SK9132Y1 - Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, spôsob jej výroby - Google Patents

Abstract

Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica na báze betónu, má dve rovnobežne orientované vonkajšie platne (1) s výstužou (4). Dutina (3) je určená najmä na zaliatie betónovou zmesou. Vonkajšie platne (1) sú vzájomne pevne spojené priečkou (2), výhodne z nekovového, nebetónového materiálu. Do formy na každú vonkajšiu platňu (1) sa najskôr vloží aspoň jedna výstuž (4), a potom sa do formy naleje betón. Aspoň počas začiatku tuhnutia sa betón vytláča k povrchu formy, ktorá určuje vonkajšiu stranu vonkajších platní (1). Na pritláčanie tuhnúceho betónu ku kontaktnej ploche (7) formy sa využije odstredivá sila alebo tiaž samotného betónu, výhodne za súčasného vibrovania. Výhodne sa betón do formy leje v dvoch stupňoch, pričom v prvej fáze sa odleje prvá vonkajšia platňa (1) do formy vo vodorovnej polohe a aspoň po čiastočnom zatuhnutí sa forma otočí a odleje sa druhá vonkajšia platňa (1). Výhodou je vysoko estetický vzhľad a opakovaná tvarová a rozmerová presnosť stavených tvárnic.

Description

Oblasť techniky

Technické riešenie sa týka stavebnej tvárnice na báze betónu, určenej na zaliatie betónovou zmesou pri stavbe stien, múrov, plotov a podobne. Stavebná tvárnica má obe strany vyhotovené ako pohľadové s povrchovou úpravou, ktorá môže byť konečným vyhotovením. Riešenie tiež opisuje nový spôsob výroby stavebných tvárnic s možnosťou vibrovania telies vonkajších platní na dosiahnutie vysokej kvality ich povrchu.

Doterajší stav techniky

Známe murovacie a debniace stavebné tvárnice sa vyrábajú z prostého betónu lisovaním. Debniace tvárnice plnia funkciu strateného debnenia a majú dutinu dostatočne veľkú na zaliatie betónovou zmesou. Debniace tvárnice pôvodne vznikali zmenou rozmerov murovacích tvárnic. Tie sú určené na vzájomné spájanie maltou a majú vytvorené úzke dutiny na zníženie hmotnosti a zlepšenie tepelnoizolačných vlastností.

Debniace tvárnice majú relatívne veľkú hrúbku vonkajších platní, keďže pri lisovaní sa používa prostý betón bez armovania a je potrebné zabezpečiť stabilitu tvárnice pri tlaku naliatej betónovej zmesi. Priečky, ktoré spájajú dve vonkajšie platne, sú tiež relatívne rozmerné, keďže sú vytvorené z rovnakého betónového základu a betón má nízku pevnosť v ťahu. Výsledkom týchto obmedzení je, že debniaca tvárnica má relatívne hrubé prvky, ktoré zmenšujú veľkosť dutiny a dutina je uzatvorená v rámci telesa príslušnej tvárnice, nedochádza k priamemu spájaniu betónovej zmesi susedných tvárnic. Spojenie je zabezpečené vodorovnými výstužami, ktoré sa kladú na priečky tvárnic.

Zverejnenie EP2096221 A2 opisuje debniacu tvárnicu, ktorá má dva samostatné betónové diely spojené izolačným materiálom s drážkami, prepojenie betónovej zmesi medzi tvárnicami je však naďalej veľmi obmedzené. Podobne koncipované sú aj debniace tvárnice z izolačného plastového materiálu ako napríklad podľa spisu FR2937660 Al.

Nevýhodou známych debniacich tvárnic je tiež nedostatočná povrchová úprava. Na vytvorenie pohľadovo akceptovateľnej podoby sú tvárnice následne omietané alebo je ich povrch inak upravovaný, zvyčajne až po vybudovaní ucelenejšej časti stavby.

Je žiadané a nie je známe nové technické riešenie debniacej tvárnice, ktorá bude lepšie prepájať betónovú zmes susediacich tvárnic, bude mať relatívne tenké vonkajšie platne, pričom zároveň umožní vytvoriť konečnú povrchovú úpravu.

