CS200834B1 - SpÓeob výroby alkanolamínov - Google Patents

SpÓeob výroby alkanolamínov Download PDF

Info

Publication number
CS200834B1
CS200834B1 CS577178A CS577178A CS200834B1 CS 200834 B1 CS200834 B1 CS 200834B1 CS 577178 A CS577178 A CS 577178A CS 577178 A CS577178 A CS 577178A CS 200834 B1 CS200834 B1 CS 200834B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
reaction
ammonia
alkylene oxide
production
mono
Prior art date
Application number
CS577178A
Other languages
Czech (cs)
English (en)
Inventor
Teodor Petrus
Original Assignee
Teodor Petrus
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Teodor Petrus filed Critical Teodor Petrus
Priority to CS577178A priority Critical patent/CS200834B1/sk
Publication of CS200834B1 publication Critical patent/CS200834B1/sk

Links

Landscapes

  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)

Description

Vynález sa týká spósobu výroby alkanolamínov, s výhodou etanolamínov a izopropanolaminov z příslušného alkylénoxidu a amoniaku.
Alkanolamíny sú důležité organické produkty používané v róznyoh priemyselnýoh odvetviach. Z ohemiokého hradiska vykazujú alkanolamíny vlastnosti amínov a alkoholov. Priemyselne sú vyrábané predovšetkým dve hlavné skupiny alkanolamínov, a to etanolamíny a izopropanolamíny, pričom hlavný podiel z oelkovej výroby představujú etanolamíny.
Sú to monoetanolamln, dletánolamin a trietanolamín.
Je známe, že alkanolamíny priemyelove sú vyrábané reakoiou alkylénoxidu s vodným roztokom amoniaku. Ako alkylénoxidy sa v priemyslovej praxi používajú prsdovšetkým
1,2 alkylénoxidy s dvorná alebo troma atómami v molekule, t.j. etylénoxld a propylónoxid.
Je tiež známe, že pri reakoii alkylénoxidu e amoniakom vzniká zmes mono-, dia trialkanolamínu, pričom ioh poměr závisí od molárneho poměru amoniaku ku alkylénoxidu použitom při reakoii. Typický spósob výroby alkanolamínov reakoiou alkylénoxidu s vodným roztokom amoniaku je popísáný v patente GB - 700215.
Pretože poměr Jednotlivých alkanolamínov, vznikájúoioh pri syntéze, ktorý je jednoznačné určený použitým molárnym pomerom amoniaku : alkylénoxid, neodpovedá potřebám, bolo nutné hl’adať nové spósoby výroby alkanolamínov, ktoré umožnia výrobu jednotlivých alkanolamínov v súlade s meniaoimi sa potřebami.
83 4
200 834
Za súčasného stavu techniky problém modifikáoie výroby alkanolamlnov tak, aby výroba jednotlivých alkanolamlnov odpovedala ioh spotrebe, možno v podstatě riešiť dvorná oestami.
Prvá. oesta je oxyalkylenáoia mono alebo dlalkanolamlnu v bezvodom prostředí na trialkanolamln alebo oxyalkylenáoia monoalkanolamlnu na dialkanolamln. Oxyalkylenáoia sa uskutečňuje na samostatnost zariadenl róznej konStrukoie dlskontinuálixym 1 kontinuálnem spósobom pri teplotách od 3O°C do 200°C a tlakooh do 3,5 MPa.
US patent 2 602 819 popisuje přípravu trietanolamínu z mono alebo dietanolamínu s etylénoxidem v bezvodom prostředí a bez přítomnosti amoniaku pri teploto max. do 100°C. Podlá NSR patentu 2 307 902 možno připravit’ trietanolamín kontinuálnym epdsobom z monoalebo dietanolamínu v bezvodom prostředí a bez přítomnosti amoniaku reakciou s etylénoxidom pri teplete 11O°C až 18O°C, pričom čas reakoie je limitovaný na max. 2 hod. a syntéza sa uskutočňuje najmenej v dvooh, resp. trooh reakčnýoh prtotorooh.
NSR patent 2 5^7 328 popisuje kontinuálny spósob přípravy dialkanolamínov, podl*a ktorého v prvom reaktore prebieha syntéza monoalkanolamlnu z alkylénoxldu a vodného roztoku amoniaku pri teplote 40 až 150°C a tlaku 2,1 až 14,6 MPa a po oddělení monoalkanolamlnu z reakčnej zanesl ako produkt vyohádzajúoi z hlavy monoalkanolamínovej kolony sa tento privádza do druhého reakčného priestoru, kde v bezvodom prostředí a bez přítomnosti amoniaku pri teplote 40 až 200°C a tlaku 0,35 až 3,5 MPa reaguje s alkylénoxidom na dialkanolamln.
