SK87697A3

SK87697A3 - An absorbent body which includes cavities

Info

Publication number: SK87697A3
Application number: SK876-97A
Authority: SK
Inventors: Urban Widlund
Original assignee: Sca Moelnlycke Ab
Priority date: 1994-12-30
Filing date: 1995-12-28
Publication date: 1998-03-04
Also published as: TR199501714A1; JPH10511583A; AU4403896A; GB2296439A; SE9404583L; PL320691A1; SE9404583D0; DE69515515D1; PL181370B1; TNSN95140A1; TW283081B; PE23297A1; MX9704703A; EP0800368B1; EP0800368A1; JP3794590B2; ZA9510810B; WO1996020671A1; GB9524982D0; US5961507A

Description

Absorpčné teleso obsahujúce dutiny

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka absorpčného výrobku obsahujúceho tekutinami priepustnú vonkajšiu vrstvu, usporiadanú na prvom povrchu výrobku, tekutinami nepriepustnú vonkajšiu vrstvu, usporiadanú na druhom povrchu výrobku, a absorpčná teleso upuzdrené medzi týmito dvomi vonkajšími vrstvami, a ktoré obsahuje prijímací priestor, v ktorom je nasávaná telová tekutina, tento priestor sa skladá z aspoň jednej dutiny v absorpčnom telese.

Doterajší stav techniky

Až doteraz je problémom, ktorému čelia absorpčné výrobky, ako sú plienky, chrániče pri inkontinencii, hygienické vložky alebo podobné produkty, u ktorých sa počíta s opakovaným príjmom a pohlcovaním telovej tekutiny či fluida vylučovaného užívateľom, v tom, že miera či rýchlosť, ktorou môže tekutina prenikať do daného výrobku, sa s príležitosťou každého nového navlhčovania značne zmenšuje. Tento problém je najmä zvýraznený u plienok a chráničov pri inkontinencii, s ktorými sa počíta pre deti a dospelých, pretože v týchto prípadoch sú množstvá tekutiny, ktoré výrobok prijíma a pohlcuje, pomerne veľké a vylučované v rozmedzí len niekoľko sekúnd. Nie je tiež neobvyklé, obzvlášť po prvom navlhčení, že tekutina, ktorá nedokáže okamžite preniknúť do výrobku, miesto toho tečie cez povrch výrobku a uniká za jeho okraje. Takýto únik telovej tekutiny je prirodzene veľmi nežiadúci, pretože ľahko vedie k znečisťovaniu šiat, posteľného prádla a matracov používaných užívateľom a dokonca i k odfarbovaniu

-2a ničeniu takých výrobkov.

Dôvod, prečo sa miera prenikania telovej tekutiny zmenšuje s opakovaným navlhčovaním daného výrobku je, že sa absorpčné teleso výrobku stáva dočasne nasýteným v obmedzenom priestore okolo povrchu výrobku, kde ho tekutina najskôr kontaktuje, v tak zvanej ploche primárneho navlhčenia. Absorpčné výrobky sa normálne skladajú z jednej alebo viacerých vrstiev hydrofilných vlákien, napríklad buničiny celulózového vláknového páperia, a často tiež obsahujú silne absorpčný hydrokoloidný materiál, tak zvané superabsorbenty. Tekutina je takými materiálmi prenášaná relatívne pomaly, pretože preprava tekutiny sa riadi hlavne kapilárnymi silami, pôsobiacimi v dutinách umiestnenými medzi vláknami a časticami v absorpčnom telese výrobku. Tekutina je prenášaná vo vnútri hydrokoloidných materiálov pomocou difúzie, čo je stále ešte pomalší postup, ako postup generovaný kapilárnymi silami. Tekutina tiež zostáva v ploche primárneho navlhčovania výrobku počas relatívne dlhého časového úseku a potom je postupne prenášaná preč do obklopujúcich častí absorpčného telesa.

Je známe opatroval: výrobok tekutinu prenášajúcimi prostriedkami v podobe stlačených vzorov, napríklad, stlačených prúžkov, ktorých funkciou je rozptyľovať tekutinu v pozdĺžnom smere výrobku tak, aby sa riadil prenos tekutiny von z plochy primárneho navlhčenia do častí absorpčného telesa, v ktorých je absorpčný materiál stále ešte nepoužitý. Výrobok majúci takéto stlačené prúžky je skôr známy Z PCT/SE94/00835. Prenos tekutiny vo výrobku je hlavne dôsledkom rozdielov v kapilárnych silách pôsobiacich medzi stlačenými prúžkami a obklopujúcim materiálom. Nakoľko bol v tomto prípade dosiahnutý pozitívny efekt v podobe riadeného toku tekutiny v absorpčnom telese, množstvo ktorým je tekutina vo výrobku prenášaná je tiež príliš pomalé v pomere k miere akou je telová tekutina vylučovaná.

-3Dôsledkotn toho tu existuje nebezpečenstvo, že tekutina nebude pohlcovaná dosť rýchlo, ale miesto toho bude tiecť pozdĺž povrchu výrobku a von cez jeho okraje, čo vedie k unikaniu, ktorého riziko je najmä viditeľné u výrobkov, kde sa počíta s absorpciou moča, ako plienky a chrániča pri inkontinencii, do ktorých dochádza často k vylučovaniu veľkých kvánt tekutiny počas krátkeho časového úseku. Naviac, silné stlačenia výrobku vedú k tuhým častiam, ktoré sa ľahko neohýbajú a ktoré bránia výrobku aby uspokojivé nasledoval pohyby tela nositeľa a prispôsoboval sa jeho tvaru.

Ďalším spôsobom dosiahnutia efektívnej a okamžitej schopnosti prijímať a zadržoval veľké objemy telovej tekutiny je vytvoriť odlišné typy tekutiny prijímajúcich dutín, či nádržiek, vo výrobku.

US 3 889 679 popisuje plienku, v ktorej sa cez absorpčné teleso plienky preťahuje mnohosť cirkulárnych otvorov. S týmito otvormi sa počíta pre prijímanie a uloženie tekutiny vylučovanej do plienky počas krátkeho časového úseku. Absorpčný materiál obklopujúci tieto otvory potom absorbuje tekutinu pomocou nasávania. Také tekutinu prijímacie otvory plnia svoju funkciu pomerne dobre, aspoň pri počiatočnom navlhčení absorpčného telesa s dutinami komplikovaným postupom.