Podstata technického riešenia

Uvedené nedostatky v podstatnej miere odstraňuje stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica na báze betónu, ktorá má dve vonkajšie platne na báze betónu, medzi ktoiými je vytvorená dutina, určená najmä na zaliatie betónovou zmesou, a kde vonkajšie platne sú vzájomne pevne spojené priečnym prvkom podľa tohto technického riešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že každá vonkajšia platňa má v sebe zaliatu aspoň jednu výstuž a vonkajšie platne sú spojené aspoň jednou priečkou z materiálu odlišného od betónu. Je zároveň výhodné, ak priečka je prispôsobená na prechod betónovej zmesi z dutiny príslušnej tvárnice do dutiny susednej tvárnice, teda priečka významnejším spôsobom neohraničuje a neutesňuje dutinu príslušnej tvárnice.

Pojem vonkajšia platňa v tomto spise označuje časť tvárnice, ktorá sa po postavení príslušného stavebného diela nachádza na vonkajšej ploche. Vonkajšia platňa má zvyčajne obdĺžnikový alebo všeobecne štvorhranný tvar a svojimi rozmermi určuje spotrebu počtu tvárnic na 1 m² steny.

Podstatnou črtou predloženého technického riešenia je použitie výstuže v telese vonkajšej platne, vďaka čomu sa podstatne zvýši ohybová pevnosť vonkajšej platne pri pôsobení hydrostatického tlaku naliatej betónovej zmesi, resp. aj pri pôsobení dynamického tlaku betónovej zmesi pri jej vibrovaní. Výstuž vo vonkajšej platni umožní zmenšiť hrúbku platne, a tým uvoľniť viac priestoru v dutine. Dôležitým znakom je tiež spojenie vonkajších platní pomocou nebetónovej priečky, to znamená, že vonkajšie platne sú vzájomne na potrebnú vzdialenosť spojené dištančným prvkom z odlišného materiálu, než je materiál samotných vonkajších platní. Takéto usporiadame umožní podstatne zmeniť rozmery a tvar priečneho prvku. Priečka môže byť vytvorená z rovnakého materiálu, ako je výstuž vo vonkajších platniach alebo môže byť použitý odlišný materiál s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Priečka má za úlohu pevne a spoľahlivo udržiavať vzájomnú polohu vonkajších platní do času zatvrdnutia betónovej zmesi v dutine, prípadne tiež môže tvoriť opora pre vodorovnú výstuž kladenú cez dutiny.

Výstuž vo vonkajších platniach môže byť z kovových materiálov, môže byť napríklad tvorená klasickou zváranou oceľovou sieťou alebo prútmi z rebierkovej ocele. Výstuž vo vonkajších platniach môže byť z nekovových materiálov, môže byť tvorená kompozitným materiálom, napríklad na báze čadiču, bazaltu, sklo2

SK 9132 Υ1 laminátu a podobne.

Priečka môže byť vytvorená z kovu, v jednoduchom vyhotovení je z vytvorená z rebierkovej ocele podobne ako výstuž vo vonkajšej platni, prípadne môže byť takáto priečka súčasťou celku s výstužami v oboch vonkajších platniach. Aby sa vylúčil prenos tepla telesom priečky, teda smerom medzi vonkajšími platňami, je vhodné, ak priečka je vytvorená z nekovového materiálu, a to aj v prípade, že výstuž vo vonkajších platniach je kovová. Priečka môže byť vytvorená z plastu, kompozitu, bazaltu a podobne. Je tiež výhodné, ak priečka má pripojovací prvok na spojenie s výstužou vo vonkajšej platni, v takom prípade priečka tiež tvorí prostriedok na zabezpečenie dostatočného krytia výstuže vo vonkajšej platni.

Tvar a vyhotovenie priečky, ako aj počet priečok v jednej tvárnici môže byť rozmanitý. Zvyčajne bude mať tvárnica dve alebo tri ploché priečky s pravidelným rozstupom. Plochá priečka má vo výhodnom usporiadaní šikmo vedený prvok na zabezpečenie lepšej šmykovej tuhosti. Podľa typu zvoleného materiálu môže mať priečka priehradkovú konštrukciu aspoň s dvomi prútmi vedenými kolmo, resp. v podstate kolmo na rovinu vonkajších platní a aspoň s jedným prútom vedeným šikmo, výhodne vedeným uhlopriečkovo medzi kolmo vedenými prútmi.

