SK4892003A3 - Efficient process for the preparation of a factor XA inhibitor - Google Patents

Description

Tento vynález sa všeobecne týka účinného spôsobu prípravy benzizoxazolylpyrazolu. Benzizoxazolylpyrazoly sú užitočné ako inhibítory faktora Xa.

Doterajší stav techniky

Pojednáva sa o inhibítoroch faktora Xa podobných tým, ktoré sa nižšie uvádzajú vo vzorci la la

WO98/57951 opisuje syntézu zlúčeniny vzorca la ako jej trifluóroctová sol následovne:

Vo vyššie uvedenom postupe kondenzuje karboxylová kyselina pyrazolu a anilín a izoluje sa ako voľná báza. Skupina 3-kyano4-fluórfenylová vzniklého produktu sa potom premení na 1aminobenzizoxazol. Jedným problémom tohto postupu sú ťažkosti s vyčistením kondenzačného produktu kyselina-anilín. Druhým problémom je, že konverzia na 1-aminobenzizoxazolový podiel vyžaduje prítomnosť silnej, drahej báze, napríklad KOt-Bu.

Je preto zrejmé, že príprava zlúčeniny vzorca I je obtiažna. Preto je žiaduce nájsť účinnú syntézu takejto zlúčeniny.

Podstata vynálezu

Predmetom predloženého vynálezu je poskytnutie nového spôsobu prípravy zlúčeniny vzorca I.

Iným predmetom predloženého vynálezu je poskytnutie medziproduktov užitočných pri príprave zlúčeniny vzorca I.

Ďalším predmetom predloženého vynálezu je poskytnutie nových solí, kryštalických a solvátových foriem zlúčeniny vzorca I.

V ďalšom predmete poskytuje predložený vynález farmaceutické prípravky zahrnujúce farmaceutický prijatelný nosič a terapeuticky účinné množstvo aspoň jednej zo zlúčenín predloženého vynálezu alebo ich farmaceutický prijateľných solí.

Iným predmetom predloženého vynálezu je poskytnutie spôsobu liečenia tromboembolických ťažkostí zahrnujúci podanie pacientovi, ktorý takúto liečbu potrebuje, terapeuticky účinného množstva aspoň jednej zo zlúčenín predloženého vynálezu alebo jej farmaceutický prijateľnej soli.

Ešte jedným predmetom predloženého vynálezu je poskytnutie nových zlúčenín pre použitie v terapii.

Inakším predmetom predloženého vynálezu je poskytnutie použitia nových zlúčenín pre výrobu liekov pre liečenie tromboembolických ťažkostí.

Podrobný opis výhodných uskutočnení vynálezu

Predložený vynález v jednom uskutočnení takto poskytuje nový spôsob výroby zlúčeniny vzorca I:

HCI zahrnujúci :

(c) spojenie zlúčeniny vzorca IVa s kyselinou maleínovou za vzniku zlúčeniny vzorca IV,

(d) prevedenie zlúčeniny vzorca IV na zlúčeninu vzorca V a (e) vytvorenie zlúčeniny vzorca I.

Vo výhodnom uskutočnení sa v bode (c) spojenie s kyselinou maleínovou uskutoční v prítomnosti prvého rozpúšťadla, etylacetátu.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa v bode (c) pridá druhé rozpúšťadlo, 1-chlórbután, aby sa vylepšilo zrážanie.

V inom výhodnom uskutočnení sa bod (d) uskutočňuje spojením zlúčeniny vzorca IV s HONHCOCH₃ v prítomnosti alkálie a rozpúšťadla.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa alkália vyberie z K₂CO₃, Na₂CO₃, KHCOa, NaHCOs, KF, NaOH a KOH.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je alkáliou K₂CO₃.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa rozpúšťadlo vyberie z DMSO, DMAC, N-metylpyrolidinónu a DMF.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je rozpúšťadlom v bode (d) DMF obsahujúci 0,5 až 50 % objemových vody.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je rozpúšťadlom v bode (d) DMF obsahujúci 10, 11, 12, 13, 14 až 15 % objemových vody.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je rozpúšťadlom v bode (d) DMF obsahujúci 15 % objemových vody.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa bod (e) uskutoční spojením zlúčeniny vzorca V s HCI v rozpúšťadle, ktoré sa vyberie z metanolu, acetonitrilu, izopropanolu, etanolu, propanolu, acetónu, metylizobutylketónu (MIBK), 2-butanónu a vody.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa bod (e) uskutoční spojením zlúčeniny vzorca V s HCI v etanole.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je zlúčeninou vzorca I mono-HCl sol.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je zlúčenina vzorca I kryštalická látka.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je zlúčenina vzorca I solvát vybraný z etanolu, propanolu, izopropanolu, acetónu, MIBK, 2butanónu a vody.

Vo výhodnejšom uskutočnení je zlúčenina vzorca I solvát s etanolom.

V ďalšom uskutočnení poskytuje predložený vynález nový spôsob prípravy zlúčeniny vzorca IVa:

zahrnujúci:

(b) kondenzáciu zlúčenín vzorcov II a III za vzniku zlúčeniny vzorca IVa.

V inom výhodnom uskutočnení sa zlúčenina vzorca IVa použije bez čistenia v bode (c).

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa bod (b) uskutoční spojením zlúčeniny vzorca II s kyslým aktivátorom v rozpúšťadle a v prvej alkálii a následovným spojením vzniklého roztoku so zlúčeninou vzorca III.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa bod (b) uskutoční spojením zlúčeniny vzorca II s oxalylchloridom v acetonitrile a pyridíne a nasledujúcim spojením vzniklého roztoku so zlúčeninou vzorca

III.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sa potom, čo sa zlúčenina vzorca II spojila so zlúčeninou vzorca III, pridá druhá báza do reakčného roztoku.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je druhou bázou diizopropyletylamín.

V ďalšom uskutočnení poskytuje predložený vynález nový spôsob prípravy zlúčeniny vzorca II:

zahrnujúci:

(a) spojenie zlúčeniny vzorca VI so zlúčeninou vzorca VII, aby vznikla zlúčenina vzorca VIII a (ai) prevedenie zlúčeniny vzorca VIII na zlúčeninu vzorca II.

V ďalšom uskutočnení poskytuje predložený vynález novú zlúčeninu vzorca I:

I kde I je mono-HCl sol.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je zlúčenina vzorca I kryštalická látka.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je zlúčenina vzorca I etanolový solvát.

V ďalšom uskutočnení poskytuje predložený vynález novú zlúčeninu vzorca IV:

V ďalšom uskutočnení poskytuje predložený vynález novú zlúčeninu vzorca Va:

alebo jej farmaceutický prijatelnú sol.

V ďalšom uskutočnení poskytuje predložený vynález farmaceutické prípravky obsahujúce farmaceutický prijateľný nosič a terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny predloženého vynálezu alebo jej farmaceutický prijateľnej soli.

V ďalšom uskutočnení je predmetom predloženého vynálezu nový spôsob liečenia tromboembolických ťažkostí zahrnujúci podanie pacientovi, ktorý to potrebuje, terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny predloženého vynálezu alebo jej farmaceutický prijateľnej soli.

V ďalšom uskutočnení je predmetom predloženého vynálezu použitie zlúčeniny predloženého vynálezu v terapii.

V ďalšom uskutočnení je predmetom predloženého vynálezu použitie zlúčeniny predloženého vynálezu k výrobe lieku pre liečenie tromboembolických ťažkostí.

Definície

Nasledujúce pojmy a výrazy, ktoré sa používajú v tomto vynáleze, majú uvedený význam. Rozumie sa, že zlúčeniny predloženého vynálezu môžu obsahovať asymetricky substituovaný atóm uhlíka a môžu sa izolovať v opticky aktívnej alebo racemickej forme. Príprava opticky aktívnych foriem je v technike dobre známa, napríklad rozdelením racemických zmesí alebo syntézou z opticky aktívnych východzích materiálov. Mienia sa všetky chirálne, diastereoizomérne a racemické formy a všetky geometrické izomérne formy, ak nie sú špecificky uvedené špecifické stereochemické alebo izomérne formy.

Postupy predloženého vynálezu sú zamýšľané, aby sa uskutočňovali prinajmenšom v mnoho gramovom merítku, v kilogramovom merítku, mnoho kilogramovou merítku a v priemyselnom merítku. Mnoho gramové merítko, ako sa tu používa, je výhodne merítko, kde je aspoň jeden východzí materiál prítomný v množstve 10 gramov alebo viacej, výhodnejšie aspoň v množstve 50 gramov alebo viacej a ešte výhodnejšie aspoň v množstve 100 gramov alebo viacej. Mnoho kilogramovým merítkom, ako sa tu používa, sa myslí merítko, kde sa použije viacej ako jeden kilogram aspoň jedného východzieho materiálu. Priemyselným merítkom, ako sa tu používa, sa myslí merítko, ktoré je iné než laboratórne a ktoré dostačuje pre dodávku produktu buď na klinické skúšky alebo pre distribúciu k spotrebitelom.

Výraz „substituovaný, ako sa tu používa, znamená, že ktorýkoľvek jeden alebo viacej vodíkov z vyznačeného atómu sa nahradí skupinou vybranou z určenej množiny skupín za predpokladu, že sa na vyznačenom atóme neprekročí normálny počet valencií a že substitúcia vedie ku stabilnej zlúčenine. Keď sa jedná o substituent ako ketónová skupina (t.j. =0), potom sa na atóme nahradia 2 vodíky. Ketónové skupiny sa nevyskytujú na aromatických podieloch. Keď sa hovorí, že sa kruh (napr. uhlíkový alebo heterocyklický) substituuje karbonylovou skupinou alebo dvojitou väzbou, myslí sa tým, že karbonylová skupina alebo dvojitá väzba je súčasť (t.j. vo vnútri) kruhu.

Úmyslom predloženého vynálezu je zahrnúť všetky izotopy atómov vyskytujúcich sa v predložených zlúčeninách. Izotopy sa týkajú atómov, ktoré majú rovnaké atómové číslo, ale rozdielnu atómovú hmotnosť. Ako všeobecný príklad môže poslúžiť, že izotopy vodíka zahrnujú tiež trícium a deutérium a izotopy uhlíka zahrnujú C-13 a C-14. Ale nejedná sa o obmedzenie len na tieto atómy.

