SK287101B6 - Amidoxímové deriváty propénkarboxylovej kyseliny, spôsob ich prípravy a farmaceutické prípravky s ich obsahom - Google Patents

Amidoxímové deriváty propénkarboxylovej kyseliny, spôsob ich prípravy a farmaceutické prípravky s ich obsahom Download PDF

Info

Publication number
SK287101B6
SK287101B6 SK1350-2002A SK13502002A SK287101B6 SK 287101 B6 SK287101 B6 SK 287101B6 SK 13502002 A SK13502002 A SK 13502002A SK 287101 B6 SK287101 B6 SK 287101B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
formula
compound
derivative
group
pharmaceutically acceptable
Prior art date
Application number
SK1350-2002A
Other languages
English (en)
Other versions
SK13502002A3 (sk
Inventor
Nagy P�Ter Liter�Ti
Bal�Zs S�Megi
K�Lm�N Tak�Cs
Original Assignee
N-Gene Research Laboratories Inc.
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Priority claimed from HU0001178A external-priority patent/HU0001178D0/hu
Priority claimed from HU0100987A external-priority patent/HU227116B1/hu
Application filed by N-Gene Research Laboratories Inc. filed Critical N-Gene Research Laboratories Inc.
Publication of SK13502002A3 publication Critical patent/SK13502002A3/sk
Publication of SK287101B6 publication Critical patent/SK287101B6/sk

Links

Classifications

    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D271/00—Heterocyclic compounds containing five-membered rings having two nitrogen atoms and one oxygen atom as the only ring hetero atoms
    • C07D271/02—Heterocyclic compounds containing five-membered rings having two nitrogen atoms and one oxygen atom as the only ring hetero atoms not condensed with other rings
    • C07D271/06—1,2,4-Oxadiazoles; Hydrogenated 1,2,4-oxadiazoles
    • C07D271/07—1,2,4-Oxadiazoles; Hydrogenated 1,2,4-oxadiazoles with oxygen, sulfur or nitrogen atoms, directly attached to ring carbon atoms, the nitrogen atoms not forming part of a nitro radical
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P1/00—Drugs for disorders of the alimentary tract or the digestive system
    • A61P1/04—Drugs for disorders of the alimentary tract or the digestive system for ulcers, gastritis or reflux esophagitis, e.g. antacids, inhibitors of acid secretion, mucosal protectants
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P1/00—Drugs for disorders of the alimentary tract or the digestive system
    • A61P1/16—Drugs for disorders of the alimentary tract or the digestive system for liver or gallbladder disorders, e.g. hepatoprotective agents, cholagogues, litholytics
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P17/00—Drugs for dermatological disorders
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P17/00—Drugs for dermatological disorders
    • A61P17/02—Drugs for dermatological disorders for treating wounds, ulcers, burns, scars, keloids, or the like
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P17/00—Drugs for dermatological disorders
    • A61P17/06—Antipsoriatics
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P19/00—Drugs for skeletal disorders
    • A61P19/02—Drugs for skeletal disorders for joint disorders, e.g. arthritis, arthrosis
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P21/00—Drugs for disorders of the muscular or neuromuscular system
    • A61P21/04—Drugs for disorders of the muscular or neuromuscular system for myasthenia gravis
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P25/00—Drugs for disorders of the nervous system
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P25/00—Drugs for disorders of the nervous system
    • A61P25/02—Drugs for disorders of the nervous system for peripheral neuropathies
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P25/00—Drugs for disorders of the nervous system
    • A61P25/14—Drugs for disorders of the nervous system for treating abnormal movements, e.g. chorea, dyskinesia
    • A61P25/16—Anti-Parkinson drugs
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P25/00—Drugs for disorders of the nervous system
    • A61P25/28—Drugs for disorders of the nervous system for treating neurodegenerative disorders of the central nervous system, e.g. nootropic agents, cognition enhancers, drugs for treating Alzheimer's disease or other forms of dementia
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P29/00—Non-central analgesic, antipyretic or antiinflammatory agents, e.g. antirheumatic agents; Non-steroidal antiinflammatory drugs [NSAID]
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P3/00—Drugs for disorders of the metabolism
    • A61P3/04—Anorexiants; Antiobesity agents
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P3/00—Drugs for disorders of the metabolism
    • A61P3/08—Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis
    • A61P3/10—Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis for hyperglycaemia, e.g. antidiabetics
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P31/00—Antiinfectives, i.e. antibiotics, antiseptics, chemotherapeutics
    • A61P31/04—Antibacterial agents
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P31/00—Antiinfectives, i.e. antibiotics, antiseptics, chemotherapeutics
    • A61P31/12—Antivirals
    • A61P31/14—Antivirals for RNA viruses
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P31/00—Antiinfectives, i.e. antibiotics, antiseptics, chemotherapeutics
    • A61P31/12—Antivirals
    • A61P31/14—Antivirals for RNA viruses
    • A61P31/18—Antivirals for RNA viruses for HIV
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P37/00—Drugs for immunological or allergic disorders
    • A61P37/02—Immunomodulators
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P43/00—Drugs for specific purposes, not provided for in groups A61P1/00-A61P41/00
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P7/00—Drugs for disorders of the blood or the extracellular fluid
    • A61P7/02—Antithrombotic agents; Anticoagulants; Platelet aggregation inhibitors
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P9/00—Drugs for disorders of the cardiovascular system
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P9/00—Drugs for disorders of the cardiovascular system
    • A61P9/02—Non-specific cardiovascular stimulants, e.g. drugs for syncope, antihypotensives
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P9/00—Drugs for disorders of the cardiovascular system
    • A61P9/10—Drugs for disorders of the cardiovascular system for treating ischaemic or atherosclerotic diseases, e.g. antianginal drugs, coronary vasodilators, drugs for myocardial infarction, retinopathy, cerebrovascula insufficiency, renal arteriosclerosis
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P9/00—Drugs for disorders of the cardiovascular system
    • A61P9/12—Antihypertensives
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07C—ACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C251/00—Compounds containing nitrogen atoms doubly-bound to a carbon skeleton
    • C07C251/32—Oximes
    • C07C251/34—Oximes with oxygen atoms of oxyimino groups bound to hydrogen atoms or to carbon atoms of unsubstituted hydrocarbon radicals
    • C07C251/36—Oximes with oxygen atoms of oxyimino groups bound to hydrogen atoms or to carbon atoms of unsubstituted hydrocarbon radicals with the carbon atoms of the oxyimino groups bound to hydrogen atoms or to acyclic carbon atoms
    • C07C251/40—Oximes with oxygen atoms of oxyimino groups bound to hydrogen atoms or to carbon atoms of unsubstituted hydrocarbon radicals with the carbon atoms of the oxyimino groups bound to hydrogen atoms or to acyclic carbon atoms to carbon atoms of an unsaturated carbon skeleton
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D273/00—Heterocyclic compounds containing rings having nitrogen and oxygen atoms as the only ring hetero atoms, not provided for by groups C07D261/00 - C07D271/00
    • C07D273/02—Heterocyclic compounds containing rings having nitrogen and oxygen atoms as the only ring hetero atoms, not provided for by groups C07D261/00 - C07D271/00 having two nitrogen atoms and only one oxygen atom
    • C07D273/04—Six-membered rings
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D295/00—Heterocyclic compounds containing polymethylene-imine rings with at least five ring members, 3-azabicyclo [3.2.2] nonane, piperazine, morpholine or thiomorpholine rings, having only hydrogen atoms directly attached to the ring carbon atoms
    • C07D295/04—Heterocyclic compounds containing polymethylene-imine rings with at least five ring members, 3-azabicyclo [3.2.2] nonane, piperazine, morpholine or thiomorpholine rings, having only hydrogen atoms directly attached to the ring carbon atoms with substituted hydrocarbon radicals attached to ring nitrogen atoms
    • C07D295/12—Heterocyclic compounds containing polymethylene-imine rings with at least five ring members, 3-azabicyclo [3.2.2] nonane, piperazine, morpholine or thiomorpholine rings, having only hydrogen atoms directly attached to the ring carbon atoms with substituted hydrocarbon radicals attached to ring nitrogen atoms substituted by singly or doubly bound nitrogen atoms
    • C07D295/125—Heterocyclic compounds containing polymethylene-imine rings with at least five ring members, 3-azabicyclo [3.2.2] nonane, piperazine, morpholine or thiomorpholine rings, having only hydrogen atoms directly attached to the ring carbon atoms with substituted hydrocarbon radicals attached to ring nitrogen atoms substituted by singly or doubly bound nitrogen atoms with the ring nitrogen atoms and the substituent nitrogen atoms attached to the same carbon chain, which is not interrupted by carbocyclic rings
    • C07D295/13—Heterocyclic compounds containing polymethylene-imine rings with at least five ring members, 3-azabicyclo [3.2.2] nonane, piperazine, morpholine or thiomorpholine rings, having only hydrogen atoms directly attached to the ring carbon atoms with substituted hydrocarbon radicals attached to ring nitrogen atoms substituted by singly or doubly bound nitrogen atoms with the ring nitrogen atoms and the substituent nitrogen atoms attached to the same carbon chain, which is not interrupted by carbocyclic rings to an acyclic saturated chain
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D413/00—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, at least one ring having nitrogen and oxygen atoms as the only ring hetero atoms
    • C07D413/02—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, at least one ring having nitrogen and oxygen atoms as the only ring hetero atoms containing two hetero rings
    • C07D413/06—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, at least one ring having nitrogen and oxygen atoms as the only ring hetero atoms containing two hetero rings linked by a carbon chain containing only aliphatic carbon atoms

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Neurology (AREA)
  • Biomedical Technology (AREA)
  • Neurosurgery (AREA)
  • Cardiology (AREA)
  • Diabetes (AREA)
  • Heart & Thoracic Surgery (AREA)
  • Virology (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Dermatology (AREA)
  • Immunology (AREA)
  • Oncology (AREA)
  • Communicable Diseases (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Obesity (AREA)
  • Physical Education & Sports Medicine (AREA)
  • Orthopedic Medicine & Surgery (AREA)
  • Rheumatology (AREA)
  • Vascular Medicine (AREA)
  • Child & Adolescent Psychology (AREA)
  • AIDS & HIV (AREA)
  • Psychology (AREA)
  • Hospice & Palliative Care (AREA)
  • Psychiatry (AREA)
  • Pain & Pain Management (AREA)
  • Endocrinology (AREA)

Abstract

Opisujú sa amidoxímové deriváty propénkarboxylovej kyseliny, ďalej ich N-oxidy a/alebo geometrické izoméry, a/alebo optické izoméry, a/alebo farmaceuticky vhodné adičné soli s kyselinou, a/alebo kvartérne deriváty. Uvedené zlúčeniny sú vhodné na ošetrenie stavu súvisiaceho s deficitom kyslíka a/alebo energie alebo ochorenia na báze inhibície PARP, najmä autoimunitného ochorenia alebo neurodegeneratívneho ochorenia, a/alebo vírusového ochorenia, a/alebo ochorenia spôsobeného toxickým účinkom.

