příměsi kyslíka limitujú hlavně pracovno-bezpečnostné důvody. Tak ako 0,5 7. obj. kyslíka v oxide uhol'natom, č i v plyne, obsahujúcom oxid uhoTnatý, je bežne přípustné. Zvyčajne nadbytok tiozlúčenin plní aj funkciu rozpúšťad-la. V případe použitia za normálnych podmienok tuhých východiskových nitroaromátov je vhodnejšie použit rozpúšťadlá. Vhodné sú však len aprotické a přitom tiež suché rozpúšťadlá. K najvhodnej-ším patria aromatické i alifatické uhlovodíky, d ial kyl étery, di-alkylketony, tetrahydrofurán, dioxán a pod. Menej vhodné, ale použitelné, sú fluór- a chlóralkány, fluór— a chlórcykloalkány, fluór— a chlóraromáty. K rozpustným anorganickým bázam patria hydroxidy alkalických kovov, menej vhodné, ale použitelné, sú oxidy alebo dokonca alkalické kovy, či už vo formě kovověj alebo vo formě amalgámy. Najvhodnejšie sú alkoxidy alkalických kovov, a z nich najma metoxid sodný, etoxid sodný, izopropylalkoholát sodný, butanolát i sodný, izobutanolát sodný a podobné alkoxidy draselné. Použitel'-ný, ale menej účinný je aj izopropylalkoholát hlinitý a pod., použitelná je dokonca aj alkalicelulóza. K organickým bázam sa podl'a tohoto vynálezu zaraďújú alkalické soli karboxylových kyselin, ako mravčany: sodný, draselný, lítny,ďalej octan sodný, octan draselný a alkalické soli karboxylových kyselin Cs až C*. pričom možno využit aj sodné soli zmesi monokarboxylových kyselin Ci až Ca a hydroxykarboxylových kyselin Cs až C^, odpadajúce ako vedTajší produkt pri oxidácii cyklohexá-nu na cyklohexanol a cyklohexanón, ako aj pri oxidácii alkánov na karboxylové kyseliny. K organickým bázam podl'a tohoto vynálezu bez "pohybl ivého" vodíka sa radia organické zlúčeniny v molekule s aspoň jedným terč. dusíkom. Nevhodné, sú bázy v molekule čo len s jedným "pohyblivým", či volným vodíkom. K vhodným organickým bázam s aspoň jedným terciárnym dusíkom v molekule patria predovšetkým terciárně alifatické aminy, ako trimetylamín až tributylamín, tri— izobutylamín ap., ale nevhodný je napr. trietanolamín, lebo obsa- huje v molekule tri hydroxylové skupiny, ktorými by "konkurenčně" substituoval alkyltioly v reduktívnej karbony 1áci i. Z týchto důvodov nemožno použit ako organické bázy ani primárné a sekundárné alkylamíny a cykloalkylamíny, lebo by reaaovali za uvedených podmienok na odpovedajúce N-alkyl-N'-arylmočoviny, Či N,N-dialkyl-N'-aryImočoviny a pod. Z alkylcykloalkylaminov je to predovšetkým dimetylcyklohexylamín, dimetylbenzylamin, metyletyl-cyklohexylamin ap. Z heterocykl ických zlúčenin hlavně pyridin a metylpyridiny, etylpyridíny a metyletylpyridíny, lutidíny a pod. Tak, ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch je důleži-tě, aby neobsahovali -Funkčně skupiny s "pohyblivým" vodíkom. Teda nemůžu mať v molekule skupiny -OH, COOH, NHa, NH a nemali by obsahovat ani příměsi vody, lebo tieto by prakticky priamoúmerne zničovali selektivitu reakcie. Miesto alkyl-N-aryltiokarbamátov by vznikali arylamíny. Požiadavka na neprítomnosť, či opravdu iba minimálnu přítomnost příměsí vody sa týká všetkých zložiek, a teda celého reakčného systému. 