SK7973Y1 - Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu - Google Patents

Abstract

Systém má prvú zónu (1) so železničným zvrškom (5) s párom koľajníc, druhú zónu (2) s prostriedkami (6) na horizontálny pohyb nákladu (4), pričom prvá zóna (1) je vybavená aspoň jedným párom nízkozdvižných tlačných prostriedkov (8), ktoré sú vzájomne protiľahlo pohyblivo umiestnené vo vzdialenosti podľa nákladu. Druhá zóna (2) má aspoň dva posuvne a rovnobežne vedené výložníky (9), ktoré v jednej krajnej polohe zasahujú do prvej zóny (1), pričom výložníky (9) sú vybavené pripojovacími prvkami (10) na spojenie s nákladom (4) cez jeho pripojovacie otvory a výložníky (9) majú vzájomne nastaviteľnú vzdialenosť podľa dĺžky nákladu (4).

Description

Technické riešenie sa týka prekladiska nákladov zo železničných vagónov na nákladné vozidlá alebo naopak alebo medzi železničnými vagónmi navzájom, a to najmä v rámci horizontálnej prekládky intermodálnych nákladových jednotiek, kde náklad má podobu normalizovaného kontajnera alebo výmennej nadstavby s normalizovanými rozmermi. Technické riešenie opisuje postup rýchleho prekladania nákladu a opisuje systém s viacerými prvkami na vykonávanie tohto postupu.

Doterajší stav techniky

V medzinárodnej aj vnútroštátnej doprave sa používajú kontajnery s jednotnou šírkou (8Ό0 = 2438 mm) a s rôznou dĺžkou podľa rozmerového radu definovaného normou ISO. Tieto kontajnery alebo rôzne mobilné nadstavby s vonkajším tvarom kontajnera tvoria intermodálnu prepravnú jednotku (UTI), pomocou ktorej sa tovar efektívne prepravuje rôznymi druhmi dopravy.

Pri prekladaní intermodálnej prepravnej jednotky zo železnice na nákladné vozidlá sa používajú rôzne žeriavy, a to napríklad inštalované na železničnej vlečke alebo autožeriavy a podobne. Niektoré typy zariadení na horizontálne prekladanie nákladov zo železnice a na železnicu sú opísané v dokumente IN.HO.TRA (Interoperable Intermodal Horizontál Transhipment), ktorý bol spracovaný na objednávku Európskej komisie v roku 2003. Toto zverejnenie na strane 10 opisuje pojazdný žeriav s hornou plošinou, ktorá sa vysúva nabok a nadvihuje kontajnery. Riešenie umožňuje nakladať len jeden kontajner v skupine, keďže konštrukcia žeriavu má objemné pojazdy po stranách čela kontajnera. Nevýhodou je tiež riziko kolízie hornej plošiny s prípadným elektrickým trakčným vedením a riešenie preto nie je použiteľné v rámci elektrifikovanej železnice, resp. vagón s kontajnerom musí byť neelektrický presunutý na koľaj bez elektrického trakčného vedenia. To komplikuje a spomaľuje prekládku nákladov. Rovnakými problémami trpia aj riešenia ozrejmené na stranách 12 až 14 tohto dokumentu, ktoré si vyžadujú vysoké a náročné nosné konštrukcie.

Vynález podľa zverejnenia YU28402A používa pár portálových zdvihákov, ktoré sa presúvajú k čelám kontajnera a po nadvihnutí sa zdviháky presúvajú do strán. Nevýhodou je vysoká výška portálových zdvihákov. Podobná nevýhoda vyplýva aj z riešenia podľa zverejnenia WO0128836A1, ktoré si navyše vyžaduje špeciálne upravený železničný podvozok. Tiež ďalšie zverejnené spisy DE4127202A1, DE4439187A1, DE19748646A1, EP0084823A1, JPH07267373A, US6354782B1, GB2111023A používajú rozmerné a výškovo orientované konštrukcie, ktoré neumožňujú prekladanie viacerých nákladov súčasne.

Riešenia podľa zverejnení DE3248267A1 predstavujú komplikované konštrukcie s nízkou stabilitou a sú skôr určené na núdzové alebo ojedinelé preloženie kontajnera.