Švédska patentová prihláška absorpčné teleso pre absorpčné plienky, je»

Výroba nič menej nejakého pomerne

č. 9 výrobky ako sú plienky,

304 321-4 popisuje chrániče pri inkontinencii a hygienické vložky, ktoré sú opatrené tekutinu prijímacou časťou v podobe nádržky, ktorá je umiestnená obecne proti očakávanej ploche primárneho navlhčovania absorpčného telesa, a ktorá sa preťahuje smerom do hĺbky do a cez zásobnú časť tekutiny v absorpčnom telese.

Táto nádržka je v tekutom spojení s tekutinu rozptyľujúcou vrstvou usporiadanou pod zásobnou vrstvou tekutiny a má

-4väčšiu efektívnu veľkosť stredného póru, ako má obklopujúca zásobná časť tekutiny.

Absorpčné teleso tohto druhu takisto plní funkciu prijímania a ukladania veľkého množstva telovej tekutiny, či fluida, vylučovaného rýchlo do plienky. Výrobný postup tohto absorpčného telesa je však komplikovaný, obzvlášť v prípade vysokých mier výrobnosti.

Cieľom tohto vynálezu je teda zaistiť jednoduchý a lacný spôsob produkcie tekutinu prijímajúcich dutín, kanálov či podobných konfigurácií v absorpčnéj vrstve či rúne, v podstate bez plytvania materiálom.

Podstata vynálezu

Vyššie uvedený cieľ je dosiahnutý v súlade s týmto vynálezom pomocou spôsobu, ktorý sa vyznačuje formovaním prijímacieho priestoru v zásobnej vrstve v absorpčnom telese, v ktorom je zásobná vrstva sformovaná zo štruktúry materiálu, ktorý je rozdelený v pozdĺžnom smere tejto štruktúry, pozdĺž rozdeľujúcej krivky, ktorá sa vlní pozdĺž aspoň časti jej dĺžky tak, že prekračuje aspoň dvakrát líniu preťahujúcu sa v pozdĺžnom smere štruktúry; a posunutím častí tejto štruktúry vo vzájomnom vzťahu k sebe v rovine štruktúry tak, že tieto časti štruktúry budú medzi sebou v rovine tejto štruktúry definovať prijímací priestor.

Podľa jedného stvárnenia tohto vynálezu sú časti štruktúry posunuté vo vzťahu k sebe v pozdĺžnom smere rozdeľujúcej či oddeľujúcej krivky tak, že tieto časti štruktúry definujú medzi sebou aspoň jednu dutinu.

Podľa ďalšieho stvárnenia tohto vynálezu sú časti Štruktúry posunuté v smere od seba navzájom v priečnom smere štruktúry, pomocou ktorého zásobná vrstva vykazuje kanálový zvlnený priestor, preťahujúci sa medzi časťami štruktúry.

Tieto časti štruktúry môžu byť umiestnené vo výrobku so

-5zvlnenou krivkou presahujúcou sa buď v pozdĺžnom či priečnom smere výrobku.

Zvlnenou krivkou sa rozumie akákoľvek forma krivky, ako je sínusoidná krivka, krivka v tvare zubov pílky, krivka štvorcovej vlny, atď. Tieto vlny či zvlnenia, sa môžu preťahovať pozdĺž priamej, zakrivenej alebo vlnitej línie.

Podľa ďalšieho stvárnenia tohto vynálezu sú časti štruktúry vzájomne posunuté v pozdĺžnom smere štruktúry tak, že maximá rozdeľujúce krivky na príslušných stranách línie preťahujúcej sa pozdĺžne v štruktúre, budú v podstate umiestnené proti sebe a tak, že línia preťahujúca sa celkove kolmo k línii preťahujúcej sa pozdĺžne cez štruktúru môže byť ťahaná cez maximá rozdeľujúcej krivky, čím tieto časti definujú medzi sebou rad otvorov striedajúcich sa s medziľahlými prekrývajúcimi časťami štruktúry v jej pozdĺžnom smere.

Veľkosť otvorov sa môže meniť pomocou menenia amplitúdy vín či zvlnenia, napríklad tak, že otvory vo zvlhčovačej ploche budú väčšie ako otvory mimo plochu zvlhčovania.

V prípade obzvlášť prednostného stvárnenia, tie časti zásobnej vrstvy, ktoré ležia priľahlé k zásobnej vrstve, obsahujú materiál, ktorý zväčšuje pri navlhčení objem v smere celkove kolmo k prvému povrchu výrobku, čím sa takisto zväčšuje veľkosť zásobného priestoru v zmienenom smere ako výsledok navlhčenia výrobku.

Vhodný materiál v tomto ohľade je formovaný z časticového materiálu, ktorý obsahuje okamžikovo sušené celulózové vlákna, ktoré boli za sucha formované k zaisteniu štruktúry majúcej plošnú váhu 30-2 000 g/m², a stlačené na hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³, táto štruktúra je zapracovaná vo výrobku bez následnej defibrácie a formácie vláknového páperia.

Ďalší vhodný materiál je formovaný zo vzduchom loženej štruktúry celulózových vlákien, ktorá je stlačená do za

-6sucha formovanej vrstvy majúcej prvú hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³, po čom je táto štruktúra mechanicky zmäkčená na druhú hustotu, nižšiu ako pôvodná hustota a tým odlaminovaná, takže formuje mnohosť neúplne oddelených, tenkých vrstiev vlákien, ktorých hustota zodpovedá prvej hustote.

Inými príkladmi vhodných materiálov zásobnej vrstvy sú vzduchom ložené štruktúry buničiny celulózového vláknového páperia, ktoré boli stlačené na hustotu aspoň 0,1 g/cm³, prednostne aspoň 0,12 g/cm³, a vzduchom ložená štruktúra celulózového vláknového páperia majúca v sebe primiešaný daný podiel termoplastických vlákien, po ktorom je štruktúra vlákien tepelne spojená. Vzduchom ložená štruktúra buničiny celulózového vláknového páperia môže takisto obsahoval daný podiel superabsorbentu. V súlade s týmto vynálezom môžu byt:

takisto použité za mokra ložené štruktúry, jedna zásobná vrstva je majúceho materiál, uhloch do j e spoj ená ktoré sa spoj enie a zásobná formovaná zo štruktúry a obsahujúci “—~ táto štruktúra túto i svojom stlačenom rozpúšťať v prestáva vracia prvú hrúbku v ktorom je roviny cez vo bude štruktúry vrstva sa pružný stlačená štruktúru na druhú t stave s pomocou telovej tekutine, keď aspoň je štruktúra čiastočne do

Ešte materiálu (objemovo) v pravých hrúbku a spoj iva, v ktorej navlhčená prvej hrúbky.