Druhů cestu rieáenia předatavujú spósoby, pri ktorýoh reguláoia jednotlivých produktov sa uskutočňuje vraoaním časti vyrobeného mono alebo dlalkanolamlnu nasp&t* do reakčného systému. Pri vraoaní monoalkanolamlnu nasp&ť do reakčného systému, znižuje sa výroba di- a trialkanolamínu, Vraoaný monoalkanolamín reakciu amoniaku s alkylénoxidom podstatnéjále neovplyvňuje a reaguje s alkylénoxidom za vzniku di- a trialkanolamínu· Množstvo di- a trialkanolamínu vznikájúoe z monoalkanolamlnu, podobné ako u reakoie amoniaku a alkylénoxidom, závisí od molárneho poměru amoniak : alkylénoxid v reakčnej zmesi. Tento spósob je popísaný v USA patente 2 622 099.
Pri vraoaní dlalkanolamlnu naspat’ do reakčného systému dosiahne sa zníženie výroby dl- a zvýženle výroby trialkanolamínu, Spósob výroby alkanolamlnov s vraoaním dialkanolnm-fmi naspfiť do reakčného systému popisuje USA patent 2 622 073.
Z uvedeného vyplývá, že podďa súčasného stavu teohniky vraoaním mono- alebo dietanolamínu a odpovedajúoou změnou molárneho poměru amoniak : etylénoxid pri syntéze, možno doslahnút’ také zloženie výroby, ktoré je v súlade s požiadavkami odberatelOv.
Z uvedeného tiež vyplývá, že modiflkáoia zloženla produktov znamená zvySovanie tiAvinrinv na výrobu o náklady spojené sa spatným vraoaním mono- alebo dietanolamínu a 1 regeneráolou amoniaku, najma ako vo výrobnej skládko je značný podiel monoetanolamínu.
200 834
Obeone teda platí, ako pre případ kontinuálnoJ výroby otanolamlnov, tak pro diskontlnuálnu oxyetyláolu mono- alebo dletanolamlnu, Se podl’a známyoh postupov modifikáoia zložonia výroby podlá požladaviek odberatelov sa prejavl vo zvýšeni nákladov, ktoré sú dané nevýhodami vraoanla alebo oxyetyláoie mono- alebo dletanolamlnu. Ako základné nevýhody možno uvieat’·
a) Mono- alebo dletanolamln je nutné Izolovat’ ako čisté produkty, to znamená znlženie kapaoity zariadonia o množstvo vraoaného otanolamlnu a tým i znlženie výroby produktov pro odbyt.
b) Spotřeba energií na jednotku tovaru sa zvýši o podiel spotřeby energií na zvýšená výrobu vraoaného produktu.
o) Spotřeba energii sa zvýši 1 z důvodu vyššloho tnolámeho přebytku amoniaku, ktorý sa projav! v zvýšeni množstva vraoaného amoniaku a vody.
d) V diskontlnuálnej oxyetyláoie k uvedeným nevýhodám v bodooh a) až o) přistupuje ešte potřeba kompletnáho oxyotylačného zariadonia, včltane jeho obsluhy.
Ako ďalšia nevýhoda oxyalkylenáole v bezvodom prostředí a to ako pri kontinuálnom tak i pri diskontinuálnom postupe, popři potřeby samostatného oxyalkylenačného zariadenia, jo tvorba značnéjšloh množstlov nežladúoioh vedlajšloh produktov, vznikajúoioh následnou reakoiou trlalkanolamlnu s etylénoxidom.
Úlohou vynálezu jo nájsť taký spósob výroby alkanolamínov, ktorý umožní modifikáoiu zložonia výroby efektivnějším spósobom a bez oxyalkylenáole časti vyrobeného mono- alebo dletanolamlnu v bezvodom prostřed! np. samostatnom oxyalkylenačnom zariadenl,
Uvodné nevýhody odstraňuje spósob výroby alkanolamínov, s výhodou otanolamlnov a izopropanolamlnov reakoiou vodného roztoku amoniaku s 1,2 alkylénoxidom s dvorná alebo troma atómami uhlíka podTa vynálezu, ktoráho podstatou je, že roakoia sa uskutočňuje pri teplote 20 až 16Q°C a tlaku 0,01 až 5 MPa v dvooh oddělených roakčnýoh stupňooh, pričom v prvom stupni sa uskutočňuje roakoia pri molámom pomere amoniak : alkylénoxid 1 až 25 : 1a časť reakčnej zmosi alebo oelá reakčná zmes z prvého stupňa sa privádza do druhého reakčného stupňa, v ktorom táto reaguje s alkylénoxidom v množstvo 0,02 až 1,05 mol alkylónoxidu na 1 mol vodíka viazaného na dusík.