Je potreba vytvoriť systém prekládky s malou energetickou a investičnou náročnosťou, ktorý umožní rýchlo prekladať náklad a to aj v prípade elektrifikovanej železničnej dráhy bez nutnosti zásahu do železničných vagónov alebo nákladného vozidla. Nový systém a spôsob má umožniť prekladanie viacerých kontajnerov súčasne, prípadne by mal umožňovať automatizovanú prevádzku.

Podstata technického riešenia

Uvedené nedostatky v podstatnej miere odstraňuje systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu, ktorý zahŕňa prvú zónu so železničným zvrškom s párom koľajníc, druhú zónu s prostriedkami na horizontálny pohyb nákladu a výhodne aj tretiu zónu na pristavenie aspoň jedného nákladného vozidla, pričom systém zahŕňa zdvíhacie prostriedky a náklad má normalizované pripojovacie otvory podľa tohto technického riešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že prvá zóna je vybavená aspoňjedným párom nízkozdvižných tlačných prostriedkov na nadvihnutie nákladu, ktorých pôdorysná poloha je posuvne nastaviteľná pozdĺž koľajového zvršku a sú vzájomne protiľahlo umiestnené vo vzdialenosti podľa rozmerov nákladu. Druhá zóna má aspoň dva posuvne a rovnobežne vedené výložníky, ktoré v jednej krajnej polohe zasahujú do prvej zóny a v druhej krajnej polohe zasahujú do tretej zóny, pričom výložníky sú vybavené pripojovacími prvkami na spojenie s nákladom cez jeho pripojovacie otvory a výložníky majú nastaviteľnú vzájomnú vzdialenosť zodpovedajúcu dĺžke nákladu.

Pojmy prvá, druhá a tretia v tomto spise odlišujú jednotlivé zóny, pričom neurčujú poradie úkonov alebo ich význam, označenie zón je vzájomne zameniteľné pri zachovaní určenia a funkcie jednotlivých zón. Zóny majú líniový charakter, rovnobežne sledujú koľajnice železničného zvršku. Zóny vzájomne so sebou susedia, druhá zóna má z jednej strany prvú zónu a z druhej strany má tretiu zónu.

Systém môže mať dve druhé zóny po oboch stranách prvej zóny. Na tieto druhé zóny nadväzujú tretie zóny, čím sa vytvorí možnosť prekládky po oboch stranách železničného zvršku. Je možné tiež usporiadanie, pri ktorom je k prvej zóne pripojená druhá zóna a následne druhá prvá zóna, čím sa prepoja dva železničné

SK 7973 Yl zvršky, napríklad s rôznym rozchodom. V takom prípade sa prekladá náklad z jedného železničného vagóna na druhý železničný vagón.

Nízkozdvižné tlačné prostriedky slúžia na nadvihnutie nákladu tak, aby sa náklad uvoľnil zo spojenia so železničným vagónom. Pojem nízkozdvižný vyjadruje, že postačuje dosiahnuť zdvih nákladu, ktorý zodpovedá veľkosti pripojovacích prvkov, nie je potrebný zdvih nákladu, ktorý by presahoval štvrtinu alebo polovicu výšky nákladu. Výklad pojmu nízkozdvižný má byť v súlade s terminológiou bežnou pre nízkozdvižné a vysokozdvižné vozíky.

Pojem „tlačné“ vyjadruje skutočnosť, že nízkozdvižné prostriedky pôsobia zospodu, náklad nezdvíhajú ťahom zhora, ale tlakom zdola. Môže ísť o tlačné výsuvné nohy, ktoré sú vedené po bokoch koľajového zvršku alebo o tlačné zdviháky na hornej strane výložníkov. Je výhodné, ak nízkozdvižné tlačné prostriedky sú usporiadané tak, aby bol možný ich posun v smere pozdĺž železničného zvršku, aby sa mohla nastaviť ich poloha proti železničnému vagónu a proti nákladnému vozidlu. Poloha železničného vagóna a nákladného vozidla je pri každom zastavení vlaku, resp. nákladného vozidla odlišná a nízkozdvižné tlačné prostriedky musia byť proti nákladu polohované s presnosťou menšou, ako je rozmer tŕňa pripoj o vacieho prvku.