Alternatívne sa zásobná stlačeného penového materiálu, rozťahuje vo svojej šírke, či zo ktoré obsahuje aspoň čiastočne zvlhčenom stave danú objemovú pružnosť.

Prijímací priestor v zásobnej vrstve môže buď obsahovať môže sa pri skladať zo navlhčení vrstva ktorý stlačenej vrstvy vlákien, vlákna, ktoré majú vo jeden alebo viac otvorov, ktoré sa preťahujú cez hrúbku zásobnej vrstvy, či aspoň jednu kanálovú dutinu, ktorá sa preťahuje v pozdĺžnom smere daného výrobku.

Podľa jedného stvárnenia, proporcia objemu zásobnej

-Ίvrstvy, ktorá je zložená z prijímacieho priestoru, je najväčšia vo vnútri plochy primárneho navlhčovania výrobku, t.j., v tej ploche, u ktorej sa počíta s prvým navlhčením telovou tekutinou. Podiel zásobnej vrstvy zaujímaní prijímacím priestorom sa zmenšuje, vhodne v smere od plochy primárneho navlhčovania.

Otvory a kanálové dutiny môžu byť vo vrstve materiálu ľahko sformované, bez vzniku plytvania, pomocou rozdelenia štruktúry pozdĺž zvlnenej krivky a potom posunutím takto oddelených častí štruktúry vo vzťahu k sebe. Keď sú tieto časti štruktúry posunuté tak, že formujú rad otvorov, ktoré sa striedajú s časťami, kde časti štruktúry prekrývajú jedna druhú, prekrývajúce sa časti materiálu môžu poskytovať ďalšie výhody. Napríklad to umožňuje absorpčnú kapacitu absorpčného výrobku, ktorý obsahuje absorpčnú vrstvu sformovanú z takej štruktúry materiálu, zvýšiť, pretože tieto prekrývajúce sa časti tým majú dvojnásobnú kapacitu zvyšku absorpčnéj vrstvy. Absorpčná vrstva je prednostne usporiadaná tak, že prekrývajúce časti budú umiestnené tam, kde je vyššia absorpčná kapacita najžiadanejšia. V prípade plienky, hygienickej vložky alebo iného výrobku, môže byť vhodné pre prekrývajúce sa časti aby boli umiestnené v rozkrokovej časti výrobku, to je, časti výrobku ležiacej v rozkrokovom regióne užívateľa pri nosení. Rozkroková časť je tou časťou výrobku, v ktorej je v podstate všetka tekutina primárne absorbovaná.

Avšak, je výhodné zaistiť vo vnútri tohto regiónu rozkrokovej časti, u ktorého sa očakáva, že bude vylučovanou tekutinou navlhčený prvý, t.j. v ploche primárneho navlhčenia, tekutinu prijímacej dutiny, v ktorej môže byť tekutina umiestnená pred tým, ako je pohltená obklopujúcim absorpčným materiálom.

Ešte ďalšou výhodou, ktorú poskytujú prekrývajúce sa časti je, že keď sa tieto časti sformované z materiálu,

-8ktorý sa pri navlhčení rozširuje v smere svojej hrúbky, tieto časti budú fungovať ako rozperné prostriedky medzi mokrým absorpčným telesom a daným nositeľom.

Spôsob použitý pri rozdelení štruktúry nie je pre tento vynález dôležitý. Je možné použiť akéhokoľvek tradičný spôsob rezania či strihania. Napríklad, daná štruktúra môže byť rozdelená prostredníctvom rozrezania štruktúry od seba pomocou nožového valca, rezaním pomocou ultrazvukových rezákov, tryskami vody pod vysokým tlakom, lasermi alebo podobnými zariadeniami.

V rámci tohto vynálezu je mysliteľné množstvo rezacích kriviek a variantov v posunutí rôznych častí štruktúry vo vzťahu k sebe navzájom. Napríklad, zvlnené krivky rezania nemusia mať rovnakú amplitúdu pozdĺž celej svojej dĺžky, a krivka môže mať dve alebo niekoľko maximálnych amplitúd. Môžu byť použité všetky typy rezacích kriviek, ktoré prekračujú vo vhodnej frekvencii líniu preťahujúcu sa pozdĺžne v danej štruktúre, za predpokladu, že povedú aspoň ku dvom častiam štruktúry, ktoré sa preťahujú v pozdĺžnom smere tejto štruktúry a ktoré môžu byť vzájomne posunuté tak, aby dohromady definovali nejakú medziľahlú dutinu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude teraz ďalej podrobne popísaný pomocou odkazov na sprievodné výkresy, v ktorých:

Obr. 1 - znázorňuje pôdorys plienky zostavenej v súlade s prvým stvárneným tohto vynálezu.

Obr. 2a - znázorňuje pozdĺžny priečny rez plienkou na Obr. 1, uskutočnený na línii II-II pred zvlhčením plienky.

Obr. 2b - znázorňuje pozdĺžny priečny rez plienkou na Obr.

1, uskutočnený na línii II-II po zvlhčení plienky.

Obr. 3-7 - znázorňuje rôzne stvárnenia štruktúr opatrených dutinami v súlade s týmto vynálezom, tieto dutiny sú znázornené v plochom stave.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Plienka znázornená na Obr. 1, 2a a 2b je pozorovaná zo strany, ktorá leží pri použití bližšie pri nositeľovi. Plienka je znázornená roztiahnutá v plochom stave a obsahuje tekutinami priepustnú prvú obalovú vrstvu 1 vyrobenú, napríklad, z netkaného materiálu,tkaného materiálu, perforovanej plastickej fólie či siete upevnenej na tej strane plienky, s ktorou sa počíta pri použití, že bude ležať bližšie k nositeľovi. Tekutinami nepriepustná druhá obalová vrstva 2 je vyrobená, napríklad, z plastickej fólie alebo netkaného či tkaného materiálu, ktorý bol urobený hydrofóbnym, je umiestnená na tej strane plienky s ktorou sa počíta, že bude ležať pri používaní ďalej od nositeľa. Tieto dve obalové vrstvy 1, 2., obopínajú absorpčné teleso J a sú vzájomne spojené dohromady vo vnútri časti 4 obalových vrstiev 1, 2., ktoré vyčnievajú von okolo absorpčného telesa

1.

