SK69995A3 - Process for producing biodegradable thin-walled starch-based moldings - Google Patents

Description

(57) Anotácia:

Je opísaný spôsob nanášania nezmáčateľných, prípadne vodotesných vrstiev, aspoň po jednej strane, pripadne po vnútornej strane výliskov, ktoré vznikajú spekaním medzi dvoma polovicami formy alebo extrúziou hmoty obsahujúcej škrob. Súčasne s nanesením laku, ktorý vedľa jedného alebo viacerých fyziologicky a/alebo ekotoxikologicky nezávadných, s vodou miešateľných nízkovriacich rozpúšťadiel obsahuje jednu alebo viac biologicky rozložiteľných hydrofóbnych filmotvomých látok a jedno alebo viac biologicky rozložiteľných zmäkčovadiel, je z povrchovej vrstvy výlisku, určeného na nanášanie, aspoň čiastočne odstránená adsorbovaná viazaná voda, pričom rozpúšťadlo (zmes) je pri zachovaní najmenšieho obsahu vlhkosti substrátu 5 hmotn. % odstránené až do bezzápachového stavu. Ako filmotvomé látky prichádzajú do úvahy hydrofóbne alkylcelulózy, hydrofóbne, vo vode nerozpustné estery celulózy zo skupiny butyrocetátov celulózy .propiocetátov celulózy a acetátov celulózy a ako zmäkčovadlá hydrofóbne triglyceridy mastných kyselín so strednými a dlhými reťazcami (dĺžka reťazcov väčšia alebo rovná C4), triglyceridy parciálne substituované substituentami s krátkymi reťazcami aspoň jednou mašinou kyselinou s dĺžkou reťazcov väčšou alebo rovnou Cu, estery kyseliny ftálovej, acyklické estery dikarboxylových kyselín, plne esterifikované estery kyseliny citrónovej, izobutyroacetát sacharózy a iné hydrofóbne estery sacharidov.

A/ <r??pôsob výroby b 1. o 1 o g 1 c l< y r o z 1 o ž 11 e 1 n ý c:: h, t e n k o s t e n n ý c li na l::>áz<f š k robu

Vynález sa

L ý l< a h¹ o r> r í p a < I e v o d o ľ. e s n ý c: 11 po Ich aspoň JedneJ, vrstiev na (ormované telesá ..... výlisky.

r > o p r 1 p a <: :l e onú L o r n e... j s t r a n e, k t o r é :a získajú opekaním medzi. dvomi polovicami formy alebo extruzlou hmôt. obsahujúcich škrob.

IJ o t e r a j š í s t a v t e c h n i. k y

IV odložený vynález si starí ovil za cieľ prípravu takých formovaných telies ..... výliskov, ako sú poháriky, taniere, šálky, kratice, všeobecne schránky každého druhu, ale aj dosky, rohože a ftlie, ktoré sú Jednak biologicky r ozložiteľné a .jednak sú v oblast i kontaktu s pr ijímanými produktaml vodu odpudzujúce až vodotesné.

Veľký počet takýchto výrobkov Je dnes vyrábaný z neobnov!teľných surovín pri. použití techník ohrozujúcich svojimi rušivými, dopadmi., a po svojom použití zvyšuje objem pevných odpadov s dlhou životnostoi.i . Z toho vyplývajúce surovinové, ekologické, a s odstraňovaním odpadu spojené p r o b 1 é m y z v ý r a z ň u J ú p o L r c In u a 11 e r n a t í v n y c:: 11. e k o 1 o g i. c k y lepšie znesiteľných výrobkov, lak napríklad v potravinách sú používané, najmä v takých, k toré sú určené k okamžite j spotrehe, často objemné trvalé umelohmotné balenia. Napriek tomu, že podľa váhy sú relatívne ľahké, nárokujú si značný o b. jem v odpadných n á dobá g Ii a na skládkach, poprípade sú majú tu tiež význam ako aj prepravné a výrobné

Ma n ä 11 r a d u f o s 1. 1. n y c 1i s u r o v í. n na výrobu

Γ> r n d u k t n o p r i.. c: 11 á d z a J ú ku tuky nízkomolekul árne uhlohydráty ( cukor ) , tuky a

P r e d o v S e t k ý m používaní' na dorastajúceho čkr obu, k dispozícii značné výrobné k a p a cit y a tiež rezervy, aby mohly by ť fosílne surovíi iv nahradené.

Cio sa týka škrobu ako základného materiálu, bol až v poslednom desaťročí vyvinutý rad baliacich výrobkov. Takéto formované telesá sú napríklad vyrábané opekaním medzi dvomi polovicami formy alebo extruziou hmôt obsahujúcich čkrob.

Formované telesá, ktoré sa dajú získať spekaním z hmôt obsahujúcich škrob medzi dvomi polovicami formy, sú popísané v spise EP.....111 513 106.

V nich popisaný postup spočíva v tom, že sa, aby sa získal húževnatý pevný výrobok vykazujúci vysokú mechanickou stabl.ll tu,

1) použije z nasl.eduJúclch prísad pripravená, v podstate beztuková spekajúca hmota:

a) 3(1 až 63 váhových /··. výhodne 42, (1 až 58, (1 váhových % vody

b) ako S k r obová báza 27, (1 až. 6'3 váhových %, výhodne 36 až

56, 5 váhových '/·, najmä 44 až 49 váhových /· škrobu alebo zmesi z rôznych škrobov a/alebo múky alebo múčne i zmesi c:) ako separačný prostriedok 0, 04 až .! Ί váhových 'Z, výhodne (J, 2 až 4, 5 váhových Z jednej alebo vi acerých mastných kyceH. h i so strednými, alebo dlhými reťazcami, P o p r í p a d e s u b s 11.1 u o v a n ý c h m a s t n ý c h l< y s e 1 í n, a / a 1. e b o ich soli a/alebo derivátov týchto kyselín, napríklad ami dov kyselín popr ípáde môže byť vedľa týchto spojení alebo ako čiastočná, o jednotlivých pčípádoch tl.ež a l< iľ) icl ί úplná náhr váhovýcí i Z, výhodne 0,

P (> 1 y m e t y I. b y d r o g č n r;; 11. o x a n u, o b o c: h s l< u p í n s p o. j o v a c. í. c:: h k o n t::: e n t r á c:: i á c:; h m a s t n ý c h spojení. by nemala byť ada použitých 0, 5 až 6, 5 až 4, 2. váhových Z rr ičrin v prípade použitia P r o s t r i e d k o v r i v y s <»k ý r: h k y s e. I í n, p o p r í |;:> a d e : i.. c h

P r e l< r o č e n á k o n t::: e n t r á c: 1 a polymetylhydrogénsiloxanu spravidla 3 váhové %

d) 0 až 10 váhových Z, výhodne 0, 1 až 7, 5 váhových % zahusťovacie!ίο pr ostr í.edku, na..imä .1,0 až 5, 5 váhových % bobtnavého škr obu, predzmazovatelého škrobu alebo odpadu pečenia a/alebo 0 až 2. váhové Z, výhodne 0 až

1, 0 váhové % g na r o vej múky, pektínu, múky zo zŕn r:; v ä t o ...j á n s l< e h o c 11 ľl. e l::> a, c a r I: > o x y m e t y 1. c: e1 u 1 úzy a / a I e l::> o 0 až 5, 5 váhových Z. výhodne 0 až 3 váhových Z ar abské ..j gumy

e) 0 až 16, 0 váhových Z, výhodne 0 až 11 váhových ‘X s u r ovili Iľiol >a l.ýc.h na celulózu ..... v |:>r í páde pulpy až

26, 9 váhových Z ..... a/alebo iných rastlinných vláknin a/alcho vlákien z umelej hmoty, skla, kovov, uhlíku a podobne

f) C) až 1.0 váhových /. výhodne 0 až h váhových % ncvlákn i nových plrildiel, ako o ú c: a 1. c::: i. u i n o a r h o o á L, uhlík, ma s tok, k y s 1 i č n í k L :i t a n 1 č i. t ý.

silikagel, k y s 1 ::1.. č n I. k h J. i n 11: ý, až 3 válaové %, výhodne 0 až 2, 5 váhových / šelaku, až 2, 0 váhové %, výhodne 0 až I , 0 váhové % so.Jového bielku v prášku, pšeničného lepidla v prášku.

kuracieho bielku v prášku, kaseinu	v prášku.	a
k a s e i r i á t u v p r á š k u ) a k o z v 1 h č o v a c 1 p r o s t r ::i„ e d o k 0 až 3, 5 váhových %, výhodne C)	až 2, !a	váhových	%
kuchynské j soli, a/alebo (ľ) až 2, 5 váhových %, výhodne 0	až 1, !a	váhových	%
g1 y c e r í . n u, n. 1y k o 1 u a / a 1 e b n 0 až 4. 5 váhových %, výhodne 0	až 3, 5	váhových	%
sorbitu ) ako farbiaci p r os tried o l< 0 až 1.0 váhových %, výhodne 0	až 7, t	i v á ho v ý ch	x.
a n or g a n i c k ý t::: la p :i. gine n t o v a / a 1 e la o 0 až 0, 1 váhových % pr Ír odnýc	:h a <	;yirte ti ckýc	:h
la a r v 1 a c:; : i c h ľl á t o k, a / a 1 e la o 0 až 2, 5 váhových /, výhodne 0 až 1	váhovú	% karamelu	1»
a/ alelao 0 až 1 váhové / sadzi a/a 1 clao U až 3, 5 váhových %, výhodne 0	až 2, 5	váhových	%

k a k a o v é h o p r á é k u

i.) ako 30001-100301 pr ostriedok rozl.ok zirkňniovc.J soli, o ý h o d o e a l< o a Ί k a 1i o k ý r o z t o k a m o o i u in z :i r l< ó n e a r h o o á L u.. pričom obsah z i r k όι υ mýi :h spojení vy Jadrený ako Zrϋ₂. má O až O, 1 oáhooých X, o ý hodne O, 0.1. až O, 05 váhových X

k) O až 0,25 oáhooých Z, oýhodne O až 0,1 oáhooých X koožervačných prostriedkov a

1.) O až O, 5 oáhooých X, oýliodne O až Cl, 1. oáhooých % antioxi.dant o o

2) vypečie opekajúca hmota vypl.ňujúica fcirmu 25 až 230 sekúnd pr i. 145 až 230 stupňoch Celsla, a

3) vzniknutý produkt sa koudicionovaním nastaní na obsah v'1.1 .kosli. 6 až 22 oáhooých X .

Medzitým sa pr išlo na to, že tento postup môže byť dvojakým spôsobom modifikovaný=

1) Vedľa alebo namiesto škrobu môže byť zvolený aspoň Jeden modifikovaný škrob zo skupiny pozostávajúcej Z;

o r > -i a n ,i. c k ým i. k y s e 1. i n am :.i a 1 eh o k y s e 1. :i o o u f o s f o r o o o u e s t e r i. f i. konaný š l< r o b, e s 11: r i f^:; i, k o o a n ý š k r o b, z o s i. e ť o o a n ý škrob a vzájomným lónickým pôsobením modifikovaný škrob.