Pojem náklad v tomto spise označuje predovšetkým, nie však výlučne, intermodálnu prepravnú jednotku (UTI), najmä v podobe kontajnera alebo výmennej nadstavby. V praxi pôjde zvyčajne o náklad, ktorý má vonkajšie teleso s normalizovanými pripojovacími otvormi a vnútri telesa je priestor na prevážaný tovar alebo technológiu.

Predložené technické riešenie vhodne využíva skutočnosť, že teleso nákladu s normalizovanými pripojovacími otvormi má dostatočnú tuhosť a pevnosť a môže sa uchopiť cez ktorúkoľvek skupinu štyroch spodných pripojovacích otvorov nákladu. Na uvoľnenie nákladu zo spojenia so železničným vagónom teda nie je potrebná žiadna výškovo orientovaná konštrukcia, žiaden portál, ktorý vylučuje zdvíhanie pod elektrickým trakčným vedením.

Nízkozdvižné tlačné prostriedky majú vo výhodnom usporiadaní podobu odklopiteľných nôh, ktoré sú výkyvné uložené po stranách koľajového zvršku. Nohy sú zospodu ukotvené po stranách koľajového zvršku a sú vzájomne protiľahlo umiestnené vo vzdialenosti podľa rozmerov nákladu, pričom sa môžu posúvať pozdĺž koľajového zvršku, aby sa mohli správne napolohovať oproti nákladu. Nohy siahajú do úrovne pripojovacích otvorov nákladu, nezasahujú do medzikoľaje. V neaktívnej polohe sú odklopené do strán, nezasahujú do profilu železničného zvršku. Po zastavení železničného vagóna s nákladom sa nohy priklopia k nákladu tak, aby pripojovacie prvky na hornej časti nôh zapadli do pripojovacích otvorov v náklade. Po uvoľnení zámku, ktorý zaisťuje náklad na vagóne, sa vysúvaním nôh smerom nahor náklad uvoľní zo spojenia s vagónom.

Druhá zóna má prostriedky na horizontálny pohyb nákladu, ktoré môžu zahŕňať polia s kolieskami, vodiacimi kladkami, posuvným pásom a podobne. Úlohou druhej zóny je zabezpečiť bočný posun z prvej zóny do tretej zóny a to bez podstatnej zmeny výšky. Prevažne horizontálny pohyb nákladu v druhej zóne je energeticky veľmi nenáročný a rýchly. Prevládajúca smerová zložka horizontálneho pohybu je určená v smere z prvej zóny do druhej zóny a následne do tretej zóny, resp. do prvej zóny, to znamená kolmo na koľajový zvršok. Podľa polohy nákladného vozidla, resp. železničného vagóna sa môže náklad v druhej zóne pohybovať aj pozdĺž železničného zvršku, pohyb nemusí byť len rovnobežný alebo len kolmý na líniu železničného zvršku, podľa konkrétnych prostriedkov na horizontálny pohyb môže ísť aj o šikmý pohyb.

Súčasťou druhej zóny podľa tohto technického riešenia sú aj dva posuvne a rovnobežne vedené výložníky, ktorými sa náklad vedie pri presune z prvej zóny do tretej zóny. Počet párov výložníkov určuje, koľko nákladov sa môže prekladať súčasne. Výložníky majú pripojovacie prvky, ktorých tvar, veľkosť a rozmiestnenie zodpovedá norme na pripojovacie otvory nákladu, teda zvyčajne ISO norme na kontajnerovú dopravu.

Výložník môže byť vybavený zdvíhacím mechanizmom pripojovacích prvkov. Tento mechanizmus môže v prvej zóne plniť funkciu nízkozdvižného tlačného prostriedku. Konkrétne vyhotovenie môže mať pripojovacie tŕne vedené vo vertikálnych drážkach výložníka, pričom pripojovacie tŕne sú súčasťou zdvíhacieho mechanizmu. Zároveň je zachované ich otočné uloženie, otočením sa fixuje poloha tŕňa v pripojovacom otvore nákladu. Zdvíhací mechanizmus pripojovacích prvkov slúži na nadvihnutie nákladu, ktorý má pripojovacie otvory dostupné z prednej a zadnej steny, teda z predného a zadného čela.