V porovnaní s jednostupňovou syntézou, používanou u známyoh postupov a kdo poměr vznikajúoioh alkanolamínov je jednoznáčne daný požitým molárnym pomerom amoniak : alkylénoxid, spósob výroby podlá tohoto vynálezu umožňuje optimalizáoiu vedenia prooesu pomooou trooh proměnných, a to:
- molárnym pomerom amoniak : alkylénoxid v prvom reakčnom stupni,
- množstvem alkylénoxidu dávkovaného do druhého reakčného stupňa,
- množetvom reakčnej zmosi, privádzanoj na následná reakoiu s alkylénoxidom do druhého reakčného stupňa.
Navrhovaný nový spósob výroby alkanolamínov umožňuje použit* na modifikáoiu zložonia výroby 1 áalšie pramenné, a to ešte aj vraoanie mono- alebo trietanolamlnu alebo
200 034 i zmesi alkanolaminov nasp&t* do druhého roakčného stupňa.
Pri navrhováno· spůsobo výroby alkanolaminov v dvooh aamos tatnýoh reakčnýoh stupňooh, zapojených za sobou, v prvom stupni sa uskutočňuje len Syntéza alkanolaminov roakoiou roztoku amoniaku s alkylénoxidom a v druhom reakčnom stupni uskutočňuje sa modifikáoia zloženia výroby oxyalkylenáoiou reakčnej zmesi, priohádzajúooj z prvého roakčného stupňa. V druhom reakčnom stupni prebieha jednak reakoia alkylénoxidu a mono a dlalkanolamlnom, a tiež 1 reakoia alkylénoxidu a amoniakem, použitom v prvom stupni v přebytku. To znamená, že v druhom reakčnom stupni sa okrem modifikáoie zloženia výroby dosahuje i cíalšie čiastkové zvýšenie konoentráoie roakčného roztoku, a to niolon v ddsledku oxyalkylenáoie mono a dialkanolaminu, ale i v důsledku roakoio amoniaku a alkylénoxidom, ktorej výsledkem jo vznik áalšioho množstva alkanolaminov.
Porovnáním so súčasným stavom teohniky, pri navrhovanotn spóeobe výroby alkanolaminov dosiab.no sa výrazné znížonio alebo i úplné odstránenie vraoania mono alebo dialkanolamínov ako hotovýoh produktov nasp&ť do výrobného procesu, i znížonio množstva regenerovaného amoniaku a vody vo vzťahu na jednotku výroby, a tým i clalšie znížonio spotřeby energií a velkosti aparátov pre oddelovanie amoniaku a vody z reakčnej zmesi a ioh spdtné vraoanie do výrobného prooosu. Přednosti dvojstupňovéj syntézy sa teda výrazné prejavia vo zvýšenoj výrobnosti zariadenia a znížonia nákladov na výrobu, a to predovšetkým pri zamoraní výroby na nižší obsah monoalkanolamínu a vyšší obsah trlalkanolamínu, Okrem toho pri reakoii alkylénoxidu s mono a dlalkanolamlnom, v přítomnosti vodného roztoku amoniaku v druhom reakčnom stupni, nepřejav! sa alkallta trialkanolaminu v takej miere ako v bezvodom prostředí a tým sa potlačí i nežiadúoa tvorba éterov trlalkanolamínu.
Vynález bližšlo vysvětlujú příklady.
Příklad t
Výroba otanolamínov sa uskutečňuje kontlnuálnym spůsobom roakoiou vodného roztoku amoniaku a etylénoxidu v dvooh oddelenýoh reakčnýoh stupňooh. Do prvého roakčného stupňa sa kontinuálno dávkuje vodný roztok amoniaku o kono. 28 % hmotn. a otylénoxid v molárnyoh pomerooh amoniak : otylénoxid 5:1. Teplota pri reakoii jo udržovaná na 35 až 40°C a tlak na 0,15 už 0,2 MPa. Pri reakoii amoniaku s otylénoxidom vzniká v prvom stupni zmes otanolamínov v pomere 38 # hmotn. monoetanolamínu, 33,3 % hmotn. dietanolamínu a 28,7 % hmotn. triotanolamínu. Zriodený vodný roztok otanolamínov, vznikajúoi v prvom reakčnom stupni, obsahuje okrem otanolamínov i rozpustný amoniák, použitý pri reakoii s otylénoxidom v přebytku. Reakčná zmate odohádzajúoa z prvého stupňa sa rozděluje na dve časti. Jedna časť v množstvo 55 objem, sa privádza do druhého roakčného stupňa a druhá čaat* v množstvo 45 # objem, sa do zariadenia vedlo na oddolonie a regonoráoiu amoniaku a vody.
V druhom reakčnom stupni pri teploto 40°C a tlaku 0,01 MPa sa uskutočňuje kontinuálna reakoia etylénoxidu s amoniokom, monoetanolaminom a dietaaolamínom, obsiahnutýoh v reakčnej zmesi, prlvádzanej z prvého stupňa. Dávkovanie etylénoxidu je kontinuálno