Toto opatrenie vedie k zretelnému stabilizačnému účinku f o r m o v ý c h t e 1 ,i, e s;.

Ako estérifikovaný škrob môže byť použitý škrob, ktorý Je esterifikovaný kyselinou octovou, kyselinou Jantárovou, a Lebo al.kénom substituovanou kyselinou Jantár ovou alebo k y s e I. i n o u f : > s f o r o v o u .

Ako eterifikovaný škrob Je použitý hydroxyetylový škrob a I. e l::> o h y d r o x y ľ¹ r o p i 1. o v ý ôk r o I: >.

Ako zosieťovaný škrob môže byť použitý škrob s fosfátovým zosieťovaním a lebo zosleťovaním dikar bonovou kyse.L i.imu a 1 e Ci o z o s: i. e ť o v a n í m g 1, y c e r í n om .

K docieleniu vzájomného ionického pôsobenia Je ku škrobu P r i d a n ý h 11. n í.1< o v ý s u 1 f^:: á t, a 11< a 1 i s i 1 1 k á t. d i c a 1 c i um f^: o s f á t a 1.e l::>o c:: a 1e i. um s i Ί. i.k á t .

2) Pod.i.el relatívne < :lr <λ I iý<: I > škrobov môže byť ale tiež zre t elne znížený.

Spolupoužitie hydr o í 1 h lých vláknin.. ako sú na príklad celulóza a ilné látky, bolo doposial obmedzené tým, že tieto vi.ažu mnohonásobok C 5 až 10 ..... násobok) vody, k tor e i odparovanie narušuje proces tvorby štruktúry. Ma druhej strane sú účinky pošiluJúce štruktúru vláknin žiadúce. Cesta k obmedzeniu spo tr eby vody je v použití. starých vlákien alebo i íydr t: i fóbnych vlákien (chemicky m o d i f :i. k o v a n ý c 11 I: > u n i č í. n, p r í. r o d n ý c 11 v 1 á k ..i e n i > a p r í k 1 a d plochých krátkých vlákien).

Teraz sa prekvapivo ukázalo, že potom sa môže používať väčší p o d i e 1 h y d r o f i 1 n ý c h p r í r o d n ý c h v 1 á k i. e n, a k o s ú celulóza, hemicelulóza, zemiakové vlákna, repné rezy a Iné látky, totiž viac vlákien ako škrob, ak sú práškové vlákna za sucha separašným prostriedkom ..... tu prichádzajú do úvahy iba práškové separačné prostriedky predmiešané.

Podi el separ ačného prostriedku by mal pr ,:i tom mať aspoó váhových %, maximálne 26 váhových %, výhodne 10 až 20 váhových % podielu celulózy.

Z týchto spôsobov postupu vyplýva iú ..... pri Inak rovnakom druhu a spôsobe prípravy opekajúcej hmoty

1. voda

2. plnldlá, škrob. predmiešané so zahusťovacíml prostriedkami..

3. zmes vláknina/separačný prostriedok dva r ι:du kovai iá a má menej

2. Kontaktný ;poka jút :e j I mioty dávkovaní do ľ- >r <:

r tľ) v n om e r n ú t v o r I: > u š t r u k t ú r y n i. e p r 11. : i. š s k o r ým, r o v n o m e r n ým odparovaním nie príliš veľkého množstva vody.

Všetky tieto formované telesá majú poréznu štruktúru a opticky uzatvorenú, avšak ml. k r opôr y obsahujúcu plochu.

vyznačuje tvare c e J., u Ί ó z o v ý c h v J., á k 1 en .

S pom í n a n é f o r m o v a n é te1es á extruziou hmôt obsahujúcich škrob.

amor 1 ného..

môžu byt tiež získané

I aké t o f^:: o r m o v a n é t e 1 e s á sú vyrobené spracovaním termoplastickei hmoty, ktorá Je z la o t o v e n á z o ô k r o b u, š k r o b o v ý c I ί d e r i v á t o v a 1 e b o m ú k h o I ί a t ý c h

na škrob pri spoluposobe	:ní pl a s Lieky	pôsobiacich	l.átok ako
Je voda, glycerín alebo	iné	po lyoľl y	ako aj rôzne	pri sady.
v miešacom zariadení. T i	..e t o	výrobné	princípy sú	napríklad
vysvetlené v prihláške	WO	9005161.	ako aj v sp	ise E ľ’.....M.
118240, v prihláškach WO	91.02024 a W0	9102025 ako a	J v spise
US.....PS 5095054 . V týcl rtr.	t 1 :i t	erárnych	pr'amt :éiot :1i sú	popisané

také materiály z dopredu termoplasticky spracovaného škrobu, ktoré okrem podielu škrobu Cškrobových derivátov) obsahujú v rôznych koncentráciách) väčšinou ešte pod lei. y iných prírodných a umelých látok.

Získané termoplastické hmoty bohaté na škrob sú spracované do fOrmových telies buď priamo alebo po zhotovení medziproduk tu existujúceho väčšinou u gr anul ovanom tvare. Toho sa dosiahne známym 1 metódami spracovania ter m< ja l autov, ako ...je pene n i c. vstrekovanie, tvarové fúkanie, výroba fólii, extraziou.

Tieto formované telesá majú opticky uzatvorenú pľl.cichu, ktorá sa vyznačuje existenciou prevážne amorfného, tepelne upraveného, to znamená už vo svojom prírodnom granúl .árnnm a čiastočne kryštál.!, okom tvare neexistujúceho Škrobu.

Škrob ...je vytvorený z ...jednotiek alfa.....glukózy a p r i tom .je v e Tmi hydrof i. ľl ný pol ymér . Lineárne, amylázové a n a.J m á kratšie molekulové reťazce sú vodou rozpustné. Iné, tiež rozvetvené s ú k o ľl o 1. d n e v o d o u podrobená pri. prítomnosti vody, bobtmavým kypriacim, odbúravajúcim a rozpúšťaním efektom zrnazovaleniu, plastif i.kácl.1). To najmä v protiklade k, z ...jednotiek beta.....glukózy zhotovenej, ve vode nerozpustnej, vláknitej, a štruktúrne podstatne stabilnej celulóze.

S p r a c o v a n ý, t e p e ľl n e, e v e n t u á I ne m e c h a i j i c k y C t ľl a k, strihové sily) upravený škrob poskytuje výrobky amorfné, často kypré, porézne a pri nepritemnosti zmäkčovaních komponentov krehké, dr obi vé, už nepr opracovaleľľné a málo kvalitné.

Prístupom vlhkosti sa rýchlo menia mechanické vlastnosti, výr obok sa stáva mäkší., r vzťahuje sa a str áca už bez priameho kontaktu s vodou vo vlhkom vzduchu pri. aktivitách vody zreteľne pod 1 svoju pevnosť a tvar.

Pr výrobe poréznych penových formovaných L <:; T. ::i c.·;·, sú materiály vo svojom prvom výrobnom kroku, analogicky ku známej výr obe jedlý c Pi oplatiek, vypečené medzi dvomi, polovicami. formy. Zo škr ol::>u, vody a pomocných) látok . je pripravená hmota a dávkovaná do spekace...j formy. Fyzikálna chemické pochody ako .je bobtnaníe, hydratácía a zinazova ten i.e škrobu, vznik napenenej poréznej priestorovej štruktúry vývojom vodnej pary pod zvýšeným tlakom a spevnenie tejto štruktúry prebiehajú za prívodu energie a výstupu vody. Po vytiahnutí z formy rias Láva postupné ochladzovanie, na ktoré nadväzuje nastavenie vl.l il< os ti. p r i. relatívnej vlhkosti, cez

Z, ktoré má viesť k obsahu vody výrobku c: e z 6 Z. avšak

nl. e	viac ako	22 % .	Obsah
niech	z i. 40 až Píl	% .

škr o L) o v ý c: h ‘ > u c h ý c 11 s u I::» s t a n c: :i.( J e formovaných telies sú materiály kroku zmiešané v extrudere zo škrob rôzneho druhu a/alebo pomocných látok. Obsah škrobu,

P r i výrobe neporéznych vo svojom prvom výrobnom š k r o b u, m ú k b o h a t ý c h n a škrohových derivátov ako aj poprípade škrohových derivátov má byť vždy cez 4(1 % suchých substancií.

Koncentrácia a identita pomocných látok môže byť rôzna.

unkčne však	: prichádza i ú do úvahy nasl.edu júce skupiny látok .
ch pridaní r	: je s výnimkou vyššie spomínaného fakultatívne:

Zmekéovadl.o; napríkl ad voda s prírodným obsahom vody

škrobu <.	liet) o prísady, napr í k.la d glycerínu alebo iného
pol y o lu,	dohromady nie menej ako h alebo viac ako 40 %.
Mazadlo:	napríklad tuky, mastné kyseliny, deriváty
mastných	kyselín, emulgátory.
Spojivo:	napríklad rôzne syntetické polyméry ako napíklad

P o 1 y o 1 e f í n y, p o 1. y v i. n y 1 a 1. k o h o 1. y, p o 1. y a k r y 1 á t y .

1(1

Pľl 1> i d Já a prísady na t ar by alebo na a vzniká plasticky tečúca zmee z á k 1. a d e s t r i h n v e j a dopravnej časti u s k u t o č ľi o v a n ým o t e p 1 o o a n í in p oni o e o u mohol byť následne spracovávaný z tejto plastickej taveniny.

priamo do formových

...je vč;ak z extr úder ov vyvedený do zväzkov a po postupňom nehladení rozložený na Jemnozrnný gr ariulát. I ento .je formovaný na tro j och na spracovanie umelej hmoty clo môže: po tomto formovacom kroku nastať podstatne najmä ak odohraním vody klesne obsah zmäkčovadla pod 12 %, mäkký, zmäkčovadia pomíňaných

Špeciálne ak sa prijatím vody zvýčl vyččle t vami.

pre obvyklú spotrebnú dobu a použitie pri nízkych teplotách nad 37 stupňov llelsi.a, trvalé vodotesné

Typický príklad použitia pre formované telesá s takouto •x sLwiu sú nádoby na prijímanie potrapíri a požipatin. Ďalšia typická forma použitia ...je tepelnú spracopanie na pudu c: i1 ľl„ 1 p ý c: h š k r o b n p ý c:: h p o o r q I ί o o p r o ti p r 1. e ž. i. t o s t n tém u pôsobeniu tekutín, napr í klad stri oka júce. j podo alebo dažďu, ktorú l::>y inak Pledlo k nepratnému zničeniu tohto poprchu hobtnantm, pretporenim, popraskaním a podobne alebo tiež pylepčenl e stálosti, proti prechodnému pôsobeniu pyššej pzdušnej pl.hkosti, ktoré by u napenených materiálop p oblasti medzi asi. 65 a 100 % r e l.a t f.pnc j p z d u čnej p1 h k osti, pledlo ku zmäkčeniu a zhr ú tenlu štruktúry. L) pýrobkop :;pracopápaných na extruderoclί Je p tomto prípade následkom redukcia modulu pružnosti, p tabu.

