CS274032B1 - Agent for nitrification inhibition - Google Patents

Description

1 CS 274 032 B1

Vynález sa týká prostriedku na inhibíciu nitrofikácie a zameriava sa nielen na zníže-nie nežiadúceho množstva dusičnanov v půdě a prírodných vodách, ale najma na zniženie ichobsahu v rastlinách a rastlinných produktoch. Z praxe a odbornej literatúry sú známe rožne přípravky s inhibičným účinkom na mikro-biálnu premenu amoniakálnej formy dusíka na formu dusičnanová. Cieíom ich aplikácie dopódy je znížií obsah zdraviu škodlivých dusičnanov v rastlinách, rastlinných produktocha prírodných vodách. Súčasne s týmto výskumom je vyvíjaná snaha o ekonomickéjšie zhod-notenie využívania aplikovaných hnojív na tvorbu úrod, nakoíko inhibitory nitrifikácieobmedzujú možnost strát dusíka z hnojív v důsledku migrácie dusičnanov do spodných hori-zontov a podzemných vod. Doteraz používané inhibitory nitrifikácie sú prevažne derivátmipyrazolu, pyridinu, pyrimidínu, alebo zlúčeniny kyanidové, dikyanidové, sulfokyanidové,triazolové a pod. Používá sa aj urotropín, karaniin. Nevýhodou používania týchto inhibí-torov nitrifikácie bývá ich zložitá technológia výroby náročná na suroviny, tlakové aenergetické podmienky. Často v literatuře nie sú uvádzané ani ich degradačné produkty aperzistencia, ktoré z híadiska ochrany životného prostredia sú údaje veími významné.Jedným z používaných prípravkov je například pod obchodným označením známy N-Serve, ktorýobsahuje aktívnu zložku 2-chlór-6 (trichlórmethyl)pyridín. Tento však hydrolyzuje na ky-selinu 6-chlórpikolínovú, ktorá je karcinogénnou látkou. Vzhíadom na to, že sa ukládáv pečeni a v ďalších vnútorných orgánoch, i keď v malých množstvách, přetrvávájúci pří-sun do organizmu je povážlivý. Ďalšie používané inhibitory nitrifikácie sú poměrnědrastickým zásahom do půdy a diskutabilná je aj ich selektivita vzhíadom na ostatněmikrobiálně populácie. Ich aplikáciou může důjsí nielen k ďalšiemu znečisíovaniu i takuž v súčasnosti znečistěných pod, ale aj k čiastočnej sterilitě pódy v důsledku úhynuniektorých mikrobiologických kmeňov. Mnohé z vyššie uvedených inhibítorov nitrifikáciesú rozpustné prevažne len v organických rozpúšíadlách, čo opáí v důsledku ich aplikácieprináša ďalšie negativum z híadiska hygieny půdy a prírodných vůd. Nie menej významnounevýhodou je aj tá skutočnosí, že převážná váčšina známých inhibítorov nitrifikácie savyrába v zahraničí, takže ich aplikácia je podmienená dovozom.

Vynález si kladie za cieí odstránií, alebo aspoň eliminovaí vyššie uvedené nevýhodya nedostatky. Prináša riešenie, ktorého uplatnenie v praxi umožňuje znížií obsah dusič-nanov v rastlinách, půdě a prírodných vodách. Riešenie podía vynálezu využívá k inhibíciinitrifikácie látku, ktorá v původnom stave vykazuje v půdě krátkodobú perzistenciu 1-30dní a po tomto období nebola zistená ani vo vodách ani v rastlinách. Táto skutočnosí bo-la dokázaná aj pomocou plynovej hmotnostnej chromatografie.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že ako inhibitor nitrifikácie je použitý fural,připadne niektoré jeho zlúčeniny.