Je zároveň výhodné, ak súčasťou výložníkov sú nízkozdvižné tlačné prostriedky, ktoré môžu byť súčasťou systému popri výsuvných nohách. Ak má systém dve skupiny vzájomne nezávislých nízkozdvižných tlačných prostriedkov (napr. výtlačné nohy po stranách železničného zvršku a zároveň výtlačné valce na výložníkoch), je možné nadvihnúť a uvoľniť náklad, ak má podobu kontajnera, alebo aj ak má podobu výmennej nadstavby.

Ak náklad má pripojovacie otvory dostupné z čiel (z prednej a zadnej steny), čo je prípad všetkých normalizovaných kontajnerov, výložníky sa zavedú k týmto stranám nákladu, pripojovacie prvky sa spoja s pripojovacími otvormi nákladu, pomocou zdvíhacieho mechanizmu sa pripojovacie prvky nadvihnú a náklad sa výložníkmi presunie do druhej zóny. V takom prípade je funkčné aj usporiadanie, pri ktorom funkciu nízkozdvižného tlačného prostriedku plní zdvíhací mechanizmus pripojovacích prvkov a nie sú potrebné iné níz3

SK 7973 Yl kozdvižné tlačné prostriedky. Pripojovacie prvky sú súčasťou výložníkov, prepoja sa s nákladom, nadvihnú náklad a následne sa výložníky s nákladom presunú do druhej zóny.

V prípade, ak náklad nemá pripojovacie otvory dostupné z čiel (z prednej a zadnej steny), čo je prípad niektorých výmenných nadstavieb, náklad sa zo železničného vagóna nadvihne pomocou tlačných nôh, ktoré sa z bokov aktivujú do pripojovacích otvorov a po nadvihnutí sa pod náklad zasunú výložníky. Neskôr sa môžu použiť nízkozdvižné tlačné prostriedky na výložníkoch tak, že sa nimi docieli zmena výšky potrebná pri prekladaní na nákladné vozidlo. Výmenné nadstavby majú vlastné sklopné nohy, ktoré udržujú polohu nákladu vo výške potrebnej na zacúvanie nákladného vozidla pod výmennú nadstavbu. Pri výmenných nadstavbách môže byť manipulácia vo vzťahu k nákladnému vozidlu rovnaká, ako je známa z doterajšej praxe, na to slúžia práve nízkozdvižné tlačné prostriedky na výložníkoch. Nimi sa výmenná nadstavba položí na sklopné nohy. Po zacúvaní nákladného vozidla a nadvihnutí sa sklopné nohy sklopia do prepravnej polohy a výmenná nadstavba je pripojená k podvozku nákladného vozidla. Vykladanie sa vykoná v opačnom poradí. Nie je pritom vylúčené ani nadvihnutie výmennej nadstavby pomocou žeriavu, výmenná nadstavba sa môže položiť priamo na výložníky v druhej zóne.

Nízkozdvižné tlačné prostriedky tak môžu mať podobu najmä tlačných nôh popri železničnom zvršku a/alebo podobu zdvíhacieho mechanizmu pripojovacích prvkov, a/alebo podobu výtlačných hydraulických valcov, ktoré vychádzajú z hornej časti výložníkov.

Výložníky môžu byť vyhotovené tak, že pri presahu do prvej a tretej zóny predstavujú votkaný nosník s uložením v druhej zóne, alebo vo výhodnom usporiadaní majú výložníky vytvorené opory na vonkajšej strane prvej zóny a tretej zóny. V prípade prvej zóny môže byť opora tvorená stabilnou konštrukciou, napríklad múrikom, ktorý je schopný prenášať tlakové zaťaženie. V tretej zóne by stabilná konštrukcia komplikovala pristavovanie nákladných vozidiel, je preto výhodne použiť prestaviteľnú oporu, napríklad v podobe výklopných alebo výsuvných podpier. Výložníky pritom môžu byť vyhotovené ako teleskopické s posuvným nosníkom, čo im zabezpečí, aby pri presune nákladu došlo k prenosu tiaže nákladu na oporu počas celého presunu do druhej zóny. Potom sa teleskopický výložník môže stiahnuť, tiaž nákladu v druhej zóne je prenášaná do prostriedkov na horizontálny pohyb nákladu. Pohyb môže byť vedený kolmo aj rovnobežne s koľajnicami. Predtým, než náklad presiahne okraj druhej zóny na jej opačnej strane, dôjde k vysunutiu nosníka na oporu a následne sa výložník s nákladom posúva po nosníku.

