CS201827B1 - Spůaob prlpravy zakotvených fáz pre plynová a/alebo kvapalinovú ohromatografiu - Google Patents

Description

201 827 i

Vynález rioSi spósob přípravy nepolárných a/alabo slabopolámyoh uhlovodíkových za-kotvených fáz na báze Sirokodostupných petrochemických aurovín, s využitím tónových,reep. komplexnýoh katalyzátorov.

Je známe, že na účinné oddel’ovanie komponentov akejkolVek zmeei látok plynovoualebo kvapallnovou chromatografiou, reep. chromatografiou kvapalina - plyn, je potřebnáatacíonáraa fáza, ktorej dfiležitou súčasťou je «pravidla zakotvená fáza. Prs dfikladnéoddelovanie zmeei nepolárných látok je to epravidla nepolárná alebo len čiastočné polárnázakotvená fáza. Ak íde o využitie oddelovania nepolárných komponentov zmeei látok na ana-lytické účely epravidla pomooou ohromatografu e príslužnou indikáoiou, napr. pomoooutepelnovodivostného alebo plameňoionlza&nóho detektore, je už dávnojSie k dispozici!ako zakotvená fáza skvalán (2,6,10,15,19,23-heaametyltetrakozán). Jeho vysoká deliaoaúčinnost' na oddel*ovanio a potom analyzovanie nepolárných látok, eúviei a velkou pravdě»podobnosťou a pritomnoeťou až 8 metylových skupin v molekule skvalánu s 30 uhlikovýaiatornami (molekulová hmotnost* skvalánu je 422,8) v molekule, prlčom aj ostatná segmenty molekuly sú nepoláme. Preto sa mohol akvalán úspěšně použit? ako zakotvená fázado kapilámyoh kolon na chromatografiokú analýzu lineárayoh alkánov a alkáaov Cg ažfšojúk L,, Majer P., Skalák P., Janák J. » Chromatog. 66, 137 (197-2 ) i Soják L. a inisAnal. Chem. 45. 293 (1973)J. Nedostatková je však. technicky náročná a. tým aj nákladná pří-prava skvalánu, reep. skvalénu (ο^θΗ^θ 2,6,10,15,19,23»hexametyltetrakoza»hexa»2,6,10,14,18,22»én) ako jeho prekurzoru. Skvalán bol prvýkrát xtájdsný v pečeni žraloka; je obsleh-nuty tiež v olivovom, bavlnikovom a v 1’anovom oleji, ako aj vo všetkýeh živočíčnyohi raetlinnýoh tkaniváoh a v mikroorganismech s MOž® ea izolovat* z nesnydeXniiďnýeh, £swk~cii tukov vyzrážanim v podobě hexaohlórhydrátu v acetone alebo étere pri -5 °C. Syntetic-ky sa ekvalén připraví z 1,4-dlbrómbutánu a trifenylfosfinu, čím vytvořený diilid ea ne»ohá reagovat* s 2 molekulami tzans-geranilaoetónu za tvorby ekvalánu. Skvalán j© tiežmedziproduktom v bioeyntéze uhlovodíkového skeletu eterčlaných zlúčenín (steroidnýohhormónov, žlčovýoh kyselin, oholesterínu), hrá významné úlohu v látkovoj jýaene. V ©rg»»niamie ea syntetizuje z aoetylkofermentu á eea aev&lonovú kyselinu a izopembylpyrefosfát.Hydrogenáoiou skvalénu vzniká nasýtený uhťovodík skvalán ^Kratkaja ohimičeskaja enoiklo-pedija 4, etr. 898 až 899. Izdateďetvo sSov#tskaja eneiklopedlja" Moskva (19^5)J · A taknáročnost* přípravy obmedzuje použiti· skvalénu ako zakotvonej fázy na preparatívne obre»matografloká izoláoie nepolárných látok a najatá na využitie v priemyeelnom meradle. Ne»výhodou ekvalánu, napriek evidsntaej veltod. dobrej deliaoej účinnosti, je aj ponerae nízkápřípustná aplikačná teplota 140 °C« Pri vyžžioh teplotách, aj kei je ežte teplotně stabil»ný, tenzia jeho pár je už tak vysoká, že páry skvalánu vyfukuje z kolony nosný plyn.