Vyššie popísané formopané telesá na bázl škrobu bez na ne sene...j prstpy n i. e sú p f íodné k prijímaniu pot ra p T n obsahujúcich pôdu, mastných potrapín, ako aj na pzduch c. 1.11. i. p ý c: l i p o t r a p í n .

U baliacich materiálop z papieru sa tento problém rieši nanesením prstpy z umelohmotopého materiálu. Toto ale zase pytpára problémy s odstraňopaním odpadu.

ľn: potrapiny existu i ú balenia z ...jedlého materiál, u, ako Je splátkový pohár i.k na zmrzl inu. Takéto oplatkopé poháriky sú pšak phodné len na peTml krátkodobé uchopanl.e zmrzliny, to znamená mrazených pntr ap.ín. Kornúty takéhoto druhu sú, ako Je popísané p spi.se Dl.....OS 3, 543, 090, spravidla na pnútorne.J strane omastené kokosopým tukom alebo Inými, na tuk bohatými „jedlými substanciami. Tiež spis AT.....PS 363, 304 popisuje prstou tuku pre oplátky. Spis OS.....PS 3,526, 515 tiež popisuje poplaky na odpudenie vody u k ornú top so z m r z L i. n oi.i.

Ďalej sú p spise EP.....A2 0,045,522 navrhnúté medzi iným :1.2 bukové povlaky. Spis GB.....PS 947,672 popisuje olejové povlaky s vložkou zo suchej látky. V spise US PS 4.390,553 sú popísané tukové emul.gátorové zmesi a ::i...ch nanášanie. Ďalej s p i. s E P 0. 271., 853 pop is u je nanášanie dvojitej tukovej glazúry na opiátkovy pohárik.

takéto tukové Impregnácie však predstavujú len obmedzenú ochranu. Pokusy, naniesť na tieto substráty viac oleja alebo tukovej taveniny, vedú k nežiadúcemu prieniku cez oplátku. Po stuhnutí tuku vykazujú tieto tukové povlaky v dôsledku svojej krehkosti. pri. mechanickom zaťažení, v p 1 y v o m v z n i.. k u k r y š t a I. :.i. c l< ý c h zm í. e n ( t v o r I: > a t u l< o v ý c:: h o b r u č í.) alebo Jednoducho na základe tepelného zmršťovania a oddelovanla pri. požadovanom ochladení Často tvorbu trhlín, ľo spôsobuje pri. pred >odnom uchovaní napr. zmrzliny (hlboko zmrazených kornútov) napriek výhodám zr eteli lél io zmenšenia prieniku vlhkosti počítané c:: e z celý kornút mäknú tie oplátky. Prienik vodná t o tekutého pliiméhi tovaru však nastáva na základe spomenutého vytvorenia trhlín a chybného kornútu a tukovej vrstvy v priebehu niekoľkých minút.

Predložený vynález sa teraz vzťahu je na vytvorenie bezpečnej vodotesnej vrstvy ďalej uzatvor-ených, v každom prípade mikroporéznych povrchov, ktoré sú p r e vážne tvorené tepelne upraveným škrobom.

Použiteľnosť u iných výrobkov s malým obsahom škrobu, v povrchoch bohatých na pr oteín, nebo v Iných polárnych, liydra tovanýcli po vrel moli, tým nie je vyl tlčená .

Ako vysvetlenie majú byť v nasledujúcom definované používané pojmy, popísaný substrát, a zo stavu techniky vyložené odvodítelné nasadenia riešení ako aj tým docielené výsledky.

:1.3

VSeobecne pr i používaní Jazyka, niekedy ti.ež v odber nej a patentovej literatúre, sú často syoonymne používané mnohé pojmy, ktoré majú rôzny význam. Napríklad pojmy vo vode nerozpustný a vodotesný. Je však treba si všimnúť toho.

Ži:

kombinácia vo vode nerozpustnej látky dr uhým n ep ô s o b í c e 11< o v ú o d o J., n o s ť

Ve vods

C pr oti vode vodovzdorné) látky nepredstavujú a pr ior :i ani (ua pr í klad a k o pov. I ak) p r r v o d u p r L e o i k o v ú a 1. e b o difúznu zábranu.

škrobenej bázi podlá vynálezu niekoľko príkladov:

Pri predaji napríklad ovocia, zeleniny alebo húl::i sú č a s t o k r á t p o u ž. í v a n é p e n o v é um e 1 o hm o t o v é t á c. k y a 1. e l::> o kartónové tácky s umelohmotovým povlakom. Tento plnený tovar odovzdáva do okolia sotva patrnú, ale kontinuálnu vlhkosť.

Tiež môže

P r i z o d p o v e d a j ú c o m p r e b a 1 e n í d o c: I ί á d z a ť tvoreniu k o n cl e n z o v a r > e J v o d y .

Aby sa pre tento účel mohli použiť tácky na bázl škrobu. Je požadovaná aspoň na jednej strane nanesená uzavretá vr stva, ktorá počas 24 hodín alebo viac zabraňuJe prieniku vody alebo ho natoľko zníži, že nemôže nastať žiadna strata tvaru tácku a Jeho funkcie.

Ďalším príkladom sú nádobky pre r ýchle zákusky. Horúce a dýma júi-.c plnené potraviny C napríklad pomfííty, masové bochníky a podobne) odovzdáva jú zvýšenú vodnú paru a vodu. Aspoň Jednostranne nanesená uzatvorená vrstva musí tejto vlhkosti. a teplotnému zaťaženiu odolávať a byť schopná použitia tiež po ochladnutí obsahu po najmenej dvoch hodinách .

Ako maximálny poži a dávok „i e treba menovať stále vrstvy distribúciu rybieho masa pri nízkych teplotách, čiastočne

K výr obe vodevzdorných povlakov pr e formované substráty „je známy volky počet formulácií., prevažne na bázi umelých postupom ako lak obsahujúce rozpúšťadlo, ako v o dri á

N a n á ň a n :1 e i. a k ý c:: 11 t o viac funkcii. Tak zábrana proti vy alebo zvlhšeniu zábrana tuky.

výr o b ku C o c: I ί r <1 na) n o s i č e p r e k o n z e r v a č n ť látky

Typické použitia pre povlaky takéhoto druhu spočívajú v o b'la s t::i.. distribúcie potravín, napríklad potupovanie ovocia a zeleniny tenkými omyvatelnýml vrstvami, aby sa znížila strata vody a aby sa zlepši la ochr ana pred inikr oor ganlsinami, bez toho, aby sa potlačilo bunkové dýchanie.

1.1ale j je známy rad v princípe jedlých povlakov, porovnaj prelfladovú prácu od J. J. Kestera a O. F. Fennema, Food íechnol.ogy 40 (12), 1986, ktorá ·. ;|::>očíva v >ot.t5ŕ::i. t. ľ

P o 1. y s a o h a r i d o v, p r o t e í n o v a 1 e b o J., i. p i d o u al< o f i J . m o t v o r n ý o h látok, ale znamená tiež pre tu usilovaný ciel nepostačujúce vlhkostné bariéry. ínto platí tiež pre takzvané dno Jvrstvové filmy, ktoré do fllmotvornej matice ukladali vodou rozpustné celulózové étery ako .Je napr í k la d h y d r o x y e t y 1....., Iny d r o x y p r o p y 1..... a 1. e b o m e t y 1 c: e 1 u 1. ó z a, p o 1 á r n e, väčšinou dl Imr i itazi :oué lí.pidy, ako sú mastné kyse l iny.

mastné alkoholy, ktoré vytvárajú dvojitú vrstvu ako bariéru.

Bolo potrebné vyskúšať nanáčanie tukových vrstiev,

popripáde	vrstiev	tukové, i g l azúr y, ak	Je	to známe	z vyššie
pop ísanýcl	ί techník	, pre zmrzlinové	opi.	atky. Pr	áve tak
z výroby	papiera	známej hmoty pre	naná	čanie a	techniky
C po rovne „j	Ul Imann,	IV, zväzok 17, 623 s	í; t r . )

liež Je známy rad prác z oblasti patentovej literatúry.

S p i. s U S P S 4, 661.359 p o p i s u ...j e výr o b u taký c h ť. o dvojvrstvových filmov, tu pri tepelnom sieťovaní pomocou k y s 1 ý c: h k a t a 1 y z á t o r o v v o d o u r o z p u s t n é ho c e 1 u 1 ó z o v é h o é t e r u s čela kom a pripojením rôznych mastných kyselín.

Spis EP.....A3 0, (J90, 559 popisuje povlaky s Šelakom, zeinom a celulózovými, der i vátmi..

Spis DE.....OS 2, 556, 254 používa taktiež filmy zo zeinu a alginátu.

V spise EP.....A3 (), 845, 522 sú vedia už zm .ronených tukov popísané roztoky s cukrovým sirupom ako i hydrokoloidy.

Spis US PS 4,293,572 kombinuje tuky, emulgátory a cukr ový sirup l< disperziám, pr ípadne emulziám pre

P,.., _{r a M} ..| _πθ _vρθ_y j _{a y}

V spise US.....PS 3, 471, 304 sú použité kombinácie celulózových éterov s emulgátormi s rôznou polaritou.

1..6

Spis LIS PS L. 9 6 L), 266 popisuje povlaky p r e papier

z. parafínu, vosku, syntetickej živice a zmäkčovadla.

Spi.s D E.....A S 1, 043, 049 konečne zjavne vodotesné povlaky pre ovt n: i e nanesením živico.....šelakovo.....glycerínove.J zmesi.

Úplne všeobecne .Je treba poznamenal, že povlak z vodou nerozpustného materiálu neznamená, že povlak Je vodotesný. Uzatvorenie vrstvy, permeačné koeficienty, bob t na vos ľ., Je tu treba vziať dodatočne do úvahy.

Použitie etylcelulózy pre vytvorenie filmu Je dlho známe, Je.J vlastnosti a použitie sú pnjednané napr íkl.ad v technickej Informácii OSI.... 2204, llercc.il.es Inc ., 1983. Číre roztoky „je možné získať s rozpúšťadlami, ktoré pozostávajú I e n z a r om á t o v a I e l::> o c: 111 ó r o v a n ý c h u h .1.. o v o d f. k o v .