2 hTadiska množstiev báz potřebných v reakčnom systéme, hranice od 0,1 do 100 7. hmot. sú sice široké. Avšak horná hranica prichádza do úvahy hlavně v případe použitia trialkylaminov, kedy tieto můžu navýše plnit aj funkciu rozpúšťadla za normálnych podmienok tuhých π itroaromátov, ako napr. dinitrobenzénov, nitrona-F-talénov, chlórnitrobenzénov, chlórnitrotoluénov, nitrovaného 1,1,3-trimetyl-3- -Fenylindánu a ďalších. V případe alkylaminov, ktoré sa navýše z reakčného produktu aj l'ahko odstrartujú, napr. oddest i 1 ováním, sa bežne vystačí s 2 až 10 V. tr ial kylaminov, počítané na nitroaromáty. V prípadoch ovel'a silnějších báz, ako alkoxidov alkalických kovov najvhodnější je ich rozsah 0,5 až 3 7. hmot. Pod 0,1 7. hmot. je už účinok příliš nízký. V případe použitia elementárnej síry ako aj sírouhlíka, by ich koncentrácia nemala převyšovat 10 V. hmot., pričom z hTadiska reakčnej rýchlosti úplné postačuje koncentrácia 5 až 6 7. Končen— trácie konvergujúce k 0,1 7. hmot. síry nie sú vhodné aj z důvodov istej "spotřeby" alkyltiolov na tvorbu karbonylsul-Fidu ap. Avšak pri aplikácii síry vo -Formě karbonylsul-Fidu alebo sirovodika, postačuje koncentrácia 0,5 až 1,5 7. hmot. Vyššie koncentrácie nemajú už úměrný efekt.
Napokon, súčasne reaktantom ako aj komponentom katalytického systému můžu byť alkyltioly. Či cykloalkyltioly. Vtedy však i 6 třeba.počítat s nadbytkom reaktantu, ktorého napokan aj z důvodov rýchlosti reduktívnej karbonylácie nitroaromátov má byť nad stechiometricky potřebným množstvom v reakcii: ; 0 ... ArNG2 + 3CQ + R'SH---$ ArN-C-SR ' + 2C02
Dalším potřebným komponentom katalytického systému je aspoň jedna!z 1účenina vanádu a ak zásadou v řeakčnom prostředí je iba rozpustná anorganická zásada, tak aj aspoň jedna zlúčenina cínu. V případe organických dusíkatých zásad možno vystačit len so zlú-čeninou vanádu. K najvhodnéjším zlúčeninám vanádu patria metava-nadičnan amónny, oxid vanadičný, sírnik vanadičný a oxychlorid vanadičný. Bežne postačuje ich přítomnost v množstve 0,1 až 0,5 "/. hmot., počítané na ni troaromáty. Zlúčeniny dvojmocného až štvormocného vanádu sú sice tiež použitelné, ako hydroxid vanád-natý, ioxid vanaditý, oxid vanadičitý, ap., ale sú menej účinné. i Zo zlúčenin cínu najvhodnéjšie sú dobré rozpustné v reakr čnom prostředí. Vtedy možno ich aplikované množstvá minimalizovat. K najvhodnejším patria dibutylcínmaleinát, dioktylcínmalei-nát, ;dilaurylcínmaleinát. Potom dioktylcín-bis-izoktylmaleinát, dioktylcín- bis-izooktylmerkaptoacetát, bis-tributylcínsul-Fid, dibutylcin- bis-buiylmaleinát, trietylcínacetát, trifenylcínace-tát, jtrioktylcínacetát, dialky1tioláty a dialkyltioglykoláty dibutylcínu, oktoáty cínu a ďalšie, komerčně dostupné organocini-čité ;zlúčeniny, zvyčajne vyrábané pre použitie ako termických stábi1izátorov spracovania PVC a kopolymérov viny1chloridu, kata-lyzátorov, či komponentov katalyzátorov výroby polyuretánov ap. : Spósob podl'a tohoto vynálezu možno uskutočňovať pretržite, polopretržite i kontinuálně. Ďalšie údaje o uskutočňovaní spósobu podl'a tohoto vynálezu, ako aj ďalšie výhody sú zřejmé z príkladov. Příklady uskutočnenia vynálezu
Pr í k1ad 1:
Do rotačného (240 ot./min) autoklávu z nehrdzavejúcej ocele, vyhrievaného elektricky, opatřeného teplomerom a tfalším zvyčajným příslušenstvem, sa naváži 20 g nitrobensénu, 5 g trietylamínu s primesou 0,54 '/. hmot. vody, 0,1 q metavanad ičnanu amónneho a po uzavretí aútoklávu sa ešte privedie 20 g metantiolu (metylmerkap-tánu), 0,5 g sirovodíka a oxid uhol'natý s primesou 1,3 7. obj. vo-díka,0,3 7. obj. kyslíka a 1,4 7. obj. dusíka. Nato sa za neustá-lej rotácie‘autokláv vyhřeje na 150 °C a pri tejto sa s presnos-ťou ±3 °C udržuje počas 8 h. Konverzia nitrobenzénu dosahuje 28 až 32: 7.. Za inak podobných podmienok, ale s přidáním do násady navýše 0,5 g dibuty1cínmaleinátu (číslo zmydelnenia = 341 mg KOH. g**1, obsah cínu = 17,6 7. hmot., viskozita pri 20 °C = 0,33 mPas a špecifická hmotnost = 1 193 kgm-3) konverzia nitrobenzénu dosahuje 94 ± 2 7. á selektivita na mety 1 -N—Feny 11iokarbamát 91 ± 2 V.. ! i Příklad 2:
I I Do autoklávu o objeme 0,5 dm3, charakterizovaného v přiklade 1, sa naváži 20 g nitrobenzénu, 50 g dioxánu, 5 g trietylamínu, 0,05 g metavanadičnanu amónneho a 0,5 g dibutylcínma— leinátu. Po uzavretí autoklávu sa do něho ešte privedie 50 g me-tántiolu a oxid uhofnatý do tlaku 13 MPa. Nato sa obsah autoklávu .vyhřeje na 150 °C a pri tejto teplote s presnosťou ±3 eC a za neustál ej rotácie sa udržuje počas 4 h. Nato sa autokláv ochladí, neskonvertovaný oxid uhol'natý sa vypustí a podobné sa oddělí aj neskonvertovaný metántiol. Konverzia nitrobenzénu dosahuje 98 ± 1,5 V. a selektivita na metyl-N—Feny 11 iokar bamát 91 ± 3 7.. Selektivita na anilín dosahuje 4 ± 2 7.. Metántiol je tak reaktantom i komponentem katalytického systému. Příklad 3:
Do rotačného autoklávu z nehrdzavejúcej ocele o objeme 0,5 dm3, Specifikovaného v příklade 1, sa naváži 20 g nitrobenzé-hu, 5· g trietylamínu, 0,1 g metavanadičnanu amónneho a po uzavření autoklávu 0,7 g sirovodíka a 20 g metántiolu. Potom sa prive— ^ie oxid uho!natý do tlaku 14 MPa pri teplote miestrust i. Nato sa ta neustálej rotácie obsah autoklávu vyhřeje na teplotu 150 aC ^ pri tejto s presnosťou ±3 eC sa udržuje počas 4 h. Za tento čas Celkový tlak v autokláve při teplote 150 eC poklesne z 20 MPa na *9 MPa. Po ochladení autoklávu sa vypustí neskonvertovaný plyn, V|~átane metántiolu a produkt sa vyberie, zbaví zvyškov metántio-^•U, analyzuje a izoluje sa surový metyl— N—fenyltiokarbamát (t. j.
B 79 až '31 “C a teplota rozkladu 153 °C>, ktorý sa ďalej prekryšta-lizuje. Kanverzia nitrobenzénu dosahuje 95 ± 3 '/. a selektivita na metyl-N~Feny 1 tiokarbamát 92 ± 3 Příklad 4:
Postupuje sa podobné ako v přiklade 3, len^reakčná teplot-a je 95 ± 2 eC a reakčná doba 3 h· Konverzia nitrobenzénu dosahuje 82 ±3 7. a selektivita na mety 1 -N~řeny 11iokarbamát 89 ±3 V. . Příklad 5:
Postupuje sa podobné ako v příklade ·ύ, len miesto 20 g nitifobenzénu sa naváži 24 g 4-nitrotoluénu. Konverzia 4—nitrotoluénu dosahuje 92 7. a selektivita na metyl— N-tolyltiokarbamát 89 7.. i Příklad ώ: | Do pollitrového rotačného autoklávu, Špeci-Fikovaného v příklade 1, sa naváži 40 g nitrobenzénu, 170 g n-butántiolu, 0,15 g metavanadičnanu amonného a 0,05 g hydroxidu vanadnatého, 1,0 o metoxidu sodného, 3 g octanu sodného a 4 g elementárnej práškovéj síry. Po uzavretí autoklávu sa vovedie oxid uhoTnatý do tlaku! 14 MPa. Nato za neustálej rotácie sa obsah autoklávu vyhřeje na! 150 °C a pri tejto teplote s presnosťou ±3 eC sa udržuje počas B h. Konverzia nitrobenzénu dosahuje 93 7. a selektivita na n-buty 1-N-feny 11iokarbamát 39 V.. Příklad 7: i