Plienka je zostavená tak, že pri nosení obopína dolnú časť torza nositeľa nohavičkovým spôsobom. K tomuto účelu má plienka prednú časť 5, ktorá je pri používaní zamýšľaná byť smerom dopredu nositeľa a leží cez jeho brucho, zadnú časť £, ktorá je pri používaní zamýšľaná byť smerom dozadu nositeľa a leží v dosadnutí so zadkom nositeľa, a rozkrokovú časť 7, usporiadanú medzi prednou časťou £ a zadnou časťou £ plienky zamýšľanú byť pri použití umiestnená v rozkrokovej ploche medzi zadkom nositeľa. Plienka má celkove tvar presýpacích hodín, v ktorom predná časť 5. a zadná časť £ sú širšie ako rozkroková časť Z· Plienka takisto obsahuje dva

-10pozdĺžne sa okraj 10 a pozdĺžne sa ohraničenia preťahujúce bočné okraje S, 2, a predný pásový zadný pásový okraj 11. Keď je plienka nosená, preťahujúce bočné okraje £, 2, formujú okraje nohových otvorení plienky, zatiaľ čo pásové okraje 1Q,H, spolu obopínajú pás užívateľa a formujú pásový okraj či ohraničenie plienky.

Pozdĺž každého ohraničeného bočného okraja £, 2, je upevnené elastické zariadenie 12, 13.. Elastické zariadenia

12, H, sú upevnené na plienke v roztiahnutom stave a keď sú stiahnuté, naberajú sa v bočných okrajoch £, 2, plienky a zakrivujú plienku do žľabovitého tvaru. Účinok elastických zariadení 12, 13. však nie je z Obr. 1 jasný, pretože je plienka ukázaná v plochom stave s elastickými zariadeniami

12. 13. v roztiahnutom stave. Pri použití elastické zariadenia 12, 12, fungujú tým, že držia okraje otvorov nohy plienky v tesniacom dosadnutí so zadkom nositeľa. Ďalšie elastické zariadenie 14 je upevnené pozdĺž zadného pásového okraja 11 plienky, aby sa docielilo zodpovedajúcim spôsobom tesniace dosadnutie s okrajom pásového otvorenia. Danej technike je známe niekoľko rôznych typov elastických zariadení 12-14, vhodných pre tento účel, ako sú elastické nite, elastické pásy, elastické netkané či podobné materiály.

Aby sa umožnilo plienke pri užívaní zaistenie v nohavicovej podobe okolo tela nositeľa, na príslušných bočných okrajoch fi, 9. v blízkosti zadného pásového okraja 11, sú zaistené upevňovacie pútka 12, 16. S upevňovacími pútkami 12, 16, sa počíta, že budú spolu pôsobiť s a upevnená proti upevňovači prijímaciemu regiónu 17. zaistenom na prednej časti 2 plienky. Upevňovacie pútka 12, 16, sú normálne v podobe samolepiacich pások, ktoré sú pred použitím prehnuté, s adhezívom pokrytým povrchom ležiacim proti a chráneným plochou upevňovacieho pútka, ktoré bolo ošetrené nejakým uvoľňovacím prostriedkom, na plienke samej.

-11Prijímací región 17 je na prednej časti 5 plienky zložený z vystuženého regiónu tekutinami nepriepustnej obalovej vrstvy 2. Toto vystuženie sa najjednoduchšie docieli laminovaním prúžku plastickej fólie na tej strane tekutinami nepriepustnej obalovej vrstvy 2, ktorá leží do strany od absorpčného telesa 1. Toto vystuženie prijímacieho regiónu umožňuje, aby bola plienka otvorená a znova upevnená, bez trhania tekutinami nepriepustnej obalovej vrstvy 2.

Alternatívne môžu upevňovacie pútka 15. 16. obsahovať akýkoľvek vhodný typ mechanických upevňovacích prostriedkov, ako je jedna časť páskového upevňovača VELCRO^R, či tlakové kolíčky alebo ekvivalentné prostriedky. V tomto ohľade bude prijímací región 17 zložený zo zodpovedajúcej časti mechanického upevňovacieho zariadenia. Takisto je známe používať upevňovacie prostriedky, ktoré je možné považovať v podstate za hybridy medzi adhéznymi upevňovacími prostriedkami a mechanickými upevňovačmi. Príklad v tomto ohľade je popísaný v EP-A-393 953. Žiadne upevňovacie prostriedky nie sú požadované v prípade plienok, s ktorými sa počíta, že budú podporované ako vložky v páre tesne sediacich nohavičiek. Tak zvaným plienkam nohavičkového typu, či tréningovým, takisto normálne chýba upevňovacie zariadenie.

Absorpčné teleso J obsahuje prvú absorpčnú vrstvu, tekutinu či fluidum prijímajúcu vrstvu 18. ktorá má v podstate rovnaký tvar a veľkosť ako sama plienka, a ktorá je umiestená najbližšie smerom dovnútra tekutinami priepustnej obalovej vrstvy 1. Fluidum prijímajúca vrstva sa vhodne skladá z mäkkého materiálu s vysokou priepustnosťou tekutinou a majúceho pomerne veľké póry či kapiláry. Príkladom takého materiálu sú ľahko stlačené vrstvy celulózového vláknového páperia, obzvlášť zložené z mechanickej, termomechanickej či chemitermomechanickej buničiny (CTMP), či rohoží vlákien a vypchávok iných druhov, zložených z prírodných alebo syntetických vlákien. Zmesi buničiny celulózového vláknového páperia, či iných na celulóze založených vlákien, s rôznymi typmi syntetických vlákien, môžu byť takisto použité. Je tiež možné použiť mäkký penový materiál, perforovaný alebo s otvorenými bunkami. Taký materiál má nízku kapacitu disperzie tekutín, čím mokrá plocha vrstvy zostane obmedzená v podstate na región primárneho navlhčovania i po opakovanom navlhčení danej vrstvy alebo rúna. Nositeľ takto cíti povrch plienky v kontakte so sebou ako suchý a pohodlný proti pokožke i po tom, čo bola nosená plienka pomerne dlhú dobu.

Pri použití plienky sa počíta s tým, že prijímacia vrstva 18 bude prijímať vylučovanú tekutinu a prenášať ju preč z tekutinami priepustnej obalovej vrstvy 1 a bude teda mať väčšie póry, ktoré ponúkajú prúdu tekutiny tak malý odpor ako to je len možné. Prijímacia vrstva 18 bude prednostne takisto mäkká a s pohodlným pocitom proti pokožke nositeľa počas celej doby svojho nosenia. Vlastnosti materiálu v prijímacej vrstve 18 sa po navlhčení prednostne teda nebudú v podstate meniť. Pre daný materiál je takisto žiadúce, aby mal danú (objemovú) pružnosť tak, aby mal pri použití tendenciu návratu do svojho pôvodného stavu potom, čo bol stlačený, zvrásnený, či zložený.

