CS215442B1 - Spósob přípravy trvale antistaticky modifikovaných polyamidových vláken - Google Patents

Description

3 , Predmetom tohoto vynálezu je spósob přípravy! trvale modifikovaných antistatických polyamido- vých vláken.

Antistatická úprava syntetických vláken má za! účel zlepšeme fyziologických vlastností textilných ; výrobkov. Znižovanie elektrostatického náboj a'vláken sa dosahuje použitím látok schopnýchodvádzať tento náboj zvýšením elektrickej vodi-vosti vláken. Bývajú to spravidla látky s obsahompolárných funkčných skupin. Velmi často sa akoantistatické modifikátory, alebo ako zložky modifi-kátorov uplatňujú rožne upravené polyalkyléngly-koly. Medzi nimi významné miesto patří polyéter-amidom, ktoré majú dobrú antistatickú účinnost’a dobrú odolnost voči vypieraniu. Ich nevýhodou ! sú pomeme zložité a technicky náročné postupy ich, aplikácie.

Modifikácia obecne sa uskutečňuje tak, že modi-fikujúca látka sa zabudovává do hmoty polyméru,alebo sa nanáša na povrch výrobkov. Prvý postup,t. j. zabudovanie modifikátora do hmoty polymérumá výhodu v tom, že zaisťuje vačšiu trvanlivost’modifikačného účinku. Tá je však v rozhodujúcejmiere závislá od vlastností modifikujúcej látky.Nevýhodou tohoto postupu je váčšia potřebamodifikátora a relativné zložitý postup přípravymodifikovaného polyméru. i Druhý postup, t. j. nanášanie modifikátora na! povrch vláken je z hladiska uskutočnenia poměrnějednoduchý. Nedosahuje sa ním však taká trvanli-vost účinkov ako pri predchádzajúcom postupe,i Pre jeho jednoduchost sa často používá so zjedno-í dušeným zámerom zaistiť antistatické vlastnostitextilných výrobkov na krátku dobu, často len v období medzi dvoma praniami. *V súčasnej době neustává úsilie po zlepšení vlastností polymérov, resp. polymérnych výrob-kov, nevynímajúc antistatických a širšie fyziologic-kých vlastností róznymi modifikačnými postupmi.Sledujú sa pri tom záměry zvýšit’ účinnost’ a trvanli-vost modifikácie, zaistiť súčasné zlepšeme viace- ! rých vlastností výrobkov, technicky zjednodušit’a zlačnit’ postupy modifikácie. Napriek niektorýmdosiahnutým úspechom tóhto úsilia, sú jeho vý-\sledky zatial značné obmedzené. Otvorenouzostá-va otázka zaistenia trvalej účinnosti povrchovýchmodifikácií syntetických vláken, nevynímajúc anti- ; statickú modifikáciu nanesením modifikátorov napovrch vláken. Pokusy o ich trvalé zakotvenie >v povrchu vlákna bez zníženia účinnosti doteraz itiež priniesli obmedzený efekt. 1

Ukázalo sa však, že spojenie povrchovej modifi- ikácie s prednosťami viacerých modifikačnýchprin- Icípov smeruje k žiadúcemu technicky a ekonomie- ky výhodnému jednoduchému postupu účinnej 'a pomeme trvanlivej antistatickej modifikácie ;polyaiňidových vláken.

[ Výhodným spósobom trvale modifikovaných i antistatických polyamidových vláken sa ukázal ! postup podlá tohoto vynálezu využívajúci ; polyéteramidové modifikátory, ktoré sú polykon- [ i denzačnými produktami zmesi diaminopolyetylén- ! 1 ! 215442 | glykolu s relat. hmotnosťou 600 až 2000, dikarbo-‘ xylových kyselin so 4—12 atómami uhlíka, aleboich esterov v množstve 1 — 1,2 ekvivalentu napoužitý diaminopolyetylénglykol a přídavku dal-ších zložiek ako sú ε-kaprolaktám alebo kyselina iε-aminokaprónová, stabilizátory, činidlá spósobu-júce vetvenie molekúl a i. v takommnožstve, abyobsah diaminopolyetylénglykolu v polyéteramide;tvořil podřel 50-80 % hmotn., a ktorý sa vyznaču-je tým, že na povrch vláken sa nanesie film tekutej;disperzie s obsahom 3—20 % hm. polyéteramido-vého modifikátora a 80—97 % hm. vody v množ-stve zodpovedajúcom 0,5—3 % samotného póly-,éteramidu na hmotnost vláken a tým, že vlákna sa,po vysušení tepelne upravujú ohrievaním na; 80-130 °C.

Navrhnutý postup zahřňa oiekoíko vzájomne ; spátých princípov, ktoré samé osebe, alebo v spoje-' • ní s inými postupmi nemusia byť účinné.

Jednoduchý a technicky íahko uskutečnitelný i postup zaisťuje naneseme modifikátora na povrch.

