SK50242013U1 - Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov a stavebná izolačná vrstva - Google Patents

Abstract

Na pevný podklad (1) sa pripevní rozprestretá fólia (3), vyplní sa izolačným materiálom (5) a vykoná sa povrchová úprava, napríklad fasáda. Pri plnení sa z jednej nádoby (6) dodávajú častice celulózy a z druhej nádoby (7) kvapalná zmes na báze vody a polymérov. Vzniká kašovitá hmota tuhnúca pri 5 až 40 °C, ktorej povrch sa zarovnáva v ešte tvárnom stave. Zostavovaním dielov bunkovej fólie (3) s rôznou výškou a/alebo jej vrstvením a/alebo ohýbaním sa tvaruje povrch plášťa. Izolačná vrstva má štruktúru pružných plastových komôrok vyplnených izolačným materiálom (5) prilepeným k podkladu (1) a stenám komôrok, výhodne na báze celulózových častíc a vodnej disperzie styrénakrylátového kopolyméru, s veľkosťou častíc do 1 cm a množstve 70 až 90 % obj., kde izolačný materiál (5) siaha po okraje komôrok alebo cez ne a je prekrytý povrchovou vrstvou (10). Diely bunkovej fólie (3) s rôznou výškou uložené vedľa seba tvoria alebo tlačia na budove výstupky.

Description

Spôsob vykonávania izolácii, najmä opláštenie budov a stavebná izolačná vrstva

Oblasť techniky

Technické riešenie sa týka oblasti stavebníctva. Navrhnutý Je spôsob vykonávania tepelných izolácii na objektoch a vnútri objektov, najmä typu zatepľovacieho opláštenia budov, a ďalej je navrhnutá stavebná izolačná vrstva zhotovená navrhnutým spôsobom.

Doterajší stav techniky

V súčasnej dobe sa bežne zhotovujú tepelné a zvukové izolácie v stavebníctve tak, že na sa podklad jednoducho položí izolačná vrstva z hotových, vopred vyrobených segmentov typu pevných panelov, alebo ohybných pásov. Na miesto použitia sa tieto segmenty ukladajú a nasledovne pripevnia jednoduchým spôsobom, obvykle prilepením bodovo na pokrývanej ploche, čo sa uskutočňuje pomocou lokálneho nanesení stavebných tmelov a alternatívne alebo prídavné tiež priskrutkovaním, alebo pribitím pomocou klasických spojovacích prostriedkov typu skrutiek do dreva a klincov s podložkami. Priskrutkovanie alebo pribitie spojovacích prostriedkov sa vykonáva až po položení jednotlivých segmentov. Izolačná vrstva sa nasledovne prekryje vrstvou alebo vrstvami predstavujúcimi povrchovú úpravu odpovedajúcu miestu, kde sa izolácia uskutočňuje a požiadavkám zákazníka. V prípade stien budov sa na izolačnú vrstvu nanesie poter, perlinka a fasádna vrstva alebo vrstvy, alebo sa pripevní obloženie z drevených dosiek, a pod. V prípade vykonávania izolácie krovov a pod. sa povrchová úprava často úplne vynecháva, alebo sa len pripevní povrchová vrstva typu listu materiálu, ako paru priepustná membrána, strešná lepenka, tapeta a pod. Izolačné vrstvy i pásy, tvoriace vlastnú izoláciu, pozostávajú obvykle z homogénnej vrstvy izolačného materiálu. Najznámejšie druhy týchto obkladov používané v súčasnej dobe sú panely z polystyrénu a panely alebo pásy zo zlisovanej minerálnej vlny.

Tieto izolačné panely, ktoré sa v súčasnej dobe používajú pre obklady u stavieb, vykazujú významné nevýhody. Polystyrénové dosky majú výhodu v nízkej hmotnosti a nenasiakavosti vodou, avšak majú značnú nevýhodu v neohybnosti, malej mechanickej odolnosti a vtom, že sú nepriedušné. Sú krehké a pri tlaku, nárazu, alebo pri opretí ťažšieho predmetu môžu praskať. Z prípadných štrbín, napríklad pri použití pod drevený

-2obklad, sa môžu vysypávať častice polystyrénu. Neohybnosť a krehkosť polystyrénu je tiež nevýhodou, ktorá komplikuje a znemožňuje ním obkladať nerovné alebo členité plochy. Polystyrénové panely majú tiež nevýhodu v pomerne obmedzenej účinnosti poskytovanej izolácie proti hluku a tepelnej izolácie. Nepriedušnosť týchto panelov je rovnako dôvodom, prečo tento druh izolačného materiálu býva odmietaný. Má totiž za následok problémy s rastom plesní a húb a zvýšeným výskytom roztočov a iných nežiaducich organizmov v izolovaných priestoroch vnútri budov.

Panely alebo pásy z minerálnej vlny majú výhodu v nízkej hmotnosti a priedušnosti, avšak ich významnou nevýhodou je nasiakavosť vodou a minimálna mechanická odolnosť. Vláknitá štruktúra týchto panelov je príčinou častého vnikania škodcov, a tiež ľahkého poškodenia. Minerálna vlna sa vyrába v zlisovanej forme ako panely, ktoré sú neohybné a lámavé. Pre nerovné povrchy sa vyrába minerálna vlna nelisovaná, ktorá je dodávaná v zvitkoch. Táto nelisovaná minerálna vlna je síce ohybná, ale je príliš mäkká a rozvoľnená. Neudrží na svojom povrchu fasádne vrstvy, takže je vhodná len ako medzivrstva pod pevnú podložku, napríklad pod obloženie drevom. Rozvoľnená štruktúra pásov z minerálnej vlny tiež podstatne znižuje dosahovanej izolačnej schopnosti výsledku.

Z vyššie uvedených materiálov nemá žiadny súčasne všetky požadované vlastnosti, teda schopnosť tepelnej a zvukovej izolácie, priedušnosť, pevnosť a odolnosť pri záťaži a v ťahu, a podľa potreby i odolnosť proti vode. Obklady z pevných telies typu panelov, majú značnú nevýhodu v tom, že pre atypické alebo oblé tvary je potrebné zhotoviť panely vhodného tvaru vopred. Na to je treba každý tvar dôkladne vymerať, vopred spočítať a tvoriť obkladové panely, hotové pred použitím je potrebné skladovať bez zaťaženia a individuálne, aby nedošlo ku zničeniu, a ďalej je potrebné s nimi opatrné zachádzať pri všetkých manipuláciách. Pokiaľ nie sú obklady na členité alebo atypicky tvarované objekty zhotovené vopred, je potreba rezania a náročné skladanie do tvarov na mieste, čo znamená veľký počet spojov, riziko skorého poškodenia, a prípadne nemožnosť oblý alebo zložitý tvar kvalitne obložiť. Ďalšou nevýhodou je, že prípadné nerovnosti podkladu, ako výmole, diery, škáry na murive a pod. zostanú po obložení duté. Rôzne drobné alebo väčšie nerovnosti typu výstupkov tiež vadia, pretože brania rovnému uloženiu panela na podklad. Výstupky i dutiny pod obklady teda predstavujú nutnosť ďalších manipulácii, vyplňovanie alebo zarovnávanie, a ponechané spôsobujú netesnosť voči podkladu. Znižujú izolačné schopnosti obkladu a predstavujú riziko budúceho prehýbania obkladu s následkom praskania povrchu, a tiež predstavujú riziko vniknutia pod obklad a osídlenie nežiaducich

-3škodcov, ako sú hmyz, hlodavce a pod. Pri budovaní izolačných opláštení je v súčasnej dobe značnou komplikáciou i prípadná potreba vyrovnávania prípadných výklenkov, ktoré sa stali časom nežiaduce, napríklad výklenkov okolo okien. Naopak vytváranie takých výklenkov je rovnako problémom. Obidve sa vykonávajú ťažko a časovo náročne, primurovaním podkladu, alebo kladením a pripevňovaním viacerých izolačných vrstiev na seba. Izolačné materiály súčasného typu však nie sú svojou konzistenciou vhodné na tvorenie alebo potlačovanie výstupkov, pretože vo veľkej vrstve nemajú potrebnú pevnosť a miesta takto vytvorená majú prílišnú krehkosť. Táto krehkosť je nežiaduca najmä u rodinných domčekov a podobných objektov, kde je potrebné z času na čas oprieť z dôvodov údržby alebo oprav rebrík a z neho vykonávať práce. Tiež je problémom v miestach, kde sa hrajú deti, alebo kde dopadajú predmety, ako lopta pri ihriskách, kamienky u ciest, a pod. Miesta, kde je pri doterajších izolačných obkladoch na seba navrstvený materiál, majú relatívne nízku životnosť, praskaním a odlamovaním z dôvodu odlišného krútenia dielov vrstiev položených na seba následkom vlhkosti a pnutia a uvoľňovaním od seba dielov materiálu položených na seba.