Keď prijímacia vrstva 18 obsahuje celulózové vlákna, ktoré normálne majú pomerne malú objemovú pružnosť v mokrom stave, napríklad chemická celulóza, môže byť vhodné primiešať k celulózovým vláknam ešte ďalší materiál, ktorý bude zvyšovať objemovú pružnosť materiálu a tým udeľovať prvej absorpčnej vrstve daný stupeň pružnosti i za mokra. Príklady takých materiálov obsahujú rôzne druhy termoplastických vlákien či častíc, ktoré, keď je vrstva ohriata, budú fungovať k viazaniu vlákien v danej vrstve a tým fixovať tieto vlákna v ich vzájomných polohách, a tým udeľovať vrstve väčšiu pevnosť v ťahu a zvýšenú objemovú

-13pružnosť ako v stave mokrom, tak za sucha. Celulózové vlákna môžu takisto byť upravené chemicky, napríklad, zosieťovaním, čím sa zvýši ich vnútorná pružnosť, či celulózové vlákna môžu byť zmiešané s objemovo vysoko pružnými syntetickými vláknami.

Prijímacia vrstva môže obsahovať malé množstvo tak zvaných superabsorbentov, t.j. materiálu v podobe vlákien, častí, granúl, fólie či podobne, ktorý je schopný absorbovať a viazať telovú tekutinu v množstve zodpovedajúcom niekoľkokrát vlastnej váhe superabsorbentov, zatiaľ čo chemicky formuje vodný gél.

V smere od tekutinami priestupnej obalovej vrstvy 1 je vidieť smerom dovnútra prijímacej vrstvy 18 usporiadanú druhú absorpčnú vrstvu 19. s ktorou sa počíta, že bude prijímať a zhromažďovať pomerme veľké množstvá telovej tekutiny v krátkom časovom úseku. Druhá absorpčná vrstva, zásobná vrstva 19. je formovaná valcovitých zo štruktúry materiálu, rozrezaný na dva pozdĺž sínusoidnej zložená z množstva ktorý bol pozdĺžne krivky 20. ktorá sa preťahuje pozdĺž pozdĺžne sa preťahujúcej stredovej línie štruktúry, v ktorej sa sínusoidná krivka vlní dopredu a dozadu cez stredovú líniu 21. Dve časti štruktúry 22, 22, boli potom posunuté vo vzájomnom vzťahu k sebe o jednu polovicu dĺžky vlny v pozdĺžnom smere štruktúry. To má za následok formáciu radu guľatých otvorov 24 pozdĺž línie stredu štruktúry, tieto otvory sa striedajú z medziľahlými prekrývajúcimi sa časťami štruktúry 25. Jeden plochý povrch zásobnej vrstvy 19 je usporiadaný v dosadnutí s prijímacou vrstvou 1S. a druhý plochý povrch je usporiadaný v dosadnutí s treťou absorpčnou vrstvou 26, umiestnenou smerom dovnútra zásobnej vrstvy 19. najbližšie k tekutinami nepriepustnej obalovej vrstve 2Plienka znázornená na Obr. 1 má svoje hlavné pretiahnutie v rovine XY, smer X je definovaný pomocou

-14priečneho smeru plienky a smer Y je definovaný prostredníctvom pozdĺžneho smeru tejto plienky. Zásobná vrstva sa skladá prednostne z materiálu, ktorý sa pri zvlhčení telovou tekutinou bude značne rozťahovať v smere Z,

t.j., v smere kolmom k rovine XY. Výroba najmä vhodného materiálu tohoto druhu je charakteristickým rysom produkovaný pomocou za popisovaná vo WO 94/10956. Jedným tohoto materiálu je, že je sucha formovaných, okamžikovo sušených celulózových vlákien, k vytvoreniu štruktúry majúcej povrchovú váhu 30-2000 g/m², ktorá je stlačená na hustotu medzi 0,2-1 g/cm³, a že táto štruktúra je zapracovaná ako absorpčná štruktúra do absorpčného výrobku bez následnej defibrácie a formácie vláknového páperia.

Ďalším vhodným roztiahnutým materiálom je buničina celulózového vláknového páperia, ktorá bola zmiešaná s daným množstvom superabsorpčného materiálu, prednostne aspoň s 10% váhy superabsorpčného materiálu. Vyššie popísané materiály sa často vyrábajú v podobe relatívne tenkých štruktúr (či sietí), majúcich hrúbku iba niekoľko milimetrov. Zásobná vrstva nimi môže byť formovaná z jednej alebo viacerých vrstiev takého materiálu.

Iné vhodné materiály zásobnej vrstvy sú materiál stlačenej peny či vláknité vata, ktoré sa pri navlhčení budú aspoň čiastočne vracať do svojej nestlačenej veľkosti. Keď je to nutné, tieto materiály môžu byť fixované vo ich stlačených stavoch s pomocou nejakého druhu vo vode rozpusteného spojiva.

Ak to je považované za vhodné, byť určite vyrábaná zo štruktúry tradične pomocou vzduchom loženej zásobná vrstva 19 môže materiálu formovaného buničiny celulózového vláknového páperia, s alebo bez primiešania rôznych typov spojivových vlákien alebo iných prísad. Môžu byť tiež použité rôzne druhy netkaného materiálu, vrstvy tkaniny, či iné za mokra ložené vláknité štruktúry. Tento vynález môže

-15byť použitý na všetky rúnovité materiály používané pri výrobe hygienických absorpčných výrobkov.

Tretia absorpčná tekutinu rozptyľujúca s vysokou hustotou, vrstva 26. tu ďalej nazývaná ako vrstva 26. je zložená z materiálu majúcim takisto vysokú tekutiny rozptyľujúcu a tekutiny zadržiavajúcu kapacitu. Ako u zásobnej vrstvy 19. materiál popísaný vo WO 94/10956 je v tomto ohľade obzvlášť užitočný. Nič menej, môžu byť použité tradičné stlačené vrstvy buničiny celulózového vláknového páperia, absorpčný penový materiál, či rôzne druhy tkaných laminátov. Tekutinu rozptyľujúca vrstva 26 je celkovo obdĺžnikového tvaru a má menšie roztiahnutie v rovine XY plienky, ako prijímacia vrstva 18. Tekutinu rozptyľujúca vrstva bude teda na všetkých stranách obklopená mäkkým, telu príjemným materiálom s kapacitou tekutiny. Toto usporiadanie výhod. Za prvé, žiadne tvrdé či ostré nízkou disperznou umožňuj e niekoľko okraje na tekutinu rozptyľujúcej vrstve nemôžu vojsť do styku s telom nositeľa a odierať či dráždiť pokožku nositeľa; a, za druhé, akémukoľvek pohybu tekutiny vedenému smerom k okrajom plienky v tekutinu rozptyľujúcej vrstve 26 je bránené, čím sa značne znižuje nebezpečenstvo unikania telovej tekutiny z plienky. Okraje tekutinu rozptyľujúcej vrstvy 26 takisto formujú náznaky či smery skladu, okolo ktorých sa môže plienka prehýbať keď je pri používaní stlačovaná v rozkrokovom regióne medzi zadkom nositeľa. Týmto spôsobom bude plienka zaujímať veľkosť a tvar, ktorý je lepšie prispôsobený priestoru v rozkrokovom regióne.