Fural, alebo tiež 2-furaldehyd, či 2-furánkarbaldehyd je heterocyklická zlúčeninapolyfunkčného chemického charakteru, ktorá je podmienená prítomnosíou éterického kys-líka, diénového systému dvojitých vázieb a reaktívnej karbonylovej skupiny. Čistý fural,ktorý sa používá k aplikácii do půdy je bezfarebná kvapalina zápachom připomínájúca vůnuražného chleba, niekedy s mandíovým nádychom. V přítomnosti vzdušeného kyslíka dochádzak jeho autooxidácii, vzniká kyselina mravčia a zložitejšie karboxylové kyseliny. Auto-oxidáciu spomaíuje prítomnosí vody a terciárnych amínov. Doposiaí v procesoch oxidáciebolí zistené následovně produkty: kyselina maleínová, kyselina pyroslizová, JV -kapro-luktón, kyselina jantárová. Dxidačnou aminolýzou bol získaný furonitril, při nitrácii5-nitrofuraldiacetát. Redukčnými produktami sú: tetrahydrofurfural-alkohol, furfuryl-alkohol, 1,5-pentadiol. Všetky tieto látky poznáme ako netoxické a mnohé zaradujeme i CS 274 032 B1 medzi rastové stimulátory ako napr. kyselinu jantárovú, maleínovú alebo látky s pesticíd-nymi účinkami, napr. kyselinu pyroslizovú. Pře poínohospodárstvo sú zaujímavé najma oxi-dačně produkty a dusíkaté látky, ktoré vznikajú při oxidačnej aminolýze. U prevzdušne-ných půd vyznačujúcich sa oxidačnou schopnosíou, bohatých na humus s intenzívnou biolo-gickou činnosíou, při ktorej vznikajú amoniakálně formy dusíka, ktorých obsah sa dopí-ňa ešte hnojením, sú podmienky pře prirodzenú tvorbu týchto látok. Ich vznik podporujeaj prítomnosí voru, molybdénu, hliníka, železa ako aj stopy niklu a pod., ktoré sa pri-rodzene v pode nachádzajú. K uvedeným procesom je v niektorých prípadoch požadovanýP2O5, ktorý však sa dodává při hnojení superfosfátom. Najvhodnejšie podmienky pre prie-beh procesov sú u čiernic, černozemí, fluvizemí, ale aj kambizemí. Právě na týchto pád-ných typoch u nás z dovozových příčin doposiaí v obmedzenom množstve používaný inhibitornitrifikácie N-Serve vykazuje neuspokojivé účinky. Naviac, jeho rozkladným produktom, narozdiel od furalu je karcinogénna látka 6-chlórpikolínová kyselina - 6-CPA. Vyznačuje satiež vazbou na organickú hmotu, čo nie je veími žiadúce z híadiska hygienického a znižu-je inhibičný účinok. Výrobca sice uvádza relativné rýchly polčas jej rozpadu - 8 dní,ale za podmienok, kedy teplota prostredia, t.j. půdy, je 25 °C a k urýchleniu dochádzaprostredníctvom slnečného světla. Takéto podmienky sú však pre půdu íažko splnitelné ajčo i len v teplých klimatických podmienkach v letných mesiacoch, čo značí sú dosiahnu-teíné maximálně v čase uprostřed vegetačného obdobia, aj to v južných oblastiach. Naviacsa u nás nikto nezaoberá zisíovaním rezidui 6-CPA, čo zvyšuje riziko ohrozenia zdravia,nakoíko táto po příjme do organizmu sa kumuluje v pečeni, tuku a ňalších orgánoch. S N--Serve sa pracuje v ČSSR prakticky od r. 1978 a uspokojivé výsledky sa dosahujú hlavněna degradovaných ruzyňských hnedozemiach, ktoré však na rozdiel od ostatných půdnychtypov sa nevyznačujú významnou biologickou aktivitou v důsledku nízkého obsahu humusu asú menej úrodné s nižšou produkciou dusičnanov. Z híadiska ochrany životného prostrediaje však potřebné nájsí vhodný inhibitor nitrifikácie pre úrodné půdy, intenzívně poíno-hospodársky obhospodařované, v půdách ktorých je intenzívna tvorba dusičnanov. Potřebuvhodného inhibítora pře tieto oblasti zvyšuje ešte často aj prítomnosí zdrojov pitnejvody. Čistý fural neobsahuje žiadne prímesy. Jedine pri styku so vzdušným kyslíkom sa oxi-duje, tmavne, čo však nie je na závadu účinkom. Koncentrovaný fural je toxický, prahová -3 -3 koncentrácia zápachu je 1,0 mg.m . Maximálna koncentrácia emisie je 20 mg.m ak jetáto vačšia ako 0,1 kg.hod.”'’·. Maximálna povolená koncentrácia vo vzduchu v ZSSR a NORje 10 mg.m.”\ USA a NSR 20 mg.m.”\ Faktory znečistenia vody furalom: BSK - 0,77 a CHSK- 1,54-1,67. V koncentráciách vyšších ako 1 mg.l~’ brzdí BSK v odpadných vodách. Maxi-málna přípustná koncentrácia pre vodojemy je 1 mg.l \ Pře vody, ktoré sa podrobujúbiologickému čisteniu je maximálna přípustná koncentrácia 1000 mg.l . Cistenie odpad-ných vod od furalu je riešené přidáváním vápna. Pri koncentráciách 1,55-5,0 mg.l ’ vovodách zabraňuje premene amoniaku na nitrity. Pře krysy je akutna orálna toxicitaLD^g - 0,05-01 g.kg”’, myši LD^g - 0,5 g.kg”’ a pre psov LD^g - 0,65 g.kg"’. Při mi-nútovom vdychovaní koncentrácie 3 mg.l”’' vo vzduchu nastáva podraždenie spojiviek asliznice. Pri vdychovaní počas 3 mesiacov při koncentrácii 0,007-0,053 mg.!”’ vo vzdu-chu nastává zápal spojiviek, sliznice a bolesti hlavy. Při metabolickej premene v or-ganizme člověka sa okysličuje na kyselinu pyroslizovú a v tejto formě sa vylučuje mo-čom, čiastočne v nezmenenej formě, potom sa uvolňuje z organizmu tiež močom a vydychova-ním. Podobnou a často aj vyššou toxicitou sa vyznačujú u nás často používané pesticidy,preto sú často předpisované ochranné prostriedky při ich aplikácii a u N-Serve napříkladtakéto až přesné hygienické požiadavky a kritériá ani nie sú známe. Naviac nám nie jeznámy ani osud už uvedeného karcinogénneho produktu - 6-CPA v organizme. Fural sa vyrábau nás z kukuřičných šúlkov, rastlinného a dřevného odpadu. Doposiaí’ u nás a v zahraničísa používal na rafináciu niektorých frakcií ropy, výrobu lakov, farieb, polymérov bio- } 274 032 B1 cídnych prípravkoch a liečiv.