Vďaka tomu, že priečka nebráni pretekaniu naliatej betónovej zmesi medzi dutinami susedných tvárnic, dosiahne sa podstatne lepšia nosná väzba. Pri použití debniacich tvárnic z prostého betónu priečky rozdeľovali naliatu betónovú zmes do samostatných častí, akoby stĺpov, ktoré boli previazané vodorovnou výstužou. Pri použití debniacej tvárnice podľa tohto technického riešenia sa však vytvorí súvislá hmota betónu.

Priečka môže byť na hornej a/alebo dolnej hrane vybavená výstupkami alebo drážkami na vloženie alebo zachytenie vodorovne kladenej výstuže, ktorá sa pokladá po uložení radu tvárnic. Takýto prvok na vodorovne kladenú výstuž môže byť v strede priečky, na jej oboch krajoch alebo v rôznych pravidelných rozstupoch.

Podstatnou výhodou predloženého technického riešenia je, že materiálovým oddelením priečky a vonkajších platní, a tiež použitím výstuže vo vonkajší platniach sa tieto dve hlavné časti tvárnice môžu vytvoriť efektívnejšie. Je tiež výhodné, ak vonkajšie platne sú odlievané do formy, vďaka čomu môžu mať vonkajšiu plochu vyhotovenú s konečnou povrchovou úpravou. Napríklad vonkajšia plocha môže byť úplne hladká alebo s dezénom podľa formy.

Okraje vonkajších plôch môžu mať hrany upravené na lepšie dosadnutie susediacich stavebných tvárnic v jednom rade alebo nad sebou. Hrany vonkajších platní môžu byť vybavené perodrážkou.

Je tiež výhodné, ak vonkajšia platňa má nielen konečnú povrchovú úpravu výslednej steny, ale má tiež vytvorené otvory na vedenie inštalácií, môže mať napríklad otvor s elektroinštalačnou krabicou.

Na zvýšenie tepelnoizolačných vlastností sa môže k vnútornej strane vonkajšej platne pripojiť vrstva izolantu, napríklad penového alebo extrudovaného polystyrénu. Pri takomto vyhotovení priečka prechádza cez vrstvu izolantu alebo je pripojená len k vrstve izolantu, a ten je následne prepojený s vonkajšou platňou. Zmenšenie hrúbok vonkajších platní ponecháva dostatočný priestor pre potrebnú hrúbku izolácie pri zachovaní dostatočnej hrúbky nosného betónu v dutinách.

Nedostatky uvedené v doterajšom stave techniky odstraňuje aj samotný spôsob výroby stavebnej tvárnice zahŕňajúci odlievanie betónu do formy, pričom stavebná tvárnica má dve vonkajšie platne na báze betónu, vonkajšie platne sú rovnobežné a vzájomne pevne spojené priečnym prvkom podľa tohto technického riešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že betón vonkajších platní je po naliatí do formy a aspoň počas začiatku tuhnutia vytláčaný k povrchu formy, ktorá určuje vonkajšiu stranu vonkajších platní, pričom do formy pre každú vonkajšiu platňu bola pred liatím betónu vložená aspoň jedna výstuž.

Dôležitým znakom postupuje použitie formy, ktorá svojím povrchom určuje tvar a dezén vonkajšej platne na jej pohľadovej strane, pričom sú zaformované vonkajšie strany oboch vonkajších platní. To znamená, že formované sú dve protiľahlé strany tvárnice, čím sa vytvorí pohľadová plocha na vonkajších stranách oboch vonkajších platní. Vnútorné strany vonkajších platní, ktoré ohraničujú vnútornú dutinu tvárnice, nemusia a zvyčajne ani nebudú zaformované. Takýto postup sa na prvý pohľad javí ako problematický, keďže klasicky orientovaná forma, teda na plnenie zhora pre obe vonkajšie platne, by si vyžadovala vytvorenie formovacieho úkosu, čo by znemožňovalo vyrábať rovnobežné pohľadové strany vonkajších platní.