Reakcie, ktoré sú súčasťou spôsobov syntézy, ktoré sa tu uplatňujú v patentových nárokoch, sa výhodne uskutočňujú v prítomnosti alkálie zahrnujúcej široký sortiment alkálií.

Prítomnosť alkálie v reakcii zjednodušuje syntézu žiadaného produktu. Odborník v oblasti organickej syntézy môže vybrať vhodnú alkáliu. Vhodné alkálie zahrnujú, ale nie sú na nich obmedzené, anorganické zásady zahrnujúce, ale nie sú na nich obmedzené, alkalické kovy, kovy alkalických zemín, tálium a hydroxidy amónne, alkoxidy, fosfáty a uhličitany, zahrnujúce, ale nie sú obmedzené na hydroxid sodný, hydroxid draselný, uhličitan sodný, uhličitan draselný, uhličitan cézny, hydroxid tálnatý, uhličitan tálnatý, uhličitan tetra-n-butylamónia a hydroxid amónny.

Reakcie, ktoré sú súčasťou spôsobov syntézy, ktoré sa tu uplatňujú v patentových nárokoch, sa môžu uskutočniť v rozpúšťadlách, ktoré dokáže pohotovo vybrať odborník v oblasti organickej syntézy a ktoré sú všeobecne akékoľvek rozpúšťadlá, ktoré v podstate nereagujú s východzími látkami (reaktantmi), medziproduktmi alebo produktmi pri teplotách, za ktorých sa reakcie uskutočňujú, to znamená pri teplotách od bodu tuhnutia rozpúšťadla až do bodu varu rozpúšťadla. Daná reakcia sa môže uskutočniť v jednom rozpúšťadle alebo vo zmesi viac ako jedného rozpúšťadla. V závislosti na konkrétnom reakčnom kroku sa môže vybrať vhodné rozpúšťadlo pre konkrétny reakčný krok.

Vhodné rozpúšťadlá zahrnujú: dimetoxymetán, tetrahydrofurán,

1,3-dioxán, 1,4-dioxán, furán, dietyléter, dietylénglykoldimetyléter, dietylénglykoldietyléter, trietylénglykoldimetyléter alebo terc-butylmetyléter.

Ako príklad vhodných aprotných rozpúšťadiel, ale bez obmedzenia na nich, môžu slúžiť tetrahydrofurán (THF) , dimetylformamid (DMF), dimetylacetamid (DMAC), 1,3-dimetyl3, 4,5, 6-tetrahydro-2(1H)-pyrimidinón (DMPU), 1,3-dimetyl-2imidazolidinón (DMI), N-metylpyrolidinón (NMP), formamid, N12 metylacetamid, N-metylformamid, acetonitril, dimetylsulfoxid, propionitril, etylformiát, metylacetát, hexachloroacetón, acetón, etylmetylketón, etylacetát, sulfolan (tetrametylénsulfón) , N, N-dimetylpropionamid, tetrametylurea, nitrometán, nitrobenzén alebo hexametylfosforamid.

Slovné spojenie farmaceutický prijatelný sa tu používa ako odkaz na také zlúčeniny, materiály, prípravky a/alebo dávkové formy, ktoré sú v rámci nesporného lekárskeho úsudku vhodné pre použitie pri kontakte s tkanivami ľudí a zvierat bez nadmernej toxicity, dráždivosti, alergickej odozvy alebo iného problému či komplikácie odpovedajúcich prijateľnému pomeru úžitku k riziku.

Použitím slovného obratu farmaceutický prijatelné soli sa tu majú na mysli deriváty objavených zlúčenín, u ktorých sa materská zlúčenina modifikuje tvorbou jej soli s kyselinou alebo zásadou. Príklady farmaceutický prijateľných solí zahrnujú, ale neobmedzujú sa na soli minerálnych alebo organických kyselín s alkalickými skupinami zahrnujúcimi, ale neobmedzenými na amíny a alkalické alebo organické soli kyslých skupín zahrnujúce, ale neobmedzené na karboxylové kyseliny. Farmaceutický prijateľné soli zahrnujú obvyklé netoxické soli alebo kvartérne amóniové soli materskej zlúčeniny utvorené napr. s netoxickými anorganickými alebo organickými kyselinami. Také obvyklé netoxické soli zahrnujú napríklad soli odvodené od anorganických kyselín zahrnujúcich, ale neobmedzených na kyselinu chlorovodíkovú, bromovodíkovú, sírovú, aminosulfónovú, fosforečnú a dusičnú a soli pripravené z organických kyselín zahrnujúcich, ale neobmedzených na kyselinu octovú, propánovú, jantárovú, glykolovú, steárovú, mliečnu, jablčnú, 2,3dihydroxybutandiovú, citrónovú, askorbovú, pamoovú, maleínovú, hydroxymaleínovú, fenyloctovú, glutámovú, bonzoovú, salicylovú, sulfanilovú, 2-acetoxybenzoovú, fumárovú, toluénsulfónovú, metánsulfónovú, etándisulfónovú, šťavelovú a 2-hydroxyetánsulfónovú.

Farmaceutický prijatelné soli predloženého vynálezu sa môžu syntetizovať obvyklými chemickými spôsobmi z materskej zlúčeniny, ktorá obsahuje alkalický alebo kyslý podiel. Všeobecne sa takéto soli pripravujú reakciou voľnej kyslej alebo zásaditej formy týchto zlúčenín so stechiometrickým množstvom príslušnej zásady alebo kyseliny vo vode alebo v organickom rozpúšťadle, prípadne vo zmesi vody a organického rozpúšťadla. Všeobecne sa dáva prednosť nevodným rozpúšťadlám ako je éter, etylacetát, etanol, izopropylalkohol alebo acetonitril. Zoznamy vhodných solí sú v Remington 's Pharmaceutical Sciences, 17. vydanie, Mack Publishing Company, Easton, PA, 1985, str. 1418, ich znaky sú tu zahrnuté ako odkaz.

Použitie výrazov „liečenie alebo „liečba pokrýva liečenie chorobných stavov u cicavca, hlavne u človeka a zahrnuje: (a) predchádzanie chorobného stavu, aby prepukol u cicavca, osobitne keď takýto cicavec je predisponovaný k chorobnému stavu, ale diagnóza ktorého u neho ešte nebola zaznamenaná, (b) tlmenie chorobného stavu, to znamená zadržanie jeho rozvoja a/alebo (c) zmiernenie chorobného stavu, to znamená spôsobiť ustupovanie chorobného stavu.

Syntézy

Postupy predloženého vynálezu sa môžu praktikovať radom spôsobov v závislosti na zvolenom rozpúšťadle, zvolenej alkálii a teplote. Odborník bežne skúsený v oblasti organických syntéz rozpozná, že čas reakcie potrebný na jej úplné dokončenie a rovnako výťažok budú závisieť na výbere všetkých týchto premenných. Nasledujúce schémy ukazujú reprezentáciu celkovej sekvencie predloženého vynálezu.

Príprava zlúčeniny vzorca VIII:

F

VIII

Zlúčenina VI sa môže previesť na zlúčeninu VIII prostredníctvom nového spôsobu zachytávania hydrazínu in situ. Hydrazínový medziprodukt sa môže pripraviť pôsobením HCI a NaNO₂ na zlúčeninu vzorca VI. Výhodne sa zlúčenina VI pridáva do chladeného roztoku HCI (napríklad na -10 až - 5 °C) . Potom sa môže pridať NaNO₂ a roztok sa výhodne udržuje pri teplote od 0 do 10 °C. V tomto bode sa môže k roztoku pridať AcOH. Potom sa môže pridať SnCl₂*2H₂O, aby sa dokončila tvorba hydrazínu. Výsledný produkt sa môže izolovať, alebo použiť in situ.

Výhodné je jeho použitie in situ.

Prídavkom zlúčeniny VII k novo vytvorenému hydrazínu sa môže vytvoriť zlúčenina VIII. Tento prídavok sa výhodne uskutočňuje v prítomnosti MeOH a pri teplote v rozmedzí od 35 do 55 °C.

Príprava zlúčeniny vzorca II:

CN

VIII >

II

Oxidácia zlúčeniny VIII by mala poskytnúť zlúčeninu II. Oxidácia sa uskutočňuje spojením zlúčeniny VIII s oxidačným činidlom v prítomnosti rozpúšťadla a volitelne pufra.

Odborník s bežnou skúsenosťou v technike by rozpoznal, že sa môžu použiť oxidačné činidlá ako napríklad KMnO₄ alebo NaClO₂. Výhodne sa použije ako oxidačné činidlo KMnO₄ v prítomnosti pufra. Zlúčenina VIII sa môže suspendovať v alkoholickou rozpúšťadle (napr. v terc-butylalkohole). Suspenzia sa výhodne udržuje pri teplote od 35 do 50 °C. Môže sa pridať vodný roztok pufra známi odborníkom v technike (napr. monohydrát fosfátu sodného). Výhodne sa pridáva 0,5 až 4 N pufer. Potom sa môže do reakčného roztoku pridať KMnO₄. Po ukončení reakcie sa môže zlúčenina vzorca II izolovať.

Príprava zlúčeniny vzorca IVa:

Kondenzáciou zlúčenín II a III sa môže vytvoriť zlúčenina IVa. Kondenzácia sa výhodne uskutočňuje spojením zlúčeniny II s kyslým aktivátorom v rozpúšťadle a v prítomnosti alkálie a následným spojením vzniklého roztoku so zlúčeninou vzorca

III. Ako kyslý aktivátor sa môže použiť tionylchlorid alebo oxalylchlorid, pričom sa dáva prednosť oxalylchloridu. Prídavok kyslého aktivátora sa výhodne uskutočňuje pri teplote od 10 do 30 °C.

Spojenie zlúčeniny II s oxalylchloridom sa môže uskutočniť v rozpúšťadle vybranom z acetonitrilu, THF a metylénchloridu, prednostne v acetonitrile. Prvá alkália sa môže vybrať z DMAP, trietylamínu, diizopropyletylamínu, N-metylmorfolínu a pyridínu, prednostne pyridín. Prítomne množstvo prvej alkálie je výhodne od 0,2 do 1 molárneho ekvivalentu voči zlúčenine II, výhodnejšie 0,4 molárneho ekvivalentu.