Na baze furalu sa vyrábajú prostriedky s repelentnými a insekticídnymi vlastnosíamimektore mtrof uránové zlúčeniny sú účinnejšie ako známe antibiotiká penicilín a tetra-’cyklin. Produktami komerčnej výroby nitrofuránových liečiv v ZSSR a USA sú najma:

Furacilín, Furoguanidín, Furokrolon, Furazidín, Furamicidké aspekty a vlástnosti furalu Všetky vyššie uvedené hygienic- o tí d c >o

•H (0 0 43

Ol (0 43

O Ή 4> •rl 41 C!

S

> O 5 3

•S 3>Ο 44'3 >M

O

*>> dC •rl -P4> «Η•rl »—I43 (0 C >•Η Λ1 Ψ •rl (3 ri c >o o fu d Λ ti '0$ 43 3

O

'S ε-« ω o b-coσιr·i d 44 04 Φ

P *d 0 6 G t—d σι 10 co σι a 0)

G 44 0

O

CO ca

CO d 44 04 *d 0

Ej

Ό . H C t>j IW Φ Ai Λ2 rl 10 t* 0- H wi ca· Φ 3 O M N H R ε LA ω d h•0 0 Id Ol t- OJ O 44 43 H t- '3 5 σ' rf· 10 IA lA •M „ O rA C*\ r-l t- OJ Ol 3 vt • » -P OJ OJ xf· M- ^f· d r-t•d i d tí· LA IA 01 O 43 O *«± OJ CA '0 «Ρ rl rl H • i—1 G d H O +» Η Ol na CO O H 10 oso* N 43 a M P la la rl IA rl d i fA CA τι d o <A O CA o 43 k · co OJ O CO* '0 +> ca Μ" OJ <A 1 1 >5 •rl >5 Λ 10 rl r-l OJ 3 44 *rl t^· 10 Λ O O 10 10 10 10 •S£ G W • d 0 I O OJ 10 *d p do 44 43 co OJ OJ * £ 0 ·'0 o σ* LA M- 10 IA M· M- d *0 Mí O 4—1 10 C O OJ trs CA •H U OJ OJ CA OJ W 0h O rl H r-l r4 4 Π* O CO CO CO d i (0 Ol OJ CA Ό d ·» ·. «. O 43 LA r\ CA CO · t- IA IA 01 '0 O* o ÍA fA CA *d i cd U) O O 00 O o +* 44 CO O O rl Ol (A· Ol a) 10 Ifl o ε o to N 43 53 E .r-l OJ r-l Ol rl rl ΙΛ CA CA d 1 co 0- r-l 10 *0 d O 42 σ» IA CO P · '0 O* CA 10 IA IA W H o 0 id G 5 43 O ΙΛ OJ CA r-1 10 IA CA 'S 0 · ·> * t> P O* M· 10 S 1 to 44 44 LA O σ\ «I n · O o 01 ‘0 o toH 5S e rl 0- rH CA ca 0- 10 rH V> CO co IA 01 •P ca o CA CA d rl b- 10 0- OJ t) i d O OJ 10 O 42 ·» n « h · '0 -P rl r·1 H r-l • • • r-l OJ (A M·