Preto sa miesto ekvalánu hTadali aj SalSie uhlovodíkové zmeei, ako n-dodekán až n-hexa-dekán Jm. S. Vidorganz, L. V. Andreov s Závod. lab. 31. 350 (1965 )J, oktadekán £r. A.Keller: J. Chromatog. J, 225 (l9ól)"J» hexatriakontán. jp. M Posty, B. H. ř. Vhyumni Anal.Chem. 29. 320 (l95?)J, pentatriakontán £a. Kwantes, G. V. A. Rijinderes Gas Chromatograp-hy, etr. 11. R. P. W. Soott (red.)t Butterwcrths, London (1957)]· Tieto sa sioe dajú ovella z 201 827 l*ahSie pripr&vovať a ziskavať, napr. aj izoláoiou posnooou actuktov a močovinou alebo mole-kulových sít z ropných frakci! a potom rektifikáciou alebo superfi^akoionáoiou, ale ichseparačná účinnost’ nie je vysoká a navyče ioh takleto pri vyéSíoh teplotách pomázne snad-no mdže unááať nosný plyn x OhromatografiokýCh kolon. NajnovSie hol navrhnutý na apliká-oiu 24-, 24-dietyl-19,29-dioktadeoylheptatetrakontán £j, K. Haken, D. K. M. Ho i J. Chroma-tog. 142. 203 (l977)J , ale jeho příprava je takleto teohnioky náročná a nákladná. Para-fín alebo parafínový olej sú sice snadno dostupné, ale ioh deliaoa účinnost’ je pomemenízká. To lsté platí o vysokomolekulámych polyolefínooh. Pre deliaeu účinnost* nepolár-ných zakotvených fáz je pravděpodobně ddležitá přítomnost’ viaoerýoh metylových skupinv molekule i optl mál,na molekulová hmotnost* a viskozita pri apllkovanej teplete staoionár-nej fázy, resp. Chromatografiokej kolony. Takéto zakotvené fázy možno připravit’ spfispbompodl’a tohto vynálezu.

Podl’a tohto vynálezu sa spdsob přípravy zakotvených fáz pre plynová a/alebo kvapali-novú chromátografiu na báze homopolymérov a/alebo kopolymérov alkénov a 2 až 6 atómamiuhlíka a/alebo diénov ao 4 až 6 atómami uhlíka, připadne v kombináoii s nosičmi, usku-tečňuje tak, že sa iónovou, s výhodou katiónovou a/alebo komplexemi s oentrálnymi atómamiprvkov III» a/alebo IV. skupiny periodického systému katalyzovanou polymerizáolou a/alebokopolymerizáoiou jednotlivých alebo zmesnýoh alkénov s 2 až 6 atómami uhlíka a/alebodiénov so 4 až 6 atómami uhlíka pri teplota -20 až 150 °C, s výhodou 20 až 100 °C, při-praví nlzkomolekulámy homopolymér a/alebo kopolymér o priemomej molekulovéj hmotnosti, 250 až 2 000, s výhodou 350 až 1 000, z kterého sa odatráni aspoň 60 % katalyzátorea/alebo zvySku z katalyzátora separáoiou, a výhodou fíltráoiou, a nízkovrúoe podlelyoddestilovaním a/alebo molekulovou destiláoiou, s výhodou po raflnáoli odsorbentamia/alebo po hydrogenáoii pri tlaku 0,08 až 30 MPa vodíka na katalyzátorech na báze kovovI.b, VI»a a VIII. skupiny periodického systému pri teploto 40 až 300 °C, s výhodou100 až 250 °C. Výhodou spdsobu přípravy zakotvených fáz pre plynová a/alebo kvapalinovú Chromato-grafiu podl’a tohto vynálezu Je dostupnost* východiskových surovin, pričom to nasmála byt*individuálně alkény alebo dlény, mdžu to byť zmesi, ktoré si na vy že nevyžadujú náročnérafinačné postupy, So je prednosťou aplikovaných iónovýoh katalyzátorov. Přitom je lánovéa najmd katiónové i kemplexné katalyzátory sú technicky 1’ahko dostupné, dokonoa možno akokatalyzátory využit’ odpadajúoe katalytické komplexy z alkyláoíe benzénu ohlóralkánmia alkénmi. Sálej je to pomeme jednoduché výrobné zariadenie a teohnológia ioh výroby. V neposlednom rado flexibilita výroby jednotlivýoh typov zakotvených fáz. To umožňujevyužit* zakotvené fázy nielen pre analytické účely, ale aj pre preperatívuu ohromatografiu- prlpravu, či získavanie Chemikálií i v priemyselnom meradie.