V súčasnej dobe je v stavebníctve známa tzv. bunková fólia, známa pod názvami GEOCELL a GEOWEB, dostupná na trhu. Jej usporiadanie je opísané napríklad v US patente 5 449 543 a WO 1997/16604. Je vytvorená ako sústava pruhov z ohybnej plastové fólie, kde jednotlivé pruhy sú k sebe navzájom pripojené tak, že medzi ich stenami je vytvorená sústava dutých komôrok-buniek, ktorých dutiny sú priechodné vo vertikálnom smere. Na manipulácie a distribúciu sa bunková fólia dodáva v zloženom stave vo zvitkoch, kde sú steny buniek stlačené k sebe. Na mieste použitia sa bunková fólia plošne rozprestrie, čím sa vytvorí štruktúra s otvorenými komôrkami pripomínajúca plásty medu, s priechodnými otvormi na obidvoch stranách komôrok. V stave zloženia bunkovej fólie na distribúciu a skladovanie sú teda jej komôrky ploché, dvojrozmerné a v stave rozloženom pre jej použitie sú trojrozmerné, priechodné. Táto bunková fólia je určená najmä na položenie na povrchy eróziou napadnutých vonkajších terénov, ako sú napríklad brehy riek alebo svahy u ciest, alebo tiež zakládky banských šachiet, kam sa umiestňuje s cieľom, aby tu bránila odpadávaniu uvoľneného kamenia a nežiaducemu drobeniu a odlamovaniu prvkov z povrchu. Pri tomto použití sa bunková fólia prevrstvuje sypkými materiálmi, ako je štrk alebo zemina, ktoré sa do nej navážajú ťažkou technikou, nasypávajú a potom zavalcujú podvozkami valcových strojov. Časom potom takto vytvorený celok obrastá zeleňou. Bunková fólia sa používa tiež na spevňovanie stavebného podložia, ako sú cesty

-4alebo železnice, kde sa voľne rozprestrie na zemné podložie po odkrytí a odvoze ornice, alebo na drenážny vankúš zo štrku a/alebo piesku. Táto bunková fólia sa používa tiež do podložia budov. Po rozprestretí na miesto použitia sa bunková fólia presypáva štrkom a zalieva betónom a prípadne prelieva cestným asfaltom, ako tiež uvádzajú vyššie uvedené dokumenty. Rôzne typy bunkovej fólie sú už dostupné v rôznych typoch a uskutočneniach, niektoré z nich majú steny buniek opatrené perforáciou za účelom možnosti prestupu vody a z dôvodu eliminácie nežiaducich tlakov v stavebnom objekte. Spisy WO 1997/16604 a napríklad EP 0378309 Al tiež odporúčajú spevnenie bunkovej fólie ohybným roštom, vytvoreným z laniek pretiahnutých cez otvory komôrok v bunkách a ukotvených v zemi.

Prihláška PCT/CZ2011/000061 WO 2011/150901 opisuje panel s bunkovou štruktúrou, ktorý je pružný a sčasti ohybný a je určený na vykonávanie izolačných obkladov klasickým postupom. Je opísaný panel v podobe prenosného telesa, obsahujúceho aspoň dve paralelne vrstvy z nepriepustného vode odolného materiálu tvoriaci lícnu a rubovú stenu panelu, medzi ktorými sa nachádza výplň, ktorú tvorí ohybná plastová bunková fólia z pásikov pospájaného materiálu s komôrkami, ktoré sú buď prázdne, alebo vyplnené sypkou výplňou. Bunková fólia i paralelne vrstvy sú ohybné. Tiež na bokoch okolo dokola panelu sú prípadne vytvorené krycie steny panelu. Výplň komôrok tvorí s výhodou prevažne častice s veľkosťou prachu až o priemere 6,5 cm z tepelne izolačného materiálu, napríklad na báze sklenenej drviny, tzv. spečeného skla a/alebo polystyrénu. Steny vytvárajú na paneli plášť, tvoriaci ochranu proti vniknutiu vlhkosti a brániaci vypadávaniu obsiahnutých častíc. Tento panel je tepelne i zvukovo izolačný a hydroizolačný a je v značnej miere ohybný, takže sa dá používať na obklady nerovných a tvarovaných povrchov. Nevýhodou tohto panela je relatívne náročná montáž na miesto použitia, spočívajúca v nutnosti upevňovať panely tak, aby nedošlo k vzniku otvorov ktorými by mohli vypadávať častice jeho náplne. Pokiaľ sa tieto panely aplikujú na nerovný podklad, tak je však nutné dôkladné pripevnenie na podklad, bez nežiaducich káps alebo škár. V prípade vzniku trhliny alebo dierky v povrchovom plášti môže do panela vnikať voda, ktorá panelom môže prípadne i pretekať. Ďalšou nevýhodou týchto panelov je, že povrchová vrstva z nepriedušného materiálu zapríčiní celkovú nepriedušnosť izolačného obkladu.

Dokument CZ U 23393 opisuje ďalší ohybný obkladový panel obsahujúci bunkovú fóliu, rovnako určený na vykonávanie obkladov klasickým postupom, t.j. jednoduchou pokládkou hotových panelov na miesto použitia. Bunkový panel podľa CZ U 23393 tvorí

-5voľne premiestniteľné teleso, pozostávajúce z kusa bunkovej fólie a vyplnené tuhnúcou hmotou v zatuhnutom stave, napríklad stavebnou penou, bitúmenovou hmotou a pod. Obkladový panel podľa CZ U 23393 má i variant, kde povrchovú vrstvu tvorí tuhnúca hmota vyššie uvedeného typu a vo vnútornom priestore panela je dutina vyplnená sypkými časticami, napríklad drevenými pilinami. Nevýhodou tohto riešenia je, že než sa panely dostanú na miesto montáže, je nutné ich skladovanie, premiestňovanie, a pod., čo všetko vyžaduje manipulácie. Pri manipulácii s panelmi môže dôjsť k ich poškodeniu, k nežiaducemu vypadávaniu materiálu z buniek bunkovej fólie a pod., čo znamená potrebu kontrolovať pred aplikáciou kvalitu jednotlivých panelov a vyraďovať prípadne poškodené. To môže mať za následok vyššie náklady vyhotoviteľa na potrebné rezervy a vznik nežiaducich objemov odpadov, ktoré je nutné likvidovať. V prípade nedbalosti pracovníkov zhotovujúcich podklady pre kontroly a v správnom zachádzaní s panelmi, je riziko zníženej izolačnej kvality výsledku v miestach defektov.

Bunkové panely podľa predchádzajúcich dvoch odstavcov, ktoré sú vo forme vopred zhotovených voľne premiestniteľných jednotiek, sú tvarovo čiastočne prispôsobivé tvaru podkladu, nie však dokonale prispôsobivé a nedajú sa použiť pre veľké krivky tvarov. Ďalšou ich nevýhodou je, že tieto panely nepriľnú samotné o sebe k podkladu na mieste montáže, že pri pokládke panely položené vedľa seba alebo na sebe netvoria navzájom medzi sebou kompaktný celok, a že je nutné ich rezanie na mieste, napríklad na okrajoch obkladaných plôch, keď sa z nich môže vysypávať hmota a môžu vznikať nevyužiteľné odrezky väčšieho množstva.