Do autoklávu, spec iPikovaného v příklade 1, sa naváži 50 g, nitrobenzénu, 180,5 g n-butántiolu, 0,1 g metavanadičnanu amonného, 3 g trietylamínu a 0,5 g dibuty1cinmaleinátu. Po uzavretí |autoklávu sa vovedie oxid uhol'natý do tlaku 15 MPa a za ne-ustálej rotácie sa autokláv vyhřeje na teplotu 150 °C a pri tejto teplote sa s presnosťou ±3 °C udržuje počas 4 h. Za tento čas konverzia nitrobenzénu dosahuje 33 ± 2 7. a selektivita na n-butyl-N-fenyltiokarbamát 90 ± 3 7.. Příklad 8:
Do rotačného autoklávu z nehrdzavejúcej ocele o objeme 0,5 dm3, charakterizovaného v příklade 1, sa naváži 5u g nitro-benzénu, 180,5 g n-butántiolu, 0,1 g metavanadičnanu amonného, Í3 q tr ibutylaminu a 0,5 g d ibutylcinmaleinátu. Fo uzavretí autoklávu sa ešte přidá 0,5 g sírovodíka a vovedie sa oxid uhol'natý, Specifikovaný v přiklade 1, do tisku 13 MPa. Nato sa obsah autok— lávu ca neustálej rotácie vyhřeje na teplotu 150 eC a pri tejto s presnosťou ±3 eC sa udržuje počas 4 h. Tlak v autokláve co 1/ MPa pri teplotě 151 aC poklesne ca tento čas na 14,2 MPa. konver— qia nitrobenzénu dosiahne 99,2 '/. a selektivita na buty 1 -N-feny 11iokarbamát dosahuje 92 ± 2
I í Příklad 9:
Do autoklávu, Specifikovaného v příklade 1, sa naváži 30 g hitrobencénu, 180 g cyklohexántiolu, 0,5 g metoxidu sodného, 1 g octanu sodného (bezvodého), 3 g trietylamínu, 2 g dimetylben-zylamínu, 0,05 q metavanad ičnanu amónneho, 0,15 g b is-tr i but y 1 c ínsul f idu / (C*l-U> ^Sn/aS a 0,2 g d i but y 1 énd iacetátu (CUhMjsSn (00CCH3) a. Po uzavretí autoklávu sa přidá eéte 0,5 g si-rovodíka a vovedie sa oxid uhoTnatý do tlaku 10 MPa. Nato za ro— i tácie!autoklávu začne jeho vyhrievanie na teplotu 150 °C a pri tejtoíteplote sa udržuje s presnosťou ±3 eC počas. 8 h. Za tento čas konverzia nitro- benzénu dosiahne 93 ±3 V. a selektivita na cyklohexyl-N-fenyltiokarbamát 36 ± 4 %.
I Přiklad 10: J Do autoklávu, špecifi kovaného v příklade 1, sa naváži 50 g:1-nitronaftalénu, 180 g metántiolu, 2 g 'sírouhlíka, 1,5 g metoxidu sodného, 1 g octanu sodného, 5 g trietylamínu, 0,05 g oxidu vanadičného, 0,05 g metavanadičnanu amónneho a 0,5 g di-oktylcínmaleinátu. Po uzavretí autoklávu sa vovedie este 0,5 g sírovodíka a oxid uhornatý, charakterizovaný v příklade 1, do tlakuj12 MPa. Nato sa obsah autoklávu za neustálej rotácie vyhřeje na;teplotu (150 ±3) °C a pri tejto sa udržuje počas 8 h. Konverzia 1-nitronaftalénu dosahuje 95 ± 4 V. a selektivita na mety 1-N-naf tyl t i o kar bamát 90 ± 5'/.. Příklad 11:
Do autoklávu, špecifikovaného v příklade 1, sa naváži u0 g í—nitro—2,4—dif1uórbenzénu, ISO g metántiolu, 2 g pyridinu, 10 10 vanadičného V0C13 a 0,5 3 g triet-/laminu, 0,1 g oxychloridu q triety1cínacetátu (C^Hs)3Sn00C0H». Po uzavretí autoklávu sa vo-ved ie ; 0,5 o karbonylsulPidu a oxid uhďnatý, épeciPikovaný v příklade 1, do tlaku 10 MPa. Nato sa autokláv vyhřeje na teplotu 130 “C a pri tejto s presnosťou ±2 °C 2a neustálej rotácie sa udržuje počas 7 h. Konverzia nitro—2,4—diPluórbenzénu dosahuje 92 ± 5 7. a selektivita na mety1-N-<2,4-diPluórPenyl)tiokarbamát 85 ± 5 X. i Příklad 12:
Postupuje sa podobné ako v přiklade 8, len sa vynechá zlúčenina cínu, t. j. dibutylcínmaleinát. konverzia nitrobenzénu dosahuje 86 ± 4 7. a selektivita na butyl-N-Penyltiokarbamát 87 ± 5 X.j i Příklad 13: i i Postupuje sa ako v přiklade 8, ale miesto 6 q tribu— tylamínu sa naváži 5 g metylcyklohexylamínu a 5 q 3-pikolínu. Konverzia nitrobenzénu dosahuje 95 ± 4 7. a selektivita na butyl-N-Peny 11iokarbamát dosahuje 90 ± 2 7.. Příklad 14:
Postupuje sa podobné ako v příklade 7, len miesto 3 g trietylamínu sa naváži 0,1 g jemne dispergovaného sodíka a 0,5 g butoxidu draselného. Konverzia nitrobenzénu dosahuje 57 ± 5 V. a selektivita na n-butyl-N-Penyltiokarbamát 85 ± 5 Příklad 15:
Postupuje sa podobné ako v příklade 8, len miesto 0,1 g metavanadičnanu amónneho sa naváži 0,1 g sulPidu vanadičné-ho. Konverzia nitrobenzénu dosahuje 98 ±2 7. a selektivita na butyl-N-Penylkarbamát 92 ± 2 %. Příklad 16:
Do autoklávu, épeciPikovaného v přiklade 1, sa naváži 50 g 1,3-dinitrobenzénu, 50 g toluénu, 200 g metántiolu, 0,1 g oxidu vanadičného a 0,1 g sulPidu vanadičného, 5 g triizobutyl-amínu, j0,5 g izobutylalkoholátu draselného, 5 g pyridinu a 0,2 g dibutylcíndilaurátu. Po uzavretí autoklávu sa' vovedie do něho 0,5 g i karbany 1 sul fidu a 0,5 g sírovodíka a oxid uhoinatý, špeci-fi kovaný v příklade 1, do tlaku 15 MPa. Nato sa za neustálej ro-tácieivyhřeje autokláv na teplotu 170 eC a pri tejto sa s prss-nosťou ±3°C udržuje poČas 6 h. Kanverzia 1,3-d in itrobenzénu dosahuje 99 ± 1 7. a selektivita na _ d i met y 1 f eny ld i t i okařbamát y 75 ±· 5 Příklad 17:
Do autoklávu, Specifikovaného v příklade 1, sa naváži 50 g 1-nitronaftalénu, 160 g cyklohexántiolu, 50 g podchladeného i bezvodého trimetylamínu, 0,7 q dibutylcínmaleinátu a 0,5 g ! sírouhlíka. Po uzavretí autoklávu sa vovedie technický oxid
I uhornatý s obsahom 1,8 % obj. kar bony 1 sul fidu, 1,1 7. obj. vodíka, 0,15 7. obj. kyslíka a 0,8 7. obj. dusíka ako příměsí do tlaku 15 MPa. :Nato sa obsah autoklávu vyhřeje na 145 a pri tejto s presnosťou + 2 °C sa za neustálej rotácie udržuje počas 3 h. Nato sa obsah autoklávu ochladí, vyberie, zváži a analyzuje. KOnverzia 1-n i tronaf ta 1 énu dosahuje 95 ± 5 7. a selektivita na cy kl ohhexyl -N-naf ty 11 iokarbamát 73 ± 5 Oddělí sa trietylamín a neskonvertovaný cyklohexántiol, ktoré sa opátovne použijú v ďalšich experimentoch. Příklad 18: ako v příklade 17, len miesto 160 g 260 g dodekántiolu a miesto 0,7 g až a reakčná doba je 12 h. Konverzia 70 ± 5 7. a selektivita na 68 ± 5 7..
Postupuje sa podobné cyklohexántiolu sa aplikuje 1,0 g dibutylcínmaleinátu 1-nitronaftalénu dosahuje dodecy1-N-nafty11 iokařbamát Příklad 19: ako v príklade 18, len miesto !00 g cyklooktántiolu. Konverz ia 65 ± 5 7. a sel e ktivita na 72 ± 5 7..
Postupuje sa podobné dedekántiolu sa aplikuje 1-nitronafta 1énu dosahuje cyklookty1-N-nafty11 iokařbamát 12 Příklad 20:
Postupuje sa podobné ako v příklade 16, len miesto 50 g 1,3-dinitrobenzénu sa použije 50 g nitroxy1énu. Jeho konvezia dosahuje 90 ± 5 7. a selektivita na mety 1 -N—xy 1 yl karbamát S6 ± 5
I 7..
I
Priemyselná využitelnost AIky1-N-ary1tiokarbamáty, ako aj cykloalkyl-N- ary1tiokarba-máty, připravené spbsobom podlá tohoto vynálezu, sú použitelné besprostredne alebo ako organické medziprodukty, najma pre přípravu pesticídov a ďaléích biologicky aktívnych látok, ant io>; idan- \ tov ajtechnických pomocných prostriedkov.