O w

OJ 43

O d

ÍJ

M

LA in

CO σι

i—I

O ř* •rl *T3

O

C 03 o 0 43 d 0 «Η +> 0

O Λ2 OC\

*d W0 O

Φ O •ra rdo

0 o43 O

O 0\

M

O o

H P« o σι

W o o 53 «4· >ri o os » os *e> c d > o

X *r1 etapa rl v z aplikovaného hnojivá v systéme podá - voda - rastlina

G 4* d

SO ri

O

CO

CM

O tí Λ

P m d o a Φ to

I

US i-l d

•H

O *d

AS d

Ol d

CM «

>O X> d

EH

1 <o 0. m . V s o co Os r-l 85,3 OS ««? co W Γη O ΜΤΛ OS CM t- X*. r- r4 >> os > TÍ r-l CO co X** O trs us O CO » • o Os l*S f*S d 3• » » x; r-t r-l r-l o o M 3 Os rs rs 01 Ti r~ * ·> a) u os CM CM p í> H r-l r-l o US US co <0 CO os M- •M· řs Aí *·> r-l W Π'd π os US US r- SO so N OS rs rs r-4 O co r- CO • » Os SO t- 3 r-t r~- co H O Pí M· to OS ·> r- • O os os Oř r-l os H · • O O •3 d CO o > os (4 O H so US '3 > r-l O OS CM Φ Λ us so X> >» r- •3 > OS O + H O O f*S S CO CO CM •3 OS ·» ·> o O rs t» Os ω co 3 l·- so US - o Os * FM rM o O » ' ·' 11 » O rs o (0 * • p OS O o 5?5 ♦ l~i CM CM • P OS M* os d • · d Os O SO ctí r-t f*s rs ’ O b- co « « os US Tř p r-l trs S0 &amp; d *3 OS i*S M- <o r~ » Pí OS CO rs r-l SO SO • t fe5 Φ r-1 r-l ÍH 1 1 O d d C4 X2 x: i • • ss to Aí Ai Vs O ©•us· rs rs · r4 r-t cH CS 274 032 B1 rt jtí i M OSr-

Ss osH

O Λ ·

*φ nP ??

IÍS tí

*<D

C d > o Aí Ή OXí*fl) O*tí d > Ssd usr-l r-tΛ J? *

O

OT

CM o co os

rH

I co os d υ •rl vtí *Φ >W ·-O( *"·

P w d b o 04

O tí X2 ► Φ w

I

•Η 1&amp;>N

3 us>» *> H t5 'Stí tí d•H >

H

CM d rs >o &amp; d e-4 .....'sir > •H T5 X 20,27 1 SO rs O CM K I?/ O c G t? {« SO O SO rs .rH 1 SO os so o bO H DO • Os bO r4 E • S a TÚ SO o so O -Hl » ·> β >w E O t- 3 'S 3 · b- so r-l o o »> » bO ť*s <í· rs tí Φ d >to t> Oi rl Ό OS co 3 0 rs co O rs X X tí tí O so E 12. rs rs •H Λ N O o X Φ h <D Os u3 s P d H US X) 1 2 •rt t* os •3 os bop W • ·. O • sen O r-l CM bO 3 Φ CM CM s d tí P tí o >1 Ai na\j O O cw 1 rt E .G OS r-l *>s3 • o M- M- í>w bO rt CM r-l d • SO SO r-t rs US •H •H > X * Ό h ‘d O r-4 O Q« N c ,G. M- t*- N • Tý" SO d *3 X • vt N X3 O r-l o O co Γ"1 1 os Ο Φ + Sb r-l > * * rs co co OS *3 o -d CM CM US o Aá Η 1 «, rM Pí ε Φ >» *s · CO H CM •ra o > G bO O tí S d • rs ** o >· CM CM N •rl X •3 •O Λ *d O O O O M XJ O US •3 os • • rs r- d tí X os N X> O © P- d rH O k P ω Φ 3 X» »S > > CO o d CM US AS H ► H ε SO Q> >> ♦ O > eo • P 1 1 Φ G d d > O X2 jí AI • • φ 3 bO bO W Vs X3 O O Í5 US Ctí Φ rs rs + · tí r4 H &amp; H • • • r-l CM rs 5 CS 274 032 B1