Požadované množstvo oxalylchloridu, ktoré sa má pridať, bude závisieť na prítomnom množstve zlúčeniny II v roztoku a na prítomnom obsahu vody v roztoku. Množstvo prítomnej vody sa môže stanoviť známymi spôsobmi, napríklad titráciou podľa Karla Fischera. Počet molov pridávaného oxalylchloridu sa výhodne rovná alebo je máličko vyšší ako súčet počtu molov prítomnej zlúčeniny II a vody.

Akonáhle je zlúčenina II aktivovaná, môže sa spojiť so zlúčeninou III. Pred spojením so zlúčeninou III je výhodné reakčnú zmes ochladiť na teplotu od 0 do 10 °C. Po spojení zlúčeniny III s reakčným roztokom sa výhodne pridá druhá alkália, ktorá sa môže vybrať z diizopropyletylamínu, pyridínu, DMAP, trietylamínu a N-metylmorfolínu, pričom sa dáva prednosť diizopropyletylamínu. Prítomné množstvo druhej alkálie je výhodne od 1 do 3 molárnych ekvivalentov, výhodnejšie asi 2,2 molárneho ekvivalentu voči prítomnému množstvu zlúčeniny II.

Príprava zlúčeniny vzorca IV:

Zlúčenina IV sa môže vytvoriť zo zlúčeniny IVa, ktorá sa vyčistí alebo nie. Výhodne sa zlúčenina IV tvorí z nečistenej zlúčeniny IVa. Zlúčenina IVa sa obyčajne izoluje ako olejovitá substancia. Zlúčenina IVa sa výhodne rozpustí v prvom rozpúšťadle a pridá sa kyselina maleínová. K tomuto roztoku sa môže pridať druhé rozpúšťadlo na vylepšenie a urýchlenie zrážania zlúčeniny IV. Prítomne množstvo kyseliny maleínovej je výhodne od 0,9 do 1,1 molárneho ekvivalentu voči zlúčenine IVa, výhodnejšie 0,95 molárneho ekvivalentu. Prvé rozpúšťadlo sa môže vybrať zo skupiny acetón, chloroform, etylacetát, MIBK, izopropylacetát, izopropylalkohol a THF, prednostne etylacetát. Druhé rozpúšťadlo sa môže vybrať zo skupiny 1-chlórbután, heptán, hexán, metylénchlorid a TBME, prednostne 1-chlórbután. Reakcia sa výhodne uskutočňuje pri laboratórnej teplote.

Príprava zlúčeniny vzorca V:

V

Zlúčenina V sa môže pripraviť spojením zlúčeniny IV s HONHCOCH3 v prítomnosti báze a rozpúšťadla. Báza sa výhodne vyberie z K2CO3, Na2CO₃, KHCO3, NaHCOs, KF, NaOH a KOH, pričom sa dáva prednosť K₂CO₃. Rozpúšťadlo je možné vybrať z DMSO, dimetylformamidu (DMF), dimetylacetamidu (DMAC), 1,3-dimetyl3, 4,5, 6-tetrahydro-2 (1H)-pyrimidinónu (DMPU), 1,3-dimetyl-2imidazolidinónu (DMI) a N-metylpyrolidinónu (NMP). Prednosť sa dáva DMF. Je výhodné, aby DMF obsahoval 0,5 až 50 objemových % vody, výhodnejšie 0,5, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 až 15 obj. % vody a ešte výhodnejšie 15 objemových % vody.

Výhodne sa spolu zmiešajú HONHCOCH3, DMF a K₂CO₃ a potom sa pridá voda. Tato reakčná zmes sa výhodne udržuje pri teplote asi 20 - 30 °C. Pri spojení reakčnej zmesi so zlúčeninou IV sa reakčná zmes výhodne mieša pri laboratórnej teplote.

Príprava zlúčeniny vzorca I:

Zlúčenina I sa môže vytvoriť zo zlúčeniny V pomocou rozpustenia zlúčeniny V v rozpúšťadle a spojením tohto roztoku s HCI. Rozpúšťadlo sa výhodne vyberie z metanolu, acetonitrilu, izopropanolu, etanolu, propanolu, acetónu, metylizobutylketónu (MIBK), 2-butanónu a vody, pričom sa dáva prednosť etanolu. Zlúčenina V sa výhodne rozpustí v rozpúšťadle (napr. etanole) pri teplote od 60 do 80 °C. HCI sa výhodne pridáva do roztoku, ktorého teplota sa pohybuje od 20 do 40 °C. Výhodne je HCl v alkoholovom roztoku, pričom výhodne sa použije izopropanol.

Zlúčenina I sa výhodne vyzráža z reakčnej zmesi. Zrážanie sa môže vylepšiť ochladením zmesi na teplotu asi 0-10 °C. Zlúčenina I je výhodne kryštalická sol s viazanou jednou molekulou HCl. Výhodnejšie tvorí zlúčenina vzorca I solvát s jedným z vybraných rozpúšťadiel, ako sú etanol, propanol, izopropanol, acetón, MIBK, 2-butanón a voda. Ešte výhodnejšie je, keď zlúčenina I tvorí solvát s etanolom.

Ďalšie rysy vynálezu sa ozrejmia v priebehu nasledujúceho opisu príkladných uskutočnení vynálezu, ktoré sa uvádzajú pre ilustráciu vynálezu a nemajú ho nijak obmedzovať.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava zlúčeniny vzorca VIII

Rektor zo zliatiny hastelloy „C s objemom 40 L a hore opatrený vzdušným miešadlom, termočlánkom, kondenzátorom a prívodom pre dusík, sa naplnil koncentrovanou HCl (5,5 L). Reaktor sa ochladil na teplotu medzi -5 až -10 °C. Zlúčenina VI (svetlohnedá pevná látka, 726 g, 5,3 mol) sa pridávala počas 12 minút pri udržiavaní vnútornej teploty medzi -5 až -7 °C.

Použilo sa ďalších 500 mL koncentrovanej HCl na spláchnutie zlúčeniny VI, ktorá mohla ulpieť na stenách reaktora. Výsledná svetlohnedá tekutá kaša sa udržiavala pri teplote -5 °C počas 10 minút, pokial sa nepripravil roztok dusitanu sodného (450 g,

6,5 mol) vo vyčistenej vode. Prvých 1500 mL roztoku dusitanu sodného sa pridalo počas 20 minút, v priebehu čoho sa zvýšila vnútorná teplota na 10 °C. Pridávanie sa prerušilo na 30 minút, aby vnútorná teplota klesla a vyrovnala sa na 2 - 3 °C.

Pokračovalo sa s pridávaním dusitanu sodného a zostávajúcich

1,7 L sa pridalo behom 30 minút pri udržiavaní teploty na 5 - 7 °C. Várka sa silno potriasala ďalších 30 minút pri 6 °C. Pridala sa kyselina octová (1,8 L) v jednej dávke bez toho, aby sa zaznamenala zmena vnútornej teploty (6°C). Pri udržiavaní teploty medzi 6 - 10 °C sa do reakčnej zmesi behom 55 minút pridal roztok SnCl₂*2H₂O (2,8 kg, 12,2 mol) pripravený v 1,9 L vody a 1,9 L koncentrovanej HCI. Výsledná biela tekutá kaša podobajúca sa „mliečnemu koktailu sa silno potriasala 30 minút.

V jednej dávke sa do reaktoru pridal metanol (10 L) a reakčná zmes sa ohriala na 40 °C. Behom 35 minút sa pridal roztok 4,4,4trifuór-2-furyl-l, 3-butándiónu (VII, 830 mL, 1,2 kg, 5,6 mol) v 3, 1 L MeOH, pričom sa vnútorná teplota udržovala medzi 41-43 °C. Po skončení pridávania sa várka udržiavala na teplote medzi 45-50 °C počas ďalších 1,5 hodiny, ohrievanie sa vyplo a výsledná oranžová tekutá kaša sa nechala v dusíkovej atmosfére ohriať cez noc (16 hodín) na teplotu okolia. Druhý deň ráno sa várka ochladila, aby sa napomohlo rozvoju zrážania zlúčeniny VIII. Várka sa ochladila na 0 °C a udržiavala sa 1 hodinu pri teplote 0 °C predtým, ako sa tekutá kaša prekvapkala na filtrovú tkaninu Dacron umiestnenú na Buchnerovom lieviku s priemerom 32 cm. Filtrácia trvala 1 hodinu a výška koláča sa stanovila ako 3,5 cm. Koláč sa prepláchol 3 L chladnej (0-5 °C) zmesou 50/50 izopropanol/voda a následovne 2,9 L vody. Mokrý koláč (3,4 kg) sa vysušil do konštantnej hmotnosti vo vákuovej sušičke pri 45 °C a tlaku 22 mm Hg (1 mm Hg = 133,3 Pa) cez víkend za vzniku 1,3 kg zlúčeniny VIII ako žltej pevnej látky (1,3 kg, 94,5 hmotnostných %, 71,7 % korigovaného výťažku).

Príklad 2

Príprava zlúčeniny vzorca II

Rektor zo zliatiny hastelloy C s objemom 50 L a hore opatrený vzdušným miešadlom, termočlánkom, prídavným lievikom, kondenzátorom a prívodom pre dusík, sa naplnil roztaveným tercbutanolom (10 L) a po ňom zlúčeninou VIII v pevnom stave (1160 g) . Ďalšie množstvo terc-butanolu (4,5 L) sa použilo na vypláchnutie pôvodných nádobiek a pridalo sa do reaktora. Suspenzia sa zahrievala na teplotu medzi 38 °C a 45 °C, dokiaľ sa nedosiahlo homogénneho roztoku. Behom asi 15 minút sa k reakčnej zmesi pridal vodný roztok monohydrátu fosforečnanu sodného (1245 g v 5,2 L čistenej vode) pri teplote medzi 35 °C a 45 °C. Pri teplote medzi 38 °C a 45 °C sa do reaktoru pridal Celit® 545 (3,2 kg) a udržiavalo sa miešanie, aby sa zaručila rovnomerná disperzia pevnej látky. Komerčný 40 % roztok manganistanu sodného (5,76 L) sa pomaly pridával v priebehu asi

2,5 hodiny pri udržiavaní vnútornej teploty medzi 42 °C a 50 °C. Reakčná hmota sa nechala ochladiť na teplotu okolia a neustále sa miešala cez noc.