Tekutinu rozptyľujúca vrstva 26 je primárne zamýšľaná k preprave telovej tekutiny preč z tohoto regiónu plienky, na ktorom je telová tekutina najskôr prijímaná, t.j., z plochy primárneho navlhčenia. Absorpčný materiál v absorpčnom telese 2 je týmto spôsobom efektívnejšie využitý. To je docielené pomerne silným stlačením tekutinu

-16rozptyľujúcej vrstvy 26. čím táto vrstva dosiahne vysokú afinitu voči telovej tekutine a vysokú kapacitu rozptyľovania tekutiny. Pre účel riadenia prepravy tekutiny v pozdĺžnom smere plienky, môže byť tekutinu rozptyľujúca vrstva 26 vhodne opatrená pozdĺžne sa preťahujúcim profilom či vzorom stlačenia, v podobe žliabkov, vlnových vzorov alebo podobných konfigurácií. Tekutinu rozptyľujúca vrstva 26 môže takisto obsahovať menšie množstvo superabsorbentu.

Dve časti zásobnej vrstvy 22, 23. sú vhodne pripevnené k tekutinu rozptyľujúcej vrstve 26. napríklad k nej prilepené, aby sa predišlo pohybu týchto častí vo vnútri plienky. Alternatívne môže byť zásobná vrstva 19 pripevnené k samostatnej vrstve, napríklad vrstve tkaniva či netkaného materiálu, či môže byť pripevnené k tekutinu prijímacej vrstve Ifi. Zásobná vrstva 19 môže byť samozrejme pripevnená k viac ako jednej vrstve.

Ako je znázornené na Obr. 2a, zásobná vrstva 19 má relatívne malú hrúbku pred absorbovaním plienkou telovej tekutiny. Medzi dvomi časťami zásobnej vrstvy 19 sformovaná dutina 24 je však dostatočná k prijatiu najprv vylučovanej tekutiny. Tekutina vylučovaná do plienky bude dopadať na tekutinami priepustnú obalovú vrstvu 1 vo vnútri malej, obmedzenej plochy, tak zvanej plochy primárneho navlhčovania, a rýchlo prechádzať dolu cez obalovú vrstvu 1 a prijímaciu vrstvu 12. Tekutina je zberaná v otvoroch 24 medzi prekrývajúcimi sa časťami 25 zásobnej vrstvy 12, a vo vláknitej štruktúre bližšie k (proximálnej) ploche primárneho navlhčovania plienky. Tekutina je potom rozptyľovaná ďalej von v rovine XY plienky absorpčným materiálom v tekutinu rozptyľujúcej vrstve 26. Tento postup absorpcie je pomerne pomalý, pretože závisí na kapilárnych silách, pôsobiacich medzi vláknami a časticami v absorpčnom materiáli. Vláknitá štruktúra najbližšia k ploche navlhčovania nebude, obecne, mať čas k vyprázdneniu tekutiny

-17pred tým, ako je tekutina opäť do plienky vylučovaná.

Avšak, čast tekutiny zobranej v otvoroch 24 v zásobnej vrstve 12 bude pri prvej zvlhčovacej príležitosti pohltená materiálom v zmienenej vrstve. Pretože tento materiál vo je prednostne druhu,ktorý sa rozťahuje v smere Z plienky, keď je plienka navlhčená, prijímacia vrstva 18 a tekutinu rozptyľujúca vrstva 23 sa budú pohybovať od seba v smere Z, čím budú zväčšovať dutinu 24 medzi dvomi absorpčnými vrstvami lfi, 2£. Následne, keď je táto plienka nabudúce zvlhčená, priestor k dispozícii pre okamžité nasiaknutie tekutiny bude rovnako tak veľký alebo väčší ako priestor, ktorý bol k dispozícii pri prvej príležitosti navlhčenia. Teda miera, ktorou tekutina preniká do plienky sa nebude zmenšovať v žiadnom znateľnom rozsahu, ale v obzvlášť priaznivých podmienkach sa môže s opakovaným navlhčením absorpčného telesa 1 plienky dokonca zväčšovať.

Časti 25. ležiace medzi otvormi 24 pozdĺž pozdĺžne centrálnej línie 21 zásobnej vrstvy 12, sú zložené z dvoch vrstiev prekrývajúceho sa materiálu štruktúry. Pretože táto štruktúra (či sieť) je za sucha pomerne tenká, rozdiel, v hrúbke medzi rôznymi časťami zásobnej vrstvy 12 je ťažko zaznamenateľný keď je plienka suchá. Avšak keď je mokrá, prekrývajúce časti 25 napúčajú dvakrát toľko ako ostatné časti zásobnej vrstvy 12. To má za následok formáciu zdvihnutých či zvýšených častí 27. pozdĺž stredovej línie 21 zásobnej vrstvy 12, čo ďalej zväčšuje vzdialenosť medzi prijímacou vrstvou 18 a tekutinu rozptyľujúcou vrstvou 26. a medzi prijímacou vrstvou 18 a tými časťami zásobnej vrstvy 12, ktorá sa skladá z jedinej vrstvy materiálu. Táto dodatočná dutina 28 slúži k urobeniu plienky vzdušnou a pohodlnou pri nosení. Prekrývajúce časti 25 zásobnej vrstvy 19 takisto udeľujú plienke dodatočnú absorpčnú kapacitu pozdĺž stredovej línie 21, táto dodatočná kapacita zvyšuje bezpečnosť plienky proti unikaniu, obzvlášť

-18v rozkrokovom regióne 7.