B o β rd 'd 44 o

•H β) Μ-Η O<1> to t> so *-»c d d o c jí •5 'é co d 'd c í> fd &amp;

aS O rd 750 r> x~s M + tn <n 885 H + IA O tn co cn r\ tn co CM rn CM co rd O r- tn co o CM rt ω rd rd ř- kO M· IA to rd t* CM co tn σ» kO kO rd t- to m CO rd rd lA O o IA CO o o rd rd rd • Π •n O O o t*“ σ\ rd r\ CO V o\ rd o o O <*k o o cn CM O\ σ\ rd O o o CM LA o o Μ rd Cr> i—1 rd co CM O kO CO rd c- b- rd (*\ <n rd rd CM W ' M- CM d O o > Pd P R eJ 4* 0) n c 10 »4 ctí o M- + d 44 r2 cm ct: + o o o d 'd O σ\ o o σ» »d > c o> κ > tn ttí 4d •rl Q> O k w o •ri Γ3 •Γ3 r> to © o CO H O O co a co cc a a c c Aí O 1 a o d jí Jí O kO S5 C to 0) CD rd CD rd c a K + ts S V1 c t d • • • · • «9 •rd CM c*\ M- tn í> d > 44 n

kO

S 44 •o (4

V d a Ρ» o . 44

M 'rt 44 o o Jí *0) tí <4

O 44

•H

S 44

>O rt Ό (4 rd 44 d c

S 44 b

O Jí 3

B d <n >tí

M

IA

ř» do x« >r( O 3. ,3 d o

>N

P 0) a d Jí i *d wC 3 § a<n >wB ΠÉ4 rd w 44 CS 274 032 B1

Obsah rezidui furalu v zelenine (aplikovaný (HH^JgSO^ a 1,5 roztok furalu)

Tab. č. 5 variant hnojenia porast obsah N°3. <1tngtkg obsah reziduí fu-.ralu mg.kg"1 rok čas po aplikáciifuralu 00 kg.ha'1 n 1555 0,0 80 kg.ha'1 N + + 15 % furalu 80 kg.ha'1 H + mrkva 39 0,1 1988 4 týždne po dru-hej aplikácii + 15 % fural 2x 86 3,1 80 kg.ha“1 U + + 15 % fural 80 kg.ha'1 II + para- dajky 86 24 0,0 Λ Λ 1988 3 týždne po apli-kádii furalu nalist - pri sejbe + 15 % fural 2x nehnojenú kontr· 840 0,0 1 týždeň po apli- 80 kg.ha N + 560 kácii furalu na + 1,5 % fural υ,<ί list 80 kg.ha-1N + + 1,5 5í fural 2x špenát 240 0,3 1989 80 kg.ha“1 JI + 88 opakovaný odběr + 1,5 5» fural pri zbere 80 kg.ha“1 N -1 1400 - 4 dni po aplikácii 80 kg.ha N + furalu na list i + 1,5 % fural kapusta 750 0,1 19Θ9 80 kg.ha 1 N + + 1,5 % fural 2x 670 0,4 80 kg.&amp;a-1 N 80 kg.ha 1 N + 1210 0,0 6 týždňov po apli- kapusta 940 0,0 1989 kácii furalu na list (opakovaný 80 kg.ha H + odběr) + 1,5 % fural 2x 470 0,0 fural Ix = pri siatí a na list CS 274 032 B1 2 uvedených výsledkov vyplynulo, že pod zeleninu aplikujeme fural maximálně v koncentra-ci! 1,5 % z aplikovaného dusíka v hnojivé a neodporúča sa aplikáciu opakovat ku koreňomrastlín, najma tých, čo majú vegetačnú dobu kratšiu ako 2 mesiace. Příklad 4 V Salšom experimente sme sledovali v poíných podmienkach účinok furalu na výšku a kvalitudalších olejnín, pričom aplikačný roztok bol připravený analogicky s predchádzajúcimi pří-kladná. Výsledky sú uvedené v tab. 6. Výsledky ovplyvňovala vlhkost v príslušnom ročníku. Vlhšie podmienky spomaíujú auto-oxidáciu a predlužujú účinok. V záujme ochrany zložiek životného prostredia sa sledoval aj vplyv furalu na únik amo-niakálnej formy dusíka do půdy. Výsledky sú uvedené v následujúcej tabuíke (mg.kg 1 půdy -priemery): 4 dni aplikácii 7 dní po aplikácii 14 dní poaplikaci nehnojená kont. 1,007 2,280 2,241 100 kg.ha'1 N 35,280 25,082 9,072 100 kg.ha'1 N+ 1,5 % furalu 4,032 8,064 5,096