Aby sa tento nedostatok vyriešil, používa sa v tomto technickom riešení odstredivé liatie betónu do formy alebo dvojstupňové plnenie formy. Pri odstredivom liatí sa na vytláčanie betónu ku kontaktnej ploche formy používa rotácia formy, ktorá trvá aspoň počas začiatku tuhnutia, teda trvá aspoň do momentu, kedy má betón vo vonkajších platniach tuhosť, ktorá umožňuje odformovanie bez poškodenia tvaru. Keďže takéto odstredivé liatie je energeticky náročnejšie a môže si vyžadovať napríklad aj ohrev foriem na skrátenie času tuhnutia, vynašiel sa aj spôsob dvojstupňového plnenia formy, pri ktorom je počas tuhnutia betón pritláčaný ku kontaktnej ploche formy vlastnou hmotnosťou. Najskôr je forma orientovaná tak, že leží na jednej strane, kontaktná plocha formy je orientovaná vodorovne a na ňu sa naleje množstvo betónu, ktoré zodpovedá jednej vonkajšej platni. Pred liatím betónu sa do formy vloží výstuž vonkajšej platne a priečka, resp. viacero priečok podľa rozmerov tvárnice.

Po naliatí betónu patriaceho prvej vonkajšej platni sa môže forma zavibrovať, napríklad položením na vibračný stôl. V tejto fáze sa teda odlieva len jedna vonkajšia platňa, pričom z nej nahor vyčnieva priečka,

SK 9132 Υ1 resp. viacero priečok a prípadne aj výstuž pre druhú vonkajšiu platňu. Druhá vonkajšia platňa sa však odlieva až v následnom kroku, kedy prvá vonkajšia platňa už zatuhla aspoň natoľko, že umožňuje otočenie formy bez porušenia tvaru a dezénu prvej vonkajšej platne. Po otočení formy sa druhá vonkajšia platňa odlieva podobne do formy ako prvá, teda pri vodorovnej orientácii kontaktnej plochy formy, kedy hmotnosť samotného betónu a prípadne aj s podporou vibrovania pritláča tuhnúci betón k povrchu formy. Vďaka uvedenému dvojstupňovému procesu tuhnutia jednej tvárnice sa môžu jednoducho a veľmi efektívne vyrábať tenké vonkajšie platne s kvalitným povrchom. Vibrovanie a použitie výstuže zabezpečí vysokú pevnosť tvárnice. Forma môže mať len jednu kontaktnú plochu, v ktorej sa postupne odlievajú prvá aj druhá vonkajšia platňa alebo môže mať dve kontaktné plochy, kedy sa druhá vonkajšia platňa odlieva až po zatuhnutí prvej kontaktnej platne a otočení formy, ale prvá vonkajšia platňa sa ešte nemusí z formy vyňať. V takom prípade sa druhá vonkajšia platňa môže odlievať skôr, postačuje dosiahnuť menšiu tuhosť betónu v prvej vonkajšej platni. Forma je pri tomto vyhotovení rozložiteľná tak, aby sa dalo dosiahnuť vzájomné oddelenie kontaktnej plochy formy od zaformovaného povrchu vonkajšej platne smerom kolmo na zaformovaný povrch.

Forma s dvoma kontaktnými plochami môže byť jednoducho zložená do rozoberateľného celku, ktorý má štyri stĺpiky s profilom L. Na oboch koncoch každého stĺpika je vytvorený doraz, vzdialenosť medzi dorazmi na stĺpiku určuje vzdialenosť kontaktných plôch formy. Kontaktné plochy sú súčasťou vaničky, do ktorej sa postupne odlieva namerané množstvo betónu. Štyri stĺpiky zvonka obopínajú obe vaničky. Forma sa v tomto príklade skladá tak, že sa najskôr do nej vložia výstuže pospájané priečkami a následne sa uzavrie zatvorením vaničiek. Na rozoberateľné spojenie stĺpikov s vaničkami slúžia rýchloupínacie pákové spony. Forma sa položí vaničkou na vibračný stôl a do vaničky sa naleje namerané množstvo betónu. Betón sa zavibruje a forma sa odloží mimo vibračného stola, kde pokračuje tuhnutie. Po zatuhnutí do stavu, kedy sa už betón naliaty do prvej vaničky nepoškodí, sa forma otočí a položí dmhou vaničkou na vibračný stôl, kde sa do druhej vaničky naleje namerané množstvo betónu. Po zavibrovaní sa forma odloží a betón sa nechá vytvrdnúť. Následne sa uvoľnia pákové spony, stĺpiky sa odložia a každá vanička sa samostatne odformuje.