Description

Oblasť techniky
Predložený vynález sa týka nových amidoxímových derivátov propénkarboxylovej kyseliny, spôsobu ich prípravy a farmaceutických prípravkov s ich obsahom. Nové zlúčeniny majú cenné farmaceutické účinky, a teda môžu byť používané najmä pri stavoch súvisiacich s deficitom energie buniek, pri stavoch kyslíkového deficitu srdca a mozgu, pri neurodegenerativnych ochoreniach, pri ošetrení autoimunitných a/alebo vírusových ochorení, ďalej pri ochoreniach spôsobených toxickými účinkami.
Doterajší stav techniky
Príprava niektorých derivátov A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu je opísaná v Chem. Ber., 103, 2330 - 2335 (1970) bez akýchkoľvek odkazov na možné biologické účinky. Z uvedených zlúčenín je príprava derivátov 5,6-dihydro-4/7-l,2,4-oxadiazínu diskutovaná v Chem. Ber., 108, 191 1 - 1923 (1975) opäť bez akýchkoľvek odkazov na biologické účinky.
Deriváty l,2,4-oxadiazolin-5-ónu majúce okrajové vazodilatačné, antianginálne a antiarytmické účinky sú známe z patentu HU-P č. 179 951. Deriváty 1,2,4-oxadiazínu majúce okrajové vazodilatačné a krvný tlak znižujúce, antiarytmické, slabo antiflogistické a diuretické účinky sú známe z patentu HU-P č. 180 708. Ale známe deriváty l,2,4-oxadiazolin-5-ónu a 1,2,4-oxadiazínu neobsahujú akékoľvek alkenylové substituenty, tzn. nemôžu byť odvodené od amidoxímu propénkarboxylovej kyseliny.
Zámerom predloženého vynálezu je pripraviť nové zlúčeniny majúce cenné farmaceutické účinky.
Podstata vynálezu
Zistilo sa, že uvedený zámer je možné dosiahnuť, a teda predložený vynález sa týka nových amidoxímových derivátov propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca
(I), v ktorom substituent R predstavuje C].20alkylovú skupinu, fenyl, ktorý je prípadne substituovaný 1 až 3 substituentmi, kde substituent je atóm halogénu a/alebo C1.2alkylová skupina a/alebo C ^alkoxyskupina a/alebo aminoskupina a/alebo(Ci_4alkyl)aminoskupina a/alebo di(Ci_4alkyl)aminoskupina a/alebo (C|.4alkanoyl)aminoskupina-, ďalej 5- alebo 6-členná nasýtená alebo nenasýtená heterocyklická skupina obsahujúca jeden alebo dva atóm(y) dusíka alebo atóm síry ako heteroatóm a uvedená heterocyklická skupina je prípadne kondenzovaná s jedným alebo viac benzénovým kruhom(mi) a/alebo s jednou alebo viac heterocyklickou skupinou(nami) a substituent R' znamená atóm vodíka alebo substituent R vytvára spoločne so substituentom R' C5.7cykloalkylovú skupinu prípadne kondenzovanú s benzénovým kruhom, substituenty R* a R5 predstavujú nezávisle atóm vodíka, C^alkylovú skupinu, C^alkanoylovú skupinu alebo fenyl, ktorý je prípadne substituovaný 1 až 3 substituentmi, kde substituent(y) je atóm halogénu a/alebo C].2alkylová skupina a/alebo C'_2alkoxyskupina alebo substituenty R4 a R5 vytvárajú spoločne so susedným atómom dusíka 5- alebo 6-člennú nasýtenú alebo nenasýtenú heterocyklickú skupinu, ktorá môže obsahovať ďalší atóm dusíka a/alebo atóm kyslíka a/alebo atóm síry ako heteroatóm, a môže byť kondenzovaná s benzénovým kruhom, a heterocyklická skupina a/alebo benzénový kruh môže niesť jeden alebo dva substituenty, kde substituent je atóm halogénu a/alebo C].2alkylová skupina a/alebo C].2alkoxyskupina, substituenty Ri a R2 znamenajú atóm vodíka a substituent R3 znamená atóm vodíka, hydroxyskupinu alebo C| 5 alkoxyskupinu alebo
SK 287101 Β6 substituent R, vytvára spoločne so substituentom R2 karbonylovú skupinu alebo tiokarbonylovú skupinu, kde atóm uhlíka je viazaný k atómu kyslíka susediacemu so substituentom R] a k atómu dusíka susediacemu so substituentom R2 a substituent R3 predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, hydroxyskupinu, Cvsalkoxyskupinu, Ci.salkyltioskupinu, Ci.20alkanoyloxyskupinu, C3.22alkenoyloxyskupinu obsahujúcu jednu alebo viac dvojitých väzieb, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu alebo substituent R2 je atóm vodíka a substituent Ri vytvára spoločne so substituentom R3 valenčnú väzbu medzi atómom kyslíka susediacim so substituentom R] a atómom uhlíka susediacim so substituentom R3> ďalej ich /V-oxidy alebo geometrické izoméry, a/alebo optické izoméry, a/alebo ich farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou a/alebo kvartéme deriváty.
Opis výhodných uskutočnení
V opisnej časti a v patentových nárokoch znamená C^alkylová skupina napríklad metyl, etyl, «-propyl, izopropyl, «-butyl, set-butyl, terc-butyl, izobutyl, «-pentyl, n-hexyl, w-heptyl, «-decyl, dodecyl, hexadecyl, oktadecyl atď.
Atóm halogénu je primáme atóm fluóru, chlóru alebo brómu, výhodne atóm chlóru alebo brómu.
Ci.2alkylová skupina je metyl alebo etyl, zatiaľ čo C^alkoxyskupina je metoxyskupina alebo etoxyskupina.
C [^alkylová skupina je metyl, etyl, «-propyl, izopropyl, «-butyl, seUbutyl, terc-butyl alebo izobutyl. C|.5alkylová skupina môže byť okrem skupín uvedených skôr, napr. tiež «-pentyl.
(Ci_4alkyl)aminoskupina je napríklad metylaminoskupina, etylaminoskupina, izopropylaminoskupina, atď. Di(CMalkyl)aminoskupina je napríklad dimetylaminoskupina, dietylaminoskupina, metylizopropylaminoskupina atď.
Ci_4alkanoylová skupina je výhodne formyl, acetyl, «-propionyl alebo «-butvryl. C^alkanoylová skupina môže byť okrem skupín uvedených skôr, napr. tiež «-pentanoyl.
5- alebo 6- členná nasýtená alebo nenasýtená heterocyklická skupina obsahujúca jeden alebo dva atómy dusíka alebo atóm síry ako heteroatóm je napríklad pyrolyl, pyrazolyl, imidazolyl, tienyl, pyridyl, piperidyl, pirimidinyl, piperazinylová skupina atď.
C5.7cykloalkylová skupina prípadne kondenzovaná s benzénovým kruhom je napríklad cyklopentyl, cyklohexyl, cykloheptyl, indanyl alebo tetralinylová skupina.
5- alebo 6- členná nasýtená alebo nenasýtená heterocyklická skupina, ktorá môže obsahovať okrem atómu dusíka susediaceho so substituentmi R4 a Rs ďalší atóm dusíka a/alebo atóm kyslíka, a/alebo atóm síry ako heteroatóm môže byť okrem uvedených heterocyklických skupín napr. morfolinoskupina.
C|.20alkanoyloxyskupina je napríklad formyloxyskupina, acetoxyskupina, propionyloxyskupina, butyryloxy skupina, kaproyloxyskupina, palmitoyloxyskupina, stearoyloxyskupina, atď.
C3.22alkenoyloxyskupina môže obsahovať všeobecne 1-6 dvojitých väzieb a je výhodne, linolenoyloxyskupina, linoleyloxyskupina, dokozahexaenoyloxyskupina, eikozapentaenoyloxyskupina alebo arachidonoyloxyskupina.
Farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou amidoxímových derivátov propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I) a ich 7V-oxidov sú adičné soli s kyselinou vytvorené s anorganickými kyselinami, napr. kyselinou chlorovodíkovou, sírovou, fosforečnou atď., alebo s organickými kyselinami, napr. kyselinou octovou, fumarovou, mliečnou, vínnou, sukcínovou, jablčnou, benzénsulfónovou, p-toluénsulfónovou, atď.
Pri kvartémych derivátoch zlúčenín všeobecného vzorca (I) a ich /V-oxidov je jeden alebo viac atóm(ov) dusíka amidoxímu propénkarboxylovej kyseliny kvartemizovaných, tzn. napríklad C( 4alkýlová skupina alebo fenyl(C|.4alkyl)skupina je viazaná k dotyčnému atómu dusíka, teda uvedený atóm dusíka je pozitívne nabitý. Z atómov dusíka prítomných v zlúčenine všeobecného vzorca (I) je vhodne ten atóm dusíka, ktorý susedí so substituentmi R4 a R5, kvartemizovaný. Pokiaľ vo všeobecnom vzorci (I) R predstavuje heterocyklickú skupinu obsahujúcu atóm dusíka, napr. pyridylovú skupinu, môže byť atóm dusíka uvedenej heterocyklickej skupiny tiež kvartemizovaný.
Pri N-oxidoch zlúčenín všeobecného vzorca (I), je/sú jeden alebo viac atóm(ov) dusíka prítomných v oxidovanej forme, teda tiež atóm kyslíka je viazaný k dotyčnému atómu dusíka. Z atómov dusíka prítomných v zlúčenine všeobecného vzorca (I) môže byť vhodne ten atóm dusíka, ktorý susedí so substituentmi R4 a R5, vo forme N-oxidu. Pokiaľ vo všeobecnom vzorci (I) R predstavuje heterocyklickú skupinu obsahujúcu atóm dusíka, napr. pyridylovú skupinu, môže byť atóm dusíka uvedenej heterocyklickej skupiny tiež vo forme N-oxidu.
Vďaka dvojitej väzbe prítomnej v zlúčenine všeobecného vzorca (I), môžu nové deriváty propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I), ako aj ich ,V-oxidy, existovať vo forme geometrických izomérov, tzn. cis alebo trans izomérov alebo ich akýchkoľvek zmesí. Vynález zahrnuje čisté geometrické izoméry a akékoľvek ich zmesi.
Okrem geometrickej izomérie obsahujú určité zlúčeniny všeobecného vzorca (I), ako aj ich W-oxidy jeden alebo viac chirálnych atómov uhlíka a v dôsledku toho tieto zlúčeniny môžu existovať tiež vo forme optických izomérov. Vynález zahrnuje tiež čisté optické izoméry a ich akékoľvek zmesi.
Výhodná podskupina zlúčenín predloženého vynálezu pozostáva z amidoxímových derivátov propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca
OH (la), kde substituenty R) a R2 predstavujú atóm vodíka, substituent R3 znamená atóm vodíka, hydroxyskupinu alebo Ci_5 alkoxyskupinu, substituenty R, R', R4 a R5 majú definovaný význam, ďalej zahrnuje ich Λ-oxidy alebo geometrické izoméry a/alebo optické izoméry, a/alebo farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou, a/alebo ich kvartéme deriváty.
Ďalšia výhodná podskupina zlúčenín podľa predloženého vynálezu pozostáva z derivátov oxadiazolínu všeobecného vzorca
(lb), kde substituent R, vytvára spoločne so substituentom R2 karbonylovú skupinu alebo tiokarbonylovú skupinu, kde atóm uhlíka je viazaný k atómu kyslíka susediacemu so substituentom R, a k atómu dusíka susediacemu so substituentom R2, substituent R3 predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, hydroxyskupinu, C/.jalkoxyskupinu, C|.5alkyltioskupinu, Cuoalkanoyloxyskupinu, C3.22alkenoyloxyskupinu obsahujúcu jednu alebo viac dvojitých väzieb, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxy skupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu,
X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), ďalej zahrnuje ich /V-oxidy alebo geometrické izoméry a/alebo optické izoméry, a/alebo farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou, a/alebo ich kvartéme deriváty.
Ďalšia výhodná podskupina zlúčenín podľa predloženého vynálezu pozostáva z derivátov oxadiazínu všeobecného vzorca
(Ic), kde substituent R2 je atóm vodíka a substituent Rf vytvára spoločne so substituentom R3 valenčnú väzbu medzi atómom kyslíka susediacim so substituentom Rf a atómom uhlíka susediacim so substituentom R3, substituenty R, R', Rf a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), ďalej zahrnuje ich Λ-oxidy alebo geometrické izoméry a/alebo optické izoméry, a/alebo farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou, a/alebo ich kvartéme deriváty.
Amidoxímové deriváty propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I) sú pripravené nasledujúcim spôsobom:
a) pri príprave amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituenty R|, R2 a R3 predstavujú atóm vodíka, substituenty R, R', Rf a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát propénu všeobecného vzorca
Z4 r3 (II), kde substituenty R, R', R3, Rf a R5 majú definovaný význam, Y znamená atóm halogénu alebo skupinu všeobecného vzorca (-SR$), kde substituent R6 znamená atóm vodíka alebo C^alkylovú skupinu, nechá reagovať s hydroxylamínom; alebo
b) pri príprave amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituent R] a substituent R2 predstavuje atóm vodíka, substituent R3 znamená atóm vodíka alebo hydroxyskupinu, substituenty R, R‘, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituenty R, R‘, R3, R4 a R, majú definovaný význam, X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, nechá reagovať s vodným roztokom alkalického hydroxidu; alebo
c) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje atóm vodíka, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), derivát A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca R\ r/
NH (III), kde substituenty R a R’ majú definovaný význam, sa nechá reagovať s aminoalkylhalogenidom všeobecného vzorca r3 (IV), kde Z znamená atóm halogénu, substituenty R3, Rf a R5 majú definovaný význam; alebo
d) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje atóm vodíka alebo hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R', Rf a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát Ä2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, nechá reagovať s 1,3-dihalogénpropánom všeobecného vzorca
Z—CH2—CH—CH2—Zj
R3 (V), kde Z a Z] predstavujú nezávisle atóm halogénu, substituent R3 má definovaný význam, a získaný Δ2-1,2,4-oxadiazolinylalkylhalogenid všeobecného vzorca R\ —C--N—CH2—CH—CH2—Z
R*^ I I I
kde substituenty R, R', R3 a Z majú definovaný význam, sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca
(VII), kde substituenty R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
e) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, nechá reagovať s epichlórhydrínom, a vzniknutý Δ2-1,2,4-oxadiazolinylalkylchlorid všeobecného vzorca R\ R^
(VIII), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII), kde substituenty R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
f) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), A2-l,2,4-oxadiazolinylalkylchlorid všeobecného vzorca (VIII), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, sa nechá reagovať s prostriedkom viažucim kyselinu a vzniknutý epoxid všeobecného vzorca
N—CH2—CH—CH2
kde substituenty R a R' majú definovaný význam, sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII), kde substituenty R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
g) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 predstavuje atóm vodíka alebo hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, substituenty R, R', R4 A R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituenty R, R', R3, R4 a Rs majú definovaný význam, sa nechá reagovať s derivátom kyseliny uhličitej všeobecného vzorca z2—c —z3 x
(X), kde X má definovaný význam, Z2 a Z3 predstavujú nezávisle atóm halogénu, Ci_4alkoxyskupinu alebo C]. 4alkylmerkaptoskupinu; alebo
h) pri príprave derivátu oxadiazínu všeobecného vzorca (Ic), kde substituenty R, R', Rj a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), derivát oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituenty R, R', R4 a R5 majú definovaný význam, X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, substituent R3 znamená atóm halogénu, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu, sa nechá reagovať s alkalickým hydroxidom v prítomnosti vody; alebo
i) pri príprave derivátu oxadiazínu všeobecného vzorca (Ic), kde substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), cyklická zlúčenina všeobecného vzorca
(xi), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, substituent R7 znamená atóm halogénu, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu, sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII), kde substituenty R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
j) pri príprave kvartémeho derivátu všeobecného vzorca
N—CH2--CH R2 R3
OR, (xii), kde substituenty R, R', Rb R2, R3, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), substituent R8 znamená Ci.4alkylovú skupinu alebo fenyl(CMalkyl)skupinu, Y predstavuje atóm halogénu alebo skupinu všeobecného vzorca R8-SO4, kde substituent Rg má definovaný význam, derivát A2-l,2,4-oxadiazolinu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, sa nechá reagovať s kvartémym alkylhalogenidom všeobecného vzorca z—CH2—CH
R3
(Xiii), kde substituenty R3, R4, R5, R8 a Y majú definovaný význam, Z predstavuje atóm halogénu; alebo
k) pri príprave 7V-oxidu všeobecného vzorca
CH-- -x í vi—ch2—C
1 N =?2
kde substituenty R, R', Rb R2, R3, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), derivát Δ2-1,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, sa nechá reagovať so zlúčeninou všeobecného vzorca
O |/R4
Z—CH2—CH—CH2—NÍ XR5 Ra (XV), kde substituenty R3, R4 a R5 majú definovaný význam, Z znamená atóm halogénu; a pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atómu kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s halogenačným činidlom, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 je atóm halogénu; alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s halogenidom Cj_2oalkánkarboxylovej kyseliny alebo halogenidom C3_22alkénkarboxylovej kyseliny obsahujúcim jednu alebo viac dvojitých väzieb, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 znamená Ci_2oalkanoyloxyskupinu alebo C3.22 alkenoyloxyskupinu; alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s Ci.jalkylhalogcnidom, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje C1.5 alkoxyskupinu; alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje atóm halogénu, substituenty R, R1, R4 a R 5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s alkalickou soľou Ci_5alkanolu alebo C1.5 tioalkanolu, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 znamená C].5alkoxyskupinu alebo C^alkyltioskupinu: alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje a hydroxyskupinu, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s metylsulfonylhalogenidom, benzénsulfonylhalogenidom alebo toluénsulfonylhalogenidom, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu; a pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (I) sa nechá reagovať s anorganickou alebo organickou kyselinou, čím sa získa farmaceutický vhodná adičná soľ s kyselinou, alebo báza sa uvoľní z jej adičnej soli s kyselinou a/alebo jeden alebo viac atómov dusíka zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa kvartemizuje alkylačným činidlom a/alebo zlúčenina všeobecného vzorca (I) sa nechá reagovať s oxidačným činidlom na konvertovanie jej jedného alebo viac atómov dusíka na /V-oxid.
V spôsobe a) podľa predloženého vynálezu sa reakcia derivátu propénu všeobecného vzorca (II) s hydroxylamínom uskutočňuje v rozpúšťadle alebo v zmesi rozpúšťadiel s použitím hydroxylamínovej bázy, ktorá môže byť uvoľnená tiež in situ z jej adičnej soli s kyselinou pridaním silnej bázy. Vzniknutý produkt všeobecného vzorca (la) sa pripraví štandardným spôsobom, napr. kryštalizáciou z reakčnej zmesi alebo odparovaním reakčnej zmesi alebo vyzrážaním jej adičnej soli s kyselinou.
Pokiaľ sa používa derivát propénu všeobecného vzorca (II), kde Y znamená atóm halogénu, je rozpúšťadlo bezvodé inertné organické rozpúšťadlo, napr. halogénovaný uhľovodík, napr. chloroform, dichlórmetán atď. uhľovodík napr. benzén, toluén atď., alebo akékoľvek ďalšie rozpúšťadlo obvykle používané pri acylačných reakciách, napr. pyridín.
Pokiaľ sa používa derivát propénu všeobecného vzorca (II), kde Y znamená skupinu všeobecného vzorca -SR*, okrem typov uvedených rozpúšťadiel sa ako organické rozpúšťadlo tiež môžu používať alkanoly.
Derivát propénu všeobecného vzorca (II), kde Y predstavuje atóm halogénu, všeobecne atóm chlóru, kde uvedená zlúčenina je imidoylhalogenid, všeobecne imidoylchlorid, sa pripraví zo zodpovedajúceho amidu kyseliny všeobecného vzorca
(xvi),
— NH—CH2~~CH—CH2— kde substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), substituent R3 znamená atóm vodíka alebo Ci_5alkoxyskupinu, reakciou s halogenačným činidlom, ako je výhodne tionylchlorid, chlorid fosforitý, chlorid fosforečný atď. podľa štandardného spôsobu z literatúry.
Derivát propénu všeobecného vzorca (II), kde Y predstavuje merkaptoskupinu, môže byť pripravený napr. zo zodpovedajúceho amidu kyseliny všeobecného vzorca (XVI) so sulfidom fosforečným v organickom rozpúšťadle, ako je napr. toluén, xylén alebo pyridín, spôsobom známym z literatúry. Derivát propénu vzorca (II) , kde Y znamená alkyltioskupinu, sa pripraví reakciou derivátu propénu všeobecného vzorca (II), kde Y znamená merkaptoskupinu, s alkylačným činidlom.
V spôsobe b) podľa predloženého vynálezu je oxadiazolínový kruh otvorený štandardným spôsobom podľa Chem. Ber., 103, 2330 - 2335 (1970), ktorý pozostáva z alkalickej hydrolýzy vo vodnom prostredí. Ako alkalický hydroxid je výhodne používaný hydroxid draselný alebo hydroxid sodný, do vodného roztoku ktorého, pokiaľ je žiaduce, sa tiež pridá organické rozpúšťadlo, výhodne alifatický alkohol, napr. metanol alebo etanol. V spôsobe podľa predloženého vynálezu sa oxadiazolínový kruh otvára pri teplote varu reakčnej zmesi v krátkom čase a zlúčenina všeobecného vzorca (la) sa získa v dobrom výťažku. Reakčný produkt môže byť separovaný známym spôsobom, ako je uvedené v súvislosti s bodom a).
V spôsobe c) podľa predloženého vynálezu je reakcia uskutočňovaná v organickom rozpúšťadle, ktoré je z hľadiska reakcie inertné, v prítomnosti prostriedku viažuceho kyselinu, všeobecne pri teplote varu reakčnej zmesi. Inertné organické rozpúšťadlo je napr. alkanol, napr. metanol alebo etanol, uhľovodík, napr. benzén, toluén alebo xylén alebo ich zmesi. Ako prostriedok viažuci kyselinu môžu byť používané anorganické alebo organické bázy. Reakčná zmes môže byť spracovaná obvyklými metódami, napr. rozpúšťadlo je odparené a produkt je kryštalizovaný alebo jeho adičná soľ s kyselinou je vyzrážaná.
Deriváty A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III) môžu byť pripravené zo zodpovedajúcich amidoxímov reakciou s derivátmi kyseliny uhličitej. Niektoré reprezentatívne amidoxímy môžu byť nájdené v Chem. Rews., 62, 155 (1962). Nové amidoxímy môžu byť pripravené zo zodpovedajúceho propénkarboxylového nitrilu reakciou s hydroxylamínom štandardným spôsobom. Väčšina aminoalkylhalogenidov všeobecného vzorca (IV) sú známe zlúčeniny, ktoré sú buď komerčne dostupné alebo môžu byť pripravené jednoduchým spôsobom reakciou 1,3-dihalogénpropánu s amínom všeobecného vzorca (VII).
V spôsobe d) podľa predloženého vynálezu je alkylácia, tzn. reakcia derivátu A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III) s 1,3-dihalogénpropánom všeobecného vzorca (V), ako aj aminácia, tzn. reakcia vzniknutého A2-l,2,4-oxadiazolinylalkylhalogenidu všeobecného vzorca (VI) s amínom všeobecného vzorca (VII), uskutočňovaná v organickom rozpúšťadle, ktoré je z hľadiska reakcie inertné, v prítomnosti prostriedku viažuceho kyselinu, vhodnej anorganickej bázy, napr. hydroxidu sodného alebo uhličitanu sodného, všeobecne pri teplote varu reakčnej zmesi. A2-1,2,4-Oxadiazolinylalkylhalogenid všeobecného vzorca (VI), ktorý vzniká počas alkylácie sa buď kryštalizuje, alebo sa používa po odparení reakčnej zmesi bez kryštalizácie na amináciu. Vzniknutý reakčný produkt všeobecného vzorca (lb) sa separuje známym spôsobom, pomocou ktorejkoľvek opísanej známej metódy. Inertné organické rozpúšťadlo môže byť uhľovodík alebo halogénovaný alifatický alebo aromatický uhľovodík, ako je chloroform, alkanol, napr. metanol alebo etanol, ketón, napr. acetón, alebo zmes uvedených typov rozpúšťadiel.
V spôsobe e) podľa predloženého vynálezu sa reakcia derivátu A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III) s epichlórhydrínom uskutočňuje v organickom rozpúšťadle, ktoré je z hľadiska reakcie inertné alebo v neprítomnosti ktoréhokoľvek rozpúšťadla, výhodne v prebytku epichlórhydrínu, výhodne pri teplote varu reakčnej zmesi. Inertným organickým rozpúšťadlom môže byť napr. uhľovodík, éter, napr. dioxán, tetrahydrofurán atď. Bázy, napr. hydroxid sodný, uhličitan sodný atď. sú používané ako katalyzátor. Po skončení reakcie je rozpúšťadlo odparené a zvyšok sa kryštalizuje. Vzniknutý A2-l,2,4-oxadiazolinylalkylchlorid všeobecného vzorca (VIII) sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII) podobným spôsobom, ako je uvedené pri aminácii v bode d). Vzniknutý reakčný produkt všeobecného vzorca (lb) sa separuje známym spôsobom podľa ktorejkoľvek uvedenej metódy.
V spôsobe f) podľa predloženého vynálezu je prostriedkom viažucim kyselinu na prípravu epoxidu všeobecného vzorca (IX), napríklad alkalický uhličitan, ako je uhličitan sodný, uhličitan draselný atď. alebo alkalický hydroxid, ako je hydroxid sodný, hydroxid draselný atď. Reakcia sa uskutočňuje v organickom rozpúšťadle, ktoré je z hľadiska reakcie inertné, výhodne pri teplote varu reakčnej zmesi. Ako inertné organické rozpúšťadlo je používaný napr. uhľovodík, acetón, éter, napr. tetrahydrofurán alebo dioxán, halogénovaný alifatický alebo aromatický uhľovodík atď. Reakčná zmes sa filtruje, filtrát sa odparuje a vzniknutý epoxid všeobecného vzorca (IX) sa kryštalizuje, potom sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII) spôsobom opísaným v spôsobe d) v spojitosti s amináciou, výhodne v alkanole. Ako alternatívny spôsob nie je epoxid všeobecného vzorca (IX) separovaný, ale amín všeobecného vzorca (VII) sa pridá priamo do reakčnej zmesi, v ktorej bol pripravený epoxid a reakčná zmes sa ďalej zahrieva. Vzniknutý reakčný produkt všeobecného vzorca (Ib) sa separuje známym spôsobom podľa ktoréhokoľvek spôsobu uvedeného skôr.