Druhý deň ráno sa zmes opäť ohriala na teplotu medzi 45 °C a 50 °C a pridal sa terc-butylmetyléter (6 L) a po ňom pevný Celit® 545 (3,2 kg) a neutrálna alumina (4,15 kg). Zmes sa miešala asi 15 minút, filtrovala a koláč sa premyl tercbutylmetyléterom (celkový objem na premývanie bol 6 L) . Všetok získaný filtrát sa spojil a rozpúšťadlá sa odstránili destiláciou. Keď sa destilácia zastavila, pridala sa čistená voda (5 L) a nasledovala druhá destilácia. Priezračný, homogénny zvyšok sa zriedil vodou na celkový objem 18 L. Pridal sa n-chlórbután (8 L) a dvojzložková zmes sa pomaly miešala počas 15 minút a vrchná vrstva sa zobrala a vyhodila. Slabo zásaditá vodná vrstva sa ochladila na teplotu medzi 3 °C a 7 °C a pridal sa 30 % roztok kyseliny citrónovej (3,3 L), a potom sa surová zlúčenina vzorca II začala zrážať. Pevné látky sa zhromaždili filtráciou a koláč sa prepláchol čistenou vodou (celkový objem na preplachovanie bol 5 L). Mokrá, žltá zlúčenina II sa vyňala a sušila do konštantnej hmotnosti vo vákuovej sušiarni pri 70 °C za poskytnutia suchej zlúčeniny II (815,1 g; 98,8 hm. %, 75 % výťažok).

Príklad 3

Príprava zlúčeniny vzorca III

Zlúčenina III sa môže pripraviť v súlade s postupom opísaným v súčasnosti prejednávanej predbežnej patentovej prihláške vo Spojených štátoch amerických číslo 60/220932 registrovanej dňa 26. júla 2000, ktorej obsah sa týmto inkorporuje ako odkaz. Nasleduje príklad prípravy zlúčeniny III.

Do Parrovho hydrogenátoru s objemom 5 galónov (1 galón = 3,78 L) sa nadávkoval dimetylamín v THF (7,2 L 2,0 M roztoku, 14,3 mol). Ďalej sa pridal 2-formylimidazolyl (1,25 kg, 13,0 mol) a metanol (2,4 L). Po tlakovej skúške s dusíkom sa pridal Pd/C (10 %) (125 g, obsahujúcich približne 50 hm. % vody). Chladenie plášťa sa zapínalo pri 25 °C. Várka sa natlakovala vodíkom a tlak sa udržiaval v rozmedzí 50 - 60 psi (1 psi = 6,895 kPa). Prvých dvadsať minút reakcia vykazovala zvýšenie vnútornej teploty na 35 °C a spotreba vodíka bola extrémne rýchla.

V ďalších 2 hodinách, predtým ako sa uvoľnil tlak vodíka, bola vnútorná teplota 30-31 °C. Analýza pomocou HPLC ukázala, že konverzia na 2-(N, N-dimetylaminometyl)imidazol bola úplná (zvyšný 2-formylimidazolyl A % < 2 % proti 2-(N, N-dimetylaminometyl)imidazolu >98 %). Várka sa filtrovala cez filtračný náboj 0,5 mikrónu a potom cez minifilter 0,45 mikrónu, aby sa odstránilo Pd/C. Roztok rovnakých objemových podielov MeOH a THF (5 L) sa použil na vypláchnutie reaktoru a spojovacích článkov a smeroval cez náboje filtrov do fľaše na kyseliny, v ktorej bol zvyšok filtrátu. Spojené filtráty sa zahustili pomocou rotačnej odparky na 2,3 kg roztoku (obsahujúceho 1,6 kg 2-(N, N-dimetylaminometyl)imidazolu) , ktorý sa priamo použil v ďalšom kroku.

Do každej zo dvoch baniek s piatymi hrdlami a okrúhlym dnom s objemom 22 L a opatrenými hore vzdušným miešadlom, termočlánkom a prípravkom pre destiláciu s dusíkovým záverom sa nadávkoval roztok surového 2- (N, N-dimetylaminometyl)imidazolu (4,86 kg roztoku pripraveného podlá vyššie uvedeného postupu, ktorý obsahoval 3,0 kg 2-{N, N-dimetylaminometyl) imidazolu) . Potom sa pridal do každého z dvoch reaktorov bezvodý DMSO (10,0 L) za vzniku číreho tmavo jantárovo sfarbeného roztoku.

Zvyškový MeOH a THF zo surového 2- (N, N-dimetylaminometyl)imidazolu v každom zo dvoch reaktorov sa následne oddestilovali vo vákuu pri teplote 50-60 °C predtým, ako sa do každého z dvoch reaktorov pridali l-amino-2-fluór-4-jódbenzén (2,15 kg, 9,05 mol) a práškový K₂CO₃ (2,5 kg, 18,1 mol, 2,0 ekvivalenty) pri teplote 40-50 °C. Každý z dvoch reaktorov sa potom odplynil trikrát pomocou cyklov vákuum/dusík s ukončením s dusíkom predtým, ako sa do nich pridal práškový Cul (260 g,

1,35 mol, 0,15 ekv.). Výsledná reakčná zmes v každom zo dvoch reaktorov sa opäť odplynila pomocou cyklov vákuum/dusík s dusíkom na konci predtým, ako sa zmes zahriala na 125-130 °C.

Keď sa reakcia považovala za ukončenú po 16 hodinách pri 125130 °C (l-amino-2-fluór-4-jódbenzén < 5 % pri 254 nm cestou HPLC analýzy), reakčná zmes sa v každom z obidvoch reaktorov ochladila na 40-50 °C. Do každého z dvoch reaktorov sa pridali 4 L nasýteného vodného roztoku NH₄C1 a výsledná zmes sa silno pretriasala 1 hodinu pri 20-25 °C. Zmes sa potom filtrovala cez lôžko Celitu® a každý z dvoch reaktorov sa vymyl 1 L nasýteného vodného roztoku NH₄C1 a 8,5 L etylacetátu. Polovica spojených filtrátov a vymývacieho roztoku sa postupne naliala do reaktora s objemom 40 L a predtým ako sa dve vrstvy oddelili sa zmes silno pretriasala 0,5 hodiny pri 20-25 °C. Spojené vodné fáze sa naliali naspäť do 40 L reaktora a extrahovali sa etylacetátom (4 x 15 L). V priebehu procesu extrakcie organickým rozpúšťadlom sa koloidná emulzia rozdelila pomocou filtrácie zmesi cez lôžko Celitu® predtým, ako sa dve vrstvy oddelili. Spojené organické extrakty sa potom premyli 6 L nasýteného vodného roztoku NH₄C1, sušili sa nad MgSO₄, (2,0 kg), odfarbili sa nad aktívnym uhlím (drevené uhlie, 500 g) pri 20-25 °C počas jednej hodiny vo dvoch oddelených 22 L reaktoroch. Zmes sa filtrovala cez lôžko Celitu® a každý z reaktorov sa vymyl etylacetátom (2 L). Spojené organické filtráty sa potom naliali do 40 L reaktora a postupne sa oddestilovalo celkové množstvo 68 L etylacetátu vo vákuu pri 45-50 °C. Výsledná tekutá kaša surovej zlúčeniny III v 9 L etylacetátu sa následne previedla do 22 L reaktora a zmes sa ohriala k varu (77-78 °C) za poskytnutia hnedého až čierneho roztoku. Pri teplote 70 °C sa potom k roztoku pridali heptány (6 L) a roztok sa ochladil na 45-50 °C pred spracovaním s aktívnym uhlím (drevené uhlie, 400 g). Zmes sa opäť nechala variť počas 1 hodiny a potom sa filtrovala cez lôžko Celitu® pri teplote 50-55 °C. Lôžko Celitu® sa premylo 2 L etylacetátu a spojené filtráty a premývacie roztoky sa naliali naspäť do čistého 22 L reaktora. Celkové množstvo 5 L etylacetátu sa oddestilovalo vo vákuu pri 45-50 °C a ďalších 5 L heptánov sa pridalo do reaktora pri 50 °C. Zmes sa postupne ochladila na 20-25 °C, miešala sa pri tejto teplote 1 hodinu a potom sa ochladila na 5-10 °C, aby sa dve hodiny zrážala zlúčenina III. Pevné podiely sa zhromaždili filtráciou na porcelánovom lieviku s priemerom 27 cm pokrytom tkaninou Dacron® a premyli sa 20 objemovými % TBME v heptánoch (2 x 2,5 L). Pevná látka sa sušila vo vákuu s prívodom dusíka pri 40-45 °C do konštantnej hmotnosti. Prvá várka výťažku zlúčeniny III (1,749 kg, 4,235 kg teoretických, 41,3 %) sa získala ako svetlo žlté kryštály.

Spojený materský filtrát a premývací roztok sa potom zahustili vo vákuu za poskytnutia druhého výťažku zlúčeniny III (500 g, 4,235 kg teoretických, 11,8 %; celkový výťažok bol 53,1

%) ako svetlo žltých kryštálov.

Príklad 4

Príprava zlúčenín vzorca IVa a IV

Zlúčenina II (781 g, 2,61 mol) sa spojila s acetonitrilom (11,3 L). Množstvo vody prítomné v roztoku sa stanovilo titráciou podlá Karla Fischera. Objem oxalylchloridu, ktorý sa mal dávkovať, sa vypočítal ako súčet počtu molov zlúčeniny II a počtu molov prítomnej vody. Nadávkoval sa pyridín (81 mL, 1,0 mol) a po ňom oxalylchlorid (227 mL, 2,60 mol). Reakčná zmes sa ohriala na 55-60 °C a udržovala sa pri tejto teplote 1 hodinu. Postup reakcie sa sledoval odoberaním vzorky a jej uhasením v NH₄OH. Keď sa reakcia považovala za ukončenú, uskutočnila sa vákuová destilácia, aby sa odstránilo 12 objemových % rozpúšťadla. Po destilácii sa pridal do reakčnej zmesi čerstvý acetonitril, aby sa nahradilo množstvo rozpúšťadla odstránené destiláciou.