vlhkost půdy = 77,53 % MKK

Prostredníctvom vyplavovacieho pokusu v půdnom prostředí s vysokou priepustnosťoů, ktorýmboli záhorské viate piesky, při zvýšenej závlahe, t.j. prvý týžden po aplikácii 15 % fura-lu ve výške 30 mm každý deň, neskůr tri krát týždenne, sa sledovalo vyplavovanie tohotosledovaného prostriedku na inhibíciu nitrifikácie. V priebežne odebraných 72 vzorkáchvůd neboli zistené ani stopy rezíduá furalu. £2

O

'S

O

H rt > 44 3 >α 3 Η rt b >> CS 274 032 B1

kO « >o rt l Φ •rt C V P o c *d o £í '£ £> O Ό 'rt Hί-ι 6£) H O 0) Ti b "Γ 'rt . &amp; ** £3 O Ό 'rt 'rt P H £J ,0 6 O OH *3 *3 0 b velmi dobrá dobrá dobrá dobrá 1 1 s ď 3b OJ 44 F-N O · •rt -P>rt <4 Η -Pri H»Ό Η w rt bd 44tí 'Φ b 'Φ O > O H O£) o 44 P tí 3 O *rt Uh H O £ 0) PA H X, íA H (A Η Η H r-+ O \ tí co co ία•H kO kO IA H * “ · Ά H IA K OJ OJ OJ rt rt C 'OJ s b '© tí b O b «Η O Η O H £3 O 44 Φ rt tí 3 rt O Η h b> H OJ 44 3 44 3rt •Pl rtrt £2 Ό · O -P ,43 kO xj· IA Ok Η W co *> b- IA CO CO H H (A b- O O <A IA CO OJ OJ OJ H OJ (A O O O O -H rti Ό rt O £2 h · '3 -P H CM OJ co. <a ia <A OJ Ok CA t* Ok PA CA 0“ O OJ O k£> O OJ co Η Η Η H 3 Φ 44 44 3 P o N 1Λ b . ob IA HkO CO o IA xř \x> -e IA IA IA b- Ok CD IA (A PA CO PA b- PA fA CO b CO b H Η Η H variant hnojenia Pq vt ČI IA O H + + O oOk Okbá b4 O Oo oΗ H O OΦ CO55 « či U či OH ° + + + O O*© Ok Ok rt « « OJ o o •o O O O Η H rt Pí £2 O O Φ CO CO rt a 55 Pm Λ rt H O IA ΙΛ P * H tí H O + 44 + O O'rt *rt ok Ok rt rt Μ M o o o O •O T3 O O O 0 Η H C C fo fc £2 £3 O O OJ 0) kO kO c c ¢5 a Plodina rok rt o •rt tí >o Φ b“ C CD H Ok W H rt o •rt tí >O O CO c CO H Ok OT H d co•o © Ό OktQ H H OJ « · · H Í\1 PA • · · « H CM PA M· ,, nj_ •rt

H (4 b 44 *3 o Ή '© •P •rt b M £ ·§ OJ fa OJ T~9 £2 rt rt £3 O • £2 b c O •rt •rt H Φ rt 'Φ b b 44 o 44 Ό 3 b fc o OJ 3 rt *© b oj '3 o T3 H 3 O >n C •rt o H £2 s C N 3 •rt P H •rt 0) H ω rt b i> bií

I

Claims (1)

1. 9 CS 274 032 81 Experimentálně získané výsledky, ktoré boli niekofkokrát opakované počas takmer 10 ro-koch s N.Serve a 5 rokoch s furalom ověřované, preukázali novu vlastnosť furalu, a toako inhibítora nitrifikácie. Tým sa jeho použitie rozšiřuje aj do rezortu poínohospodár-stva při použití vlastných zdrojov. V porovnaní s doposiaí používaným N-Serve sa jedno-značné preukázali vyššie účinky a širšie použitie čo sa týká pádných typov a ich vlast-ností vyskytujúcich sa v ČSSR. PREDMET VYNÁLEZU Použitie furalu ako prostriedku na inhibíciu nitrifikácie v páde.