V stavebníctve sa okrem pokládky používa klasicky tiež iný spôsob budovania izolačných vrstiev, a to jednoduchým nanesením vrstvy izolačnej hmoty na mieste. Toto sa vykonáva v prípade horizontálnych alebo málo šikmých plôch naliatím tekutej tuhnúcej vrstvy materiálu, alebo nahodením a následným vyrovnaním vrstvy hmoty, ako napríklad betónu a pod., alebo nastriekaním. Betón a podobné hmoty majú nevýhodu v prílišnej hmotnosti a nízkej súdržnosti v stave keď sú nanášané. Moderné hmoty s nízkou hmotnosťou sa nanáša jednoduchým plošným nástrekom na plochu podkladu. Ide najmä o hmoty na báze polymérov vo forme peny alebo kvapaliny, ktoré po rozprestretí na voľnom priestranstve s prístupom vzduchu po čase tuhnú. Príkladom sú živicové hmoty, akrylátové tmely, rôzne lepidlá na báze polymérov a nátery. Na trhu sú už bežne dostupné prostriedky na vytvorenie izolačnej vrstvy jednoduchým nanesením, napríklad nastriekaním a stuhnutím, ktorých základom sú spojivá, ako akryláty, polyestery a iné

-6syntetické živice, s obsahom vlákninových častíc, ako sú drevené piliny a/alebo celulózová drvina. Nevýhodou všetkých týchto doterajších izolačných hmôt aplikovaných ako náter alebo nástrek je, že nemôžu sa použiť v silnejšej vrstve. Po čase potom i u relatívne tenkých vrstiev dochádza k praskaniu vplyvom pnutia pri zmenách teplôt a vplyvom starnutia materiálu. Tenká vrstva nemá dostatočné izolačné schopnosti. Je technicky nemožné zhotoviť silnú izolačnú vrstvu na báze týchto penových a tekutých hmôt, pretože na šikmých a zvislých plochách dochádza k stekaniu a odkvapkávaniu nanášanej hmoty a na vodorovných plochách dochádza k nežiaducemu roztekaniu. Roztekanie komplikuje prístup pre pracovníkov, ktorí ním sú obmedzovaní, alebo nemôžu chodiť či stať v mieste, kam sa hmota rozteká, a rovnako sa tam nemôžu umiestniť stroje alebo pomôcky potrebné na nanášanie. Roztekanie predstavuje tiež nežiaduce straty, ktoré majú za následok zvýšení nákladov na materiál a práce navyše z dôvodu potreby upratovania a čistenia v okolí aplikácie.

Podstata technického riešenia

Vyššie uvedené nevýhody odstraňuje v značnej miere predložené technické riešenie. Je navrhnutý spôsob vykonávania izolácii, najmä opláštenie budov, typu pri ktorom sa zhotovuje na pevných plochách v rámci stavebného objektu izolačný plášť za účelom tepelnej a/alebo zvukovej izolácie. Podstata technického riešenia je nasledujúca. Na plochu stavebného objektu, na ktorý má sa vykonať izolácia, a ktorá je podkladom pre budovanú izoláciu, napríklad na vonkajšiu stenu budovy a/alebo vnútornú plochu krovu, sa priloží a upevní rozprestretá bunková fólia z plastových ohybných pásikov, pospájaných v dutej komôrke s priechodnými otvormi z obidvoch strán, tvorenými okrajmi komôrok na lícnej i rubovej strane bunkovej fólie. Výskyt drobných nerovností v podklade typu výstupkov alebo dier nijako nevadí, pretože pružná fólia sa tvárové podkladu prispôsobí, pričom nie je na závadu pokiaľ rôzne výstupky podkladu budú čnieť dovnútra komôrok. Pokiaľ je treba bunkovú fóliu nastaviť alebo skracovať, nie je pri týchto manipuláciách žiadny problém zošiť jej okraje k sebe sponkami, ani rezanie alebo odstrihnutie. Využiť je preto možno všetok materiál bunkovej fólie bez strát. Do komôrok bunkovej fólie upevnenej na izolovanom podklade sa potom vsunie izolačný materiál, ktorý je vo forme aspoň sčasti tekutej hmoty v priebehu času tuhnúci. Plnenie komôrok bunkovej fólie sa uskutočňuje postupne, od plochy podkladu smerom k rovine lícnych okrajov komôrok, najmenej tak

-Ί dlho, dokiaľ sa komôrky nenaplnia izolačným materiálom aspoň po lícny okraj komôrok. Pri tomto plnení izolačný materiál zaplňuje okrem dutín komôrok i rôzne nerovnosti, ktoré sú v podklade, ako škáry na murive, diery, a pod. Nasledovne sa izolačný materiál nechá v komôrkach tuhnúť. Potom, keď bunková fólia spolu s vloženým izolačným materiálom vytvorí dostatočne pevnú izolačnú vrstvu, vykoná sa na tomto celku povrchová úprava obvyklá pre izolačné opláštenie. Spravidla pôjde o úpravu zahrnujúcu alebo predstavujúcu nanesenie záverečnej povrchovej vrstvy obvyklého typu pre obkladané miesto, ako fasáda, keramický obklad, drevený obklad, plech a pod.

Súčasťou technického riešenia je vhodný izolačný materiál a jeho príprava. S výhodou sa vopred pripraví do aspoň dvoch rôznych nádob zmesi s odlišnou konzistenciou, z toho do jednej nádoby sa pripraví suchá zmes, ktorá obsahuje častice na báze celulózy a do druhej nádoby sa pripraví kvapalná zmes, ktorá obsahuje tmeliacu zložku na báze polymérov, s výhodou zriedenou primerane vodou podľa vsiakavosti podkladu a častíc. Potom sa do komôrok bunkovej fólie postupne fúkaním plní suchá zmes a do tejto nafukovanej suchej zmesi sa strieka hadicou kvapalná zmes. Takto sa tvorí kašovitá lepkavá hmota, ktorá postupne zaplní a preplní komôrky bunkovej fólie, a ktorá sa prilepí na steny komôrok bunkovej fólie a priľne i na povrch izolovaného podkladu.

Suchá zmes sa s výhodou pripraví aspoň z 80% jej hmotnosti ako častice na báze celulózy. Napríklad sa môže použiť rozvoľnená celulózová vláknina z celulózky, celulózová drvina alebo drvina z druhotnej suroviny na báze zberového papiera, alebo pilín, a pod. Kvapalná zmes sa pripraví ako vodná disperzia látok typu lepidiel založených na polyméroch ako sú syntetické živice a pod. Ako optimálne na tento účel vynálezca po rade pokusných skúšok vyhodnotil vodnú disperziu na báze styrénakrylátového kopolyméru, ktorá je schopná nasiaknuť do celulózových častíc a spôsobiť ich napučanie, pri zmiešaní s nimi v primerane zriedenom stave tvorí lepkavú zmes, ktorej konzistencia spôsobí priľnutie k stenám bunkovej fólie a podkladu, a ktorá v čase tuhne, načo vytvorí čiastočne pružnú, mrazuvzdornú a paropriepustnú hmotu. Prípravu aspoň kvapalnej zmesi a plnenie zmesí do komôrok bunkovej fólie je nutné vykonávať pri prevádzkovej teplote najmä s ohľadom na styrénakrylátovú zložku. Izolačný materiál je teda spracovateľný pri teplote vonkajšieho prostredia v rozmedzí 5 až 40 °C, čo odpovedá bežnej vonkajšej teplote v období jari až jesene a/alebo izbovej teplote. Po zaschnutí tento izolačný materiál vytvrdí obsiahnuté celulózové častice a výsledok je paropriepustný.

-8Povrchové zarovnanie tvaru povrchu izolačnej vrstvy, zhotovenej pri vykonávaní izolácii podľa technického riešenia, je možno s výhodou vykonať bez strát materiálu a s minimálnou námahou v medzičase, keď izolačný materiál tuhne a ešte je tvárny, nestuhnutý, napríklad uhladením alebo valcovaním povrchu.

Povrch zhotovené izolačnej vrstvy sa v prípade určitých typov povrchovej úpravy zarovná bez nutnosti vykonávania zvláštnych úkonov rovnania majúcich podobu napríklad hladenia, valcovania či orezávania. Povrch sa dá priamo bez úkonov vyrovnávania s výhodou v stave, keď je hmota aplikovaného izolačného materiálu ešte tvárna, ošetriť priložením, pritlačením a pripevnením plochého stavebného elementu, napríklad spevňovacej sieťky (perlinky), paropriepustnej membrány, alebo plechu, a pod. Priložením a pritlačením rovného pevného telesa k nanesenému izolačnému materiálu v ešte nevyschnutom, aspoň čiastočne tvárnom stave, dôjde automaticky k zarovnaniu, a súčasné sa dosiahne priľnutie. Pri položení perlinky, membrány a pod. sa dosiahne vyrovnanie povrchu výhodne pri jednej manipulácii, pri pritlačovaní perlinky a pod. počas jej kladenia.

Bunková fólia vytvorí pre výplň z izolačného materiálu dokonalý nosný skelet, ktorý je schopný uniesť a udržať tvar i pre vrstvu silnejšiu než po jej okraj. Komôrky sa naplnia po lícne okraje komôrok, alebo sa s výhodou naplnia s aspoň lokálnym presahom cez lícne okraje komôrok, načo sa, po zarovnaní povrchu takto vzniknutej izolačnej vrstvy, na izolačnej vrstve uskutoční povrchová úprava obvyklého typu vzhľadom k miestu zhotovenia izolačnej vrstvy, napríklad fasáda alebo obloženie drevom.

Komôrky sa s výhodou naplnia s presahom cez lícne okraje komôrok celoplošne, rozumie sa v rámci bunkovej fólie. I v prípade nasledovného uskutočnenia zarovnania povrchu je možné s výhodou nechať malý presah izolačného materiálu cez lícne okraje komôrok.