Ako východiskové suroviny sú Vhodné najmá alkény a dlény z pyrolýz uhl*ovodíkov, najmá etylén, propylén, 1-butén, 2-butény, izobutén, alén, 1,2-butandién, 1,3-butadién, alkény a dlény C^ a Cg, ako aj individuálně a zmeené oleí laicky nenasýtené uhlovodíky z prooesov krakovania,paroiálnyoh oxidáoií,dehydratáoií, dehydrohalogenáoií a dehydrogenácií. 201 827 3

Ako katalyzátory priohádzajú do úvahy iónové, predováetkým katiónové katalyzátory,najmd tzv. Lewisove kyseliny, ako napr. halogenidy hlt,nika, bóru a titánu, ale aj silnéanorganioké kyseliny, ako sú kyselina sírová, kyselina trihydrofosforečná, kysličníkfosforečný. Sálej alkylovaný hliník, najmd trietylhliník, dietylohlórhliník, chloridytitánu, najm& TiCl^ spolu a dialkylohlórhliníkom. Výsmamné postavenie majú najma, kvapal-né komplexy vytvářené z halogenidov hliníka, alkylaromátov a halogénuhlovodíkov, resp.hliníka, halogénuhlovodíkov a aromatiokýoh uhlovodíkov. Na přípravu zakotvených fázpodl*a tohto vynálezu ako katalytiokó systémy možno využit’ dokonoa odpadajúoe komplexyz alkyláoie benzénu ohlórdodekánom, resp. alkénom za katalytického účinku hliníka, resp."in šitu* vytvárajúoioh sa halogenidov hliníka, konkrétné katalytické komplexy odpadajúoez výroby dodeoylbenzénu z benzínu, ohlórdodekánu a hliníka ako výohodiskovej zložky ka-talyzátore.

Teplota homopolymerizáoie a/alebo kopolymerizáoie závisí od požadovanej priememejmolekulovéj hmotnosti finálního produktu - nízkomolekulárneho polyolefínu pre zakotvenéfázy. Pri nízkých teplotáoh sú síoe nižáie rýohlosti polymerizáoie, připadne oligomeri-záoie alkénov a diénov, ale dosahujú sa vySSie priemerné molekulové hmotnosti polymérovalebo kopolymérov a naopak.

Zo surovýoh produktov je vhodné odstraňovat* zvySky katalyzátorov, napr. pomooouadsorbentov, neutralizáeiou, extrakoiou ap·, připadne odstraňovat' aj nižčiemolekulámepodiely. Pre ziskanie úzkyoh frakoií nízkomolekulámyoh polyolefínov možno využit* běžnéseparačné metody pri znlženom tlaku, ako filmovú destiláoiu ap.

Ako zakotvené fázy možno aplikovat* jednak nízkomolekuláme polyolefíny ako také,připadne po ioh parciálněj alebo úplnéj hydrogenáoii, pričom na hydroganáoiu možno vy-užit* včetky známe katalyzátory a katalytiokó systémy, účinné v katalýze hydrogenáoiedvojitej vttzby C m C. Sú to predovžetkým kovy I.b skupiny periodického systému, najmamei a striebro, potom Vl.a skupiny (ohrom, molybdén, volfrám) a VIII, skupiny, hlavněnikel, kobalt, paládium, ródium a platina. Uvedené prvky možno využit* osobitne alebov zmesiaoh, vo formě kovov, kysličníkov alebo inýoh zlúčenín, z ktorýoh za hydrogenač-nýoh podmienok sa vytvárajú katalyticky aktivně kovy, či zlúčeniny uvedených prvkov. Hyd-rogenáoia sa méže uskutečňovat* pri nínkom alebo vysokom tlaku vodíka, diskontinuálne,polokontinuálne alebo kontinuálně, pričom katalyzátor méže byť rozpuštěný, v suspenzi!,vo vnose alebo v léžku. Jednoduoho realizovatelný je spésob · pevným katalytiokým léžkom,ktorý si nevyžaduje zložitejžie odstraňovanie katalyzátore z dehydrogenizátu a dává čis-tý produkt. Na hydrogenáoiu možno použit* aj rozpúžťadlá, najmd v případe potřeby hydro-genovať vyááiemolekulárae polyolefíny. Přitom najvhodnejčie je volit’ také rosspúčtkdlá,ktoré sa 1’ahko regenerujú, resp. také, ktoré sa používájú pri prlprave zakotvených fáa(napr. n-hexán, oyklohexán, n-heptán a ialčie nižčie molekulárně, najmd nasýtsné uhlovo-díky).