200 034 v množstva 0,92 mol na 1 mol vodika viazaného na dusík v amoniaku, mono- a dietanolamíne,
Reakčná zmes, vznlkajúoa v druhom reakčnom stupni, je vodný roztok zmesi etanolaminov v poměre 11 # hmotn. mono-. 14 $ hmotn. di- a 75 hmotn. trietanolamínu a amoniak, použitý pri reakoii v přebytku. Vodný roztok odohádzajúci z druhého reakčného stupňa sa privádza do zariadenia na oddelenie a regeneráoiu amoniaku a vody.
Příklad 2
Postup podobné ako v příklade 1. V prvom reakčnom stupni prebieha reakoia pri molárnom pomere amoniak : etylénoxid 2:1. Reakčný roztok obsahuje zmes etanolaminov v pomere 20 % hmotn. mono-, 20,7 $ hmotn. di- a 59,3 $ hmotn. trietanolamínu.
Celé množstvo reakčnej zmesi, vznlkajúoej v prvom reakčnom stupni, sa privádza do druhého reakčného stupňa, kde táto reaguje s etylénoxidom v množstvo 0,99 mol etylénoxidu na 1 mol vodika viazaného na dusík, Reakčný roztok, vznikajúoi v druhom reakčnom stupni, obsahuje zmes etanolaminov v pomere 5,2 % hmotn. mono-, 7,5 fy hmotn. dl- a 86,9 fy hmotn, trietanolamínu.
Příklad 3
Postup podobné ako v přiklade 1. Ako východiskový 1,2 alkylénoxid sa použije propylénoxid. V prvom reakčnom stupni prebieha reakoia pri moláruom pomere amoniak : propylénoxid 4;1 a pri teplote 65°C a tlaku 0,4 až 0,5 MPa. Reakčný roztok obsahuje zmes izopropanolaminov v pomere 48 hmotn, mono-, 12,5 % hmotn. di- a 39,5 fy hmotn. triizopropanolamínu. 60 fy objemových reakčného roztoku sa privádza do druhého reakčného stupňa a 40 fy objemových sa vedie do zariadenia na oddelenie a regeneráoiu amoniaku a vody.
V druhom reakčnom stupni pri teplote 60 až 65°C a tlaku 0,2 až 0,3 MPa sa uskutočňuje kontinuálně reakoia propylénoxidu s amoniakom, monoizopropanolaminom, obsiahnutých v reakčnej zmesi privádzanej z prvého stupňa. Dávkovanie propylénoxidu jo kontinuálně v množstvo 0,66 mol na 1 mol vodika viazaného na dusík.
Reakčnú zmes, vznikajúou v druhom reakčnom stupni, tvoří vodný roztok zmesi izopropanolaminov v pomere 14 fy hmotn. mono-, 46 fy hmotn. di- a 40 fy bmotn. triizopropanolaminu.
Přiklad 4
Postup podobné ako v přiklade 1, Do prvého reakčného stupňa sa dávkuje kontinuálně vodný roztok amoniaku o kono. 37 fy hmotn. a etylénoxid v molárnyoh pomerooh amoniak : etylénoxid 8:1. Teplota pri reakoii je udržovaná na 148°C a tlak na 4,7 MPa. Reakčný roztok obsahuje zmes etanolaminov v pomere 50 fy hmotn. mono-, 31 fy hmotn, di- a 19 fy hmotn. trietanolamínu.
fy objemových z množstva reakčnej zmesi, vznikajúcej v prvom reakčnom stupni,
O sa privádza do druhého reakčného stupňa, kde táto pri teplote 147 C a tlaku 4,5 MPa reaguje s etylénoxidom v množstvo 0,62 mol etylénoxidu na 1 mol vodika viazaného na dusík. Reakčný roztok vznikajúoi V druhom reakčnom stupni obsahuje zmes etanolaminov β
200 >3« v pomere 17 $ hmotu, mono-, 37 jt hmotu, di- a 45 í hmotn, trletanolamínu.
Příklad 5
Postup podobno ako v příklade 1. Do prvého reakčného stupňa sa dávkuje kontinuálně vodný roztok amoniaku o kono. 33 hmotn. a etylánoxid v molárnyoh pomorooh amoniak : etylánoxid 2511. Teplota pri reakoii je udržovaná na 153°C a tlak na 4,8 MPa. Reakčný roztok obsahuje zmes etanolamínov v poster· 88 % hmotn. mono-, 8,5 hmotn, dia 3,5 % hmotn. trletanolamínu.
% objemových ž množstva reakčněj zmesi, vznikajúoej v prvom reakčnem stupni, sa privádza do druhého reakčného stupňa, kde táto pri teplote 153°C a tlaku 4,8 MPa reaguje a etylénoxidom V množstvo 1 mol etylénoxidu na 1 mol vodíka Viazaného na duaík. Ke&kčný roztok vznikajúoi v druhom reakčnom stupni obsahuje zmes etanolamínov v pomere
4,6 % hmotn. mono-, 7,1 % hmotn. di- a 88,1 % hmotn, trletanolamínu.