V spôsobe g) podľa predloženého vynálezu môže byť ktorýkoľvek derivát kyseliny uhličitej alebo tiouhličitej všeobecného vzorca (X) používaný na uzatváranie kruhu, pričom činidlo je schopné tvoriť karbonylovú, resp. tiokarbonylovú skupinu medzi atómom kyslíka hydroxy skupiny a atómom dusíka amino skupiny v prípade časti majúcej vzorec -C(=N-OH)-NH vo vzorci (la). Vhodné zlúčeniny zahrnujú halogenidy kyseliny uhličitej a tiouhličitej, napr. fosgén a tiofosgén, estery halogenidov, napr. etylchloroformiát alebo alkylchlorotioformiáty, alebo estery, napr. dialkyluhličitany, mono-, di- a tritiouhličitany, xantogenáty atď. Na zatváranie kruhu je používané organické rozpúšťadlo, ktoré je z hľadiska reakcie inertné, ale reakcia môže byť tiež uskutočňovaná v neprítomnosti ktoréhokoľvek rozpúšťadla. Reakčná zmes sa ochladí alebo zahrieva, vhodné uzatváranie kruhu sa uskutočňuje pri teplote varu reakčnej zmesi. Vzniknutý reakčný produkt všeobecného vzorca (Ib) sa separuje známym spôsobom podľa ktorejkoľvek opísanej metódy.
Pokiaľ je v reakcii používaná kyselina uhličitá všeobecného vzorca (X), kde jedno alebo obe Z2 a Z3 predstavujú atóm halogénu, potom je ako inertné organické rozpúšťadlo používaný uhľovodík, halogénovaný alifatický alebo aromatický uhľovodík alebo éter. Pokiaľ obe Z2 a Z3 znamenajú alkoxyskupinu alebo alkylmerkaptoskupinu, potom inertným organickým rozpúšťadlom môže byť okrem uvedených tiež alkanol.
V spôsobe h) podľa predloženého vynálezu je v skutočnosti oxadiazolínový kruh transformovaný na oxadiazínový kruh. Na tento účel je používaná metóda podľa Chem. Ber., 108, 1911 - 1923 (1975). Ako alkalický hydroxid je vhodne používaný hydroxid sodný alebo hydroxid draselný. Reakcia je uskutočňovaná v zmesi organického rozpúšťadla, napr. alkanolu a vodného roztoku alkalického hydroxidu pri teplote varu reakčnej zmesi. Vzniknutý reakčný produkt všeobecného vzorca (Ic) sa separuje štandardným spôsobom podľa ktorejkoľvek opísanej metódy.
V spôsobe i) podľa predloženého vynálezu je reakcia uskutočňovaná v organickom rozpúšťadle, ktoré je z hľadiska reakcie inertné, v zmesi niekoľkých takých rozpúšťadiel, v prítomnosti alebo v neprítomnosti prostriedku viažuceho kyselinu. Inertným organickým rozpúšťadlom je napr. uhľovodík, halogénovaný alifatický alebo aromatický uhľovodík, éter alebo alkanol, výhodne butanol. Reakcia môže byť uskutočňovaná tiež v neprítomnosti ktoréhokoľvek organického rozpúšťadla, v tomto prípade môže byť ako rozpúšťadlo používaný prebytok amínu všeobecného vzorca (VII). Vzniknutý reakčný produkt všeobecného vzorca (Ic) sa separuje štandardným spôsobom podľa ktorejkoľvek metódy opísanej skôr.
V spôsoboch j) a k) podľa predloženého vynálezu je postup podobný ako v spôsobe c). Kvartémy alkylhalogenid všeobecného vzorca (XIII) sa pripraví kvarternizáciou zodpovedajúceho aminoalkylhalogcnidu všeobecného vzorca (IV). Zlúčenina všeobecného vzorca (XV) môže byť pripravená zo zodpovedajúceho aminoalkylhalogenidu všeobecného vzorca (IV) s oxidačným činidlom.
Oxadiazolínový derivát všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 znamená hydroxy skupinu, môže byť konvertovaný na zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 predstavuje atóm halogénu, reakciou s halogenačným činidlom. Výhodne je ako halogenačné činidlo používaný tionylchlorid, chlorid fosforitý a chlorid fosforečný a halogenácia sa uskutočňuje v organickom rozpúšťadle obvykle používanom v podobných reakciách alebo v neprítomnosti akéhokoľvek rozpúšťadla napr. v prebytku halogenačného činidla. Reakčná zmes sa spracováva spôsobmi obvykle používanými po halogenáciách.
Oxadiazolínový derivát všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 znamená hydroxyskupinu, sa môže nechať reagovať s aktívnym acylačným derivátom C].2oalkánkarboxylovej kyseliny alebo C3.22alkénkarboxylovej kyseliny, ako je napr. halogenid, anhydrid, azid atď., alebo s metylsulfonylhalogenidom, benzénsulfonylhalogenidom alebo toluénsulfonylhalogenidom v inertnom organickom rozpúšťadle, ako je výhodne aromatický uhľovodík alebo halogénovaný aromatický alebo alifatický uhľovodík, v prítomnosti alebo v neprítomnosti prostriedku viažuceho kyselín. Zodpovedajúci reakčný produkt všeobecného vzorca (Ib), ktorý vzniká, môže byť separovaný obvyklými spôsobmi opísanými skôr.
Zlúčenina všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, sa môže nechať reagovať s C1.5alkylhalogenidom podobným spôsobom. V tomto prípade môžu byť jeden alebo viac atómov dusíka zlúčeniny súčasne kvartemizované.
Reakcia zlúčeniny všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 znamená atóm halogénu, výhodne atóm chlóru, s alkalickou soľou alkanolu alebo tioalkanolu môže byť uskutočňovaná v reakčných podmienkach, ktoré sú opísané.
Pokiaľ je žiaduce, je zlúčenina všeobecného vzorca (I) konvertovaná na farmaceutický prijateľnú adičnú soľ s kyselinou alebo uvoľnená z jej adičnej soli s kyselinou. Pokiaľ pri tvorbe soli je používaná opticky aktívna organická kyselina, napr. kyselina gáfrová, gáforsulfónová, vínna alebo deriváty kyseliny vínnej, je možná separácia stereoizomérov zlúčenín majúcich chirálne centrum. V tomto prípade je rozdelenie uskutoč10 ňované štandardným spôsobom frakčnej kryštalizácie adičných solí s kyselinou vzniknutých s opticky aktívnou organickou kyselinou.
Pokiaľ je žiaduce, je jeden alebo viac atómov dusíka amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I) kvartemizovaných. Na tento účel sa nechá zlúčenina všeobecného vzorca (I) reagovať s alkylačným činidlom všeobecného vzorca R8-Y, kde substituent R8 predstavuje CMalkylovú skupinu alebo fenyl(Ci_4alkyl) skupinu, Y znamená atóm halogénu, čím sa získa kvartémy derivát všeobecného vzorca (XII), kde substituent RK a Y sú opísané skôr. Kvartemizácia môže byť tiež uskutočňovaná s dialkylsulfátom všeobecného vzorca (R8)2SO4, kde substituent R8 je opísaný skôr. V poslednom prípade sa získa kvartémy derivát všeobecného vzorca (XII), kde Y znamená skupinu všeobecného vzorca R8-SO4. Kvarternizácia sa uskutočňuje v inertnom organickom rozpúšťadle alebo v neprítomnosti akéhokoľvek rozpúšťadla.
Alternatívne môže byť tiež iný atóm dusíka alebo ďalší atóm dusíka zlúčeniny všeobecného vzorca (I) kvartemizovaný. Pokiaľ vo všeobecnom vzorci (I) znamená R heterocyklická skupinu obsahujúcu atóm dusíka, napr. pyridyl, môže byť atóm dusíka pyridylu kvartemizovaný alebo tento atóm dusíka môže byť tiež kvartemizovaný.
Pokiaľ zlúčenina všeobecného vzorca (I) je konvertovaná na N-oxid, je atóm dusíka, ku ktorému sú pripojené substituenty R4 a R5, výhodne oxidovaný. V tomto prípade sa oxidácia všeobecne uskutočňuje peroxidom vodíka, výhodne v roztoku obsahujúcom alkanol, napr. metanol, výhodne pri teplote miestnosti. Pokiaľ vo všeobecnom vzorci (I) R predstavuje heterocyklická skupinu obsahujúcu atóm dusíka, napr. pyridyl, môže byť atóm dusíka pyridylu súčasne alebo namiesto uvedeného atómu dusíka konvertovaný na /V-oxid oxidačným činidlom. V tomto prípade je oxidačným činidlom výhodne peroxy kyselina, napr. 3-chlór-perbenzoová kyselina, a oxidácia sa uskutočňuje v inertnom organickom rozpúšťadle, ako je všeobecne aromatický uhľovodík, napr. benzén alebo toluén, výhodne pri teplote miestnosti.
Samozrejme, že N-oxid zlúčeniny všeobecného vzorca (I) môže byť tiež konvertovaný na farmaceutický výhodnú adičnú soľ s kyselinou alebo jeho kvartémy derivát štandardným spôsobom.
Farmakologický účinok zlúčenín podľa predloženého vynálezu je stanovený podľa nasledujúcich testov.
Test inhibície PARP
Je známe, že častice obsahujúce reaktívny kyslík (ROS), napr. hydroxylový radikál, peroxid, peroxynitril, peroxid vodíka, sa kontinuálne vytvárajú v živých organizmoch [Richter, C, FEBS Lett., 241, 1 - 5 (1988)1 a v malých množstvách hrajú rolu pri regulácii dôležitých fyziologických procesov [Beck, K. F. et al., J. Exp. Biol., 202, 645 - 53 (1999); McDonald, L. J. a Murad, F., Proc. Soc. Exp. Biol. Med., 21 1,1 - 6 (1966)] (ako je angiektáza, agregácia doštičiek, adhézia leukocytov). Koncentrácia reaktívnych kyslíkatých častí a oxidu dusíka je výrazne vyššia pri akútnych a chronických zápaloch, napr. vo väčšine autoimunitných chorôb [Taraza, C. et al., Rom. J. Intern. Med., 35, 89 - 98 (1997)], v prípade postischemického srdcového zlyhania, ischémie mozgu (mŕtvice) [Brain Pathology, 9, 119 - 131 (1999)]. Pôvod ROS zahrnuje normálne tkanivové bunky čiastočne vďaka leukocytom a makrofágom nachádzajúcim sa v zapálenom tkanive a čiastočne vďaka induktívnemu účinku zápalových cytokínov.
Reaktívne kyslíkaté častice poškodzujú okrem iného tiež DNA. Defenzívny komplex a proces reparácie je iniciovaný v bunkách poškodením DNA. Dôležitým prvkom tohto procesu je aktivácia enzýmu poly(adenozíndifosfátribóza)-polymerázy (PARP). PARP je enzým jadrového systému, ktorý sa nachádza takmer vo všetkých bunkách vo veľkom množstve a katalyzuje transport adenozíndifosfátribózovej jednotky z nikotínadeníndinukleotidu (NAD) na proteíny a vystavuje poly(adenozíndifosfátribózový) reťazec. Hlavné substráty enzýmu zahrnujú samy seba [Gonzales, R. et al., Mol. Celí. Biochem., 138, 33 - 37 (1994)], jadrové proteíny, históny, topoizomerázu I a II, transkripčné faktory. Aktivita PARP enzýmu je zvýšená 500-násobne v prípade zlomu v DNA reťazci [Menissier de Murcia, J. et al., J. Mol. Biol., 210, 229 - 233 (1989)]. Kritické zníženie koncentrácie NAD je spôsobené aktiváciou PARP enzýmu z dôvodu extrémne vysokého poškodenia DNA. Dôsledkom toho je znížená syntéza adenozintrifosfátu (ATP) v bunkách a súčasne použitie ATP je vyššie, pretože sa bunky snažia obnoviť hladinu NAD z adenozíndifostátribózy a amidu nikotínovej kyseliny použitím ATP. Tieto biochemické procesy poškodenia sú dôležité pri terapii niekoľkých ochorení, napr. autoimunitných klinických príznakov [Szabó, C. et al., Trends Pharmacol. Sci., 19, 287 - 98 (1998)], ischemických stavoch srdca a mozgu, ako aj neurodegeneratívnych ochorení. NAD katabolizmus môže byť eliminovaný inhibíciou PARP enzýmu, a tým dôjde k zníženiu hladín amidu nikotínovej kyseliny a adenozíndifosfátribózy v bunkách a inhibícii spotreby adenozintrifosfátu pri syntéze NAD, inými slovami opísané poškodenie a zánik buniek môže byť eliminované inhibíciou enzýmu.
Stanovenie PARP inhibície in vitro na izolovanom enzýme
Poly(adenozmdifosfátribóza)polymeráza bola izolovaná z pečene potkana podľa Shah, G. M. [Anál. Biochem., 227, 1 - 13 (1995)]. Aktivita PARP bola stanovená v 130 pl reakčnej zmesi pozostávajúcej zo 100 mM tris-HCl pufra, pH 8,0, 10 mM MgCl2, 10 % glycerolu, 1,5 mM DTT, 100 pg (32P) alebo (3H) NAD+, 10 pg aktivovanej DNA, 10 pg histónu. [Tris-HCl je tris(hydroxymetyl)aminometán-hydrochlorid]. Po 10 minútach inkubácie bola reakcia zastavená 8 % kyselinou chloristou a protein bol separovaný centrifugáciou (10 minút, 10000 x g). Zrazenina bola premývaná 8 % kyselinou chloristou (3 x) a množstvo naviazanej rádioaktívnej látky na protein bolo merané scintilátorom. Výsledky sú uvedené v tabuľke I.
Tabuľka I
Zlúčenina (príklad) PARP Io,5 v mg/1
2 9±2
3 8± 1
4 14 ±2
5 13 ±2
6 17 ±3
8 12±2
9 7± 1
10 28 ±4
12 18±3
13 20 ±3
14 9±2
16 18±3
Uvedené dáta boli získané zo štyroch súbežných meraní. Z tabuľky I možno vidieť, že časť z testovaných zlúčenín je veľmi dobrými inhibítormi PARP (I0 5 < 10 mg/1). Väčšia časť testovaných zlúčenín môže byť klasifikovaná ako dobré inhibitory PARP (I0j5 =10-28 mg/1).
Účinok zlúčenín všeobecného vzorca (I) na ischemické zlyhanie srdca a reperfuznu arytmiu
Poškodenie srdcového svalu a zánik buniek srdcového svalu sa vyskytuje vo väčšine prípadov vďaka poruchám z výživy. Najbežnejšou formou poruchy z výživy je nedostatok kyslíka. Poškodenie srdcového svalu, ktoré vzniká, zahrnuje ischémiu srdcového svalu, ktorá môže vznikať vďaka akútnej hypoxii/anoxii, koronárnej oklúzii, spazme alebo chronickému koronárnemu ochoreniu. Ischemická časť akútneho infarktu srdcového svalu je nasledovaná fázou nadbytočného krvného obehu, takzvanou reperfúznou fázou. Ako fatálny následok reperfúzie sa môžu vyskytovať arytmie (implikovaná ventrikuláma tachykardia a fibrilácia). Uvedené stavy sú prvotnými prejavmi reperfuzneho poškodenia. Prevencia reperfuznej poruchy srdcového svalu podaním liečiva znamená prevenciu smrteľného nebezpečenstva skorého postinfarktu.
Experimenty boli uskutočňované na samcoch potkanov SPRD (prijateľné rozmedzie telesnej hmotnosti: 300 - 350 g). Zvieratá boli anestezované podaním pentobarbitalu [5-etyl-5-(l-metylbutyl)-2,4,6-(1//,3H,5H)-pyrimidíntrión] (60 mg/kg intraperitoneálne), pričom dýchanie im zostalo spontánne. Zvieratá boli ventilované respirátorom (vyrobeným firmou Kutesz, Maďarská akadémia vied) pomocou vsunutej tracheálnej kanyly po tracheotómii. Bol sledovaný štandardný zvod ECG II. Pravá femorálna artéria bola cievkovaná a pripojená k snímaču tlaku (BPR-01, Experimetria, Maďarsko) a preamplifikátoru. Bol spustený tachometer pulzu (HG-M, Experimetria, Maďarsko) pulzujúcim signálom arteriálneho krvného tlaku. Vonkajšia juguláma žila bola kanylovaná kvôli podaniu liečiva. Po torakotómii bol uskutočnené šitie (steh, poťah 4-0) pod ľavou prednou koronárnou (LAD) tepnou. Po niekoľkých minútach stabilizácie bolo aplikovaných 5 minút oklúzie LAD tepny a následne 10 minút reperfúzie. ECG bolo nahrávané v normálnom stave na začiatku a v uvedených periódach. Z ECG údajov bola stanovená doba ventrikulámej tachykardie a fibrilácie v sekundách. Okrem toho boli zaznamenávané miery prežitia ošetrovaných skupín zvierat.
Dosiahnuté výsledky indikujú, že zlúčeniny podľa predloženého vynálezu sú vhodné na prevenciu arytmie indukovanej reperfuziou. Napríklad u zvierat ošetrovaných zlúčeninou podľa príkladu 2 bol preukázaný o 50 % dlhší čas prežitia než u kontrolnej skupiny po reperfuzii.
Testovanie zlúčenín všeobecného vzorca (I) pri globálnej cerebrálnej ischémii
Po ischemickom inzulte u človeka sú väčšinou zničené pyramídové bunky CA1 oblasti hipokampu a ďalšie bunky v oblasti (CA2, CAS) nie sú senzitívne [Crain, B. J. et al.: Selective neuronal death after transient forebrain ischémia in the Mongolian gerbil, a silver impregnation study, Neuroscience, 27, 402 (1988)]. Podľa niektorých autorov sú poruchy pamäte spojené so smrťou buniek hipokampu [Walker, A. E. et al.. The national survey of stroke NINCDS, NIH: Clinical findings, Stroke, 12, Suppl., 1, 1-44 (1981)]. Centrálny nervový systém cicavcov nie je rovnakou mierou senzitívny proti ischemickému poškodeniu. Mongolský gerbil (tarbík, druh hlodavca) (Meriones unguiculatus) je, z dôvodu jeho anatomickej schopnosti, vhodný skôr na testy cerebrálnej ischémie, pretože v týchto druhoch chýba 90 % bazilámeho anastomózového systému (Circulus Willisi), teda tu neexistuje spojitosť medzi karotickou artériou a vertebrálnymi arteriálnymi systémami. Rozsiahla ischémia predného mozgu teda môže byť indukovaná tlakom na karotídu.
Cieľom testov je stanoviť, či nové zlúčeniny všeobecného vzorca (I) majú ochranný účinok pri globálnej cerebrálnej ischémii. Experimenty boli uskutočňované na samcoch mongolských gerbilov. Zvieratá boli anestézované zmesou 2 % halotanu [2-bróm-2-chlór-l,l,l-trifluóretán], 68 % oxidu dusíka a 30 % kyslíka. Pri anestézii bola karotída stláčaná na oboch stranách počas 5 minút. Neuróny neboli ihneď zničené, takže po stlačení nasledovala štvordenná reperfúzna perióda (zánik buniek neskorého typu). Na štvrtý deň po intervencii bolo v CA1 pyramidálnej oblasti poškodených 80 - 90 % buniek.
Na stanovenie schopnosti učenia sa a schopností pamäte, ako aj hypermotility, boli zvieratá testované v Y-labyrinte.
Zánik buniek CA1 oblasti bol študovaný na histologických rezoch. Zvieratá boli perfundované pufrovaným formaldehydom, mozog bol odstránený a fixovaný formaldehydom. Rast zničených CA1 oblasti bol stanovený na mozgových rezoch po farbení.
Na testy boli používané nasledujúce látky:
GYK1-52466 (referenčná látka) v dávke 40 mg/kg i.p., podávaná 30 minút po ischémii;
Nimodipín [2-metoxyetyl 1-metyletylester 1,4-dihydro-2,6-dimetyl-4-(3-nitrofenyl)-3,5-pyridíndikarboxylovej kyseliny] (referenčná látka) v dávke 10 mg/kg i.p., podávaná 5 a 30 minút po ischémii;
nové zlúčeniny všeobecného vzorca (I) v dávke 25 mg/kg i.p., podávané 5 a 30 minút po ischémii.
Testované skupiny:
- ischemická kontrolná,
- ošetrovaná referenčnou látkou po ischémii,
- ošetrovaná testovanou látkou po ischémii,
- pseudo-operačná.
Pri testoch bolo možné konštatovať, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) majú ochranný účinok pri globálnej cerebrálnej ischémii.
Účinok zlúčenín všeobecného vzorca (I) proti autoimunitným ochoreniam
Autoimunitné ochorenie je choroba, pri ktorej je imunitná reakcia naštartovaná organizmom proti jeho normálnym zložkám [Ring, G. H. et al., Semin. Nephrol, 19, 25 - 33 (1999); Theofilopoulos, A. N., Ann. N. Y. Acad. Sci., 841, 225 - 235 (1998)]. Rôzne autoimunitné ochorenia sa líšia jedno od druhého v antigéne, ktorý proces naštartuje, ale môže byť pozorovaná veľká zhoda v mechanizme deštrukcie bunkového tkaniva vzniknutého autoimunitného procesu [Szabó, c. et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 95, 3867 - 3872 (1998)]. Autoimunitné ochorenia zahrnujú, v prvom rade nasledujúce.
- hormonálne ochorenia: inzulín-dependentný diabetes mellitus (IDDM);
- ochorenia pečene: hepatitída;
- ochorenia kože: bulózny pemfigoid lupus, všeobecný pemfigus, psoriáza, sklerodermia, vitiligo;
- ochorenia orgánu vytvárajúceho krv: sarkoidóza;
- artopatie: reumatoidná artritída;
- vaskulárne ochorenia: vaskulitída, Takayasova arteritída, polyarteritídová nodóza, ankylozujúca spondylitída;
- intestinálne ochorenia: ulcerózna kolitída;
- ochorenia muskulámeho a nervového systému: roztrúsená skleróza, ťažká myasténia, chronické zápalové demyelinizujúce polyneuropatie.
Z uvedených ochorení bola testovaná prevencia proti streptozotocínom indukovanému diabetes mellitus I. typu na myšiach.
Inzulín ako hlavný regulátor metabolizmu sacharidov v tele je produkovaný a prenášaný do krvného riečišťa bunkami Langerhansových ostrovčekov zo slinivky brušnej. Poškodenie alebo deštrukcia β-buniek spôsobuje zníženie alebo zánik produkcie inzulínu, čo vedie ku vzniku diabetes mellitus I. typu, β-bunky sú najmä citlivé na ROS a na toxické účinky oxidu dusíka. Štúdie poškodenia DNA spôsobeného oxidom dusíka viedli k záveru, že nadmerná aktivácia PARP enzýmu a zníženie NAD hladiny sú zodpovedné za zánik β-buniek [Heller, B. et al., J. Biol. Chem., 270, 11176 - 180 (1995)]. Podobným mechanizmom spôsobuje streptozotocín (SZ) [2-deoxy-2-(3-metyl-3-nitrózoureido)-D-glukopyranóza] poškodenie β-buniek produkujúcich inzulín, čím poskytuje model diabetu 1. typu, ktorý sa používa pri experimentoch na zvieratách [Yamamoto, H. et al., Náture, 294, 284 - 286 (1981)]. Mechanizmus poškodenia DNA streptozocínom zahrnuje alkyláciu a tvorbu oxidu dusíka, ktorý spôsobuje aktiváciu PARP enzýmu, ako je uvedené. Skúmalo sa, či hladina krvnej glukózy zvyšujúca účinok jednorazovej dávky streptozotocínu u myší by mohla byť regulovaná jednorazovou dávkou amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I). Experimenty boli uskutočňované na samcoch myší CD-1. Zvieratá boli rozdelené do troch skupín, kde každá pozostávala z 8 zvierat. Prvá skupina dostala 160 mg/kg streptozotocínu (Sigma) i.p., druhá skupina dostala 160 mg/kg streptozotocínu a 200 mg/kg zlúčeniny všeobecného vzorca (I) p.o., tretia skupina slúžila ako kontrola. Koncentrácia krvnej glukózy bola stanovená na tretí deň po ošetrení. Potom boli zvieratá usmrtené a boli odobraté vzorky séra kvôli stanoveniu inzulínu.
Zistilo sa, že testované zlúčeniny podľa predloženého vynálezu výrazne znižovali hladinu krvnej glukózy zvýšenú pridaním streptozotocínu.
Účinok proti inzulínovej rezistencii
Diabetes mellitus 2. typu nie je inzulín-dependentný. Podstatným znakom patomechanizmu tohto typu je zníženie alebo strata inzulínovej senzitivity periférnych tkanív, najmä potom priečnych (kostrových) svalov a tukového tkaniva. Samozrejme táto necitlivosť nemôže byť kompenzovaná nadprodukciou (hypersekréciou) Langerhansových ostrovčekových β-buniek. Je dôležité zdôrazniť, že inzulínová rezistencia, aj bez prepuknutia skutočného diabetes mellitus, vedie k niekoľkým kardiovaskulárnym regulačným poruchám. Z tohto dôvodu je inzulínová rezistencia nezávislým rizikovým faktorom koronárneho vaskulámeho ochorenia. Vďaka centrálnemu patofyziologickému významu inzulínovej rezistencie, sú veľmi dôležité farmakoterapeutické možnosti zameriavajúce sa na zvýšenie inzulínovej senzitivity pri výskume liečiv. Jedinými skutočne inzulínovými senzibilizátorovými liečivami sú v klinickej praxi takzvané tiazolidíndióny. Ich toxicita (hlavne hepatotoxicita) je limitujúcim faktorom ich použitia. Inzulínové senzibilizátory znižujú krvnú hladinu glukózy, triglyceridov a inzulínu mechanizmom, ktorý zahrnuje zvýšenie inzulínovej senzitivity v cieľových tkanivách (pečeň, kostrové svalstvo, adipocyty) [Colca, J. R. a Morton, D. R.: Antihyperglycaemic thiazolidines: Ciglitazone and its analogues, in New Antidiabetic Drugs, editori. Bailey, C. J. a Flatt, P. R., SmithGordon, New York, 1990, 255 - 261],
Skúmalo sa, či ošetrenie zlúčenín podľa predloženého vynálezu ovplyvňovalo inzulínovú senzitivitu normálnych a hypercholesterolemických králikov pri plnom vedomí. Dospelé samce bieleho novozélandského králika s hmotnosťou 3 - 3,5 kg boli prechovávané vo zvieracích kotercoch (12 hodinové periódy tmy a svetla, teplota 22 - 25 °C, vlhkosť 50 - 70 %) a kŕmené komerčnou laboratórnou stravou a vodou podľa potreby. Experimentálna perióda sa začala po 2 týždennej adaptačnej perióde. Králiky boli náhodne rozdelené do dvoch hlavných skupín. Polovici zvierat bola počas 8 týždňov naďalej podávaná normálna strava a druhej polovici bola podávaná strava obohatená o 1,5 % cholesterolu. Každá hlavná skupina bola rozdelená do štyroch ošetrovaných skupín:
- neošetrovaná skupina,
- skupina ošetrovaná zlúčeninou podľa predloženého vynálezu, 10 mg/kg i.v., 2 x denne počas 4 dní,
- skupina ošetrovaná 7-nitroindazolom ako NOS inhibítorom: podanie 5 mg/kg 7-nitroindazolu počas 5 minút, vopred bol podaný inzulín spôsobom s 5 minútovým intervalom vnútornej infúzie,
- skupina ošetrovaná 7-nitroindazolom ako aj zlúčeninou podľa predloženého vynálezu.
Zvieratá boli anestézované a polyetylénové katétre boli vsunuté do dvoch hlavných vetiev pravej jugulárnej žily a ľavej karotickej artérie. Katétre boli exteriorizované cez zadnú stranu hrdla a plnené s fyziologickým roztokom obsahujúcim heparín.
Štúdie na izolovanej cieve
Z hrudnej aorty a karotických artérií králikov boli pripravené cievové krúžky s dĺžkou 4 mm a horizontálne pripevnené na dva malé sklenené háčiky v tvare L, kde jeden bol pripojený k transduktoru sily (SG-02, Experimetria, London, UK) na meranie a záznam izometrickej tenzie. Experimenty boli uskutočňované v orgánovej dutine (5 ml) vyplnenej Krebsovým roztokom plynenej 95 % kyslíka a 5 % oxidu uhličitého. Počiatočná pokojová tenzia bola nastavená na 20 a 10 mN pre aortu, resp. karotické krúžky. Doba ekvilibrácie bola nastavená na 60 minút. Následne boli cievové krúžky vystavené zvyšujúcim sa koncentráciám noradrenalínu kumulatívnym spôsobom. Po maximálnej odpovedi bol noradrenalín vymývaný z orgánovej dutiny, dokým sa tenzia nevrátila na predchádzajúcu základnú hladinu. Na štúdium vaskulárnej reaktivity na acetylcholín boli krúžky vopred kontrahované koncentráciou EC30 noradrenalínu. Po vhodnej kontrakcii boli preparáty vystavené kumulatívnym prírastkom acetylcholínchloridu. V druhej skupine štúdií vaskulárnej reaktivity bola separátna skupina karotických arteriálnych krúžkov podrobená stimulácii elektrickým poľom. Po počiatočnej tenzii nastavenej na 10 mN sa krúžky nechali ekvilibrovať počas 1 hodiny. Potom boli študované kontrakčné odpovede na dve kontrakčné rady impulzov stimulácie elektrického poľa (100 stimulov, 20 V, 0,1 ms a 20 Hz). Postup stimulácie poľom potom bol opakovaný v prítomnosti 1 μΜ atropínu a 4 μΜ guanetidínu („nie adrenergný nie cholinergný“ = NANC roztok). Celý postup bol uskutočňovaný s krúžkami s intaktným endotelom a s takými krúžkami, z ktorých bola vrstva endotelu zľahka odstránená.
Stanovenie obsahu tkanivového cyklického GMP (guanylmonofosfátu) podľa Szilvássyho [Szilvássy, Z. et al., Coron art. Dis., 4, 443/452 (1993); Am. J. Physiol., 266, H2033 - H2041 (1994)]:
Svalové krúžky boli ihneď zmrazené s použitím vopred ochladenej Wollenbergerovej svorky a rozdrvené v tekutom dusíku. Vzorky potom boli homogenizované v 6 obj. % trichlóroctovej kyseliny v desaťnásobne vyššej kvantite, než bola hmotnosť vzorky v trecej miske vopred skladovanej pri teplote -70 °C. Po roztopení boli vzorky spracovávané pri teplote 4 °C. Potom nasledovala sedimentácia pri 15000 g počas 10 minút po14 mocou Janetzkiho K-24 centrifúgy (Leipzig, Nemecko) a extrakcia supematantu s 5 ml vodou nasýteného éteru v extraktore Wortex počas 5 minút. Éterová frakcia bola odstránená a extrakcia bola päťkrát opakovaná. Potom boli vzorky odparené pod dusíkom a testované na obsah cyklického GMP použitím rádioimunologických kitov Amersham. Hodnoty boli vyjadrené ako pmol/mg hmotnosti vlhkého tkaniva.
Hyperinzulinemické euglykemické svorkové štúdie:
Ľudský riadny inzulín bol infundovaný v konštantnej miere (13 mU/kg) cez jednu venóznu kanylu počas 120 minút. Tento objem inzulínovej infúzie poskytol plazmovú inzulínovú imunoreaktivitu 100 ± 5 μΜ μΜ/ml v stacionárnom stave. Vzorky krvi (0,3 ml) boli v desaťminútových intervaloch odoberané z arteriálnej kanyly kvôli stanoveniu koncentrácie krvnej glukózy. Koncentrácia krvnej glukózy sa udržiavala konštantná (5,5 ± 0,5 mmol/1) variabilnou rýchlosťou infúzie glukózy cez sekundárnu venóznu kanylu. Ako stacionárny stav boli definované podmienky (stav), pri ktorých bola krvná glukóza stabilizovaná aspoň 30 minút, a v 10 minútových intervaloch boli odoberané ďalšie vzorky krvi (0,5 ml) na stanovenie plazmového inzulínu. Miera glukózovej infúzie počas stacionárneho stavu bola používaná na charakterizovanie inzulínovej senzitivity.
Z pozorovaní boli získané nasledujúce výsledky:
1. Relaxačná odpoveď na kumulatívne prírastky koncentrácie acetylcholínu (1 nm - 10 μΜ) nebola modifikovaná 1 μΜ množstvom zlúčeniny podľa predloženého vynálezu v cieve normálneho králika.
2. Pri experimentálnej hypercholesterolémii bola v prítomnosti zlúčenín podľa predloženého vynálezu vazorelaxácia acetylcholínom výrazne menšia.
3. Stimulácia poľom indukovala prírastok tenzie v karotických arteriálnych krúžkoch inkubovaných v Krebsovom roztoku. Ale v NANC roztoku bola pozorovaná relaxačná odpoveď pri spätnej reakcii na aplikovaný postup stimulácie. Žiadna odpoveď nebola ovplyvnená zlúčeninami podľa predloženého vynálezu.
4. Odstránenie endotelu výrazne zvýšilo kontrakciu produkovanú stimuláciou poľom a znižovalo relaxáciu NANC. Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu zmierňovali kontrakcie vytvárané stimuláciou poľom a zväčšili NANC relaxáciu v cievových krúžkoch bez endotelu.
5. Kontrakcie indukované stimuláciou poľom boli zväčšené, zatiaľ čo NANC relaxačné odpovede boli stlmené v cievových krúžkoch u hypercholesteolemických zvierat v porovnaní s tými, ktoré boli pozorované pri preparátoch z normálnych králikov. Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu výrazne znižovali kontrakcie indukované elektrickými stimuláciami a amplifikovali NANC relaxačnú odpoveď pri krúžkoch z hypercholeste-rolemických králikov bez ohľadu na prítomnosť endotelu.
6. Základná koncentrácia cyklického GMP bola výrazne znížená pri krúžkoch z hypercholesterolemických králikov v porovnaní s krúžkami z normálnych králikov. Toto zníženie bolo takmer normalizované inkubáciou s 1 μΜ zlúčenín podľa predloženého vynálezu. Ale testované zlúčeniny nemali účinok na obsah pokojového cyklického GMP pri normálnych krúžkoch. Stimulácia poľom vytvárala prírastok koncentrácie cyklického GMP pri preparátoch z normálnych zvierat. Pri krúžkoch z hypercholesterolemických králikov postup stimulácie aplikovaný kvôli vyvolaniu akéhokoľvek prírastku v cyklickom GMP zlyhal. Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu nemali účinok na prírastok obsahu tkanivového cyklického GMP indukovaného stimuláciou poľom pri normálnych krúžkoch, avšak pri preparátoch z hypercholesterolemických králikov bol pozorovaný výrazný prírastok cyklického GMP.
7. Diéta obohatená o cholesterol vedie ku značnému úbytku inzulínovej senzitivity u králikov s plným vedomím. Ošetrenie zlúčeninami podľa predloženého vynálezu počas 4 dní takmer obnovilo inzulínovú senzitivitu u hypercholesterolemických zvierat. Ale zlúčeniny podľa predloženého vynálezu nemali účinok na inzulínovú senzitivitu u normálnych zvierat.
8. 7-Nitroindazol, inhibítor neurálnej syntázy oxidu dusného, produkoval samotnú inzulínovú rezistenciu u normálnych zvierat. Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu pri modifikácii tohto stavu inzulínovej rezistencie zlyhali. Navyše 7-nitroindazol pri hypercholesterolémii blokoval účinok zlúčenín podľa predloženého vynálezu zlepšujúci inzulínovú rezistenciu.
Záver:
Uvedené výsledky ukazujú, že zlúčeniny podľa predloženého vynálezu zvyšujú hypoglykemický účinok inzulínu pri stave inzulínovej rezistencie spojenom s experimentálnou hypercholesterolémiou u králikov pri plnom vedomí. Výsledky ďalej poskytujú dôkaz o tom, že tento účinok senzibilizujúci inzulín veľmi súvisí s nitrergnými dráhami, ktorých ovplyvnenie, ako sa v poslednom čase predpokladá, zohráva dôležitú rolu pri regulácii senzitivity proti inzulínu. [Shankar, R. R. et al., Diabetes, 49, 684 - 687 (2000)]. Hepatická neurohormonálna regulácia periférnej senzitivity proti inzulínu môže byť opísaná nasledujúcim spôsobom [Lautt, W. W., Can. J. Physiol., 77, 553 - 562 (1999)].
- existuje postprandiálny prírastok krvnej hladiny inzulínu;
- pri odpovedi na tento prírastok hladiny inzulínu je aktivovaný hepatický parasympatický reflex;
- tento reflex spôsobuje uvoľnenie acetylcholínu, ktorý aktivuje muskarinergné receptory;
- muskarinergná excitácia vedie k uvoľneniu oxidu dusnatého (NO);
- iba v plnom stave spôsobuje oxid dusnatý uvoľnenie hepatického inzulín senzibilizujúceho faktoru (HISS), ktorý má inzulín-synergický účinok alebo účinok inzulínového typu;
- HISS zvyšuje glukózový príjem (uptake) kostrových svalov. Tento mechanizmus HISS je citlivý na blokovanie syntézy oxidu dusnatého a môže byť aktivovaný exogénnym NO-donorom. Je veľmi pravdepodobné, že mechanizmus HISS je úzko spojený s funkciou hepatických senzorických vlákien. Postprandiálny prírastok plazmovej hladiny inzulínu aktivuje nitrergnú subpopuláciu hepatických senzorických nervových vlákien, ktoré evokujú uvoľnenie senzorických neurotransmiterov zo susedných vlákien. Tieto senzorické neurotransmitery vďaka svojmu charakteru hormónového typu sa dostanú do krvného riečišťa a zvýšia citlivosť tkanív na inzulín.
V nedávnej práci Steppan a spol. objasnili chýbajúci článok medzi obezitou a inzulínovou rezistenciou [Steppan, C. M. et al., Náture, 409, 307 - 312 (2001)]. Rezistínje produkovaný adipocytmi a ukázalo sa, že znižuje senzitivitu cieľových tkanív (tukových a kostrových svalov) na hypoglykemický účinok inzulínu. Preto je farmakologická inhibícia sekrécie rezistínu možným novým mechanizmom pôsobenia na farmakologické využitie pri ošetrení non-inzulín dependentného diabetes mellitus a syndrómu inzulínovej rezistencie. Medzi bežne známymi liečivami môžu členy tiazolidíndiónovej rodiny inhibovať sekréciu inzulínu cez „peroxisome proliferator activator gamma nuclcar receptor“ v adipocytoch.
Zlúčeniny všeobecného vzorca (f) majú vplyv na citlivosť proti inzulínu a sú schopné zmierniť inzulínovú rezistenciu cez nitrergný mechanizmus a senzorické neurotransmitery. Normalizácia inzulínovej senzitivity má kauzálnu rolu pri ochoreniach s vysokou morbiditou a mortalitou, ako je diabetes 2. typu, hypertenzia, koronárne ochorenie srdca, obezita a niektoré endokrinné ochorenia.
Využitie zlúčenín podľa predloženého vynálezu na prevenciu toxických účinkov
1. Účinok zlúčenín na letalitu indukovanú endotoxínom v myšiach
Septický šok je jednou z najfrekventovanejších príčin smrti na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Infekcie spôsobené gramnegatívnymi baktériami vedú k hypotenzii, nedostatočnej funkcii niekoľkých orgánov a nakoniec ku kolapsu organizmu. Injekciou lipopolysacharidu (LPS) -komponent membrány baktérie - do experimentálnych zvierat vzniká stav podobný šoku a nakoniec smrť. LPS aktivuje NF-KkB/Rel transkripčnú rodinu, ktorá reguluje produkciu niekoľkých transmiterov zúčastňujúcich sa na patomechanizme šoku (napr. TNF-ct, interleukíny, NO syntáza) [Oliver, F. J. et al.. Resistance to endotoxic shock as a consequence of defective NF-κΒ activation in poly(ADP ribose) polymerase-1 deficient mice, EMBO J., 18 (16), 4446 - 4454 (1999)]. PARP-1 gén je funkčne spojený s NF-κΒ, teda pri nedostatku PARP neprebiehajú tiež transkripcie závislé od NF-κΒ a v dôsledku toho sa pri endotoxickom šoku stáva uvoľňovanie zápalových mediátorov neregulovaným. Zámerom testov je určiť, či letalite spôsobenej endotoxínom by mohlo byť zabránené inhibíciou PARP-1 pomocou zlúčenín všeobecného vzorca (I).
Na experimenty boli používané C57BL/6 myši (Charles River Breeding Ltd.). V teste bola používaná dávka a typ LPS rovnaké ako v článku od Olivera, F. J. uvedeného skôr: lipopolysacharidy z Escherichia coli 0111 :B4 (Sigma). V experimentoch bol tiež používaný 3-amino-benzamid (Sigma). Test prežitia trvajúci 24 hodín bol uskutočňovaný aspoň dvakrát. Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) boli podávané zvieratám perorálne 1 a 6 hodín po ošetrení s LPS.
Zistilo sa, že letalita produkovaná endotoxínom bola výrazne znížená testovanými zlúčeninami všeobecného vzorca (I).
2. Účinok zlúčenín na hepatotoxicitu indukovanú acetaminofénom (paracetamol)
Je známe, že nesteroidné antireumatiká [Peters, M. et al., Clin. Inves., 71, 875 - 881 (1993)], resp. analgetiká, majú významnú hepatotoxicitu [Kroger, H. et al, Gén. Pharmac., 27, 167-170 (1996)]. Obličková a pečeňová nedostatočnosť sú indukované veľkými dávkami paracetamolu [Meredet, T. J. et al, Árch. Inter. Med., 141, 397-400 (1981)]. V súčasnosti je zrejmé, že inhibítory poly(ADP ribózajpolymerázy eliminujú poškodenie pečene indukované paracetamolom [Kroger, H. et al., Gén. Pharmac., 21, 167-170 (1996)]. Z literatúry je známe, že paracetamol je induktor cytochrómu P-450. Účinok paracetamolu na systém cytochrómu P-450 produkuje reaktívne chinónimíny, ktoré sa viažu na sulfhydrylovú skupinu proteínov, a z toho vyplýva rýchla deplécia intracelulámeho glutatiónu [Jollow, D. J. et al., Pharmacol., 12, 251-271 (1974)]. Inaktivované proteíny majú za následok zničenie buniek, resp. nekrózu pečene. Intracelulámy glutatión je jeden z najdôležitejších antioxidantov a najsilnejší eliminátor druhov na báze reaktívneho kyslíka. Zoslabenie antioxidantového ochranného systému, ktorý závisí od glutatiónu vedie ku zvýšeniu intracelulárnej hladiny voľných kyslíkových radikálov [Miesel, R. et al., Inflamation, 17, 283-294 (1993)]. Voľné kyslíkové radikály sú silnými induktormi PARP majúcimi vplyv na posttransláciu proteínov. Vďaka zvýšenej aktivácii PARP sú zásoby NAD buniek vyprázdnené a apoptóza môže byť započatá [Hoschino, J. et al., J. Steroid Mol. Biol., 44, 113-1 19 (1993)]. Preto nikotínamid, selektívny inhibítor PARP enzýmu, potlačuje uvoľnenie GOT a GPT enzýmov v pečeni, ako je uvedené u myší v prípade hepatitídy indukovanej paracetamolom [Kroger, H.
a Ehrlich, W. in: L-Tryptophan: Current Prospects in Medicíne and Drug Safety, Editori: Kochen, W. a Steinhart, H., Verí. Berlín, 1994],
Skúmalo sa, či poškodeniu pečene indukovanej paracetamolom možno zabrániť novými zlúčeninami všeobecného vzorca (I). Symptóm poškodenia pečene bol charakterizovaný prírastkom hladín GOT a GTP enzýmu indukovaných paracetamolom. Experimenty boli uskutočňované na samcoch NMRI myší vážiacich 30 - 40 g. Zvieratá boli vopred perorálne ošetrované zlúčeninami všeobecného vzorca (I) počas 7 dní. Na 8. deň boli myši podrobené hladovaniu počas 12 hodín, potom bolo podané 500 mg/kg p.o. dávky paracetamolu a príslušná dávka zlúčeniny všeobecného vzorca (I). Po 16 hodinách sa zvieratá nechali vykrvácať a v sére bola meraná aktivita GOT a GPT enzýmov. Výsledky boli analyzované neparametrickým testom Manna a Whitneyho. Výsledky boli uvedené ako priemer a smerodajná odchýlka, pričom p < 0,05 bolo považované za signifikantné.
Zistilo sa, že jednorazové perorálne podanie paracetamolu zvyšovalo aktivitu GOT a GPT v sére samcov NMRI myší v porovnaní s kontrolnými zvieratami ošetrovanými fyziologickým soľným roztokom. Ale zlúčeniny všeobecného vzorca (I) po predchádzajúcom perorálnom ošetrení trvajúcom 7 dní znížili aktivitu GOT a GPT enzýmov veľmi významne. Napríklad bol pozorovaný veľmi priaznivý hepatoprotektívny účinok v prípade zlúčeniny podľa príkladu 12 podávanej v množstve 50 mg/kg.
3. Účinok zlúčenín na toxicitu paraquatu
Paraquat [l,ľ-dimetyl-4,4'-bipyridínium], zlúčenina predtým používaná ako pesticíd, vyvoláva toxický účinok tvorbou peroxidového radikálu. Oxidoreduktázové enzýmy, ktoré využívajú NADH a NAD(P)H ako donory elektrónov, sa zúčastňujú na tvorbe peroxidového radikálu. [NAD(P)H je redukovaná forma β-nikotínamid adenín dinukleotidfosfátuj. Pri prenose bunkovej odpovede na oxidačný stres indukovaný paraquatom zohráva dôležitú rolu proteín p66 [Migligaccio, E. et al., Náture, 402, 309 -313], Mechanizmus prispievajúci k inaktivácii peroxidu (napr. prírastok hladiny peroxidovej dismutázy) efektívne znižuje toxicitu paraquatu. Peroxidový radikál má dôležitú rolu v patomechanizme niekoľkých ochorení (ako je napr. ischemická reoxygenácia, infarkt, zápalové ochorenia). Podaním paraquatu možno získať jednoduchý model peroxidovej záťaže známy z týchto ochorení.
In vitro účinok na toxicitu paraquatu
Hepa-1 bunky hepatómu boli kultivované v RPMI-1640 médiu doplnenom 10 % teľacím sérom, zatiaľ čo PC-12 potkanie bunky feochromocytómu boli kultivované v RPMI-1640 médiu doplnenom 10 % teľacím sérom a 5 % konským sérom pri teplote 37 °C vo vzduchu obsahujúcom 5 % oxid uhličitý. Použitím 100 μΐ kultivačného média boli bunky nanesené do jamiek kultivačných platní Costar s 96 jamkami v množstve 5 x x 103. Časť kultúry nebola podrobená žiadnemu ošetreniu a slúžila ako kontrola. Bunky boli čiastočne ošetrené zvyšujúcimi sa koncentráciami paraquatu, čiastočne rovnakou koncentráciou paraquatu a 3, 10 a 30 μ/ml koncentráciou testovaných zlúčenín. Bunky boli kultivované počas 3 dní a následne farbené so SRB. Vyššie koncentrácie paraquatu viedli k zániku buniek, zatiaľ čo nižšie koncentrácie mali za následok čiastočnú inhibíciu bunkového rastu. Účinok zlúčenín, ktoré boli testované, bol stanovený na základe zníženia toxicity paraquatu.
In vivo účinok na toxicitu paraquatu
Paraquat má u myší výraznú toxicitu. Dávka 70 mg/kg aplikovaná intraperitoneálne viedla k smrti zvierat v rámci 2 dní. Mechanizmus spomaľujúci tvorbu peroxidu, neutralizáciu a účinky oxidačného stresu je schopný znížiť toxicitu paraquatu tiež in vivo.
CFLP myši s telesnou hmotnosťou 20 - 22 g boli rozdelené do skupín pozostávajúcich z 10 zvierat a ošetrované intraperitoneálne s 50, resp. 70 mg/kg paraquatu. Časť skupín bola tiež ošetrovaná testovanou zlúčeninou 6 hodín pred podaním a po podaní paraquatu. V prípade testovaných zlúčenín bola používaná dávka 100 mg/kg po. Účinnosť testovaných zlúčenín bola stanovená na základe prírastku v prežití myší.
Zistilo sa, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) výrazne znižujú toxicitu paraquatu.
Účinok zlúčenín všeobecného vzorca (I) na neurodegeneratívne ochorenia
Ako už bolo uvedené, z dôvodu poškodenia DNA cez ROS je aktivovaný PARP enzým, po čom nasleduje vytratenie NAD z buniek, a tým aj ich zánik. Extrémna miera aktivácie PARP nemôže byť výhradne pozorovaná počas zániku neurónov spôsobenom ischémiou ako ischémiou mozgu, ale má preukázanú rolu v ďalších neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a amyotrofná laterálna skleróza [Love et al., Neuropathol. Appl. Neurobiol., 25, 98 - 108 (1999); Eliasson et al., Nat. Med., 10, 1089- 1095(1997)].
Účinok na experimentálnu amyotrofhú laterálnu sklerózu
Amyotrofná laterálna skleróza (ALS) je smrtiace progresívne neurodegeneratívne ochorenie. V rozvinutých krajinách patrí medzi najčastejšiu poruchu motorických neurónov u dospelých. ALS zahrnuje degeneráciu motorických neurónov v mozgovej kôre, mozgovom kmeni a mieche, ktorá spôsobuje svalovú atrofiu, paralýzu a smrť [Rowland, L. P. in Neurodegenerative diseases, pp. 507 - 521 (1994)]. V časti prípadov ALS je toto ochorenie familiárne. Familiárne prípady sú čiastočne spôsobené mutáciou s chybným zmyslom génu Cu/Zn peroxidovej dismutázy-1 (SOD-1) [Deng, R. H et al., Science, 261, 1047 (1993)]. SOD-1, cytosólový enzým často rozšírený v nervovom tkanive, zohráva dôležitú rolu pri ochrane proti poškodeniu buniek, ktoré je indukované kyslíkovým radikálom. Mutovaný enzým zachováva takmer normálnu hladinu aktivity enzýmu. In vitro štúdie indikovali, že SOD-1 mutácie majú za následok získanie funkcie a zvýšenie generovania voľných radikálov.
U transgénnych myší majúcich mutovaný gén SOD-1 sa prejavujú symptómy podobné ALS. Niekoľko ľudských mutovaných génov SOD-1 (G93A, V148G) už bolo nadmerne exprimovaných u transgénnych myší a generované modely ochorenia boli aplikované pre anti-ALS skríning liečiva [Gumey, M. E., J. Neurol. Sci., 152 Suppl. 1,67 - 73 (1997)].
Test na familiálnom modeli ALS
V tejto štúdii boli používané transgénne myši nadmerne exprimujúce mutovaný ľudský gén SOD-1 (G93A). Zvieratá boli zakúpené u Jackson Laboratory, USA. Ošetrenie pomocou zlúčenín všeobecného vzorca (I) začalo pred objavením sa symptómov ochorenia vo veku 4 týždňov. Testované zlúčeniny boli perorálne aplikované jedenkrát denne v 3 hladinách dávky do ukončenia experimentu. Progresia ochorenia bola sledovaná týždennou skúškou motorických schopností (extenčný reflex, test na mriežke („loaded grid“), test na tyči („rotarod test“)), dobou prežitia a v čase ukončenia experimentu (po 120 dňoch) histologickým a biochemickým skúmaním oblasti motorických neurónov.
Zistilo sa, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) spôsobujú mierne oddialenie výskytu deficitu reflexu, koordinácie a sily svalov u transgénnych ALS zvierat. Účinok bol závislý od dávky. Bolo tiež pozorované oddialenie výskytu paralýzy a konečného štádia ochorenia. Výsledky histologického vyšetrenia potvrdili pozorovanie klinických účinkov ošetrenia. Degenerácia a strata motorických neurónov a substancia nigra neurónov boli menej rozšírené u ošetrovanej skupiny než u kontrolnej skupiny. Na základe výsledkov možno očakávať, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) majú priaznivý terapeutický účinok u ALS ochorenia.
Test na modeli autoimunitnej ALS
V prípade sporadických ochorení ALS nemožno pozorovať mutácie v géne SOD-1. Tento fakt predpokladá, že za rovnaký vývoj ochorenia sú zodpovedné iné príčiny. U väčšiny pacientov trpiacich sporadickou ALS môže byť zistená protilátka proti vápnikovým kanálom. Tento fakt potvrdzuje predstavu, že autoimunitný proces proti motorickým neurónom a vápnikovým kanálom hrá primárnu kauzálnu rolu v tvorbe sporadických prípadov ALS. U experimentálnych zvierat vyvolal Engelhardt a spol. ochorenie vykazujúce špecifické obmeny ALS pomocou imunizácie s motorickým neurónom, a potom použil iba imúnne sérum [Engelhardt, J. et al., Synapse, 20, 185 - 199 (1995)]. Tento model bol používaný na testovanie účinnosti zlúčeniny všeobecného vzorca (I) pri sporadických ochoreniach ALS.
Hartleyove morčatá boli imunizované homogenizovaným bovinným predným miechovým rohom. Na imunizáciu boli motorické neuróny suspendované v úplnom Freundovom adjuvans (CFA). Ošetrenie bolo uskutočnené 10 subkutánnymi alebo intrakutánnymi injekciami, tzn. každý raz injikovanim 0,1 ml suspenzie. Po mesiaci boli injekcie opakované, ale na prípravu suspenzie bolo používané neúplné Freundovo adjuvans. Dva týždne po sekundárnej imunizácii, v rozmedzí 1-3 dní, sa u zvierat rozvinula významná slabosť, najmä v dolných končatinách. Počas ďalších dvoch týždňov sa stav zvierat nezmenil. Potom sa zvieratá nechali vykrvácať. Odobratá krv bola centrifugovaná, čím sa získalo sérum, ktoré bolo používané na indukciu ALS u myší.
Testy boli uskutočňované na skupinách po 5 samcoch albino myší (CFLP, 25 - 30 g telesnej hmotnosti). Uvedené sérum (1 ml) bolo injektované intraperitoneálne do každého zvieraťa na poškodenie motorických neurónov. Jedna skupina zvierat bola ošetrená iba sérom, zatiaľ čo ďalšie skupiny zvierat boli ošetrené, okrem séra, tiež testovanou zlúčeninou všeobecného vzorca (I) v množstve 100 mg/kg intraperitoneálne. Ďalšie skupiny zvierat boli ošetrované iba testovanou zlúčeninou všeobecného vzorca (I) bez injekcii séra.
Motilita zvierat ošetrovaných iba sérom bola malá, dolné končatiny mohli byť používané len s veľkými ťažkosťami, neskôr boli úplne paralyzované. V prípade zvierat ošetrovaných sérom aj testovanou zlúčeninou všeobecného vzorca (I) nemohli byť detegované žiadne symptómy motorického deficitu. Rovnaké poznatky boli dosiahnuté v prípade zvierat ošetrovaných iba testovanými zlúčeninami všeobecného vzorca (I). Všetko nasvedčuje tomu, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) zabraňujú vzniku motorických porúch, ktoré môžu byť indukované imunizáciou.
Účinok na experimentálny model Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba (PD) je bežná idiopatická neurodegeneratívna porucha charakterizovaná trasom, bradykinézou, rigiditou a poruchami rovnováhy. Tieto motorické abnormality sú spôsobované depléciou mozgového dopamínu, ktoré vyplývajú zo straty dopamínergných neurónov v substantia nigra pars compacta. Analýza účinku l-metyl-4-fenyl-l,2,3,6-tetrahydropyridínu (MPTP) majúceho selektívnu neurotoxicitu objasnila možný patomechanizmus Parkinsonovej choroby. MPTP indukuje parkinsonovské motorické príznaky u ľudí aj zvierat [Dexter, A. et al., Ann. Neurol., 35, 38 - 44 (1994)]. MPTP ošetrenie má tiež za následok stratu dopamínergných neurónov v substantia nigra pars compacta. Eozinofílná inklúzia typu Lewyho teliesok sa vyskytujú pri poškodení neurónov a v týchto bunkách je tiež zmenšená aktivita mitochondriálneho komplexu I. Tieto alterácie sú charakteristické pre oxidačný stres [Shapira, A., Adv. Neurol, 69, 161 - 165 (1996)]. Biologicky aktívny metabolit MPTP je MPP [l-metyl-4-fenylpyridínium]. MPP inhibuje priamo komplex I v mitochondriách vedúci ku zvýšenému generovaniu peroxidového aniónu. Dáta naznačujú, že oxidačný stres hrá hlavnú rolu pri patogenéze prirodzenej formy a MPTP indukovanej formy Parkinsonovej choroby. PARP enzým je aktivovaný oxidačným stresom a zdá sa, že enzým má aktívnu rolu pri patomechanizme Parkinsonovej choroby. Myši knokautované PARP vykazujú veľmi zníženú senzitivitu proti účinkom MPTP vyvolávajúcim Parkinsonovu chorobu [Mandir, A. et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 96, 5774 - 5779 (1999)]. Tieto indikácie poukazujú na to, že inhibícia PARP môže viesť k terapeutickému účinku pri Parkinsonovej chorobe.
C57BI myši používané v testoch boli zakúpené u firmy Charles River Maďarsko. Myši vážiace 20 g boli štyrikrát ošetrené vždy s 20 mg/kg MPTP podávaným (intraperitoneálne) vo 2 hodinových intervaloch. Testované zlúčeniny boli podávané perorálne 30 minút pred injekciami MPTP. Kontrolné zvieratá boli podrobené ošetreniu v rovnakej miere iba nosičom. Sedem dní po injekcii MPTP boli myši usmrtené a mozgy boli rýchlo odstránené. Striata bola narezaná na ľadovo chladnej Petriho miske. Excidované tkanivá boli ihneď zmrazené a udržované pri teplote -80 °C, kým nebola uskutočnená analýza. Vzorky tkaniva boli sonikované v 50 objemoch 0,1 M kyseliny chloristej, aby sa dosiahla homogenizácia. Po centrifugácii (14000 x g, 10 minút, 4 °C) bolo 20 μΐ supematantu injektovaných na reverznú fázu s katecholamínom (ESA, Bedford) a bol stanovený dopamínový obsah.
Dve hodiny po poslednom ošetrení s MPTP boli ventrolaterálny stredný mozog a striata excidované a homogenizované v pufri sacharózy/DTT, potom centrifugované (14000 x g, 5 minút). Pelety boli znovu suspendované v pufri. Po stanovení koncentrácie proteínu bolo nanesené ekvivalentné množstvo proteínu na SDS/PAGE gél. Proteín bol prevedený z gélu na nitrocclulózovú membránu a imunoznačený s poly(ADP ribózajpolymérom. Špecifická väzba bola vizualizovaná chemiiuminiscenciou.
V testoch sa zistilo, že ošetrenie s MPTP spôsobovalo drastické zníženie (o 80 %) striatálneho obsahu dopamínu. Testované zlúčeniny všeobecného vzorca (I) čiastočne (o 20 - 40 %) inhibovali stratu dopamínu indukovanú MPTP. Ošetrenie s MPTP viedlo k výskytu poly(ADP-ribóza)polymérových aduktov v striatálnej oblasti. Súbežné (konkomitujúce) ošetrenie s testovanými zlúčeninami spôsobilo inhibíciu tohto procesu (o 20 - 70 %). Možno teda predpokladať, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) môžu mať terapeutickú aktivitu u Parkinsonovej choroby.
Štúdia cytoprotektívneho účinku
Niektoré liečivá používané nepretržite alebo často môžu spôsobovať neuronálne poškodenie ako nežiaduci účinok. Z veľkej škály takých liečiv spôsobujúcich tento nežiaduci účinok (chloramfenikol, dapson, disulfiram, dichlóracetát, etionamid, glutetimid, aurotiomalát sodný, hydralazín, izoniazid, metronidazol, nitrofurantoin, oxid dusný, cisplatina, pyridoxin, vinkristín) sú najlepšie charakterizované a najčastejšie diskutované neuropatie indukované izoniazidom, pyridoxínom, vinkristínom alebo cisplatinou. Chloramfenikol je liečivo, ktoré môže vyvolať takú neuropatiu, ale tento vedľajší účinok môže zmiznúť po zastavení ošetrenia. Ale v takmer všetkých klinických prípadoch môže predčasné zastavenie chemoterapie zabrániť úspechu ošetrenia a môže spôsobiť obnovenie ochorenia. Obzvlášť vysoké je nebezpečenstvo zmien v terapeutickom ošetrení v dôsledku vedľajších účinkov v prípadoch protirakovinovej chemoterapie. Tento fakt dáva veľkú dôležitosť tzv. chemoprotektívnym alebo cytoprotektívnym agens, ktoré sú schopné zmenšiť škodlivý vedľajší účinok dôležitých, život chrániacich liečiv bez akéhokoľvek zníženia terapeutickej efektívnosti.