Claims (7)

13 13 \ * I «
Patentové nároky 1. Spčsob přípravy alky1-N-aryltiokarbamátov a/alebo cykloalkyl-N-ařyltiokarbamátov, obecného vzorca R-Ar-íNHC03R)«, v ktorom x = 1 alebo 2, R = vodík, alkyl o počte uhlí kov l až 4, Ar = Fenyl, tolyl, xylyl, na-Ftyl, R' = = alkyl o počte uhlí kov 1 až 12, cyklohexyl až cyklooktyl, katalyzovanou karbonyláciou aromatických nitrozláčenin obecného vzorca ArNQa a/alebo dinitrozlúčenin Ar(N03)3 oxidom uhol'natým za spolupósobenia najmenej jedného alkántiolu R 'SH a/alebo cyklohexántiolu až cyklooktántiolu a připadne inertného rozpúšťadla, pri teplote 60 až 240 °C a tlaku 0,5 až 35 MPa, vyznačený tým, že sa uskutočrtuje za přítomnosti najmenej jednej anorganickéj bázy, vybranej spomedzi alkalických kovov, suchých hydroxidov alkalických kovov, alkalických solí karboxylových kyselin Ci až C*, alkoxidov alkalických kovov s alkylmi o počte uhlí kov 1 až 4 a/alebo najmenej jednej aprotickej organickej dusíkatej báz y, vybranej spomedzi trialkýlaminov s alkylmi o počte uhlíkov 1 až 6, alkylcykloalkylamínov o počte uhlíkov v molekule 6 až 12, pyridinu, metylpyridinov a dimetylpyridínov, v množstve 0,1 až 100 7. hmot,, počítané na nitroaromáty a katal ytického systému, vytvořeného sírou a/alebo zlúčeninou síry v množstve nad 0,1 ’/. hmot. a najmenej jednej zlúčeniny vanádu a/alebo cínu v množstve 0,001 až 25 V. hmot., počítané na hmotnost nitroaromátov.
2. Spásob přípravy podl'a nároku 1, vyznačený tým, že anorganické bázy tvoří najmenej jeden z alkalických kovov, zo suchých hydroxidov alebo alkoxidov alkalických kovov, s alkylmi o počte uhlíkov 1 až 4, s výhodou metoxid sodný.
3. Spčsob přípravy pod Ta nároku 1 a 2, vyznačený tým, že alkalické soli karboxy1ových kyselin Ci až tvoria jednotlivé soli alebo zmesi bezvodých alkalických sol karboxylových kyselin Ci až CA, vrátane hydroxykyselín, s výhodou bezvodý octan sodný.
4. . Spásob přípravy podl'a nárokov 1 až 3, vyznačený tým, že zlúčeniny síry tvoria zlúčeniny s mólovou hmotnosťou od 34 do 93 gmol-1, s výhodou karbonylsulPid a sirovodík, v množstve 0,1 až 10 7. hmot., s výhodou 0,5 až 3 7. hmot. 14
5. Spósob přípravy podl'a nárokov 1 až 4, vyznačený tým, že zlúčeniny siry tvoria alkyltioly a/alebo alkyltioly, aplikované aj ako reaktanty v množstve nad 1 mol na 1 mol aromatickej nitroz1účeniny.
6. Spósob přípravy podl'a nárokov 1 až 5, vyznačený tým, že zlúčeniny vanádu tvoří najmenej jedna zlúčenina dvojmocného až páťmocného vanádu, s výhodou sul-řid vanad ičný a metavana-dičnan amónny, v množstve 0,001 až 3 7. hmot., s výhodou 0,01 až 1 7. hmot., počítané na n i troaromát y.
7. Spósob přípravy podTa nárokov 1 až 6, vyznačený tým, že zlúčeniny cínu tvoria cínoorganické zlúčeniny rozpustné v reakčnom prostředí, s výhodou dibutylcínmaleinát. r
CS92375A 1992-02-10 1992-02-10 process for preparing alkyl-n-arylthiocarbamates and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates CZ37592A3 (en)