Použ 1.. tie pol ár nycl i. s vodou miesitelných rozpúšťadiel ako Je alkohol, acetón, vedie k lámavým filmom. Aby sa získali, pevné flexibilné f ilmy. Je pri. použití takýchto r o z p ú š; ť a d 1. e 1 p o ž a d o v a n é b e z c h y l::> 11 é f u n g o v a n i., e . I^vl o d 1. f . i. k á c i. a vlastností filmu živíc:: Je tam taktiež popísaná vo vzťahu k odolnosti proti vode, ako 1. použitie rôznych zmäkčovadiel. Sú udané smerové receptúr y s toluén/etanolom 8/2 ako r o z p ú š ť a d 1 o m . P o u ž i t i e d o p o r u č e n ý c h r o z. p ú š ť a d i. e 1. ak o s ú arornáty a chlórované uhľovodíky Je na základe sorpčných vlastností škrobu (zostatková problematika) práve tak málo možné, ako f or sírová c i. a tepelná desorpcia . ľ á na r u š u... i e c:: e z sucasnu desorpciu vody integritu mater ::i á l.u . Nehladiac na č 1.. s t e t e c 11 n i. c: k ú p o u ž i. t e 1' n o s t tieto z ekologických a nežiadúce.

Všetky z patentovej a ktoré popisujú výrobu takýchto rozpúšťadiel, sú dnes

P r a c: o v n e 11 y g 1 e n i c k ý c:: i i d ô v o d n v odborne.j literatúry známe práce, vrstiev s vlastnosťami, vodu í >rJin L e t a ...j ú e. 1 r.· , omy vate ľ n ým i proti vode pokúšajú sa toho dosiahnuť dvomi pr incipiálnyini ll pol. u použi. tí typických vlastnosti tejto tukoví:

inálo kohézne, často lámaví:

vrstvy sú u ztužených tukov u ne z L i.i ž t čiastočne ztužených tukov zmenám pri skladovaní sanii bez extrémnych zmien teploty.

2. Vrstvy, ktoré f>ozosLáva..jú z vodou rozpustných alebo vodou n e r o z i^ľl u s t n ý c 11 o r < j a n i.. c k ý c h f^::: i im o t vo r r > ý c h J á t o k 1’ r i. e;; p o 1 u p ô s o l::> e n í. m o d i f i. k á t o r o v . T aký m i. to m o d i f i k á t o r m i. s ú napríklad rôzne prírodné látky ako proteíny, živice, emulgátory, ako 1 rôzne syntetické a prírodné zmäkčovali I á. Ich nanášanie sa uskutočňuje z r oztokov, ktoré i.i polárnycli častí obsahu jú vodu alebo s vodou miesi, telo é rozpúšťadlá ako sú alkoholy alebo nízke ketóny. U vodou nerozpustných filinotvorných látok sú používané rozpúšťadlá ako sú alifatické, aromatické alebo chlór ované uh ľovodíky, s ktorými, sa nanáša.jií vrstvy bez použi tí;.! vody .

Obzvlášť ťažké ...je dosiahnutie vrstiev trvalé odo Iný c h pri.:;.j horúcej vode u mäkkých, por éznycľi formovaných telies, ktoré v závislosti na svojom obsahu vody neudržia svoje rozmery. takéto výrobky vyrobené prevážne z hydrof ilných, polárny c ľi látok ako Je škrob, iných poiysacliar i do v, proteínov, nie sú prirodzene stále proti, kontaktu s vodou .1Η ilcbo sa rozpúšťajú. Sorpčné izolermy takýchto ukazu iú známe pribúdanie a na pribúdaní. a ubúdaní.

takýmito zmenami obsahu vody podľa zmena rozmerov, ktorá môže vr sivou bez odlupovania, vytvárania trhli, n do všetkých pokusoch u zhora definovaných substrátov obsahujúcich škrob k doslahnutiu proti

P r e no s p o s t; u p o v a (c) a väzbovými dosiahnuteľní o p. I a t, k y alebo n e p o 1 y m é r n y e h , ií č 1 n n ý e h, p r o 11 v o d e c: i i r á n e n ý c b príklady uvedené nie podľa vynálezu).

o b s a h u ...i ú c 1 c: I ί c e 1 u 1 ózu

P r í. d a v n ý m: i p 1. e j m i zm a l< č o v a d ::i.. e 1.

iným vplyvom okolia (napríklad vzdušná vlhkosť, pôsobenie rozpúšťadiel) vrstvy, formované telesá a podobne), na ktoré polom môžu byť bez problémov tiež nanesené vrstvy známych činidiel stanovú J ú l< rob b o h a t é po vrchy podstatne vyššie požiadavky, pokrytie k ochrane pred prístupom vody.

í lež len ur čité r ozpustenie, poprípade nabobtnanie, vedie k deformácii, zväčšeniu rozmerov n á s 1 e d n ý m o d 1 ú r· n u 11 a m ochrannej vrstvy, u penových, poréznych produktov tiež k ζ πι ä k č e n iu a z r ú t e: n i u S t ri.i k t ú r y .

Napríklad u jednostrannej ochrannej vrstvy sú nepokryté časti, substrátov bohatých na škrob v rovnováhe s vlhkosťou okolia, čo vedie k zkracovanlu rozmerov (suchý vzduch), popripáde k zväčšovaniu rozmerov (vlhký vzduch), ktoré môže podľa okolností činiť viac percent. Ochranná vrstva sa musí takýchto pož1adavkov zúčastniť bez tvorby trhlín a záhybov a 1. e b o o d 1 ú p n u t: í .

Deformačné sily vznikajúce pri používaní, (plnenie, ťah, vzper špeciálne u tenkostenných výrobkov) nesnu) viesť k otvoreniu vrstvy. Toto nastáva pr av:i.de l i ie predovšetkým u o.I e jových/tukových vrstiev všetkého druhu, ktoré sú málo kohézne, To tiež platí pre väčšinu voskov, ktoré často tiež výkazujúi chyby trhlinami, lomami, alebo odlúpnutím. II tukov predstavujú zase ďalší problém kryštalické zmeny.

Všetky látky k nanášaniu vrstiev, ktoré pozostávajú z vodných disperzií alebo roztokov, nie sú na základe najmä vysokej citlivosti škrohový trií povrchov na

Ukazuje sa základný problém.

na hydrof 11 ne j ploche pevne absorbovať samotné molekuly vody.

vodu použiteľné.

naniesť a zakotvi.ť silne hydrof ó b n u kryciu vrstvu.

P r e t o že am f i. f i... I n é emuJ.gátory, ktoré by takúto priľnavosť mohli sprostredkovať, súčasne podmieňujú zvýšenú difúziu vody. V odstave!

o vr stvách vyhotovených nie podľa vynálezu a ich testovaní sú uvedené zodpovedajúce príklady.

Po mnohých pokusoch sa ukázalo, že len samotné zapečatenie, poprípade pokrytie už vopred vyrobenými fóliami, napríklad z rôznych umelých hmôt, predstavuje trvalé bezpečnú ocliranu škrobových povrchov. So zreteľom na z p o č i. a t ku u v á d z a n é e k o 1. o g i c k é a r g u m e n t y a m e n o v a n é a ...je treba pokiaľ Je možné ďalej usilovať o pokrývanie na bázi r o z d :.i e 1 n y c h m a t e r i á Ί o v, ak o to napríklad predstavuje

Štruktúru. a medzi nimi vrstva umožňujúca

P o u ž 111 e z ú l< 1. a d n y c h n á t; e r o u ý o h farieb pri lakovaní povrchov .

r u h o o va r 1. a n t o u

...je použitie cmiulgátorov strednej alebo n e p o 1. á r o 1 m u p o p r o h u, po 1 á r n í. h o umožňu j ú vzáJomné pôsobenie

Emulgátory ale taktiež umožňujú vlhkostnú permeáclu a nie sú preto pre vrstvy podlá vynálezu vhodné

Teraz sa prekvapivo ukázalo, že za predpokladu.

Škrobocom povrchu absorbovaná viazaná voda je

SlastoSne odstránená, môže byt dosiahnuté pevné zakotvenie a vzá jomné pôsobenie medzi silne hydrofébnyml kryc í.m.i. vrstvami a popisanýml škrohovými povrchmi. bez. toho aby museli, byť použité hydrofllné emulgátory alebo iné, lepenie umožňujúce látky. Tieto krycie vrstvy sú potom tiež odstrániteľné bež narušenia povrchu, nevzniká žiadny o d s t r a n i. t e 1 n ý f i. 1. m .

o d t a t <1 v y n á 1 e z u

Spôsob podlá vynálezu k vodu odpudzujúcemu. poprípade vodotesnému pokrytiu aspoň jedné strany, poprípade vnútornej strany formovaných telies ..... výliskov, ktoré sú získané spečením medzi dvomi polovinami formy alebo extruziou lnnôt obsahujúcich škrob. spočíva teraz v tom, že súčasne s nanesením laku, ktoré vedia jedného alebo viacerých humánnych a/alebo ekotoxíkol09í cky nezávadných, s vodou m i e s i. t e J., n ý c h n í z k o v a r i a c i. c In r o z p ú č ť a d i e 1 o b s a hu j ú J e d e n r o z 1 o ž i. t e 1 n ý c In h y d r o f ó b n y c h fľidl mo tvor nýcin látok í

Inydrof óbnych zmäkčovad i.el, je z povr chove j určeného k na nesení, u vr s t vy o d s t r á n e n á a d s o r b o v a n á viazaná voda, pričom je pr i udr žaní váhových % o d s t r á n e n é r o z p ú š ť a d 1. o

C zmes) až k bezzápachovosti.

A k o r o z p lá š; ť a d L á t u pňov C e 1 s i a, výhodne nízko vrúc e, to pod 80 stupňov

Celsia, zo skupiny alkoholov, ketónov majú výrazne humánne dôvodu nie je totiž použiteľný prevažný počet iných nízkoveriacich rozpúšťadiel, napr ík Ί ad ar ornáty, ha J ogénované rozpúšťadlá, nl Lr i ..ly .

Hrúbky vrstiev sú mezi. O, 15 a i, 5 g/dnŕj výhodne 0, 4 až 1, 5 g/dnŕ’, to zodpovedá pr iemerne j hrúbke vrstvy asi. 15 až 150 mikrónetr ov.

Zo snímania pr í.erezov eľl ekkrčmovým mikroskopom sa dá usúdiť, že v substráte obsahuje oblasť bezprostredného vzájomného pôsobenia malú 10 mlkrometrovú hrúbku, kde tiež

..... 22. .....

nástupu Je ojedinelé plnenie pór ov alebo ich premostenie a dosiahne sa obzvlášť, tesné spojenie. V tejto oblasti Je možné prijať obzvlášť účinnú vodnú desorpclu rozpúšťadlami. Pri nanášaní vrstvy (po vysušení) cca 20 ..... 40 mikrometrov hrúbky sa u neporéznyeh substrátov ukazuje zóna vzájomného pôsobenia taktiež o tomto veľkostnom usporiadaní, u poréznych substrátov Je treba pri jať druhú oblasť Istého, t a k t i. e ž r o z p ú š ť a d 1 o m s p ô s o b en é h o v z á ...j oni n č h o p ô s o b e n 1 a s ďalšími 100 ..... '100 mikrometrami. hrúbky.