Výhodou predloženého technického riešenia je vysoko estetický vzhľad a vysoká opakovaná tvarová a rozmerová presnosť stavebných tvárnic oproti výrobkom, ktoré sú lisované z prostého betónu. Technológia výroby si pritom nevyžaduje drahé zariadenia a dá sa rýchlo meniť podľa aktuálnych požiadaviek na rôzne rozmery a povrchy tvárnic. Vo výhodnom usporiadam môže mať forma vymeniteľné vložky, ktoré tvoria kontaktné plochy formy, vďaka čomu sa dá vytvoriť požadovaný dezén, napríklad hladký povrch, imitácia dreveného povrchu, imitácia kameňa, obkladu a podobne.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Technické riešenie je bližšie vysvetlené pomocou obrázkov 1 až 7. Vyobrazený tvar, pomery výšky a šírky tvárnice a mierka rozmerov jednotlivých prvkov sú len príkladom a nemajú byť vysveďované ako znaky obmedzujúce rozsah ochrany.

Na obrázku 1 je priestorový pohľad na stavebnú tvárnicu s tromi priečkami z plastového kompozitu.

Obrázok 2 zachytáva pôdorysný pohľad a obrázok 3 bokorysný pohľad na stavebnú tvárnicu s vyobrazenými výstužami vo vonkajších platniach. Na obrázku 2 sú pre prehľadnosť vonkajšie platne zobrazené čiarkované.

Na obrázku 4 je zobrazené spojenie priečky s výstužami pri pohľade v smere výstuží.

Obrázok 5 zobrazuje rozoberateľnú formu na postupné dvojstupňové odlievame stavebnej tvárnice s vloženými priečkami a výstužou.

Na obrázku 6 je znázornená stavebná tvárnica s izolačnou vrstvou.

Obrázok 7 zobrazuje priečku vytvorenú z rebierkovej ocele, priečka je spojená s výstužou vo forme zváranej siete.

Príklady uskutočnenia

Príklad 1

V tomto príklade podľa obrázkov 1 až 5 je debniaca stavebná tvárnica vyrobená dvojstupňovým odlievaním do rozoberateľnej formy s dvoma kontaktnými plochami 7.

Forma má štyri stĺpiky s L profilom, ktoré v zloženom stave v rohoch obopínajú vaničky. Vnútorné dno vaničky tvorí kontaktnú plochu 7, ktorá je v tomto príklade hladká, bez dezénu. Stĺpiky sú vybavené pákovými rýchloupínacími sponami a na koncoch majú dorazy, ktoré udržujú vaničky v pevnom a presnom odstupe od seba. V tomto príklade je forma nastavená na vonkajší rozmer tvárnice 180 mm x 300 mm x 480 mm.

Vnútri formy sú vytvorené príchytky na pridržiavame priečok 2 spolu s výstužou 4 v určenej polohe, kedy sa výstuž 4 nedotýka kontaktných plôch 7, ale má zároveň dostatočné krytie betónovou zmesou. Táto po

SK 9132 Υ1 loha približne zodpovedá polohe výstuže 4 v polovici hrúbky vonkajšej platne 1. Do formy sa vložia tri priečky 2 s výstužami 4, ktoré majú podobu rovných oceľových prútov z rebierkovej ocele a prechádzajú otvormi na koncoch priečok 2. Tieto otvory tvoria pripojovacie prvky 5.

Dve krajné priečky 2 sú príchytkami udržiavané približne v strede medzi kontaktnými plochami 7, stredná priečka 2 je nesená výstužami 4.