Podstatnou výhodou predloženého technického riešenia je rýchlosť prekládky bez energeticky náročného vertikálneho zdvíhania nákladu. Systém má krátky prenos tiaže do základu jednotlivých zón, nepotrebuje teda výškovo orientované žeriavy, navijaky, je použiteľný aj na elektrifikovaných železničných tratiach. Pri použití viacerých párov výložníkov a dostatočnej dĺžke zón je možné prekladať súčasne celý vlak.

Nevýhody opísané v stave techniky podstatným spôsobom odstraňuje aj spôsob prekládky nákladu zo železnice alebo na železnicu, pri ktorom sa náklad horizontálne pohybuje z prvej zóny so železničným zvrškom cez druhú zónu s prostriedkami na horizontálny pohyb nákladu do tretej zóny s pristaveným nákladným vozidlom alebo do inej prvej zóny so železničným vagónom, alebo sa náklad pohybuje v opačnom smere, pričom pred horizontálnym pohybom sa náklad nadvihne do výšky nepresahujúcej 500 mm na uvoľnenie spojenia s vozňom alebo s nákladným vozidlom, podľa tohto technického riešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že náklad sa najskôr v prvej zóne nadvihne nízkozdvižnými tlačnými prostriedkami, ktoré pôsobia zospodu. Môže ísť o zboku prisunuté výtlačné nohy alebo zdvíhací mechanizmus pripojovacích prvkov. Náklad sa následne pripojí k páru výložníkov, ktoré v krajnej polohe zasahujú z druhej zóny až do prvej zóny, pomocou výložníkov sa náklad horizontálne prepraví do polohy v protiľahlej zóne, kde sa náklad uvoľní zo spojenia s výložníkmi.

Výhodou technického riešenia je možnosť automatizácie prekládky nákladov. Nákladné vozidlá môžu do tretej zóny vchádzať po sebe v uličke, ktorá je z jednej strany ohraničená prostriedkami na horizontálny posun a z druhej strany oporou pre výložníky alebo nákladné vozidlá môžu na určené miesto vchádzať zboku pri sklopenej opore. Rozdiely medzi výškou uloženia nákladu na železničnom vagóne a výškou uloženia na nákladnom vozidle sa môžu eliminovať tým, že prostriedky na horizontálny posun v druhej zóne zahŕňajú výškové nastavenie, napríklad pomocou hydraulických zdvihákov. Pomocou výškového nastavenia sa náklad nastaví do potrebnej výšky.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Technické riešenie je bližšie vysvetlené pomocou obrázkov 1 až 25. Zobrazený pomer veľkostí jednotlivých zón, zobrazené prierezy nosníkov a tvar prvkov, počet zobrazených nákladov, železničných vozňov a nákladných vozidiel je len ilustračný a nemá byť vysvetľovaný ako zužujúci rozsah ochrany.

Na obrázku 1 je pôdorysný pohľad na železničné prekladisko so systémom podľa tohto technického riešenia. V tretej zóne sú zobrazené opory v neaktívnom stave, ktorý umožňuje bočný prístup nákladným vozidlám.

SK 7973 Yl

Obrázok 2 zobrazuje bočný pohľad na tri zóny systému pri pohľade zozadu. Náklad je zobrazený na nákladnom vozidle ako aj na železničnom vagóne.

Na obrázku 3 je vyobrazený náklad v podobe ISO kontajnera ajeho pripevňovacie otvory v rohoch.

Obrázok 4 znázorňuje dva pohľady na výložník so zdvíhacím mechanizmom pripojovacieho prvku a s výtlačným valcom na zdvíhanie nákladu položeného na výložníku bez zapojených pripojovacích prvkov.