! vlákna, ktorá sa móže zaistiť v priebehu zvlákňova-f í! nia spósobom analogickým s nanášaním aviváže I

bez vylúčenia možnosti ich spoločného naná-' jšania. ' J

Takýto postup je možný len s rozpuštěným,; ialebó dispergovaným modifikátorom. Trvanlivost'modifikačného účinku súvisí predovŠetkým s odol-ynosťou voči vypieraniu. Je teda v protiklade so. ischopňošťou modifikátora prechádzať pósobenímrozpúšťadiel do tekutej formy. V navrhnutom ipostupe sa požiadavka stálosti účinku a teda !odolnosti voči Vypieraniu zohladňuje vo viacerých. iopatreniach. PredovŠetkým v tom, že ako základ;;tekutého modifikátora sa uvádzajú polyéteramidy. jTieto jednak nevytvárajú až na malú oblast vzá-; ijomného poměru ich východiskových zložiek s po- iužitými rozpúšťadlami pravé roztoky. Na druhej |j straně přítomnost reťazcov amidickej povahy: v blokovom kopolymére polyéteramidu je příčinoujeho afinity k polyamidu a teda ich zvýšeňejJ znášanlivosti a odolnosti voči vypieraniu. Ďalšíma hlavným faktorom odolnosti voči vypieraniua tým aj stálosti modifikačného účinku je jehozafixovanie chemickými a fyzikálnymi pochodmi,vyvolanými tepelnou úpravou nánosovaných vlá-ken. Hlavná požiadavka — vysoká antistatická Iúčinnost je daná ako jedna zo základných materiá- ilových vlastností polyéteramidov, použitých ako)modifikátorov. # Příklad 1 ! Vlákna polyamidu pri zvlákňovaní sa v priestore ;medzi hubicou a navíjacím zariadením vedú cez inanášací válec s tekutým filmom disperzie s obsa-hom 10 % hmotn. polyéteramidu. Vlákna ponavinutí a klimatizácii sa dížili a 20 minút fixovalipri 120 °C. Napátie elektrostatického náboja vlá-ken po vypraní zodpovedalo 32 % napátia neupra-vených vláken. Po 10 praniach hodnota náboja . | stúpla na 48 %.

Popísané uskutočnenie pokusu bolo spojené \

Claims (1)

1. ! 4 $ určitými technologickými problémami — vyššoubríetrhovosťou pri dížení vláken. Příklad 2 ’ Spósob bol zhodný ako v příklade 1 s týmfozdielom, že na vlákna sa nanášala 10 % hmotn.disperzia polyéteramidového modifikátora v 10 %roztoku avivážneho prostriedku. Technologické jproblémy, pozorované v predchádzajúcom příkla-de sa pri druhom uskutočnení odstránili. příklad 3 j Postup sa zhodoval s príkladom 2 s tým rozdie- ijom, že fixácia sa uskutečňovala pri 130 PC v prie- Iběhu pol hodiny. j Hodnota náboja sa oproti predchádzajúcim po-Stupom po prvom praní zvýšila ná 36 % a naopak íjpo 10. praniach znížila na 43 % hodnoty náboja inedížených vláken. Příklad 4 i Vlákna z polyamidu-6,6 sa ponořili do disperzie10 % polyéteramidu vo vodě. Slabým odstředěnímba odstránila nadbytečná disperzia na zbytkový•obsah 1,7 % polyéteramidu na modifikované vlák-na. Po vysušení a pol hodinovom temperovaní na 215442 130 °C tvořila hodnota napátia elektrostatickéhonáboj.a na 28 % póvodnej hodnoty. PREDMET VYNALEZU j ! Spósob přípravy trvale antistaticky modifikova-i ných antistatických polyamidových vláken použi-tím polyéteramidových modifikátorov, ktoré sú | polykondenzačnými produktami zmesi diamí- j; nopolyetylénglykolu s rel. mol. hmotnosťou ;; 600—2000, dikarboxylových kyselin s obsahom 4-12 atómov uhlíka alebo ich esterov v množstve ; 1 — 1,2 ekvivalentu na použitý diamínopolyetylén- jI glykol a přidáním dalších zložiek, ako sú ε-kapro- laktám alebo kyselina ε-aminokaprónová, stabili- izátory, činidlá spósobujúce vetvenie molekúl a i.v takom množstve, aby obsah diaminopolyetylén-glykolu v polyéteramide tvořil podřel 50—80 %hmotn. vyznačujúci sa tým, že na povrch vláken sa , nanesie film tekutej disperzie s obsahom 3—20 %j hm. polyéteramidového modifikátora a 80 až 97 % 1 hmotn. vody, v množstve zodpovedajúcom; 0,5—3 % samotného polyéteramidu na hmotnosti vláken a tým, že vlákna sa po vysušení tepelne; upravujú ohrievaním na 80—130 °C.