Navrhnutý spôsob zhotovenia izolačného plášťa je vhodný najmä na vykonávanie izolácii na členitom alebo zakrivenom povrchu. Tento spôsob využíva pružnosť a voštinové štruktúry bunkovej fólie, pri ňom sa bunková fólia použije ako tvarovo prispôsobivý nosný skelet, umožňujúci dokonale skopírovať tvar podkladu. Izolácia podľa technického riešenia je preto použiteľná s výhodou okrem iného na zakrivené plochy stavebného objektu, ako oblúkové klenby portálov alebo okien, stĺpy s kruhovým prierezom, na plochy s výklenkami, na kruhové objekty a pod. Pri použití na takéto plochy sa bunková fólia pripevňuje tesne na podklad, tak aby kopírovala tvar podkladu, načo po

-9vyplnení komôrok izolačným materiálom sa povrch upraví a povrchová úprava zhotoví rovnako tak, aby kopírovali tvar podkladu. Tým sa rozumie, že povrch izolačnej vrstvy sa zarovná na vonkajšom okraji komôrok, alebo v rovnomernom presahu cez vonkajšie okraje komôrok, bez závejov z izolačného materiálu v priehlbniach a pod. Obloženie takýchto objektov klasickým spôsobom by bolo mimoriadne náročné až nemožné, zatiaľ čo spôsobom podľa technického riešenia to ide ľahko, rýchlo a s veľmi kvalitným výsledkom.

Spôsob podľa technického riešenia je možno aplikovať i s opačným účinkom, na potlačenie nerovností povrchu. Pri tejto aplikácii sa izolácia zhotovuje najmä na nerovnej ploche stavebného objektu s nedostatkami povrchovej plochy, alebo na ploche s výraznými výklenkami, výstupkami, alebo vybraniami, ktoré je potrebné eliminovať alebo zmenšiť. Pri takejto aplikácii sa bunková fólia pripevní na podklad tak, aby eliminovala nerovný tvar podkladu. Nerovnosti typu dier a pod. u doterajšieho stavu robia problémy, pretože pri obkladaní doskami zostanú všetky pod obložením dutiny, ktoré môžu byť príčinou neskoršieho praskania, zatekania, usadenia sa škodcov, a pod. Pri izoláciách podľa technického riešenia však izolačný materiál vnášaný do komôrok bunkovej fólie pretečie i do dier pod bunkovou fóliou a vyplní ich, takže žiadne nežiaduce dutiny pod izolačným obkladom nezostanú. Zvlášť veľké nerovnosti je možno podložiť, napríklad lokálnym podložením bunkovej fólie obvyklými vyrovnávacími prostriedkami, alebo zostavovaním vrstvy bunkovej fólie z dielov s rôznou výškou buniek vedľa seba, alebo ukladaním na seba aspoň lokálne aspoň dvoch vrstiev bunkovej fólie. Po vyplnení komôrok izolačným materiálom sa potom povrch upraví a povrchová úprava zhotoví rovnako tak, že je eliminovaný nerovný tvar podkladu. Spôsob podľa technického riešenia, zmienený v tomto odstavci je vhodný najmä pre veľmi poškodené nerovné povrchy a pre členité povrchy s výklenky, ktoré sa majú zarovnávať. Bunková fólia položená v dvoch vrstvách na sebe nevykazuje nevýhody doterajšieho stavu, pretože výplň z izolačného materiálu vyplní všetky dutiny. Pri plnení je možno klásť a naplňovať jednotlivé vrstvy bunkovej fólie nasledovne po sebe, alebo naraz, kde v obidvoch prípadoch sa dosiahne spojenie izolačného materiálu nad sebou a vyrobenie silnejšej vrstvy rovnonorodej, prepojenej výplne, bez nežiaducich puklín, dutín alebo medzier zo spojov v smere hrúbky izolačnej vrstvy.

Spôsob podľa technického riešenia je určený i na výhodné vytváranie povrchovo členitého izolačného obloženia na rovných povrchoch. Napríklad sa izolácia zhotovuje na rovnej ploche stavebného objektu s cieľom vytvoriť výklenky alebo iný výrazne plastický

-10povrch. Na viac alebo menej rovnej ploche, napríklad rovinnej vonkajšej stene alebo oblúkovitej vonkajšej stene objektu, sa spôsobom podľa technického riešenia pomocou bunkovej fólie na podkladu vytvára plastický reliéf žiaduceho tvaru, napríklad výklenok v okolí okien a pod., s výhodou zostavovaním vrstvy bunkovej fólie z dielov s rôznou výškou buniek vedľa seba a/alebo ukladaním na seba aspoň lokálne aspoň dvoch vrstiev bunkovej fólie a/alebo vytvarovaním lícneho okraja buniek bunkovej fólie do požadovaného reliéfu pred jej položením na izolovaný podklad alebo pred jej plnením. Po vyplnení komôrok izolačným materiálom sa potom povrch upraví a povrchová úprava zhotoví tak, že sa kopíruje tvar lícneho okraja buniek bunkovej fólie a nie tvar podkladu. Najmä má výhodu vytvárania výklenkov a iných výstupkov tým, že sa vedľa seba položí bunková fólia s rôznou výškou, alebo že sa použije bunková fólia s vykrojeným či inak vopred vytvarovaných povrchom, alebo tým odpadne nutnosť vŕšiť na sebe rôzne vrstvy kusov z izolačného materiálu praktikovaná v doterajšom stave, čo prinesie úsporu na náročnosti a urýchli podstatne zhotovenie, a tiež výsledok je podstatne kvalitnejší. Výsledok je bez rizika odlupovania vrstiev od seba a s tým spojeného praskania či iného poškodenia izolačného obkladu.

Na dosiahnutie väčšej súdržnosti vytvorenej izolačnej vrstvy sa s výhodou na aspoň časti izolovanej plochy použije bunková fólia typu so sústavou stenových otvorov, vytvorených v stenách komôrok a/alebo sa použijú spevňujúce vlákna známe z doterajšieho stavu. Účinok týchto stenových otvorov je iný než dôvod, prečo sú vytvorené v bunkovej fólii, ktorá je na trhu. U doterajšej bunkovej fólie, vzhľadom k tomu, že je určená na položenie v teréne a presypanie zeminou alebo štrkom, plnia stenové otvory funkciu odvodných kanálikov pre vodu, s cieľom odvádzať nadbytočnú vlhkosť a pritom zavlažovať pomocou bunkovej fólie koreňový systém v bunkách, ako u trávnikov na svahu, prípadne odvádzať zrážkovú vodu od povrchu svažitého terénu a tak brániť vyplavovaniu štrkového obsahu buniek, ako napríklad u štrkových násypov. Proti tomu, použitie bunkovej fólie pre izolačné vrstvy podľa technického riešenia majú cieľ spevniť výsledok. Pomocou pretečenia izolačného materiálu cez tieto stenové otvory komôrok bunkovej fólie a jeho stuhnutia tu sú vytvorené spoje cez stenové otvory, brániace nežiaducemu uvoľňovaniu izolačného materiálu z komôrok, čo je významné najmä po aplikácii na zvislých a veľmi svažitých plochách, a tiež na aplikácie na zvlnených plochách. Nosná konštrukcia pre izolačný materiál z bunkovej fólie môže mať totiž najmä

-11na zvlnenom podkladu jej komôrky miestami smerom k lícnym okrajom rozšírené, čo predstavuje zvýšené riziko nežiaduceho uvoľnenia obsiahnutého izolačného materiálu.

Samotná pokládka bunkovej fólie na podklad je uskutočňovaná najmä podľa zámeru dosiahnutia určitého tvaru a podľa druhu izolovaného povrchu a jeho kvality rôzne. S výhodou sa izolovaný podklad, napríklad stena budovy alebo podkrovia, pred začatím pokládky rozprestretej bunkovej fólie na miesto použitia opatrí najskôr vhodnými kotvovými prostriedkami pre bunkovú fóliu, napríklad háčikmi. Na ne sa potom bunková fólia rýchlo a pohodlné navlieka pri montáži rovno do žiaduceho rozprestretého stavu a podľa potreby i viac či menej tesne voči podkladu.