Na obrázku 5 sú znázornené detaily rôznych polôh pripevňovacieho prvku vo výložníku a ich interakcia s otvormi nákladu.

Na obrázkoch 6 a 7 sú vyobrazené polohy nákladu (najmä kontajnera) presúvajúceho sa na nákladné vozidlo.

Obrázok 8 znázorňuje nízkozdvižné tlačné prostriedky a ich interakciu s nákladom na vagóne.

Na obrázku 9 je pohľad na náklad položený na prostriedkoch na horizontálny pohyb rovnobežne so železničným zvrškom s párom koľajníc.

Obrázky 10 a 25 predstavujú systém s dvoma druhými a tretími zónami s rôznymi pozíciami nákladu. Na obrázkoch znázornené rezy A-A sú vyobrazené fázy nakladania a vykladania kontajnera s využitím pristaveného kontajnerového návesu. Na obrázkoch s rezmi B-B sú vyobrazené fázy nakladania a vykladania výmennej nadstavby v tretej zóne. Obrázok 13 je pohľad na pristavené nákladné vozidlo.

Príklady uskutočnenia

Príklad 1

V tomto príklade podľa obrázkov 1 až 9 má systém prvú zónu i, jednu druhú zónu 2 a jednu tretiu zónu

3. V prvej zóne j_ je jeden pár koľajníc. Po stranách železničného zvršku 5 sú betónové múriky, ktoré tvoria opory 11 a dosahujú výšku spodnej úrovne nákladu 4 položeného na železničnom vagóne.

Pri múrikoch sú na otočných čapoch uložené nízkozdvižné tlačné prostriedky 8, ktoré majú vysúvacie nohy. Nohy v hornej časti majú pripojovacie prvky 10 na spojenie s pripojovacími otvormi nákladu 4.

Po zastavení vlaku s nákladom 4 v podobe ISO kontajnerov sa vagóny zaistia proti pohybu, náklad 4 sa uvoľní zo zámkov. K nákladu 4 sa z bokov priklopia nízkozdvižné tlačné prostriedky 8 a náklad 4 sa nadvihne približne o 200 mm, čím sa náklad 4 uvoľní z tŕňov, ktoré sú ukotvené v podvozku železničného vagóna.

Výložníky 9 sa z druhej zóny 2 vysunú až na oporu 11, náklad 4 sa pripojí k výložníkom 9 a spolu s výložníkmi 9 sa presunie do druhej zóny 2. V druhej zóne 2 sa náklad 4 s výložníkmi 9 presúva na prostriedkoch 6 na horizontálny pohyb, ktoré sú v tomto príklade tvorené sústavou vodiacich kolies. Vodiace kolesá sú uložené v konštrukcii stola, ktorý je výškovo nastaviteľný pomocou hydraulických valcov. Výška stola sa prestaví podľa výšky konkrétneho nákladného vozidla 7, ktoré je pristavené v tretej zóne 3.

Po zastavení a zabrzdení nákladného vozidla 7 v tretej zóne 3 sa vyklopia opory 11 do aktívnej zvislej polohy. Náklad 4 je presunutý na okraj druhej zóny 2 v blízkosti nákladného vozidla 7. Z výložníkov 9 sa teleskopický vysunú nosníky a položia sa na opory 11. Náklad 4 sa teraz presunie nad podvozok nákladného vozidla 7, kde sa spustí a uvoľní zo spojenia z výložníkov 9.

Príklad 2

Systém v tomto príklade podľa obrázkov 10 a 25 sa od príkladu 1 líši v tom, že má dve druhé zóny 2 po stranách prvej zóny j_ a má dve tretie zóny 3, čím sa vytvorila možnosť prekládky po oboch stranách železničného zvršku 5.

V prípade prekladania nákladu 4 v podobe výmennej nadstavby, ktorá má vlastné nohy, sa môže postupovať tiež tak, že náklad 4 sa v druhej zóne 2 položí z výložníkov 9 na hydraulické zdviháky. Náklad 4 sa nadvihne a položí sa zhora na výložníky 9, s ktorými sa následne presúva do tretej zóny 3. Tam sa z nadstavby sklopia nohy a nadstavba sa položí na nohy. Nákladné vozidlo 7 naloží výmennú nadstavbu vertikálnym zdvihom zo zeme. Tento postup umožňuje prekládku výmenných nadstavieb.