Forma má vďaka stĺpikom otvorenú konštrukciu, v podstate sa skladá z dvoch jednoduchých plochých foriem spojených do priestorovej zostavy. Do formy položenej na jednej vaničke sa naleje namerané množstvo betónu a forma sa položí na vibračný stôl, kde sa naliaty betón zavibmje, dobre rozleje a pritlačí na kontaktnú plochu 7 spodnej vaničky. Po zavibrovaní sa forma odloží zo stola a nechá sa vo vodorovnej polohe, kedy betón zatuhne. Po zatuhnutí sa forma otočí o 180° a položí sa na druhú vaničku, do ktorej sa následne naleje namerané množstvo betónu a opäť sa zavibruje na vibračnom stole. Betón sa nechá dostatočne zatuhnúť a forma sa rozoberie tak, že sa uvoľnia pákové spony, stĺpiky sa odstránia a vaničky sa snímu dolu z vonkajších platní 1.

Vonkajšie platne 1 majú hladký povrch na vonkajšej strane a v tomto príklade sú na bočných okrajoch vybavené perodrážkou. Vonkajšie platne 1 sú priečkami 2 pevne spojené a sú vzájomne rovnobežné, výstuž 4 je zaliata vnútri vonkajších platní. Dutina 3 na zaliatie betónovou zmesou je ohraničená vnútornými stranami vonkajších platní 1, po bokoch nemá dutina 3 tesné ohraničenie, keďže priečky 2 nebránia vytekaniu, resp. pretekaniu betónovej zmesi.

V tomto príklade sú priečky 2 vyrobené z plastu ako výlisky s priehradkovou konštrukciou, ktorá zahŕňa dva vodorovne vedené prúty a dva uhlopriečkové prúty, čo pri malej hmotnosti dodáva priečkam 2 vysokú tuhosť a stabilitu. Na vodorovných prútoch má priečka 2 drážky na uloženie vodorovne vedenej výstuhy, ktorá sa pridáva na položené tvárnice pred zalievaním betónovou zmesou.

Debniaca stavebná tvárnica má vysokú rozmerovú presnosť a hladký povrch vonkajších platní, ktoiý je konečnou povrchovou úpravou výslednej steny.

Príklad 2

V tomto príklade podľa obrázka 6 je na vnútornej strane jednej vonkajšej platne 1 nanesená vrstva izolantu 6, ktoiým môže byť napríklad penový alebo extrudovaný polystyrén. V tomto vyhotovení má vrstva izolantu 6 hrúbku 150 mm, vďaka čomu má tvárnica vysoký tepelný odpor. Dutina 3 na zaliatie betónovou zmesou má šírku cca 150 mm, čo je postačujúce na použitie v nosnej stene. Vďaka malej hrúbke vonkajšej platne 1 tak zostal dostatočný priestor na nosný železobetón, ako aj na izoláciu.

Tvárnica podľa tohto príkladu je obzvlášť vhodná pre obvodové steny, kde priamo vytvára konečnú pohľadovú plochu na oboch stranách a nevyžaduje si ani ďalšie omietame, ani zatepľovanie.

Príklad 3

Priečka 2 v tomto príklade zobrazená na obrázku 7 je vytvorená v celku s výstužou 4 z oceľovej zváranej siete. Takéto riešenie je jednoduché a lacné, môže byť použité v prípadoch, kde sa nevyžadujú žiadne tepelnoizolačné vlastnosti hotovej steny, napríklad v prípade oplotenia a podobne. Oceľové drôty v priečke 2, ktoré prechádzajú z jednej vonkajšej platne 1 do druhej vonkajšej platne 1, predstavujú tepelný most, ale ten v mnohých aplikáciách nie je problematický.

Priemyselná využiteľnosť

Priemyselná využiteľnosť je zrejmá. Podľa tohto technického riešenia je možné priemyselne a opakovane vyrábať a používať stavebné tvárnice, najmä ako debniace stavebné tvárnice, ktoré tvoria stratené debnenie, pričom vonkajšie platne tvoria pohľadovú plochu.