Existencia týchto efektov môže byť uzatvorená zo skutočnosti, že spracovanie v príklade I. a následne menovaných výrobkov s rozpúšťadlom (zmesou) k si gol fIkantnému zkrednutiu štr uk túry bez toho, vedie samo aby bol.i. vo výrobkoch v organickom rozpúšťadle k dispozícii rozpustné komponenty (mimo vody). Toto zkrehnutie Je u rozpúšťadiel.

ktoré obsahujú s vodou úplne alebo čiastočne niiesitelné r o z p ú š ť a d 1 á C n a p r í k 1.. a d a c e t ó n, e t a n o 1, e t y 1 a c e t á t), z r e t e 1' n e silnejšie ako u takých, ktoré s vodou tvoria Iba azeotropy.

Ak sa teraz organické rozpúšťadlo (zmes) použije súčasne ako rozpúšťadlo pre požadované hydrofóbne komponenty vrstiev, nastupuje po naväzujúcom vysušení účinné vytvrdenie povr chu ;

a) Mechanické zpevnenle celkovej štruktúry škrohovej vrstvy, tiež ako náhrada napríklad celulózovej štruktúry a priori

v í a s. t ne J	pevnosti.	uskladnením	látky r	i fyzikálne
chemickým	pôsobením.
:>) Bezpečné	plnnp1nčné	pokry tie	všetkýc h	šk rohových

jednotí ek pri e x Istene i. i.

i.. n h e r- e n t nej m i k r o p o r é z n e J a / a 1 e Im o mak r o p o r é z n eJ stavby.

K tomu musí byť zabránené nadmernému odtečeníu laku zvýšením vi.sk ozity cez

2.3 riasa cle n i. e f i Lmotvor nýc!, Látok .

Požiadavky na komponenty určené k nanášaniu a tým z í s k a n é kry c. i e v r s t v y

1.) 'Tieto musia byť silne hyclro fóbne a vodou nerozpustné. Nesmú byť sami, o sobe vo vode dispergova teľné, poor ipade emulgovateľné. Tento základný pr incíp činí z r o z u m i. t e ľ n ý m r o s. d i e. I n ú v b o d n o s ť u r· č i. t ý c I ί .1 á l. o l<, n a p r í k. I a cl „jednotlivých ž i vie, živicových derivátov, voskov, ktoré podľa pôvodu a spracovania môžu obsahovať predsa len príliš silne hydrofilné, poprípade emulgačne pôsobiace podiely.

Pripadni:, ako je z p r a vi dl a obvyklé, vedľa silne hydrofóbnych hlavných komponentov sú ešte k modifikácii, vlastností vrstiev ako Je napríklad elasticita, lesk, 'lepkavosť, tekutosť, f ilmotvornosť, farba, použité ďalšie požadované látky, tieto tiež majú byť hydrofóbne a vodou nerozpustné.

2) Krycie vrstvy podľa vynálezu musia na väčšinou dopredu zformovanom povrchu substrátu bez pomoci dodatočných spájadiel existovať pevne zakotvené a nesmú byť tiež vonkajšími vl.yvmi, napríklad rozťahovaním clo dĺžky v dôsledku hydratácie substrátu alebo naopak stláčaním, oddelené. Pritom nastupuje prekvapujúce premostenie chybných

miest v	substráte	C P é r y.	tr hliny)	pri.	súča	sne
b e z p ó r- o v :.i t os t	.i. vrstvy <	i vrstvy	bez trhli n.

3) Vytvorené krycie vrstvy musia byť elasti. oké a kobežné a nesmú u t y p i c: k é I ί o zaťaž o v a n i. a p r i. p o u ž í v a n í ( k o 1. í s a n i. e t e p 1 o t y.

mechanický tlak, ťah) stratí ť svoju funkciu, ako to môže byť napríklad prípad u známych vrstiev, ktoré vznikajú napríklad z. jedlých tukov, čokolády, sirupov.

Je d n o d u c h é h o o d t e č e n í. a a. I. e b o p r · a s k n u t i. a v dôsledku n e d o s t a t1? č n e J k o Ιί é z ::i.. e, v n ú t. o r n e j k r y š La 1 i c k e J zmeny, a tak ďalej.

Ako komponenty sú pre:

tieto krycie vrstvy používané:

ľ i.1 m o t v o r n é 1 ä t k y

Fi.lmo tvor n é látky zo s k u p :i n y a 1 k y 1 c e 1 u 1 ó z, okrem liydro ti.lných.

čiastočne alebo tí plne vodou rozpustných produktov na p r í k 1 ad m e t y ľl. c e 1 u Ί ó z a alebo hydroxyalkylcelulóža. Ďalej hydrofóbne vodou nerozpustné c e 1 u 1 ó z o v é e s t e r y z o s k u p i. n y c e 1 u 1. ó z a a c e t o b u t i r á t o v, nie ale Ich čia s t o č n e h y d r o f i ľl n é. č i a s t o č n e e t:; t e r i. f i k o v a n é f or my .

Špeciálne zhora uvedené zvýšenie viskozity, premosťovanie pórov a elasticita vrstiev stí umožnené týmito f11motvonnými látkami.

pričom Je d < j d a t o č n e n a 1 i e h a v o p o ž a d o v a n é spolupôsobeníe hydrofóbncho zmäkčovadla.

Zmäkčovadlá · li y d r o f ó b n e z m ä k č o v a d 1 á zo s k u |t :> 1 n y t r i. 91. y c e r i d o v, ma s t n ý c h kyselín so strednými a dlhými r e ť a zcami C dí žk a reťaz cov väčšia/rovná C4), triglyceri do v s d ::i.. e 1 č ::i. o u s u b s t i t tí c ::i.. o u krátkymi reťazcami.

kysellna s dĺžkou r e ť a z c o o v ä č š io u / r o v n o u C: L 4, estérov kyseliny

11alá tove j.

acykllckých es tér ov kyseliny dlcar Donovej, μ > 1. n e e s t e r :i f í.. k o v a n ý c h ester ev kyseliny s a c h a r ó z a a c e t o i. z o b u t y r á t o v (Eastman

Kodak) a iných l iydro f óhnych ester o v cukru .

Spojivá:

Ako spojivá slúžia hydro f ó h ne prírodné živice zo skupiny k a la luna, kopal, mastix, sandarak, šel.ak.

h y d r a t; o v a n é, d i.....

živice; na baze kalafi.tny.

a I :i f a t i c ké u h 1' o v o d .í. k o v é ž i v i c e .

Naopak nie sú vhodné čiastočne hydmi 1.1 né.

a 1 e I: > o s x J. n e em u I. n a č n e

P ô s o b i. a c e 1. á t k y, tak n a p r 1, k 1. a d ž i. v i.. c o v é my d 1 á, ktoré sa

P o i.i ž i v a „j tí p r- i k 1 :í. ž e n 1 papieru.

I’oužitie spo j ív nie je pre zhoršené vyhotovenie nalieľiavn požadované, ...je ale voči dodá t očnému zvýšeniu mechanickej stability vrstiev uprednostňované (príklad 9). Formulácie, ktoré obsahujú iba zmákčovadlá a spojivá, sú taktiež k videniu ako zhoršené vyhotovenie s redukovanou permeačnou zábranou (príklad 9).

komponentov vrstiev k rozpúšťadlám (zmesiam) Je do tej miery variabilný, že uvedených váh vrstiev môže byť dosiahnuté ako nanesením tak a ...i p r o ·.; t r e cl n 1 c t v om ...j e cl n o 11 i. v é h o bude padie.l rozpúšťadla medzi 65 a 95 výhodne 70 litrami, zodpovedajúci podiel výhodne 30 až H kg vrstvy ú použité menované fxlmot vomé lá tk y tupňov Celsia proti

S l< ú š o b n é m e t ódy, p o s u d z o v a n i e ú praxi.

vrstiev ...je z uvedených .1. . zlormované p o r é z n o u š t r u l< t ú r o u v o n l< a j š o u d i e I č o u o I: > .1.. ať o u tr á tu možné na ho tových vnútorných plochách alebo na fóliách z materiálu vrstvy.

Posledné sú po p r ípadc použiteľné k P’osudzcjvaniu l< r eh k os t i vrstvy a 1 e b o z n á š a n 1 í. o o s t i. k o m p o n e n t o o .

Ma základe uvedeného obtiažnelio stanovenia pr oblémov je dosiahnutie s istotou vodotesné.! vr stvy za časový inter val niekoľko hodín dôležitý pokr ol< . Z tohoto dôvodu prísluší taktiež význam kinetike možného prieniku vody vrstvami.

Tak ďaleko redukovaná difúzia ako môže na p o ž a d o v a n ý e:: 11 v 1 a s t n o s t í p r i. J a t podľa vynálezu úspešné nanesenie vrstiev

1.) . Na jmä je

Aby bol vplyv zvýraznený

...i ε

Hrúbka	nanesenej	vrstvy má pri tomto stave taktiež
rozhoduj líci	vplyv.	pre t	o že μ:> r o p o r c i o n á .1 n e z n i. žuje
di fundujúce	množstve:)	vody.	P r í k 1. a d y vr s t; i e v n 1. e p o d ľ a
vynálezu sú	preto také	, k t or	é boli výhodne vyrobené napriek
zabráneniu	difúzie v	dôsle	dku obzvlášť vysokých hrúbok
vr s t lev, a s	i nad 1, 5	g/dm	zato ale pr i. spolupoužití iba
zčasti. hydr	ofóbnych al	ebo emu	Igu j líci ch látok .
Odolnosť p r	oti hor úice j	vode:
Zostre	ňou skúšobnou podmienkou Je stálosť vytvrdených
plôch pr i:t.j	pôsobeniu	horúce j	vody .

vrstvou horú c e j vody p ri 6 U stupňoch Celsia .

Nádržka musí a potom pri izbovej s i. m u 1 o v a n á v h e:> d n o s t ako poháriku na pitie pre horúce nápoje

I estovací stupeči 3: Plnenie:: nádobky s nanesenou vnútornou

..... 27

P r C k 1 a cl y v y h o l, o v e n i. a :

b nasledujúcom texte uvedené substr'áty vrstiev obsahujú medzi 6 a 22 Z vody, výhodne medzi 10 a .16 Z.

Pokiaľ vedľa popísanej dehydratácie dochádza k vysušeniu procesom nanášania alebo nasledujúcim vysúšacím krokom k odstráneniu rozpúšťadla, nie Je to jednoduchým spôsobom kvalifikovateľné. Jednotne, najmä pri zmenách teploty vzduchu bez zvlhčovania vzduchu, Je potrebné straty oceniť až ku 40 Z.