Reakčná zmes sa ochladila na 5 °C a potom sa pridala zlúčenina III (598 g, 2,55 mol). Prídavok bol doprevádzaný zvýšením teploty na 12 °C. Po opätovnom ochladení roztoku na teplotu 5 °C sa prostredníctvom ďalšieho lieviku pridával v priebehu 60 minút diizopropyletylamín (975 mL, 5,60 mol). Po ukončení pridávania sa odstránila chladiaca kúpel a reakčná zmes sa nechala ohriať na laboratórnu teplotu. Po dvoch hodinách od pridania báze bola reakcia ukončená. Reakčná zmes sa zriedila EtOAc (12 L) a premyla sa vodou (2 x 8 L). Vodné premývacie roztoky sa spojili a opäť sa extrahovali EtOAc (1 x 8 L). Organické frakcie sa spojili a sušili nad MgSO₄, filtrovali a zahustili sa za výťažku hnedého oleja, zlúčeniny IVa.

Olej sa opäť zriedil s EtOAc (11,3 L) a previedol sa do 40 L nádoby. K tomuto roztoku v EtOAc sa pridala kyselina maleínová (290 g, 2,50 mol) a roztok sa potom miešal 60 minút pri laboratórnej teplote. Asi po 15 minútach po pridaní kyseliny maleínovej sa začala zrážať výsledná sol zlúčeniny IV. Pre zaistenie kompletného vyzrážania soli sa po viac ako 60-90 minútach pridal 1-chlórbután (24 L) . Po pridaní 1-chlórbutánu nasledovalo miešanie roztoku zlúčeniny IV počas 3 hodín pri laboratórnej teplote. Sol sa izolovala filtráciou a premyla sa 1-chlórbutánom (6 L). Pevná látka sa sušila pri 75 °C vo vákuu do konštantnej hmotnosti za poskytnutia 1,49 kg zlúčeniny IV (100,7 hm. %, 94,1 % výťažok).

Príklad 5

Príprava zlúčeniny vzorca V

Do reakčnej nádoby o objeme 22 L sa nadávkoval DMF (8 L), uhličitan draselný (1576 g, 11,4 mol) a kyselina acetohydroxámová (428 g, 5,7 mol) a roztok sa miešal pri laboratórnej teplote. Za udržiavania teploty medzi 20-30 °C sa pomaly pridávala voda (1,2 L, poznámka: pridala sa najskôr prvá dávka vody 0, 8 L a roztok sa miešal pri laboratórnej teplote 27 hodín a potom sa pridalo zvyšných 0,4 L vody). Roztok sa miešal 30 minút pri 20-30 °C a potom sa pridala zlúčenina IV (1200 g,

1,9 mol). Reakčná zmes sa miešala pri laboratórnej teplote počas 4 až 20 hodín. Táto reakčná zmes sa naliala do 12 L vody v 40 L reaktore za mohutného miešania. Vzniklá tekutá kaša sa miešala pri laboratórnej teplote počas 2 hodín a potom pri teplote 2-10 °C ďalšiu 1 hodinu. Pevná látka sa filtrovala cez tkaninový filter Dacron. Koláč sa premyl chladnou vodou (8 L) a potom chladným acetonitrilom (2 L) a sušil sa vo vákuu do konštantnej hmotnosti za poskytnutia surového produktu (1012 g). Surový produkt sa rozpustil v 12,5 L acetonitrilu pri 65-80 °C. Po ochladení roztoku na 25-37 °C sa v priebehu 2 hodín pridávala voda (2 L), pričom sa zmes nechala ochladiť na laboratórnu teplotu. Vzniklá tekutá kaša sa miešala pri laboratórnej teplote počas 1 hodiny. Po ochladení na 2-10 °C sa pevná látka odfiltrovala cez filtračnú tkaninu Dacron. Koláč sa premyl chladným acetonitrilom (4-6 L) a sušil vo vákuovej sušiarni do konštantnej hmotnosti za poskytnutia produktu V (92,3 g, 89 %) . HRMS pre C₂₄H₂iF₄O₂N₈ (M+H) ⁺ vypočítané: 529, 1724, zmerané: 529, 1722. ¹H-NMR (300 MHz, DMSO-d₆) 2,09 (6H), 3,29 (2H), 6,54 (2H), 6,96 (1H), 7,41-7,75 (7H) , 8,06 (1H), 10,65 (1H) . ¹⁹F-NMR -119, 632 (IF), -61,257 (3F) .

Príklad 6

Príprava zlúčeniny vzorca I

Do 22 L reakčnej nádoby opatrenej hore miešadlom, kondenzátorom na vodu a teplomerom sa nadávkoval etanol (10 L) a zlúčenina V (vo forme monohydrátu, 850 g, 1,56 mol). Reakčná zmes sa zahriala na 65 až 80 °C za vytvorenia číreho roztoku. Po ochladení asi na 55 °C sa teplý roztok filtroval cez filtračnú patrónu. Po prevedení filtrátu naspäť do 22 L reaktora a po ochladení roztoku na 20-37 °C sa nadávkovala pomocou prídavného lievika 4,6 N HCI v IPA roztoku (355 mL, 1,63 mol). Po vytvorení tekutej kaše sa potom zmes miešala 1 hodinu pri laboratórnej teplote a po ochladení na 2-8 °C ďalšiu 1 hodinu. Pevné látky sa zhromaždili na Buchnerovom lieviku s filtračnou tkaninou Dacron. Koláč sa premyl chladným etanolom (2 L) a ďalej terc-butylmetyléterom (6 L), sušil sa vo vákuovej sušiarni pri 50 °C za poskytnutia produktu I (858 g, 98 %) . Bod tavenia 258 °C. ¹H-NMR (300 MHz, DMSO-d₆) 1,02 (etanol), 2,74 (6H), 3,40 (etanol), 4,35 (2H) , 6,59 (2H) , 7,18 (1H) , 7,34-7,80 (7H), 8,09 (1H), 10,99 (1H). ¹⁹F-NMR -118, 174 (IF) , -61,229 (3F) .

Príklad 7

Príprava zlúčeniny vzorca Va

K roztoku zlúčeniny V (5,06 g) v chloroforme (40 mL) a metanole (120 mL) sa pri laboratórnej teplote pridal 35 % H₂O₂ (20 mL). Reakčná zmes sa miešala pri laboratórnej teplote počas hodín. Potom sa do reakčnej zmesi pridala voda (180 mL) a vzniklá tekutá kaša sa miešala pri laboratórnej teplote 30 minút. Pevné látky sa zhromaždili filtráciou a sušili vo vákuu za preplachovania dusíkom pri laboratórnej teplote do konštantnej hmotnosti (3,97 g).

Priemyselná využiteľnosť

Nové zlúčeniny predloženého vynálezu sú užitočné ako antikoagulanty pre liečenie alebo prevenciu tromboembolických ťažkostí u cicavcov. Výraz „tromboembolické ťažkosti, ako sa tu používa, zahrnuje arteriálne alebo venózne kardiovaskulárne alebo cerebrovaskulárne ťažkosti, vrátane napríklad nestabilnej angíny, prvého alebo opakovaného infarktu myokardu, ischemického náhleho úmrtia, prechodného ischemického záchvatu, mŕtvice, aterosklerózy, venóznej trombózy, hĺbkovej žilnej trombózy, tromboflebitídy, arteriálnej embólie, koronárnej a cerebrálnej ateriálnej trombózy, cerebrálnej embólie, obličkovej embólie a plúcnej embólie. Má sa za to, že antikoagulačný účinok zlúčenín predloženého vynálezu spôsobuje inhibícia faktora Xa alebo trombínu.

Efektívnosť zlúčenín predloženého vynálezu ako inhibítorov faktora Xa sa určila s použitím vyčisteného ľudského faktora Xa a syntetického substrátu. Rýchlosť, ktorou faktor Xa hydrolyzoval chromogénny substrát S2222 (Kabi Pharmacia, Franklin, OH), sa merala v prítomnosti a neprítomnosti zlúčenín predloženého vynálezu. Výsledkom hydrolýzy substrátu je uvoľňovanie pNA, ktorá sa monitoruje spektrofotometricky pomocou merania prírastku absorbancie pri 405 nm. Pokles rýchlosti zmeny absorbancie pri 405 nm v prítomnosti inhibítora je znakom inhibície enzýmu. Výsledky tejto skúšky sá' vyjadrili pomocou konštanty inhibície, Κχ.

Stanovovanie faktora Xa sa robilo v 0,10 M pufre fosforečnanu sodného s pH 7,5 a obsahujúceho 0,20 M NaCl a 0, 5 % PEG 8000. Michealisova konštanta K_m pre hydrolýzu substrátu sa stanovovala pri 25 °C s použitím spôsobu Lineweavera a Búrka. Hodnoty Κχ sa určovali tým, že sa nechal 0,2-0,5 nM ľudský faktor Xa (Enzýme Research Laboratories, South Bend, IN) reagovať so substrátom (0,20 mM - 1 mM) v prítomnosti inhibítora. Reakcie sa nechali prebiehať počas 30 minút a rýchlosti (rýchlosť zmeny absorbancie v čase) sa merali v časovom úseku 25-30 minút. Pre výpočet Κχ sa použila nasledujúca rovnica:

(v_o-v_s)/v_s = I/(Kx(l + S/K_m) ) kde:

v_o je rýchlosť kontroly v neprítomnosti inhibítora, v_s je rýchlosť v prítomnosti inhibítora,

I je koncentrácia inhibítora,

Κχ je disociačna konštanta komplexu enzým:inhibítor,

S je koncentrácia substrátu,

K_m je Michaelisova konštanta.

Zlúčeniny testované vo vyššie uvedenej skúške sa považujú za aktívne, keď vykazujú Κχ <= 10 μΜ. Výhodné zlúčeniny predloženého vynálezu majú Κχ <= 1 μΜ. Výhodnejšie zlúčeniny predloženého vynálezu majú Κχ <= 0,1 μΜ. Ešte výhodnejšie zlúčeniny predloženého vynálezu majú Κχ <= 0,01 μΜ. Ešte stále výhodnejšie zlúčeniny predloženého vynálezu majú Κχ <= 0,001 μΜ. S použitím vyššie opísaného spôsobu sa u radu zlúčenín predloženého vynálezu stanovilo, že vykazujú Kí <= 10 μΜ, a tým sa potvrdila užitočnosť týchto zlúčenín predloženého vynálezu ako účinných inhibítorov Xa.