Stavebná izolačná vrstva zhotovená podľa technického riešenia má charakter izolačnej vrstvy priľnutej na izolovanom podklade, ktorá je na báze pružnej nosnej konštrukcie voštinového usporiadania vyplnená izolačným materiálom. Táto vrstva obsahuje bunkovú fóliu, ktorá je na trh dodávaná v zvitkoch v ktorých sú pásky poskladané na seba, a ktorá je rozťažiteľná na ploche, keď v stave tohto plošného rozloženia sú pásky usporiadané ako voštinová konštrukcia a otvory komôrok sú otvorené, priechodné,. Izolačná vrstva je usporiadaná ako sústava komôrok z plastových ohybných pásikov pospájaných v dutej komôrke s priechodnými otvormi, ktoré sú vyplnené stuhnutým izolačným materiálom na báze celulózových častíc, premiešaných s tmeliacou zložkou na báze vodnej disperzie polymérov.

Výplň komôrok tvorí optimálne izolačný materiál na báze celulózovej drviny a vodnej disperzie styrénakrylátového kopolyméru.

Obsiahnuté častice majú s výhodou veľkosť prachových častíc až chumáčov 1 cm, pričom sú tieto častice v izolačnom materiáli obsiahnuté, uvažované v objemoch v okamžiku miešania všetkých jeho zložiek, v množstve 70 až 90% celkového objemu hmoty.

Stavebná izolačná vrstva zhotovená podľa technického riešenia obsahuje s výhodou výplňový izolačný materiál komôrok, ktorý sám o sebe ľpie na steny komôrok a v oblasti rubového okraja komôrok s výhodou ľpie na podklad, na ktorom je táto izolačná vrstva zhotovená. Na lícnej strane je izolačná vrstva podľa technického riešenia opatrená aspoň jednou prídavnou krycou povrchovou vrstvou, s výhodou vrstvou alebo vrstvami predstavujúcimi povrchovú úpravu stavebného objektu, napríklad fasádou alebo obkladom z drevených dosiek.

-12Výplň z izolačného materiálu môže na lícnej strane dosahovať presne po okraj komôrok bunkovej fólie. S výhodou, najmä pre niektoré druhy aplikácii, prečnieva izolačný materiál rovnomerne cez lícne okraje komôrok bunkovej fólie tak, že tu tvorí celistvý presah na bunkovej fólii, čím sa rozumie prevrstvenie bunkovej fólie na lícnej strane.

Izolačný materiál z rôznych komôrok bunkovej fólie je s výhodou navzájom prepojený prostredníctvom sústavy stenových otvorov nachádzajúcich sa v stenách bunkovej fólie, pričom v týchto stenových otvoroch obsiahnutý izolačný materiál tvorí spoje, fixujúce voči sebe navzájom hmotu zo susedných komôrok.

U izolačnej vrstvy zhotovenej na zvislom alebo svažitom podklade s výhodou cez aspoň niektoré stenové otvory bunkovej fólie prechádzajú spevňujúce vlákna, ktoré sú pod zvolenými otvormi opatrené proti sklzovými zábranami. Spevňujúce vlákna prechádzajú cez bunkovú fóliu v smere zvážania a sú opatrené proti sklzovými zábranami proti zbiehaniu komôrok po týchto vláknach.

Stavebná izolačná vrstva s výhodou obsahuje diely bunkovej fólie uložené na sebe alebo vedľa seba v takom tvare, že je vytvorený alebo naopak potlačený členitý tvar izolované plochy stavebného objektu.

Aspoň dva vedľa seba uložené diely bunkovej fólie majú s výhodou odlišnú výšku komôrok, uvažované v smere od rubového okraja komôrok bunkovej fólie k lícnemu okraju, pričom pomocou odlišnej výšky komôrok bunkovej fólie je vytvorený, alebo naopak eliminovaný, výstupok na stavebnom objekte.

Technické riešenie je určený najmä na budovanie izolačných opláštení na a v stavebných objektoch, najmä typu zatepľovania vonkajších stien budov, zatepľovania striech a opláštenia tvarovo zaujímavých a/alebo prenosných stavebných objektov. Pomocou technického riešenia môžu sa opatriť tepelne a zvukovo izolačným a hydroizolačným plášťom napríklad atypické budovy členitých alebo oblých tvarov, rôzne reklamné a predajné stánky, čakárne pri zastávkach mestskej hromadnej dopravy, altánky, televízne veže, a pod. Technické riešenie má celý rad výhod. Umožňuje dopravu a skladovanie materiálu na miesto použitia vo forme surovín, bez zvláštnych nárokov na skladovanie, dopravu a manipuláciu a bez zvláštnych priestorových nárokov. Umožňuje zhotovenie izolačného plášťa priamo na stavbe alebo na mieste použitia. Nie je nutná náročná výroba ani doprava špecificky vytvorených obkladov na tvarované objekty alebo tvarované časti objektov, pretože tvar sa buduje priamo na obkladanom podklade.

-13Nevznikajú straty na materiáli, pretože sa použije len potrebný materiál a všetok nevyužitý materiál sa môže odviesť alebo ľahko uskladniť na ďalšie alebo iné použitie. Vytvorený izolačný plášť má nízku hmotnosť a nezaťažuje preto objekt. Vytvorená izolačná vrstva ľne na podklad a vyrovnáva jeho chyby, ako škáry alebo diery, a na jej kvalitu nemá vplyv ani hrboľatosť a drobné výstupky na podklade. Pomocou technického riešenia je možno ľahko a rýchlo budovať vysoko kvalitné izolačné plašte, ktoré kopírujú členitý alebo oblý tvar podkladu, a/alebo je možné budovať opláštenie pri ktorom sa zhotovujú a/alebo naopak potlačujú výklenky, výstupky a nerovnosti povrchu. Izolačné opláštenie podľa technického riešenia môže obsahovať lokálne zosilnenie alebo stenčenie, s dvoma alebo niekoľkými bunkovými fóliami na sebe, pričom komôrky, ktoré sú na sebe majú izolačný materiál prepojený v kompaktný celok bez medzier, takže sa od seba neodlupujú. Technické riešenie je určený najmä na izolačné opláštenie zvislých a svažitých plôch stavieb, ale nie je vylúčené ich využiť ani na budovanie izolačných plášťov na stropoch a/alebo podlahách.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Technické riešenie je objasnený pomocou výkresov, kde znázorňujú obr. 1 A až F schémy spôsobu výroby izolačnej vrstvy podľa technického riešenia pri opláštení budov, pri čelnom pohľade z vonkajška na úsek steny zatepľovanej budovy, kde sa postupne buduje izolačný plášť, obr. 2 detail rezu príkladnou stavebnou izolačnou vrstvou podľa technického riešenia s jednou bunkovú fóliou opatrenou stenovými otvormi, obr. 3 detail rezu stavebnou izolačnou vrstvou s bunkovou fóliou opatrenou stenovými otvormi a spevňujúcimi vláknami, obr. 4 detail rezu izolačnou vrstvou obsahujúcou dva diely bunkovej fólie s rôznou výškou uložené vedľa seba tak, že je vytvorený na povrchu výstupok a obr. 5 detail rezu izolačnou vrstvou obsahujúcou dva diely bunkovej fólie na sebe tak, že je vytvorený na povrchu výstupok.

Príklad uskutočnenia

Názorne sú spôsob vykonávania izolácii podľa technického riešenia a stavebná izolačná vrstva týmto spôsobom zhotovená znázornené na obrázkoch obr. 1 až 5.

-14Spôsob vykonávania izolácii podľa technického riešenia je predvedený na postupe zhotovenia termoizolačného opláštenia budovy podľa obr. 1. A až F.

Na pevnej ploche stavebného objektu sa postupne vybuduje izolačný plášť nového typu. Z dôvodu názornosti obrázkov je ako podklad 1 na izoláciu ukázaná rovná vonkajšia stena budovy postavená z tvárnic. Ako pevný podklad 1 sa tu rozumie akákoľvek nerozsýpaná časť stavebného objektu, ktorá je základnou slúžiacou na izolačné opláštenie, ako stena budovy, rubová strana strechy, renovované staré drevené obloženie, a pod. Teda je možno technické riešenie aplikovať i na plech, drevo, a pod. Na zvolený podklad, znázornený na obr. 1A, je možno izolačný plášť budovať rovno, alebo sa podklad 1 vhodne upraví, napríklad nanesením podkladovej vrstvy z napúšťacieho prostriedku proti škodcom, hydroizolačnej paropriepustnej membrány, alebo z dôvodov lepšieho priľnutia spojovacím mostíkom z náteru penetrácie a/alebo lepidla na báze rovnakej alebo podobnej ako má neskoršie vysvetlená kvapalná zložka vrstvy. Tento krok, ktorý je len možnosťou, nie nutnosťou pri spôsobe podľa technického riešenia, je ukázaný na obr. 1B. Pri optimálnom spôsobe realizácie technického riešenia sa podklad 1, prípadne opatrený jednou alebo viacerými podkladovými vrstvami, najskôr opatrí kotvovými prostriedkami 2 pre bunkovú fóliu 3, napríklad na izolovanej ploche rozmiestnenými háčikmi, ako ukazuje obr. 1C.