Priority Applications (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS92375A CZ37592A3 (en) 1992-02-10 1992-02-10 process for preparing alkyl-n-arylthiocarbamates and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates
SK37592A SK277855B6 (en) 1992-02-10 1992-02-10 Method of preparation of alkyl-n-arylthiocarbames and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS92375A CZ37592A3 (en) 1992-02-10 1992-02-10 process for preparing alkyl-n-arylthiocarbamates and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates

Publications (1)

Publication Number Publication Date
CZ37592A3 true CZ37592A3 (en) 1993-09-15

Family

ID=5335728

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS92375A CZ37592A3 (en) 1992-02-10 1992-02-10 process for preparing alkyl-n-arylthiocarbamates and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates

Country Status (2)

Country Link
CZ (1) CZ37592A3 (cs)
SK (1) SK277855B6 (cs)

Also Published As

Publication number Publication date
SK37592A3 (en) 1995-05-10
SK277855B6 (en) 1995-05-10

Similar Documents

Publication Publication Date Title
ITMI951445A1 (it) Procedimento per la produzione di carbammati aromatici
KR101302774B1 (ko) 우레탄 화합물 및 그의 제조방법, 및 아이소사이아네이트 및 그의 제조방법
US9321024B2 (en) Method for producing carbamate, method for producing isocyanate, carbamate production system, and isocyanate production system
EP1323708B1 (en) Method for producing carbamates and method for producing isocyanates
JP4299020B2 (ja) アルキルカルバメートの製造方法
US4611079A (en) Process for the preparation of N-aryl di- or polyurethanes
PT861232E (pt) Processo para a preparacao de diuretanos e/ou poliuretanos organicos e sua utilizacao para a preparacao de di-e/ou poliisocianatos
JPH0524896B2 (cs)
CA1115286A (en) Process for the preparation of urethanes
US4258201A (en) Process for the manufacture of carbamates
CA1121374A (en) Process for the preparation of an aryl mono-, di-, and/or polyurethane
JP4107845B2 (ja) アルキルカルバメートの製造方法
CA1190555A (en) Manufacture of isocyanates
EP0083096B1 (en) Production of urethane compounds
CZ37592A3 (en) process for preparing alkyl-n-arylthiocarbamates and/or cycloalkyl-n-arylthiocarbamates
ITMI951446A1 (it) Procedimento per la produzione di uretani aromatici
US4278805A (en) Process for the preparation of an aryl mono-, di-, and/or polyurethane
CN101735112A (zh) 一种离子液体中非光气合成氨基甲酸酯的方法
CA1133928A (en) Process for the production of urethanes
KR100275793B1 (ko) 셀레늄-탄산 알칼리 촉매계를 이용한 n,n'-치환 우레아의 제조방법
CN103553969A (zh) 4,4’-二环己基甲烷二异氰酸酯的制备方法
JP4107846B2 (ja) アルキルカルバメートの製造方法
US4267353A (en) Preparation of aromatic urethanes
EP0315178A2 (en) Process for producing a urethane and a carbonic acid ester
US8927763B2 (en) Method for preparing aliphatic diisocyanate