Antitrombózny účinok zlúčenín predloženého vynálezu sa môže stanoviť na modelu králičej artériálno-venóznej (AV) umelej cievky. V tomto modelu sa použili králiky s hmotnosťou 2-3 kg anestetizované zmesou xylazínu (10 mg/kg i.m.) a ketamínu (50 mg/kg i.m.). Fyziologickým roztokom naplnené AV zariadenie umelej cievky sa napojilo medzi femorálnu arteriálnu a femorálnu venóznu kanylu. Zariadenie AV umelej cievky pozostáva z kúska 6 cm tygonovej trubičky, v ktorej je kúsok hodvábnej nite. Krv preteká z femorálnej artérie cez AV umelú cievku do femorálnej žily. Dotyk prúdiacej krvi s hodvábnou niťou bude vyvolávať tvorbu značného trombu. Po štyridsiatych minútach sa umelá cievka odpojí a hodvábna niť s trombusom sa zváži. Testovacie činidlá alebo vehikulum sa budú podávať (i.v., i.p., s.c. alebo orálne) predtým než sa otvorí AV umelá cievka. Percentá inhibície tvorby trombusu sa stanovili pre každú liečebnú skupinu. Hodnoty ID50 (dávka, ktorá spôsobuje 50 % inhibíciu tvorby trombusu) sa určili pomocou lineárnej regresie.

Zlúčeniny vzorca I môžu byť tiež užitočné ako inhibítory serínových proteináz, zvlášť ľudského trombínu, plazmového kalikreínu a plazmínu. Vďaka ich inhibičnému pôsobeniu, ukazujú tieto zlúčeniny na použitie pri prevencii a liečení fyziologických reakcií, koagulácie krvi a zápalu, ktoré katalyzujú vyššie uvedené triedy enzýmov. Úžitkovosť zlúčenín je špecificky ako liekov pre liečenie ochorení vznikajúcich zo zvýšenej aktivity trombínu, napríklad infarkt myokardu a ako činidlá použiteľné ako antikoagulanty pri spracovaní krvi a plazmy pre diagnostické a iné komerčné účely.

O niektorých zlúčeninách predloženého vynálezu sa preukázalo, že sa priamo prejavujú ako inhibítory serínovej proteinázy trombínu vďaka ich schopnosti inhibovať štiepenie malých molekúl substrátu trombínom vo vyčistenom systéme. Konštanty inhibície in vitro sa stanovili spôsobom opísaným Kettnerom a spol. v J. Biol. Chem. 265, 18289-297, 1990, ktorý sa tu zahrnuje ako odkaz. V týchto skúškach sa spektrofotometricky monitorovala hydrolýza chromogénického substrátu S2238 (Helena Laboratories, Beaumont, TX) sprostredkovaná trombínom. Prídavok ihibítora ku skúšanej zmesi zapríčinil pokles absorbancie a je znakom trombínovej inhibície. Ľudský trombín (Enzýme Research Laboratories, Inc., South Bend, IN) pri koncentrácii 0,2 nM v 0,10 M pufre fosforečnanu sodného s pH 7,5, 0,20 M NaCl a 0,5 % PEG 6000, sa inkuboval s rozličnou koncentráciou substrátu v rozmedzí od 0,20 do 0,02 mM. Po 25 až 30 minútach inkubácie sa skúšala trombínová aktivita pomocou snímania rýchlosti vzrastu absorbancie pri 405 nm, ktorá rastie vďaka hydrolýze substrátu. Konštanty inhibície sa odvodili z recipročných grafov rýchlosti reakcie ako funkcie koncentrácie substrátu s použitím štandardného spôsobu podlá Lineweavera a Búrka.

S použitím vyššie opísaného spôsobu sa zhodnotili niektoré zlúčeniny tohto vynálezu a zistilo sa, že vykazujú Kj. menšie ako 15 μΜ, čím sa potvrdila užitočnosť zlúčenín predloženého vynálezu ako účinných inhibítorov Xa.

Zlúčenina predloženého vynálezu sa môžu podávať samotné alebo v kombinácii s jedným alebo viacerými terapeutickými činidlami. Tieto zahrnujú antikoagulačné činidlá alebo inhibítory koagulácie, činidlá pôsobiace proti krvným platničkám alebo inhibítory krvných platničiek, inhibítory trombínu alebo trombolytika či fibrinolytika.

Zlúčeniny sa podávajú cicavcovi v terapeuticky účinnom množstve. Výrazom „terapeuticky účinné množstvo sa mieni množstvo zlúčeniny vzorca I, ktoré pri podaní tejto zlúčeniny samotnej alebo v kombinácii s ďalším terapeutickým činidlom cicavcovi, je účinné pre prevenciu alebo pre zmenu k lepšiemu u tromboembolického chorobného stavu alebo postupujúcej choroby.

„Podaním v kombinácii alebo „spojenou terapiou sa mieni, že zlúčenina vzorca I a jedno alebo viacej terapeutických činidiel sa podáva súčasne cicavcovi, ktorý sa má liečiť. Pri podaní v kombinácii sa môže každá zložka podávať v rovnakom čase alebo postupne v ľubovolnom poradí v rozličnom čase. Každá zložka sa môže takto podávať oddelene, ale dostatočne blízko po sebe, aby sa zaistil požadovaný terapeutický účinok. Ďalšie antikoagulačné činidlá (alebo činidlá inhĺbujúce koaguláciu), ktoré sa môžu použiť v kombinácii so zlúčeninami tohto vynálezu zahrnujú warfarín a heparín, ako aj ďalšie inhibítory faktora Xa, napríklad tie, ktoré sa opisujú v časti týkajúcej sa doterajšieho stavu techniky.

Výraz „činidlá pôsobiace proti krvným platničkám (alebo inhibítory krvných platničiek), ako sa tu používa, znamená činidlá, ktoré inhibujú funkciu krvných platničiek, napríklad inhibujú ich agregačnú funkciu, ich prilnavosť alebo granulovanú sekréciu krvných platničiek. Takéto činidlá zahrnujú, ale nie sú na nich obmedzené, rozličné známe nesteroidné antiflogistiká (NSAIDS), napríklad aspirín, ibuprofén, naproxén, sulindak, indometacín, mefenamát, droxikam, diklofenak, sulfinpyrazón a piroxikam, vrátane ich farmaceutický prijateľných solí a prekurzorov liečiv. Zo skupiny NSAIDS sa dáva prednosť aspirínu (kyselina acetylsalicilová alebo ASA) a piroxikamu. Ďalšie činidlá pôsobiace proti krvným platničkám zahrnujú tiklopidín, vrátane jeho farmaceutický prijateľnej soli a prekurzora. Tiklopidín je tiež výhodnou zlúčeninou, pretože je o ňom známe, že má pri použití mierne účinky na gastrointestinálny trakt. Ešte ďalšie vhodné činidlá, ktoré inhibujú krvné platničky, zahrnujú blokátory glykoproteínových Ilb/IIIa receptorov, blokátory receptorov A2 tromboxánu a blokátory tromboxánsyntetázy A2, ako aj ich farmaceutický prijateľné soli a ich prekurzory.

Výraz „inhibítory trombínu (alebo antitrombínové činidlá), ako sa tu používa, značí inhibítory trombínu serínových proteináz. Inhibíciou trombínu sa prerušia rozličné procesy sprostredkované trombínom, napríklad trombínom sprostredkovaná aktivácia krvných platničiek (to znamená napríklad agregácia krvných platničiek a/alebo granulovaná sekrécia aktivátora plazminogénu inhibítora-1 a/alebo sérotonínu) a/alebo tvorba fibrínu. Takéto inhibítory zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na boropeptidy, heparíny, hirudín a argatrobán, vrátane ich farmaceutický prijateľných solí a prekurzorov liečiv. Boroarginínové deriváty a boropeptidy zahŕňajú N-acetylové a peptidové deriváty a dihydroxyborány, napríklad aminodihydroxyboránové deriváty lyzínu, ornitínu, arginínu, homoarginínu s C-koncom a ich odpovedajúce izotiouróniové analógy. Výraz hirudín, ako sa tu používa, zahŕňa vhodné deriváty alebo analógy hirudínu, označované tu ako hirulógy, napríklad disulfátohirudín. Boropeptidové inhibítory trombínu zahŕňajú zlúčeniny opísané Kettnerom a spol., v USA patente č. 5,187,157 a v európskej patentovej prihláške, číslo publikácie 293 881 A2, ktoré sa sem týmto včleňujú ako odkaz. Ďalšie vhodné boroarginínové deriváty a boropeptidové inhibítory trombínu zahrnujú zlúčeniny objavené v PCT prihláške, číslo publikácie 92/07869 a v európskej patentovej prihláške publikačné číslo 471 651 A2, ktoré sa sem týmto včleňujú ako odkaz.

Výraz trombolytické (alebo fibrinolytické) činidlá (alebo trombolytika či fibrinolytika), ako sa tu používa, značí činidlá, ktoré spôsobujú lýzu krvných zrazenín (trombov).

Takéto činidlá zahŕňajú aktivátor tkanivového plazminogénu, antistreplázy, urokinázy nebo streptokinázy, vrátane ich farmaceutický prijateľných solí a prekurzorov liečiv. Výraz antistrepláza, ako sa tu používa, sa týka anizolovaného aktivátorového komplexu plazminogénovej streptokinázy, ako sa napríklad opisuje v európskej patentovej prihláške č. 028,489, ktorá sa sem týmto včleňujú ako odkaz. Výrazom urokináza, ako sa tu používa, sa myslí označenie urokinázy tak s dvojitým, ako aj s jednoduchým reťazcom, o ktorom sa tu tiež hovorí ako o prourokináze.

Podávanie zlúčenín vzorca I vynálezu v kombinácii s takýmto terapeutickým činidlom môže poskytovať účinnú výhodu proti samotným zlúčeninám a činidlám a dovoľuje pritom používať ich nižšie dávky. Nižšie dávky minimalizujú možné vedľajšie účinky, a tým zvyšujú bezpečnosť.

Zlúčeniny predloženého vynálezu sú tiež užitočné ako štandardné alebo referenčné zlúčeniny, napríklad ako štandardné a kontrolné látky v testoch a skúškach týkajúcich sa inhibície faktora Xa. Zlúčeniny predloženého vynálezu by sa napríklad mohli použiť ako referenčné látky pri skúškach porovnávania ich známej aktivity so zlúčeninami s neznámou aktivitou. Môže to poskytnúť skúšajúcim osobám istotu, že skúška prebieha správne a môže poskytnúť základ pre porovnanie, zvlášť keď sú testované zlúčeniny derivátmi referenčnej zlúčeniny. Keď sa vyvinie nová skúška alebo nový postup, mohla by sa podlá zlúčenín predloženého vynálezu určovať ich efektívnosť.