U pacientov s rakovinou ošetrovaných cisplatinou je hlavným vedľajším účinkom poškodenie periférnych nervov (periférna neuropatia). Prepuknutie tohto vedľajšieho účinku môže prekážať ošetreniu cisplatinou, ohroziť úspešnosť ošetrenia a zhoršiť kvalitu života pacientov. Prítomnosť a stupeň neuronálneho poškodenia môžu byť stanovené meraním rýchlosti nervovej vodivosti pri klinických aj experimentálnych štúdiách. Neurotoxický účinok cisplatiny [czj-diamíndichlórplatma] zahrnuje primáme rozsiahle myelinované periférne nervy a prejavuje sa v poškodení senzorických neurónov (senzorická neuropatia). V súčasnosti bola publikovaná autonómna neuropatia a niekedy tiež motorická neuropatia po ošetrení cisplatinou. Priamym poškodením dorzálnych koreňových ganglií a veľkých senzorických nervov môže cisplatina často spôsobovať funkčnú poruchu senzorických nervov. U potkanov vyvoláva chronické ošetrenie s cisplatinou senzorickú neuro19 patiu, ktorá sa odráža v spomaľovaní rýchlosti vodivosti senzorických nervov zmesového typu ischiatického nervu.
Na základe uvedeného biochemického spôsobu účinku, predovšetkým prevenciou proti poškodeniam spôsobeným voľnými radikálmi, sa predpokladalo, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) môžu mať cytoprotektívny potenciál a môžu zabraňovať organotoxickým nežiaducim účinkom protinádorových liečiv. Z tohto dôvodu pri experimentoch na potkanoch cisplatina bola podaná vo forme subakútneho ošetrenia počas 10 týždňov v dávkach 1 a 2 mg/kg i.p. a bol zistený vznik periférnej neuropatie. Ďalej sa zisťovalo ako rôzne dávky testovaných zlúčenín ovplyvňujú poškodenie funkcie nervov (rýchlosť vodivosti nervov).
Na detekciu senzorického a motorického neurálneho poškodenia indukovaného cisplatinou bola meraná rýchlosť vodivosti nervov nachádzajúcich sa v chvostoch potkanov podľa modifikovaného spôsobu Miyoshiho. Modifikácia spočívala v meraní rýchlosti vodivosti nervov pri teplote miestnosti namiesto pri teplote 37 °C. Rýchlosť vodivosti senzorických a motorických nervov bola stanovená pred ošetrením cisplatinou (kontrola) a v piatom a desiatom týždni ošetrenia. Počas merania boli zvieratá povrchovo anestézované éterom a dva páry elektród ihlicového tvaru boli zavedené do chvostového nervu vo vzdialenosti 50 mm jeden od druhého. Pomocou supramaximálneho stimulu sily boli zaznamenávané aferentné (motorické) a aferentné (senzorické) nervové akčné potenciály. Rýchlosť vodivosti nervu bola stanovená off-line spriemerovaním 10 akčných potenciálov podľa vzorca
NCV = v/I [m/sec], kde v = vzdialenosť medzi podnetom a registračnými pármi elektród v mm,
I = latentná doba začiatku akčného potenciálu v msec, NCV = rýchlosť vodivosti nervu v m/sec.
V testoch sa zistilo, že desať týždenné ošetrenie s 1 a 2 mg/kg cisplatiny i.p. výrazne znižovalo telesnú hmotnosť ošetrovaných zvierat vzhľadom na kontrolné zvieratá. Toto zníženie telesnej hmotnosti prebiehalo tiež v prípade zvierat ošetrovaných zlúčeninami všeobecného vzorca (I). Nebol pozorovaný rozdiel vo všeobecnom správaní sa medzi ošetrovanými a neošetrovanými zvieratami alebo zvieratami ošetrovanými cisplatinou a testovanou zlúčeninou. Taktiež nebol pozorovaný rozdiel medzi NCV senzorických a motorických nervov v kontrolnej skupine v troch dobách merania. U zvierat ošetrovaných cisplatinou sa NCV znižovala jednoznačne a významne v piatom a tiež v desiatom týždni v dôsledku ošetrenia s 1 mg/kg cisplatiny. Po ošetrení s 2 mg/kg cisplatiny bola pozorovaná silnejšia redukcia NCV. Tiež v motorických nervoch sa vyvinula neuropatia.
V priebehu desaťtýždenného ošetrenia s cisplatinou sa výrazne znižovali motorické NCV u skupín, ktorým bolo aplikované 1 a 2 mg/kg cisplatiny. Znižovanie bolo závislé od dávky. V skupinách ošetrovaných s 1 mg/kg cisplatiny, aj zlúčeninou všeobecného vzorca (I), bolo zníženie rýchlosti vodivosti senzorických nervov výrazne menšie než v skupine ošetrovanej iba s 1 mg/kg cisplatiny, teda bola táto neurónová funkcia po spojenom ošetrení zlepšená. Miera zlepšenia bola tým vyššia, čím silnejší bol stupeň poškodenia. V skupine ošetrovanej 2 mg/kg cisplatiny, ako aj zlúčeninou všeobecného vzorca (I) v rôznych dávkach sa v piatom týždni zníženie rýchlosti vodivosti senzorických nervov nelíšilo od skupiny ošetrovanej iba s 2 mg/kg cisplatiny. Ale v desiatom týždni u skupiny zvierat ošetrovanej iba s 2 mg/kg cisplatiny zníženie výrazne pokračovalo ďalej, zatiaľ čo v prípade zvierat ošetrovaných cisplatinou i zlúčeninou všeobecného vzorca (I), zníženie boli závislé od dávky v porovnaní so zvieratami ošetrovanými iba s 2 mg/kg cisplatiny. Zníženie rýchlosti vodivosti aferentných nervov bolo nižšie na konci desiateho týždňa, a to najmä v skupinách ošetrovaných tiež so zlúčeninami podľa predloženého vynálezu.
Záverom možno povedať, že poškodenie rýchlosti vodivosti senzorických a motorických spôsobené ošetrením cisplatinou bolo znížené súčasným ošetrením zlúčeninami všeobecného vzorca (I) a bolo zabránené postupu poškodenia od piateho do desiateho týždňa. Tento ochranný účinok bol u niektorých skupín závislý od dávky. Neuroprotektívny účinok zlúčenín všeobecného vzorca (I) teda môže byť preukázaný pri funkciách tak senzorických, ako aj motorických nervoch.
Biologický účinok kamitín-palmitoyltransferázy (CPTI)
CPTI je kľúčový enzým v regulácii metabolizmu mastných kyselín. Existujú dve možnosti pre estery koenzýmu A (CoA) voľných mastných kyselín (FFA):
1. syntéza triglyceridu reakciou s glycerolom alebo
2. oxidácia, ktorej prvý krok je tvorba acylkamitínu pomocou enzýmu CPTI [pozri McGarry, J. D. et al., Diabetes, 5, 271-284 (1989); McGarry, J. D. a Foster, D., Ann. Rev. Biochem., 49, 395-420 (1980)]. Enzým CPTI sa nachádza vo vonkajšej časti mitochondriálnej membrány (alebo vo vonkajšej membráne) a katalyzuje nasledujúcu reakciu:
FFA-CoA + L-kamitín -> FFA-kamitín + CoA
Inhibícia oxidácie mastných kyselín vedie ku zvýšeniu odbúravania glukózy a oxidácii. Tento proces je nesmieme dôležitý a výhodný, a to najmä pri ischémii myokardu a diabetes; oba tieto patologické stavy majú vysokú morbiditu a mortalitu. Pri ischémii myokardu a pri následnej reoxygenácii je zvýšená oxidácia mastných kyselín škodlivá, keďže vzniká nadbytočná spotreba kyslíka a efekt vytvorených acylkarnitínov poškodzujúci membránu [Busselen, P. et al, J. Mol. Celí. Cardiol, 20, 905-916 (1988) ,Ford, D. A. et al., Biochemistry, 35, 7903-7909 (1996), Rccves, K. A. et al., J. Pharm. Pharmacol, 48, 245-248 (1995)]. Na základe údajov z niekoľkých experimentov je v súčasnosti akceptovaný fakt, že aktivácia metabolizmu glukózy a súčasne prebiehajúca inhibícia oxidácie mastných kyselín má priaznivý účinok z hľadiska obnovenia mechanickej funkcie myokardu, ako aj parametrov metabolizmu (uvoľnenie enzýmu, peroxidácia tukov) [Lopaschuk, G. D. et al., Circ. Res., 66, 546-553 (1990); Kennedy, J. A., et al., Biochem. Pharmacol., 52, 273-280 (1996)]. Táto substrátová selekcia myokardu, t. j. výber medzi glukózou a mastnými kyselinami, môže byť dosiahnutá tiež pomocou inhibítorov CPTI, teda využívanie glukózy je zvýšené a energetika myokardu je zlepšená [Lopaschuk, G. D. et al., Circ. Res., 63, 1036-1043 (1988); Carregal, M. et al., Árch. Phys. Biochem., 103, 45-49 (1995); Lopaschuk, G. D. et al., 65, 378-387 (1989); Pauly, D. F. et al., Circ. Res., 68, 1085-1094 (1991)].
Naše štúdie ukazujú, že enzým, ktorý katalyzuje riadiacu reakciu oxidácie mastných kyselín môže byť inhibovaný zlúčeninami všeobecného vzorca (I) v submilimolámych rozmedziach koncentrácie. Štúdie tiež indikujú, že testované zlúčeniny ovplyvňujú substrátovú selekciu srdca a ďalších tkanív a zmenou substrátovej selekcie tiež postischemické poškodenie tkanív.
Biologická úloha génov senzitívnych na kyslík, ktoré sú primáme regulované bHLH transkripčnými faktormi
Ochrana proti škodlivým účinkom hypoxie vyžaduje sériu organizovaných obranných reakcií tak na úrovni jednotlivých buniek, ako i na úrovni celého organizmu. Pri regulácii expresie génov indukovaných hypoxiou zohráva HIF-l/ARNT transkripčný komplex hlavnú, ale nie výhradnú úlohu. Na kyslík senzitívne, koordinovane regulované gény zahrnujú erytropoietín, ktorý stimuluje produkciu červených krviniek [Wang, G. L. et al., PNAS, 92, 5510 (1995)], VEGF (vaskulámy endoteliálny rastový faktor), ktorý stimuluje angiogenézu [Goldberg, M. A. a Schneider, T. J., J. Biol. Chem., 269, 4355 (1994)], glykolytické enzýmy ako GAPDH, LDH (laktátdehydrogenáza) [Rolfs, A. et al., J. Biol. Chem., 272, 20055 (1997)], ako aj glukózový prenášač Glut-1.
Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sú pravdepodobne viazané na ARNT a/alebo HIF-1 transkripčné faktory, a teda môžu ovplyvňovať aktiváciu génov, ktoré sa zúčastňujú alarmujúcich (na hypoxii senzitívnych) stavov. Predpokladá sa, že vďaka tejto dráhe transdukcie signálu, zlúčeniny podľa predloženého vynálezu exprimujú proteíny teplotného šoku majúce dôležitú rolu pri alarmujúcich situáciách.
Syntéza proteínov teplotného šoku (HSP) je indukovaná rôznymi stresmi, ktoré ovplyvňujú bunky. Proteíny teplotného šoku pomáhajú prežiť bunkám v nebezpečných situáciách a prispievajú k oprave mnohých poškodení [Cardiovascnlar Res., 578 (1993); Neurosci. Lett., 163, 1 3 5-137 (1993)].
Agens, ktoré môžu podporovať alarmujúce reakcie pri adaptácii na hypoxiu, na reoxygenáciu a obnoviť ochromenú adaptačnú reakciu sú potenciálne schopné znížiť poškodenie tkaniva spôsobené hypoxiou (hypoxia-reoxygenácia) pri ochoreniach, ako je infarkt, artérioskleróza a diabetes.
Stanovenie HSP-70
Aktivita HSP-70 bola študovaná v teste s reportérovým génom vytvárajúcim DNA hybrid. Gén proteínu, ktorý môže byť detegovaný dobre merateľnou aktivitou, bol kondenzovaný na sekvencii promótera HSP-70 kódujúceho proteín teplotného šoku. Boli používané biotechnologické procesy. Ako reportérový gén bol používaný enzým luciferáza, ktorého aktivita môže byť dobre stanovená meraním luminiscencie. Pokiaľ promótor génu enzýmu luciferáza je substituovaný promótorom HSP-70 génu, potom zmena frekvencie transkripcie z génu koreluje s frekvenciou transkripcie HSP-70 génu, ktorá prebieha pri daných podmienkach. V tomto spôsobe, pokiaľ látka alebo proces ovplyvňuje expresiu HSP-70 génu, môže byť účinok študovaný meraním aktivity enzýmu luciferázy. Účinok testovaných zlúčenín na expresiu HSP-70 bol študovaný v takom experimentálnom systéme.
Na uskutočnenie meraní bola konštruovaná dvojreťazcová kružnicová DNA molekula, t. j. plazmid obsahujúci HSP-70 reportérový gén. Takmer 600 bp dlhá sekvencia myšieho HSP-70 génového promótora (5' smer z počiatočného miesta génu) bola kondenzovaná ku kódujúcej sekvencii génu luciferázy získanej z Photymus pyralis. Aplikovaná sekvencia promótora obsahovala niekoľko väzbových miest pre proteín umožňujúcich expresiu HSP-70 génu. Promótor HSP-luciferázový heterológny génový konštrukt bol vstavaný do plazmidového vektora na báze pBR, ktorý môže byť vybraný z neomycínu. Tento HSP-70-luciferázový plazmid bol transfektovaný do myších fibroblastových L929 buniek. Test bol uskutočnený nasledujúcim spôsobom: L929 bunky obsahujúce HSP-70-luc plazmid boli kultivované v DMEM (Dubelccom modifikované Eaglovo médium) doplnenom s 5 % FCS (Fetal Calf Sérum - fetálne teľacie sérum). Do 24 jamiek platne Costar celí culture bolo pridaných 104 buniek v 1 ml kultivačného média. Testované látky boli rozpustené v PBS (Phosphate Buffered Saline -fosfátový pufrovaný soľný roztok) v koncentrácii 10'2 M. Po pripojení buniek (3-4 hodiny po nanesení) bolo do daných kultúr pridaných 10 μΐ roztoku a bunky boli inkubované počas 30 minút pri teplote 37 °C v CO2 termostate. Kultivačné médium potom bolo vymenené za čerstvé (bez testovacej látky) a bunky sa nechali regenerovať počas 1 hodiny pri teplote 37 °C, potom boli jedenkrát premyté s PBS. Po odstránení PBS bolo k bunkám pridaných 40 μ IX lýzovacieho pufra a vzorky boli ochladené na ľade počas 30 minút. Potom boli bunky prevedené do Eppendorfových baniek a centrifugované pri 14000 ot. za minútu počas 20 minút pri teplote 4 °C. Do 25 μΐ luciferázového testovacieho pufra sa pridalo 5 μΐ supematantu a počas 25 sekúnd sa merala luminiscencia vzoriek v luminometre.
Zloženie luciferázového testovacieho pufra:
20,00 mM tricínu [.V-/2-hydroxy-l,l-bis(hydroxymetyl)-etyl/glycín], pH 7,8,
1,07 mM (MgCO3)4 Mg(OH)2.H2O,
2,67 mM MgSO4,
0,10 mM EDTA [etyléndiaminotetraoctovej kyseliny],
3,33 mM DTT,
270 μΜ lítnej soli koenzýmu A,
470 μΜ luciferinu,
530 μΜ ATP [adenozíntrifosfátu].
Zloženie 5X lýzovacieho pufra:
125 mM tris-H3PO4 pH 7,8, mM CDTA [tra«.y-l,2-diaminocyklohexán-A',/VjV',,V'-tetraoctovej kyseliny], lOmMDTT, % glycerolu, % Tritonu X-100.
Štúdia génov senzitívnych proti hypoxii
Účinok zlúčenín všeobecného vzorca (I) bol študovaný na xenobioticky a hypoxiou (1 % kyslíka) indukovanej expresii génu v Hepa a HepG2 bunkových kultúrach v mRNA a hladinách proteínu. Zistilo sa, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) majú za následok desaťnásobné zvýšenie expresie HSP-70 v Hepa bunkách indukovanej metyl-cholantrénom. Ďalej zvyšujú zlúčeniny podľa predloženého vynálezu expresiu génov senzitívnych proti hypoxii typu VEGF, GAPH a LDH pri odpovedi na ošetrenie hypoxie v Hepa a HepG2 bunkách.
Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) zvyšujú expresiu niekoľkých génov senzitívnych proti hypoxii práve v prípade hypoxie, čo znamená, že testované zlúčeniny ovplyvňujú všeobecnú dráhu pri regulácii génov senzitívnych proti kyslíku. Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podporujúce adaptáciu na stres spôsobený hypoxiou a hypoxiou-reoxygenáciou sú vhodné na ochranu proti škodlivým účinkom hypoxie a hypoxiereoxygenácie. Možno očakávať, že zlúčeniny poskytujú terapeutický úžitok pri stavoch, v ktorých je poškodenie tkaniva spôsobené cirkulačnou disturbanciou, konstrikciou a spazmou artérií, artériosklerózou, infarktom, embóliou, trombózou, nízkym krvným tlakom, šokom, popálením, zmrazením. Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu môžu byť tiež účinné pri sekundárnych hypoxických stavoch súvisiacich s degenerativnymi a metabolickými ochoreniami (Alzheimerova choroba, diabetes).
Účinok na hladinu LDH enzýmu v bunkách vystavených HepG2
Bunky HepG2 boli kultivované v DMEM médiu doplnenom s 10 % FCS vo vzduchu obsahujúcom 5 % CO2 pri teplote 37 °C. Bunky boli zavedené do 24 jamiek kultivačných platní Costar v množstve 105 v 1 ml média. Nasledujúci deň boli bunky ošetrené testovanou zlúčeninou v koncentrácii 30 gg/ml, potom boli vystavené hypoxii (1 % O2, 5 % CO2 v dusíkovom plyne) počas 24 hodín. Časť kontrolných kultivácií bola ošetrená vodou použitou ako rozpúšťadlo, ďalšia časť z nich nebola vystavená hypoxii. Na konci hypoxického pôsobenia bolo médium odstránené a bunky boli premývané (2x) studeným PBS. Bunkové lyzáty boli pripravené v 0,05 % Triton X-100 obsahujúcom fosfátový pufer (0,05 M). Po centrifugácii (2 minúty, 20000 x x g) bola stanovená LDH aktivita supematantu na základe spotreby NADH v prítomnosti substrátu pyruvátu sodného. Aplikované hypoxické ošetrenie indukovalo trojnásobné zvýšenie obsahu LDH buniek. Okrem ošetrenia hypoxie zvyšovali zlúčeniny všeobecného vzorca (I) hladinu LDH buniek aditívnym spôsobom.
Antivírusový účinok
Retrovírusový genóm pozostáva z jednoreťazcovej RNA molekuly, ktorá sa replikuje cez dvojreťazcový DNA intermediát. Inzercia dvojreťazcovej DNA do hostiteľského genómu je kritickým prípadom v životnom cykle vírusu. Mechanizmus inzercie je podobný mechanizmu transpozície.
Enzým reverezná transkriptáza vytvára DNA kópiu vírusovej RNA. Dvojreťazcová DNA je syntetizovaná v cytoplazme infikovaných buniek. Potom je lineárna DNA transportovaná do jadra a jedna alebo viac kópií je integrovaná do genómu hostiteľskej bunky. Integrácia je sprostredkovaná enzýmom integrázou. Keď je provirálna DNA integrovaná, využíva enzýmy hostiteľských buniek na produkciu vírusovej RNA, ktorá slúži ako mRNA a ako genóm po zbalení do viriónov.
Pri procese replikácie vírusu je nevyhnutná nepoškodená funkcia reverznej transkriptázy. Preto poskytuje inhibícia reverznej transkriptázy účinný spôsob inhibície replikácie retrovírusov. Časť liečiv proti HIV dostupných v súčasnosti účinkuje spôsobom inhibície reverznej transkriptázy. V súčasnosti sú najúčinnejšie ošetrenia HIV na báze kombinácie rôznych liečiv proti HIV. Jeden alebo dva komponenty z týchto kombinácií sú inhibítormi reverznej transkriptázy. Existujú dva hlavné typy inhibítorov reverznej transkriptázy. Jeden pozostáva z analógov nukleozidov, kde asi najznámejším predstaviteľom tejto skupiny je azidotymidín, AZT. Tieto zlúčeniny inhibujú aktivitu enzýmu väzbou na väzbové miesto nukleotidu. Nenukleozidové analógy predstavujú druhý typ inhibítorov revereznej transkriptázy. Tieto zlúčeniny sú tiež viazané na enzým, ale nie na väzbové miesto nukleotidu. Väzba je špecifická, relatívne stabilná a má za následok deformáciu aktívneho miesta enzýmu spôsobujúcu významný úbytok aktivity enzýmu.
Inhibičná aktivita reverznej transkriptázy zlúčeniny podľa predloženého vynálezu bola študovaná nasledujúcim spôsobom. Tieto zlúčeniny môžu byť klasifikované ako nenukleozidové analógy inhibítorov revereznej transkriptázy. Testy boli uskutočňované na vírusovej reverznej transkriptáze Moloneyových myší s leukémiou, ktorá sa považuje za dobrý model enzýmu HIV reverznej transkriptázy. Experiment prebiehal nasledujúcim spôsobom:
Pri testoch bola meraná inkorporácia (3H)dTTP do cDNA pomocou poly(dA) templátu a oligo(dT)12 - 18 priméru. Reakcia bola uskutočňovaná v 20 μΐ objemu.
Zloženie reakčnej zmesi:
μΐ 10 X pufra, μΐ templátového priméru, μΜ dTTP μθ (3H)dTTP, testovaná zlúčenina: rozpustená v 1 X pufri.
Reakcia bola naštartovaná pridaním 5U reverznej transkriptázy.
Zloženie 10 X pufra reverznej transkriptázy:
500 mM tris-Ηα pH 8,3, mM MgCl2, 300mMKCl, lOOmMDTT.
Reakčná zmes bola inkubovaná počas 40 minút pri teplote 37 °C. Potom bolo nahatých 15 μΐ reakčnej zmesi na Whatman DE81 filtračné disky, ktoré boli premývané postupne 5 % pufrom hydrogenfosforečnanu sodného, vodou a 96 % obj. etanolu. Po sušení boli filtračné disky umiestnené do 5 ml scintilačného koktailu (OptiPhase HiSafe 3, Wallac) a bola meraná ich rádioaktivita na scintilačnom prístroji Packard Tri-Carb 2200 CE.
V experimentoch boli používané dve zlúčeniny so známou inhibičnou aktivitou ako pozitívna kontrola: AZT je analóg nukleozidu, zatiaľ čo zlúčenina Nevirapin je inhibítor nenukleozidového typu. Nevirapin sa viaže na tzv. benzodiazepínové väzbové miesta enzýmu.
Experimentálne výsledky poskytujú nasledujúce závery:
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu inhibujú vírusovú reverznú transkriptázu Moloneyových myší s leukémiou. Testované zlúčeniny boli používané v koncentráciách 0,2 - 2,0 pg/ml. Na základe od dávky závislej aktivity na inhibíciu reverznej transkriptázy možno konštatovať, že inhibičný účinok nových zlúčenín je vyšší ako u Nevirapinu, ale nižší než účinok nukleozidového analógu AZT. Keďže používaný enzým je považovaný za pravdivý model HIV reverznej transkriptázy, môžu byť zistené výsledky považované za účinky proti HIV.
Posledné údaje ukazujú, že enzým PARP je nevyhnutný na integráciu vírusového genómu do hostiteľských buniek a inhibícia PARP blokuje integráciu vírusového genómu do hostiteľskej DNA. Na tento účel môžu netoxické inhibítory PARP inhibovať virulentné retrovírusy a zastavovať propagáciu retrovírusov, ako je HIV a non-B typ hepatitídy.
Na základe uvedených výsledkov z experimentov možno preukázať, že zlúčeniny podľa predloženého vynálezu, vďaka svojmu inhibičnému účinku voči reverznej transkriptáze a PARP, môžu byť používané tiež ako antivírusové aktívne látky majúce niekoľko spôsobov ataku.
Nové amidoxímové deriváty propénkarboxylovej kyseliny teda môžu byť používané ako aktívne zložky farmaceutických prípravkov. Predložený vynález teda zahrnuje farmaceutický prípravok zahrnujúci derivát nenasýtenej hydroximovej kyseliny všeobecného vzorca (I) alebo jeho Λ'-oxid, alebo ich geometrický(é) izomér(y), a/alebo optický(é) izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou, a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku a jeden alebo viac konvenčných nosičov používaných vo farmaceutických prípravkoch.
Farmaceutický prípravok podľa predloženého vynálezu všeobecne obsahuje 0,1 - 95 % hmotn., výhodne 1 - 50 % hmota., výhodne 5 - 30 % hmotn., aktívnej zložky a je vhodný na ošetrenie ochorení na báze stavov deficiencie kyslíka a energie, inhibíciu PARP, najmä autoimunitných alebo neurodegeneratívnych a/alebo vírusových ochorení, ďalej na prevenciu toxických účinkov.
V súvislosti s vynálezom zahrnuje termín „aktívna zložka“ zlúčeninu všeobecného vzorca (I) alebo jej N-oxid alebo jeden alebo viac geometrických a/alebo optických izomérov zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo A-oxidu, farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartému soľ zlúčeniny všeobecného vzorca (I), alebo A-oxidu, alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartému soľ izoméru(ov) zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo /V-oxidu.
Farmaceutický prípravok podľa predloženého vynálezu je vhodný na perorálne, parenterálne alebo rektálne podanie alebo na miestne ošetrenie a môže byť pevný alebo tekutý.
Pevné farmaceutické prípravky vhodné na perorálne podanie môžu byť prášky, kapsuly, tablety, tablety potiahnuté filmom, mikrokapsuly atď., a môžu zahrnovať spojivá, napr. želatínu, sorbitol, poly(vinylpyrolidón) atď.; plnivá, ako je napr. laktóza, glukóza, škrob, fosforečnan vápenatý atď.; pomocné látky na tabletovanie, ako je napr. stearát horečnatý, mastenec, poly(etylénglykol), oxid kremičitý atď.; zmáčadlá, ako je napr. laurylsulfát sodný, atď. ako nosič.
Tekuté farmaceutické prípravky vhodné na perorálne podanie môžu byť roztoky, suspenzie alebo emulzie a môžu zahrnovať napr. suspendačný prostriedok, napr. želatínu, karboxymetylcelulózu, atď.; emulgátory, napr. sorbitan, monooleát, atď.; rozpúšťadlá, napr. voda, oleje, glycerol, propylénglykol, etanol, atď.; konzervačné látky, napr. metyl-p-hydroxybenzoát atď. ako nosič.
Farmaceutické prípravky vhodné na parenterálne podanie všeobecne pozostávajú zo sterilných roztokov aktívnej zložky.
Uvedené formy dávok, ako aj ďalšie dávkové formy sú štandardne známe, pozri napr. Remington's Pharmaceutical Sciences, 18. vydanie, Mack Publishing Co., Easton, USA (1990).
Farmaceutický prípravok všeobecne obsahuje jednotku dávky. Typická dávka pre dospelých pacientov zahrnuje množstvo od 0,1 do 1000 mg zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo jej A-oxidu alebo farmaceutický vhodnej adičnej soli a/alebo kvartémeho derivátu počítané na 1 kg telesnej hmotnosti denne. Denná dávka môže byť podávaná v jednej alebo vo viacerých častiach. Aktuálna dávka závisí od mnohých faktorov a je stanovená lekárom.
Farmaceutický prípravok je pripravený zmiešaním aktívnej zložky s jedným alebo viac nosičmi a konvertovaním získanej zmesi na farmaceutický prípravok štandardným spôsobom. Použiteľné metódy sú známe z literatúry, napr. z uvedenej knihy Remington's Pharmaceutical Sciences.
Výhodná podskupina farmaceutického prípravku podľa predloženého vynálezu zahrnuje amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituenty R, R', R3, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (la), alebo jeho A-oxid alebo geometrický(é) izomér(y), a/alebo optický(é) izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou, a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku.
Ďalšia výhodná podskupina farmaceutického prípravku podľa predloženého vynálezu zahrnuje amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (Ib), kde substituenty R, R', R3, R4, R5 a X sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (Ib), alebo jeho A-oxid, alebo geometrický(é) izomér(y) a/alebo optický(é) izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku.
Ďalšia výhodná podskupina farmaceutického prípravku podľa predloženého vynálezu zahrnuje amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (lc), kde substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (lc), alebo jeho A-oxid, alebo geometrický(é) izomér(y), a/alebo optický(é) izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku.
Vynález zahrnuje spôsob ošetrenia, pri ktorom pacient trpiaci najmä stavom spojeným s deficitom kyslíka a/alebo deficitom energie, alebo ochorením na báze inhibície PARP, najmä autoimunitným alebo neurodegeneratívnym ochorením, a/alebo vírusovým ochorením, a/alebo ochorením spôsobeným toxických účinkom je ošetrovaný netoxickou dávkou amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I) alebo jeho A-oxidu alebo ich geometrického izoméru, a/alebo optického izoméru, alebo ich farmaceutický vhodnou adičnou soľou s kyselinou a/alebo kvartémym derivátom.