Claims (2)

1. ápůsob výroby alkanolamínov, s výhodou etanolamínov a izopropanolamínov, reakoiou vodného roitojcu amoniaku s 1,2 alkylénoxldom s dvorná alebo troma atornami uhlíka vyznačený tým, že reakola sa uskutečňuje pri teplote 20 až 16O°C a tlaku 0,01 až 5 MPa v dvooh oddelenýoh reakčnýoh etupňooh, pričom v prvom stupni sa uekutočňuje reakola pri moláronom pomere amoniak i alkylénoxid 1 až 25 : 1a část* reakčnej zmesi alebo oelá reakčná zmes z prvého stupňa sa privádza do druhého reakčného stupňa, v ktorom táto reaguje s alkylénoxidom v množetve 0,02 až 1,05 mol alkylénoxidu na 1 mol vodíka viazaného na dusík,
2, Spdsob výroby alkanolamínov podl’a bodu 1 vyznačujúoi sa tým, že do druhého reakčného sttipňa sa z dellaooho systému privádza monoalkanolamín alebo dialkanolamín alebo ioh zmes.
CS577178A 1978-09-06 1978-09-06 SpÓeob výroby alkanolamínov CS200834B1 (sk)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS577178A CS200834B1 (sk) 1978-09-06 1978-09-06 SpÓeob výroby alkanolamínov