Potom zo zvitku odvinie, odmeria a ukrojí potrebné množstvo bunkovej fólie 3, ktorá sa potom v rozprestretom stave navliekne na pripravené kotvové prostriedky 2. Namiesto háčikov alebo prídavné sa môže použiť rámová alebo mrežová nosná konštrukcia z drôtov, a pod. na ktorú, alebo do ktorej, sa bunková fólia 3 môže pripevniť v rozprestretom stave i pred ukladaním, a/alebo sa kotvové prostriedky 2, napríklad háčiky, upevňujú až počas pokládky bunkovej fólie 3. Bunková fólia 3 môže sa rezať na mieru alebo dotvarovať i po uložení. Rozprestretá bunková fólia 3 v stave pred plnením pozostává z plastových ohybných pásikov, pospájaných do dutých komôrok s priechodnými otvormi 4. Priechodné otvory 4 sú vytvorené na lícnej i rubovej strane, takže komôrky sú voľne priechodné do tej doby, než sa bunková fólia položí na podklad 1. Do komôrok bunkovej fólie 3 upevnenej v rozprestretom stave na izolovanej ploche ako ukazuje obr. ID, sa cez priechodné otvory 4 od lícnej strany vpravuje izolačný materiál 5 vo forme aspoň sčasti tekutej hmoty, v priebehu času tuhnúci, ako ukazuje obr. 1E.

Izolačný materiál 5 predstavuje v okamžiku plnenia dvojitú zmes, a to suchú zmes a kvapalnú zmes. Zmes sa vopred pripraví do aspoň dvoch rôznych nádob 6,7. Z toho do prvej nádoby 6 sa pripraví suchá zmes, obsahujúca častice na báze celulózy. Do druhej

-15nádoby 7 sa pripraví kvapalná zmes, obsahujúca tmeliacu zložku na báze polymérov, zriedenou vodou. K plneniu komôrok bunkovej fólie 3 dochádza postupne od plochy podkladu 1 smerom k lícnym okrajom 8 komôrok, najmenej tak dlho, dokiaľ sa celé komôrky nenaplnia izolačným materiálom 5 aspoň po lícny okraj 8 komôrok. Plnenie sa vykonáva s výhodou tak, že do komôrok sa postupne fúka suchá zmes z prvej nádoby 6 a do tejto nafúkavanej suchej zmesi sa strieka hadicou kvapalná zmes z druhej nádoby 7, a takto sa tvorí kašovitá lepkavá hmota, ktorá postupne zaplní a s výhodou preplní komôrky bunkovej fólie 3 a pritom sa prilepí na steny komôrok bunkovej fólie 3 a na izolovaný podklad 1.

Ako suchá zmes sa pripraví zmes, ktorej najmenej 80% hmotnosti tvoria častice na báze celulózy, najlepšie priamo celulózové vlákna. Zvyšok suchej zmesi môže tvoriť polystyrén, pigmenty, piesok, a pod. Kvapalná zmes sa pripraví s výhodou ako vodná disperzia na báze styrénakrylátového kopolyméru, napríklad ako adekvátne zriedené stavebné lepidlo založené na styrénakrylátovom kopolymére. Na tento účel dobre vyhovuje napríklad na českom trhu dostupné lepidlo SOKRAT. Pri príprave aspoň kvapalnej zmesi, jej skladovaní a potom tiež pri plnení zmesí do komôrok bunkovej fólie 3, je nutné dodržiavať prevádzkovú teplotu v rozmedzí 5 až 40 °C.

Zmesami sa naplnia komôrky bunkovej fólie 3 sa plnia po lícne okraje 8 komôrok, ako ukazuje obr. 2, alebo s výhodou pre určité varianty uskutočnenia sa komôrky naplnia s aspoň lokálnym presahom 9 cez lícne okraje 8 komôrok, ako ukazuje obr. 3.

Po naplnení komôrok, skôr než izolačný materiál 5 stuhne, sa s výhodou vykoná povrchové zarovnanie povrchu zhotovenej izolačnej vrstvy, ako ukazuje napr. obr. 1F. Pri ňom sa povrch zhotovenej izolačnej vrstvy v stave, keď je hmota izolačného materiálu 5 ešte tvárna, zarovná, buď pomocou hľadiacich a rovnacích nástrojov a/alebo priložením, pritlačením a pripevnením plochého stavebného elementu, napríklad v prípade strechy prídavkom paropriepustnej membrány, v prípade vonkajšej steny prídavkom sieťky typu perlinky, obložením drevom, plechom a pod. Potom sa izolačný materiál 5 nechá v komôrkach stuhnúť. Keď bunková fólia 3 spolu s vloženým izolačným materiálom 5 vytvorí dostatočne pevnú izolačnú vrstvu, tak v prípade, že nedošlo ku konečnej úprave položením pevného obkladu za mäkka, ako je možné napríklad v prípade dreveného obloženia, tak je vhodné vykonať záverečnú povrchovú úpravu. V prípade, že nejde o výnimku spočívajúcu v tom, že by sa nechal povrch izolačného materiálu 5 tak ako vznikne, čo je možné napríklad u vykonávania tepelných izolácii striech, tak nakoniec sa

-16povrch výsledku vždy opatrí jednou alebo viacerými povrchovými vrstvami 10 obvyklého typu, napríklad fasádou, čo ukazujú tiež obr. 2 až 5. Povrchová úprava obvyklého typu sa vykoná spôsobom obvyklým vzhľadom pre miesto zhotovenia izolačnej vrstvy, teda podľa toho, či sa jedná o fasádu, obloženie drevom alebo iným materiálom, a pod.

Obr. 3 ukazuje, že komôrky je možno s výhodou plniť s presahom 9 cez lícne okraje 8 komôrok celoplošne v rámci bunkovej fólie 3 a i v prípade následného uskutočnenia zarovnaniu povrchu nechať aspoň určitý presah 9 cez lícne okraje 8 komôrok.

Izolácia sa zhotovuje na zakrivenej ploche stavebného objektu, napríklad stĺpu s kruhovým prierezom alebo na ploche s výklenkami, s výhodou tak, že sa bunková fólia 3 pripevňuje tesne na podklad 1. Bunková fólia 3 takto uložená sa tvarovo prispôsobuje podkladu 1. Na základe jej pružnosti sa dosiahne, že lícna plocha bunkovej fólie 3, teda plocha na strane zhotoviteľa izolácie, kopíruje tvar povrchovej plochy podkladu 1. Po vyplnení komôrok izolačným materiálom 5 sa povrch upraví a povrchová úprava zhotoví rovnako tak, aby kopírovali tvar podkladu.

V prípade, že izolácia sa vykonáva na nerovné ploche stavebného objektu, napríklad na ploche s chybami povrchovej plochy alebo na ploche s výklenkami, sa bunková fólia 3 pripevňuje na podklad 1 tak, aby eliminovala jeho nerovný tvar. To sa dá dosiahnuť napríklad lokálnym podložením bunkovej fólie 3 obvyklými vyrovnávacími prostriedkami, alebo zostavovaním vrstvy bunkovej fólie 3 z dielov s rôznou výškou komôrok vedľa seba, alebo ukladaním na seba aspoň lokálne aspoň dvoch vrstiev bunkovej fólie 3. Potom sa naraz, alebo postupne pre jednotlivé vrstvy bunkovej fólie 3, vykonáva vyplňovanie izolačným materiálom 5. Po vyplnení komôrok izolačným materiálom 5 podľa technického riešenia sa povrch upraví a povrchová úprava zhotoví rovnako tak, že sa eliminuje nerovný tvar podkladu 1.

V prípade, že sa izolácia zhotovuje na rovnej ploche stavebného objektu, napríklad rovinnej vonkajšej stene, a pritom je požiadavka aby izolačný plášť tvoril výklenky alebo iný plastický reliéf, sa s výhodou skelet pre plastický reliéf vytvorí pomocou výšky komôrok bunkovej fólie 3, upravenej pred plnením. Na rovnom podklade 1 sa potom vytvára plastický reliéf žiaduceho tvaru, napríklad výklenok v okolí okien, s výhodou zostavovaním jednej vrstvy bunkovej fólie 3 z dielov s rôznou výškou komôrok vedľa seba. Alternatívne je možné reliéf tvoriť ukladaním na seba aspoň lokálne aspoň dvoch vrstiev bunkovej fólie 3. Alternatívne sa to môže dosiahnuť i vytvarovaním lícneho okraja bunkovej fólie 3 do požadovaného reliéfu pred jej položením na podklad f, alebo pred jej

-17plnením, napríklad zrezaním. Vo všetkých troch uvedených príkladoch podľa tohto odseku sa po vyplnení komôrok izolačným materiálom 5 povrch výsledku upraví a povrchová úprava zhotoví tak, že sa kopíruje tvar lícneho okraja 8 komôrok bunkovej fólie 3. Takto vytvorený výstupok na rovnej ploche ukazujú obr. 4 a 5.