Navyše predložený vynález zahrnuje použitie amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I) alebo jeho /V-oxidu, alebo geometrického izoméru, a/alebo optického izoméru, alebo farmaceutický vhodnej adičnej soli s kyselinou a/alebo kvartémeho derivátu na prípravu farmaceutického prípravku vhodného na ošetrenie stavu spojeného s deficitom kyslíka a/alebo energie alebo ochorenia na báze inhibície PARP, najmä autoimunitného alebo neurodegeneratívneho ochorenia, a/alebo vírusového ochorenia, a/alebo ochorenia spôsobeného toxickým účinkom.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Predložený vynález je ďalej ilustrovaný nasledujúcimi príkladmi.
Príklad 1
Hydrochlorid 3-styryl-4-(3-piperidinopropyl)- A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
0,94 g (0,005 mol) 3-Styryl-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa rozpustí v 6 ml acetónu, do vzniknutého roztoku sa pridá 1,19 g (0,006 mol) hydrochloridu l-chlór-3-piperidinopropánu, 0,76 g (0,0055 mol) bezvodého uhličitanu draselného, 1 ml metanolu a 0,05 g jodidu draselného. Reakčná zmes sa zahrieva pod refluxom počas 20 hodín, anorganické soli sa odfiltrujú, roztok sa odparuje za zníženého tlaku, zostávajúci surový produkt olejového typu sa rozpustí v izopropanole. Vzniknutý roztok sa okysli pridaním chlorovodíka v izopropanole. Reakčná zmes sa nechá stáť v chladničke cez noc a vyzrážané kryštály sa filtrujú, čím sa získa 1,05 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 203 - 205 °C.
IR (KBr) v = 2550-2650 (NH), 1768 (CO), 1639 (C=N) cm1. ’H-NMR (DMSO-dJ δ = 1,3-1,85 (6H, m, piperidín-3, 4,5-CH2), 2,11 (2H, m, propyl-CH2), 2,82 (2H, m, piperidín-CH2), 3,09 (2H, m,-CH2-N), 3,36 (2H, m, piperidín-CH2), 3,87 (2H, m, -OCH2), 7,12 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,4-7, 5 (3H, m, Ar-H), 7,60 (1H, d, ArCH=CH), 7,8 (2H, m, ArH), 10,3 (1H, br,+ NH).
Príklad 2
Hydrochlorid 3-styryl-4-(3-piperidino-2-hydroxypropyl)- A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
A)
2,25 g (0,008 mol) 3-styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa rozpustí v 10 ml etanolu. Do vzniknutého roztoku (0,68 g, 0,008 mol) sa pridá piperidin, zmes sa zahrieva za stáleho miešania pri teplote 50 °C. Po kvapkách sa pridá roztok 0,32 g (0,008 mol) hydroxidu sodného vo 2 ml vody. Reakčná zmes sa mieša pri teplote 50 - 55 °C počas ďalších 2 hodín. Vyzrážané kryštály sa filtrujú, sušia, potom sa rozpustia v etanol za stáleho miešania. Vzniknutý roztok sa okysli pridaním chlorovodíka v izopropanole. Reakčná zmes sa nechá stáť v chladničke cez noc, vyzrážané kryštály sa filtrujú a sušia, čím sa získa 1,09 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 234 - 235 °C.
(3-Styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)- A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón používaný ako východisková látka sa pripraví reakciou 3-styryl-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu a epichlórhydrínu podľa spôsobu opísaného v literatúre [Chem. Ber., 108, 191 1 (1975)].
’H-NMR (DMSO-d6) δ = 1,3-1,9 (6H, m, piperidín-3, 4,5-CH2), 2,9-3,6 (6H, m, 3CH2), 3,8 (2H, m, propyl-1-CH2), 4,35 (1H, m, CH-OH), 6,3 (1H, br, OH), 7,19 (1H, d, Ar-CH=CH), 7,37-7,47 (3H, m, Ar-H), 7,57 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,84 (2H, m, Ar-H), 10,25 (1H, br, *NH).
B)
0,65 g (0,0027 mol) 3-Styryl-4-(2,3-epoxypropyl)- A2-l,2,4oxadiazolin-5-ónu sa rozpusti vo 2 ml metanolu a do vzniknutého roztoku sa pridá 0,24 g (0,0028 mol) piperidínu. Reakčná zmes, ktorá sa zahreje, sa nechá jednu hodinu stáť. Vyzrážané kryštály sa filtrujú, potom sa rozpustia v izopropanole, roztok sa okysli pridaním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 0,38 g kryštalizovaného požadovaného produktu, ktorý je rovnaký ako zlúčenina pripravená podľa sekcie A. Teplota topenia: 234 - 235 °C.
(3-Styryl-4-(2,3-epoxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón používaný ako východisková látka sa pripraví nasledujúcim spôsobom: 1,5 g (0,0053 mol) 3-styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa rozpustí v 5 ml acetónu. Do vzniknutého roztoku sa pridá 0,73 g bezvodého uhličitanu draselného. Reakčná zmes sa varí pod refluxom počas 16 hodín, potom filtruje a odparuje za zníženého tlaku, čím sa získa 1,41 g 3-styryl-4-(2,3-epoxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu v olejovitej forme.
C)
0,3 g (0,0016 mol) 3-Styryl-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa rozpustí v 3 ml acetónu. Do vzniknutého roztoku sa pridá 0,41 g (0,0019 mol) hydrochloridu 3-piperidino-2-hydroxy-l-chlórpropánu, 0,48 g bezvodého uhličitanu draselného, 1 ml metanolu a 0,05 g jodidu draselného. Reakčná zmes sa varí pod refluxom počas 40 hodín, potom sa filtruje, rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozpustí v 5 % vodnej kyseline chlorovodíkovej, roztok sa filtruje a filtrát sa zalkalizuje pridaním 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného. Vyzrážaný produkt sa extrahuje chloroformom, roztok sa suší nad bezvodým síranom sodným, rozpúšťadlo sa odparuje za zníženého tlaku a zvyšok sa rozpustí v izopropanole. Vzniknutý roztok sa okysli pri25
SK 287101 Β6 daním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 0,18 g kryštalického produktu, ktorýje rovnaký s požadovaným produktom pripraveným podľa sekcie A. Teplota topenia: 234 - 235 °C.
Príklad 3
Hydrochlorid 3-styryl-4-(3-pyrolidino-2-hydroxypropyl)-A2-1,2,4-oxadiazolin-5-ónu
8,4 g (0,03 mol) 3-Styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa rozpustí v 30 ml etanolu. Do vzniknutého roztoku sa pridá 2,55 g (0,036 mol) pyrolidínu, potom po kvapkách za stáleho miešania pri teplote 60 °C 1,2 g (0,03 mol) hydroxidu sodného v 8 ml vody. Reakčná zmes sa mieša počas ďalšej jednej hodiny pri teplote 60 °C, potom sa etanol oddestiluje za zníženého tlaku a zvyšok sa okyslí pridaním koncentrovanej vodnej kyseliny chlorovodíkovej. Roztok sa nechá reagovať s aktívnym uhlím, filtruje sa, zalkalizuje pridaním 2N vodného roztoku hydroxidu sodného. Vyzrážaná olejovitá látka sa extrahuje chloroformom, organický roztok sa suší nad bezvodým síranom sodným, filtruje sa a odparuje. Zvyšok sa rozpustí v izopropanole, vzniknutý roztok sa okyslí pridaním chlorovodíka v izopropanole a kryštály sa filtrujú a sušia, čím sa získa 1,8 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 188 - 189 °C.
’H-NMR (DMSO-d6) δ = 1,8-2,0 (4H, m, pyrolidín-3,4-CH2), 3,06-3,55 (6H, m, 3CH2), 3,82 (2H, d, propyl1-CH2), 4,21 (1H, m,-CH-0H), 6,25 (1H, d,-OH), 7,14 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,4-7,5 (3H, m, Ar-H), 7,58 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,82 (2H, m, ArH), 10,3 (1H, br, NH).
Príklad 4
Hydrochlorid 3-styryl-4-(3-hexametylénimino-2-hydroxypropyl)-A2-1,2,4-oxadiazolin-5-ónu
2,8 g (0,01 mol) 3-Styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa nechá reagovať s 1,19 g (0,012 mol) hexametylénimínu podľa spôsobu opísaného v príklade 3. Hydrochlorid sa vyzráža v izopropanolovom roztokom pridaním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 1,0 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 202 - 203 °C.
’H-NMR (CDC13 + DMSO-d6) δ = 1,6-2,0 (8H, m, hexametylénimín-3,4,5,6-CH2), 3,1-3,6 (6H, m, 3CH2),
3,8 (2H, m, propyl-1-CH2), 4,35 (1H, m,-CH-0H), 6,21 (1H, d, OH), 7,11 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,4 (3H, m, Ar-H), 7,57 (1H, d, Ar CH=CH-), 7,77 (2H, m, Ar-H), 10,0 (1H, br, NH).
Príklad 5
Hydrochlorid 3-styryl-4-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
4,2 g (0,015 mol) 3-Styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A*'-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa nechá reagovať s 1,6 g (0,018 mol) morfolínu podľa spôsobu z príkladu 3. Hydrochlorid sa vyzráža v etanoliekom roztoku pridaním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 0,67 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 232 - 234 °C.
’H-NMR (DMSO-d6) δ = 3,1-3,55 (6H, m, morfolín-3,5-CH2, propyl-3-CH2), 3,8-4,0 (6H, m, morfolín-2,6-CH2> propyl-1-CH2), 4,37 (1H, m,-CH-0H), 6,3 (1H, br, OH), 7,12 (1H, d, Ar CH=CH-), 7,4 (3H, m, ArH),
7.6 (1H, d, Ar-CH = CH-), 7,8 (2H, m, ArH), 10,6 (1H, br, NH).
Príklad 6
Hydrochlorid 3-styryl-4-[3-(terc-butylamino)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
6,6 g (0,024 mol) 3-styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa nechá reagovať s 2,63 g (0,036 mol) terc-butylamínu podľa spôsobu opísaného v príklade 3. Hydrochlorid sa vyzráža v izopropanolickom roztoku pridaním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 1,8 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 244 - 246 °C.
’H-NMR (DMSO-d6) δ = 1,3 (9H, s, íerc-butyl), 2,9-3,15 (2H, m, propyl-3-CH2), 3,85 (2H, m, propyl-1-CH2), 4,15 (1H, m, CHOH), 6,08 (1H, d, OH), 7,12 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,40 (3H, m, Ar-H), 7,55 (1H, d, Ar-CH=CH), 7,8 (2H, m, Ar-H), 8,55 (1H, br, NH), 8,85 (1H, br, NH).
Príklad 7
Dihydrochlorid 3-styryl-4-[3-(4-metyl-l-piperazinyl)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
8,4 g (0,03 mol) 3-Styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa nechá reagovať s
3.6 g (0,036 mol) /V-metylpiperazínu podľa spôsobu opísaného v príklade 3. Hydrochlorid sa vyzráža v izopropanolickom roztoku pridaním chlorovodíka v izopropanole, čim sa získa 2,08 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 206 - 208 °C.
’H-NMR (DMSO-d6) δ = 2,77 (3H, s, CH3), 3,0-3,1 (2H, m, propyl-3-CH2), 3,6 (8H, m, piperazín-CH2), 3,8 (2H, m, propyl-l-CH2), 4,23 (1H, m,-CH0H), 6,2 (1H, br, OH), 7,03 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,4 (3H, m, ArH), 7,58 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,77 (2H, m, ArH), 11,8 (2H, br, 2x NH).
Príklad 8
Hydrochlorid 3-styryl-4-[3-(l,2,3,4-tetrahydro-2-izochinolyl)-2-hydroxypropyl]-A2- l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
2,8 g (0, 01 mol) 3-Styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa nechá reagovať s l, 6 g (0,012 mol) 1,2,3,4-tetrahydroizochinolínu podľa spôsobu z príkladu 3. Hydrochlorid sa vyzráža v izopropanoliekom roztoku pridaním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 0,83 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 208 - 210 °C.
’H-NMR (DMSO-dý) δ = 3,0-3,6 (8H, m, izochinolín-CHj, propyl-3-CH2), 3,84 (2H, m, propyl-l-CH2), 4,4 (1 H, m, -CHOH), 6,3 (1H, br, OH), 7,13 (1H, d, Ar-CH-CH-), 7,2-7,5 (7H, m, ArH), 7,60 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,8 (2H, m, Ar-H), 10,6 (1H, br, NH).
Príklad 9
Hydrochlorid 3-styryl-4-[3-(2,6-dimetyIanilino)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
8.4 g (0,03 mol) 3-Styryl-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A‘-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa nechá reagovať so 4,36 g (0,036 mol) 2,6-dimetylanilínu, namiesto etanolu v 50 ml metanolu, podľa spôsobu z príkladu 3. Hydrochlorid sa vyzráža v izopropanolickom roztoku pridaním chlorovodíka v izopropanole, potom sa rekryštalizuje zo zmesi jedného objemu izopropanolu a jedného objemu etanolu, čím sa získa 1,62 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 182 - 184 °C.
'H-NMR (DMSO-d^) δ = 2,44 (6H, s, CH3), 3,16-3,53 (2H, m, propyl-3-CH2), 3,86 (2H, m, propyl-l-CH2), 4,21 (1H, m, CHOH), 6,0 (1H, br, OH), 7,10 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,14 (3, H, m, ArH), 7,4-7,5 (3H, m, ArH), 7,59 (1 H, d, Ar-CH=CH-), 7,78 (2H, m, ArH), 9,0 (2H, br, NH2).
Príklad 10
Hydrochlorid 3-(3,4-dimetoxystyryl)-4-(3-piperidino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
3.4 g (0,01 mol) 3-(3,4-Dimetoxystyryl)-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa nechá reagovať s 1,02 g (0,012 mol) piperidínu podľa spôsobu z príkladu 3. Hydrochlorid sa vyzráža v etanolickom roztoku pridaním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 1,8 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 187 - 188 °C.
'H-NMR (CDC13 + DMSO-d6) δ = 1,4-2,0 (6H, m, piperidín 3,4,5-CH2), 3,18-3,31 (6H, m, piperidín-2,6-CH2, propyl-3-CH2), 3,85-3,92 (2H, m, propyl-l-CH2), 3,89 (3H, s,-OCH3), 3,96 (3H, s, -OCH3), 4,45 (1H, m, CH-OH), 6,27 (1H, br, OH), 6,93 (1H, m, ArH), 6,98 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,21 (1H, m, ArH), 7,42 (1H, m, ArH), 7,48 (1H, d, Ar-CH=CH-), 9,8 (1H, br, ’NH).
3-(3,4-Dimetoxystyryl)-4-(3-chlór-2-hydroxy propyl)-A2-l,2,4-oxadiazolín-5-ón používaný ako východisková látka sa pripraví z 3-(3,4-dimetoxystyryl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu reakciou s epichlórhydrínom podľa spôsobu z literatúry [Chem. Ber., 108, 191 1 (1975)].
Príklad 11
Dihydrochlorid 3-styryl-4-[3-(l-metyl-4-piperaziny1)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
2,0 g (0,0059 mol) 3-(3,4-Dimetoxystyryl)-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolm-5-ónu sa nechá reagovať s 0,71 g (0,0071 mol) /V-metylpiperazínu podľa spôsobu z príkladu 3. Hydrochlorid sa vyzráža v izopropanolickom roztoku pridaním chlorovodíka v izopropanole, čím sa získa 0,8 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 192 - 193 °C.
'H-NMR (DMSO-d6) δ = 2,8 (3H, s, A-CH3), 3,2-3,8 (10H, m, piperazín-CH2, propyl-3-CH2), 3,80 (3H, s, metoxy), 3,83 (2H, m, propyl-l-CH2), 3,86 (3H, s, OCH3), 4,31 (1H, m,-CH-0H), 6,3 (1 H, br, OH), 7,0 (1 H, m, ArH), 7,03 (1 H, d, Ar-CH=CH-), 7,30 (1H, m, ArH), 7,50 (1H, m, ArH), 7,51 (1H, d, Ar-CH=CH-),
11,8 (2H, br, 2 xNH).
Príklad 12
Amidoxím .V-(3-piperidino-2-hydroxypropyl)škoricovej kyseliny
Do 1,91 g (0,006 mol) 3-styryl-4-(3-piperidino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu pripraveného podľa spôsobu z príkladu 2 sa pridá 10 ml etanolu a 10 ml 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného. Reakčná zmes sa varí pod refluxom počas 2 hodín, etanol sa odparuje za zníženého tlaku, hodnota pH zvyšku sa upraví na 8 pridaním kyseliny chlorovodíkovej. Z čiastočne pevného produktu sa vodná fáza dekantuje a zvyšok sa rozpustí v metanole. Pridaním vody vykryštalizuje 0,79 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 114- 115°C.
*H-NMR (DMSO-d6) δ = 1,7-1,9 (611, m, piperidín-3, 4,5-CH2), 2,1-2,3 (6H, m, piperidín-2,6-CH2, propyl-3-CH2), 3,2-3,33 (2H, m, propyl-l-CH2), 3,83 (1H, m, CH-OH), 5,6 (1H, br, OH), 6,55 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,15 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,8-7,32 (3H, m, ArH), 7,44 (2H, m, ArH).
Príklad 13
Dihydrogenmaleát amidoxímu 7V-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)škoricovej kyseliny
Do 2,76 g (0,0075 mol) 3-styryl-4-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu pripraveného podľa spôsobu z príkladu 5 sa pridá 10 ml etanolu a 10 ml 10 % roztoku hydroxidu sodného. Reakčná zmes sa varí pod refluxom počas 2 hodín, etanol sa odparuje za zníženého tlaku, pH zvyšku sa upraví na 8 pridaním kyseliny chlorovodíkovej. Vyzrážaný produkt olejového typu sa extrahuje dichlórmetánom, organický roztok sa suší nad bezvodým síranom sodným, rozpúšťadlo sa odparuje. Maleát sa vyzráža v acetónovom roztoku pridaním maleínovej kyseliny, čím sa získa 1,1 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 128 - 130 °C.
'H-NMR (CDC13 + DMSO-d6) δ = 2,8-3,2 (6H, morfolín-3,5 CH2, propyl-3-CH2-), 3,3-3,8 (6H, m, morfolín-2, 6-CH2, propyl-l-CH2), 4,10 (1H, m, CH-OH), 6,05 (4H, s, maleínová kyselina CH), 6,75 (1H, d, ArCH=CH-), 7,30 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,3 (3H, m, ArH), 7,50 (2H, m, ArH).
Príklad 14
Trihydrogenmaleát amidoxímu iV-[3-(l-metyl-4-piperazinyl)-2-hydroxypropyl]škoricovej kyseliny
3-Styryl-4-[3-(4-metyl-l-piperazinyl)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolín-5-ón (1,17 g, 0,0025 mol) pripravený podľa spôsobu z príkladu 7 sa nechá reagovať s hydroxidom sodným podľa spôsobu opísaného v príklade 13. Maleát sa vyzráža v acetónovom roztoku pridaním maleínovej kyseliny, čím sa získa 0,63 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 142 - 143 °C.
‘H-NMR (DMSO-d6) δ = 2,7 (3H, s, CH3), 2,5-3,2 (10H, m, piperazín-CH2, propyl-3-CH2), 3,31-3,42 (2H, m, propyl-l-CH2), 3,81 (1H, m, CH-OH), 6,14 (6H, s, maleínová kyselina CH), 6,90 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,28 (1 H, d, Ar-CH=CH), 7,4 (3H, m, ArH), 7,65 (2H, m, ArH).
Príklad 15
Amidoxím A'-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)-3,4-dimetoxy-škoricovej kyseliny
3-(3,4-Dimetoxystyryl)-4-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolín-5-ón (3,91 g, 0,01 mol) sa nechá reagovať s hydroxidom sodným podľa spôsobu opísaného v príklade 13, čím sa získa 1,2 g požadovanej zlúčeniny ako olejovitého produktu.
‘H-NMR (DMSO-tL) δ = 3,18-3,35 (6H, morfolín-3,5-CH2, propyl-3-CH2), 3,60 (2H, m, propyl-l-CH2), 3,82 (3H, s, OCH3), 3,86 (3H, s, OCH3), 3,92 (4H, m, morfolín-2, 6-CH2), 4,34 (1H, m,-CH-OH), 6,3 (1H, br, -CH-OH), 6,98 (1H, d, Ar CH=CH-), 7,02 (1 H, m, Ar-3H), 7,24 (1H, m, Ar-2H), 7,35 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,40(1 H, m, Ar-6H).
Príklad 16
3-Styryl-6-(piperidinometyl)-4//-5,6-dihydro-l,2,4-oxadiazín
Do 1,65 g (0,0043 mol) hydrochloridu 3-styryl-4-(3-piperidino-2-chlórpropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa pridá zmes 33 ml etanolu a 33 ml 2N vodného roztoku hydroxidu sodného. Reakčná zmes sa za stáleho miešania varí pod refluxom počas 30 minút, potom sa odparuje za zníženého tlaku a zvyšok sa suspenduje v 10 ml vody. Kryštály sa filtrujú, premyjú vodou, sušia, čím sa získa 1,06 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 147 - 149 °C.
’H-NMR (DMSO-de) δ = 1,3-1,7 (6H, m, piperidín-3, 4,5-CH2), 2,3-2,7 (6H, m, piperidin-2, 6-CH2, 6-CH2), 3,25-3,6 (2H, m, oxadiazín-5-CH2), 3,95 (1H, m, oxadiazín-6-CH), 5,0 (1H, br, oxadiazín-4-ΝΗ), 6,5 (1 H, d, Ar-CH=CH-), 6,9 (1H, d, Ar CH=CH-), 7,2-7,5 (5H, m, ArH).
Hydrochlorid 3-styryl-4-(3-piperidino-2-chlórpropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu používaný ako východisková látka sa pripraví z hydrochloridu 3-styryl-4-(3-piperidino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu (pripravený podľa spôsobu z príkladu 2) reakciou s tionylchloridom podľa spôsobu z literatúry [Chem. Ber., 108, 191 1 (1975)].
Príklad 17
Dihydrogenmaleát 3-styryl-6-morfolino-metyl-4//-5,6-dihydro-1,2,4-oxadiazínu
Do 1,5 g (0,0039 mol) hydrochloridu 3-styryl-4-(3-morfolino-2-chlórpropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa pridá 9 ml etanolu a 9 ml 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného. Reakčná zmes sa varí pod refluxom počas jeden a pol hodiny, etanol sa odparuje za zníženého tlaku a zvyšok sa okyslí 5 % kyselinou chlorovodíkovou. Vzniknutý roztok sa nechá reagovať s aktívnym uhlím, filtruje sa, zalkalizuje pridaním 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného, vyzrážaná olejovitá látka sa extrahuje chloroformom, organická fáza sa suší nad bezvodým síranom sodným, filtruje, rozpúšťadlo sa odparuje a zvyšok sa rozpustí v etylacetáte. Pridá sa roztok 0,66 g maleínovej kyseliny v etylacetáte, čím sa získa 1,0 g požadovaného produktu. Teplota topenia: 137 °C.
'H-NMR (DMSO-d6) = 3,1-3,44 (8H, m, 5-CH2, 6-CH2, morfolín-3-es-5-CH2), 3,83 (4H, m, morfolín-2- a -6-CH2), 4,08 (1H, m, 6-CH), 6,18 (4H, s, maleínová kyselina CH), 6,43 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,25 (1H, br, 4H), 7,33-7,5 1 (5H, m, 5 Ar H), 13-14 (br, maleínová kyselina OH).
Hydrochlorid 3-styryl-4-(3-morfolino-2-chlórpropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu používaný ako východisková látka sa pripraví z hydrochloridu 3-styryl-4-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu (pripravený podľa spôsobu z príkladu 5) zahrievaním s tionylchloridom, potom sa reakčná zmes odparuje.
Príklad 18
Dihydrogenmaleát 3-styryl-6-(l,2,3,4-tetrahydro-2-izochinolyl)-metyl-4//-5.6-dihydro-l,2,4-oxadiazínu
Do 1,1 g (0,0025 mol) hydrochloridu 3-styryl-4-[3-(l,2,3,4-tetrahydro-2-izochinolyl)-2-chlórpropyl-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa pridá 8 ml etanolu a 8 ml 10 % hydroxidu sodného. Reakčná zmes sa varí pod reíluxom počas jeden a pol hodiny, etanol sa odparuje za zníženého tlaku a zvyšok sa rozpustí v 5 % kyseline chlorovodíkovej. Roztok sa nechá reagovať s aktívnym uhlím, filtruje, zalkalizuje pridaním 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného, extrahuje etylacetátom, spojené etylacetátové roztoky sa sušia nad bezvodým síranom sodným, filtrujú, odparujú a zvyšok sa rozpustí v etylacetáte a do vzniknutého roztoku sa pridá 0,36 g maleínovej kyseliny, čím sa získa 0,55 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 151 - 153 °C.
‘H-NMR (DMSO-dé) δ = 3,10 (2H, m, izochinolín-4-CH2), 3,15-3,50 (2H, m, oxadiazin-5-CH2), 3,28-3,39 (2H, m, oxadiazín-6-CH2-N=), 3,44-3,6 (2H, m, izochinolín-3-CH2), 4,2 (1H, m, oxadiazín-6-CH), 4,4 (2H, s, izochinolín-l-CH2), 6,13 (4H, s, maleínová kyselina CH), 6,44 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,15 (1H, d, Ar CH=CH-), 7,2-7,33 (4H, m, izochinolín Ar-H), 7,33-7, 52 (5H, m, fenyl Ar-H).
Príklad 19
Hydrochlorid 3-(3,4-dimetoxystyryl)-4-[3-(terc-butylamino)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
3-(3,4-Dimetoxystyryl)-4-(3-chlór-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón (8,54 g, 0,025 mol) sa rozpustí v 40 ml acetónu a do vzniknutého roztoku sa pridá 3,46 g (0,025 mol) bezvodého uhličitanu draselného. Reakčná zmes sa varí pod reíluxom počas 6 hodín, potom sa ochladí, anorganické soli sa odstránia filtráciou, rozpúšťadlo sa odparuje za zníženého tlaku, odparený zvyšok sa rozpustí v 25 ml metanolu na vyvolanie kryštalizácie, čím sa získa 6,5 g 3-(3,4-dimetoxystyryl)-4-(2,3-epoxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu. Teplota topenia: 113 -115 °C.
Do 3,04 g (0,01 mol) 3-(3,4-dimetoxystyryl)-4-(2,3-epoxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu sa pridá 15 ml metanolu a 0,73 g (0,01 mol) íerc-butylaminu. Reakčná zmes sa varí pod reíluxom počas 4 hodín, potom sa rozpúšťadlo odparuje za zníženého tlaku a zvyšok sa rozpustí v 10 ml 5 % kyseliny chlorovodíkovej. Roztok sa dekantuje zo zvyšku, ktorý sa nerozpustí, vodný roztok sa zalkalizuje pridaním 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného, vytvorený olej sa rozpustí v dichlórmetáne a roztok sa suší nad bezvodým síranom sodným, filtruje a rozpúšťadlo sa odparuje za zníženého tlaku. Získa sa 1,7 g olejovitého produktu vo forme hydrochloridu, ktorý sa vyzráža z etanolu pridaním izopropanolu obsahujúceho chlorovodík, čim sa získa 1,0 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 225 - 227 °C.
'H-NMR (DMSO-dý) δ = 1,3 (9H, s, 3xCH3), 2,93-3, 17 (2H, m, propyl-3-CH2), 3,80 (3H, s, -OCH3), 3,85 (3H, s, -OCH3), 3,9 (2H, d, propyl-l-CH2), 4,16 (1H, m,-CH-0H), 6,12 (1H, d,-OH), 7,03 (1H, d, ArCH=CH-), 7,51 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,00 (1H, m, ArH), 7,29 (1 H, m, ArH), 7,49 (1 H, m, ArH), 8,58 (1 H, br, NH), 8,86(1 H, br,NH).
Príklad 20
Hydrochlorid 3-(3,4-dimetoxystyryl)-4-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu
3-(3,4-Dimetoxystyryl)-4-(2,3-epoxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón (3,04 g, 0,01 mol) (pripravený podľa spôsobu z príkladu 19) sa nechá reagovať s 0,96 g (0,011 mol) morfolínu podľa spôsobu z príkladu 19, čím sa získa 0,8 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 228 - 230 °C.
’H-NMR (DMSO-d6) δ = 3,2-3,34 (6H, m, morfolín-3,5-CH2, propyl-3-CH2), 3,82 (3H, s, -OCH3), 3,86 (2H, d, propyl-1-CH2), 3,88 (3H, s, -OCH3), 3,90 (4H, m, morfolín-2,6-CH2), 4,43 (1H, m,-CH-0H), 6,4 (1H, br,OH), 7,0 (1H, d, ArH), 7,03 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,29 (1 H, m, ArH), 7,48 (1 H, m, ArH), 7,50 (1 H, d, ArCH=CH-), 10,7 (1H, br, +NH).
Príklad 21
Amidoxím A- [3 -(2,6-dimetylanilino)-2-hydroxypropyl] -škoricovej kyseliny
Postupuje sa podľa spôsobu z príkladu 12 s tým rozdielom, že 1,5 g (0,004 mol) 3-styryl-4-[3-(2,6-dimetyanilino)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ónu (pripraveného podľa spôsobu z príkladu 9) sa použije ako východisková látka, čím sa získa 0,55 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 143 - 144 °C.
'H-NMR (DMSO-de) δ = 2,20 (6H, s, 2xCH3), 2,82-3,03 (2H, m, propyl-3-CH2), 3,15-3,27 (2H, m, propyl-1-CH2), 3,64 (1H, m, -CH-OH), 3,80 (1H, m, NH-anilín), 5,15 (1H, br, -CH-OH), 5,58 (1H, br, NHamidoxím), 6,68 (1H, d, Ar-CH=CH-), 6,69 (1H, m, ArH), 6,90 (2H, m, ArH), 7,01 (1 H, d, Ar-CH=CH-), 7,25-7,55 (5H, m, ArH), 9,57 (1H, S, =N-OH).
Príklad 22
Amidoxím A-(3-pyrolidino-2-hydroxypropyl)-škoricovej kyseliny
Postupuje sa podľa spôsobu z príkladu 12 s tým rozdielom, že 1,23 g hydrochloridu (0,0035 mol) 3-styryl-4-(3-pyrolidín-2-hydroxypropyl)-A2-l ,2,4-oxadiazolin-5-ónu (pripraveného podľa spôsobu z príkladu 3) sa použije ako východisková látka, čím sa získa 0,65 g požadovanej zlúčeniny. Teplota topenia: 139 -141 °C (z 96 % etanolu).
'H-NMR (CDC13 + DMSO-d6) δ = 1, 75 (4H, m, pyrolidín-3,4-CH2), 2,50-2,64 (6H, m, pyrolidín-2, 5-CH2, propyl-3-CH2), 3,2-3,35 (2H, m, propyl-l-CH2), 3,75 (1 H, m, CH-OH), 5,6 (1 H, t, NH), 6,58 (1H, d, ArCH=CH-), 7,08 (1H, d, Ar-CH=CH-), 7,25-7,45 (5H, m, Ar-H), 9,0 (1H, br, =N-OH).