Salčle podrobnosti spésobu přípravy zakotvených fáz podlá tohto vynálezu, ako aj h 201 827 ich aplikaíSnó možnosti, sú zřejmé z príkladov. Přiklad 1

O

Do autoklávu z nehrdzavejúcej ooele o objeme 50 dm , opatřeného kotvovým mieéadlom(30 obrátok.s”1), duplikátorom, teplomernou jímkou s termočlánkami sa po odstránenivzduchu naváži 200 g katalytického komplexu, vytvořeného reakciou práškového hlinikas chlórdodekánom, benzénoin a dodeoylbenzénom, v konečnom ddsledku reakciou diméru ohlori-du hlinitého s chlórdodekánom, RCI, za tvorby vlástného katiónového katalyzátore ai2ci6 + rci -> (ai2ci6.ci)(") (r)(+\ tohto zloženia (v 50 hmot.): AI = 5,89» Cl = 25,9} popol = 11,14} organické látky = 44,87·Potom za neustálého miešania sa přidá 10 kg zmesi takmer odbutadienizovanej pyrolýznejC^-frakcie tohto zloženia (v % hmot.): propán = 0,0?} propylén = 0,25} n-bután = 8,49}izobután =2,1} 1-butén - 33,50} izobutén = 43,58} trans-2-butén = 7,0} ois-2-butén = = 3,29} 1,3-butadién = 1,53} izopentán = 0,19· Nato sa obsah autoklávu vyhřeje na teplo-tu 60 °C, pričorn celkový přetlak v autokláve dosiahne hodnoty 6,9 MPa. Po ďalšíoh 70 minsa přidá ešte áalších 150 g roztoku katalyzátore - katalytického komplexu. Celkove po 340min sa miešadlo zastaví, obsah autoklávu sa sohladí, odplyní a kvapalný tmavohnědý pro-dukt sa vypustí a zváži. Získá sa 4 700 g surového produktu. Tento sa v ďaláom rafinujepdsobením 2 % hmot. bieliacej hlinky (ČSN 72 1599), pričorn po odstráneni rozpuštěných uhTovodíkov a odfiltrovaní hlinky sa získá len slabonažltlý olejovitý produkt - zmespolybuténov. Analýzou sa 3tánovia tieto parametre zmesi polybuténov: brómové číslo = = 55,1 g Br.,/100 g} celkový obsah Cl =< 0,01 jó hmot.} priememá molekulová hmotnost’ = = 590} hustota pri 20 °C = 873,7 kg/m^j n^° = 1,4875} dynamická viskozita pri 20 °C = = 355,7 Pa.s} pri 30 °C = 154,6 Pa.s; pri 50 °C = 34,1 Pa.s.

Zmes týchto polybutylénov bola ako zakotvená fáza vhodnou súčasťou staoionáraych fáz. Příklad 2

Kolona dížky 1,2 m o vnútornom priemere 3 mm sa naplní stuoionárnou fázou, ktorápozostáva z 10 $ hmot. zmesi polybuténov ako zakotvenéj fázy připravených a Specifikova-ných podl*a příkladu 1 a 90 Ji porézneho kremičitanu hlinitoželezitého s povrohom okolo4 m2/g zrnenia 80/100 mesh. Kolona po vloženi do chromátografu sa vyhřeje na 140 °Ca splyňovač na teplotu 200 °C. Prietok dusíka ako nosného plynu sa upraví na 30 om^/min.