Obr. 3 znázorňuje štruktúru materiálu, v ktorej boli otvory 24 sformované najskôr rozrezaním štruktúry 30 pozdĺž zakrivenej línie rezania, a potom posunutím takto oddelených častí štruktúry 22, 21, pozdĺžne tak, aby sa docieli opakujúci sa vzor otvorov 24 a prekrývajúcich častí 25 v štruktúre 30. Štruktúra 30. znázornená na Obr. 3, bola narezaná pozdĺžne pozdĺž dvoch v podstate sínusových kriviek 25- Výsledkom je sformovanie dvoch pozdĺžne sa presahujúcich radov otvorov 24 s medziľahlými, prekrývajúcimi časťami materiálu 25. keď sú okrajové časti 22. 22, danej štruktúry posunuté vo vzťahu k strednej časti 29 štruktúry. Táto zásada môže byť takisto aplikovaná na produkciu akéhokoľvek žiadúceho počtu radov otvorov v štruktúre. Množstvo radov otvorov je určené v tomto ohľade počtom zakrivených rezov uskutočnených v štruktúre.

Štruktúra materiálu 25, znázornená na Obr. 4, bola vyrezaná pozdĺžne pozdĺž sínusoidnej rozdeľujúcej krivky

20. rovnakým spôsobom ako štruktúra 3Ouvedená na Obr. 1. Časť s jedným okrajom 22 štruktúry 30 potom bola posunutá ako pozdĺžne, tak priečne, od pozdĺžne stredovej línie 21 štruktúry 25. Časť s druhým okrajom 23 bola posunutá ako pozdĺžne, tak priečne, dovnútra smerom k pozdĺžne stredovej ose 21 štruktúry 25· Toto umožňuje, aby bola veľkosť otvorov 24 ^x, 24^xx. a veľkosť prekrývajúcich sa častí 25¹. 25^xx. regulovaná či upravená.

Keď je okrajová časť 23 posunutá smerom k pozdĺžne stredovej línii 21 štruktúry 30. veľkosť otvorov 24^xx. sa zmenší, zatiaľ čo sa medzitým dosiahne väčšie prekrytie 25^xx medzi časťami štruktúry ležiacimi medzi otvormi 24^xx. Súhlasne s tým, sa veľkosť otvorov 24^x zvýši prostredníctvom posunutia okrajovej časti 22 štruktúry 30 preč od stredovej línie 21.

Obr. 5 znázorňuje ako je možné docieliť kontinuálnych,

-19pozdĺžne sa presahujúcich otvorení 24 medzi časťami štruktúry 22, ktoré boli vyrezané pozdĺž v podstate sínusoidných kriviek 20. Časti štruktúry 22. 23. 29. na Obr. 5, sú vzájomne posunuté ako v pozdĺžnom, tak v priečnom smere štruktúry 22, prostredníctvom posunutia okrajových odrezaných častí 22, 21» laterálne v smere od pozdĺžnej stredovej línie 21 štruktúry 30. Šírka kontinuálneho otvorenia 24¹. 24^xx, medzi dvoma časťami štruktúry je určená vzdialenosťou, do ktorej sú tieto časti štruktúry posunuté od seba. Obr. 5 znázorňuje dva príklady otvorov 24^x, 24^xx. vzájomne rozdielnych šírok. Prirodzene, že štruktúra 30 môže obsahovať akékoľvek žiadúce množstvo kontinuálnych otvorení tu popísaného druhu.

Obr. 6 znázorňuje štruktúru, ktorá bola odrezaná pozdĺž sínusoidnej krivky a posunutá o jednu polovicu dĺžky vlny vo svojom pozdĺžnom smere tak, že sa formujú oválne otvory 24.

Obr. 7a a 7b znázorňujú štruktúru materiálu 22, ktorá bola odrezaná v priamej línii pozdĺž určitých častí tejto štruktúry a ktorá bola rezaná pozdĺž sínusoidnej krivky 22 s meniacou sa amplitúdou pozdĺž iných častí štruktúry. Keď sú časti štruktúry 22, 23. posunuté o polovicu dĺžky vlny v pozdĺžnom smere štruktúry, v určitých častiach štruktúry 22 sa formujú otvory 24 s rôznymi veľkosťami. Štruktúra je strihaná vhodne priečne na časti s priamym rezom a tieto nastrihané časti sú zapracované do absorpčného telesa absorpčného výrobku, s najväčším otvorom, umiesteným v predpokladanej ploche zvlhčovania zmieneného výrobku.

Časti štruktúry môžu byť umiestené vo výrobku s rozdeľujúcimi krivkami umiestenými buď v pozdĺžnom smere alebo v priečnom smere výrobku. Je možné zvoliť iné formy krivky namiesto sínusoidných kriviek, napríklad krivky zobov pílky alebo s vlnou štvorcového tvaru. Ako je popísané vyššie, amplitúda daných vín alebo zvlnenia sa môže meniť. Vlny alebo zvlnenie môžu mať takisto meniacu sa dĺžku vlny,

-20kde v tomto prípade sa dosahuje meniace sa prekrytie medzi otvormi, keď sú časti štruktúry posunuté do daného rozsahu.