Nanášanie sa uskutočňuje pódia nasledujúceho priebehu:

(a) hrubé rozmery ..... opekajúci...../vysúšací postup ..... nastavenie obsahu vody ..... nanášaní e

C b) gr anú l.á t ..... predschnu tie ..... tvarovanie, napríklad vstrokovacie liatie ..... nastavenie obsahu vody ..... nanášanie

Ďalšia výhodná forma vyhotovenia Je nanesenie jednostrannej vrstvy laku v priebehu výroby základného m a t e r j. á 1. u p o d 1 a n a s 1. e d u J ú c e I i o p r i e l::> e h u :

(a) hrubé rozmery ..... spekajúci...../vysúšací postup - nanášanie

..... nastavenie r ovnováhy (b) granu.lát ..... predschnutle ..... tvarovanie, napríklad vstrekovanie liatie ..... nanášanie ..... nastavenie rovnováhy

V tomto prípade leží obsah vody substrátu vyrobeného

podlá (a)	v každom pre	í. páde pod	6Z, výhodne	pod 4 Z.
Nastavenie	rovnovážnej	v.l hkostl,	spojené t	s možným
roztiahnutím	f or mnvanél'K	> telesa,	nevedie k	ž la driem u
odlupovaniu	vrstvy.
Pre s u la	stráty podľa	postupu (b)	sú priamo z	výrobného

procesu tiež možné vyššie obsahy vody až ku 22 Z.

A: Pohár i k,	kužeľovitý tvar, výška 30 mm.
priemer i	ia dne 40 mm, priemer hore 70 mm,
široké pi:	:)zdlžne rebrá vo vonkajšej stene, vnútorná str
hladká s	malým schodom na prechode stena ..... dno.
vnútor ná	strana 76 cm*.

biely pohárik, predovšetkým zo zemiakového škrobu, hustota mater iálu 0, 18 g/cm^:~⁵.

zloženie : ul ílohydr á ty 85, 5 % voda 18, 5 %

P r otel n pod 0, 5 % tuk pod Cl, 5 % ostatné časti 8, 5 %

B: pohárik, k u ž e 1. o v 1. t ý t v a r, výška 30 mm, priemer na dne 40mm, priemer hor e 70 mm.

široké pozdĺžne rebrá vo vonkajšej stene, vnútorná strana hladká s malým schodom na prechode stena ..... dno, vnútorná strana 76 cm*, biely pohárik, predovšetkým zo zemiakového škrobu, hustota materiálu 0, 23 g/cnr⁵.

zloženie:	: u hlohy dr á t y	85, C) %
	voda	10, 5 %
	proteín pod	0, 5 %
	tuk pod	0, 5 %

ostatné Častí

4, 0 % pohárik, výška 30 mm, priemer na dne 40 mm, priemer hore mm.

hladká s malým schodom na prechode stena dno.

široké pozdĺžne rebrá vo vonkajšej stene, vnútorná s t. ra na z o z em ,i, a k o v é 11 o / k u k u r i. č n é I > o g/cm^: vnútorná strana 76 end, biely pohárik, pr edovšetk ýni škrobu, hustota materiálu 0, 19 zloženie: uhľohydráty

proteín pud	0, 5 X
tuk pod	0, 5 X
ostatné časti	4. 0 X

D: pohárik, kužeľovitý tvar, výška 50 mm, priemer na dne 50 mm, priemer hor e 65 mm, vonkajšia strana hladká so skladovacím krúžkom, vnútorná strana hladká so zaguľateným prechodom stena dno, vnútorná plodia 100 eur'.

P r i. f^:: a r b e n ý p o h á r i k, p r e d o v š e t k ý m zo zemiakového škrobu uhľohydráty proteín 2, 5X tuk pod 0, 5X ostatné časti. 9, 0X

E.^:: ; pohárik, výška 50 mm.

priemer na dne 50 mm, priemer hore 65 mm, vonkajšia strana hladká so skladovacím krúžkom, vnútorná strana hladká so zaguľateným prechodom stena dno, vnútorná plodia 100 cnr’, biely pohárik, predovšetkým zo zemiakového Škrobu, hustota materiálu 0, 23 g/cín·⁵, zloženie . uhľohydráty 95, 0 X voda

1.0., 5 %

	proteín pod	0, 5	X
	tuk pod	0, 5	%
	ostatné časti	4, 0	%
pláty hladké, 2, 1 mm hrubé, formát	230 x 290 mm,
farba biela, predovšetkým	zo zemi	a k o v é ti o š k r o b i a,
materiálu	0, 16 p/cm5.
zloženie:	uhľohydráty	83, 0	%
	vodíš	11, 0	%
	proteín pod	0, 5	X
	tuk pod	0, 5	%
	ostatné časti	5, 5	x
tácky 140	x 210 mm, z	aoblené	rohy, s 19 mm
okrajom s	dookol.a ol::>l< lopta	J tá c i. m i. š i	. r o kým i. r e b r am i,
farba biel	či, p r e d o v š e t kým	zo zemi	a k o v é 11 o š k r o b u,
materiálu	0, 18 g/cm3.
zloženie:	uhlohydráty	85, 5	X
	voda	1.1, 0	X
	proteín pod	0, 5	X.
	tiak pod	0, 5	X
	ostatné časti	3, 0	X.
tácky 1.90	x 140 mm,	zaoblené	rola y, s 20 mm
okrajom	a hladko vylo lovené,	na v n ta t or ne j
opiatkové	vzorkovanie s e	mblémom.

hustota vysokým hustota vysokým stra ne farba šedohnedá, predovšetkým zo zemiakového hustota materiálu 0, 25 g/cm³, zloženie s škrobu, uhľohydráty

75, 0 %

voda	O .1. ..... 11, E	i X
pr otelo	1, C	) X
tuk pod	0, !:	i x.
ostatné časti	12, C	) x.

tácky 13	5 x 1.80 mm,	zaoblené	r ohy. s 15 mm	vysokým
o k rajom,	vzorkovanie s ť.	a bom	pi s	ma, hran<i (úzka	strana)
o t voreoe	| . o r é z n a, v e 1' k o s ť.	pór	ou a	ž 1, 5 mm.
farba ble	1. a, p r e d o v š e t k ým	zo	zem	i a k o v é h o š k r o b u,	hl U S to t ŕ!
materiálu	(J, 21 q/ľ:m;!,
zloženie:	uhľohydráty		85, 0	X,
	voda		11, 0	X.
	P r Otelil pod		0, 5	X
	tuk pod		0, 5	X.
	ostatné časti.		3, 5	X
tanierik	guľatý, priemer	130	mm,	výške! 23 mm, na	všetkých
stranách	hladký povrch,
farba b i. e	1. a, |::> r e d o v š e t k ým	ZO	zem	lakového škrobu,	hustota
materiálu	1, 33 q/cm ’,
zloženie	uhlohydrá ty		86,	0 x.
	z Loho glycerín	1.6, U	X
	voda		8, 0	X.
	p r oteí.ii pod		1, 0	x.
	tuk pod		0, 5	x.

K.· tyč pn: skúšky ťahom podľa

DIM 53455, skúšobnú teleso 3, na všetkých stranách hladký povrch.

farba biela, p r e d o v š e t k ým z o z em i. a k o v ú h o /kuku r i č n é h o škrobu, hustota materiálu 1, 33 g/cnr³.

zloženie;	uhľohydráty	32, 0	Z
	z toho glycerín	19, 5	Z
	vo d a	9, 5	Z
	Proteín pod	0, 5	Z
	tuk pod	0, !::>	Z
	ostatné častí	0, 0	Z

I. : tyč pre skúšky ťahom podľa

DI.N 53455, skúšobné teleso 3, na všetkých stranách hladký povrch, farba svetlo šedohnedá, predovšetkým zo zemiakovho škrobu a pšeniční: i múky, hustota mater iálu 1, 31 q/cni’.

uhlol >ydr áty (J

C)

3,

C) kužeľovitá mi k a, výška 50 mm, dĺžka hor e 1.40 mm, šír ka hore 90 mm, dĺžka pod '105 mm, šírka farba biela, predovšetkým zo zemiakového škrobu, hustota materiálu 0, :1..0 g/cm'’,

zloženie;	uhľohydráty	85, 5 Z
	voda	II, 0 Z
	Proteín pod	0, 5 Z
	tuk pod	0, 5 Z
	ostatné častí	3, 0 Z

..... 33 .....

N: k ornú t o vi. t á nádobka, dĺžka strany 80 min, priemer 100 mm.

v o v n Litri. I	vladká. zvonku l	'.ah písma,
oplatková	farba, pre do vše	s 11< ý m zo	zem i a k o v é h o š k r o b u
pšeničnej	múl k y » hustota	materiálu	0, 16 g/cnr’.
zloženie	uhlohydráty	77, 0 %
	voda	8, 8	X
	proteín	8, 5	%
	ostatné časti	6, 5	%

O: kornútovitá nádobka, dĺžka strany 50 mm, priemer otvoru mm, s priamo naväzujúclin válcovitým krúžkom, výška 8 mm, rovnaký priemer otvoru.

farbil krémová, predovšetkým zo zemiakového škrobu.

hustota mater iálu 1, 35 g/cin³, z 1. o ž e n i e . u h 1 o h y d r á t y

87, 0 % z toho glycerín 1.6, 0 X>

voda	7, 0 %
proteín pod	1., C) %
tuk pod	0. 5 %
ostatné časti	4, 5 X

P; tácky 165 x 165 x 1.9 mm, zaoblené rohy, farba biela, predovšetkým zo zemiakového škrobu a derivátu zemiakového škrobu, hustota materiálu (1, ::l 6 g/cm^:’,

1,ožeň i e	:: uhlohydráty	86, 5 X
	z toho modifikovaný škrob	8, 5 X
	z toho celulóza	2, (1 X
	voda	11, 5 X

proteín pod

0, 5 X tuk pod ostatné časti.

0, 5 %

1, 7 %

Q: tácky 220 x 220 x 20 mm, zaoblené roby, farba biela, predovšetkým zo zemiakového škrobu a škrobového derivátu, hustota materiálu 0, 17 g/cnr't zloženie: uhlohydráty 86,0 % z toho modifikovaný škrob 34, 5 % voda 11., b % p r oteín pod U, b % tuk pod 0, 5 % ostatné časti 2,0 %

R: kužeľovitá, pozdĺžna miska 148 x 00 x 50 mm, k r é m o v á f a r b a, p r e d o v š e 11< ým z c e 1. u 1 <5 z y, z em i. a k o v ý š k r o b a škrobový derivát;, hustota materiálu 0, 16 g/cm⁵.

zloženie: uhľohydráty 82,5 % z toho rnodlfi.kovavý škrob 4, 0 % z toho celulóza 41, 5 % voda 9, 0 % proteín pod 0, 5 % tuk pod 0, 5 % ostatné časti 8, 0 %

Vrstvy vyholovené nie podľa vynálezu a ich testovanie < a ) t:> e z nanášan i a

Kontaktom vodou dochádza ihneď k nabobtnaniu a z m ä k č e n i. u p o v r c hu.