Po ustáleni chromatografiokýoh vlastností kolony sa injektuje do splyňovača zmes n-alká-nov a 1-alkénov C1Q až C1Z|. Za uvedených podmienok sa dosiahne dobré oddelenie alkánovod 1-alkénov s rovnakým počtom atómov uhlíka v molekule. Stupeň rozdelenia dvojice alkán -- 1-alkén je 0,82} analýza trvá 34 min. 201 827 5 Přiklad 3

Podobným postupom ako v přiklade 2, len náhradou polybuténov čistým skvalánom(2,6,1O,15,19,23-hexametyltetrakozénom) stupeň rozdelenia dvojic alkán - 1-alkén je 0,86. Přiklad 4

Najprv sa připraví vlastný katalytický systém známými postupmi ^Villm R. a spol,:Chem. průmysl 23. 137 (1973) a tamtiež 24. 135 (l974)J pri teploto 0 °C tak, 2e do Stvor-hrdlej banky, temperovánoj ohladiaoimi kúpel’mi, opatrenej spatným ohladičom s uzáverom,teplomerom a deliaoim lievikom sa dá 145 g etylchloridu a za stálého mieSania aj 142,5 Sohloridu hlinitého. Potom sa postupné přidá 99 S toluénu (exoterianá reakoia). Pri reakoiivznikajúoi ohlorovodllc strhává so sebou aj etylohlorid, ktorý sa v sp&amp;tnom chladiči ohla-denom solankou kondenzuje a vedle spať do reakčnej zmesl. Chlorovodík sa dalej vedledo absorpčnej kolonky opatrenej skleněnými Rashigovými knížkami, kde sa absorbuje v pnídevody. Vzniknutá zriedená kyselina chlorovodíkové potom preteká do neutralizačněj nádobky,naplněněj roztokou hydroxidu sodného.

Po přidaní vSetkého toluénu sa reakčná zmes mieSa eSte ďalSlch 30 min, čím vytvořený q katalytický červenohnedý roztok s obsahom AlCl^ 525 mg/dmJ sa vypustí do polyetylénovejf 1’aSky. q

Potom do rotačného autoklávu z nehrdzavejúoej ocele o objeme 1 dm po odstránenlvzduchu sa naváži 30θ S propylónu a za neustálej rotácie sa vyhřeje na teplotu 50 °C. Z osobitnej tlakovej houbičky pomocou přetlaku duslka sa pretlačia do autoklávu 2 g uve-deného červenohnedého katalytiokého roztoku. Za neustálej rotáoie prebieha polymerizáoiapropylénu. Po 60 min sa přetlač! do autoklávu eSte 1 g katalytického roztoku. Po 4 h saz autoklávu vypustí surový polypropylénový olej do kádinky s mieSadlom a pridajú sa 4 gbieliacej hlinky (ČSN 72 1599)· Po 30 min mieSania sa surový polypropylénový olej, resp.nlzkomolekulámy polypropylén přefiltruje, dá sa do něho 0,2 g antioxidantu (2,4-di-tero.butyl-4-metyl-fenol) a dá sa na vákuovú destiláoiu, resp. odparku, kde v duslkovej atmo-sféře pri celkovora tlaku 1,333 kPa a teplete 180 °C počas 60 min sa odporia nlzkovrúoepodiely (oligoraóry propylénu a zvyáky z katalytiokého roztoku). Zlska sa člry, praktickybezfarebný (s velmi slabým nažltlým nádyohom) viskózny zvyšok - nlzkomolekulámy poly-propylén v množetve 253 g. Získaný nlzkomolekulámy polypropylén, tzv. polypropylénovýolej, má tieto fyzikálno-ohemioké parametrei hustota pri 20 °C = 850 kg/m^j n^° = 1,47111 priemeraá molekulová hmotnost’ s 509} brómové číslo = 49,6 g Br,,/l00 g}celkový chlór = 0,018 jí hmot·} popol = 0,024 % hmot.} dynamická viskozita pri 20 °C = = 67,2 Pa.s, pri 30 °C a 19,4 Pa.s a pri 50 °C 7,62 Pa.s. 6 201 827 Přiklad 5

Za inak podobných podmienok ako v přiklade 4, ale s polymerizačnou teplotou 74 °C sa získá 262 g nízkomolekulárneho polypropylénu, resp. polypropylénového oleja s týmito fyzikálno-ohemiokými parametrami: hustota pri 20 °C = 840 kg, cm-·5; n^° = 1,469; priemer- ná molekulové hmotnost = 449; brómové číslo 53,35 g Br^/lOO g vzorky. Příklad 6