Aj keď bol tento vynález vyššie popísaný hlavne s odkazom na plienky, rozumie sa, že môže byť použitý na všetky typy absorpčných výrobkov, zamýšľaných k absorbovaniu telových tekutín či fluid. Príkladmi takých výrobkov sú plienky a chrániče pri inkontinencii i detí a dospelých, a takisto hygienické vložky, chrániče nohavičiek, chrániče posteľného prádla, chrániče sedadiel, obväzy a podobné výrobky.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Absorpčný výrobok, ktorý obsahuje tekutinami priepustnú vonkajšiu vrstvu /1/, usporiadanú na prvom povrchu výrobku, tekutinami nepriepustnú vonkajšiu vrstvu /2/, usporiadanú na druhom povrchu výrobku, a absorpčné teleso /3/ upuzdrené medzi týmito dvomi vonkajšími vrstvami a ktoré obsahuje prijímací priestor /24/ pre prijímanie a umiestenie telovej tekutiny či fluida, tento priestor sa skladá aspoň z jednej dutiny alebo regiónu s nižšou hustotou ako je hustota časti absorpčného telesa /3/ umiestnená pril'ahle k prijímaciemu priestoru /24/ celkovo v tej istej rovine; vyznačujúci sa tým, že prijímací priestor /24/ je usporiadaný v zásobnej vrstve v absorpčnom telese /3/, v ktorom je zásobná vrstva /19/ formovaná zo štruktúry materiálu, ktorý je rozdelený v pozdĺžnom smere tejto štruktúry pozdĺž rozdeľujúcej krivky /20/, ktorá sa vlní pozdĺž aspoň časti jej dĺžky tak, že prekračuje aspoň dvakrát líniu /21/ preťahujúcu sa v pozdĺžnom smere tejto štruktúry; a tým, že časti štruktúry /22, 23/ sú posunuté vo vzájomnom vzťahu k sebe v rovine štruktúry tak, že časti štruktúry /22, 23/ budú vymedzovať prijímací priestor /24/ medzi sebou v rovine tejto štruktúry.
2. Absorpčný výrobok podľa nároku 1, vyznačuj úci sa t ý m, že časti štruktúry /22, 23/ sú posunuté vo vzťahu k sebe v pozdĺžnom smere rozdeľujúcej krivky /20/, takže tieto časti štruktúry tam medzi sebou definujú aspoň jednu dutinu /24/.
3. Absorpčný výrobok podľa nároku 1 či 2, vyznačujúci sa tým, že časti štruktúry /22, 23/ sú posunuté v smere od seba navzájom, v priečnom smere štruktúry, pomocou čoho zásobná vrstva /19/ predstavuje kanálový zvlnený priestor /24/, preťahujúci sa medzi časťami štruktúry /22, 23/.
4. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov 1-3, vyznačujúci sa tým, že časti štruktúry /22, 23/ sú umiestnené vo výrobku so zvlnenou krivkou preťahujúcou sa buď v pozdĺžnom alebo v priečnom smere tohoto výrobku.
5. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že rozdeľujúca krivka /20/ má celkovo sínusoidný tvar.
6. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov 1-4, vyznačujúci sa tým, že rozdeľujúca krivka /20/ má tvar pílových zubov, štvorcovej vlny, či akýkoľvek iný žiadúci tvar.
7. Absorpčný výrobok podľa nároku 5 či 6, vyznačujúci sa tým, že časti štruktúry /22, 23/ sú vzájomne posunuté v pozdĺžnom smere rozdeľujúcej krivky /20/ tak, že maximá rozdeľujúcej krivky /20/ na obidvoch stranách pozdĺžnej línie /21/ v štruktúre /30/, budú umiestené celkovo vzájomne proti sebe tak, že línia preťahujúca sa celkovo kolmo k pozdĺžnej línii /21/ cez štruktúru /30/ môže byť tiahnutá cez maximá zmienenej rozdeľujúcej krivky, čím časti štruktúry /22, 23/ medzi sebou definujú rad celkovo kruhových alebo oválnych otvorov /24/, striedajúcich sa s prekrývajúcimi časťami štruktúry /25/ v pozdĺžnom smere tejto štruktúry.
8. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov, vyznačujúci sa tým, že zvlnenie zvlnenej krivky sa mení tak, že prijímacie priestory /24/, definované medzi časťami štruktúry, budú mať meniacu sa veľkosť.
9. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že tie časti /22, 23/ zásobnej vrstvy 12, ktorá leží priľahlé k zásobnému priestoru /24/, obsahujú materiál, ktorý pri navlhčení zväčšuje svoj objem v smere celkovo kolmom k prvému povrchu výrobku, čím sa bude ako výsledok zvlhčovania výrobku takisto zväčšovať veľkosť zásobného priestoru /24/ v tomto smere.
10. Absorpčný výrobok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že tekutinu umiestňujúci prijímací priestor /24/ je zložený z jedného alebo viacerých otvorov, ktoré sa preťahujú hrúbkou zásobnej vrstvy /19/.
11. Absorpčný výrobok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že prijímací priestor /24/ je zložený aspoň z jednej kanálovej dutiny, ktorá sa preťahuje v pozdĺžnom smere daného výrobku.
12. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek predchádzajúceho nároku, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná z časticového materiálu, ktorý obsahuje okamžikovo sušené celulózové vlákna, ktoré boli za sucha formované k zaisteniu štruktúry /30/ majúcej plošnú váhu 30-2000 g/m², a stlačené na hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³; a tým, že je táto štruktúra zapracovaná vo výrobku bez následnej defibrácie a formovania vláknového páperia.
13. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo vzduchom loženej štruktúry /30/ celulózových vlákien, ktorá bola stlačená do za sucha formovanej vrstvy majúcej prvú hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³, po čom je táto štruktúra mechanicky zmäkčená na druhú hustotu, ktorá je nižšia ako pôvodná hustota a týmto odlaminovaná, takže formuje mnohosč neúplne oddelených tenkých vrstiev vlákien, ktorých hustota zodpovedá prvej hustote.
14. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov 1-11, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo vzduchom loženej štruktúry /30/ celulózových vlákien, ktorá bola stlačená na hustotu aspoň 0,1 g/cm³prednostne aspoň na 0,12 g/cm³.
15. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov 1-11, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo vzduchom loženej štruktúry /30/ celulózových vlákien, v ktorých je primiešaný daný podiel termoplastických vlákien a štruktúra vlákien je tepelne spojená.
16. Absorpčný výrobok podľa nároku 14 či 15, vyznačujúci sa tým, že zásobný vrstva /19/ takisto obsahuje daný podiel superabsorpčného materiálu.
17. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že zásobná

-jtf- vrstva /19/ je formovaná zo štruktúry /30/ materiálu majúceho prvú hrúbku a obsahujúceho objemovo pružný materiál, táto štruktúra /30/ je stlačená kolmo k rovine cez podklad /30/ na druhú hrúbku a spojená vo svojom stlačenom stave pomocou spojiva, ktoré sa bude rozpúšťať v telovej tekutine či fluidu, v ktorej spojovanie štruktúry /30/ prestáva keď je štruktúra navlhčená a štruktúra /30/ sa vracia aspoň čiastočne do svojej prvej hrúbky.
18. Absorpčný výrobok podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo stlačeného penového materiálu, ktorý sa pri navlhčení rozťahuje v smere svojej hrúbky.
19. Absorpčný výrobok podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo stlačenej vláknitej štruktúry, ktorá je zložená aspoň čiastočne z vlákien, ktoré majú v zvlhčenom stave danú objemovú pružnosť.
20. Absorpčný výrobok podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že objem zásobnej vrstvy, zaberaný prijímacím priestorom /24/, je najväčší vo vnútri plochy primárneho navlhčovania výrobku, t.j., vo vnútri plochy výrobku, u ktorej sa počíta s prvým navlhčením telovou tekutinou.
21. Absorpčný výrobok podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že pomer zásobnej vrstvy /19/ formujúci prijímací priestor /24/ sa zmenšuje smerom von od plochy primárneho navlhčovania.

ν-
22. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že štruktúra /30/ formujúca zásobnú vrstvu /19/ je rozdelená pozdĺž viac ako jednej rozdeľujúcej krivky /20/, preťahujúcej sa v pozdĺžnom smere tejto štruktúry.