Na dosiahnutie väčšej súdržnosti vytvorenej izolačnej vrstvy sa použije najmä pre svažité a zvislé izolačné obklady s výhodou bunková fólia 3 typu opísaného v spise EP 0378309 Al, ktorá je opatrená sústavou stenových otvorov 11, vytvorených v stenách ohybných plastových pásikov komôrok, a/alebo spevňujúcimi vláknami 12, ako tiež ukazujú obr. 2 a 3.

Stavebná izolačná vrstva zhotovená podľa technického riešenia je demonštrovaná na obrázkoch 2 až 5. Vo všetkých prípadoch je to vrstva vytvorená na pevnom podklade 1, usporiadaná ako sústava komôrok z plastových ohybných pásikov, pospájaných do dutých komôrok s priechodnými otvormi 4, pričom komôrky sú vyplnené stuhnutým izolačným materiálom 5 na báze celulózových častíc premiešaných s tmeliacou zložkou na báze vodnej disperzie polymérov, pričom sa jedná o sústavu komôrok plošne roztiahnuteľnej bunkovej fólie 3. Výplň komôrok, znázornenú na obrázkoch, tvorí v optimálnom prípade izolačný materiál 5 na báze celulózovej drviny, vody a styrénakrylátového kopolyméru.

Do izolačného materiálu 5 dávané častice majú s výhodou veľkosť od prachových častíc až po chumáče 1 cm, pričom sú tieto častice v hmote obsiahnuté v množstve 70 až 90%, uvažované v objemových percentách. Vzhľadom k tomu, že celulóza z častíc saje vodu i obsiahnuté polyméry, je uvedené množstvo vyjadrené pre stav v okamžiku miešania častíc a tmeliacej zložky. Výplňový izolačný materiál 5 komôrok ľpie ku stenám komôrok a na strane rubového okraja 13 komôrok ľpie k podkladu 1, pričom na lícnej strane je takto vytvorený izolačný plášť opatrený aspoň jednou prídavnou povrchovou vrstvou 10 predstavujúcou povrchovú úpravu stavebného objektu, napríklad fasádou alebo obkladom z drevených dosiek.

Obrázok obr. 2 demonštruje príklad, keď výplňový materiál 5 siaha po lícne okraje 8 komôrok bunkovej fólie 3. Výplňový materiál 5 susedných komôrok bunkovej fólie 3 je navzájom prepojený prostredníctvom sústavy stenových otvorov 11, ktoré sú v stenách bunkovej fólie 3. V týchto stenových otvoroch 11 obsiahnutý izolačný materiál 5 tvoria fixačné spoje medzi susednými komôrkami, čo podstatne zlepšuje a spevňuje vytvorenú izolačnú vrstvu a braní nežiaducemu uvoľňovaniu izolačného materiálu 5 z komôrok.

-18Obrázok obr. 3 demonštruje príklad, keď výplňový materiál 5 prečnieva rovnomerne cez lícne okraje 8 komôrok bunkovej fólie 3 a tvorí tu celistvý presah 9 na bunkovej fólii 3. Ďalší rozdiel voči predchádzajúcemu obrázku je v tom, že cez niektoré stenové otvory 11 bunkovej fólie 3 prechádzajú spevňujúce vlákna 12. Toto uskutočnenie je výhodné najmä pre zvislé alebo svažité aplikácie. Obr. 3 tiež ukazuje výhodnosť tohto uskutočnenia, pri pohľade na zvislý rez vedený zvislou izolačnou vrstvou v rovine kolmej voči podkladu 1, kde rez je vedený cez bunkovú fólii 3 v mieste stenových otvorov 11. Spevňujúce vlákna 12 prechádzajú cez bunkovú fólii 3 zvisle, čo je v smere svažitosti podkladu 1, a sú opatrené proti sklzovými zábranami 14 proti kĺzaniu stien komôrok po týchto vláknach 12. Proti sklzové zábrany 14 tvoria napríklad gombíky alebo uzlíky.

Obrázky 2 a 3 ukazujú príklady, pri ktorých výsledný tvar celku z podkladu 1, izolačnej vrstvy na báze bunkovej fólie 3 a izolačného materiálu 5 a jednej alebo viacerých povrchových vrstiev 10, kopíruje tvar pôvodného podkladu 1.

Obrázok 4 ukazuje izolačnú vrstvu, kde je vytvorený na rovnom podklade 1 výstupok tým, že stavebná izolačná vrstva obsahuje dva diely rozlične vysokej bunkovej fólie 3 uloženej vedľa seba. Týmto je rovnako výhodné vytvorený členitý tvar izolované plochy stavebného objektu, pričom izolačný materiál 5 je nedelený, spojitý v smere od podkladu 1 po povrchovú vrstvu 10. Rovnakým spôsobom, pri uložení rôzne vysokej bunkovej fólie 3 vedľa seba v oblasti už existujúceho schodku na podklade 1, by mohlo sa dosiahnuť zarovnanie schodku. Pomocou odlišnej výšky bunkovej fólie 3 takto múze sa vytvoriť, zväčšený, alebo naopak eliminovaný, akýkoľvek výklenok na stavebnom objekte.

Obrázok 5 ukazuje izolačnú vrstvu, kde je vytvorený na rovnom podklade 1 výstupok tým, že stavebná izolačná vrstva obsahuje dva diely bunkovej fólie 3 uloženej na sebe schodovito. Týmto sa vytvorí členitý tvar izolovanej plochy stavebného objektu, pričom izolačný materiál 5 môže byť nedelený, spojitý v smere od podkladu 1 po povrchovú vrstvu 10. Opačne, teda napríklad vyplnením prípadnej diery alebo vybrania podkladu 1, alebo vyrovnaním schodku pomocou druhej vrstvy bunkovej fólie 3, by sa dosiahlo zarovnanie. To je možné s výhodou použiť napríklad na zarovnanie už nemoderných alebo silno poškodených výklenkov okolo okien, a pod.

Claims (20)

1. NÁROKY NA OCHRANU

   1. Spôsob vykonávania izolácii, najmä opláštenie budov, pri ktorom sa zhotoví na pevných plochách v rámci stavebného objektu izolačný plášť za účelom tepelnej a/alebo zvukovej izolácie, vyznačujúci sa tým, že na plochu stavebného objektu na ktorej sa má vykonať izolácia, ktorá je podkladom (1) pre budovanú izoláciu, napríklad vonkajšiu stenu budovy a/alebo vnútornú plochu krovu, sa priloží a upevní rozprestretá bunková fólia (3) z plastových ohybných pásikov pospájaných v dutej komôrky s priechodnými otvormi (4), načo sa do komôrok tejto bunkovej fólie (3) vkladá izolačný materiál (5) vo forme aspoň sčasti tekutej hmoty v priebehu času tuhnúcej, pričom plnenie komôrok bunkovej fólie (3) sa vykonáva postupne od plochy izolovaného podkladu (1) smejem k rovine lícnych okrajov (8) komôrok, najmenej tak dlho, dokiaľ sa komôrky nenaplnia izolačným materiálom (5) aspoň po lícne okraje (8) komôrok, potom sa izolačný materiál (5) nechá v komôrkach stuhnúť a až bunková fólia (3) spolu s vloženým izolačným materiálom (5) vytvorí dostatočne pevnú izolačnú vrstvu, uskutoční sa povrchová úprava obvyklá pre daný typ izolačného opláštenia.
2. 2. Spôsob vykonávania izolácii, najmä opláštenie budov podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vopred sa pripraví do aspoň dvoch rôznych nádob (6,7) zmesi s odlišnou konzistenciou, z toho do prvej nádoby (6) sa pripraví suchá zmes obsahujúca častice na báze celulózy a do druhej nádoby (7) sa pripraví kvapalná zmes obsahujúca tmeliacu zložku na báze polymérov zriedenou vodou, načo sa do komôrok postupne fúka suchá zmes a do tejto suchej zmesi sa strieka hadicou kvapalná zmes, a takto sa tvorí kašovitá lepkavá hmota, ktorá postupne zaplní a preplní komôrky bunkovej fólie (3) a pritom sa prilepí na steny komôrok bunkovej fólie (3) a na izolovaný podklad (1).
3. 3. Spôsob vykonávania izolácii, najmä opláštenie budov podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že suchá zmes sa pripraví aspoň z 80% jej hmotnosti ako častice na báze celulózy a kvapalná zmes sa pripraví ako vodná disperzia na báze styrénakrylátového kopolyméru, pričom príprava aspoň kvapalnej zmesi a plnenie zmesí do komôrok bunkovej fólie (3) sa uskutočňuje pri teplote vonkajšieho prostredia v rozmedzí 5 až 40 °C.