Postupuje sa podobné ako v příklade 4, len s tým rozdlelom, že teplota polymerizáoieje 70 °C. Získaný niaskomolekulárny polypropylén, resp. polypropylénový olej sa vedlena hydrogenáoiu do skrápaného reaktora s obsahom aktivovaného nlkelnatochromitého kataly-zátore. Aktiváoia nlkelnatochromitého katalyzátoru (tabletky 4,5 x 4,5 mm; sypná hmot-nosť 1150 g.dm , pevnost’ v tlaku 3,7 MPa; měrný povrch = 129 m .g ; obsah Ni = 53,5 %hmot., resp. 67,7 % hmot. NiO; Obsah Cr = 17,48 fa hmot., resp. 25,3 $ hmot. Cr^O^) sa uskutočni dusíkovodíkovou zmesou (N^ : = 1 : 3) pri teploto 180 až 200 °C, pričom re-

O dukoiou 1 dnr katalyzátora sa vytvoří 100 g vody. Aktiváoia trvá 5 h. Po aktivácii pri tlaku vodíka 3 MPa sa na léžko katalyzátora pri teplota 220 až 230 °C privádza rafinova- «3 —1 ný polypropylénový olej v množstvo 150 g.dra^^ .h . Získá sa hydrogenovaný polypropylé-nový olej s týmito fyzikélno-ohemiokými parametrami: hustota pri 20 °C = 723 Icg.m-"5;dynamická viskozita pri 20 °C = 8,6 Pa.s; n^° = 1,462; priememá molekulová hmotnost’ = = 460; brómové Sislo = 0,7 g Br^/lOO g vzorky. Příklad 7

Postupuje sa podobné ako v přiklade 6, len hydrogenácia sa uskutočňuje vo filmena skrápanom paládnatom katalyzátore pri celkovom tlaku vodíka 0,1 MPa. Nástrek polypro-pylénového oleja na guličkový (priemer guličiek 2 až 4 mm) paládnatý katalyzátor (0,5 7°hmot. Pd2 na AlgO^j měrný povrch je 242 m2.g-1 a sypná hmotnost’ 0,67 kg.dm-^) je100 g.dm^^.h a prietok vodíka 100 dm^.dm^^.h . Priememá teplota lóžka katalyzátoraje 200 °C. Získá sa hydrogenovaný polypropylénový olej týchto„fyzikálno-ohemiokýoh vlast-ností: hustota pri 20 °C = 723 kg.m-3y priememá molekulová hmotnost* 474; brómové číslo =s 0,8 g Br2/l00 g. Příklad 8

Hydrogenovaný nízkomolekulámy polypropylén - hydrogenovaný polypropylénový olejSpecifikovaný v přiklade 6 sa použije na přípravu stacionárněj fázy ako zakotvená fázav množetve 1O % hmot. na poréznom kremičitane hlinitoželezitom s povrchom okolo 4 m /g(obchodný názov Chromosorb p) 100/120 mesh ako nosiči pre ohromatografiu kvapalina - plyn. 201 827 7 Táto staeionáma fáza sa dá do ohromatograflokej kolony dížky 4 m a vnútorného priemeru3 tam. Teplota kolony je 140 °Cj teplota odparovaóa 250 °C a plameňoiónizafináho detektora300 °C. Prietok duslka ako nosného plynu je 22 om^.min-1. Ohromatografloká analýza zmeaibenzénu, toluénu a vSetkýóh typov izomérov xylónov trvá 7 min., ako vidno z ohromatogramu znázorněného na priloženom obrázku. Ddjde k dokonalému oddele-niu a kvantitativnému etanoveniu vSetkýóh komponentov vrátane prime·i. Benzénu je 52,77(plk 1 )j toluénu 19,51 (plk 2), m-xylénu 6,78 % (plk 3)| p-xylónu 15,39 $ (plk 4),o-xylénu 5,11 (plk 5). VSetkýóh oetatnýoh prime·! je oelkom 0,44 ¢. Přiklad 9 Nízkomolekulárny polypropylén, reap. polypropylénový olej připravený podl’a přikladl» 4 sa použije na přípravu etaoionámej fázy v množstvo 10 % hmot. ako zakotvenaJ fázye 90 ?» hmot. porézneho kremiSitanu hlinitoželezitého a povxohom okolo 4 m/g zmania80/100 mesh ako nosiéa pre ohromatografiu kvapalina - plyn. Touto etaoionámou fázou sanaplní ohromatografloká kolona dížky 1,2 m a vnútorného priemeru 3 mm. Kolona po ustálenijej vlastnosti sa vyhřeje na 190 °C, odparovaó vzorky na 250 °C a plameňoiónizaSný detek-tor na 290 °C. Prietok duslka ako noenáho plynu sa uprav! na 18 dm^.min“1. Do kolony sa l 3 injektuje 2.10 om zmeai 1-oleflnov CfQ až C^· Na zlákáno· ohromatograme aú plky pri-náležiaoe hlavným komponentem 1-oleflnom a tiež oleflnom · vnútornými polohami dvojitýchvMzieb, které boli v zmeai ako prim··i. Celá analýza trvá lan 26 min. Přiklad 10