Zlúčeniny predloženého vynálezu sa môžu tiež použiť pri diagnostických skúškach týkajúcich sa faktora Xa. Prítomnosť faktora Xa v neznámej vzorke by sa napríklad mohla určiť prídavkom chromogenického substrátu S2222 k radu roztokov obsahujúcich testovanú vzorku a voliteľne jednu zo zlúčenín predloženého vynálezu. Keď sa pozoruje tvorba pNA v roztokoch obsahujúcich testovanú vzorku, ale nie zlúčeninu predloženého vynálezu, znamenalo by to prítomnosť faktora Xa.

Dávkové formy a prípravky

Zlúčeniny tohoto vynálezu sa môžu podávať v takých orálnych dávkových formách ako sú tablety, tobolky (každá z týchto foriem zahrnuje prípravky s kontinuálnym uvoľňovaním aktívnej látky alebo s načasovaným uvoľňovaním účinnej látky), pilulky, prášky, granule, elixíry, tinktúry, suspenzie, sirupy a emulzie. Tiež sa môžu podávať intravenózne (bolus alebo infúzia), intraperitoneálne, subkutánne alebo intramuskulárne, ktoré všetky predstavujú dávkové formy dobre známe odborníkom vo farmaceutických technikách. Môžu sa podávať samostatne, ale všeobecne sa podávajú s farmaceutickým nosičom vybraným na základe zvolenej cesty podávania a štandardnej farmaceutickej praxe.

Dávkový režim pre zlúčeniny vynálezu bude samozrejme premenlivý v závislosti na známych faktoroch, ako sú farmakodynamické charakteristiky konkrétnej látky, spôsob a cesta jej podávania; druh, vek, pohlavie, zdravotný stav, stav liečenia a hmotnosť príjemcu; povaha a rozsah symptómov; druh konkurenčného liečenia; početnosť liečenia; cesta podávania, renálne a hepatické funkcie pacienta a požadovaný účinok. Lekár alebo veterinár môže ľahko určiť a predpísať účinné množstvo požadovaného lieku, aby zabránil, čelil alebo zastavil rozvoj tromboembolickej poruchy.

Keď sa používa pre indikované účinky, môže sa všeobecne povedať, že denná orálna dávka každej účinnej látky sa bude pohybovať v rozmedzí od asi 0,001 do 1000 mg/kg telesnej hmotnosti, výhodne od asi 0,01 do 100 mg/kg telesnej hmotnosti na deň a najvýhodnejšie od asi 1,0 do 20 mg/kg/deň. Najvýhodnejšie intravenózne dávky sa budú pohybovať v rozmedzí od asi 1 do 10 mg/kg/minútu pri konštantnej rýchlosti infúzie. Zlúčeniny tohoto vynálezu sa môžu podávať v jedinej dennej dávke alebo sa celková denná dávka môže rozložiť na dve, tri alebo štyri denné dávky.

Zlúčeniny tohoto vynálezu sa môžu podávať intranasálne prostredníctvom lokálneho použitia vhodného intranasálneho vehikula alebo cestou transdermálnou s použitím foriem náplasti na pokožke. Pri transdermálnom podávaní látky bude samozrejme dávkovanie skôr kontinuálne než prerušované.

Zlúčeniny sa typicky podávajú ako prímes s vhodnými farmaceutickými riedidlami, pomocnými látkami alebo nosičmi (spoločne sa tu označujú ako farmaceutický nosiči), ktoré sa vhodne vyberú s ohladom na uvažovaný spôsob podávania, a to orálne tablety, tobolky, tinktúry, sirupy apod., v súlade s obvyklou farmaceutickou praxou.

Pre orálne podávanie vo forme tabliet alebo toboliek sa môže napríklad aktívna zložka lieku spojovať s orálnym, netoxickým, farmaceutický prijateľným, inertným nosičom, ako je laktóza, škrob, sacharóza, glukóza, metylcelulóza, magnéziumstearát, dikalciumfosfát, kalciumsulfát, manitol, sorbitol a podobne; pre orálne podávanie v kvapalnej forme sa môžu zložky lieku kombinovať s akýmkoľvek orálnym, netoxickým, farmaceutický prijateľným, inertným nosičom, ako je etanol, glycerol, voda a podobne. Keď sa požaduje, alebo je to nutné, tak sa do zmesi môžu okrem toho pridávať vhodné plnivá, mazivá, dezintegračné činidlá a farbivá. Vhodné plnivá zahrnujú škrob, želatínu, prírodné cukry, ako sú glukóza alebo beta-laktóza, sladidlá, prírodné a syntetické živice, napríklad agátová a tragantová živica alebo nátriumalginát, karboxymetyl37 celulózu, polyetylénglykol, vosky apod. Používané mazivá v týchto dávkových formách zahŕňajú nátriumoleát, nátriumstearát, magnéziumstearát, nátriumbenzoát, nátriumacetát, chlorid sodný apod. Dezintegračné činidlá bez obmedzenia zahŕňajú škrob, metylcelulózu, agar, bentonit, xantánovú živicu a podobne.

Zlúčeniny predloženého vynálezu sa môžu tiež podávať vo forme lipozómových uvoľňovacích systémov, napríklad malých unilamelárnych mechúrikov, veľkých unilamelárnych mechúrikov a multilamelárnych mechúrikov. Lipozómy sa môžu vytvárať z rôznych fosfolipidov, napríklad cholesterolu, stearylamínu alebo fosfatidylcholínov.

Zlúčeniny predloženého vynálezu sa môžu tiež spojovať s rozpustnými polymérmi ako cielenými nosičmi liečivej látky. Také polyméry môžu zahrnovať polyvinylpyrolidón, kopolyméry pyránu, polyhydroxypropylmetakrylamidfenol, polyhydroxyetylaspartamidfenol alebo polyetylénoxidpolylyzín substituovaný palmitoylovými zvyškami. Zlúčeniny predloženého vynálezu sa môžu okrem toho spojovať s triedou polymérov, ktoré sa biologicky rozkladajú a ktoré sú užitočné pri riadenom uvoľňovaní liečiva, napr. s kyselinou polymliečnou, kyselinou polyglykolovou, s kopolymérmi polymliečnej a polyglykolovej kyseliny, polyepsilón-kaprolaktónom, s kyselinou polyhydroxymaslovou, polyortoestermi, polyacetálmi, polydihydropyránmi, polykyanoakrylátmi a s priečne viazanými alebo amfipatickými blokovými kopolymérmi hydrogélov.

Dávkové formy (farmaceutické prípravky) vhodné pre podávanie môžu obsahovať od asi 1 mg do asi 100 mg účinnej zložky v dávkovej jednotke. V týchto farmaceutických prípravkoch bude účinná zložka obyčajne prítomná v množstve asi 0,5-95 % hmotnostných vzhladom k celkovej hmotnosti prípravku.

Želatínové tobolky môžu obsahovať účinnú zložku a práškový nosič, ako je laktóza, škrob, deriváty celulózy, magnéziumstearát, kyselina steárová a podobne. Podobné riedidlá sa môžu použiť pri príprave lisovaných tabliet. Tablety, ako aj tobolky sa môžu vyrobiť tak, aby neprerušované uvoľňovali liečivú látku v perióde hodín. Lisované tablety sa môžu potiahnuť cukrom alebo filmom, aby sa maskovala akákoľvek nepríjemná chuť a aby sa tableta chránila pred atmosférou, alebo môžu mať enterosolventný povlak, aby došlo k selektívnej dezintegrácii v gastrointestinálnom trakte.

Kvapalné dávkové formy pre orálne podávanie môžu obsahovať farbivá a príchute, aby sa stali pre pacienta prijateľnejšie.

Pre parenterálne roztoky sú všeobecne vhodnými nosičmi voda, vhodný olej, fyziologický roztok, vodná dextróza (glukóza) a roztoky príbuzných cukrov a glykoly, ako sú propylénglykol alebo polyetylénglykoly. Roztoky pre parenterálne podávanie prednostne obsahujú vo vode rozpustnú soľ účinnej prísady, vhodné stabilizátory a ak je potrebné, tlmiace prísady.

Vhodnými stabilizátormi sú antioxidačné činidlá, napríklad nátriumbisulfit, siričitan sodný alebo kyselina askorbová, buď samotné alebo v kombinácii. Tiež sa používa kyselina citrónová a jej soli a nátrium EDTA. Parenterálne roztoky môžu naviac obsahovať konzervačné látky, ako je chlorid benzalkónia, metyl- alebo propylparaben a chlórbutanol.

Vhodné farmaceutické nosiči sa opisujú v Remington 's Pharmaceutical Sciences, Mack Publishing Company, štandardne citovanom texte pre túto problematiku.

Nasleduje ilustrácia užitočných farmaceutických dávkových foriem pre podávanie zlúčenín tohoto vynálezu.

Tobolky

Velký počet jednotkových toboliek sa môžu pripraviť naplnením obvyklých tvrdých dvojdielnych želatínových toboliek 100 mg práškovej účinnej prísady, 150 mg laktózy, 50 mg celulózy a 6 mg stearátu horečnatého.

Mäkké želatínové tobolky

Môže sa pripraviť zmes účinnej prísady v jedlom oleji, ako je sójový olej, bavlníkový olej alebo olivový olej a vstriekava sa pomocou výtlačnej pumpy do želatíny, aby sa vytvorili mäkké želatínové tobolky obsahujúce 100 miligramov účinnej prísady. Tobolky sa premyjú a sušia.

Tablety

Tablety sa môžu pripraviť obvyklými postupmi tak, že dávková jednotka obsahuje 100 miligramov účinnej prísady, 0,2 mg koloidného oxidu kremičitého, 5 mg stearátu horečnatého 275 mg mikrokryštalickej celulózy, 11 miligramov škrobu a 98,8 miligramu laktózy. Pre zvýšenie príjemnosti alebo pre opozdenie absorpcie sa môžu použiť vhodné povlaky.

Injekčné prípravky

Parenterálne zmesi vhodné pre podávanie injekciou sa pripravia zmiešaním 1,5 hmotnostných % účinnej zložky v 10 objemových % propylénglykolu vo vode. Roztok sa izotonizuje chloridom sodným a sterilizuje.