Claims (22)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I), v ktorom substituent R predstavuje C^oalkylovú skupinu, fenyl, ktorý je prípadne substituovaný 1 až 3 substituentmi, kde substituent je atóm halogénu a/alebo Ci_2alkylová skupina, a/alebo Ci_2alkoxyskupina, a/alebo aminoskupina, a/alebo (Ci^alkyljaminoskupina, a/alebo di(C|.4 alkyljaminoskupina, a/alebo (CMalkanoyl)aminoskupina, ďalej 5-alebo 6-členná nasýtená alebo nenasýtená heterocyklická skupina obsahujúca jeden alebo dva atóm(y) dusíka alebo atóm síry ako heteroatóm a uvedená heterocyklická skupina je prípadne kondenzovaná s jedným alebo viac benzénovými kruhmi a/alebo jednou alebo viac heterocyklickými skupinami a substituent R' znamená atóm vodíka alebo substituent R vytvára spoločne so substituentom R' C5_7cykloalkylovú skupinu prípadne kondenzovanú s benzénovým kruhom, substituenty R4 a R. predstavujú nezávisle atóm vodíka, Ci.5alkylovú skupinu, C[.5alkanoylovú skupinu alebo fenyl, ktorý je prípadne substituovaný 1 až 3 substituentmi, kde substituent je atóm halogénu a/alebo Ci_2alkylová skupina, a/alebo C1.2alkoxyskupina, alebo substituent R4 a R5 vytvárajú spoločne so susedným atómom dusíka 5- alebo 6- člennú nasýtenú alebo nenasýtenú heterocyklickú skupinu, ktorá môže obsahovať ďalší atóm dusíka a/alebo atóm kyslíka, a/alebo atóm síry ako heteroatóm a môže byť kondenzovaná s benzénovým kruhom, a heterocyklická skupina a/alebo benzénový kruh môže niesť jeden alebo dva substituenty, kde substituent je atóm halogénu a/alebo Ci_2alkylová skupina, a/alebo Ci_2alkoxyskupina, substituenty R] a R2 znamenajú atóm vodíka a substituent R3 znamená atóm vodíka, hydroxyskupinu alebo C|.5alkoxyskupinu alebo substituent Rt vytvára spoločne so substituentom R2 karbonylovú skupinu alebo tiokarbonylovú skupinu, kde atóm uhlíka je viazaný k atómu kyslíka susediacemu so substituentom R[ a k atómu dusíka susediacemu so substituentom R2 a substituent R3 predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, hydroxyskupinu, Ci_5alkoxy skupinu, C1.salkyltioskupinu, C20 alkanoyloxyskupinu, C3.22alkenoyloxyskupinu obsahujúcu jednu alebo viac dvojitých väzieb, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu alebo substituent R2 je atóm vodíka a substituent Ri vytvára spoločne so substituentom R3 valenčnú väzbu medzi atómom kyslíka susediacim so substituentom R] a atómom uhlíka susediacim so substituentom R3, ďalej jeho N-oxidy, a/alebo geometrické izoméry, a/alebo optické izoméry, a/alebo ich farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou a/alebo kvartéme deriváty.
  2. 2. Amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), podľa nároku 1, kde substituenty R! a R2 predstavujú atóm vodíka, substituent R3 znamená atóm vodíka, hydroxyskupinu alebo Cb5alkoxyskupinu, substituenty R, R1, R4 a R5 majú v nároku 1 definovaný význam, ďalej jeho Λ-oxidy a/alebo geometrické izoméry, a/alebo optické izoméry, a/alebo farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou a/alebo kvartéme deriváty.
  3. 3. Derivát oxadiazolínu všeobecného vzorca (Π>), podľa nároku 1, kde substituent R] vytvára spoločne so substituentom R2 karbonylovú skupinu alebo tiokarbonylovú skupinu, kde atóm uhlíka je viazaný k atómu kyslíka susediacemu so substituentom R[ a k atómu dusíka susediacemu so substituentom R2, substituent R3 predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, hydroxyskupinu, Ci.salkoxyskupinu, Ci.jalkyltioskupinu, C 1.2oalkanoyloxyskupinu, C3.22alkenoyloxyskupinu obsahujúcu jednu alebo viac dvojitých väzieb, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, substituenty R, R', R4 a r5 sú definované v nároku 1, ďalej jeho A-oxidy a/alebo geometrické izoméry, a/alebo optické izoméry, a/alebo farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou a/alebo kvartéme deriváty.
  4. 4. Derivát oxadiazínu všeobecného vzorca (lc), podľa nároku 1, kde substituent R2 je atóm vodíka a substituent R| vytvára spoločne so substituentom R3 valenčnú väzbu medzi atómom kyslíka susediacim so substituentom R! a atómom uhlíka susediacim so substituentom R3, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v nároku 1, ďalej jeho Λ-oxidy a/alebo geometrické izoméry, a/alebo optické izoméry, a/alebo farmaceutický vhodné adičné soli s kyselinou a/alebo kvartéme deriváty.
  5. 5. Spôsob prípravy amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I), kde substituenty R, R', Rb R2, R3, R4 a R5 sú definované v nároku 1, ďalej jeho /V-oxidov, farmaceutický vhodných adičných solí s kyselinou a kvartémych derivátov, vyznačujúci sa tým, že
    a) pri príprave amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituenty Rb R2 a R3 predstavujú atóm vodíka, substituenty R, R‘, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát propénu všeobecného vzorca r3
    Ra r5 (II), kde substituenty R, R‘, R3, R4 a r5 majú vyššie definovaný význam, Y znamená atóm halogénu alebo skupinu všeobecného vzorca -SRť„ kde substituent Re znamená atóm vodíka alebo Ci_4alkylovú skupinu, nechá reagovať s hydroxylamínom; alebo
    b) pri príprave amidoxímového derivátu propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituent Ri a substituent R2 predstavujú atóm vodíka, substituent R3 znamená atóm vodíka alebo hydroxyskupinu, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát oxadiazolínu všeobecného vzorca (Ib), kde substituenty R, R', R3, R4 a R5 majú definovaný význam, X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, nechá reagovať s vodným roztokom alkalického hydroxidu; alebo
    c) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 predstavuje atóm vodíka, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát A2-l,2,4-oxadiazoíínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R‘ majú definovaný význam, nechá reagovať s aminoalkylhaiogenidom všeobecného vzorca /R4 Z—CH2—CH—CH2—
    I r3 (IV), kde Z znamená atóm halogénu, substituenty R3, R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
    d) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (Ib), kde substituent R3 predstavuje atóm vodíka alebo hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R1, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, nechá reagovať s 1,3-dihalogénpropánom všeobecného vzorca
    Z—CH2—CH—CH2—Z, (V), kde Z a Z] predstavujú nezávisle atóm halogénu, substituent R3 má definovaný význam, a získaný A2-1,2,4-oxadiazolinylalkylhalogenid všeobecného vzorca R\ R^ =CH—
    C--N—CH?—CH ch2—Z (vi), kde substituenty R, R', R3 a Z majú definovaný význam, sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII), kde substituenty R4 a r5 majú definovaný význam; alebo
    e) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituent r3 predstavuje hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, nechá reagovať s epichlórhydrínom, a vzniknutý A2-l,2,4-oxadiazolinylalkylchlorid všeobecného vzorca R\ ;c=ch—C--N—ch2—CH—ch2—Cl
    RZ ll I (VIII), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII), kde substituenty R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
    f) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka, substituenty R, R1, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa A2-1.2,4-oxadiazolinyIaIkyIchIorid všeobecného vzorca (VIII), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, nechá reagovať s prostriedkom viažucim kyselinu, a vzniknutý epoxid všeobecného vzorca
    R.
    r/’ ‘C—CH—C--N CH2—CH—CH2
    1 I V
    N C-=O (ix), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, sa nechá reagovať s amínom všeobecného vzorca (VII), kde substituenty R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
    g) pri príprave derivátu oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje atóm vodíka alebo hydroxyskupinu, X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituenty R, R', R3, R4 a R < majú definovaný význam, nechá reagovať s derivátom kyseliny uhličitej všeobecného vzorca (X), kde X má definovaný význam, Z2 a Z3 predstavujú nezávisle atóm halogénu, C|.4alkoxyskupinu alebo Cb 4alkylmerkaptoskupinu; alebo
    h) pri príprave derivátu oxadiazínu všeobecného vzorca (Ic), kde substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát oxadiazolínu všeobecného vzorca (lb), kde substituenty R, R', R4 a R5 majú definovaný význam, X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, substituent R3 znamená atóm halogénu, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu, nechá reagovať s alkalickým hydroxidom v prítomnosti vody; alebo
    i) pri príprave derivátu oxadiazínu všeobecného vzorca (Ic), kde substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa cyklická zlúčenina všeobecného vzorca (XI), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, substituent R7 znamená atóm halogénu, metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu, nechá reagovať s aminom všeobecného vzorca (VII), kde substituenty R4 a R5 majú definovaný význam; alebo
    j) pri príprave kvartémeho derivátu všeobecného vzorca (XII), kde substituenty R, R', Rb R2, R3, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), substituent Rg znamená C^alkylovú skupinu alebo fenyl(Ci_4alkyl)skupinu, Y predstavuje atóm halogénu alebo skupinu všeobecného vzorca R8-SO4, kde substituent Rg má definovaný význam, sa derivát A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, nechá reagovať s kvartémym alkylhalogenidom všeobecného vzorca z—CH2—CH
    Ra (XIII), kde substituent R3,Rt, R5, Rg a Y majú definovaný význam, Z predstavuje atóm halogénu; alebo
    k) pri príprave ,V-oxidu všeobecného vzorca \ r/
    C=CH-C
    N
    ORj (XIV), kde substituenty R, R', Ri, R2, R3, R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), sa derivát A2-l,2,4-oxadiazolínu všeobecného vzorca (III), kde substituenty R a R' majú definovaný význam, nechá reagovať so zlúčeninou všeobecného vzorca (XV), kde substituenty R3, R4 a R5 majú definovaný význam, Z znamená atóm halogénu; a pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, substituenty R, R', R4 a Rs sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atómu kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s halogenačným činidlom, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 je atóm halogénu; alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslí34 ka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s halogenidom C|.2O alkánkarboxylovej kyseliny alebo halogenidom C3.22alkénkarboxylovej kyseliny obsahujúcim jednu alebo viac dvojitých väzieb, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 znamená Ci_2oalkanoyloxyskupinu alebo C3.22alkenoyloxyskupinu; alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, substituenty R, R1, R; a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s Cb5alkylhalogenidom, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje C|,5alkoxyskupinu; alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje atóm halogénu, substituenty R, R', R4 a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s alkalickou soľou Ci_5 alkanolu alebo Cj.stioalkanolu, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R; znamená Ci.5alkoxyskupinu alebo C1.5 alkyltioskupinu; alebo pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje hydroxyskupinu, substituenty R, R', R, a R5 sú definované v súvislosti so všeobecným vzorcom (I), X znamená atóm kyslíka alebo atóm síry, sa nechá reagovať s metylsulfonylhalogenidom, benzénsulfonylhalogenidom alebo toluénsulfonylhalogenidom, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (lb), kde substituent R3 predstavuje metylsulfonyloxyskupinu, benzénsulfonyloxyskupinu alebo toluénsulfonyloxyskupinu; a pokiaľ je žiaduce, získaná zlúčenina všeobecného vzorca (I) sa nechá reagovať s anorganickou alebo organickou kyselinou, čím sa získa farmaceutický vhodná adičná soľ s kyselinou, alebo báza sa uvoľni z jej adičnej soli s kyselinou a/alebo jeden alebo viac atómov dusíka zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa kvartemizuje alkylačným činidlom a/alebo zlúčenina všeobecného vzorca (I) sa nechá reagovať s oxidačným činidlom na konvertovanie jej jedného alebo viac atómov dusíka na N-oxid.
  6. 6. Farmaceutický prípravok, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I), kde substituenty R, R', Rb R2, R3, R4 a R5 sú definované v nároku 1, alebo jeho N-oxid alebo ich geometrický izomér(y) a/alebo optický izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku a jeden alebo viac konvenčných nosičov.
  7. 7. Farmaceutický prípravok podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje amidoxímový derivát propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (la), kde substituenty R, R', R3, R4 a R5 sú definované v nároku 2, alebo jeho N-oxid alebo ich geometrický izomér(y) a/alebo optický izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku.
  8. 8. Farmaceutický prípravok podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje oxadiazolínový derivát všeobecného vzorca (lb), kde substituenty R, R', R3, R4, R5 a X sú definované v nároku 3, alebo jeho N-oxid alebo ich geometrický izomér(y), a/alebo optický izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku.
  9. 9. Farmaceutický prípravok podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje oxadiazínový derivát všeobecného vzorca (Ic), kde substituenty R, R', R3, R; a R5 sú definované v nároku 4, alebo jeho N-oxid alebo ich geometrický izomér(y), a/alebo optický izomér(y), alebo farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou a/alebo kvartémy derivát ako aktívnu zložku.
  10. 10. Použitie amidoxímových derivátov propénkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca (I), kde substituenty R, R', R|, R2, R3, R a R5 sú definované v nároku 1, alebo jeho N-oxidu alebo ich geometrických izomérov) a/alebo optických izomér(ov) alebo farmaceutický vhodnej adičnej soli s kyselinou a/alebo kvartérneho derivátu na prípravu farmaceutického prípravku vhodného na ošetrenie stavu súvisiaceho s deficitom kyslíka a/alebo energie alebo ochorenia na báze inhibície PARP, najmä autoimunitného ochorenia alebo neurodegenerativneho ochorenia, a/alebo vírusového ochorenia, a/alebo ochorenia spôsobeného toxickým účinkom.
  11. 11. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-4-(3-piperidino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolm-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  12. 12. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-4-(3-pyrolidino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  13. 13. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-4-(3-hexametylénimino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  14. 14. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-4-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  15. 15. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-4-[3-(tórc-butylamino)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  16. 16. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-4-[3-(l,2,3,4-tetrahydro-2-izochinolyl)-2-hydroxypropyl]-A2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  17. 17. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-4-[3-(2,6-dimetylanilino)-2-hydroxypropyl]-Ä2-l,2,4-oxadiazolin-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  18. 18. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-(3,4-dimetoxystyryl)-4-(3-piperidmo-2-hydroxypropyl)-A2-1,2,4-oxadiazolin-5-ón a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
    5
  19. 19. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je amidoxím jV-(3-piperidino-2-hydroxypropyl)škoricovej kyseliny a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  20. 20. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je amidoxím ;V-(3-morfolino-2-hydroxypropyl)škoricovej kyseliny a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  21. 21. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je amidoxím 7V-[3-(l-metyl-4-piperazinyl)-2-hydroxypropyl]ško10 ricovej kyseliny a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
  22. 22. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je 3-styryl-6-(piperidinometyl)-4//-5,6-dihydro-l,2,4-oxadiazín a jeho farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou.
SK1350-2002A 2000-03-20 2001-03-13 Amidoxímové deriváty propénkarboxylovej kyseliny, spôsob ich prípravy a farmaceutické prípravky s ich obsahom SK287101B6 (sk)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
HU0001178A HU0001178D0 (en) 2000-03-20 2000-03-20 New propene-carbon acid-amidoxim derivatives, process for their production and medicaments containing the same
HU0100987A HU227116B1 (en) 2001-03-07 2001-03-07 New propenecarboxylic acid amidoxime derivatives, process for their preparation and pharmaceutical compositions containing them
PCT/HU2001/000029 WO2001070674A1 (en) 2000-03-20 2001-03-13 Propenecarboxylic acid amidoxime derivatives, a process for the preparation thereof, and pharmaceutical compositions containing the same