Podobné ako v přiklade 9 aa prlpravu stacionárněj fázy do kolóny ohromatograf-ie kva-palina - plyn sa použije nízkomolekulárny polypropylén Specifikovaný v přiklade 4 akozakotvená fáza v množstvo 10 J» hmot. na poréznom kremiSltane hlinitoželezitom a povrohomokolo 4 m2/g (obchodný názov Chrooosorb P) zrnenia 80/100 mesh ako noaiSi. Pri teploto kolony 140 °C, odparovaSa vzorky 250 °C a plameňoiónizaSného detektora na 290 °C a prie-3 «·1 toku duslka ako nosného plynu v množstvo 18 om.min aa namerajú MoReynoldsové konstantypre odporúSané Standardy (látky). Tak pre benzén MoReynoldaova konstanta vyohádza 30,pre n-butanol -22,7, nitrometán 112, metyletylketón 59 a pyridin 135. Z naměřených hodnót vidieť vysokú interakSuú sohopnoať voSi látkám elektróndonórnyma naopak negativnu odohýlku od Baoultovho zákona pre látky elektrónakoeptórne. Možno pove·dat*, že zakotvená fáza bude velfei dobro dělit· maesi, pozostávajúoe z elektróndqnómyoha elektrónakoeptórnyoh látok.

Claims (2)

1. 8 201 827 PREDMET VYNÁLEZU

   1. Spdsob přípravy zakotvených fáz pre plynová a/alebo kvapalinovů ohromatogrefiuna báze homopolymérov a/alebo kopolymérov alkénov s 2 až 6 atómami uhlíka a/alebo diánovso 4 až 6 atóraami uhlíka, připadne v kombináoii e nosiémi, vyznaéujúci sa tým, že salánovou, e výhodou katiónovou a/alebo koraplexami s centrálnymi atóraami prvkov III, a/ale-bo IV. skupiny periodického systému katalyzovanou polymerizáciou a/alebo kopolymerizáoioujednotlivých alebo zmesnýoh alkénov s 2 až 6 atómami uhlíka a/alebo diánov so 4 až 6 ató-mami uhlíka pri teplote -20 až 150 °C, s výhodou 20 až 100 °C, připraví nízkomolekulárnyhomopolymér a/alebo kopolymér o priemernej molekulovéj hmotnosti 250 až 2 000, s výhodou350 až 1 000, z ktorého sa odstráňi aspoň 60 jí katalyzátore, a/alebo zvyšku z katalyzátoreseparáciou, s výhodou filtráciou, a nízkovrúce podiely oddestilovaním a/alebo molekulovoudestiláoiou, s výhodou po rafinácii adsorbentami a/alebo po hydrogenáoii pri tlaku 0,08 až 30 MPa vodíka na katalyzátorech na báze kovov I.b, VI.a a VIII, skupiny periodickéhosystému pri teplote 40 až 300 °C, e výhodou 100 až 250 °C.
2. 2, Spdsob přípravy zakotvených fáz podl'a bodu 1, vyznaéujúoi sa tým, že homopolyme-rizácia α/alebo kopolymerizáoia alkénov a/alebo diénov sa uskutoSňuje za přítomnosti uve-deného katalyzátore v množstve 0,001 až 10 5» hmot·, s výhodou 0,1 až 1,5 % hmot·, poSíta-né na východiskové monomérne nenasýtené uhlovodíky. 1 výkres