P o o d s t r á n e n í o d t: e k a t e ľ nej kvapaliny je možné zistiť e p i v é pň s o hen i. t

C s u b s t r á t y D, J > .

b priebežné zmäknutie väčšinou

S u l::> s t r á t J I: > o I:.> t n a v o nastupuje.: u substrátu n a b o b t na n é v 1 o č k o v i. t é povrchu .

(h) použitie v obchode obvyklých.

d o p r d u f^: o r m u 1 e > v a n ý c h k opálovou živicou a modrínovou

..... baľl zamom ( Auro) ,

2. šeiak - čirý tak s kopalovou živicou, dammar, kyselina kremičitá, lanový olej -·· mastná kyselina, I: > a ľl. z a m o v ý t: e r |: > e n tn o v ý o 1 e j C A u r e:i) ,

3. biely lak oleja prírodnej živice pigmentovaný t i t a n o v o u b e 1 o b o u < A u r o),

4. n í, t r o 1 a k F r i t; z es ľl.. o i d 716 C 0. F r 1t z e ),

5. akrylový lak, povrchový lak '725 (O. Fritze),

G. PVC lak, nonlusový lak 725 CO. Fritze),

7. čela k - čirý lak, striekací lak 737 Cti. Fritze),

3. polyamidový lak na obalovanie salámu v izopropanole,

9. cegeskln P ponorný roztok pre surové salámy (Ľrunau),

10. P V ľ) C disperzia T X AM WA 50 CSolvay) .

V žiadnom z prípadov by sa nemohla ziskat trvalá, proti vode odolná vrstva (substrát D);

č . 1., 2., 4 ., 5 ., 0 ., 7 ., H .

č. 3 veľmi krehká, tvorba t r In ľl.. í. n. zmäknú t:: i.. e odľlúpnutie z matice, hrubá vrstvei zmäknutie popraskaná, nie veľmi

I > r i. 1. n a v á v r s t v a, d e ľ o r m á c:: i. a s u b s t r á t u

Nanášanie nanášaeich roztokov s organickými rozpúšťadlami.·

V nižši e popísaných príkladoch l::>oli. nanesené lakom podobné vrstvy známym nanášaním postupom až l< dosiahnuť iu požadovane, j váhy vrstiev :

Nanášané j technike samotnej ..... liatie, nanášanie štetcom, s t r i e k a n i. e, o d s t r ed'o v a n i. e, n e p r í s 1 u š í ž i a d n y p r im á r n y význam.

Vysušenie sa uskutočňuje sušením pri. izbové, j teplote, poprípade urýchleným vysušením v prúde teplého vzduchu až k západiovej neutralite, výhodne pod 45 stupňov Celsia, v každom prípade o asi 10 stupňov pod varným bodom vždy n i z k o v a r n ý c h č a s 1í r o z p ú š ť a d 1 a .

t .1 d a. j c vo váhových podie loch, s výnimkou rozpúšťadiel. Pre t i. e Je pri. hustoté = 1 uvedený ekvivalentný objemový ú d a. J

C víz príklad 1) .

Príklad 1.:

nanášaní substrát A, vnútorný nános;

0, 4 g/diid nános po vysušení

Výsledky etylee1 u1óza kal. a íuna etanol etylacetát acetón zmäkčovadlo zmäkčovadl.o d i. o c t y 1. f t a 1 á t ť r i. b u t y r í n

1.5 g

9 mi.

ml.

ml.

Z|. <:| testovací čas v dňoch

1.2 trloleát t r i. gl y cer i. d y so strednými reťazcami nanášací

Príklad 3 vnútorný n ári o

	vysušei τ	í
etylcelulóza	15
kata funa	6
etanol	25
etylacetát	25
acetón	25
zni ä k čo vädlo	4
zmäkčovädlo	testovací č	as v dňoch
butylstear á L	< 1.
k y s e 1 i. n a o i L e j o v á	10
. A, vnútorný nános	;: 0, 6 g/dnu’	nános; po
	vysušení
etylcelulóza	15
kalaluna	6
etanol	25
etylacetát	25
acetón	25
zniäkčovadlo	4
zniäkčovadlo	testovací č	as v dňoch
epoxydovaný
s ó jový ole j	57

P o 1 y m e r g ::i„ n o o á

Príklad 4.1 = nanášaci substrát B, vnútorný nános: 0,4 g/dm“ nános po etylcelulóza k a la turia etanol etylacetát acetón ricínový olej vysušení

1.5 e;

Výsledok: testovací čas v dňoch > 150

Príklad 4.2= substrát a nanášanie ako 4.1, naplnenie horúcou

C t e s tovar:::! s t u p e ň 3 )

Výsledok .· testovací čas v hodinách > 24 vodou

Príklad 5 = nanášaci. substrát B. vnútorný nános · 0, 25 g /dm“ nános vysušení po e t y 1 c e 1 u 1 ó z a1.5 k alafuna6 etanol.25 etylacetát25 acetón25 k y s e ..I. i na o 1. e j o v á4

Výsledky: testovací čas v dňoch > 50

..... 39 Príklad G:

d'a 1 š 1 e r~ o z. p ú š ť a d 1 o v é f o r m u 1. á c: 1 e

	1.1	etylcelu!óza
v		k a . L a f u n a, In y d r a t o v a n á t r 1 g 1 y c e r 1 d y s o s t r e d n ý m i r c: ťazcami. etanol.
«	1.. 2	etylcelulóza
	1.3	k a 1. a f u n a, In y d r a t o v a n á t r i. 91. y <::: e r 1. d y s o s t r e d n ým i. reťazcami etanol etylcelulóza
		k a 1. a f u n a, h y d r a t o v a n á trlgl.ycer l.dy so strednými, reťazcami. etanol.
	1.4	etylcelulóza
	1 .5	k a 1. a f u n a, h y d r a 10 v a n á triglyceridy so str ednými, reťazcami. etanol. e t y 1. c e 1 u 1. ó z a
		k a 1. a f u n a, h y d r a 10 v a n á t r i. 91. y c e r 1. d y s 0 s t; r e dn ým i. reťazcami. etanol. etylacetát

X

1.1, 5

4, 5

4, 0

99, (J

7, 3

7, 0

4, íl

8(1, C)

1.3, 0

4, 5

4, 0

80, 0

13, 1

2, 9

4, 0

80, 0

12, C)

4, 5

3, 5

64, Ľ)

16, 0

1.6 etylcelulóza 12,0 k a la luna, hydratovaná 4,5

Lr iglyceridy

..... 40 so strednými

	reťazcami	3, 5
	etanol·	40, 0
	acetó n	40, 0
. 7	e t y 1. c e 1. u 1. ó z a ľ 5 0	10, 0
	k a .1 a · 11 n a, 1 ί y d r a t n v a n á	5, 0
	ricínový olej	3, 0
	etylacetát	90, 0
	etanol.	16, 0
. 0	e t y 1. c e 1 u 1 ó z a M 4	14, 5
	l< a 1, a f · u n a, H y d r a t o v a n á	6, 25
	ricínový olej	4, 0
	etanol.	60, 0
	acetón	15, 0
. 9	e t y 1. c e 1. u 1. ó z a T1.0	14, 25
	k a 1 a f u n a, b y d r a t o v a n á	7, 25
	ricínový olej	3, 50
	etanol.	60, 0
	acetón	1.5, 0
. 0	e t y 1. c e 1. u 1. ó z a T1.0	15, 0
	k a J. a f u n a, 1 ί y d r a t o v a n á	6, 25
	ricínový ole.j	3. 75
	etanol.	60, 0
	acetón	15, 0
. :1.	e t y 1. c e 1. ι.ι 1. ó z a M 2 2	1.4, 5
	k a 1. a ť u n a, 1 > y d r a t o v a n á	6, 75
	ricínový olej	3, 75
	etanol.	60, 0
	acetón	15, 0
.2	celuiózaacetobutyrát 551.....0, 2	14, 5

ricínový olej

2,6

41.

6, 75 (ľ) (ľ) celulózaacetobutyrát 553-0, 4 14, k a ľl, a f^: i.t n a, 11 y d r a t o v a o á k a ľl, a f t j n a, p o ľl, y me r - ::i„ z o v a n á ricínový olej k a ľl, a f u n a. p o 1, y m e r : i. z o v a n á eLaooľl.

ricínový olej

6,

4,

40,

40,

40, kalafuna, čiastočne hydratovaná 5 ricínový olej

40,

40, ety 1, c e ľl, u ľl. ó z a T1.0

12,

..... 42 .....

ž i v i č n é k y s e 1 i ny, dimerizované 4,C) r icínový ole j 4,(J etanol 4(..),(J <ice t On 40,0

2.9 etylcelu'Józa ľ 10 II,4 sandaraková živica 5,0 «

ricínový ole j 2,8

- etylacetát 16.0 etanol 64,0

3.0 e t y 1 c e 1 ι.ι 1 ó v a ľ 10 1:1 , 4 nias t Ixo v á živica 5,8 ricínový ole j 2,8 etylacetát 16,0 etanol. 64,0

3.1 etylcelulóza TIO11,6 k a 1. a f t.i n a, hyd r a t o v a n á, • esteri. fikovaná s pentear i.tritom 5, 4 ricínový olej 3,0 etylacetát 16,0 etanol 64,0

3.2 et.ylcelulóza TIO11,6 k a 1 a (^:: u n a, I ί y d r a t o v a n á metylester 5,4 ricínový olej 3,0 etylacetát 16,0 etanol 64,0

3.3 etylcelulóza TIO11,6 k a 1 a f i.i n a, h y d r a t o v a n á ester· gl.ycer ínu5, 4

	ricínový ole i	3. 0
	etylacetát	16. C)
	etanol	64, 8
3.4	etyl c e 1 u 1 d z a ľ 1 C)	11, 6
	kalafuna, ester glycerínu	5, 4
	ricínový ole. j	3, 0
	etylacetát	16, C)
	etanol	64, 0
3.5	et yl.celt.il. ó za	11, 6
	š e la k	4, 8
	r í c: í nový olej	3, 6
	e t; a no 1	8(1, 0
3.6	etyl.cel.Ltl. óza	14, 8
	kopal	7, 0
	ricínový olej	4, 8
	etanol.	58, 8
	acetón	25, (J
3.7	t:: e 1. u 1. ó z a a c e t o p r o p i.. o n á t	13, 1.
	šelak	2, 6
	tr i etvlci tr át	5, 3
	etanol	78, 6
3.8	c e 1. u 1. ó z a d i a c e t á t	3, 7
	šelak	2, 2
	t r i e t y 1.. c:: i t r á t;	1, 1
	acetón	56, 0
	etanol.	37, 0
t J vede n ŕ:	vrstvy dávajú pri. teste so	substrátmi	A a 13 pri.
nanesení.	vrstiev medzi. C), 3 a (1, 5	g /dm“- C po	vysušení).
Výsledky	zodpovedajúce t e s tovac1emu	stupni 2,	s výnimkou

vrstvy 3.2 a 3.5 (testovací stupeň 1) .