Suspenzie

Pre orálne podávanie sa môže pripraviť vodná suspenzia tak, že každých 5 mL obsahuje 100 mg jemne rozomletej účinnej prísady, 200 mg nátriumkarboxymetylcelulózy, 5 mg benzoátu sodného, 1,0 g roztoku sorbitolu, U.S.P. a 0,025 mL vanilínu.

Kde sa zlúčeniny tohto vynálezu kombinujú s iným antikoagulačným činidlom, môže sa denná dávka napríklad pohybovať medzi asi 0,1 do 100 mg zlúčeniny vzorca I a asi od 1 do 7,5 mg druhého antikoagulantu na kilogram telesnej hmotnosti.

V tabletách môžu byť zlúčeniny tohto vynálezu prítomné v množstve od asi 5 do 10 mg na jednotkovú dávku a druhá antikoagulačná látka v množstve od asi 1 do 5 mg na jednotkovú dávku.

Kde sa zlúčeniny vzorca I podávajú v kombinácii s činidlami pôsobiacimi proti krvným platničkám, sa typická denná dávka všeobecným môže pohybovať medzi asi 0,01 až 25 mg zlúčeniny vzorca I a asi od 50 do 150 mg činidla pôsobiaceho proti krvným platničkám, výhodne od asi 0,1 do 1 mg zlúčeniny vzorca I a asi od 1 do 3 mg činidla pôsobiaceho proti krvným platničkám.

Všetky údaje sa vzťahujú na kilogram telesnej hmotnosti pacienta.

Kde sa zlúčeniny vzorca I podávajú v kombinácii s trombolytickým činidlom, typická denná dávka môže byť asi 0,1 až 1 mg zlúčeniny vzorca I na kilogram telesnej hmotnosti pacienta a v prípade, keď sa trombolytické činidlá podávajú samostatne, sa môže obvyklá dávka trombolytického činidla redukovať na asi 70-80 %, pokial sa podáva so zlúčeninou vzorca

I.

Kde sa podávajú dve alebo viacej vyššie uvedených druhých terapeutických činidiel so zlúčeninou vzorca I, môže sa všeobecne množstvo každej zlúčeniny v typickej dennej dávkovej forme redukovať relatívne voči obvyklej dávke činidla podávanej samostatne, vzhľadom k prídavnému alebo synergetickému účinku terapeutických činidiel pri ich podávaní v kombinácii.

Medzi spojenými aktívnymi zložkami môže dochádzať k chemickej interakcii, obzvlášť keď sú v jednej dávkovej jednotke.

Z tohoto dôvodu sa pri príprave dávkovej jednotky spojujúcej zlúčeninu vzorca I a druhé terapeutické činidlo minimalizuje (t.j. znižuje) fyzikálny kontakt medzi účinnými zložkami, hoci ich spojuje jediná dávkovacia jednotka. Jedna účinná zložka sa môže napríklad opatriť enterosolventným povlakom. Enterosolventný povlak jednej z účinných zložiek môže nie len minimalizovať styk medzi kombinovanými účinnými zložkami, ale tiež môže riadiť uvolňovanie jednej z týchto zložiek v gastrointestinálnom trakte tak, aby sa neuvolňovala v žalúdku, ale radšej v črevách. Jednu z účinných zložiek je tiež možné potiahnuť trvalo sa uvoľňujúcim materiálom, ktorý spôsobí trvalé uvolňovanie počas priechodu gastrointestinálnym traktom a slúži tak k minimalizácii fyzického kontaktu medzi kombinovanými účinnými zložkami. Okrem toho sa môže trvalo sa uvoľňujúca zložka naviac opatriť enterosolventným povlakom, aby k uvoľňovaniu tejto zložky dochádzalo len v črevách. Pre prípravu kombinovaného prípravku by bolo možné využiť ešte jeden prístup, v ktorom sa jedna zložka potiahne trvalo sa uvolňujúcim a/alebo enterosolventným polymérom a druhá zložka sa tiež potiahne polymérom, napríklad hydroxypropylmetylcelulózou (HPMC) s nízkou viskozitou alebo inými vhodnými materiálmi známymi v technike, aby došlo k ďalšiemu oddeleniu účinných zložiek. Poťahový polymér slúži k vytvoreniu dodatočnej zábrany pre interakciu s druhou zložkou.

Tieto a ďalšie cesty minimalizácie styku medzi zložkami kombinovaných prípravkov predloženého vynálezu, či už sa podávajú v jedinej dávkovej forme alebo v oddelených formách, ale v rovnakom čase, rovnakým spôsobom, lahko pochopia odborníci v technike, keď sa raz s týmto opisom zoznámili.

Vo svetle vyššie uvedených techník sú možné početné modifikácie a obmeny. Je preto treba rozumieť, že v rámci pripojených patentových nárokov sa môže vynález uplatňovať inými spôsobmi, než sú tu špecificky opísané.

Claims (29)

1. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca I vyznačujúci sa tým, že zahrnuje:

(c) spojenie zlúčeniny vzorca IVa s kyselinou maleínovou za vzniku zlúčeniny vzorca IV, (d) prevedenie zlúčeniny vzorca IV na zlúčeninu vzorca V a (e) vytvorenie zlúčeniny vzorca I.

2. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že spojenie s kyselinou maleínovou v bode (c) sa uskutoční v prítomnosti prvého rozpúšťadla, etylacetátu.

3. Spôsob podľa nároku 2 vyznačujúci sa tým, že sa v bode (c) pridá druhé rozpúšťadlo, 1-chlórbután, aby sa vylepšilo zrážanie.

4. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že sa bod (d) uskutočňuje spojením zlúčeniny vzorca IV s HONHCOCH₃ v prítomnosti alkálie a rozpúšťadla.

5. Spôsob podľa nároku 4 vyznačuj úci sa t ým, že sa alkália vyberie z K2CO3, Na₂C0₃, KHCO₃, NaHCOs, KF , NaOH a KOH • 6. Spôsob K₂CO₃. podľa nároku 5 vyznačuj úci sa t ým, že alkáliou je 7. Spôsob podľa nároku 4 vyznačuj úci sa t ým, že sa

rozpúšťadlo v bode (d) vyberie z DMSO, DMAC, W-metylpyrolidinónu a DMF.

8. Spôsob podľa nároku 7 vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlom v bode (d) je DMF obsahujúci 0,5 až 50 % objemových vody.

9. Spôsob podľa nároku 7 vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlom v bode (d) je DMF obsahujúci 10, 11, 12, 13, 14 až 15 % objemových vody.

10. Spôsob podlá nároku 7 vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlom v bode (d) je DMF obsahujúci 15 % objemových vody.

11. Spôsob podía nároku 1 vyznačujúci sa tým, že bod (e) sa uskutoční spojením zlúčeniny vzorca V s HCI v rozpúšťadle, ktoré sa vyberie z metanolu, acetonitrilu, izopropanolu, etanolu, propanolu, acetónu, metylizobutylketónu (MIBK), 2butanónu a vody.

12. Spôsob podľa nároku 11 vyznačujúci sa tým, že sa bod (e) uskutoční spojením zlúčeniny vzorca V s HCI v etanole.

13. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že zlúčeninou vzorca I je jej soľ s jednou molekulou HCI.

14. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že zlúčenina vzorca I je kryštalická látka.

15. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že zlúčenina vzorca I je solvát, v ktorom sa rozpúšťadlo vyberie z etanolu, propanolu, izopropanolu, acetónu, MIBK, 2-butanónu a vody.

16. Spôsob podía nároku 15 vyznačujúci sa tým, že zlúčenina vzorca I je solvát s etanolom.

17. Spôsob podľa zlúčenina vzorca nároku 1 vyznačujúci sa tým, že sa IVa pripraví spôsobom, ktorý zahrnuje:

(b) kondenzáciu vzorca IVa.

zlúčenín vzorcov II a III za vzniku zlúčeniny

18. Spôsob podlá nároku 17 vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca IVa použije bez čistenia v bode (c).

19. Spôsob podlá nároku 17 vyznačujúci sa tým, že sa bod (b) uskutoční spojením zlúčeniny vzorca II s kyslým aktivátorom v rozpúšťadle a v prvej alkálii a následovným spojením vzniklého roztoku so zlúčeninou vzorca III.

20. Spôsob podlá nároku 19 vyznačujúci sa tým, že sa bod (b) uskutoční spojením zlúčeniny vzorca II s oxalylchloridom v acetonitrile a pyridíne a nasledujúcim spojením vzniklého roztoku so zlúčeninou vzorca III.

21. Spôsob pódia nároku 20 vyznačujúci sa tým, že potom, čo sa zlúčenina vzorca II spojila so zlúčeninou vzorca III, sa do reakčného roztoku pridá druhá alkália.

22. Spôsob podlá nároku 21 vyznačujúci sa tým, že druhou alkáliou je diizopropyletylamín.

23. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca II:

(a) spojenie zlúčeniny vzorca VI so zlúčeninou vzorca VII, aby vznikla zlúčenina vzorca VIII a (ai) prevedenie zlúčeniny vzorca VIII na zlúčeninu vzorca II

24. Zlúčenina vzorca I:

kde I je sol s jednou molekulou HCI.

25. Zlúčenina podlá nároku 24 vyznačujúca sa tým, že zlúčenina vzorca I je kryštalická látka.

26. Zlúčenina podlá nároku 24 vy značuj úca sa tým, že zlúčenina vzorca I je solvát, v ktorom sa rozpúšťadlo vyberie z etanolu, propanolu, izopropanolu, acetónu, MIBK, 2-butanónu a vody.

27. Zlúčenina podlá nároku 26 vyznačujúca sa tým, že zlúčenina vzorca I je solvát s etanolom.

28. Zlúčenina vzorca IV:

F alebo jej farmaceutický prijatelná sol.

30. Farmaceutický prípravok obsahujúci farmaceutický prijateľný nosič a terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 24, 25, 26, 27, 28 alebo 29 alebo jej farmaceutický prijateľnú sol.

31. Spôsob liečenia tromboembolických ťažkostí zahrnujúci podanie pacientovi, ktorý to potrebuje, terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 24, 25, 26, 27, 28 alebo 29 alebo jej farmaceutický prijateľnej soli.

32. Použitie zlúčeniny podlá nároku 24, 25, 26, 27, 28 alebo 29 v terapii.

33. Použitie zlúčeniny podľa nároku 24, 25, 26, 27, 28 alebo 29 k výrobe lieku pre liečenie tromboembolických ťažkostí.