Príklad 3

Systém sa od príkladu 1 líši v tom, že druhá zóna 2 susedí s dvomi prvými zónami L Náklad 4 sa prekladá medzi dvoma železničnými vagónmi, ktoré sú pristavené na súbežných koľajniciach, medzi ktorými je vytvorená druhá zóna 2 s prostriedkami 6 na horizontálny pohyb nákladu 4.

Príklad 4

Náklad 4 v podobe výmennej nadstavby sa uvoľní zo spojenia so železničným vagónom. Na bokov vedené nízkozdvižné tlačné prostriedky 8 sa posunú pozdĺž železničného zvršku 5 do polohy, ktorá zodpovedá pripojovacím otvorom výmennej nadstavby. Nízkozdvižné tlačné prostriedky 8 majú nohy, ktorými sa náklad 4 nadvihne a pod nadvihnutý náklad 4 sa vysunú dva výložníky 9. Náklad 4 sa pomocou výložníkov 9 presunie do druhej zóny 2 a následne aj do tretej zóny 3. Tam sa na výmennej nadstavbe vysunú sklopné nohy

SK 7973 Yl a poklesom výtlačných valcov na výložníkoch 9 sa výmenná nadstavba položí na vlastné sklopné nohy. Potom pod náklad 4 načúva nákladné vozidlo 7 a náklad 4 sa k nemu pripojí, sklopné nohy sa sklopia do prepravnej vodorovnej polohy.

Priemyselná využiteľnosť

Priemyselná využiteľnosť je zrejmá. Podľa tohto technického riešenia je možné priemyselne a opakovane zostavovať a používať systém na prekládku nákladu zo železnice na nákladné vozidlá alebo naopak z nákladných vozidiel na železnicu, prípadne na prekládku medzi železnicou a železnicou.

Zoznam vzťahových značiek

- prvá zóna

- druhá zóna

- tretia zóna

- náklad

- železničný zvršok

- prostriedok na horizontálny pohyb

- nákladné vozidlo

- nízkozdvižný tlačný prostriedok

- výložník

- pripojovacie prvky

11- opora

- intermodálna prepravná jednotka

IN.HO.TRA - Interoperable Intermodal Horizontál Transhipment

ISO - International Organization for Standardization

NÁROKY NA OCHRANU

Claims (20)

1. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu, ktorý zahŕňa prvú zónu (1) so železničným zvrškom (5) s párom koľajníc a druhú zónu (2) s prostriedkami (6) na horizontálny pohyb nákladu (4), pričom systém zahŕňa zdvíhacie prostriedky a náklad (4) má normalizované pripojovacie otvory, vyznačujúci sa tým, že prvá zóna (1) je vybavená aspoň jedným párom nízkozdvižných tlačných prostriedkov (8), ktoré sú vzájomne protiľahlo pohyblivo umiestnené vo vzdialenosti podľa rozmerov nákladu (4), druhá zóna (2) má aspoň dva posuvne a rovnobežne vedené výložníky (9), ktoré v jednej krajnej polohe zasahujú do prvej zóny (1), pričom výložníky (9) sú vybavené pripojovacími prvkami (10) na spojenie s nákladom (4) cez jeho pripojovacie otvory a výložníky (9) majú vzájomnú nastaviteľnú vzdialenosť zodpovedajúcu dĺžke nákladu (4).

2. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že má tretiu zónu (3) na pristavenie aspoň jedného nákladného vozidla (7) a výložníky (9) v druhej krajnej polohe zasahujú do tretej zóny (3).

3. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že má dve prvé zóny (1) so železničným zvrškom (5), medzi dvoma prvými zónami (1) je druhá zóna (2), pričom výložníky (9) v krajných polohách zasahujú do oboch prvých zón (1).

4. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že má dve druhé zóny (2) po oboch stranách prvej zóny (1) a má dve tretie zóny (3) umiestnené pri vonkajších hraniciach druhých zón (2) a výložníky (9) v druhej krajnej polohe zasahujú do tretej zóny (3).

5. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že nízkozdvižné tlačné prostriedky (8) sú zospodu vedené po stranách železničného zvršku (5), majú odklopiteľné nohy, pričom nohy siahajú do úrovne pripojovacích otvorov nákladu (4) a v neaktívnej polohe sú odklopené do strán mimo profilu železničného zvršku (5).

6. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že nízkozdvižné tlačné prostriedky (8) sú súčasťou výložníkov (9), výhodne zahŕňajú výtlačné hydraulické valce vychádzajúce z hornej časti výložníkov (9).

7. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, 6, vyznačujúci sa tým, že nízkozdvižné tlačné prostriedky (8) zahŕňaujú zdvíhací mechanizmus pripojovacích prvkov (10), ktorý je súčasťou výložníkov (9).

8. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že prostriedok (6) na horizontálny pohyb nákladu (4) zahŕňa vodiace ko6

SK 7973 Υ1 lieska a/alebo vodiace kladky, a/alebo pásy.

9. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že na okraji prvej zóny (1) je opora (11) na položenie výložníka (9) vysunutého z druhej zóny (2) ponad železničný zvršok (5).

10. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že na okraji tretej zóny (3) je opora (11) na položenie výložníka (9) vysunutého z druhej zóny (2) ponad podvozok nákladného vozidla (7).

11. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že opora (11) je vysúvacia alebo sklápacia a v neaktívnej polohe zasunutá alebo sklopená k podkladu tretej zóny (3).

12. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že výložník (9) je teleskopický a má posuvný nosník.

13. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že prostriedok (6) na horizontálny pohyb nákladu (4) je výškovo nastaviteľný.

14. Systém na prekládku nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že prostriedok (6) na horizontálny pohyb nákladu (4) má hydraulické zdviháky na zmenu výšky horizontálneho pohybu nákladu (4).

15. Spôsob prekládky nákladu zo železnice alebo na železnicu, pri ktorom sa náklad (4) horizontálne pohybuje z prvej zóny (1) so železničným zvrškom (5) cez druhú zónu (2) s prostriedkami (6) na horizontálny pohyb nákladu (4) do tretej zóny (3) s pristaveným nákladným vozidlom (7) alebo do inej prvej zóny (1) so železničným vagónom, alebo sa náklad (4) pohybuje v opačnom smere, pričom pred horizontálnym pohybom sa náklad (4) nadvihne do výšky nepresahujúcej 500 mm na uvoľnenie spojenia s vozňom alebo s nákladným vozidlom (7), vyznačujúci sa tým, že náklad (4) v prvej zóne (1) sa nadvihne nízkozdvižnými tlačnými prostriedkami (8), následne sa pripojí k páru výložníkov (9), ktoré v krajnej polohe zasahujú z druhej zóny (2) až do prvej zóny (1), pomocou výložníkov (9) sa náklad (4) horizontálne prepraví do polohy v protiľahlej zóne, kde sa náklad (4) uvoľní zo spojenia s výložníkmi (9).

16. Spôsob prekládky nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa nárokov 15, vyznačujúci sa tým, že výložníky (9) sa na okraji prvej zóny (1) a/alebo na okraji tretej zóny (3) položia na oporu (H).

17. Spôsob prekládky nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa nároku 15 alebo 16, vyznačujúci sa tým, že náklad (4) sa spodnou časťou pripevní k výložníkom (9) prostredníctvom normalizovaných pripojovacích otvorov.

18. Spôsob prekládky nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 17, vyznačujúci sa tým, že náklad (4) v prvej zóne (1) sa nadvihuje nízkozdvižnými tlačnými prostriedkami (8), ktoré sa do aktívnej polohy k nákladu (4) preklopia z bokov železničného zvršku (5).

19. Spôsob prekládky nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 17, vyznačujúci sa tým, že náklad (4) v prvej zóne (1) sa nadvihuje zdvíhacím mechanizmom pripojovacích prvkov (10), ktoré sa predtým založia do pripojovacích otvorov v náklade (4).

20. Spôsob prekládky nákladu zo železnice alebo na železnicu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 19, vyznačujúci sa tým, že nákladné vozidlo (7) prichádza do tretej zóny (3) cez sklopené alebo zasunuté opory (11).

24 výkresov