Príklad 7:

etyIcelulóza N715.O k a la luna, hydrát o vaná 6,0 etanol. 5(1,0 acetón 25,0 ricínový olej 4,0 (J, 4 q/din’“’ nanesenie po vysušení substrát ..... označenie testovací stupeň

B

C

D

E

E

G

H

I

J

K

L.

ľl

N

O

1.

Príklad B;

substráty B, O, vnútor ná vrstva striekaním

etylcelulóza	15
etanol.	30
metylacetát	25
acetón	25
ricínový ole. i	5

vysušenie v prúde teplého vzduchu C 45 ..... stupňov Celsia)

Obsah vody substrátu tl sa r eduku je o max. (i. 5 % na cca 6,8

X. Obsah vody substrátu B klesne o 0,5 % na cca 9,3 %.

testovací stupeň 1 í ento pr íklad, filmotvor riá látka plus zmäkčovadlo bez pojlva, dáva mäkšie, menej hladké, menej odolné vrstvy proti poškriabaniu s redukovanou dolnou prieniku.

32, 3 propanol ..... 2.

ricínový olej

1.

tento pomer ne nízk ovi.sk ózny roztok

B k chýbajúcemu pórovému premosteniu pórov a vsiaknutím.

Z. tohoto a podobných postupov je možné odvodiť

Je požadovaná istá základná viskozita pro dostačujúce premostenie pórov v každom prípade u substrátu B.

Kompaktnejšie a/alebo bezpórové substráty, ako napríklad

...K tým tiež nanášateľný bez použitia filmotvorneJ látky.

testovací stupeň .....

testovací stupeň 1

Kombinácia hydro fóbneho zmäkčovadla na j m e n š i. u p o ž i. a d a v k u p r- e z h o r š e n é v y ti o t o v e n i. e

S roztokmi.

pájadla samotného nie sú d o s i a h n u t; e T n é ž i a d n e

..... 46 .....

stabilné vrstvy, ktoré nie sú krehké .

Príklad 16:

vnútorné nanášanie pohárika (substrát F3) prostredníctvom o d s t r eďo v a n 1. a n a n á š a c í. r o z t o k :

	ety 1. c e 1 u 1. ó z a (1)	13. 5 9
	šelak (2)	2.	7 9
	t r i. 91 y t:: e r i cl y ( 3 )	3»	8 9
	etanol	75,	0 ml
	acetón	5,	0 ml.
(1)	typ M7 (llercul.es)
(2)	typ 101. ( Ml IP)
(3)	t y p D e 1. i 0 s S (G r ú n au)
Komponenty	sú pripravené k t	íomogénnemu	roztoku	(izbová
teplota).	Pohárik je prichytený	do axiálne	otočného	držiaku

a otáčaný otáčkami 900 otáčok za minútu.

Niekoľkými ml. roztoku v strede dna rotujúceho pohár iku dávkovať. Po 25 sekundách redukovať rýchlosť otáčania na 300 otáčok za minútu a nechať 45 sekúnd vysušiť vyfúkaním pr údom vzduchu pri. izbovej teplote. Podľa bodu varu rozpúšťadla je tento časový interval 30 až 120 sekúnd.

Váha nánosu po vysušení a vyrovnaní vlhkosti:

0, 35 g testovací stupeň 1.

dvojnásobný nános: 0,60 9 testovací stupeň 2

Príklad 11= vnútorné nanášanie pohárika (substrát E) prostredníctvom od s t r eďo v a n i. a nanáša c i roztok .

	etylceluléza C 1) k a 1 a f :: u n a, h y d r a t; o v a n á C 2) epoxidovaný só jový ole j C 3)	15 6 4
	etanol.	5(1
	acetón	25
Cl)	t; y p M 7 C I I e r c u 1. e s )
C 2)	t y p F o r a ľl.. A X C H e r c u 1 e s)
C 3)	typ Pellfier B 160 C G r i.ndstc:	;d)

vyhotovenie nánosu ako v neodchádzajúcom príklade 1(1 váha nánosu: (1, 5 g testovací stupeň 2 dvojnásobný nános: (1,85 g testovací stupeň 3

Príklad 12:

vnútorné nanášanie pohárika (substrát E) striekaním nanáša c í. roztok ·.

e t y 1 c e: 1. u 1 ň z a (. 1)10 šelak (2)3 ricínový olej3 etanol.84

Cl) typ M7 CHercul.es)

C 2) typ 1(11 CMHP)

Pohárik je posadený na držiak schopný rotácie v smere osi a nastavený na 2(1(1 otáčok za minútu. Pomocou lakovacej pi štole C tryská 3 mm, 1 bar) je po cca 3 sekundách v uhle 45 stupňov k dnu pohárika preštrleknutá vnútorná strana a okraj pohárika. prebytočný sprej Je odsatím odvedený a následne vyfúkaním vzduchom počas cca 1 minúty pri izbovej teplote vysušený.

váha nánosu ·. 0, 4 g testovací stupeň 1 t· t riek ani a ricínový olej typ 101 (1*1 H F’) v or k a mi.

f i x o v a n é p o m o c o u reťazového t r i e k a c o u k a b í n o u .

P o m o c: o u d v o c I ί p r o t i 1 a h 1. ý c h t r a n o u p o s a d e n ý c. h b r y s i. e k, uh 1 om n á k 1 o n u 6 0 s;; t u p ň o v .

V bezprostredne naväzujúcom odvetr ávacom tuneli „je pri cca stupňoch Oelsia v maximálne m i n tí t a c h d o s i. a h n u t ý tav umožňujúc:! uchopenie a skladanie váha nánosu:

g testovací stupeň 1 ubstrát J g testovací stupeň 1

Príklad 14.· nanášaní e vrchnej strany táciek (substrát J) pomocou v a1šekového na ná š a n ia nariášací r oztok .· viskozita 375 mPas etyl celulóza ( I.)10 šelak (2)4 zmäkčovadlo (3)4 etanol acetón 2

CD typ EC-M22 (Hercul.es) (2) typ 1.0U (l^vIHR) (3) typ Delios S (Griínau)

Nanášanie sa uskutočňuje manuálne pomocou lakovacieho valčeka z penovej látky. Dvojnásobné nanáša nie s; 30 se k u n d o v o u p r e s t á v k o u pre odve tra nie.

váha nánosu ; 0, 90 g testovací stupeň 1.

1.. nanášanie vrchne j strany t á c 1 e k p r o s t r e d n í c t v oni n a n á š a n i a

T, J, P, U) a k o p r · í. k 1 a d 6, f ^: o r m u 1. á c i a 3.7 vorkami fixované pomocou reťazového tyčového a tak striekacou k a h í no u.

pomocou d v o c h p r o 11.1 a h 1. ý c h es t r a n o u p o s a d e n ý c h t r y s i e k, n á k 1. o n u 6 0 s t; u p ň o v .

V bezprostredne naväzujúcom odvetrávacom tuneli je pri cca stupňoch Celsia v maximálne 2 minútach dosiahnutý stav umožňujúci uchopenie a skladanie na seba.

0, 4 g/dm testovací stupeň 1. obstál pravouhlých misiek pomocou nanášania striekaním medzičasovým odvetraním pri 30 stupňoch Celsia. Dno misky

Je silnejšie nanesené ako postranné okraje váha nánosu (ur čená spätným kondicionovanim) ·.

výsledok, testovací stupeň 1 obstál

Vnútorné nanášanie s e k v e n č n ý m d v o j itým pr estr iek a ním ρι/ ~ ty..... 50 .....

PATENTOVÉ

Claims (5)

1. NÁROKY

   S p ô s o b na n á š a n i. a vodu odmietajúcich.

   poprípade v o d o t e s n ý ch vrsti ev, aspoň po jednej strane.

   poprípade po vnútornej strane formovaných telies ..... výliskov, ktoré vznikajú opekaním medzi dvomi polovicami formy alebo e x t r u z i o u hmô t o b s a h u. j ú c i c h š l< r o b, v y z n a č u J ú c i s a t ý m, že súčasne s nanesením laku, ktorý vedia jedného alebo viacerých 11 u in á n n e h o a / a 1. e b o e k o t; o x i k o 1 o g i c k y n e z á v a c :l n é h o. s v o d o u m í. e ň a t e I n é h o, n í zl< o v a r i a c e ľ ί o r o z p ú šť a d 1 a o b s a h u J e j e d n u a 1 e b o v i a c b i o 1 o g i c k y r o z 1. o ž i t e 1 n ý c:: h h y d r - o f ó b n y c h filmotvorných látok a jedno alebo viac biologicky rozložiteľných zrná k čo vadí el, Je z povrchovej vrstvy formovaného telesa určeného k nanášaniu aspoň čiastočne odstránená adsorbovaná viazaná voda, pričom rozpúšťadlo C zmes) Je pr i zachovaní na jmenšieho obsahu vlhkosti.

   substrátu 5 váhových percent odstránené až l::> e z z á p a c h o v é h o stavu.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, v y z n a č u J ú c i. s a t ý m, že lak ako filmotvorné látky obsahu.je hydrofóbne alkylcelulózy, hydrofóbne, vo vode nerozpustné estery c e 1 u 1 ó z y z o s k u p i. n y c:: e 1 u 1 ó z a a c e t o b u t y r á t o v, c e 1 u 1 ó z a a c e t o p r o p i. o n á t o v a c e 1. u i ó z a a c e t á t. o v .

   %.·> cl o

   trednými a dlhými r e ť a z c a m i. C d í ž k a r e ť a z c o v v ä č š i a a 1 e b o r o v n á C 4 >

   t r Jci l y;:ľ:r i dy dielčou krátkymi ,ik Je obsiahnutá aspoň jedna mastná dĺžkou reťazca väčši.ou alebo rovnou C14, ftalátove J

   P 1. ne e s t e r i. f i kované a c: h a r ó z a a c e t o i z o b u t y r á t i iné hydrofóbnej <.·

   4.

   nárokov 1 až
3. 3 t ý m, fíydrofóbnych spojív.
4. 4, š u J ú c: i k u p i n y k a 1 a f u na, k o p a 1, hydrátované dl..... a polymerizované živice a alifatické uhlovodíkové živice

   Spôsob podľa Jedného alebo viacerých andarak már okov kalaf u n y lak ako rozpúštádiá obsahuje Jedno alebo viac: rozpúšťadiel

   10(1 stupňov C e isi. a, výhodne pod 00 stupňov k u p i. o y a 1. k o h o .1. o v, k e t < '> n o v a 1 e b o e s t e r o v .

   nárokov 1.

   t ý m, že váhový pomer rozpúšťadla k podielu použitého laku leží medzi hodnotou 1,5 a 1.7.
5. 8. Spôsob podľa Jedného alebo viacerý c h nárokov 1.

   v y z n a č u i ú c 1 s a t ý m, že nanesené majú hrúbku od 1.5 do 150 mIkrometrov, výhodne o

   1.5 0 in i. k r oni e L r o v .

   až '7.

   vrstvy d 40 do a