SK 9132 Υ1

Zoznam vzťahových značiek

- vonkaj šia platňa

- priečka

3 - dutina

- výstuž

- pripoj ovací prvok

- izolant

- kontaktná plocha formy

Claims (16)

1. NÁROKY NA OCHRANU

   1. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica na báze betónu, ktorá má dve rovnobežne orientované vonkajšie platne (1) na báze betónu, medzi ktoiými je vytvorená dutina (3), určená najmä na zaliatie betónovou zmesou, a kde vonkajšie platne (1) sú vzájomne pevne spojené priečnym prvkom, vyznačujúca sa tým, že každá vonkajšia platňa (1) má v sebe zaliatu aspoň jednu výstuž (4), vonkajšie platne (1) sú betónové odliatky a sú vzájomne spojené aspoň jednou priečkou (2) z materiálu odlišného od betónu.
2. 2. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že aspoň časť navon orientovaných plôch oboch vonkajších platní (1) je výsledkom kontaktu s povrchom formy, výhodne sú navon orientované plochy oboch vonkajších platní (1) zavibrované.
3. 3. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa nárokov 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že výstuž (4) je kovová, výhodne zo zvarovanej siete alebo z rebierkovej ocele.
4. 4. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa nárokov 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že výstuž (4) je nekovová, výhodne z laminátu alebo z bazaltu, alebo z nekovového kompozitu.
5. 5. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že priečka (2) je z nekovového materiálu, výhodne z plastu alebo kompozitu.
6. 6. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúca sa tým, že priečka (2) má pripojovací prvok (5) na pripojenie k výstuži (4).
7. 7. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa tým, že priečka (2) je plochá a má tvar priehradkovej konštrukcie aspoň s dvomi prútmi vedenými kolmo na rovinu vonkajších platní (1) a aspoň s jedným prútom vedeným šikmo, výhodne vedeným uhlopriečkovo medzi kolmo vedenými prútmi.
8. 8. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúca sa tým, že priečka (2) je na hornej a/alebo dolnej hrane vybavená výstupkami alebo drážkami na vloženie a/alebo zachytenie vodorovne kladenej výstuhy.
9. 9. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že vonkajšia platňa (1) je vybavená perodrážkou.
10. 10. Stavebná tvárnica, najmä debniaca stavebná tvárnica, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, vyznačujúca sa tým, že má na vnútornej strane jednej vonkajšej platne (1) vrstvu izolantu (6).
11. 11. Spôsob výroby stavebnej tvárnice zahŕňajúci odlievanie betónu do formy, pričom stavebná tvárnica má dve vonkajšie platne (1) na báze betónu, vonkajšie platne (1) sú rovnobežné a vzájomne pevne spojené priečnym prvkom, vyznačujúci sa tým, že do formy pre každú vonkajšiu platňu (1) sa najskôr vloží aspoň jedna vý stuž (4), do formy sa naleje betón a následne sa aspoň počas začiatku tuhnutia betón vytláča k povrchu formy, ktorá určuje vonkajšiu stranu vonkajších platní (1).
12. 12. Spôsob výroby stavebnej tvárnice podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že naliaty betón sa pritláča k povrchu formy odstredivou silou.
13. 13. Spôsob výroby stavebnej tvárnice podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že betón sa do formy leje v dvoch stupňoch a naliaty betón sa pritláča k povrchu formy vlastnou hmotnosťou, pričom v prvej fáze sa odleje prvá vonkajšia platňa (1) do formy vo vodorovnej polohe a aspoň po čiastočnom zatuhnutí sa forma otočí a odleje sa druhá vonkajšia platňa (1).
14. 14. Spôsob výroby stavebnej tvárnice podľa nárokov 11 alebo 12, vyznačujúci sa tým, že betón sa po naliatí do formy vibruje, výhodne položením formy na vibračný stôl.
15. 15. Spôsob výroby stavebnej tvárnice podľa ktoréhokoľvek z nárokov 11 až 14, vyznačujúci sa tým, že betón sa leje do formy s jednou kontaktnou plochou (7) a druhá vonkajšia platňa (1) sa leje až po odformovaní prvej vonkajšej platne (1).
16. 16. Spôsob výroby stavebnej tvárnice podľa ktoréhokoľvek z nárokov 11 až 14, vyznačujúci sa tým, že betón sa leje do formy s dvoma kontaktnými plochami (7), pričom forma je rozoberateľná.