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK13502002A3 SK13502002A3 (sk) 2003-02-04
SK287101B6 true SK287101B6 (sk) 2009-12-07

Family

ID=89979102

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1350-2002A SK287101B6 (sk) 2000-03-20 2001-03-13 Amidoxímové deriváty propénkarboxylovej kyseliny, spôsob ich prípravy a farmaceutické prípravky s ich obsahom

Country Status (25)

Country Link
US (2) US6887872B2 (sk)
EP (1) EP1268407B1 (sk)
JP (1) JP2003528073A (sk)
KR (1) KR100679364B1 (sk)
CN (1) CN1232503C (sk)
AT (1) ATE265998T1 (sk)
AU (1) AU783393B2 (sk)
BR (1) BR0109430A (sk)
CA (1) CA2404128C (sk)
CZ (1) CZ20023110A3 (sk)
DE (1) DE60103140T2 (sk)
DK (1) DK1268407T3 (sk)
ES (1) ES2220753T3 (sk)
HK (1) HK1053826B (sk)
IL (1) IL151669A0 (sk)
MX (1) MXPA02009216A (sk)
NO (1) NO328650B1 (sk)
NZ (1) NZ521792A (sk)
PL (1) PL358393A1 (sk)
PT (1) PT1268407E (sk)
RU (1) RU2264387C2 (sk)
SI (1) SI1268407T1 (sk)
SK (1) SK287101B6 (sk)
TR (1) TR200401912T4 (sk)
WO (1) WO2001070674A1 (sk)

Families Citing this family (16)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US20040151785A1 (en) * 1998-10-06 2004-08-05 Diamedica Inc. Method for treating insulin resistance through hepatic nitric oxide
EP1663202A1 (en) * 2003-09-04 2006-06-07 Aventis Pharmaceuticals, Inc. Substituted indoles as inhibitors of poly (adp-ribose) polymerase (parp)
JPWO2006137510A1 (ja) * 2005-06-24 2009-01-22 小野薬品工業株式会社 脳血管障害時における出血低減剤
DE102006050516A1 (de) * 2006-10-26 2008-04-30 Bayer Healthcare Ag Substituierte Dihydropyrazolone und ihre Verwendung
KR20100037053A (ko) * 2007-06-01 2010-04-08 쉐링 코포레이션 감마 세크레타제 조절인자
WO2008154129A1 (en) * 2007-06-08 2008-12-18 Bausch & Lomb Incorporated Pharmaceutical compositions and method for treating, reducing, ameliorating, alleviating, or preventing dry eye
AU2009314205A1 (en) 2008-11-13 2010-05-20 Merck Sharp & Dohme Corp. Gamma secretase modulators
HUP1100445A2 (en) 2011-08-17 2013-02-28 Pharma Gene Sa Pharmaceutical composition
HUP1100444A2 (en) 2011-08-17 2013-02-28 Pharma Gene Sa Pharmaceutical composition
US20130315891A1 (en) 2012-05-25 2013-11-28 Matthew Charles Formulations of human tissue kallikrein-1 for parenteral delivery and related methods
DK2854841T3 (en) 2012-06-04 2017-05-22 Diamedica Inc Kallikrein-1-glycosylation isoforms of human tissue
WO2015084752A1 (en) * 2013-12-04 2015-06-11 Merck Sharp & Dohme Corp. Gamma secretase modulators
FR3035105A1 (fr) * 2015-04-16 2016-10-21 Metabrain Res Derives utiles dans le traitement de l'atrophie musculaire
CN110446501A (zh) 2017-03-09 2019-11-12 代阿麦迪卡股份有限公司 组织激肽释放酶1的剂型
HUP1800298A1 (hu) 2018-08-30 2020-05-28 N Gene Res Laboratories Inc Gyógyszerkombináció béta-receptor blokkolók hatásának módosítására és a mellékhatások csökkentésére
CN112107594B (zh) * 2020-09-29 2021-10-26 苏州大学 共价有机纳米片材料的应用

Family Cites Families (10)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US4308399A (en) * 1977-08-30 1981-12-29 Chinoin Gyogyszer Es Vegyeszeti Termekek Gyara Rt. O-(3-Amino-2-hydroxy-propyl)-amidoxime derivatives, process for the preparation thereof and pharmaceutical compositions containing same
HU179951B (en) 1979-10-11 1983-01-28 Chinoin Gyogyszer Es Vegyeszet Process for preparing 1,2,4-oxadiazolin-5-one derivatives and pharmaceutical compositions containing thereof
EP0039861B1 (de) 1980-05-12 1984-08-15 Henkel Kommanditgesellschaft auf Aktien Verfahren zum Abbau der 20-Carboxylgruppe in delta-1,4-BNC und verwandten Steroidverbindungen sowie neue stickstoffhaltige C-21-Steroidverbindungen
HUT54347A (en) * 1989-01-10 1991-02-28 Chinoin Gyogyszer Es Vegyeszet Improved process for producing amidoximes
GB9702701D0 (en) * 1997-02-01 1997-04-02 Univ Newcastle Ventures Ltd Quinazolinone compounds
US6291425B1 (en) * 1999-09-01 2001-09-18 Guilford Pharmaceuticals Inc. Compounds, methods and pharmaceutical compositions for treating cellular damage, such as neural or cardiovascular tissue damage
UA65635C2 (uk) * 1998-09-03 2004-04-15 Н-Гене Кутато Кфт. НЕНАСИЧЕНІ ПОХІДНІ ГІДРОКСИМОВОЇ КИСЛОТИ, ЩО МАЮТЬ ВЛАСТИВОСТІ ІНГІБІТОРІВ NAD<sup>+</sup>-ADP-РИБОЗИЛТРАНСФЕРАЗИ
EP1140936B1 (en) * 1999-01-11 2004-03-17 Agouron Pharmaceuticals, Inc. Tricyclic inhibitors of poly(adp-ribose) polymerases
DE19920936A1 (de) * 1999-05-07 2000-11-09 Basf Ag Heterozyklisch substituierte Benzimidazole, deren Herstellung und Anwendung
DE19921567A1 (de) * 1999-05-11 2000-11-16 Basf Ag Verwendung von Phthalazine-Derivaten

Also Published As

Publication number Publication date
ATE265998T1 (de) 2004-05-15
NZ521792A (en) 2004-06-25
RU2264387C2 (ru) 2005-11-20
DK1268407T3 (da) 2004-09-06
CA2404128C (en) 2011-01-04
EP1268407A1 (en) 2003-01-02
PT1268407E (pt) 2004-11-30
NO20024341L (no) 2002-11-20
MXPA02009216A (es) 2003-12-11
BR0109430A (pt) 2002-12-10
EP1268407B1 (en) 2004-05-06
TR200401912T4 (tr) 2004-09-21
WO2001070674A1 (en) 2001-09-27
JP2003528073A (ja) 2003-09-24
US7151175B2 (en) 2006-12-19
SI1268407T1 (en) 2004-10-31
CN1426392A (zh) 2003-06-25
CZ20023110A3 (cs) 2003-02-12
CN1232503C (zh) 2005-12-21
AU4674401A (en) 2001-10-03
CA2404128A1 (en) 2001-09-27
NO20024341D0 (no) 2002-09-11
DE60103140D1 (de) 2004-06-09
NO328650B1 (no) 2010-04-19
ES2220753T3 (es) 2004-12-16
US6887872B2 (en) 2005-05-03
SK13502002A3 (sk) 2003-02-04
HK1053826B (zh) 2005-01-14
KR20020091144A (ko) 2002-12-05
DE60103140T2 (de) 2005-05-04
US20030153559A1 (en) 2003-08-14
IL151669A0 (en) 2003-04-10
AU783393B2 (en) 2005-10-20
KR100679364B1 (ko) 2007-02-05
HK1053826A1 (en) 2003-11-07
PL358393A1 (en) 2004-08-09
US20050165019A1 (en) 2005-07-28

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US7151175B2 (en) Propenecarboxylic acid amidoxime derivatives, a process for the preparation thereof, and pharmaceutical compositions containing the same
EP2822548B1 (en) Long chain base sphingosine kinase inhibitors
US6500823B1 (en) Unsaturated hydroximic acid derivatives as per abstract inhibitors
EP0024924B1 (en) Sydnonimines, their preparation and pharmaceutical compositions containing them
HU227116B1 (en) New propenecarboxylic acid amidoxime derivatives, process for their preparation and pharmaceutical compositions containing them
US20050203176A1 (en) Carbamates as HIV anti-viral agents
UA73557C2 (en) Amideoxyme derivatives of propenecarboxylic acid, a method for the preparation thereof and a pharmaceutical composition based thereon
US4094871A (en) 1,3,4-Benzotriazepine-2-thiones

Legal Events

Date Code Title Description
MM4A Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees

Effective date: 20120313