CS229408B1

CS229408B1 - Sposob vytvárania rozptyfujúcich vrstiev na sklených bankách

Info

Publication number: CS229408B1
Application number: CS780581A
Authority: CS
Inventors: Alfonz Ing Csc Moravcik; Stefan Ing Csc Haraslin; Frantisek Doktor; Ladislav Ing Csc Pach
Original assignee: Moravcik Alfonz; Stefan Ing Csc Haraslin; Frantisek Doktor; Ladislav Ing Csc Pach
Priority date: 1981-10-26
Filing date: 1981-10-26
Publication date: 1984-06-18

Description

229408 2

Vynález se týká spfisobu vytváranla rozptyTujácieh vrstiev na sklených bankách určenýchnajma pře vákuovú techniku, ako sú žiarovkové banky a pod.

Podle súčasného stavu techniky sa matovaníe žiarovkových banlek vykonává leptacímlroztokml na báze kyseliny fluorovodíkové;). Známy je aj spfisob elektrostatického nanášaniasuspenzií, ktoré po odpaření vody a tepelnom spracovaní dávajú rozptylujúoi povlak. Obidvatieto spfisoby majú niekolko nevýhod. Mimoriadne nevýhodný je spísob pomocou leptaeích rozto-kov, ktoré šú agresivně, spfisobujú znečisíovanie pracovného a životného prostredia.

Nevýhodou mokrého spOsobu elektrostatického vytváranla matných vrstlev je relativnévysoká spotřeba energie a kvalitativně náročných materiálov.

Uvedené nevýhody odstraňuje spfisob vytváranla rozptylujúcich vrstlev na sklených ban-kách podlá vynálezu, založený na elektrostatickom nanášaní rozptylujúcich látok, ktoréhopodstata spočívá v tom, že roztpylujúce látky sa na vnútornú stranu banky nanášajá vo forměpráSkov za sucha prl normálnej teplote. Pod normálnou teplotou sa rozumie běžná teplota pra-coviska, ktorá mfiže kolísat v rozpětí od cca C do cca 35 C, vo výnimočných prípadochi mimo tento rámec. Proces sa tedy uskutečňuje za studená bez akéhokolvek tepelného spracova-nia výrobku. Rozptylujúci povlak tvoria anorganické tuhé látky v práškovom stave o velkostičastíc pod 40 («m. Výhodou spfisobu podlá vynálezu je, že vylučuje použitie žleravín znečistujúcichpracovně a životné prostredle a znižuje energetická a materiálová náročnost tohto procesu.Obzvlášt je výhodné, keá sa povrch častíc před nanáSaním obalí monomolekulárnou vrstvou sílá-nu a to adsorpciou, prevážne z plynnéj látky. Tým sa zvýši vnátorný měrný elektrický odporz hodnoty 1.10? ohm.m na požadovaná hodnotu 1.1010 až 1.101^ ohm.m.

Takto sa vytveřia podmlenky pre nanesenie práškov v elektrostatickom poli za vznikuelektrostatickej prídržnosti k povrchu skla. Vytvořená vrstva prášku elektrostatickýmnanesením sa ešte stabilizuje v dfisledku interakcle medzi povrchem skla banky a adsorbovanoumonomolekulovou vrstvou siláiiu na časticiach prášku prostredníctvom jeho funkčných skupin,ktoré s OH-skupinami povrchu skla vytvárajá vodíkové alebo siloxanové vazby.

Tieto zabezpečujá přilnutie práškov k povrchu skla s dostatočnou odolnosťou protimechanickým a tepelným nárazom aj po zániku coulombových sil. Farba nanesenej vrstvyje daná farebnou charakteristikou použitých anorgatlckých materiálov. Příklady reallzácle spOsobu vytváranla rozptylujúcich vrstlev na sklených bankách,číže matovania sklených banlek. 1. Bozptylujáce látky sa nanášajá na vnátorný povrch banky v podobě prášku získávanéhomletím črepov skla vlastnej banky na velkost Častíc pod 10 um. Nanášanie sa vykonáváelektrostaticky za sucha, pri napatí 60 kV a prl teplote 20 °C. Povrch častíc sa před na-nesením prášku obalí monomolekulovou vrstvou metylhydrogénsiloxanu. To sa deje tak, že sauvedený slloxan přidává prl mletí črepov a to v hmotnostnom podiele jedno promile hmotnostičrepov.