   -204. Spôsob vykonávania izolácii, najmä opláštenie budov podľa nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že po naplnení komôrok bunkovej fólie (3), skôr než izolačný materiál (5) stuhne, sa vykoná povrchové zarovnanie povrchu zhotovenej izolačnej vrstvy.
4. 5. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že povrch zhotovenej izolačnej vrstvy sa v stave, keď je izolačný materiál (5) ešte tvárny, zarovná priložením, pritlačením a pripevnením plochej krycej vrstvy (10), napríklad paropriepustnej membrány alebo plechu.
5. 6. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že komôrky sa plnia izolačným materiálom (5) s aspoň lokálnym presahom (9) cez lícne okraje (8) komôrok, načo sa, po zarovnaní povrchu takto vzniknutej izolačnej vrstvy a jej stuhnutí na izolačnej vrstve vykoná povrchová úprava obvyklého typu vzhľadom k miestu zhotovenia, napríklad fasáda alebo obloženie drevom.
6. 7. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že komôrky sa plnia izolačným materiálom (5) s presahom (9) cez lícne okraje (8) komôrok celoplošne v rámci bunkovej fólie (3) a i v prípade nasledovného uskutočnenia zarovnanie povrchu sa nechá rovnomerný presah (9) cez lícne okraje (8) komôrok.
7. 8. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa -tým, že izolácia sa zhotovuje na zakrivenej ploche stavebného objektu, napríklad stĺpe s kruhovým prierezom alebo na ploche s výklenkami, a pritom sa bunková fólia (3) pripevňuje tesne na podklad (1) tak, aby kopírovala tvar podkladu (í), načo po vyplnení komôrok izolačným materiálom (5) sa povrch upraví a povrchová úprava zhotoví rovnako tak, aby kopírovala tvar podkladu.
8. 9. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že izolácia sa vykonáva na nerovnej ploche stavebného objektu, napríklad na ploche s kazmi povrchovej plochy alebo na ploche s výklenkami, a pritom sa bunková fólia (3) pripevňuje na podklad (1) tak, aby eliminovala nerovný tvar podkladu (1), napríklad lokálnym podložením bunkovej fólie (3) vyrovnávacími prostriedkami

   -21 a/alebo zostavovaním bunkovej fólie (3) z dielov s rôznou výškou komôrok vedľa seba, a/alebo ukladaním na seba aspoň lokálne aspoň dvoch vrstiev bunkovej fólie (3), načo po vyplnení komôrok izolačným materiálom (5) sa povrch upraví a povrchová úprava zhotoví rovnako tak, že sa eliminuje nerovný tvar podkladu (1).
9. 10. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že izolácia sa vykonáva na rovnej ploche stavebného objektu, napríklad rovinnej vonkajšej stene, a pritom sa pomocou bunkovej fólie (3) na podklade (1) vytvára plastický reliéf požadovaného tvaru, napríklad výklenok v okolí okien, čo sa uskutočňuje zostavovaním vrstvy bunkovej fólie (3) z dielov s rôznou výškou komôrok vedľa seba a/alebo ukladaním na seba aspoň lokálne aspoň dvoch vrstiev bunkovej fólie (3) a/alebo vytvarovaním lícneho okraja (8) komôrok bunkovej fólie (3) do požadovaného reliéfu pred jej položením na izolovaný podklad (1) alebo pred jej plnením, načo po vyplnení komôrok izolačným materiálom (5) sa povrch upraví a povrchová úprava zhotoví tak, že sa kopíruje tvar lícneho okraja (8) komôrok bunkovej fólie (3).
10. 11. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa niektorého z nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že na dosiahnutie väčšej súdržnosti vytvorenej izolačnej vrstvy sa použije bunková fólia (3) opatrená sústavou stenových otvorov (11) v stenách komôrok a/alebo opatrená spevňujúcimi vláknami (12).
11. 12. Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov podľa niektorého z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že pred začatím pokládky rozprestretej bunkovej fólie (3) na miesto použitia sa izolovaný podklad (1), napríklad stena budovy alebo podkrovie, opatrí najskôr kotvovými prostriedkami (2) pre bunkovú fóliu (3), napríklad háčikmi, a na ne sa potom bunková fólia (3) pripevňuje pri montáži do rozprestretého stavu.
12. 13. Stavebná izolačná vrstva zhotovená podľa niektorého z nárokov 1 až 12 a vytvorená na pevnom podklade, napríklad ako obloženie stien budovy alebo krovu budovy, vyznačujúci sa tým, že je usporiadaná ako sústava komôrok z plastových ohybných pásikov pospájaných do dutých komôrok s priechodnými otvormi (4), ktoré sú vyplnené stuhnutým izolačným materiálom (5) na báze celulózových častíc premiešaných s

    -22tmeliacou zložkou na báze vodnej disperzie polymérov, pričom sa jedná o sústavu komôrok plošne roztiahnuteľnej bunkovej fólie (3).
13. 14. Stavebná izolačná vrstva podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým, že výplň komôrok tvorí izolačný materiál (5) na báze celulózovej drviny, vody a styrénakrylátového kopolyméru.
14. 15. Stavebná izolačná vrstva podľa nárokov 13 a 14, vyznačujúca sa tým, že obsiahnuté častice majú veľkosť prachových častíc až 1 cm, pričom sú tieto častice v izolačnom materiáli (5) obsiahnuté v množstve 70 až 90 %, uvažované v objemových percentách v okamžiku miešania častíc s tmeliacou zložkou.
15. 16. Stavebná izolačná vrstva podľa nárokov 13 až 15, vyznačujúca sa tým, že izolačný materiál (5) v komôrkach dosadá na steny komôrok a ľpie k nim a v oblasti rubového okraja ((13) komôrok dosadá na povrch podkladu (1) a ľpie na ňom, pričom na lícnej strane je izolačná vrstva opatrená aspoň jednou prídavnou povrchovou vrstvou (10) predstavujúcou povrchovú úpravu stavebného objektu, napríklad fasádu alebo obklad z drevených dosiek.
16. 17. Stavebná izolačná vrstva podľa nárokov 13 až 16, vyznačujúca sa tým, že izolačný materiál (5) prečnieva rovnomerne cez lícne okraje (8) komôrok bunkovej fólie (3) a tvorí tu celistvý, rovnomerný presah (9).
17. 18. Stavebná izolačná vrstva podľa nárokov 13 až 17, vyznačujúca sa tým, že izolačný materiál (5) susedných komôrok bunkovej fólie (3) je v prípade aspoň niektorých komôrok navzájom prepojený prostredníctvom stenových otvorov (11) v stenách bunkovej fólie (3), pričom v týchto stenových otvoroch (11) obsiahnutý izolačný materiál (5) tu tvoria fixačné spoje medzi komôrkami.
18. 19. Stavebná izolačná vrstva podľa nároku 18, vyznačujúca sa tým, že cez aspoň niektoré stenové otvory (11) bunkovej fólie (3) prechádzajú spevňujúce vlákna (12), pričom izolačná vrstva sa nachádza na zvislom alebo svažitom podklade (1) a spevňujúce

    -23vlákna (12) prechádzajú cez bunkovú fólii (3) v smere svažitosti a sú opatrené proti sklzovými zábranami (14) proti skĺznutiu komôrok.
19. 20. Stavebná izolačná vrstva podľa nárokov 13 až 19, vyznačujúca sa tým, že obsahuje diely bunkovej fólie (3) uložené na seba alebo vedľa seba v takom tvare, že je vytvorený alebo naopak potlačený členitý tvar izolačného opláštenia stavebného objektu.
20. 21. Stavebná izolačná vrstva podľa nároku 20, vyznačujúca sa tým, že aspoň dva vedľa seba uložené diely bunkovej fólie (3) majú odlišnú výšku komôrok, uvažované v smere od rubového okraja (13) komôrok bunkovej fólie (3) k lícnemu okraju (8), pričom pomocou odlišnej výšky komôrok bunkovej fólie (3) je vytvorený, alebo naopak eliminovaný, výstupok na stavebnom objekte.