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS577178A CS200834B1 (sk) 1978-09-06 1978-09-06 SpÓeob výroby alkanolamínov

Publications (1)

Publication Number Publication Date
CS200834B1 true CS200834B1 (sk) 1980-09-15

Family

ID=5403228

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS577178A CS200834B1 (sk) 1978-09-06 1978-09-06 SpÓeob výroby alkanolamínov

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS200834B1 (sk)

Similar Documents

Publication Publication Date Title
DE3878445T2 (de) Absorptionsmittel aus tertiaerem alkanolamin mit einem aethylenamin-aktivator und verfahren zu seiner verwendung.
GB1560905A (en) Removal of co2 and/or h2s and/or cos from gases containing these constituents
US4939301A (en) Production of ethanolamine by amination of ethylene oxide over acid activated clays
EP1321460A3 (en) Surfactant composition and method of making the same
EP0941986B1 (en) A process for producing dialkanolamines
JPS5855131B2 (ja) 線状ポリアルキレンポリアミンの製法
JP2015108028A (ja) 純粋なトリエタノールアミン(teoa)の製造法
JP4294875B2 (ja) トリエタノールアミンを精製する方法
JP3974939B2 (ja) アミノエチルエタノールアミンおよび/またはヒドロキシエチルピペラジンを製造するための方法
DE69200785T2 (de) Verfahren zur Herstellung von Harnstoff mit hoher Energieausbeute.
US3161682A (en) Method for preparing polyoxyalkylene primary amines
KR970702287A (ko) 항종양 활성을 지니는 삼핵의 양이온성 백금 착물 및 이를 포함하는 약학적 조성물(trinuclear cationic platinum complexes having antitumour activity and pharmaceutical composition containing them)
CS200834B1 (sk) SpÓeob výroby alkanolamínov
US4117227A (en) Production of n-(substituted) morpholine
CA2540246C (en) Method for separating triethanolamin from a mixture obtainable by ammonia and ethylene oxide reaction
US6566556B2 (en) Method for production of alkanolamine and apparatus therefor
US6063965A (en) Production of diethanolamine
CN116621847A (zh) 一种脱硫脱硝剂及其应用
HUT59911A (en) Process for producing azol-derivatives of cycloalkylenes and pharmaceutical compositions containing them
JPS5869847A (ja) ポリアルキレンポリアミンの製造法
EP0607319B1 (en) Use of a triethanolamine product mixture
JPH0733718A (ja) アルキレンオキシドのアミノ化によるアルカノールアミン類の製造方法
DE2547328A1 (de) Verfahren zur kontinuierlichen herstellung von dialkanolaminen
DE69310728T2 (de) Verfahren zur herstellung von polyoxyalkylenaminen
EP1219592A1 (en) Method for production of alkanolamine and apparatus therefor