Použitý slloxan obsahuje reaktívnu skupinu Si-H, ktorá spOsobuje polymerlzáclu siloxanua přilnutie prášku k povrchu skla tvorbou siloxanových vázieb Si*O-Si s povrchem skla.Povrchovo upravené prášky pri elektrostatickom nanášení získávájá záporný náboj, zásluhou kto-rého sa orientované pohybujá k vnátornému povrchu skla podlá vytvořených linii elektrosta-tického póla medzi podávačou elektrodou nanášacej pištole a prijímacou elektrodou, ktorouje povrch skla.

Operácla trvá cca 1 až 3 s, pričom pištol’ sa zasáva do priestoru banky a prášok, ktorýsa nezachytí elektrostatickým účinkem, je pneumaticky automaticky vytlačený z jej priestoru.

Claims

3 229408 V uzavretom materiálovou» cykle je odsávaný do separátora a vracaný enova pre áalšiepoužitie. Nanesením práškov je ukončené matovanie a banky sd vhodné pre kompletizáciuelektročasti. Výsledná farba povlaku je biela.

1. Spfisob vytvárania rozptylujících vrstiev na sklených bankách, založený na elektro-statickom nanášaní rozptylujúcich látok, vyznačujdci sa tým, že rozptylujdce látky sa na vnútornú stranu banky nanášajú v podobě práškov, za sucha, pri normálnej teplote.

2. Spfisob vytvárania rozptylujúcich vrstiev na sklených bankách podlá bodu 1, vyznáčujú-ci sa tým, že rozptylujdce látky použité u tohto spfisobu sd anorgatické prášky o velkostičastíc pod 40 um.

2. HozptyTujúce látky sa získavajú mletím kysličníka křemičitého. Ďalší postup je zhod-ný s postupem podl’a příkladu 1. Dosiahnutá farba povlaku je biela.

3. Crepy skla sa melú s prldavkom 5 % hmotnosti oxidu chromového CrO^ ako pigmentu. Tento spfisobuje zelené sfarbenie banky. Ďalší postup je zhodný s postupom podlá příkladu 1. —fi

4. Rozptylujdce částice tvoří aerosil oxidu křemičitého SiOg o velikosti častíc 10 ^um. t Absorbovaná vrstva polymetylhydrogensiloxanu sa vytvára adsorpciou z plynnej fázy v za- riadení, v ktorom sa aerosil udržiava v stave vznosu. Ďalší postup matovania sa zhoduje s príkladom 1.. Výsledná farba nánosu je biela. · Vazba častíc k povrchu skla eelej vrstvy prášku je dostatočne pevná a odolává mechanickýmotrasom ako i teplotám najmenej do 300 °C. Postup matovania podlá vynálezu je výhodné realizo-val najma v linke ako operáciu před kompletizáciou, napr. žiarovek před zatavením elektric-kej časti a vákuovaním. Dolná hranice velkosti častíc nie je prakticky obmedzená a mfižu sapoužit aj částice koloidných rozmerov ako je oxid křemičitý SiOg - aerosil, oxid hlinitýAlgO-p anatas, rutil, alebo iné, ak vyhovujú z hlediska optických vlastností. Pře přípravu farebných povlakov sa mfižu použit anorganické pigmenty a mleté farebnésklá. Vytváranie monomolekulárnej vrstvy silánu adsorpciou sa dosahuje transportem práškovresp. ich mletím v prostředí s příslušným paríiálnym tlakom silánu. Použitý silán máobsahovat skupiny schopné interakcie s povrchovými OH-skupinami skla za tvorby vodíkovýchmostíkov typu SiO-Η...Ο alebo siloxanových vazieb SiO-Si. P RE DMI T VYNÁLEZU

3. Spfisob vytvárania rozptylujúcich vrstiev sklených bankách podlá bodu 1, vyzna-čujúci sa tým, že povrch častíc sa před nanesením prášku obalí monomolekulárnou vrstvousilánu adsorpciou, prevážne z plynnej fázy.