C3 260562 ΠΙ
Vynález sa týká ocele pře smaltovanle, vyrábanej najmíl kontlnuálnyra odllevaním apři apllkácll pánvovej matalurgie a/alebo vákuovaním a rieši zabezpečenle dobrých po-vrchových vlastností plechov pře vypatóvanle smaltu.
Kontinuálně odlievanie ocele dezoxidovnné hílnlkom n/alcbo kreniíkom, v porovnaní ε* nepokojenými ocelami, představuje najma vo valcovanom stave nový materiál, ktorý vykazu- je zlepšená izotropně vlastnosti, homogénnu jemnozrnnú štruktúru, vyššle pevnostně cha-rakteristiky, obmedzené stárnutle a pod. Tieto leh vlastnosti vyžadujú nový orístup spra-covatelov pri leh používáni, najmS z hladiska změněného vztahu týchto vlastností k po-vlakom, vzláští pri smaltovaní. SmáltovateTnosť týchto materlálov se rlešl róznyml smer-mi, a to Jednak vývojom nových smaltárskych frit, materlálov a technologii a jednak úpra-vou týchto ocelí so zlepšenými smaltárskymi charakteristikami. Základnými charakteristi-kami V2ájomného vztahu sraaltov a ocelových plechov sú dobrá přilnavost a z toho vynlýva-júca rychlost oxidácie, Struktura vrstiev a pod. Přilnavost sa dosahuje v případe, žesmalt na hranlčnej ploché Je nasýtený kysličníkem základného kovu, pričom sa vrstvičkaokovín dokonale rozpustí v roztavenom smalte v priebehu Jeho vypalovanla na povrchu ple-chu. Z tohoto hladlska má podstatný význam .rýchlosť oxidácie a nahromodenla stopovýchprvkov v tekutej povrchovej vrstvičke. Pře bezchybná· smaltovanle třeba zabezpečit op-timálny uber základného kovu pri moření, čo sa zabezpečuje správnou volbou poměru médik fosforu, připadne poměru médi k sire z hladiska rovnoměrnosti tohto úberu. Z hladlska j reaktívnostl medzl plechom a smaltom je významná velkost terciálneho zrna pri povrchu ocelového pásu, ktoré třeba dosiahnuť čo najjemnejšíe. V neposlednej miere, vplyv na3maltovatelnosť má rozdielný obsah tzv. stopových prvkov, najma mcdl, niklu a chrómu v * jednotlivých vrstvách plechu a to v osovej vnútornej vrstvě,reaktivněj podpovrchovej i vrstvě a v tenkej povrchovej, tzv. rušívej vrstvě. Běžné hlbokotažné ocele, které tieto j požiadavky nesplňajú, 3posobujú nlzku přilnavost smaltu, ktorý miestne alebo vo velkých 1 plochách odpadáva po ukončení úpravy polotovaru. Častou příčinou ohýb je zhoršená mori- telnost při úpravě povrchu před smaltováním,sposobená prítomnostou médi a dalších sto-pových prvkov, ktoré uabraňujú tvorbě kvalltných uvedených medzivrstiev na rozhraní kov--smalt.
Uvedené nedostatky odstraňuje a vytýčený protítón rlešl ocel pře smaltovanle, o zák-ladnom zložení v % hmotnosti 0,01 až 0,04 % uhlíka, 0,005 až 0,04 % hllníka, 0,15 až0,35 mangánu, do 0,025 % síry, 0,005 až 0,06 % kremíka, ako aj stopových prvkov akomédi, arzénu, cínu, chrómu a připadne niklu, podl’a vynálezu. Podstata vynálezu spočíváv tom, že ocel' obsahuje 0,05 až 0,09 % fosforu, pričom obsah uvedených stopových po-vrchovo aktívnych prvkov je úhrnom maximálně 0,15 3'. Výhody ocele padla vynálezu sú hlavně v tom, že podstatné zvýšený obsah fosforu,voči všetkým typom ocelí pre smaltovanle a vzláší voči neupokojeným, eliminuje neprlaz-nivý účinok mědí a stopových prvkov v medzivrtve počas morenia, úpravy a smaltovanla. ♦ Najmíl ocele upravované pánvovou metalurgiou a/alebo vákuovaním umožňujú zvýšenie obsahu fosforu a súčasne všetky požadované parametre pri smaltovaní, včítane pevnosti a pla-stických vlastností. Plechy z tejto ocele umožňujú kvalitně nanášanie jednovrštnýchsmaltov s predúpravou. Příklad uskutočnenia ocele podlá vynálezu.·
Ocel' odllatá na zariedení pre plynulé odlievanie ocele po predchádzajúcej úpravěv pánvi má chemické zloženie: C 0,02 %, Mn 0,20 %, P 0,062 ,í, 3i 0,02 ?4, S 0,015AI 0,028 % a celkový obsah stopových povrchovo aktívnych prvkov 0,14 %, vyjádřené v ýíhmot. Ocel' vykazovala nasledujúce mechanické vlastnosti a to: medza sklzu Re 204 r?a,medza pevnosti Rm 339 MPa a íačnost*33,1